Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122201929
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122201929.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté deti: X/ D. A., D.. XX.XX.XXXX, X/ H. A., D.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti
rodičov: matka O.. W. A., D.. XX.XX.XXXX, N. H. R. XXXX/X, H., zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou
Kajabovou, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, a otec O.. A. A., A.., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XX, H.,
zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865
281, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv povinností - zmena rozsudku v časti poberania
daňového bonusu a prídavku na deti na maloletú D., zmena miesta preberania a odovzdávania maloletej

D., určenie výživného na maloletú D., zvýšenie výživného na maloletého H., takto

r o z h o d o l :

I. Otec bude oprávneným poberateľom daňového bonusu k maloletej D. odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Miestom preberania a odovzdávania maloletej D. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
pondelok každého týždňa v roku o 18:00 hod bude bydlisko toho rodiča, ktorému osobná starostlivosť
končí.

III. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Týmto sa mení rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 - 1043 zo dňa 08.12.2020 v
dotknutejčastivspojenísrozsudkomOkresnéhosúduTrnavač.k.31P/30/2018-804zodňa21.11.2019
a rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 39P/47/2021 - 119 zo dňa 12.11.2021 v dotknutej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.04.2022 sa otec domáhal zmeny doterajšej úpravy poňatej do
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018 - 804 zo dňa 21.11.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 - 1043 zo dňa 08.12.2020 a rozsudku tunajšieho súdu
prvej inštancie č. k. 39P/47/2021 - 119 zo dňa 12.11.2021 k maloletej D.. Návrh na zmenu rozsudkov
otec podal v časti určenia, že oprávneným poberateľom na daňový bonus a prídavky na deti za maloletú
D. bude s účinnosťou od 01.01.2022 on. Zároveň žiadal uložiť matke povinnosť prispievať na výživu
maloletej D. sumou 100 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 04.04.2022, vždy do 15teho dňa v

mesiaci vopred, k rukám otca. Podaním doručeným súdu dňa 12.07.2022 navrhol otec rozšíriť predmet
konania o konanie voči maloletému H., a žiadal zmeniť doterajšiu súdnu úpravu uloženej povinnosti
matke prispievať na výživu maloletého H. v osobnej starostlivosti tak, aby súd zvýšil povinnosť matky s
účinnosťou od 12.07.2022 prispievať na výživu maloletého H. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200eur mesačne, vždy do 15teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Na pojednávaní dňa 17.08.2022 otec
predniesol návrh na rozšírenie predmetu konania o zmenu úpravu odovzdávania a preberania maloletej
D. tak, aby miestom odovzdávania v pondelok každého týždňa v roku o 18tej hodine bolo bydlisko

rodiča, ktorý maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odovzdáva. Uznesením
vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov súd pripustil zmenu návrhu, nakoľko
doterajšie výsledky konania opodstatňovali prejednať a rozhodnúť aj rozšírený predmet konania.

2. Návrh na zmenu poberania daňového bonusu a prídavku na deti a návrh na určenie povinnosti matky

prispievať na výživu maloletej D., zverenej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, k rukám otca
otec odôvodnil podstatnou zmenou pomerov, ktorá nastala po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave ako
aj po rozhodnutí Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2021, č. k. 39P/47/2021 - 119. Právoplatnosťou
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 39P/47/2021 prišlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej
v nerovnováhe a neprimeranosti úpravy rodičovských práv a povinností, keď napriek tomu, že príjmy
matky sú vyššie ako príjmy otca, je matka poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu na

maloletú H. a maloletú D. a otec je poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu len na
maloletého H.. Príjem matky je podstatne vyšší ako príjem otca, pričom poukazujúc na právne závery
odvolacieho súdu je podľa otca dôvodné určiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletej D. tak, aby
mohla zostať zachovaná rovnaká životná úroveň u D. tak v domácnosti otca, ako aj v domácnosti matky.
Návrh na zvýšenie povinnosti matky prispievať na výživu maloletého H. zo sumy 100 eur mesačne na

sumu 200 eur mesačne otec odôvodnil tou istou podstatnou zmenou pomerov na strane matky, pretože
sa jej zvýšila mzda zo sumy 1.637 eur na sumu 1.968 eur, má nepeňažný príjem vo forme osobného
automobilu a mobilného telefónu s možnosťou používania na súkromné účely a znížili sa jej výdavky z
dôvodu ukončenia leasingu o 340,60 eur mesačne.

3.Matkasavyjadrilakpodanýmknávrhomotcapísomnýmipodaniamidoručenýmisúdudňa19.05.2022
a dňa 12.08.2022, a ústne k návrhu prednesenému na pojednávaní dňa 17.08.2022 o zmene miesta
preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa, pričom uviedla: k návrhu na zmenu úprav práv a
povinnostírodičovvčastiurčeniavýživnéhonamaloletúD.avčastizvýšeniavýživnéhonamaloletéhoH.
má za to, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného. Vyživovacia

povinnosť k maloletej D. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2021, č. k.
39P/47/2021, kedy bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá D. zostala v striedavej
osobnej starostlivosti s tým, že výživné sa neurčilo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2021.
Po štyroch mesiacoch otec žiada zmenu výživného. Takéto správanie otca považuje za šikanózne,
otec opakovane otvára neustále spory ohľadne ich detí. Rozsudok, ktorým bola schválená dohoda

rodičov, nemôže vytvoriť nerovnováhu a neprimeranosť medzi rodičmi vo vzťahu k úprave výkonu
rodičovských práv a povinností. Rozsudok nemohol nastoliť podstatnú zmenu pomerov, ktorá by mala
za následok potrebu opätovnej zmeny rodičovských práv a povinností. Uvedený argument je o to
absurdnejší, že rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda. Aj vyživovacia povinnosť k maloletému
H. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2021, č. k. 39P/47/2021.

Osem mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku otec žiada zmenu výživného, opätovne to považuje
za šikanózne správanie sa otca s neustálym otváraním sporov. K podstatnej zmene pomerov v dôsledku
otcom tvrdeného zvýšenia jej príjmu uviedla, že nezmenila svoje zamestnanie od poslednej úpravy,
stále pracuje v spoločnosti U. s. r. o., ako v čase rozhodovania súdu dňa 12.11.2021. Mzda sa jej
žiadnymspôsobomrapídnenezvýšila.Boljejlenvofebruáridoplatenýdaňovýbonusapreplatoknadani.

Obdobný príjem dosahovala v novembri 2021, možno cca o 100 - 150 eur vyššiu v závislosti od mesiaca,
keďžezamestnávateľjejpríjemnijakopodstatnenezmenil.Zvýšeniepríjmuo100-150eurvšaknemôže
predstavovať podstatnú zmenu pomerov. Z príjmu jej zrážajú náklady za súkromné kilometre a pohonné
hmoty, ktoré minie na služobnom motorovom vozidle. Za pohonné hmoty a súkromné kilometre si musí
riadne platiť. Okrem toho na udržanie práce musí navštevovať kurz angličtiny, za ktorý jej zamestnávateľ

strháva z platu 22,50 eur mesačne. Kvôli bolestiam chrbtice platí aj fyzioterapiu 130 eur mesačne,
trpí celiakiou, kde by jej lekár odporučil zníženie stresu. Je si však vedomá vyživovacích povinností
voči deťom, a preto nemôže rozviazať pracovný pomer a snaží sa stres eliminovať iným spôsobom,
cez fyzioterapiu a neotváraním ďalších súdnych konaní s otcom. Otec maloletých detí tvrdí, že sa mu
znížil príjem na sumu 992 eur mesačne, keď sa zamestnal v spoločnosti L. Z., F., P.., Z. Z. Z. Ľ..

