Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121208290
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4121208290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: X. T., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/X,
XXX XX B., zastúpeného: JUDr. Juraj Gajdoš ,advokát, IČO: 53 533 801, so sídlom Hornočermánska
1630/39A, 949 01 Nitra, proti žalovanému: O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. W. XXX/XX, XXX XX P. Z.,
t. č. ÚVV a ÚVTOS B., zastúpenému: JUDr. Martin Endrödy, IČO: 42 119 596, so sídlom Štúrova 43,
949 01 Nitra, o zaplatenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a iné, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa zo 01. júna 2022 pod č.k. 19C/29/2021-74 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v I., II. výroku p o t v r

d z u j e .

II. Mení rozsudok vo IV. výroku v časti náhrady trov konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania vo vyhovujúcej časti I.,II. výroku rozsudku v celom rozsahu. Žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zamietajúcom výroku v III. výroku rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 632 eur titulom náhrady škody na zdraví,
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 7 632 eur od 18.11.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 41,40 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,58 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa
16.7.2021 a doplnenou na základe výzvy súdu dňa 13.8.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 12 783 eur titulom náhrady škody, sumu vo výške 500 eur
titulom náhrady trov konania a sumu vo výške 230 eur titulom ostatných nákladov. Poukázal na
rozhodnutie vydané Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 6T/80/2019, ktorým bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu

výtržnictva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Konaním žalovaného mu bola spôsobená
škoda na zdraví. Nárok náhradu škody na zdraví uplatnil s poukazom na lekársky posudok MUDr. Y. O.
zo dňa 14.4.2020, lekársky posudok MUDr. Y. W. zo dňa 12.5.2020 a lekársky posudok MUDr. Y. U. zodňa 15.5.2020. Ďalej žiadal zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s
trestným konaním vo výške 500 eur , nárok na náhradu škody ako tzv. ostatné náklady.

1.2.Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nitra pod č. k. 6T/80/2019-324 zo dňa 14.12.2020 bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa

19.10.2018 okolo 20:30 hod. v B., na Y. ulici č. X na parkovisku pred zimným štadiónom pod vplyvom
alkoholu fyzicky napadol X. T. tým spôsobom, že po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte
počas toho, ako X. T. vstával zo zeme, ho jedenkrát kopol do hlavy, v dôsledku čoho X. T. stratil vedomie,
čím mu spôsobil posunutú zlomeninu jarmového komplexu, drobné epidurálne krvácanie s drobným
ložiskom pomliaždenia mozgu v spánkovej oblasti vpravo a otras mozgu a poranenie šiesteho hlavového
nervu a jeho obrnu, v dôsledku čoho došlo k vzniku dvojitého videnia a poúrazovému rozšíreniu zrenice

na pravom oku, ktoré zranenia si vyžadujú dobu liečenia viac ako 6 týždňov. Okresný súd Nitra v
tomto rozsudku uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi ako poškodenému spôsobenú škodu
vo výške 8 299,80 eura a so zvyškom nároku na náhradu škody žalobcu odkázal na civilný proces.
Krajský súd v Nitre rozsudkom pod č. k. 2To/24/2021-424 zo dňa 14.7.2021 rozsudok súdu 1. stupňa
vo výroku treste a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému X. T. zrušil. Dospel k záveru,

že súd 1. stupňa nemal o náhrade škody poškodeného X. T. vôbec rozhodovať. Bolo zistené, že
poškodený mal v prípravnom konaní splnomocnenca. Pri výsluchu dňa 24.10.2018 si riadne náhradu
škody neuplatnil, neuviedol dôvod , jej výšku, ani dôvod, z akého si ju uplatňuje a neurobil tak ani po
oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania dňa 20.9.2019, kde jeho splnomocnený zástupca uviedol iba,
že si „bude“ uplatňovať škodu na zdraví, ktorej vyčíslenie nie je možné, keďže znalec sa vyjadril, že

bodové hodnotenie vie vyčísliť až rok od úrazu.
VrámcisúvisiacehotrestnéhokonaniabolvprípravnomkonaníMUDr.P.L.dňa11.12.2018vypracovaný
znalecký posudok č. 108/2018 vo veci posúdenia zranení žalobcu. Zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že poškodený utrpel pri úraze poranenia hlavy, a to posunutú zlomeninu jarmového komplexu
(zlomenina prechádzajúca cez dolnú časť očnice v mieste hornej čeľuste, spánkový výbežok a čelový

