Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201312
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119201312.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci sporu žalobcov: 1./ F. L., M..

XX.XX.XXXX, A. Q. T. F. XXX, B. M. F., 2./ L.. I. L., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. M. C.B. XXXX/XX, Q.-B. F.,
3./ G. M., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. W. XXXX/XX, Q.-U., zast.: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351,
advokátska kancelária so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanej: D. Y., M.. XX.XX.XXXX, A. Q.
F. XXX, zast.: zast.: AKWH Legal, s. r. o., IČO: 36 862 134, advokátska kancelária so sídlom Miletičova
1, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2019 sa žalobcovia v 1. až 3. rade (ďalej len
„Žalobcovia“) domáhali rozhodnutia, ktorým súd žalovanej uloží povinnosť uzavrieť so Žalobcami zmluvu
o prevode vlastníctva k pozemkom: parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2 vedená ako S.
a parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2 vedená ako S. U. J. M.Á., nachádzajúcim sa v
katastrálnom území F., obec F., okres Trnava, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu
Trnava, Katastrálny odbor (ďalej len „Pozemky“).

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že na parcele č. XXXX/XX o výmere XXXm2 je postavený rodinný
dom so súpisným číslom XXX (ďalej len „Rodinný dom“), ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Rodinný dom
žalovanej tak stojí na Pozemku vo vlastníctve Žalobcov, čím je dlhodobo obmedzované ich vlastníctvo.
ŽalovanáPozemkyužívavedomeodroku2010bezprávnehodôvoduabezakejkoľvekodplatyzatakéto
užívanie, čím na jej strane dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia sa snažili vzťahy
so žalovanou usporiadať, no nepodarilo sa im to. Uplatneného nároku sa domáhali s poukazom na § 137
písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojitosti s § 229 CSP. Usporiadanie vzťahov

navrhovaným spôsobom považujú za najvhodnejšie, a to z dôvodu, že dôjde k trvalému usporiadaniu
vzťahov do budúcna. Správnosť formulácie žalobného petitu odôvodnili poukazom na právnu vetu
rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/36/2010 zo dňa 14.09.2010 a taktiež na právnu vetu uznesenia
Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/403/2017 zo dňa 19.11.2018.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vyjadrila pochybnosti ohľadne vlastníctva Žalobcov k Pozemkom,
zvažuje podanie žaloby o určenie jej vlastníctva, ktoré malo vzniknúť titulom vydržania. Nepoprela

existenciu Rodinného domu na parcele č. XXXX/XX o výmere XXXm2. Spôsob, ktorým sa Žalobcovia
domáhajú usporiadania vzťahov, však považuje za nesúladný s hmotným právom, nakoľko má za to,
že v Slovenskom právnom poriadku neexistuje žiadne ustanovenie hmotného pravá, o ktoré by sa dal
uplatnenýnárokoprieť.Uviedla,ževočiŽalobcomnemážiadnunesplnenúpovinnosťkúpiichPozemkov(vyplývajúcu napríklad zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), ktorá by umožňovala aplikovať ustanovenie
§ 137 písm. a) CSP v spojení s § 229 CSP. Vyjadrila názor, že nahradenie prejavu vôle prichádza
do úvahy napr. pri porušení predkupného pravá podielového spoluvlastníka. Predpokladom úspešnosti

žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu, zmluvy,
prípadne protiprávneho konania, svoju vôľu určitého obsahu prejaviť, pričom tak nie je ochotný urobiť.
Súd môže žalovanej uložiť len takú povinnosť, ako mu dovoľuje zákon, resp. aká žalovanej vyplýva zo
zákona a akú dobrovoľne nesplnila. Vzhľadom na uvedené nie je možné, aby súd nahradil prejav vôle
žalovanej na kúpnej zmluve a tým ju proti jej vôli urobil vlastníčkou pozemku.

4.Zozhodnýchskutkovýchtvrdenímalsúdpreukázané,žeŽalobcoviasúvlastníciPozemkov,naktorých
je postavená stavba vo vlastníctve žalovanej.

5. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

6. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

7. Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

8.Podľa§135cods.3OZ,súdmôžeusporiadaťpomerymedzivlastníkompozemkuavlastníkomstavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

9. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

11. Predmetom konania je žaloba smerujúca k usporiadaniu vzťahov medzi Žalobcami ako vlastníkmi
pozemkov a žalovanou ako vlastníčkou stavby na pozemku Žalobcov. Žalobcovia podanou žalobou
žiadali usporiadať vzťahy medzi sporovými stranami nahradením prejavu vôle žalovanej na kúpnej
zmluve, ktorou by žalovaná od Žalobcov nadobudla kúpou do vlastníctva Pozemok pod svojou stavbou
a pozemok priľahlý, čím by sa odstránila rozdielnosť subjektov vlastniacich pozemok a stavby na

ňom stojacej. Uplatnenému nároku však nemožno vyhovieť, keďže povinnosť žalovanej uzatvoriť so
Žalobcami kúpnu zmluvu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a ani zo žiadnej zmluvy sporových
strán.

12. Povinnosti možno podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR ukladať a) zákonom alebo na základe zákona,

v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c)
nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym
rozhodnutím len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, resp. kde povinnosť k právnemu
konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená

iným právnym úkonom. V Slovenskom právnom poriadku neexistuje úprava, na základe ktorej možno
vlastníkovi stavby uložiť povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s vlastníkom pozemku pod stavbou, prípadne
nahradiť prejav vôle vlastníka stavby na kúpnej zmluve, na základe ktorej by sa stal vlastníkom pozemku
pod stavbou. Občianskoprávne nároky vlastníka pozemku, na ktorom je postavená cudzia stavba,upravujeustanovenie§135cOZ,zktoréhovšaknárokuplatnenývtomtokonanínevyplýva.Ustanovenie
§ 229 CSP, na ktoré sa Žalobcovia odvolávajú je procesným ustanovením, bez iného nezakladajúcim
uplatnený nárok.

13. Vo vzťahu k Žalobcami označeným súdnym rozhodnutiam súd uvádza, že predmetom konania
vedenéhonaKrajskomsúdevTrnavepodsp.zn.23Co/403/2017bolonahradenieprejavuvôlevprípade
porušenia predkupného práva, teda nie v prípade stavby zriadenej na cudzom pozemku, pričom takáto
situácia nebola ani predmetom konania vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Sžo/36/2010.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemožnosti vyhovenia žalobe súd žalobu Žalobcov ako
nedôvodnú zamietol.

15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

16. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.(ods. 2)

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, keď žaloba Žalobcov bola zamietnutá, z čoho vyplýva plný úspech žalovanej, čo v konečnom
dôsledku znamená nárok žalovanej voči Žalobcom na náhradu účelne vynaložených trov celého konania
v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol

tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).