Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 14, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121201357
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121201357.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v spore žalobcu: CARS
SERVICE s. r. o., so sídlom Lužianky, Rastislavova 2, IČO: 44 108 672, zast. Advokátska kancelária
Petruška & partners s. r. o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: K.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., I. XXX/XX, zast. JUDr. Mariánom Dobišom, advokátom, so sídlom

Nitra, Sládkovičova 3, o zaplatenie 2 009,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 13. októbra 2021 č. k. 16Csp/31/2021-104 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200,- eur od 26. 07. 2019 do
zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (II.).
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 80,1% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52
ods. 1, 3, 4, § 631, § 632, § 634 ods. 1, § 636 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že dňa 20. 04. 2019 mal žalovaný s motorovým vozidlom
ŠKODA SUPERB, EČV NR XXXJM, rok výroby 2011 (ďalej len „predmetné motorové vozidlo“) dopravnú
nehodu, pri ktorej zrazil na diaľnici D1 srnu. Nehodu ohlásil zmluvnej poisťovni, s ktorou mal uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to
spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group. Z kalkulácie nákladov na opravu
rozpočtom spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group zo dňa 24. 04. 2019 je

zrejmé, že pre prípad opravy nákladov na opravu v nezmluvnom servise bude výška nákladov na opravu
vozidla celkom vo výške 1 602,41 eura. Zo splnomocnenia datovaného dňom 29. 04. 2019 vyplýva, že
žalovaný splnomocnil žalobcu, aby komunikoval s poisťovňou, vyjadrujúc súhlas so spracovaním jeho
osobných údajov, s uvedením čísla účtu, na ktoré bude poskytnuté poistné plnenie. Zo zákazkového
listu č. 1900974 žalovaného (spoločnosti CARS SERVICE) zaevidovaného dňa 29. 04. 2019 súd zistil,
že žalovaný odovzdal predmetné motorové vozidlo opísané v bode 12. tohto rozsudku žalobcovi, (čo

potvrdili strany sporu svojím podpisom a žalobca aj odtlačkom svojej pečiatky) za účelom opravy, pričom
uvedený zákazkový list obsahoval klauzulu, podľa ktorej bol rozsah zadania opravy upravený tak, že
žalovaný požadoval komplet vyriešenie, aj v rozsahu prípadných doobhliadok (až do úplného ukončenia
opravy). Zo zápisu o poškodení motorového vozidla spoločnosti SLOVEXPERTA zo dňa 30. 04. 2019
vyplýva, že predmetom opravy bolo predmetné motorové vozidlo, spolu s rozsahom opravy, ktorá má
byť vykonaná, s konkretizáciou dielov na výmenu z dôvodu ich poškodenia pri predmetnej dopravnej

nehode. Faktúrou č. 19100324 zo dňa 16. 05. 2019 s dátumom splatnosti dňa 23. 05. 2019 znejúcou na
sumu 3 809,80 eura žalobca vyúčtoval žalovanému náklady za opravu predmetného vozidla, uvádzajúcrozsah opravy, ktorá bola realizovaná, spolu s uvedením konkrétnych náhradných dielov, ktoré boli pri
oprave použité, spolu s rozpísaním ceny jednotlivých náhradných dielov, ako aj ceny servisnej práce.
Spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group na základe oznámenia o poistnom

plnení zo dňa 04. 07. 2019 oznámila žalobcovi, že ukončili šetrenie poistnej udalosti s vyjadrením
likvidátora, že poistné plnenie pre jedno poistné obdobie z povinného zmluvného poistenia verejného
prísľubu stretu so zverou pre rok 2018 je maximálne plnenie vo výške 2 000,- eur. Zároveň uviedol
výšku plnenia v sume 2 000,- eur, pri minimálnej spoluúčasti 200,- eur, z ktorého dôvodu poistné plnenie
celkom predstavovalo sumu 1 800,- eur.

1.2. Zmluva o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje, že za odplatu objednávateľovi vykoná
určité dielo, a to na svoje nebezpečenstvo. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že zmluva o dielo je uzavretá,
len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet
diela, dohoda o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, dohoda o tom, že
zhotovenie diela bude odplatné. Výška ceny, t. j. odmeny za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.

To, že výška ceny za zhotovenie diela, v tomto prípade za opravu poškodeného motorového vozidla,
nemusí byť konkrétne stranami dohodnutá, vyplýva aj z obsahovo gramatického výkladu zákonného
ustanovenia § 634 ods. 1 OZ, kde zákonodarca myslel aj na takúto situáciu, keď uviedol: „Ak nie je výška
ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu“.
Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej veci je nepochybné, že žalovaný ako majiteľ poškodeného

motorového vozidla a žalobca ako podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti bola oprava a
servis motorových vozidiel sa vzájomne dohodli na tom, že žalobca opraví poškodené motorové vozidlo
žalovaného. Obom hneď na začiatku bolo nepochybne jasné, že za servisné práce a realizáciu celkovej
opravy si žalobca vyúčtuje ním vynaložené náklady na cenu práce a cenu náhradných dielov potrebných
na spojazdnenie motorového vozidla.

1.3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako
objednávateľom dňa 29. 04. 2019 ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie servisných
prác na predmetnom motorovom vozidle, a to po škodovej udalosti, ktorú mal žalovaný po zrážke so
zverounadiaľniciD1.Uvedenáskutočnosťbolapreukázanáajzákazkovýmlistomč.1900974zodňa29.