Predchádzajúci pracovný pomer u zamestnávateľa Z. O. H., A.. P.. otec ukončil dobrovoľne dohodou,
pričom ešte v decembri 2020 mal ustálený príjem na sume 1.930 eur netto mesačne. Domnieva sa, že
ak povinný rodič pri strate zamestnania nepreukáže objektívne dôvody skončenia pracovného pomeru,
ale ku skončeniu pracovného pomeru došlo zo subjektívnych dôvodov na strane povinného rodiča,tak nemožno na takúto stratu zamestnania a teda aj príjmu prihliadať pre účely stanovenia výživného.
Otec sa podľa jej názoru dobrovoľne vzdal svojho príjmu. Nerozumie tiež, prečo sa otec zamestnal v
obchodnej spoločnosti so sídlom v Z. Ľ., keď býva v H. a v trnavskom kraji je dostatok pracovných

príležitostí s podstatne vyšším príjmom ako je otcom tvrdený príjem 992 eur v čistom. Poukázala na
uplatnenie princípu potencionality, kedy súd neprihliadne len na skutočné (faktické príjmy) povinného,
ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, zo znamená
z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce ... z

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019. Nevie, aký
je otcom príjem, domnieva sa, že podstatne vyšší ako 992 eur mesačne. Za nájom rodinného domu, v
ktorom býva, uhrádza otec mesačne 600 eur. Za posledných šesť mesiacov absolvoval pobyt letecky
v R. a na O. a L., a v máji 2022 plánoval pobyt s maloletou H. a H. v X., kde mal zakúpené aj letenky.
Tento pobyt do X. zrušil údajne z dôvodu, že mu zrušili služobnú cestu do X.. Ak mal mať otec služobnú
cestu do X., tak určite by mu zamestnávateľ nepreplácal aj letenky pre deti a pobyt detí. Jej bratovi

poslal 5.000 eur. To by si otec nemohol dovoliť z príjmu 992 eur mesačne. Ona žiadnu dovolenku mimo
územia Slovenska neabsolvovala, nemá na to vytvorený príjem. Zo svojho príjmu hradí potreby detí
a na seba navyše nič nemíňa, pretože by nebola schopná uhradiť výdavky deťom a úver na bývanie.
Výdavky na maloletú D. sa od poslednej úpravy nezmenili (strava v škôlke a réžia 30 eur mesačne,
každý z rodičov hradí jednu polovicu tak, že si striedajú mesiace na úhradu; krasokorčuľovanie 35 eur

mesačne do roztopenia ľadu, poplatky v škôlke - dopravné ihrisko 5 eur, rozlúčka so škôlkou 15 eur,
ZRPŠ na polrok 25 eur). Maloletá D. nastúpi do školy, školská taška s peračníkom v sume 76 eur. Od
21.05.2021 je maloletá Tamara v jej starostlivosti, celkové minimálne pravidelné výdavky predstavujú
priemerne 679 eur mesačne. Dohodli sa, že otec bude prispievať na výživu maloletej H. sumou 100 eur
mesačne, matka bude prispievať na výživu maloletého H. sumou 100 eur mesačne. Následne uviedla

základné životné výdavky: splátka hypotekárneho úveru 409,92 eur, poistenie nehnuteľnosti kvôli úveru
13 eur, RTVS poplatky 4,64 eur, elektrina 150 eure, plyn 60 eur, vodné a stočné 60 eur, internet a
TV 50 Eur, spolu 337,64 eur + 409,92 eur. Potrebuje osobitnú bezplekovú stravu, preto sú jej náklady
na stravovanie vyššie cca 180 eur mesačne. Ostatné výdavky má primerané jej veku a výške príjmu.
Je výlučným vlastníkom bytu a auta zn. Y.. Iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Preto, že nedošlo

k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňoval zmenu rozsudkov v časti týkajúcej sa daňového
bonusu a prídavkov na dieťa ani v časti určenia výživného na maloletú D. a maloletého H., navrhla
návrh otca zamietnuť. K návrhu otca upraviť miesto preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa, D., v
pondelok z predškolského resp. školského zariadenia na miesto bydliska rodiča, ktorému končí osobná
starostlivosť, matka na pojednávaní dňa 17.08.2022 uviedla, že nevidí problém v tejto úprave. Má ale

za to, že sme tu každé tri mesiace. Každý jeden spis má meter do výšky. Nevidí problém v tom, aby
D. mala dve sady učebníc.

4. Otec v návrhu na rozšírenie predmetu konania zo dňa 12.07.2022 zotrval na tom, že matka zamlčala
nepeňažné príjmy (firemné auto a mobilný telefón na súkromné účely), nepravdivo uvádza výšku

mesačného príjmu, keď priemerná aktuálna výška jej čistého príjmu je z vyjadrenia súdu na pojednávaní
v sume 1.968 eur mesačne (pozn. súdu na pojednávaní dňa 25.05.2022 z lustrácie v databáze
Sociálnej poisťovne a výpočtu čistej mzdy prostredníctvom webovej stránky) a matka nadhodnocuje
svoje výdavky, keď uvádza mesačné vodné a stočné 60 eur, čo pri súčasných cenách by predstavovalo
spotrebu 20 000 litrov mesačne, táto platba nemôže byť za mesiac. Cena internetu a televízie v sume 50

eur mesačne je podľa otca neobvykle vysoká a nezodpovedá žiadnej verejne dostupnej ponuke týchto
služieb. Poukázal na stranu 7 rozhodnutia Arcidiecézneho tribunálu Trnavskej arcidiecézy k poruche
osobnostimatky.Kmajetkovýmpomerommatkyzotrvalnatom,žematkavlastnínehnuteľnosťvhodnote
presahujúcej 300.00 eure s úverovým zaťažením cca 100.000 eur, vlastní motorové vozidla zn. Y. v
hodnote cca 15.000 eur. Matke sa znížili výdavky z dôvodu ukončenia leasingu o 340,60 eur. Otec pritom

