Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208731
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1416208731.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: C. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, J., proti žalovanému: I.. C. X., súdny exekútor so sídlom X. X. č. XX,
zastúpený Advokátskou kanceláriou Balázs Fábián, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 39, Bratislava, IČO:
43 249, 981, o zaplatenie 99.000 eur a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Nároky žalobcu na zastavenie exekúcie, na stornovanie trov exekúcie zo strany žalovaného, návrh
na zrušenie exekučného príkazu datovaného 03.07.2019, ako aj Upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie datované 03.07.2019, ktoré vydal súdny exekútor I.. C. X. v danej veci, návrh na zrušenie
Poverenia č. 5104 032 796 datované 11.10.2007 vydané OS BA IV v danej veci a tak aj právne naplnil

znenie čl. 5 CSP, návrh na zrušenie Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 248/2007/Hj, datované
17.10.2007 a Upovedomenia o zriadení exekučného záložného práva datované 17.10.2007 vydané
súdnym exekútorom I.. C.. I. E. v danej veci a tak právne naplnil znenie čl. 5 CSP, návrh na zrušenie
Uznesenia vydaného OS BA IV datované 11.08.2016 a podpísané nezákonnou sudkyňou I.. K. T. ,
predstaviteľkou exekučného súdu v danej veci v plnom rozsahu jeho znenia, a tak právne naplnil čl. 5
CSP sa vylučujú na samostatné konanie do Exekučného oddelenia Okresného súdu Bratislava IV.
II. Žaloba o zaplatenie sumy 99.000 eur sa zamieta.

III. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2016 domáhal zaviazať žalovaného na zastavenie exekúcie vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. EX/248/2007, 37 Er/6742/2007, z dôvodu jej neprípustnosti, stornovania
akejkoľvek finančnej požiadavky (trov exekúcie) zo strany žalovaného, ako aj v prípade kladného
rozhodnutia, priznať mu nemajetkovú ujmu vo výške 99.000 eur, ako kompenzácia za vynaložené
fyzické, psychické a duševné úsilie v tejto veci, ako aj za stresové napätie trvajúce počas celej doby od
17.10.2007, kedy bolo vystavené Upovedomenie o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. EX/248/2007.
2. Žalobu odôvodnil tým, že celá žaloba sa týka exekučného konania vedeného na tunajšom súde

pod sp. zn. Ex/248/2007, ktoré bolo vedené na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. krajskej pobočky Bratislava, Ružová dolina, IČO 35 937 874 zo dňa 03.08.2007, vykonateľného
exekučného titulu platobného výmeru č. XXXX/XXXX zo dňa 09.01.2004 vydaného Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou, pobočka Bratislava a poverenia Okresného súdu Bratislava IV na vykonanie
exekúcie č. 5104 032 797 zo dňa 11.10.2007. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný oficiálne legalizuje
nezákonné konanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dopúšťa sa aj porušenia § 13 Exekučného
poriadku. Napriek tomu, že na základe jeho podnetov žalovaný vedel, že zo strany Všeobecnej

zdravotnej poisťovne sa jedná o podvod, exekučné konanie nezastavil, ale volil cestu spoluúčasti na
komplote voči jeho osobe.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný ako súdny exekútor vedie exekučné konanie
oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. IČO: 35776005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21,pôvodne v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., proti povinnému - žalobcovi.
Exekučné konanie začalo dňa 08.08.2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi I.. C.. I. E.. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný výmer

pôvodného oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. XXXX/XXXX, vydané dňa 09.01.2004.
Právoplatnosť nadobudol dňa 10.12.2004 a vykonateľnosť dňa 19.12.2004. Dňa 11.10.2007 Okresný
súd Bratislava IV ako exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi I.. C.. I. E. poverenie na vykonanie
exekúcie pod č. 5104 032796. Exekučný súd vedie exekučný spis pod sp. zn. 37Er/6742/2007. Súdny
exekútor bol poverený v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vykonaním exekúcie