výbežok) s dvojitým videním. Zlomenina si vyžadovala operáciu dňa 25.10.2018. Znalec konštatoval,
že k trvalým následkom sa môže vyjadriť až po roku od úrazu, kedy bude ustálený zdravotný stav
poškodeného. Vzhľadom na súčasné poranenie okohybných svalov pravého oka, k trvalým následkom
samusívyjadriťsúdnyznaleczoblastioftalmológie-očnéholekárstva.Poranenieznaleckvalifikovalako
úraz ľahký. Iná je však právna kvalifikácia a doba liečenia spočívajúca v obmedzení v bežnom spôsobe

života viac ako 6 týždňov.
Zo znaleckého posudku MUDr. Q. U. zo dňa 25.4.2019 vypracovaného počas prípravného konania
vyplynulo, že u žalobcu bola CT vyšetrením potvrdená zlomenina zygomatikomaxilárneho komplexu,
ktorá bola chirurgicky riešená operáciou dňa 25.10.2018. Žalobcovi bolo robené MR vyšetrenie, ktoré
povrdilo početné zlomeniny tvárového skeletu a kalvy. Vzhľadom na typ poruchy hybnosti pravého

bulbu, t. j. pri priamom pohľade sa videnie nedvojí, pravý bulbus sa hýbe nahor aj nadol, kompletne
viazne pri pohľade doprava, ide o poranenie šiesteho hlavového nervu. Na verifikovanie diagnózy paréra
n. abducens bolo žalobcovi doporučené doplniť neurologické vyšetrenie, ktoré žalobca absolvoval
dňa 2.1.2019, kde bola diagnóza obrny n. abducens potvrdená. Pri poškodení nervu abducens
dochádza k vzniku diplopie, čiže dvojitého videnia. V dokumentácii žalobcu je uvedené aj poúrazové

rozšírenie zrenice na pravom oku, v dôsledku čoho je viditeľná nerovnaká šírka zreníc. Znalkyňa u
žalobcu konštatovala pomaly prebiehajúcu regeneráciu nervových vlákien, pretrvávajúce dvojité videnie
menšiehorozsuahustým,žejehozravotnýstavešteniejeustálenýazranenieniejeúplnevyliečené.Na
otázku, či zranenia zanechajú u poškodeného trvalé následky, ak áno aké znalkyňa uviedla, že k trvalým
následkom je možné vyjadriť sa až po roku od úrazu, kedy bude ustálený zdravotný stav poškodeného.

Z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v Nitre ČVS: ORP - 124/VYS-NR-2019 zo dňa 30.4.2019 zistil, že
ním bolo žalovanému podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona vznesené obvinenie zo zločinu ulíženia
na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva, pretože dňa 19.10.2018 v čase okolo 20:30 hod. na
parkovisku pred zimným štadiónom v B. fyzicky napadol poškodeného X. T., spôsobil mu zranenia ďalej
popísané v predmetnom uznesení s dobou liečenia 7 týždňov, poúrazové rozšírenie zrenice v pravom

oku spôsobené subdurálnym hematómom s dobou liečenia v tomto prípade viac ako 6 mesiacov, kedy je
nepriaznivá prognóza s možnosťou trvalých následkov, obmedzenie na bežnom sôsobe života naďalej
trvá.Dňa 30.4.2019 vydal vyšetrovateľ OR PZ v B. upovedomenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 2
Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že dňa 30.4.2019 bolo osobe O. L. vznesené obvinenie podľa §
206 ods. 1 Trestného poriadku pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155/1 Trestného poriadku v súbehu

s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1a) Trestného zákona.
Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. Y. W.
dňa 12.5.2020 vyplýva ohodnotenie bolestí žalobcu spolu 35 bodmi (položka 4 - pomliaždenie tváre -
5 bodov a položka 14a - zlomenina jarmovej kosti - 30 bodov) a ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu 400 bodmi (položka 271 - traum. porucha okohybných svalov, diplopia - 350 bodov

a položka 275 - rozšírenie a ochrnutie zrenice - 50 bodov).
V lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia lekárov MUDr. Y. O. a MUDr.
L. W. zo dňa 14.4.2020 vyplýva ohodnotenie bolestí žalobcu spolu 235 bodmi za nasledovné diagnózy:
položka 10a - zlomenina čelovej kosti - 35 bodov, položka 11b - zlomenina očnice hornej, dolnej i
bočnej steny - 80 bodov, položka 16 - zlomenina prednej steny čeľuste - 30 bodov, 18b3 - zlomenina
zygomatokomaxilárneho komplexu - 60 bodov.

