Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 26, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/198/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621201360
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7621201360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú T. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťaťa rodičov: T. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na M. ul. č.
XXX v S. právne zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na
Štefánikovom nám. č. 13 v Spišskej Novej Vsi a F. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N. č. XXX v konaní o
zmene styku otca s maloletou a o zvýšení výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č. k. 6P/47/2021 - 116 zo dňa 29.4.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I. a II. o zmene styku otca s maloletou T..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Upravuje sa styk otca s maloletou T. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou T. každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každú
nepárnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod. v priestoroch Centra pre
deti a rodiny Z., H. XX, 056 01 Z. za účasti odborného tímu centra, ktorý sa bude realizovať po dobu 3
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že matka maloletého dieťaťa je povinná maloletú T.

na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť prítomnosť maloletej v určenom čase v priestoroch
centra.

Počnúc štvrtým mesiacom od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku je otec oprávnený stretávať
sa s maloletou T. každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. a
každú nepárnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod. s tým, že matka
maloletého dieťaťa je povinná maloletú T. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otec je povinný po

ukončení styku maloletú T. odovzdať do starostlivosti matky v mieste jej bydliska bydliska.

II. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 3P/26/2020 - 96 zo dňa 24.11.2020
v druhom výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o styku otca s maloletou T. I..

III. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na maloletú T. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na
sumu 150,- eur mesačne počnúc od 25.10.2021 do budúcna s tým, že otec je povinný uhrádzať výživné

vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Dlh na výživnom zo strany otca na maloletú T. I., nar. 15.11.2019 za obdobie od 25.10.2021 do
29.04.2022 vo výške 311,29,- eur sa otec zaväzuje uhrádzať mesačne v splátkach vo výške 50,- eurmesačne popri bežnom výživnom vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh na výživnom.

V. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k 3P/26/2020 - 96 zo dňa 24.11.2020 v
prvom výroku v časti, ktorou bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a to v časti, v ktorej bola upravená vyživovacia povinnosť otca na maloletú T. I.,
vrátane mimoriadnych výdavkov na maloletú T. I..

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie posúdil napadnutý výrok o
styku otca s maloletou vec podľa § 36, § 24 ods. 1, 2, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005
Z.z. o rodine. Súd prvej inštancie uviedol, že dôležitú úlohu pre rozvoj maloletého dieťaťa predstavuje
kvalita a intenzita vzťahu s oboma rodičmi už od najrannejšieho detstva. Zážitky z odlúčenia s jedným z

rodičov môžu už aj najmenšie deti prežívať traumatizujúco. Súd má za to, že uvedené sa deje v rodine
maloletej T., a že je potrebný zásah a úprava týchto pomerov, aby sa stabilizovala situácia v rodine a
predišlo sa ďalšiemu negatívnemu vplyvu na maloletú. Súd týmto zároveň apeluje na oboch rodičov
maloletej, aby v tejto otázke dospeli k zmierlivému riešeniu, majúc na zreteli predovšetkým to, čo je
najlepšie v danej situácii pre maloletú, nakoľko aj to je obsahom ich rodičovskej zodpovednosti. Kontakt

rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý
sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za
neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Ak súd rozhoduje
o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na
osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť

obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť
dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že styk otca s maloletou za prítomnosti matky sa toho
času nerealizuje, pretože medzi otcom a matkou dochádza pri realizácii styku k nezhodám, pričom
každý z nich opisuje priebeh styku odlišne a navzájom sa obviňujú z kontraproduktívneho správania

sa pri styku. Podľa názoru súdu je práve pre neustále pretrvávajúce vzťahové problémy medzi rodičmi,
ktoré spôsobili úplne absentovanie stretávania sa otca s maloletou dcérou, nevyhnutné vytvoriť priestor
pre to, aby sa styk otca s maloletou mohol riadne realizovať, pričom nápomocný v tomto by mohol
byť odborný tím akreditovaného subjektu, ktorý by asistoval pri ich kontakte a pomohol pri realizácii
styku otca s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky. Súd má za preukázané, že matka stretávaniu

otca s maloletou nie je schopná aktuálne napomôcť. Aj napriek tomu, že maloletá je na matku silno
citovo naviazaná, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že práve s matkou trávi najviac času, nemalo by sa
rezignovať na úpravu styku, ako aj na zlepšenie samotného vzťahu otca s maloletou dcérou, pretože
otca nemôže maloletému dieťaťu nikto nahradiť. Vzhľadom na vzájomné antagonistické nastavenie
rodičov je prítomnosť matky počas realizácie styku otca s maloletou kontraproduktívna a zároveň matka