protipovinnému-žalobcovivrozsahudlžnéhozdravotnéhopoistenia15.486,-Sk,poplatkovzomeškania
21.643,-Sk a trov oprávneného 40,-Sk. Dňa 17.10.2007 pôvodný exekútor vydal Upovedomenie o
začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému - žalobcovi do vlastných rúk 23.10.2007. Dňa 29.10.2007
boli pôvodnému exekútorovi doručené námietky proti exekúcii a námietka zaujatosti. Pôvodný exekútor
dňa 09.11.2007 doručil exekučnému súdu námietky povinného k rozhodnutiu. Prílohou námietok bol list
adresovaný Ministerstvu zdravotníctva SR, v ktorom povinný - žalobca tvrdí, že nemá žiadnu povinnosť

platiť oprávnenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni. K tvrdeniam sa vyjadril oprávnený a to tak, že
exekúciu vedenú na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu považuje za oprávnenú,
námietky povinného považuje za irelevantné a na exekúcii trvá. Dňa 15.04.2008 sa povinný obrátil
na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou o prešetrenie postupu pôvodného exekútora v rámci
štátneho dohľadu, ktorý vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR nad činnosťou exekútorov. Potom, ako

bol Ministerstvu spravodlivosti SR predložený exekučný spis, bolo podanie povinného posúdené ako
sťažnosť na postup súdneho exekútora. V rámci kontrolnej právomoci pri výkone dohľadu nad činnosťou
exekútora bola sťažnosť povinného zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 15.11.2013 bol pôvodný súdny
exekútor I.. C.. I. E. ministrom spravodlivosti SR na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie exekútora a dňom
16.11.2013 sa jeho nástupcom stal súdny exekútor I.. C. X., ktorý v konaní pokračuje. Dňa 11.08.2016

Okresný súd Bratislava IV, ako exekučný súd vydal uznesenie č. 37Er/6742/2007-70 ktorý, výrokom
č. 1 námietky povinného proti exekúcii zamietol, výrokom č. 2 súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol, výrokom č. 3 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to
tak, že v konaní bude ďalej vystupovať na strane oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná,
a.s. Proti výroku č. 1 nie je prípustné odvolanie a teda výrok, ktorým boli námietky povinného proti

exekúcii zamietnuté nadobudol právoplatnosť. Rovnako nadobudol právoplatnosť výrok 3. predmetného
uznesenia. Proti výroku č. 2, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie,
povinný podal odvolanie, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
K žalobnému návrhu, ktorým sa žalovaný domáha zastavenia exekúcie vedenej pod sp. zn.
EX/248/2007, 37Er/6742/2007 žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že nakoľko bolo proti tomuto výroku

podané povinným odvolanie, bude ďalej v druhom stupni konať Krajský súd v Bratislave. Žalovaný sa
plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa a ďalej žalovaný poznamenáva, že o zastavení
exekúcie je kompetentný rozhodnúť exekučný súd v exekučnom konaní a nie súd v civilnom konaní.
Žalobný peti, ktorým žalobca sleduje zastavenie exekúcie EX/248/2007, 37Er/6742/2007 žalovaný
považuje za neopodstatnený.

K žalobnému návrh, ktorým sa žalobca domáha stornovania akejkoľvek finančnej požiadavky (trovy
exekúcie) zo strany súdneho exekútora (žalovaného), žalovaný uviedol, že nárok na zaplatenie trov
exekúcie je upravený zákonom a v zásade je povinnosť znášať trovy exekúcie na strane povinného.
Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len ,,EP“), sú trovami exekúcie

odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Podľa
ust. § 201 ods. 2 účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o
námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Povinný - žalobca v tomto konaní námietky
proti trovám exekúcie nepodal. Predbežné trovy exekúcie boli v upovedomení o začatí exekúcie riadne

určené. Pochybenie pri výkone dohľadu nebol konštatované ani Ministerstvom spravodlivosti SR a ani
exekučným súdom pri rozhodovaní o námietkach povinného a o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Je
potrebné uviesť, že trovy exekúcie sa určujú exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie v predbežnej
výške, nakoľko v tom čase nie je možné predpokladať priebeh exekúcie a jej náklady. Súdny exekútor
nie je oprávnený stornovať trovy exekúcie, neexistuje možnosť daná mu právnym poriadkom na takéto