Ďalej uviedol doklady predložené žalobcom k uplatneným nárokom z titulu liečenia a trov zastúpenia.

1.3.Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len
OZ), § 442 ods. 1, 3 OZ, 444 OZ, § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (zákon č. 437/2004 Z. z.), § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. §
5 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z. z.,§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., § 1 Opatrenia Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. S05091-OL-2018 zo 16. mája 2018 o ustanovení výšky náhrady za
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2018 ,§ 100 ods. 1 OZ,§ 106 ods.
1 , 2 OZ, § 112 OZ, § 46 ods. 3 Trestného poriadku ,§ 206 ods. 1 Trestného poriadku a ako prvoradou
sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaného.

1.4.V časti nároku za bolestné uviedol, že žalobcove zranenia boli ustálené v rámci trestného konania
po vypracovaní znaleckých posudkov MUDr. L. a MUDr. U.. Kto mu zranenia spôsobil , sa dozvedel
najneskôr z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni 19.06. 2019.
Najneskôr dňa 19.6.2019 sa dozvedel o tom, kto mu zranenia spôsobil a v akom rozsahu. Týmto dňom
mu začala plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu bolestného. Premlčacia

doba uplynula najneskôr 19.6.2021. Žalobu na súd doručil 16.7.2021, jeho nárok na náhradu bolestného
je premlčaný. Preto v tejto časti žalobu zamietol

1.5.K ustanoveniu §112 OZ uviedol, že žalobca si v trestnom konaní škodu neuplatnil riadne,
čo je jednou z podmienok spočívania premlčacej doby . Z rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

2To/24/2021424 mal preukázané, že hoci bol v prípravnom konaní zastúpený splnomocnencom, si pri
svojom výsluchu dňa 24.10.2018 nárok na náhradu škody riadne neuplatnil, keď neuviedol jej výšku ,
dôvod,zakéhositentonárokuplatňujeaneurobiltakaniprioboznamovanísasvýsledkamivyšetrovania
dňa 20.9.2019.

1.6.Vovyhovujúcejčastipriznanéhosťaženiaspoločenskéhouplatneniauviedol,žeznalci(T..L.aMUDr.
U.) v čase podania posudkov (ZP MUDr. L. z 11.12.2018, ZP MUDr. U. z 25.4.2019), zdravotný stav
žalobcu nepovažovali za ustálený . K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo najskôr 1 rok po úraze,
teda 19.10.2019. Žaloba bola podaná dňa 16.7.2021, v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

1.7.V časti náhrady škody uplatnenej titulom náhrady nákladov, ktoré mal žalobca vynaložiť v súvislosti s
trestnýmkonanímposudzovalkombinovanúsubjektívnu 2ročnúpremlčaciudobuatrojročnúpremlčaciu
dobu. Žalobca predložil viacero listinných dokladov preukazujúcich jeho výdavky. Cestovný lístok
Regiojet X. - P. s dátumom 12.12.2018, e-ticket B. - X. X. s dátumom 19.11.2018, príjmový pokladničný
doklad k vystaveniu lekárskeho posúdenia MUDr. Y. U. zo dňa 13.5.2020, príjmový pokladničný doklad

a faktúra za vyhotovenie lekárskeho posudku Fakultnej nemocnice B. zo dňa 15.4.2020, príjmové
pokladničné doklady vystavené JUDr. Q. V., advokátkou zo dňa 5.11.2018 a zo dňa 27.12.2018. Nárok
na zaplatenie trov konania a ostatných nákladov, s výnimkou nákladov za vyhotovenie lekárskych
posudkov, vyhodnotil za premlčaný. V prípade vynaloženia uvedených nákladov žalobca najneskôrdňom ich vynaloženia musel mať vedomosť o tom, že mu takéto náklady vznikli. Vedomosť o tom, kto mu
škodu spôsobil, nadobudol najneskôr z uznesenia o vznesení obvinenia žalovanému. Nárok na náhradu
nákladov, ktoré vynaložil v období viac ako dva roky pred podaním žaloby je premlčaný. V období dva

roky pred podaním žaloby boli žalobcom vynaložené len náklady na vypracovanie lekárskych posudkov
v celkovej výške 41,40 eura, v tejto časti právo nie je premlčané.