žije v prenajatej nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo Š. F. v hodnote cca 7.000 eur a má mesačný
príjem 993 eur. K návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému H. žiadal zvýšenie výživného
od doručenia tohto návrhu súdu, pravidelné mesačné výdavky na maloletého H. ustálil v sume 680,98
eur. Matka sa podieľa na ich úhrade len v rozsahu 14,68 %, pri zvýšení vyživovacej povinnosti matky na
sumu 200 eur mesačne by prispievala na výdavky maloletého H. v rozsahu 39,37 %.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednesoch právnych zástupcov vykonal
dokazovanie výsluchom rodičov, lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, návrhom dohody o
zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozhodnutí Okresného súdu Trnavav konaní sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021, naskenovaným lekárskym nálezom otorinolaringológa
MUDr. Y. k zdravotnému stavu otca z roku 2021, vyjadrením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava k
otcom poberanej dávke v nezamestnanosti, vyjadrením mesta Trnava ako pôvodného zamestnávateľa

otca do 30.06.2021, potvrdením spoločnosti L. Z.. F.. P.. ako súčasného zamestnávateľa otca, lustráciou
pracovnej pozície kameraman/strihač na trhu práce na www.profesia.sk a
www.platy.sk , spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 39P/47/2021, ako aj
ostatnými listinami na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Otec na pojednávaní dňa 25.05.2022 vypovedal, že: ponúkli mi prácu z domu, môžem strihať videá z
domu, nemusím denne chodiť do roboty, pracujem ako kameraman - strihač. Vrátil som sa k pracovnej
činnosti spred viac ako 4 rokov. Pre mesto Trnava som pracoval posledné 4 roky ako vedúci zimného
štadióna a počas korony som pracoval ako konateľ správy majetku mesta Trnava, spravoval som vyše
100 ľudí, športoviská O., zistil som, že je to nad moje sily. K tomu sa pridržuje ten zdravotný problém.
Mám dýchacie apnoe, čo znamená, že môžem prestať dýchať, v noci spím so strojom, môžem doložiť

listiny preukazujúce môj zdravotný stav, rozhodol som, vyhýbať sa stresu, venovať svoj čas deťom za
súčasného zníženia príjmu. Tie pobyty sú služobné cesty. Pobyt v R. nebola služobná cesta, všetky
letenky ja + tri deti tam a späť za 99 eur. O. a L. boli služobné cesty môžem doložiť doklady.

Na pojednávaní dňa 17.08.2022 otec uviedol, že predtým, než bol vo verejnej správe, vtedy bol

kameramanom a to robil celý život. Je vyštudovaný - telesná výchova a učil len dva roky, potom sa musel
starať o rodinu, plat učiteľa bol veľmi slabý. Začal podnikať - kameraman, strihač videa. Má vysokú školu
z telesnej výchovy a aj doktorát. Základný plat teraz má 1.000 eur v hrubom a v čistom cca 920 eur a
cca 250 eur boli odmeny za zahraničnú cestu. Pracuje z domu, na diaľku, sídlo môže byť kdekoľvek. Vie
robiť doma, keď natáča a strihá, veľa vecí vie robiť z domu. V roku 2018 nastúpil vo verejnej správe - na

zimnom štadióne, skúsil pracovať v kolektíve so stálym príjmom, tu robil tri roky, potom robil vedúceho,
bolo to fajn, prišla ponuka, že môže robiť konateľa, vyzeralo to lákalo, prišli psychické tlaky, korona, jeho
zdravotný stav, zle sa mu spalo, nemohol robiť správne rozhodnutia, sa rozhodol, že toto nie je cesta.
Svoju rodinu (pozn. súdu pred rozvodom manželstva) živil ako kameraman cca od roku 2005, robil pre
lokálnu TV Trnava, otvorili si pobočku v Piešťanoch, robil tam neskôr ako riaditeľ TV v PN, túto prácu

robil do cca roku 2018, ako zamestnanec, neskôr živnostník, mal i firmu. Dosahoval vtedy obrat okolo
20.000 eur ročne, niekedy to bolo nižšie. Okolo 15.000 eur v čistom bol zisk, záležalo to rok od roku.
Mohlo byť aj 10.000 eur v čistom, najmenej to bolo v roku 2018, vtedy zvažoval odchod do verejnej
správy, pre rentabilitu.

Na otázku súdu, či považuje 1000 eur v hrubom za štandardný príjem na trhu práce pre kameramana-
strihača otec uviedol, že stále sa snaží, aby ten príjem bol cca 1.250 eur v čistom. chcel by to tak, myslí,
si že je to dosiahnuteľné. To je jeho cieľ.
Na otázku súdu, či plánuje zotrvať v tejto práci otec uviedol, že sa pozeral už aj po inom, sú tu možnosti
na úrovni 1.000 eur v čistom, pozeral už po niečom, nechce žiadnu riadiacu funkciu, hľadá si plat 1.200

eur v čistom, aby zarobil. Pozeral kameramana a strihača, pozeral aj v školstve, ako sa posunuli platy,
či v školstve by neprinášalo niečo (pozn. súdu viac).

Na otázku PO, prečo ste sa vrátili k predmetu činnosti z roku 2018 a predtým a nehľadali ste si
prácu s podobným príjmom, aký ste dosahovali vo verejnej správe? Práca vo verejnej správe bola

neúnosná, veľa stresov, nemal na to. Ak nie ste riadiaci pracovník alebo ITčkár, tak taký príjem ako mal,
nedosiahnete. Reálne sú ponuky na príjem 1.500 eur- 1.700, čiže v čistom 1.200-1.300 eur.

V rámci práva záverečnej reči otec uviedol, že momentálne jeho zárobkové pomery sú nižšie ako
manželkine. Nech daňový bonus a prídavky na dieťa má len on na D..

7. Matka na pojednávaní dňa 25.05.2022 uviedla, že zoberie si maloletú D. do osobnej starostlivosti,
ak má otec tak ťažký zdravotný stav. Nežiada od neho nič, len minimálne výživné a daňový bonus.
Na pojednávaní dňa 17.08.2022 o. i. uviedla, že s otcom maloletých detí žila 15 rokov, pozná ho, toto
celé je len o tom, aby sa o tri mesiace po skončení tohto konania videli v inom konaní. Vždy dosahoval

príjem tak, že okrem príjmu raz ročne predával nahrávky, z toho mal jednorazovo príjem 20.000 eur,
cdčko po euro. Vždy vedel zarobiť. Teraz je to o tom, že on už nechce oficiálne robiť, tak ona keďže
sa dostala na vedúcu pozíciu, tak nech mu dorovná zo svojej životnej úrovne na jeho životnú úroveň,
ktorú si on oficiálne znížil. Ona sa má namáhať a jemu prispievať. U neho to bolo vždy o tom, ako znížiťpríjem, nezaplatiť daň, ako obísť odvody a zákony..... Ona to tu ani nechce takto rozoberať, veď vie, že
tá služobná cesta na L., to bola cesta s jeho kamarátom, vie aj jeho meno..., ale dobre, nech sa tvári, že
to bola služobná cesta. ...Padlo z toho, lebo kamarát si to rozmyslel a zľakli sa tej vojny na X.. Ale teda

akože to bolo cesta. V časti dokazovania trvalých príkazov na mesačnú úhradu energií k novostavbe
matke uviedla, že keď prídu vyúčtovania, podáte nový návrh na zmenu výživného pre podstatnú zmenu
pomerov?Totonieješikana?Vrámciprávazáverečnejrečiuviedla,ževčase,keďsamenilaskutočnosť,
že H. bola už fakticky u nej, otec poberal príspevok (pozn. súdu prídavok na dieťa) šesť mesiacov a
nebol ochotný vrátiť jej nič z toho, ani sa dohodnúť. Daňový bonus je podľa nej podporou pre dieťa, u

otca to bude nižšia suma, keďže menej zarába. Je to ochudobnenie dieťaťa, nemôže to vnímať ako v
prospech dieťaťa. Pre ňu je akceptovateľné nechať jej daňový bonus a otcovi dať prídavok na dieťa a
už vôbec nie retrospektívne. Nevedia sa na ničom dohodnúť, polročný interval bude pre nich katastrofa.