konanie. Žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáha stornovania trov exekúcie zo strany súdneho
exekútora žalovaný považuje za neopodstatnený.
K žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáha, aby mu v prípade kladného rozhodnutia súdu bola
priznaná nemajetková ujma vo výške 99.000 eur od žalovaného súdneho exekútora, žalovaný uviedol,že nie je mu jasné, aké kladné rozhodnutie súdu má žalobca na mysli. Uviedol, že v zásade sa má
žalobca možnosť domáhať náhrady od konajúceho súdneho exekútora v dvoch právnych režimoch a
to, podľa ust. § 33 EP alebo podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uviedol, že podľa právnej vedy súdny exekútor zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobí pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku. Ustanovenie § 33 ods. 1 EP
odkazuje na zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovedností za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa §4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci,

koná v mene štátu, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Z výkladu EP v spojení so zákonom č. 514/2003 Z. 2,
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci možno konštatovať, že postup podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spolu s
predbežným prerokovaním nároku bude namieste tam, kde vznikla škoda pri výkone exekučnej činnosti
podľa § 29 až 192 EP, resp. pri porušení relevantných ustanovení OSP (CSP) pri výkone exekučnej

činnosti. Uvedené v súlade s ustanovením § 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci potvrdzuje aj to, že výkon exekučnej činnosti sa v súlade s ust.
§ 5 ods. 2 EP považuje za výkon verejnej moci. Pri výkone inej činnosti podľa § 193 a nasl. EP sa
uplatňuje zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 33 EP. Z toho dôvodu tak bude potrebne
individuálne posudzovať z hľadiska predpokladov a) zodpovednosť za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.

z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť za škodu podľa §
33 EP. Žalovaný poukazoval na zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. a predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú podľa § 33 EP. Uviedol, že azda
najmarkantnejší rozdiel medzi uplatnením nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a uplatnením nároku podľa § 33 EP spočíva v pasívnej

legitimácii toho - ktorého subjektu, ako aj v splnení osobitných podmienok. Obligatórnou podmienkou
na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je povinnosť poškodeného predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody s príslušným organom štátnej správy, ktorým je v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti SR.
V prípade, že táto podmienka nebude ku dňu podania návrhu na súd splnená, sud žalobu na náhradu

škody zamietne. Kým v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov je pasívne legitimovaným subjektom Slovenska republika v zastúpení
Ministerstva spravodlivosti SR, v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 33 EP bude týmto
subjektom priamo súdny exekútor. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný nemá nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy, keď protiprávne konanie žalovaného nebolo žalobcom nijak preukázané,
dokladované a dokazované. Žalovaný ako súdny exekútor vedie voči žalobcovi - povinnému exekúciu
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu Súdny exekútor ani exekučný súd nie
sú oprávnení skúmať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia iných orgánov z hľadiska ich správnosti
ani konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu. V prípade ak mal povinný pochybnosti o správnosti

rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie - exekučného titulu, mal využiť prostriedky
obrany vtom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu. Žalobca tak i urobil, avšak
neúspešne, nakoľko exekučný titul je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Nemožnosť
skúmať právoplatné rozhodnutia iných orgánov z hľadiska ich správností exekučným súdom a už vôbec
niesúdnymexekútoromjevyjadrenénapr.ivust.§50EP,kedymôžepovinnýnamietaťlendôvody,ktoré

nastali po vzniku exekučného titulu - nikdy nie predtým. Uviedol, že v zásade podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy protiprávne konanie
spočívajúce v nezákonnom rozhodnutí a v nesprávnom úradnom postupe. Nezákonne rozhodnutie v
exekučnom konaní nebolo vydané žiadne. Nezákonnosť ktoréhokoľvek rozhodnutia súdneho exekútora
ako žalovaného nekonštatoval orgán dohľadu - Ministerstvo spravodlivosti SR ani exekučný súd

pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii. Nezákonným rozhodnutím možno rozumieť
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom a bolo z dôvodu nezákonnosti
zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné
zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania
nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov

oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia
nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné
rozhodnutie príslušný orgán zrušil alebo zmenil. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom
prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhraduškody kvalifikovaný orgán. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora ako žalovaného v exekučnom
konaní nebol konštatovaný ani orgánom dohľadu - Ministerstvom spravodlivosti SR ani exekučným
súdom pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii. Zákonodarca síce nepristúpil k úplnej