1.8. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody.
Skonštatoval, že bol splnený protiprávny úkon, existencia škody a príčinná súvislosť. Žalobca preukázal,

že mu vznikla škoda v celkovej výške 7 673,40 eura (škoda na zdraví 7 632 eur + majetková škoda 41,40
eura), za ktorú žalovaný zodpovedá. Na zaplatenie tejto sumy žalovaného zaviazal. Nárok na zaplatenie
sumy vo výške 5 151,60 eura požadovaný titulom bolestného, zamietol pre premlčanie. Zaplatenie sumy
vo výške 500 eur titulom nároku na náhradu nákladov za právne zastupovanie žalobcu v trestnom konaní
považoval za premlčaný. Bol nepreukázaný, z uvedených príjmových pokladničných dokladov vôbec
nevyplýva, aké právne služby mali byť žalobcovi advokátkou JUDr. Q. V. poskytnuté. Okrem priznanej

sumy vo výške 41,40 eura ako nákladov za vypracovanie lekárskych posudkov, z dôvodu premlčania
zamietolnárokžalobcuuplatňovanýtitulomtzv.ostatnýchnákladov.Žalobcadostatočnetietotzv.ostatné
náklady nevymedzil a nevyšpecifikoval. V žalobe síce uviedol, že žiada priznať náklady za liečbu, lieky
a cestu do V.. Neuviedol aké lieky a akú liečbu mal podstúpiť, koľko presne peňažných prostriedkov
mal vynaložiť za jednotlivé položky. Zo žaloby a ani z ďalších vyjadrení vôbec nie je zrejmé, prečo mal

byť vyšetrený v V., aký firemný lekár ho mal posudzovať a či jeho zdravotný stav vôbec takýto lekár
posúdil. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal napriek tomu, že žalovaný nepreukázanie nároku na
zaplatenie požadovanej sumy „ostatných nákladov“ namietal. Žalobu o zaplatenie sumy 188,60 eura
(požadovaných 230 eur - priznaných 41,40 eura = 188,60 eura) preto zamietol.

1.9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal priznania nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania zo sumy bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sadzbe 5 % ročne,
zo sumy 4 483,80 eura od 15.4.2020 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 8 299,80 eura od
13.5.2020 do zaplatenia.

1.10. Citoval ustanovenia § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákona, ods. 2, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. a návrhu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel, ale nie v celom
rozsahu. Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania riadne neodôvodnil, vôbec nešpecifikoval,
prečo žiada zo sumy 4 483,80 eura úroky z omeškania od 15.4.2020 a zo sumy 8 299,80 eura od
13.5.2020. Z obsahu spisu zrejmé, že ide o dátumy nasledujúce po vypracovaní lekárskych posudkov.

Len na základe takto zistenej súvislosti žalobcovi nie je možné nárok na úroky z omeškania priznať.
Nároknazaplateniezákonnýchúrokovzomeškania muvznikneažvprípade,akježalovanývomeškaní
s plnením svojej peňažnej povinnosti. Len samotné vypracovanie lekárskych posudkov neznamená,
že žalovaný sa dostáva do omeškania s plnením. V čase, kedy boli lekárske posudky vypracované,
totiž žalovaný nemusel mať (a podľa názoru súdu ani nemal) vedomosť o tom, ako boli bolesti žalobcu

a náhrada jeho spoločenského uplatnenia ohodnotené, aký počet bodov mu bol pridelený a teda
nemal vôbec vedomosť o tom, že je povinný žalobcovi nejaký peňažný nárok zaplatiť. Žalobca súdu
nepreukázal, že pred podaním žaloby v tejto veci žalovaného vyzval na plnenie, resp. akýmkoľvek iným
spôsobom si voči nemu uplatnil svoj nárok na zaplatenie náhrady škody. Žalobca prvýkrát vzniesol voči
žalovanému požiadavku na zaplatenie sumy 12 783,60 eura (4 483,80 eura + 8 299,80 eura) až v tomto

konaní, podanou žalobou. V súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Splatnosť nároku nastala prvý deň po tom, čo
bol žalovaný vyzvaný na plnenie. Pokiaľ žalobca žalovaného k plneniu nevyzval, nemohol sa žalovaný
dostať s plnením svojej povinnosti do omeškania. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 16.11.2021.