04. 2019. Zároveň súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, čo ani nebolo v spore
medzi stranami sporné, keďže žalobca takúto argumentáciu žalovaného nijakým spôsobom v priebehu
konania ani nespochybnil. Vzhľadom na uvedené, je potrebné daný prípad posúdiť podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Žalobca v priebehu konania namietal, že žalovaný
ho neupozornil na výšku poistného krytia, čo bolo podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi.
V tejto súvislosti súd poznamenal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie
podľa § 2 písmeno u) Zákona o ochrane spotrebiteľa úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú
možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca

čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
K uvedenému záveru súd prišiel aj z toho dôvodu, že je absolútne nelogické, aby žalobca namietal
práve skutočnosti ohľadne neoznámenia výšky poistného plnenia, keď bol sám zo strany žalobcu
splnomocnený na komunikáciou s poisťovňou. Inak povedané, ak by žalobca konal čestne a s odbornou
starostlivosťou, v prvom rade by si od poisťovne zistil, aká je výška maximálneho poistného plnenia

pre konkrétnu škodovú udalosť. Samotnú neznalosť a nižšiu úroveň odbornej spôsobilosti žalobcu
potvrdzuje aj absencia jeho vedomosti ohľadne typu uzavretého poistenia žalovaného k predmetnému
motorovému vozidlu, keďže poisťovňa mu oznámila v samotnom oznámení o poistnom plnení (č. l.
20 spisu), že výška poistného plnenia pre jedno poistné obdobie z povinného zmluvného poistenia
verejného prísľubu stretu so zverou je pre rok 2018 maximálne plnenie 2 000,- eur. V žalobe však

žalobca, ako aj v priebehu konania tvrdil, že išlo o havarijné poistenie. Povinnosťou žalobcu bolo teda
vyžiadať si informácie ohľadne výšky maximálneho poistného plnenia pre konkrétnu škodovú udalosť,
avšak nie je zrejmé, prečo si túto svoju povinnosť nesplnil ani po vykonanej doobhliadke, čím v podstate
konal na vlastnú päsť bez toho, aby vedel, aký je finančný strop maximálneho poistného plnenia zo
strany poisťovne a pre prípad jeho prekročenia celkom určite musel informovať žalovaného, ktorý ako

spotrebiteľ mohol buď súhlasiť s vykonaním opravy nad rámec maximálneho poistného plnenia, alebo
auto dať opraviť inému aj neautorizovanému servisu. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa
nemal ako dozvedieť o výške maximálneho poistného plnenia pre konkrétnu škodovú udalosť - stret
so zverou, keďže bol explicitne na také konanie splnomocnený. Pokiaľ aj žalovaný namietal, že opravabola vykonaná na základe doobhliadky a schválenia opravy zo strany poisťovne, takáto argumentácia
je právne irelevantná, pretože žalobca bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, nie s poisťovňou. Ak by
to tak nebolo, poisťovňa by mohla determinovať akúkoľvek výšku opravy osobného vozidla a to podľa

vlastného uváženia. Keďže zmluva o dielo vznikla medzi zmluvnými stranami, tieto si súčasne určujú
aj vzájomné práva a povinnosti, pričom tieto nemôže určovať tretia strana, ktorá nie je účastníkom
zmluvného vzťahu. Vo vzťahu k cene diela súd poznamenal, že táto sa určuje odhadom vtedy, keď cenu
priuzavretízmluvynemožnodojednaťpevnousumouaobjednávateľtrvánaurčenícenypevnousumou.
Ak pevná suma nemôže byť z objektívnych dôvodov stanovená, nastupuje určenie ceny odhadom. Pri

stanovení ceny diela odhadom zhotoviteľ vylučuje riziko, že dielo vykoná za vyššie náklady, než ktoré
predvídal v dobe uzavretia zmluvy. Žalobca ani nespochybnil, že mal vedomosť o prvotnej cene opravy,
ktorá kalkulácia bola vykonaná spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group
odhadom, z čoho možno rozumne prezumovať o jeho pozitívnej vedomosti ohľadne odhadovanej cene
opravy vozidla. V tejto súvislosti súd nespochybnil, že je síce bežnou praxou doobhliadnutie motorového
vozidla za účelom zistenia skutočného poškodenia vozidla, avšak následne musí zhotoviteľ diela bez

zbytočného odkladu písomne upozorniť objednávateľa na novourčenú cenu, ktorá podstatne prevyšuje
pôvodnú cenu určenú odhadom (§ 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za podstatné prekročenie
ceny určenej odhadom je potrebné považovať také prekročenie ceny, ktoré znamená natoľko významnú
zmenu obsahu zmluvy, že treba dať objednávateľovi možnosť, aby sa vyjadril, či za týchto nových
cenových podmienok v záväzkovom vzťahu zotrvá alebo od zmluvy odstúpi. Z tohto dôvodu zákon

ukladázhotoviteľovi,aktenzistí,žecenuzadielomusípodstatneprekročiť,povinnosťnatútoskutočnosť
objednávateľapísomneupozorniťaoznámiťmunovúcenu.Musítakurobiťbezmeškania,tedaprakticky
ihneď po tom, keď sa o potrebe zvýšenia ceny diela dozvie. Ak zhotoviteľ túto povinnosť nesplní, jeho
právo na zvýšenie ceny zanikne. Z odhadovanej ceny vo výške cca. 1 602,41 eura s DPH a následnej
ceny, ktorú žalobca vyúčtoval na základe faktúry žalovanému 3 809,80 eura s DPH je celkom zrejmé,

že ide o podstatné prekročenie pôvodne určenej ceny odhadom. Žalovaný na pojednávaní potvrdil,
že ho nikto neinformoval o navýšení ceny opravy zo strany žalobcu, preto žalovaný nemá nárok na
zaplatenie ceny uplatňovanej v konaní, okrem tej časti, ktorú žalovaný uznal, pretože išlo o jeho zmluvnú
povinnosť podieľať sa minimálnou spoluúčasťou na poistnom plnení pri konkrétnej poistnej udalosti vo
výške 200,- eur, čo vyplynulo aj z verejného prísľubu poisťovne, ktorý doložil do spisu právny zástupca