8. Procesný opatrovník na pojednávaní dňa 17.08.2022 uviedol, že čo sa týka zvýšenia výživného na
maloletého H. a určenia výživného na maloletú D., tu poukazuje na dohodu rodičov, ktorú obaja rodičia

uzatvorili dobrovoľne z vlastnej vôle na pojednávaní v novembri 2021, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť v decembri 2021. Tak ako v predchádzajúcom súdnom konaní poukazovali, že bolo
rozhodnutím otca ukončiť pracovný pomer na meste H., poukazujú i v tomto konaní. Otec sa týmto
svojímkonanímdobrovoľnepripravilosvojpríjem,ktorýboloveľavyššíakodosahujevsúčasnosti.Preto
odporúčajú v tejto časti návrh otca zamietnuť. Pokiaľ ide o poberanie prídavkov a poberania si daňového

bonusu na maloletú D.: tu odporučili, aby v dobe od 1.1.-30.06. toho ktorého roka bola poberateľkou
prídavkov na dieťa matka a v tomto istom období bude oprávnený uplatňovať si daňový bonus otec, a v
období od 1.7.-31.12. naopak si bude daňový bonus uplatňovať matka a prídavky na deti otec, lebo tie
sa vedia meniť len na polročnom intervale. Čo sa týka zmeny miesta odovzdávania dieťaťa a času, tam
by bolo najlepšie aby sa dohodli rodičia. Táto zmena by pre nich mala význam v prípade, ak v najbližšom

období nedôjde k ďalšiemu konaniu o zmene rozsudku súdu. V prvom ročníku má dieťa málo učebníc, to
by dieťa zvládlo tie 3- 4 knižky nosiť so sebou v pondelok, v ďalších ročníkoch je to už ale viac. Najlepšie
by bolo, keby sa rodičia dohodli.

9. Z vykonaného dokazovania a lustrácie príjmu otca mal súd preukázané, že v čase posledného

rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021 dňa 12.11.2021 bol otec poberateľom dávky v
nezamestnanosti, konkr. od 01.07.2021 do 31.12.2021 v sume 50% z denného vymeriavacieho základu
74,4987 eur, čo predstavuje výšku dávky v 30-dňovom mesiaci 1.117 eur a 31-dňovom mesiaci 1.154
eur. V čase rozhodovania súdu o podanom návrhu otca z lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni
vyplýva, že otec dosahuje príjem v rozpätí 1.000 - 1.250 eur v hrubom mesačne, k čomu otec na

pojednávaní uviedol, že má základný plat 1.000 eur v hrubom, 817 eur v čistom s tým, že sa dohodol
so zamestnávateľom, že „diéty“ zo zahraničných služobných ciest mu každý mesiac rozpočíta tak, aby
mal základný vymeriavací základ 1.250 eur mesačne, 992 eur v čistom.

10. Z vykonaného dokazovania a lustrácie príjmu matky mal súd preukázané, že v čase posledného

rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021 dňa 12.11.2021 mala matka nasledovný príjem: v
mesiacoch 01/2021 až 06/2021 - 1.800 eur v hrubom, v 04/2021 2.250 eur v hrubom, 07/2021 - 2.281,82
eur v hrubom, 08/2021 - 1.814,32 eur, 09/2021 - 2.805,34 eur v hrubom, v 10/2021 a 11/2021 - 2.702,50
Eur v hrubom. V čase rozhodovania súdu o podanom návrhu otca v tomto konaní z lustrácie príjmu
matky v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka dosahuje príjem v rozpätí od 2.679,31 eur do 2.723,36

eur v hrubom za 07/2022.

11. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021 súd schválil dohodu
rodičov: maloletú H. nar. 28.07.2007 zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať
na výživu maloletej H. sumou 100 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

V časti osobnej starostlivosti k maloletému H. nar. 27.12.2009 nedošlo k zmene, je naďalej v osobnej
starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého H. sumou 100 eur mesačne
vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca. Rodičia sa dohodli, že odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku sa maloletá D. zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových
intervaloch so striedaním v pondelok každého týždňa v roku o 16tej hodine v predškolskom zariadení,

neskôr v školskom zariadení a v prípade sviatkov, dní pracovného pokoja a prázdnin v mieste bydliska
toho rodiča, ktorému končí starostlivosť s tým, že otec bude vykonávať starostlivosť v párnom týždni.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej D. sa zrušila. Okrem toho si rodičia dohodli osobitnú úpravu
starostlivosti k maloletej D. na čas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Tým došlo k zmene rozsudkuKrajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 - 1043 zo dňa 08.12.2020, ktorým sa menil rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 31P/30/2018-804 zo dňa 21.11.2019.

12. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/17/2020 - 1043 zo dňa 08.12.2020 súd určil, že
o. i., že matka bude oprávnenou poberateľkou rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletú
D. a otec bude oprávneným poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletú H. a
maloletého H., ktorí obaja boli zverení do otcovej osobnej starostlivosti.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi

manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo

sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne.
Vyživovaciapovinnosťrodičovvočimaloletýmdeťomjeichprvoradápovinnosť.Súdpriurčenívýživného
musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem,

aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť
žiadne výhody a prospech. Tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti
tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom v domnienke, že ho potom nemožno
postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie
príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj

v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa
príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného
a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Podľa ustálenej súdnej
praxe sa výška súdom určeného výživného na všetky deti pohybuje spravidla v rozmedzí 20% až 30%

príjmupovinnéhorodiča,keďsúdprihliadnenaodôvodnenépotrebymaloletéhodieťaťaakoischopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov
má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov).

19. Postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na

strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie
súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z
dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdnehorozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

20. Nakoľko sa otec domáhal viacerých zmien úprav, súd vykonal dokazovanie k jednotlivým návrhom
otca a zo zisteného stavu dospel k právnemu záveru, že návrh otca je čiastočne dôvodný a je potrebné
či vhodné mu vyhovieť a čiastočne je jeho návrh nedôvodný a preto je potrebné ho zamietnuť. V časti
návrhuzmenyúpravypoberaniadaňovéhobonusuaštátnejsociálnejdávky-prídavkunadetikmaloletej
D. a v časti navrhovanej zmeny preberania a odovzdávania maloletej D. o 18tej hodine a v mieste

bydliska rodiča dospel súd k záveru, že návrh je v prevažnej miere dôvodný, a je potrebné a vhodné
zmeniť doterajšiu úpravu. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 31P/30/2018 - 804 zo dňa 21.11.2019
bola maloletá D. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením intervalu výkonu
osobnej starostlivosti každého z rodičov v pondelok každého týždňa v roku o 14.30 hod s určením miesta
preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa v predškolskom zariadení, neskôr školskom zariadení a
v čase sviatkov v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť. V tejto časti určenej úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. na základe odvolaní oboch rodičov nedošlo k
zmene a Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 11CoP/17/2020 zo dňa 08.12.2020 rozhodol o výkone
osobnej starostlivosti k maloletej D. totožne. Rodičia následne v konaní sp. zn. 39P/47/2021 uzavreli dňa
12.11.2021 dohodu, čím zmenili vyššie uvedené rozsudky a dohodli sa, že maloletá D. zostáva naďalej v
striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s ukončovaním osobnej starostlivosti rodičov v

pondelok, avšak k preberaniu a odovzdávaniu maloletého dieťaťa bude dochádzať v pondelok každého
týždňa v roku nie o 14.30 hod, ale o (od) 16tej hodine. Napriek tomu, že od poslednej úpravy ku dňu
rozhodovania súdu v tomto konaní uplynulo len deväť mesiacov, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že
maloletá D. nastupuje od 05.09.2022 do 1.ročníka základnej školy, t. j. do školského zariadenia, kde si
bude plniť povinnú školskú dochádzku a bude potrebné v pondelky pri odovzdávaní maloletého dieťaťa

potrebné zohľadňovať aj odovzdávanie školských potrieb na celý týždeň, súd rozhodol, že vyhovie
návrhu otca a zmení doterajšiu úpravu miesta a času odovzdávania maloletého dieťaťa z školského
zariadenia o 14:30 hod na miesto bydliska rodiča, ktorému výkon osobnej starostlivosti končí o 18:00
hod. Procesný opatrovník poukázal na to, že v podstate zmena tejto časti súdnych rozhodnutí by mohla
byť realizovaná aj neskôr, keďže v prvom ročníku základnej školy dieťa nemá toľko učebníc a školských

pomôcok, ktoré by so sebou denne nenosilo, práve naopak, dieťa má v prvom ročníku rozvrh hodín
denne takmer totožný. Matka sa v tejto časti vyjadrila, že nevidí problém v tom, aby maloletá D. mala
dve sady učebníc. Konflikt rodičov nastal v praktickej stránke, kto by druhú sadu učebníc zabezpečil,
keďže niektoré školy nemajú materiálnu možnosť zabezpečiť jednému dieťaťu dve sady učebníc. Súd
preto autoritatívne rozhodol o zmene úpravy a upozornil rodičov na pojednávaní, že pokiaľ sa nevedia

a/alebo nechcú dohodnúť ani v takýchto praktických okolnostiach, ktoré sa javia ako zanedbateľné,
striedavá osobná starostlivosť k maloletej D., napriek citovej väzbe, ktorú k nej obaja prechovávajú, pre
nich a ani pre maloletú D. nie je vhodná. Prvý ročník základnej školy je náročný aj pre rodičov, ktorí
spolupracujú v rodinnej bunke, denne si nastavujú a zosúlaďujú priority a spôsobom plnenia pracovných
a rodičovských povinností. Pre oboch rodičov bude nadchádzajúce obdobie mimoriadne náročné, no

pre maloletú D. bude nadchádzajúce obdobie a spôsob, akým ho zvládne, kruciálnym pre jej životné
uplatnenie sa. Skutočnosť, že rodičia napriek vzájomne narušenému rešpektovaniu dôstojnosti druhého
rodiča (konfliktná a konfrontačná komunikácia) a nízkej úrovni porozumenia druhému rodičovi realizujú
užtrirokystriedavúosobnústarostlivosťkmaloletejD.,keďrodinajepreobochnaprvommieste,nemusí
postačiť na pokojné a vyrovnané zvládnutie nárokov školského učebného programu a vyrovnaného

vývinu maloletej D. v nasledujúcich mesiacoch. Súd preto zmenil úpravu tak ako ju poňal do výroku II. v
tomto konaní tak, aby návrh na zmenu doterajšej úpravy nebol predmetom nového konania iniciovaného
pár mesiacov po právoplatnom skončení tohto konania.

21. V časti návrhu otca na zmenu úpravy oprávnenia poberať daňový bonus na maloletú D. a štátnu

sociálnu dávku - prídavok na dieťa s účinnosťou spätne od 01.01.2022 mal súd po oboznámení sa s
pripojenýmispisovýmimateriálmipreukázané,ževkonanísp.zn.39P/47/2021nedošlodohodourodičov
alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu k zásahu do poslednej úpravy, ktorá vo vzťahu k maloletej
D. bola určená/zmenená rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/17/2020 (výrokom IV.)
Súd dospel k záveru, že pre spravodlivé usporiadanie vzťahu medzi rodičmi - tak ako to rodičia (zo

strany matky vypracovaný návrh dohody) spísali nakoniec však do neuzavretej/nepodpísanej dohody,
keď došlo k upusteniu od „snahy o korektné riešenie situácie“ (citácia z článku 2.6 návrhu dohody, na
č. l. rub 74 súdneho spisu) - je vhodné rozdeliť oprávnenie poberania daňového bonusu a prídavku
na maloletú D. medzi oboch rodičov. Z poslednej súdom určenej úpravy vyplýva, že z titulu rozsudkuKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.11CoP/17/2020vovzťahukmaloletejH.,ktorábolavtomčasevosobnej
starostlivosti otca, obe tieto finančné zvýhodnenia rodiča maloletého dieťa, je oprávneným poberať otec.
Maloletá H. neskôr bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 39P/47/2021, ktorým bola schválená dohoda

rodičov, zverená do osobnej starostlivosti matky. Je nepochybné, že konanie sp. zn. 40P/21/2022 je
konaním o zmene úprav práv a povinností rodičov k maloletej D. a maloletému H.. Návrh na začatie
konania resp. rozšírenie predmetu konania aj o zmenu úpravy poberania daňového bonusu a prídavku
na deti k maloletej H. nebol podaný a súd o ňom preto nerozhodoval, keďže otec v návrhu na začatie
konania uviedol, že poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu za maloletú H. je matka a

matka toto tvrdenie otca nesporovala. Taktiež bolo nesporným, že vo vzťahu k maloletému H., ktorý
je v osobnej starostlivosti otca, obe tieto finančné zvýhodnenia rodiča maloletého dieťa, poberá otec,
tak ako to bolo určené rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 11CoP/17/2020. Súd po oboznámení sa
s návrhom neuzavretej dohody, najmä článkov 4.2 a 4.3 dospel k záveru, že samotná matka navrhla
pre spravodlivé usporiadanie pomerov, že bude poberateľkou rodinných prídavkov na maloletú D. a
otec bude poberateľom daňového bonusu na maloletú D.. Vzhľadom na zákonodarnou mocou prijatú

zmenu právnej úpravy k týmto dvom finančným zvýhodneniam rodičov maloletých detí s účinnosťou
od 01.07.2022 dospel súd k záveru, že u maloletej D. oprávneným poberateľom prídavku na dieťa
bude matka a oprávneným poberateľom daňového bonusu bude otec a to odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Výška prídavku na dieťa zohľadňujúc vek maloletej D. predstavuje ku dňu rozhodnutia súdu
30 eur mesačne s tým, že od 01.01.2023 má suma vzrásť na 40 eur mesačne. Maximálna výška

daňového bonusu zohľadňujúc vek maloletej D. predstavuje ku dňu rozhodnutia súdu 70 eur s tým,
že od 01.01.2023 má suma vzrásť na max. 100 eur mesačne. V časti návrhu otca upraviť oprávnenia
rodičov na poberanie týchto podpôr rodiny zo strany štátu s účinnosťou od 01.01.2022, keď súdne
konanie začalo 04.04.2022, súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by tak mal
robiť so spätnou účinnosťou a otec takýto dôvod ani netvrdil a preto ani preukazoval. Z dôvodu výlučne