Povinnosť žalovaného nárok žalobcu uspokojiť mu vznikla dňom nasledujúcim, teda dňom 17.11.2021.
Žalovaný tento nárok neuspokojil, preto sa ďalším dňom 18.11.2021 dostal do omeškania a žalobcovi
vznikol voči nemu nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej sadzbe vo výške 5 % ročne, čo v je v súlade s
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. počnúc dňom 18.11.2021, len zo sumy priznanej náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia .Vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

1.11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy vo výške 13 513 eur (12 783 eur titulom náhrady škody na zdraví + 500 eur titulomnáhrady trov právneho zastupovania + 230 eur titulom ostatných nákladov). Bola mu priznaná suma 7
673,40 eura (7 632 eur + 41,40 eura) a v tejto časti konania bol úspešný (56,78 % z predmetu sporu). V
zostávajúcej časti konania o zaplatenie sumy vo výške 5 839,60 eura bola žaloba zamietnutá (43,21 %

z predmetu sporu). Čistý úspech žalobcu je v rozsahu 13,58 % (56,79 % - 43,21 % = 13,58 %) a v tejto
časti mu súd priznal i náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2.1. Žalovaný podal proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti odvolanie. Uviedol, že za deň počiatku
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 OZ sa považuje deň ustálenia zdravotného stavu
poškodeného, keď už možno objektívne urobiť bodové hodnotenie a to výlučne k vystaveniu posudku
na základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť.
Rozsudok považoval za protirečivý.
Súd prvej inštancie napadnutého rozsudku uviedol, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo najneskôr

k času, kedy znalci vypracovali znalecké posudky a potom, že zároveň k nepreukázaniu zo strany
žalobcu, že sa na jeho zdravotnom stave po vypracovaní čokoľvek menilo a najmä, že k ustáleniu
jeho zdravotného stavu malo dôjsť neskôr až po vypracovaní predmetných posudkov. Uviedol, že v
čase vypracovania znaleckých posudkov MUDr. L. a MUDr. U. v prípravnom konaní, znalci vedeli
určiť rozsah zranení žalobcu. Zdravotný stav žalobcu preto musel byť v tom čase ustálený. Žalobca

nepreukázal, že po vypracovaní znaleckých posudkov sa na jeho zdravotnom stave čokoľvek menilo,
že k ustáleniu jeho zdravotného stavu malo dôjsť až neskôr po vypracovaní predmetných posudkov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie mal najneskôr pri vypracovaní
znaleckých posudkov zdravotný stav poškodeného za ustálený v celom rozsahu, bolestné aj sťaženie
spoločenskéhouplatnenia.Oustálenízdravotnéhostavusvedčí,žepovypracovaníznaleckéhoposudku

MUDr. U. žalobca neabsolvoval žiadne operácie a nepredložil ani žiadne lekárske nálezy resp.
absolvované vyšetrenia po 25.04.2019. Vo vzťahu k ne/premlčaniu sťaženia spoločenského uplatnenia
súd prvej inštancie následne dôvodil rozpore s predchádzajúcim svojím názorom o ustálení zdravotného
stavu žalobcu k času vypracovania znaleckých posudkov, že k premlčaniu tohto nároku nedošlo.
Nestotožnil sa s jeho názorom.