žalovaného(výškaspoluúčastinebolamedzistranamisporná).Knávrhunavykonaniedokazovania,ato
vypočutím konateľa žalobcu Ing. G. G., ktorý mal ozrejmiť komunikáciu s poisťovňou, súd poznamenal,
že na takýto návrh ani neprihliadol, pretože žalobca mohol tento návrh na vykonanie dokazovania učiniť
skôr, avšak tak neurobil, hoci mu v tom nič nebránilo, pretože skutočnosti, ktoré uvádzal, mu museli byť
známe už v čase, kedy mu bol doručený odpor spolu s výzvou na vyjadrenie. Takéto počínanie žalobcu

na pojednávaní by spôsobilo, že súd by musel pojednávanie odročiť, čo by ani nebolo hospodárne,
keďže mal v čase rozhodnutia k dispozícií listinné dôkazy a výsluch žalovaného, ktoré umožňovali
rozhodnúť vo veci samej. V tejto súvislosti súd poukázal na § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii,
ktorý je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže
súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Paragraf 153 ods. 1

veta druhá pritom definuje, kedy predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany nie
je včasné a to vtedy, ak ho strana mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo
(subjektívne hľadisko). Ak na to neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových
tvrdení alebo dôkazov až na pojednávaní nie je včasné (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
25Co/48/2019 zo dňa 24. 06. 2019). Vzhľadom na uvedené, súd na toto navrhované dokazovanie ani

neprihliadol, čo uviedol v zápisnici, keďže tento návrh na vykonanie dokazovania nebol predložený
včas, pričom žalobca, ktorý je právne zastúpený, musel o tejto skutočnosti pozitívne vedieť, nielen preto,
že bol súdom poučený, ale predovšetkým z dôvodu kvalifikovaného právneho zastúpenia advokátom.
Súd však z procesnej opatrnosti takýto zamietol, pretože by aj tak do skutkového stavu nepriniesol
žiadnu zásadnú zmenu, keďže kľúčová bola komunikácia so samotným žalovaným, nie s poisťovňou,

ktorá ani nebola účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd zároveň zamietol
návrh na doplnenie dokazovania výsluchom G. F., ktorý bol priamym účastníkom škodovej udalosti,
pričom vykonanie takéhoto dôkazu by nebolo hospodárne, vzhľadom na vykonané dokazovanie, pričom
skutkový stav by sa zásadným spôsobom nezmenil ani po výsluchu žalovaného. Prípadný výsluch
menovaného svedka by v konečnom dôsledku nemal právnu relevanciu k rozhodnutiu vo veci samej,

pretože tento by len potvrdil skutočnosti uvádzané a tvrdené žalovaným, čím by neprispel nijakým
spôsobom k objasneniu veci.1.4. Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v časti, v ktorej žalovaný uznal
nárok žalobcu vo výške 200,- eur, ktorá suma predstavuje jeho spoluúčasť na škodovej udalosti, pričom
takýto nárok žalobcovi patrí, pretože ide o zmluvnú povinnosť žalovaného, ktorú si nesplnil. Nad rámec

uvedeného, súd poznamenal, že sa nezaoberal argumentáciou žalobcu v záverečnej reči, a síce, že
malo prísť k bezdôvodnému obohateniu, pretože takúto skutočnosť v konaní vôbec netvrdil, nevymedzil
dôvod konkrétneho dôvodu bezdôvodného obohatenia a takáto jeho argumentácia ani nemá oporu vo
vykonanomdokazovaní.Konajúcisúdvtejtosúvislostipripomína,žesporovékonaniejekontradiktórnym
konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný

v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný
aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia
tvrdení protistrany. Podľa názoru súdu, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z
ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tieto tvrdil až v
záverečnej reči, avšak nijakým spôsobom nepreukázal relevantnou právnou argumentáciou dôvodnosť

takého nároku, ktorý od začiatku konania ani nepožadoval. Súd preto vyhovel žalobe len v časti o
zaplatenie sumy 200,- eur spolu s príslušenstvom tvoriacim úrok z omeškania vo výške 5%, keďže mal
preukázané, že žalovaný sa so zaplatením peňažného plnenia dostal do omeškania dňom nasledujúcim
po doručení faktúry (čo potvrdil jeho právny zástupca v liste zo dňa 06. 08. 2019 - č. l. 25), t. j. dňom
26. 07. 2019 (nie dňom 25. 07. 2019 ako uvádzal žalobca) a žalobca má tak s poukazom na § 517 OZ

v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 26. 07. 2019, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania, bola vo výške 0,00%. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 200,- eur eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

odo dňa 26. 07. 2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože nebol dôvod
určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodov uvádzaných v samotnom
odôvodnení tohto rozsudku.

1.5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobcovi bola zo sumy 2 009,80 eura celkovo priznaná suma 200,- eur,
čo predstavuje jeho úspech v konaní v materiálnom vyjadrení 9,95% a žalovaný bol úspešný v časti o
zaplatenie sumy 1 809,80 eura, čo predstavuje jeho úspech žalovaného 90,05%, pričom potom celkový
úspech žalovaného, ktorý bol v spore úspešnejší predstavoval 80,1% (90,05% - 9,95%), ktorý nárok mu
priznal proti žalobcovi. V konaní súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP,

ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, pretože tieto strany konania ani
netvrdili, rovnako tak žiadne také okolnosti nevyplývajú z obsahu spisu alebo okolností prejednávaného
prípadu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, odôvodniac ho

dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a písm. h) CSP. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel
k názoru, že medzi stranami sporu išlo o právny vzťah, ktorý sa spravoval ustanoveniami zmluvy o
dielo. Súd prvej inštancie dospel k názoru vo vzťahu k cene diela, že táto sa určila odhadom, lebo pri
uzavretí zmluvy nebolo možno dojednať cenu pevnú. Súd poukázal, že žalobca mal vedomosť o cenovej
kalkulácii, ktorú urobila poisťovňa. Žalobca s vyššie uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie

nesúhlasí a považuje ho za nesprávny. Tak, ako súd prvej inštancie správne uviedol vo svojom rozsudku
(ods. 30), žalobca nebol v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, ale so žalovaným. Kalkulácia nákladov, na
ktorú žalovaný, ako aj súd prvej inštancie poukazujú, je kalkuláciou, ktorú urobila poisťovňa vo vzťahu
k žalovanému, za účelom, aby sa žalovaný rozhodol, akým spôsobom bude riešiť opravu - poisťovňa
poskytla dva druhy kalkulácie po prvotnej obhliadke, a to kalkuláciu na opravu v nezmluvnom servise a

kalkuláciu na opravu formou rozpočtu. Žalovaný mal preto možnosť vybrať si spôsob plnenia zo strany
poisťovne.Žalovanýsinapriekuvedenýmkalkuláciámvybraltretiumožnosťatobolaopravavzmluvnom
servise. Uvedená kalkulácia preto nie je odhadovaná cena za opravu, ktorú by dal žalobca žalovanému
pri uzatváraní zmluvy o dielo, a preto ňou žalobca ani nebol nijak spôsobom viazaný. Uvedený rozpočet
je len informatívny rozpočet pre poistenca (žalovaného), aby mal prehľad o potencionálnej výške krytia

škody, ktorý poisťovňa bude hradiť, pričom tým nie je nijakým spôsobom obmedzená možnosť poisťovne
poistné plnenie krátiť (napr. v zmysle § 799 OZ). Žalobca vydal žalovanému zákazkový list, tj. písomné
potvrdenie o prevzatí objednávky. Toto písomné potvrdenie má charakter jednostranného právneho
úkonu, ktorý nepredstavuje písomnú formu zmluvy (obojstranného právneho úkonu dvoch zmluvnýchstrán), ale je len osvedčením o už uzavretej zmluve. Účelom potvrdenia je umožniť objednávateľovi,
aby preukázal, čo je obsahom zmluvy (viď. závery rozhodnutia Cpj 39/1988, R 12/1989, NS ČR;
rozsudok Krajského súdu v Žiline 10Co/237/2019). Z uvedeného zákazkového listu je zrejmé, že žiadna

dohoda o cene formou rozpočtu nebola dohodnutá, pretože kolonka „odhadovaná cena zákazky“ ostala
nevyplnená. Na základe uvedeného je zrejmé, že cena medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá,
a preto je záver súdu prvej inštancie, že cena bola určená odhadom a ešte k tomu vypracovaný treťou
stranou - poisťovňou je nesprávny a právne neudržateľný. Z uvedených dôvodov žalobca nemôže byť
týmto rozpočtom nijakým spôsobom viazaný. Mal za to, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva

o dielo, pričom cena za dielo nebola dohodnutá, a preto bol žalobca povinný žalovanému poskytnúť
primeranú cenu, čo aj urobil a čo žalovaný ani nerozporoval. Súd prvej inštancie prišiel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým aj nesprávne právne posúdil predmetnú
vec, keď prišiel k záveru, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o dielo, kde bola cena dohodnutá
odhadom. Uviedol tiež, že žalobca bol splnomocnený na komunikáciu s poisťovňou, čo je bežná
obchodná zvyklosť v servisoch a jej dôvodom je, aby si žalobca v prípade potreby sám mohol dohodnúť

doobhliadku po prvotnom odstrojení jednotlivých častí vozidla a uvedené nemusel prácne objednávať
žalovaný, keďže v uvedenom čase je vozidlo v servise. Právny názor súdu prvej inštancie, že zo
splnomocnenia na komunikáciu s poisťovňou pre žalobcu vyplýva, že si má s poisťovňou odkomunikovať
všetky zmluvné podmienky, a že žalobca je povinný si zistiť výšku poistného krytia a predmetné vozidlo
opravovať len do tejto výšky, je podľa názoru žalobcu nesprávne, ničím nepodložená a hlavne takáto

povinnosť žalobcovi nevyplýva ani zo zákona a ani zo žiadnej zmluvy či akéhokoľvek dokumentu, ktorý
medzisebousporovéstranyuzavreli.Opravavozidlapoautonehodeprebiehalapodkontroloulikvidátora
poistnej udalosti, pričom je iba zrejmé, že opravu žalovaný mienil realizovať z poistného plnenia.
Poistný zmluvný vzťah vznikol uzavretím zmluvy medzi poisťovňou a žalovaným, nie medzi žalobcom a
poisťovňou, preto ak si žalovaný uplatnil svoje nároky na plnenie z poistnej udalosti voči poisťovni, bolo

na ňom, aby si svoje nároky voči poisťovni dôsledne riešil sám ako účastník poistnej zmluvy. Uviedol,
že súd prvej inštancie si podľa názoru žalobcu veľmi extenzívne zinterpretoval ustanovenie § 2 písm. u)
Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na zásadu „iura novit curia", avšak napriek tomu poukázal na
Zákon o povinnom zmluvnom poistení, na ustanovenia § 4 ods. 2, z ktorého je zrejmé, aké poistné krytie
zo zákona musí poskytovať PZP. Skutočnosť, že jedna poisťovňa má špecifické zmluvné pripoistenie, o