maloletú na styk s otcom riadne nepripravuje. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vzniká
tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Otec má
vo vzťahu k maloletej rodičovské práva a povinnosti a je dôležité, aby mu bolo umožnené budovať si
zdravý a plnohodnotný vzťah k dcére. Tiež v záujme zdravého vývinu maloletej je nevyhnutné vytvoriť
si vzťah k otcovi, ako k jednej z najbližších osôb v jej živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za

predpokladu, že bude maloletá s otcom v pravidelnom kontakte. Nakoľko účasť matky pri styku otca
s maloletou je kontraproduktívna, avšak je zrejmé, že maloletá sa dlhšie obdobie s otcom nestrela,
súd dočasne po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku vytvoril priestor pre asistovaný styk
otca s maloletou, a to práve za asistencie odborného tímu raz do týždňa, a to v párnu sobotu počas
dvoch poobedňajších hodín a v nepárnu sobotu počas dvoch doobedňajších hodín. Súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na matkou predložené odborné vyjadrenie vypracované doc. PhDr. K. Z., PhD, MBA,
m. prof., zo dňa 09.04.2021, v ktorom psychológ na základe psychologického vyšetrenia odporučil
časovo limitovaný objem kontaktu otca s maloletou dcérou v prostredí kontrolovanom nezávislou
empatickou odborne pripravenou osobou, v prechodnom období niekoľkých mesiacov. Súd zabezpečil
pre asistovaný styk tretiu osobu, a to Centrum pre deti a rodiny Z., vzhľadom na miesto bydliska maloletej

a na odborné vybavenie predmetného centra. Úlohou odborného tímu bude odstrániť bariéru medzi
otcom a maloletou, ktorá v súčasnosti bráni tomu, aby styk riadne prebiehal. Keďže pre zdravý psychický
a fyzický vývin maloletej je nevyhnutné čo najskoršie vytvorenie vzťahu medzi otcom a maloletou dcérou,
súd mal za to, že je daná odôvodnenosť na úprave styku vo forme asistovaného kontaktu. Priebehsamotnéhoasistovanéhostykuponechávasúdvkompetenciicentra,ktorémánatoodbornéskúsenosti.
Matka je zároveň povinná maloletú T. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a zabezpečiť prítomnosť
maloletej v určenom čase v priestoroch centra. Následne počnúc štvrtým mesiacom od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku, bude otec oprávnený stretávať sa s mal. dcérou v takto určených časoch sám,
s tým, že matka je povinná riadne a včas pripraviť maloletú T. na styk s otcom a otec je povinný po
ukončení styku maloletú T. odovzdať do starostlivosti matky v mieste jej bydliska. Vzťahové problémy
medzi rodičmi spôsobili úplné absentovanie stretávania sa otca s maloletou dcérou, čo je v neprospech
maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obaja rodičia sú schopní sa

o svoje maloleté dieťa riadne postarať a obaja rodičia majú vytvorené aj vhodné podmienky pre zdravý
vývin ich maloletej dcéry. Predchádzajúca úprava styku otca s maloletou za prítomnosti matky v rámci
uzavretej rodičovskej dohody reflektovala vtedajší vek dieťaťa, preto súd aj schválil dohodu rodičov v
tom čase. Zmenu pomerov súd vidí v tom, že od poslednej úpravy styku otca s maloletou je dieťa už vo
veku, kedy môže stráviť s otcom viac času aj bez prítomnosti matky, pričom súd pri vymedzení rozsahu
styku prihliadol aj na skutočnosti, že styk otca s maloletou sa vôbec nerealizoval viac ako pol roka, otec

podľa vlastného vyjadrenia z dôvodu pracovných povinností sa počas týždňa s dcérou nevie stretávať,
maloletá nebola zo strany matky dlhodobo riadne pripravovaná na styk s otcom, nakoľko ani nevie,
že navrhovateľ je jej otcom. Súd taktiež prihliadol aj na vek a zdravotný stav maloletej. Vykonaným
dokazovaním bolo zároveň preukázané, že otec má vytvorené podmienky pre výchovu a starostlivosť
o maloletú dcéru aj vo svojej domácnosti. Z uvedeného dôvodu, v tomto posudzovanom prípade, nie je

na mieste neupravovať styk otca s dcérou tak, ako to navrhovala matka, práve naopak, je potrebné jeho
postupné rozširovanie, za predpokladu, že dôjde k úspešnej realizácii prvej fázy obnovovania styku otca
s dcérou počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré budú pre budúci vzťah
otca s dcérou nesmierne dôležité a pre úspešnú realizáciu styku otca s dcérou počnúc štvrtým mesiacom
od právoplatnosti tohto rozsudku, tak majúc zásadný vplyv pri realizácii stretávania sa dieťaťa s rodičom,

ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd zároveň apeluje na rodičov, aby priebeh
odovzdávania a preberania dieťaťa, ako aj samotný čas stretnutia otca s maloletou realizovali tak, aby
dieťa na stretnutie pripravili aj psychicky, pozitívne ho motivovali a v prípade, ak maloletá T. reaguje
negatívne, tento čas strávili obaja rodičia spolu s dcérou, či už v domácnosti matky, na prechádzke alebo
v domácnosti otca. V tejto situácii musia vynaložiť o to viac snahy, aby to maloletej čo možno najviac

uľahčili, a aby pružne reagovali na jej psychické rozpoloženie. Je na zodpovednosti oboch rodičov, či
sa tento styk bude realizovať a či sa bude realizovať za dieťaťu príjemných podmienok, alebo naopak či
bude opätovne potrebný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností zo strany súdu, prípadne zo
strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom
matky, a to výsluch svedka Evy D., starej matky maloletej, ktorá je matkou matky maloletej za účelom

preukázania nezáujmu otca maloletej o maloleté dieťa, správania sa otca a návrhov otca matke, nakoľko
má zato, že skutkový stav bol riadne zistený aj bez jej vyjadrenia. Druhým výrokom súd zároveň zmenil
predchádzajúci výrok rozsudku, ktorým bol upravený styk otca s mal. dieťaťom.

3. Proti výrokom I. a II. o styku otca s maloletou podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom,

aby ich odvolací súd zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o styku
otca s maloletou nezohľadnil všetky podstatné skutočnosti, konkrétne nevhodné správanie sa a vulgárne
nadávky otca, ktoré pri maloletej používa, hoci na to niekoľkokrát v priebehu konania poukazovala.

Namietala, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti nevykonal výsluch jej matky, vďaka ktorému mohlo
dôjsť k posilneniu dôkaznej situácie v prospech jej tvrdení. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na
rozpor medzi správou kolíznej opatrovníčky zo dňa 14.4.2021, v zmysle ktorej malo dôjsť k zlepšeniu
vzťahu medzi otcom a maloletou a k ich stretnutiu a tvrdením kolíznej opatrovníčky prezentovaným
na pojednávaní dňa 29.4.2022, v zmysle ktorého vzťahové problémy medzi rodičmi spôsobili úplné

absentovanie stretávania sa otca s maloletou. Správu kolízneho opatrovníka považuje za predpojatú
a účelovo skresľujúcu situáciu v ich rodine. Práve správa zo dňa 14.4.2021 ale potvrdzuje, že je to
práve otec, ktorý spôsobuje problémy vo vzťahu. Popisuje sa v nej, že matka napriek nadávkam a
vulgárnemu správaniu sa otca umožnila styk otca s maloletou po konzultácii s kolíznym opatrovníkom
a bola ústretová. Otec sa však následne viackrát nedostavil na dohodnutý styk, aj keď matka dieťa

pripravila, v dôsledku čoho sa matka musela vysporiadať so situáciou, ako vysvetliť dieťaťu, že mali ísť
s otcom von a nakoniec šli bez neho. Nie je sa preto čo čudovať, že matka prestala pred maloletou
spomínať otca, keď na základe vlastného rozhodnutia zmizol zo života maloletej. Následne medzi nimi
začali vznikať hádky aj kvôli výživnému, pretože otec nechcel preplácať polovicu výdavkov maloletej naliečbu a náklady súvisiace s jej zdravotným stavom a ničím nad rámec výživného neprispieval. Poprela
úvahy súdu prvej inštancie, že maloletú na styk s otcom riadne nepripravuje. Maloletú vždy na stretnutia
pripravila, keď otec prestal na tieto stretnutia chodiť, maloletú stále istú dobu pripravovala. Poukázala