2.2.Ďalej namietal, že predložené lekárske posudky nie sú riadne vyplnené, nespĺňajú ani formálnu
stránku a ani nemajú predpísané náležitosti (§ 8 zákona č. 437/2004Z.z.). Lekársky posudok z
12.05.2022 MUDr. U. a MUDr. W. predložený žalobcom neobsahuje dátum vzniku poškodenia na zdraví
ani miesto, kde vzniklo poškodenie. Súd prvej inštancie sa k tejto námietke nevyjadril. Uvedení lekári

neboli oprávnení vydať predmetné lekárske posudky o.i. i z dôvodu, že neboli oboznámení ani so
znaleckými posudkami vyhotovenými v trestnom konaní. Neboli oprávnení ich vydať s poukazom na ust.
§ 7 zákona č. 437/2004 Z. z.. Určenie výšky nároku na náhradu škody a za sťaženie spoločenského
uplatnenia je závislé na znaleckom posudku. Citoval ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z..
Uviedol, že z lekárskeho posudku z 12.05.2022 MUDr. U. a MUDr. W. nevyplýva, že MUDr. W. je primár

oddelenia oftalmológie FN v B., alebo prednosta alebo jeho zástupca. Súd prvej inštancie sa k tejto
námietke nevyjadril.

2.3.Ďalej citoval ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., k jeho námietke sa súd nevyjadril.

2.4.V závere namietal rozhodnutie v časti náhrady trov konania. Uviedol, že uplatnené nároky žalobcu,
náhrada za bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dva samostatné nároky, ku
ktorým ohľadne náhrady trov konania mal súd prvého stupňa pristupovať samostatne a teda priznať mu
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% za žalovaný nárok z titulu náhrady bolestného vo výške
5 151,60 eura, ktorý bol zamietnutý z dôvodu jeho premlčania.

Navrhol,abyodvolacísúdrozhodoltak,žežalovanýmnapadnutévýrokyrozsudkuOkresnéhosúduNitra
zo dňa 01.06.2022 z č.l. 19C/29/2021-74 zruší a zároveň žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a
prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

3.1. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Uviedol, že žalovaným citované závery
súdu k začatiu plynutia premlčacej lehoty a k jej uplynutiu sa viažu výlučne na nárok na náhradu za
bolestné, ktorý súd výrokom III. rozsudku zamietol. To, že v čase vypracovania znaleckých posudkov
MUDr. L. zo dňa 11.12.2018 a MUDr. U. zo dňa 25.04.2019 bol zdravotný stav ustálený na účelyvypracovania posudku o bolestnom nevylučuje, že jeho zdravotný stav v tom čase nebol ustálený
na účel vypracovania posudku o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri oboch
nárokoch je pre začiatok plynutia premlčacej lehoty podstatný moment ustálenia zdravotného stavu, pri

nároku na bolestné ide o ustálenie z hľadiska bolesti vo forme rozsahu zranení či operačného zákroku,
a pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, tzv. trvalých následkov, ide o ustálenie
zdravotného stavu z hľadiska dlhodobého vývoja poškodenia zdravia. Uvedené vyplýva z § 8 ods.
4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
(ďalej len „ zákon č. 437/2004“), podľa ktorého „Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.“ Súd prvej inštancie správne v odseku 39 rozsudku
konštatoval, že „Iné je však právne posúdenie premlčania vo vzťahu k nároku na zaplatenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia“ a správne poukázal na závery znaleckých posudkov MUDr. L. zo
dňa 11.12.2018 a MUDr. U. zo dňa 25.04.2019 v ktorých je explicitne uvedené, že k trvalým následkom
sa môžu vyjadriť až po roku od úrazu, kedy bude ustálený zdravotný stav poškodeného. Súd nárok

žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia posúdil správne. Tvrdenie, že zdravotný stav
žalobcu bol na účely ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ustálený už v čase vypracovania
znaleckých posudkov MUDr. L. zo dňa 11.12.2018 a MUDr. U. zo dňa 25.04.2019 priamo vyvracajú
samotné znalecké posudky MUDr. L. zo dňa 11.12.2018 a MUDr. U. zo dňa 25.04.2019.