ktorom pri zachovaní akejkoľvek miery zodpovednosti a odbornej starostlivosti nemohol a nemal odkiaľ
žalobca vedieť, mu nemôže byť na ťarchu a už vôbec nemôže byť interpretovaná tak, že si ju mal
pri komunikácii s poisťovňou žalobca overiť. Za týmto účelom, právny zástupca žalobcu navrhoval aj
samotného žalobcu na pojednávaní vypočuť, keďže vzhľadom na predbežný právny názor súdu prvej
inštancie bolo zrejmé, že je toto okolnosť, ktorú treba súdu vysvetliť, avšak súd uvedené zamietol, čím

jednoznačne prišlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Sám žalovaný vo svojej výpovedi
na pojednávaní uviedol, že mal vedomosť o výške poistného krytia a uvedené žalobcovi neoznámil.
Napriek tomu s ním uzavrel zmluvu o dielo, kde jasne zadefinoval, že chce opraviť motorové vozidlo
po autonehode - až do úplného ukončenia opravy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný si so žalobcom
presne a zrozumiteľne dohodol rozsah opravy. Skutočnosť, že sa žalovaný spoliehal na svoj zmluvný

vzťah s poisťovňou, a že mu výška poistenia bude stačiť, nemôže ísť na ťarchu žalobcu ako servisu ani
pri situácii, že žalovaný je spotrebiteľ. K zamietnutiu vykonania dôkazu - výsluchu žalobcu uviedol, že
právny zástupca žalobcu po tom, ako súd v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP predniesol predbežný
právnynázor,navrholvypočuťžalobcuzaúčelom,abybolosúduvysvetlené,akýmspôsobomprebiehala
komunikácia medzi autoservisom a poisťovňou a čo bolo zmyslom splnomocnenia na komunikáciu s

poisťovňou. Súd uvedené zamietol, pretože podľa názoru súdu takýto návrh na vykonanie dokazovania
mohol dať žalobca skôr, pričom tak neučinili. S uvedeným žalobca nesúhlasí. Žalobca má za to, že
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej
bola oprava motorového vozidla po autonehode. Žalobca vydal žalovanému zákazkový list, z ktorého je
zrejmý rozsah dohodnutej opravy a je zrejmé, že cena za dielo nebola zmluvnými stranami dohodnutá,

keďže kolonka odhadovaná cena ostala nevyplnená. Preto bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému
cenu primeranú, čo aj urobil a žalovaný uvedené nijakým spôsobom nenamietal. Žalobca má za to, že
súd nesprávne vyhodnotil dôkazy. Vzhľadom na uvedené, žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a zmenil tak, že žalobe vyhovie, a že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 2 009,80 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 2 009,80 eura od 25. 07. 2019 do zaplatenia, a že žalobca má nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, prípadne zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec
na konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok za vecne správny,
v ktorom sa súd prvej inštancie správne a náležite vysporiadal so všetkými dôležitými skutkovými
okolnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a v ktorom súd prvej inštancie následne správne

právne posúdil zistený skutkový stav. Cenu diela vyhodnotil správne s poukazom na § 636 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak, že cena diela bola stanovená odhadom, pričom pri akomkoľvek navýšení
ceny diela bol žalobca povinný písomne informovať žalovaného o tejto skutočnosti a dať mu priestor
na odsúhlasenie navýšenej ceny diela alebo alternatívne odstúpiť od zmluvy o dielo, čo sa však
žalovaný nesplnil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že kalkulácia nákladov na opravu v nezmluvnom

servise alebo kalkulácia nákladov na opravu formou rozpočtu vypracovaná poisťovňou žalovaného -
KOOPERATIVA poisťovňa a. s. nie je pre žalobcu záväzná z dôvodu, že žalobca je zmluvným servisom
poisťovne. Po tom, ako si žalovaný zvolil opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom servise, bolo
povinnosťou žalobcu alebo poisťovne vykonať dodatočné prepočítanie nákladov na opravu v zmluvnom
servise, a to na základe zmluvy medzi zmluvným servisom a poisťovňou. Žalovaný nemal a nemá
vedomosť o obsahu zmluvy medzi žalobcom a poisťovňou, preto nemôže ísť na ťarchu žalovaného,

že nedošlo k dodatočnému prepočítaniu nákladov na opravu v zmluvnom servise. S tvrdením žalobcu,
že kalkulácia nákladov na opravu mala pre žalovaného len informatívny charakter ohľadom krytia škôd
zo strany poisťovne, žalovaný nemôže súhlasiť. Tým, že nedošlo k prepočítaniu nákladov na opravu
v zmluvnom servise, žalovaný bol nútený vychádzať výhradne len z kalkulácií poisťovne a tieto sumy
považoval za predpokladanú konečnú výšku nákladov za opravu jeho motorového vozidla, pričom

táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, hlavne z písomných
podaní a výpovede žalovaného. Svojím konaním žalobca porušil svoju informačnú povinnosť, ktorá
mu vyplýva z ustanovení o ochrane spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a taktiež z ustanovení
ZoOS. Súd prvej inštancie v rozsudku potvrdil skutočnosť, že zákazkový list nie je možné považovať
za uzavretie zmluvy o dielo, keďže zmluva o dielo bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená ústne

a zákazkový list len preukazuje uzatvorenie zmluvy o dielo a informuje o jej obsahu. V tomto bode
teda nie je konštatovanie žalobcu sporné, avšak výklad žalobcu, že ide o jednostranný právny úkon,
je nesprávny z dôvodu, že zákazkový list podpísal žalobca aj žalovaný, z čoho vyplýva, že zákazkový
list je dvojstranný právny úkon, kedy obe zmluvné strany potvrdili obsah ústne dojednanej zmluvy o
dielo. V tomto ohľade žalovaný rozporuje jedine dohodu o cene, ktorá v zmysle odvolania žalobcu

nebola v zákazkovom liste špecifikovaná. Zákazkový list v časti „Rozsah zadania opravy“ obsahuje
celú špecifikáciu označenia poistnej udalosti, ako PU-KOOP 9567185529-PP (ďalej tiež ako „poistná
udalosť“), v rámci ktorej bola osobitne vyčíslená odhadovaná výška nákladov na opravu osobného
motorového vozidla žalovaného, pričom s týmto vyčíslením boli žalobca a žalovaný ako zmluvné
strany oboznámení ešte pred začatím realizovania opravy predmetného vozidla zo strany žalovaného.