účtovných, keď je dôvodným s ohľadom na doterajšie správanie sa rodičov predpokladať odvolanie
rodičov do tohto výroku, pričom k spracovaniu ročného zúčtovania príjmov fyzických osôb pri výkone
závislej činnosti dochádza najneskôr mesiaci január nasledujúceho kalendárneho roka pre účel splnenia
povinnosti podania daňového priznania zamestnávateľom za zamestnanca, súd naviazal zmenu úpravy
oprávnení poberať jednotlivé finančné zvýhodnenia na právoplatnosť výroku tohto rozsudku (výrok

I.) V prevyšujúcej časti preto návrh otca na zmenu oprávnenia pôvodne poňatého do výroku IV.
rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/17/2020, zamietol, tak ako je uvedené vo výroku III.
Z uvedeného tak vyplýva, že oprávneným na poberanie prídavku na dieža za maloletú D. je matka
aj do právoplatnosti tohto rozsudku a oprávneným na poberanie daňového bonusu za maloletú D.
bude otec odo dňa právoplatnosti rozsudku v tejto časti. Opäť možno záverom tejto časti uviesť, že

rodičia neschopní dohodnúť sa aj v takejto nie podstatnej, ale skôr pravidelnej náležitosti, deklarujú súdu
zníženú schopnosť vzájomného porozumenia a rešpektovania sa navzájom, pričom obaja sú maloletej
D. blízkou osobou a preto tým môžu ohrozovať vývin maloletej D., keď zasahujú do duševnej a citovej
integrity druhého rodiča. Tieto negatívne zásahy sa evidentne prejavujú u oboch rodičov zhoršeným
zdravotným stavom (uvádzané napr. u otca dýchacie apnoe, u matky bolesti chrbtice). Aj keď ide o

jednoduché pravidlo, ktoré sa učia rôznymi spôsobmi už deti predškolského veku, že ak sa preťaží
duševná zložka osobnosti, odzrkadlí sa to aj na fyzickej telesnej stránke človeka, rodičia len postupne
zisťujú, že niekoľko rokov vzájomne vedené súdne konania ich vyčerpávajú a poznačujú. Maloletá D.
si zaslúži mať oboch rodičov zdravých, šťastných, pokojných, duševne, telesne a citovo vyrovnaných.
Obaja rodičia si zaslúžia vyrovnať sa s rozpadom ich vzťahu a byť zdravými, podľa možností šťastnými,

pokojnýmiapokaždejstránkevyrovnanýmiosobami.Súdobomrodičomdávadopozornosti,žeajkeďje
naprvommiesteprenichobochrodina,ichsebaobetovaniesaniejepotrebnénaúkorvlastnéhozdravia.
Toho času maloleté deti, ktoré neskôr dospejú a tiež budú (možno) rodičmi, neocenia, ak sa jeden či
obaja rodičia pre v minulosti plnenie rodičovských povinností podľa vlastného ideálu sami nebudú vyvíjať
príp. si nezvratne (vzájomne) poškodia fyzické či duševné zdravie. Ako uviedol aj znalec v konaní sp.

zn. 31P/30/2018, súčasťou dospievania maloletého dieťaťa je kritické nazeranie na oboch rodičov a
odpútavanie sa od ich problémov, konfliktov, názorov. Nepochybne pritom napriek kritickému náhľadu
deti nevedomky preberajú model správania sa vlastných rodičov. Je v záujme všetkých členov pôvodnej
rodinnej bunky, aby obaja rodičia zodpovedne a vedome pracovali na uzatváraní vzájomných dohôd o
plnení si rodičovských povinností či výkone rodičovských práv a to bez potreby ingerencie súdov.

22. V časti návrhu otca na zmenu doterajšej úpravy v časti určenia povinnosti matky prispievať na
výživu maloletej D. s účinnosťou od 04.04.2022 sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého H.
s účinnosťou od 12.07.2022 sumou 200 eur mesačne, dospel súd k právnemu záveru, že návrh otcaje v celom rozsahu nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Otec návrh odôvodnil údajne podstatnou
zmenou pomerov, keď príjem matky je podstatne vyšší ako príjem otca, príjem matky je vyšší ako bol
v čase posledného rozhodnutia súdu (nárast mzdy z 1.637 eur na 1.968 eur a zníženie výdavkov pre

ukončenie leasingu o 340,60 eur), matka má nepeňažný príjem (služobné motorové vozidlo a mobilný
telefón na súkromné účely), matka má zle nastavené preddavkové platby za služby spojené s užívaním
novostavby (uvedené vodné a stočné v sume 60 eur medzi pravidelnými mesačnými výdavkami a cena
internetu a TV v sume 50 eur mesačne), matka splatili leasing v sume 340,60 eur, pričom návrh na
určenie povinnosti matky prispievať na výživu maloletej D. sumou 100 eur mesačne odôvodnil právnymi

závermi obsiahnutými v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/17/2020 zo dňa 08.12.2020,
teda tým, aby mohla zostať zachovaná rovnaká životná úroveň u D. tak v domácnosti otca, ako aj v
domácnosti matky.

23. V prvom rade súd poukazuje na nepochopenie ustanovenia § 62 ods. 2 linea druhá v spojení s
ustanovením § 75 ods. 1 linea druhá zákona o rodine otcom, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov; na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnoustarostlivosťou.Rodič,ktorýsaodieťaosobnenestará,prispievanajehovýživuvýživným,ktoré

určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov.
Životnú úroveň dieťaťa tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej
úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov
rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho
schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky

vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom,
ktoréhoživotnáúroveňjeporovnateľnenižšianežživotnáúroveňdruhéhorodiča,potommožnozaviazať
povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude
vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti
s uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.