3.2. K námietkam o nedostatkoch lekárskych posudkov, neaplikácii § 6 ods. 3 zákona č. 437/20004
Z.z. uviedol, že žalobca v podstate namieta nezdôvodnenie rozhodnutia tvrdiac, že súd prvej inštancie
sa jeho námietkami nezaoberal. Rozsudok je dostatočne odôvodnený a spĺňa zákonné náležitosti.
Lekárske posudky boli spracované riadne - posudzujúcimi lekármi, t.j lekármi, ktorí ho naposledy
liečili v súvislosti s poškodením na zdraví. Predloženými lekárskymi posudkami preukázal výšku škody

spôsobenej žalovaným. Žalovaný nepreukázal nesprávnosť alebo nedôvodnosť záverov uvedených v
predložených lekárskych posudkoch. Mal právo predložiť vlastný lekársky posudok. Citoval ustanovenie
§ 7 ods. 4, 6 zákona 437/2004 Z.z.. Žalovaný iný posudok nepredložil. Námietku o uzatvorenie dohody o
urovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. považoval za nedôvodnú, pretože sa vzťahuje iba na
mimoriadnezvýšenienáhradysťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Zcitovanéhoustanovenianevyplýva,

že pred konaním na súde musí obligatórne prebehnúť konanie u poskytovateľa náhrady, tak ako je
tomu napríklad v konaní o náhradu škodu spôsobenej orgánom verejnej moci, ale konanie o uzavretie
dohody je formulované ako fakultatívne (poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o
náhrade), pričom zákon ani neustanovuje subjekt, ktorého zaťažuje iniciovanie takého „dohadovacieho
konania“. Preto nemožno poškodeného sakcionovať za nesplnenie povinnosti, ktorú mu zákon ani

neuložil. Ustanovenie § 6 zákona č. 437/2004 Z.z. dáva poškodenému ako aj poskytovateľovi náhrady
možnosť uzatvoriť dohodu o spornom nároku, avšak neustanovuje splatnosť nároku poškodeného, iba
podmienky uplatnenia nároku na súde pre prípad, že sa začalo „dohadovacie konanie“.“
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Preto napadnutý
rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP,
keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto
ďalej iba poukazuje.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.5. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

6.Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté

konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.

Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

7.Odvolacísúd,rozhodujúcoodvolanípodanomžalovaným,súcviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
žalovanej v druhom rade a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci
tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania
a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil

a na ich závere vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná v druhom rade sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne vyhovel.

8.1.Predmetom odvolacieho konania je vyhovujúca časť rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a škodu v súvislosti s
obstaraním lekárskych posudkov. Žalobca v odvolaní namietal nevyporiadanie sa súdu prvej inštancie
s jeho námietkami o nedostatku lekárskych posudkov. Jeho tvrdenie nie je pravdivé, pretože súd
prvej inštancie sa vyporiadal s jeho námietkami v bode 45 rozsudku, keď uviedol, že nezistil žiadne

prekážky, pre ktoré by mal lekárske posudky považovať za nedostatočné a žalovaný nenamietal bodové
ohodnotenie, nepredložil iné bodové ohodnotenie.

9. Žalovaný sa prvýkrát vyjadril k lekárskym posudkom v podaní zo dňa 03.01.2021 namietajúc, že
lekári neboli oprávnení vydať lekárske posudky, pretože nebolo oboznámení so znaleckými posudkami

vyhotovenými v trestnom konaní, uvedení lekári ich neboli oprávnení vydať, nie sú riadne vyplnené
a nespĺňajú formálnu stránku. Odvolací súd dodáva, že posudok zo dňa 14.04.2020 podpísal MUDr.
O. ako posudzujúci lekár a MUDr. L. W. ako prednosta a primár oddelenia. Lekársky posudok zo
dňa 12.05.2020 podpísala MUDr. U. a posudzujúci lekár MUDr. W.. Podľa § 7 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého

posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200
bodov. Z uvedeného vyplýva, že posudky boli vypracované posudzujúcimi lekármi, vydaný posudoklekárskym zariadením podpísaný primárom príslušného oddelenia. Druhý posudok bol podpísaný MUDr.
W., posudzujúcim lekárom za fakultnú nemocnicu a MUDr. U., ktorá nie je lekárkou zariadenia ústavnej
starostlivosti. Odvolací súd preto odvolací dôvod žalovaného nepovažoval za dôvodný.

10. Rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku súdu k nevyjadreniu § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004
Z.z.. Žalovaný zrejme nepochopil citované ustanovenie, ktoré v odseku 1 dáva možnosť poškodenému
riešiť nárok uzatvorením dohody. Nepodmieňuje podanie žaloby na súd povinnosťou predchádzajúceho
uplatnenia nároku u poškodeného. Preto aj v tejto časti je odvolanie žalovaného nedôvodné.