Zákazkový list formuloval žalobca, pričom ten mal vedomosť o všetkých dokumentoch, a teda aj o
vyššie spomínaných kalkuláciách vzťahujúcich k poistnej udalosti. Za tejto situácie bolo povinnosťou
žalobcu upovedomiť žalovaného, že tieto kalkulácie nie sú záväzné a cena za dielo bude vypočítaná
iným spôsobom. Žalobca si však túto povinnosť nesplnil, čo malo za následok, že žalovaný nemal inú
možnosť, ako vychádzať z predpokladanej sumy vyplývajúcej z kalkulácií, keďže aj samotný zákazkový

list odkazuje priamo na poistnú udalosť, a tým pádom minimálne nepriamo na kalkuláciu nákladov
na opravu, z ktorej vychádzal žalovaný pri určovaním výšky nákladov na opravu svojho osobného
motorového vozidla, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že cena
opravy nebola ako obligatórna náležitosť uvedená v zákazkovom liste, je nutné vychádzať zo záveru, že
cena opravy bola stanovená odhadom, a to na základe kalkulácií. Dôkazné bremeno ohľadom obsahu

ústne uzatvorenej zmluvy o dielo zaťažuje dodávateľa, teda žalobcu. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal
na ustanovenie § 634 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ide o tzv. novotu, keďže žalobca na
ustanovenie § 634 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníku prvýkrát poukázal až v odvolaní. Z tohto
dôvodu má žalovaný za to, že odvolací súd by nemal prihliadať na argumentáciu žalobcu zameranú
na o ustanovenie § 634 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníku. Súd prvej inštancie správne aplikoval

príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a ustanovení ZoOS. ZoOS
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym zákonom, ktorý upravuje ochranu spotrebiteľa v
širšom rozsahu. Podľa § 10a ods. 1 písm. d) ZoOS, predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo
ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku,
ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a

zrozumiteľným spôsobom oznámiť predajnú cenu výrobku alebo služby, alebo ak vzhľadom na povahu
výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady
na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno
určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky. Podľa § 53ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo

odstúpiťodzmluvy,akcenadohodnutávčaseuzavretiazmluvyjepodstatneprekročenávčasesplnenia.
Citované ustanovenia automaticky vylučujú aplikáciu § 634 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka
na spotrebiteľskú zmluvu o dielo z dôvodu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy sa od dodávateľa t.
j. žalobcu vyžaduje, aby spotrebiteľovi, t. j. žalovanému uviedol cenu alebo spôsob jej vypočítania
už pri uzatvorení zmluvy. Žalobca niekoľkokrát vo svojich podaniach uviedol, že cena diela nebola

určená v zákazkovom liste, čím sa dopustil porušení v oblasti ochrany spotrebiteľa. Cena diela, resp.
spôsob jej vypočítania musí byť určená už pri prvotnej kontraktácii akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Ak sa teda nevychádzalo z kalkulácie nákladov na opravu určenej v rámci poistnej udalosti, ako to
prezentuje žalobca v odvolaní, bolo povinnosťou žalobcu už pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy o dielo
so žalovaným dohodnúť cenu diela, resp. spôsob jej vypočítania. Absencia tejto skutočnosti v samotnej
zmluve o dielo alebo v zákazkovom liste musí ísť výlučne na zodpovednosť žalobcu, ktorý sa danej

zodpovednosti nemôže zbaviť. Podľa príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa je teda vylúčené,
aby dodávateľ poskytol spotrebiteľovi primeranú cenu diela, a to až po kompletnom zhotovení diela.
Uviedol, že bol prinútený vychádzať z predpokladanej ceny diela vyplývajúcej z kalkulácií poisťovne,
keďže žalobca mu neposkytol žiadnu cenovú ponuku nákladov na opravu jeho motorového vozidla, čím
porušil svoje zákonné povinnosti dodávateľa a zo správania žalobcu mal žalovaný za to, že rovnako

vychádzal z predmetnej kalkulácie poisťovne. Na základe uvedeného výkladu dospel k záveru, že cenu
diela môže určiť aj tretia osoba, ktorá nebola subjektom zmluvného vzťahu. Z takto ustáleného stavu
vyplýva, že poisťovňa bola oprávnená vypracovať cenovú kalkuláciu, ktorou bude žalobca viazaný.
Uvedenýzáverjezároveňpodporenýdvomiokolnosťami,atotým,žezákazkovýlistodkazujenapoistnú
udalosť a že žalobca neposkytol žalovanému žiadnu dodatočnú cenovú kalkuláciu a z tohto dôvodu

bol žalovaný prinútený vychádzať z jedinej dostupnej cenovej kalkulácie, ktorú vyhotovila poisťovňa.
Žalovaný považuje názor súdu prvej inštancie za správny, v ktorom súd prvej inštancie správne aplikoval
na konanie žalobcu ustanovenie § 2 písm. u) ZoOS z dôvodu, že žalobca porušil svoje zákonné
povinnosti. Žalobca bol riadne splnomocnený žalovaným na kompletnú komunikáciu s poisťovňou. Čo
sa týka samotného odsúhlasenia výšky nákladov na opravu zo strany likvidátora, žalovaný uviedol, že