24. Z uvedeného vyplýva, že rovnaká životná úroveň má byť zachovaná u maloletého dieťaťa vo vzťahu
k majetkovo lepšie zabezpečenému rodičovi, keďže dieťa má právo podieľať sa na jeho úrovni. Uvedené
však neznamená, že by povinnosťou majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča malo byť dorovnávanie
životnej úrovne maloletému dieťaťu, ktoré bude v starostlivosti druhého rodiča počas striedavej formy,

keď druhý rodič sa vedome bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania a tým i zárobku
z neho plynúceho. Je nepochybné, že životná úroveň rodičov nežijúcich v spoločnej domácnosti sa
po ukončení spoločného hospodárenia bude vyvíjať a plynutím času nemusí byť a často ani nie je
rovnaká. Životná úroveň rodičov sa bude totiž odvíjať od ich ďalších rozhodnutí, ktoré v živote urobia,
ako napr. v tomto konaní aj rodičia urobili, keď matka riešila zabezpečenie uspokojenia bytovej potreby

hypotekárnym úverom, zatiaľ čo otec sa rozhodol tú istú potrebu uspokojiť nájmom nehnuteľnosti.
Každé z týchto rozhodnutí má ekonomický dopad na životnú úroveň daného rodiča, ktorú nie je možné
vopred prognózovať pri tak rozmanitom ekonomickom vývoji hospodárstva Slovenskej republiky a vývoji
realitného trhu za posledné viac ako jedno desaťročie. Životnú úroveň každého z rodičov ovplyvní
tiež vek, zdravotný stav a s tým spojené zmeny v pracovnom uplatnení rodiča na trhu práce, ale aj

potenciálne spoločné bývanie s novým partnerom či navýšenie počtu členov domácnosti pri novom
rodičovstve, a pod.

25. Z vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že od posledného rozhodnutia súdu v
konaní sp. zn. 39P/47/2021 zo dňa 12.11.2021, ktorým bola schválená dohoda rodičov v časti výživného

k maloletej D. tak, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej D. sa zrušuje a v časti výživného
k maloletému H.Á. dohoda rodičov, v ktorej sa matka zaviazala prispievať na výživu maloletého H.
sumou 100 eur mesačne, nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Obaja rodičia tak ako v čase ostatného
rozhodnutia žijú v samostatných nehnuteľnostiach, u matky novostavba zakúpená na hypotekárny úver
na adrese H.. R. X, H. a u otca prenajatý rodinný dom so štyrmi izbami na adrese S. XX, H. s dojednaným

ročným nájomným v sume 7.200 eur. K zmene počtu členov domácností u oboch rodičov nedošlo. Matka
je naďalej zamestnaná v spoločnosti U., Z.. F.. P.., kde nastúpila dňa 01.10.2021, je teda toho času
po skúšobnej dobe a dosahuje stabilne príjem zo zamestnania od 01.10.2021 v sume 2.702,50 eur až
2.783,49 eur v hrubom mesačne. U otca došlo k zmene pomerov, kedy otec po dobrovoľnom ukončenípracovného pomeru, bez udania dôvodu, z jeho iniciatívy ku dňu 30.06.2021 - tak ako to vyplynulo z
vyjadrenia súdom dopytovaného predchádzajúceho zamestnávateľa otca, Mesta Trnava - bol v čase
poslednéhorozhodovanianezamestnanýmapoberaldávkuvnezamestnanostivovýške1.117,50eurpri

30-dňovom mesiaci a vo výške 1.154 eur pri 31-dňovom mesiaci, čo predstavovalo aktuálnu maximálnu
výšku dávky v nezamestnanosti od 01.07.2021. Toho času je otec zamestnaný, jeho základný plat je
dojednaný podľa tvrdenia otca a výsledkov lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne v sume 1.000 eur v
hrubom, t. j. pod úrovňou priemernej mzdy v národnom hospodárstve, pričom otec opakovane poukázal
nato,žejehocieľomjemesačnýpríjemcca1.250eurvčistom.Otecvnávrhunazačatiekonaniauviedol,

že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 992 eur. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletých detí
D. a H., podstatná zmena vo výdavkoch na maloleté deti nebola účastníkmi tvrdená, v priebehu jedného
školského roka nedošlo k takej zmene, ktorú by súd mal zohľadniť a vyhodnotiť ako podstatnú zmenu
ich odôvodnených potrieb. V čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021 otec uvádzal v
návrhu na začatie konania výdavky na maloletého H. v sume 680 eur mesačne a na maloletú D. v sume
156 eur mesačne. V návrhu na rozšírenie predmetu konania zo dňa 12.07.2022 otec uviedol priemerné

mesačné náklady na maloletého H. v sume 680,98 eur, zvýšené výdavky na maloletú D. netvrdil. Z
takto tvrdeného a dokazovaním zisteného skutkového stavu, porovnaním majetkových a zárobkových
pomerov oboch rodičov v čase posledného rozhodovania (12.11.2021) s pomermi zistenými v čase
rozhodnutia súdu v tomto konaní (17.08.2022), porovnaním rodičmi tvrdených výdavkov na obe maloleté
deti v čase uzavretia dohody rodičov na pojednávaní dňa 12.11.2021 s tvrdenými výdavkami na obe

maloleté deti v čase rozhodovania súdu o návrhoch otca t. j. o 9 mesiacov neskôr, súd nezistil žiadnu
podstatnú relevantnú zmenu pomerov na strane žiadneho z účastníkov, na ktorú by mal prihliadnuť a
návrhu otca na určenie výživného k maloletej D. a návrhu otca na zvýšenie povinnosti matky prispievať
na výživu maloletého H. tak vyhovieť. Preto súd pre nezistenie podstatnej zmeny pomerov návrhy otca
zamietol (výrok III.).

26. Súd vypočul otca a doplnil tak skutkové tvrdenia otca o históriu jeho pracovných skúseností. Otec na
pojednávaní 17.08.2022 uviedol, že je vyštudovaný v odbore telesná výchova. Cca 2 roky po ukončení
vysokoškolského vzdelania sa živil prácou v tejto oblasti, následne približne v roku 2005 sa rozhodol
živiť seba a neskôr aj manželku s maloletými deťmi, ako zamestnanec, druh práce kameraman a strihač

videí. Túto profesiu vykonával následne aj ako samostatne zárobkovo činná osoba. Pracoval pre lokálnu
televíziu v Trnave, taktiež na pobočke Piešťany, kde neskôr robil riaditeľa a pod. Jeho obrat z podnikania
v oblasti kameraman, strihač videí sa pohyboval v rozpätí od 15tisíc do 20tisíc eur. Dôvodom na zmenu
po rokoch (po cca 13tich rokoch) bol nízky príjem, ktorý dosahoval a to najmä v roku 2018. Dostal
možnosť práce vo verejnej správe pre mesto H.. Avšak po troch rokoch jeho pôsobenia vo verejnej

správe,poprevzatípozícievedúcehozimnéhoštadiónaaneskôrkonateľasprávymajetkumestaTrnava,
zistil, že nevie spať, mal zhoršený zdravotný stav a dospel k záveru, že nemá záujem robiť vedúcu
pozíciu, kde spravoval vyše 100 ľudí. Otorinolaringológ mu odporučil znížiť psychickú záťaž a stres.
Lekársky nález ošetrujúceho lekára bol už súčasťou spisového materiálu sp. zn. 39P/47/2021. Súd preto
na pojednávaní dňa 25.05.2022 vyzval otca, aby doložil listiny preukazujúce jeho aktuálny nepriaznivý