11. Rovnako z odvolania žalovaného vyplýva nepochopenie nároku na náhradu za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolestné sa priznáva za už vytrpenú bolesť a náhrada za
sťaženia spoločenského uplatnenia za negatívne následky poškodeného zdravia. Bolestné sa v zmysle
ustanovenia § 3 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstránením jeho
následkov. Ide teda jednak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samotnom úraze, ako aj pri liečení a po

ňom. Liečením sa však nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi
jednotlivými ošetreniami, teda doba od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť, ktorou
trpí poškodený, napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončil, sú známe
všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného, a preto až vtedy začína plynúť premlčacia
lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 661/2015). Z

uvedeného vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť pre nárok na náhradu škody na zdraví titulom
bolestného,dňomustáleniazdravotnéhostavupoškodeného.Ustanovenie§8ods.4zákonač.437/2004
Z.z. upravuje, kedy môže byť prvýkrát vydaný relevantný lekársky posudok. Túto možnosť viaže
na ustálenie zdravotného stavu poškodeného. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia tak k
ustáleniu dochádza v zásade po uplynutí jedného roka, odkedy došlo k poškodeniu zdravia. Moment

ustálenia zdravotného stavu nastáva, keď možno vôbec po prvýkrát posúdiť, či úraz alebo iná ujma
zanechali na zdraví poškodeného nejaké následky a ošetrujúci lekár vôbec po prvýkrát môže objektívne
posúdiť, či úraz alebo iná ujma zanechali na zdraví poškodeného nejaké následky, ak áno, v akom
rozsahu, akej sú povahy. Až po splnení týchto kumulatívne splnených zisteniach môže ošetrujúci lekár
vôbec prvýkrát objektívne posúdiť aj bodovo ohodnotiť rozsah a povahu vzniknutej ujmy. Poškodený

sa o škode dozvie v čase, kedy sa po skončení jeho liečby jeho zdravotný stav natoľko ustáli, že bolo
zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia u neho došlo, a kedy je možno na
základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať ohodnotenie (4 Cdo 152/2010
zo dňa 28. 02.2011). Keďže nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia sú dva samostatné od seba nezávislé nároky, k ustáleniu zdravotného stavu tak nedochádza

u oboch súčasne, napriek tomu, že majú rovnakú povahu a vzišli z rovnakej škodovej udalosti. Z toho
dôvodu inak plynie premlčacia doba u oboch nárokov (R 28/1970). Súd prvej inštancie správne v
dôvodoch rozhodnutia v bodoch 37, 38, 39 uviedol rozdiel plynutia premlčacích lehôt a ich posúdenie.
Správne sa v bode 39 vyporiadal s nedovolaním sa námietky premlčania žalovaného. Odvolací súd sa s
jeho názorom stotožnil. Preto nepovažuje za potrebné opakovať dôvody rozhodnutia, na ktorom založil

súd prvej inštancie svoje závery. Odvolateľ nesprávne posudzoval plynutie premlčacích lehôt o oboch
nárokov totožne.

12. Odvolateľ v úvode odvolania uviedol, že odvolaním napáda výroky I., II., IV. rozsudku. Nikde
nezdôvodnil odvolanie proti II. výroku rozsudku, čím nevymedzil obsah odvolacieho konania, preto

odvolací súd v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. V závere odvolateľ namietal rozhodnutie v časti náhrady trov konania majúc za to, že súd prvej
inštancie mal samostatným výrokom rozhodnúť o trovách konania v zamietajúcej časti bolestného a
vyhovujúcej časti sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože sú to samostatné nároky. Odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, pretože odvolanie žalovaného je v
tejto časti dôvodné. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sa jedná o dva samostatné
nároky, pri ktorých sa posudzuje rozdielne premlčacia doba. Odvolací súd sa s ním stotožnil vzhľadom
na vyššie uvedené, jedná sa o samostatné dielčie nároky. Preto mal rozhodnúť o trovách konania
samostatnepodľapomeruúspechu.Odvolacísúdpretovtejtočastizmenilrozsudoksúduprvejinštancie

a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v zamietajúcej časti a žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo vyhovujúcej časti. O trovách konania rozhodol podľa § 396
v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP.14. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).