likvidátor poisťovne bol oprávnený odsúhlasiť výšku nákladov na opravu iba do výšky krytia poisťovne,
t. j. do výšky 2 000,- eur. Vo zvyšnej časti bol jediný oprávnený odsúhlasiť výšku nákladov na opravu
výlučne žalovaný. Uviedol, že podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie ustálil správny právny názor,
keď nepripustil žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch žalobcu s poukazom na sudcovskú koncentráciu
konania. Odhliadnuc od uvedeného by výsluch žalobcu nepreukázal žiadnu skutočnosť a do konania by

nevniesol žiadne nové skutočnosti. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, má žalovaný za to, že
nevykonanie dôkazu - výsluch žalobcu bolo zapríčinené pochybením žalobcu, a preto považuje postup
súdu prvej inštancie za správny a v súlade s ustanoveniami a zásadami CSP. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, považuje žalovaný rozsudok za zákonný a spravodlivý, ktorým bol skutkový stav vo veci
zistený správne a dostatočne a aj po právnej stránke bola vec správne posúdená a kvalifikovaná, a preto

navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a súčasne zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný vo svojom
vyjadrení v ods. 4 uvádza, „...po tom, ako si žalovaný zvolil opravu svojho motorového vozidla v

zmluvnomservise,bolopovinnosťoužalobcualebopoisťovnevykonaťdodatočnéprepočítanienákladov
na opravu v zmluvnom servise.“ Žalovaný tu uvádza tvrdenie, na ktorom je postavené celé jeho
vyjadrenie k odvolaniu, ktorým vyjadruje a demonštruje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Avšak nikde neuvádza, na základe čoho prišiel k uvedenej povinnosti žalobcu a skutočnosť, že sám
žalovaný nevie zašpecifikovať, či danú povinnosť má žalobca alebo poisťovňa, len demonštruje, že

túto povinnosť si žalovaný v zásade len vymyslel s tým, že sa mu hodí do jeho procesnej taktiky.
Ďalej žalovaný uvádza, že nemal a nemá vedomosť o obsahu zmluvy žalobcu s poisťovňou. Toto
žalobca považuje za absolútne irelevantnú procesnú obranu, ktorá s prejednávanou vecou nijakým
spôsobom nesúvisí. Opäť je dôležité zdôrazniť, že žalobca nebol v zmluvnom vzťahu s poisťovňou,
ale so žalovaným. Žalovaný sa v ods. 6 snaží poukázať na údajné novoty v odvolaní, čo však nie je

správna interpretácia samotného odvolania podaného žalobcom. Žalobca len musel vo svojom odvolaní
poukázať na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a adekvátne právne reagovať na
myšlienky a názory, na ktorých súd prvej inštancie postavil samotný rozsudok.5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vo svojom vyjadrení poukázal na bod 2 kalkulácie spolu s
doktrinálnym výkladom ustanovenia § 634 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého môže cenu diela
určiť aj tretia osoba, ktorá nebola subjektom zmluvného vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že poisťovňa

mala oprávnenie vypracovať cenovú kalkuláciu, ktorou bude žalobca viazaný. Takýto záver podporujú
2 okolnosti, a to zákazkový list odkazuje na poistnú udalosť a žalobca neposkytol žalovanému žiadnu
dodatočnú cenovú kalkuláciu a z toho dôvodu bol žalovaný prinútený vychádzať z jedinej dostupnej
cenovej kalkulácie, ktorú vyhotovila poisťovňa. Na druhú stranu, je nutné uviesť, že zmluvný vzťah
medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa riadi príslušnými ustanoveniami

o ochrane spotrebiteľa vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, z ktorých vyplýva pre žalobcu ako dodávateľa povinnosť poskytnúť žalovanému
ako spotrebiteľovi informácie o cene pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy alebo pred začatím
vykonávania diela. Z pohľadu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak žalobcovi vznikla
povinnosť poskytnúť žalovanému vopred dostatočné informácie o cene diela, pričom v tomto konaní je

podstatné to, že táto povinnosť voči žalovanému splnená nebola. Keďže žalobca niekoľkokrát počas
konania tvrdí, že on bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, tak z toho vyplýva, že to bol práve žalobca,
kto porušil informačnú povinnosť voči žalovanému.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej

len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech
ktoréhobolorozhodnutievydané(§359CSP)protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil

súd prvej inštancie a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 009,80 eura spolu so zákonným úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 009,80 eura od 25. 07. 2019, ako aj náhrady trov
konania. V žalobe uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal opravu motorového vozidla ŠKODA
SUPERB, EČV: NR XXXJM, rok výroby: 2011, na základe toho, že dňa 20. 04. 2019 mal žalovaný
autonehodu, pri ktorej zrazil na diaľnici D1 zviera. Táto nehoda bola v poisťovni evidovaná ako poistná

udalosť č. 9567185529 v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa a. s. Následne dňa 24. 04. 2019 bola
vykonaná obhliadka technikom spoločnosti Slovexperta, s. r. o. so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina,
IČO: 35 404 811, pričom bola urobená kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a kalkulácia nákladov
na opravu v nezmluvnom servise. Následne dňa 29. 04. 2019 žalovaný prišiel k žalobcovi, ktorý je
zmluvný autoservis poisťovne, pričom si objednal opravu predmetného motorového vozidla do úplného

opravenia (podpísaný zákazkový list č. 1900974 žalovaným), pričom splnomocnil žalobcu aj na prípadné
doobhliadky a kompletnú komunikáciu s poisťovňou. Žalobca vykonal kompletnú opravu vozidla a
vystavil dňa 16. 05. 2019 žalobcovi faktúru č. 191001324 na sumu 3 809,80 eura s DPH. Na základe
skutočnosti, že žalovaný mal s poisťovňou uzatvorenú poistnú zmluvu, kde pre jedno poistné obdobie
v prípade stretu so zverou, bolo maximálne kryté plnenie vo výške 2 000,- eur, pričom minimálna

spoluúčasť žalovaného bola vo výške 200,- eur prišlo k zaplateniu opravy zo strany poisťovne vo výške
1 800,- eur, pričom žalovaný zostal žalobcovi dlžný sumu 2 009,80 eura. Táto suma je predmetom
tohto konania, pričom keďže vyhovujúci výrok odvolaním žalovaného napadnutý nebol, predmetom
odvolacieho konania je len zamietajúci výrok a od neho závislý výrok o trovách konania.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmipodaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne

odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m.
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz
proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola

daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19. februára
1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti
Španielsku z 9. decembra 1994). Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