definícií pojmu nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, avšak za takýto nesprávny úradný
postup možno považovať napr. porušenie povinnosti orgánu verejne moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní. Žalovaný má za to, že jeho postup v exekučnom konaní nenapĺňa atribúty
nesprávnehoúradnéhopostupu.Príkladomjemožnéuviesť,žeexekútorkonánazákladeprávoplatného

a vykonateľného exekučného titulu, na základe riadneho návrhu na vykonanie exekúcie a na základe
poverenia udeleného súdom. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému i oprávnenému riadne
doručené. Námietky povinného proti exekúcii boli riadne a včas predložené súdu k rozhodnutiu.
Počas konania o námietkach proti exekúcii nebol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie,
a t ď. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal vznik škody resp, nemajetkovej ujmy. Tvrdí len, že
mu vznikla nemajetková ujma vo výške 99.000 eur, ktorú žiada ako kompenzáciu za vynaložené

fyzické, psychické a duševné úsilie a stresové napätie. V prípade aj ak by žalobca vynaložil takéto
úsilie a vniklo by uňho ako uvádza stresové napätie, nie je možné to pričítať žalovanému súdnemu
exekútorovi nakoľko žalovaný vedie exekúciu zákonne a už i z povahy exekúcie ako núteného výkonu
exekučných titulov vyplýva, že prináša určitý diskonfort povinnému. Nútený zásah do ústavného práva
vlastniť majetok je určite nepríjemný, ale keďže je vykonávaný na základe zákona a v súlade so

zákonom,nemožnozhoršenievnemajetkovejsférepovinnéhopričítaťvykonávajúcemuorgánu-vtomto
prípade žalovanému exekútorovi. Kvantifikácia nemajetkovej ujmy žalobcom je nedostatočná. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej
došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Akým spôsobom žalobca určil sumu 99.000 eur,
nie je žalovanému známe, avšak v tomto štádiu konania sa k nej vyjadrovať nebudeme. Žalovaný
napokon uviedol, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom
škody. V právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní
existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaním a škodou), a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. To
znamená, že existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, resp. nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne nemajetkovou
ujmou) musí preukázať žalobca. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre

vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady,
ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia
nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy, v prípade nemajetkovej

ujmy musí byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Podľa
právneho názoru Ústavného súdu ČR, v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepostačí tvrdiť
prieťahy v konaní a „primeranosť nároku", existencia (imateriálnej) ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou
a nesprávnym úradným postupom musí byť tvrdená a preukázaná. Žalovaný má za to, že žalobca
príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody nemôže preukázať, nakoľko k protiprávnemu

konaniu nedošlo. Žalovaný - súdny exekútor uvádza, že vzhľadom k tomu, že z jeho strany nedošlo
k protiprávnemu konaniu (nezákonnému rozhodnutiu ani k nesprávnemu úradnému postupu) a z toho
dôvodu nemôže byť príčinná súvislosť so vznikom (domnelej, uplatňovanej) nemajetkovej ujmy žalobcu,
žalobný petit, ktorým sa žalobca domáha aby mu bola v prípade kladného rozhodnutia súdu priznaná
nemajetková ujma vo výške 99.000,00 EUR od žalovaného súdneho exekútora, žalovaný považuje za

neodôvodnený a neopodstatnený. Žalovaný - súdny exekútor tvrdí, že nie je pasívne legitimovaný v
tomto konaní. Najvyšší súd SR sa jednoznačne vyjadril, že v sporoch o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pasívne vecne
legitimovaným je štát. Ak by teda žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom smerovala proti inému subjektu ako štátu, tento by

nebol podľa citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR pasívne vecne legitimovaný, v dôsledku
čoho by musel súd žalobu proti subjektu odlišnému od štátu zamietnuť.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.01.2019 uviedol, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa dopustila
podvodu. Nebola oprávnená od neho požadovať dlžné poistné ani poplatok z omeškania za požadovanéobdobie. Žalovaný mal možnosť neprijať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúcia je v danom prípade
neprípustná a nemožno ju vykonať. Žalovaný nemal právo ani požadovať od neho trovy exekúcie.
Ním požadovaná nemajetková ujma je len kompenzáciou za vynaložené fyzické a psychické úsilie