na to, že prístup otca k styku s maloletou je aj v správach kolíznej opatrovníčky hodnotený ako formálny.
Nestotožňujesastým,žebymalstykmaloletejsotcomprebiehaťbezjejprítomnosti,pretožemaloletáje
na ňu silno citovo naviazaná s ohľadom na zdravotné problémy, ktoré má. Má za to, že jedinou reakciou
maloletej na ich odlúčenie, bude strach, preto ich oddelenie v priestoroch Centra pre deti a rodiny Z.
nie je v záujme maloletej. Žiada preto, aby bola pri týchto stretnutiach prítomná, alternatívne, aby súd

neupravil styk otca s maloletou, pretože sú s otcom schopní dohodnúť si stretnutie a absolvovať ho bez
väčších komplikácií. V tomto smere poukázala na to, že došlo k úprave výživného, čo by mohlo tiež
prispieť k úprave ich konfliktného vzťahu.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako
vecne správne. Poukázal na to, že rodičia dňa 24.11.2020 uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2020 a už
vo februári 2021 boli matkou upozornení, že realizácia styku otca s maloletou nie je dobrá. Vzťahové
problémy, ktoré sú medzi rodičmi nevysporiadané, negatívne zasahovali do styku otca s maloletou.
Opätovne boli s rodičmi vedené pohovory, bolo im uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť zúčastniť
sa odborného poradenstva na referáte poradenskopsychologických služieb po dobu 3 mesiacov za

účelom zlepšenia komunikácie ohľadom styku otca s maloletou. Zo správy z poradenského procesu,
ktorá im bola doručená, je zrejmé, že rodičia sa zúčastnili na stretnutiach len formálne, ani jeden z nich
nebol ochotný pracovať na vzájomnej spolupráci a zmene obrannej deštruktívnej komunikácie, napriek
informácii o dopade ich správania sa a rizikách traumatizácie ich dcéry. Ani touto činnosťou sa tak
nepodarilo motivovať rodičov pre zmenu vzájomnej komunikácie a spolupráce. Predlžovanie konania

vo veci styku otca s maloletou by bolo podľa nich v neprospech maloletej vzťahom na prerušené citové
väzby otca s maloletou.

5. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na svojom odvolaní. Stanovisko
kolízneho opatrovníka považuje za neobjektívne a také, ktoré nie je v záujme maloletej. Poukázala

na silnú citovú naviazanosť maloletej na ňu, ktorá je iná ako u bežných zdravých detí. Maloletá má
od narodenia problémy s nohami, absolvovala niekoľko operácií, liečení a vyšetrení výhradne s ňou.
Odovzdanie maloletej do rúk pre ňu neznámych osôb by vyvolalo v maloletej strach. Má obavu, že
by to ovplyvnilo zdravý psychický vývoj maloletej. Zdôraznila, že zdravotná rekonvalescencia maloletej
je nesmierne dôležitá a vystavovanie maloletej stresovým situáciám jej môže vážne poškodiť. Otec

maloletej ich stále nekontaktuje a jeho záujem o maloletú je len účelový.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

7. Výroky rozsudku o zvýšení výživného a o dlhu na výživnom neboli odvolaním napadnuté, nadobudli

právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o úprave styku
otca s maloletou aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o styku otca s mal. T., pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd
rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre úpravu styku otca smaloletou formou najprv asistovaného styku a následne, po uplynutí 3 mesiacov aj samostatne, pretože
to je v záujme maloletej. Odvolací súd neakceptoval tvrdenia matky, že s otcom sú schopní dohodnúť
sa na styku s maloletou, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva presný opak. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky, v ktorom poukazoval
na to, že problémy so stykom otca s maloletou nastali už krátko po schválení rodičovskej dohody o
styku otca s maloletou T.. Rodičia absolvovali aj odborné poradenstvo, ktoré tiež nebolo úspešné. Zo
správy z poradenského procesu je zrejmé, že rodičia sa zúčastnili na stretnutiach len formálne, ani jeden
z nich nebol ochotný pracovať na vzájomnej spolupráci a zmene obrannej deštruktívnej komunikácie,

napriek informácii o dopade ich správania sa a rizikách traumatizácie ich dcéry. Ani touto činnosťou sa
tak nepodarilo motivovať rodičov pre zmenu vzájomnej komunikácie a spolupráce. Za tejto situácie už
nebolo možné nechať úpravu styku otca s maloletou bez autoritatívneho rozhodnutia súdu a spoliehať sa
na schopnosť dohody rodičov, ako navrhovala matka, a to len preto, že sa už vyriešila otázka výživného,
pretože doposiaľ sa žiadna z metód, ktoré boli použité na zreparovanie vzťahov v rodine neukázala ako
efektívna a neviedla k žiadnemu posunu vzťahu maloletej k otcovi. Konflikty, ktoré medzi sebou rodičia

majú v danej veci, nepramenili len z ich neschopnosti dohodnúť sa o výživnom, ale aj z iných okolností,
na ktoré aj matka poukazuje vo svojom odvolaní ako na stále nevyriešené. Styk vo forme v akej súčasne
prebieha už preto neposkytuje maloletej priestor na rozvíjanie vzťahov s otcom a tieto nielenže stagnujú,
ale sa ešte aj zhoršujú.