12. Do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a s navrhovaním

a hodnotením dôkazov; za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech v
konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).

13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za

predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti
(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v
prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

14. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

15. Podľa § 10a písm. d) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak

sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku,
ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výroku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a
zrozumiteľným spôsobom oznámiť predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu
výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady
na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno

určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb budeurčená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho,
aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia.

17. Zmluva o dielo upravená v Občianskom zákonníku je záväzkový právny vzťah, ktorého účelom
je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluva o dielo je dvojstranná
odplatnázmluva,ktorávzniknevmomentejejuzavretia. Zákonnepredpisujeprezmluvuodieloosobitnú
formu, avšak ak dielo nie je zhotovené na počkanie, je zhotoviteľ diela povinný vydať objednávateľovi

písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie predmetu
zmluvy, určenie ceny diela a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Dielo musí byť v
zmluve dostatočne určené. Do obsahu zmluvy o dielo patrí vyhotovenie diela zhotoviteľom na svoje
nebezpečenstvo, jeho odovzdanie zhotoviteľom a prevzatie objednávateľom a zaplatenie ceny diela
objednávateľom. Ku vzniku zmluvy o dielo sa vyžaduje dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť
cenudiela, nevyžadujeurčenievýškyceny.Stranymôžudohodouurčiťpostup,nazákladektoréhodôjde

k určeniu výšky ceny. Ak výška ceny za dielo nebola ani uvedeným spôsobom určená, je objednávateľ
povinný zaplatiť primeranú cenu. Splatnosť ceny diela nastáva až po vykonaní diela.

18. Táto zmluva je vymedzená ako neobchodná zmluva o dielo, ktorá sa vzťahuje aj na prípady, keď
zhotoviteľom diela je podnikateľ, ale za podmienky že objednávateľom je nepodnikajúca fyzická alebo

právnická osoba. V prípade, že zhotoviteľom diela je fyzická osoba, nepodnikateľ, riadi sa ich vzťah
ustanovením § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade, že zhotoviteľom diela je podnikateľ, sú
dôležité tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
ako aj ďalšie právne predpisy.

19. V danej veci v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy
o dielo, teda strany sa dohodli na oprave vozidla Škoda Superb 3T EČ: NR335JM, a to komplet
vyriešenie, aj v rozsahu prípadných doobhliadok v súvislosti s poistonou udalostou KOOP 9567185520,
pričom obom stranám bolo zrejmé, že ide o odplatnú zmluvu. Keďže zmluva o dielo nebola uzavretá
písomne, žalobca ako zhotoviteľ vydal žalovanému ako objednávateľovi zákazkový list, ktorý možno

považovať za potvrdenie o uzavretí zmluvy o dielo. Pred uzavretím tejto zmluvy medzi stranami došlo
zo strany Kooperativa poisťovňa, a. s. k obhliadke tohto motorového vozidla, pretože škoda na
ňom mala byť hradená z poistnej zmluvy. Z akej zmluvy, teda či PZP alebo havarijnej a či žalobca
zisťoval rozsah spoluúčasti žalovaného u poisťovne je z pohľadu veci, teda nároku na cenu zo zmluvy
o dielo bezpredmetné. Z kalkulácie poisťovne však vyplýva, že ak by škoda na motorovom vozidle

bola opravovaná rozpočtom, výška nákladov na opravu rozpočom by bola 1 287,98 eura a ak by
škoda na motorovom vozidle bola opravovaná v nezmluvnom servise, náklady na opravu by boli 1
335,34 eura. Z kalkulácie nákladov na opravu tiež vyplýva, že pri využití odporúčaných zmluvných
servisov sa náklady na opravu prepočítajú podľa platnej zmluvy medzi opravovňou a poisťovnou. To,
že by k tomu došlo, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané. Žalobca bol zmluvným servisom

poisťovne Kooperativa poisťovňa, a. s., teda na situáciu, kedy by bola škoda opravovaná sa ani jedna
z týchto kalkulácií nevzťahuje. Zákazkový list vyhotovený žalobcom žiadnu cenu opravy, ani jej odhad
neobsahuje. Neodkazuje ani na niektorú z kalkulácií vyhotovených poisťovňou, teda zo žiadneho z
predložených dokladov nie je preukázané, že by cena za opravu bola medzi stranami dohodnutá alebo
že by bol dohodnutý spôsob určenia tejto ceny. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd nestotožnil

so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že cena diela bola v danej veci určená odhadom a že došlo
k podstatnému prekročeniu ceny určenej odhadom, a keďže žalobca žalovaného na túto skutočnosť
neupozornil, preto žalovaný nemá nárok na zaplatenie ceny uplatňovanej v konaní. Okrem toho odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal na vec aplikovať aj ustanovenie § 10a písm. d) zák. č.
250/2007 Z. z. a § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, a pokiaľ pri rozhodovaní nezohľadnil aj

tieto ustanovenia, je jeho rozhodnutie predčasné, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).