zdravotný stav. Z listín dodatočne predložených otcom mal súd preukázané, že tieto sú z obdobia
jún 2021 až august 2021, teda otec nepredložil aktuálnu listinu k jeho zdravotnému stavu, ktorú by
nezohľadňoval už súd v konaní sp. zn. 39P/47/2021 resp. samotný otec pri uzavretí dohody (aj) v časti
výživného k maloletým deťom, H. a D.. Súd tak nemal preukázaný objektívne zhoršený zdravotný stav
otca v čase rozhodovania súdu v tomto konaní, ktorý by predstavoval prekážku u otca na dosahovanie

vyššieho príjmu. Súd zohľadnil, že otec sa v rámci tvrdenej pracovnej skúsenosti po skončení práce vo
verejnej správe vrátil k pôvodnému druhu práce t. j. k zamestnaniu kameraman, strihač, ktoré vykonával
viac ako 13 rokov, t. j. aj po dobu trvania manželstva. Matka na pojednávaní dňa 17.08.2022 k tejto
podstatnej informácii však následne uviedla, že otec „vždy dosahoval príjem tak, že okrem príjmu raz
ročne predával nahrávky, z toho mal jednorazovo príjem 20.000 eur, cdčko po euro. Vždy vedel zarobiť.

Teraz je to o tom, že on už nechce oficiálne robiť, tak ja som sa dostala na vedúcu pozíciu, tak nech ja
mu dorovnám zo svojej životnej úrovne na jeho životnú úroveň, ktorú si on oficiálne znížil. Ja sa mám
namáhať a jemu prispievať. U neho to bolo vždy o tom, ako znížiť príjem, nezaplatiť daň, ako obísť
odvody a zákony..... Ja to tu ani nechcem takto rozoberať, veď ja viem, že tá služobná cesta na L.,
to bola cesta s jeho dlhoročným kamarátom, viem aj jeho meno..., ale dobre, nech sa tvári, že to bola

služobná cesta. ...Padlo z toho, lebo kamarát si to rozmyslel a zľakli sa tej vojny na Ukrajine. Ale teda
akože to bolo cesta.“ Na toto tvrdenie matky otec sa otec vyjadril, že „ide len o tvrdenia matky, ktoré
nie sú ničím preukázané“.27. Pri takto otcom a matkou tvrdenom a otcom popieranom skutkovom stave súd dospel k záveru,
že možnosti, aj schopnosti otca po ukončení jeho nezamestnanosti nie sú otcom úplne a pravdivo
uvádzané. Pokiaľ otec uvádzal v návrhu na začatie konania príjem cca 992 eur v čistom, na pojednávaní

už len 920 eur v čistom s tým, že priemerné mesačné náklady na maloletého H. sú 680,98 eur,
pri konfrontácií k akémukoľvek ďalšiemu výdavku týkajúceho sa uspokojovania jeho potrieb, príp.
potrieb maloletého H. či potrieb maloletej D. v čase jej zverenia do jeho osobnej starostlivosti, k
výdavku pomernej časti nájomného na mesiac (7.200 eur/12mes) 600 eur, z dosahovaného príjmu otec
uviedol, že dané výdavky hradí z vyplateného vyrovnacieho podielu z vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s vyplatením sumy 95.000
eur otcovi bolo uvádzané už na pojednávaní dňa 12.11.2021 v konaní sp. zn. 39P/47/2021, kedy otcovi
po úhrade úverov z bsm a kúpe motorového vozidla zostalo ako rezerva údajne 30.000 eur. Uvedené
tvrdenie otca, doteraz nepreukázané napr. výpisom z účtu vedenom bankou o debetných operáciách
z vyrovnacieho podielu; tak v spojitosti s nezistenou podstatnou zmenou pomerov na strane matky,
nezistenou podstatnou zmenou pomerov na strane otca a nezistenou podstatnou zmenou pomerov

na strane maloletých detí; za prijatia záveru, že aktuálny zdravotný stav otca nie je zhoršený tak
ako v júni 2021, a preto nebráni otcovi dosahovať vyšší príjem; keď nástupný plat na trhu práce pre
kameramana-strihača s jednoročnou praxou je aktuálne 1.100 eur v hrubom, pričom otec má viac ako
13ročnú prax; keď na pozíciu kameraman - žurnalistika, polygrafia, médiá na trhu práce uvádza 10%
ľudí hrubý mesačný plat viac ako 1.872 eur; keď priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok

2021 je 1.211 eur a teda je vyššia ako základný plat otca, ktorý vedie Sociálna poisťovňa ako jeho
príjem zo zamestnania a teda základ na výpočet odvodov; viedla súd k právnemu záveru, že podaný
návrh otca je voči obom maloletým deťom nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Matka sa riadne a
súdom uveriteľne vyjadrila k otcom tvrdeným nepeňažným výhodám v podobe užívania motorového
vozidla a mobilného telefónu na súkromné účely, za ktoré užívanie si platí zrážkami nákladov zo mzdy.

Matka taktiež umožnila otcovi a procesnému opatrovníkovi nahliadnuť do jej mobil/internetbankingu
na preukázanie výdavkov za služby spojené s užívaním bytu a súd obdobne ako matka pri nazeraní
otca do jej trvalých príkazov na úhradu služieb spojených s užívaním nehnuteľnosti si kladie otázku,
či po skončení tohto konania bude otec podávať ďalší návrh na zmenu úpravy výživného z dôvodu
zvýšeného príjmu matky z prípadných preplatkov matky na preddavkových platbách za služby, a to v

čase zvyšovania cien za energie, všeobecnej inflácie cien tovarov a služieb, keď zároveň otec sám
nepredložil potvrdenie od zamestnávateľa o svojom príjme s vyúčtovanými náhradami za služobné cesty
v zahraničí (O., L.), príp. kópie výplatných pások od 01.02.2022, výpis z účtu o zostatku vyrovnacieho
podielu a debetných položkách hradených otcom z vyrovnacieho podielu a pod. na riadne preukázanie
jeho zárobkových a majetkových pomerov.

28. Keďže súd dospel k záveru, že otec v konaní nepreukázal, že by súčasná životná úroveň otca
bola podstatne nižšia ako v čase posledného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 39P/47/2021, rovnako
nepreukázal, že by súčasná životná úroveň otca bola podstatne nižšia ako súčasná životná úroveň
matky a teda nepreukázal dôvod, pre ktorý by matka mala dorovnávať formou výživného na maloletého

H. a/alebo na maloletú D. životnú úroveň otca prostriedkami na uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletých detí v čase výkonu jeho osobnej starostlivosti k maloletým deťom, súd návrhy otca v tejto
časti zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok v

znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania;
účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať, konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych
poplatkov, účastníci si tak hradili trovy právneho zastúpenia bez nároku na náhradu v zmysle generálnej
klauzuly mimosporového konania, od ktorého ustanovenia súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitný
zreteľa na odklonenie sa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.