11. Pokiaľ ide o konkrétnu formu realizácie styku otca s maloletou, súd prvej inštancie postupoval
správne, ak upravil styk otca s maloletou formou asistovaného styku v priestoroch Centra pre deti
a rodiny Z. za účasti jeho odborného tímu po dve hodiny každý týždeň v sobotu v neprítomnosti
matky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto upravený styk vhodným prostriedkom na usporiadanie
komplikovaných pomerov v rodine, pretože prítomnosť odborníka pri stretnutiach otca s maloletou

dokážeobjektívneeliminovaťväčšinuzosituácií,ktorébymohlinamaloletúnegatívnepôsobiťapomôže
vytvoriť práve atmosféru, v ktorej bude možné začať postupne rozvíjať vzťah medzi otcom a maloletou
pozitívnym smerom. Maloletá má aktuálne už 3 roky a 3 mesiace, čo sa všeobecne považuje za
vek, v ktorom je dieťa už schopné vydržať dve hodiny do týždňa aj bez prítomnosti matky. Zdravotné
komplikácie maloletej s nohami, na ktoré sa matka odvoláva, nie sú takého charakteru, že by vylučovali

vhodnosť asistovaného styku otca s maloletou v neprítomnosti matky. Matkou tvrdený strach maloletej
z cudzích ľudí a jej naviazanosť na matku tiež nie je prekážkou pre asistovaný styk maloletej s otcom,
pretože odborný tím Centra pre deti a rodiny, v prítomnosti ktorého sa má realizovať asistovaný styk
otca s maloletou, má aj s takýmito typmi maloletých detí skúsenosti a vie ako nastaviť atmosféru tak,
aby sa v nej takéto dieťa cítilo bezpečne. Prítomnosť matky na stretnutiach otca s maloletou by bola aj

podľa názoru odvolacieho súdu kontraproduktívna so zreteľom na to, že rodičia opakovane v minulosti
aj pred maloletou nedokázali počas styku otca s maloletou v prítomnosti matky spolu konštruktívne
komunikovať a práve oni vytvárali situácie, ktoré maloletá mohla vnímať negatívne a pociťovať z nich
strach, a to napriek tomu, že na to boli opakovane upozorňovaní kolíznym opatrovníkom. Odvolací
súd tiež konštatuje, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov

o realizácii výchovného prostredia, teda ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností,
pretože prioritným je vždy najlepší záujem mal. dieťaťa. V súčasnosti je už nepochybne v záujme
maloletej, aby bola jej naviazanosť na matku postupne oslabovaná, a to súdnym rozhodnutím, pretože z
vykonaného dokazovania je zjavné, že prirodzeným vývojom a pôsobením matky by sa tak v dohľadnej
a akceptovateľnej dobe nestalo. To, či stretnutie otca s maloletou v priebehu konania prebehlo, alebo

nie, v čom si mala odporovať správa kolízneho opatrovníka s výpoveďou kolízneho opatrovníka na
pojednávaní, nebolo za vyššie popísaného skutočného stavu a finálneho rozhodnutia o styku otca s
maloletou formou asistovaného styku právne relevantné. Z rovnakých dôvodov nebolo ani podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné vypočuť starú matku maloletej z matkinej strany. Skutočnosti, ktoré súdu
prezentoval kolízny opatrovník v priebehu celého konania predstavovali pre rozhodnutie dostatočne

dôveryhodný podklad, čo v konečnom dôsledku nepriamo potvrdzuje aj samotná matka, keď sa na tú
istú správu kolízneho opatrovníka nakoniec aj odvoláva v časti, ktorá zodpovedá jej procesnej obhajobe.

12. Pretože ani odvolací súd nezistil žiadne relevantné kontraindikácie, ktoré by znemožňovali realizáciu
najprv asistovaného a po 3 mesiacoch aj samostatného styku otca s maloletou bez prítomnosti matky

maloletej, potvrdil napadnuté výroky rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne a podľa ods.
2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)