v tejto veci, ako aj stresové napätie, ktoré musí vynakladať, aby odhaľoval svojimi listami to, čo sa
ľudia s právnickým vzdelaním mali naučiť už na fakulte práva. Žalovaný bol povinný posúdiť návrh na
vykonanie exekúcie, zistiť, či je v ňom oprávnená požiadavka na vykonanie exekúcie. Žalovaný však
nepostupoval spravodlivo. Žalovaný ako právnicky vzdelaný človek mal vedieť, že žalobca má právo
na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tým, že si voči nemu uplatňuje finančnú náhradu dopúšťa sa

podvodu a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Žalovanému doporučoval dohodnúť sa s ním o výške
nemajetkovej ujmy skôr, ako ho celá vec postihne odňatím slobody na 7 až 12 rokov.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.03.2019 uviedol, že opätovne uvádza, že žalovaný ako súdny
exekútor nie je oprávnený skúmať ani hodnotiť vecnú správnosť exekučného titulu. Poukazoval na
odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu, ktorý okrem iného uviedol, že v prípade, že sa povinný
nestotožňoval s rozhodnutím č.k. 2004/3447/591/OP-67 zo dňa 26.11.2004 o odvolaní proti platobnému

výmeru č. 1123/2004 zo dňa 09.01.2004 mohol podať podnet na preskúmanie rozhodnutia súdom v
zmysle § 58 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj § 47 ods. 4 a § 59 ods.
4 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia o odvolaní č.k. 2004/3447/591/
OP-67 zo dňa 26.11.2004 vyplýva, že povinný bol o tejto možnosti riadne poučený, túto možnosť však
nevyužil a podnet na preskúmanie rozhodnutia súdom nevyužil.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil
sa s Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/6742/2007-70 zo dňa 11.08.2016, listom
MS SR č. 15965/2008-52 zo dňa 16.10.2008, Poverením súdneho exekútora č. 5104 032796
zo dňa 11.10.2007, návrhom Všeobecnej zdravotnej poisťovne na vykonanie exekúcie č. 2007BA/
OPKPOvymP-0558 zo dňa 03.08.2007, Platobným výmerom Všeobecnej zdravotnej poisťovne č.

1123/2004zodňa09.01.2004, RozhodnutímVšeobecnejzdravotnejpoisťovneč.2004/3447/591/OP-67
zo dňa 26.11.2004, Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 21CoE/65/2018-112 zo dňa 09.04.2019,
žiadosťou exekútora na udelenie poverenia zo dňa 10.08.2007, upovedomením súdneho exekútora I..
C.. I. E. o začatí exekúcie zo dňa 17.10.2007, listom JUDr. C.. I. E. zo dňa 05.11.2007 o postúpení
námietok na rozhodnutie, Exekučným príkazom sp. zn. EX 248/07 zo dňa 03.07.2019, upovedomením

súdneho exekútora I.. C. X. o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 03.07.2019, Oznámením Sociálnej
poisťovne zo dňa 16.07.2019, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Žalovaný ako súdny exekútor vedie exekučné konanie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s.
IČO: 35776005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, pôvodne v prospech oprávneného Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., proti povinnému - žalobcovi. Exekučné konanie začalo dňa 08.08.2007

doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi I.. C.. I. E.. Exekučným titulom
je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný výmer pôvodného oprávneného Všeobecnej
zdravotnej poisťovne č. 1123/2004, vydané dňa 09.01.2004. Právoplatnosť nadobudol dňa 10.12.2004
a vykonateľnosť dňa 19.12.2004. Dňa 11.10.2007 Okresný súd Bratislava IV ako exekučný súd
udelil súdnemu exekútorovi I.. C.. I. E. poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5104 032796.

Exekučný súd vedie exekučný spis pod sp. zn. 37Er/6742/2007. Súdny exekútor bol poverený v
zmysle návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vykonaním exekúcie proti povinnému -
žalobcovi v rozsahu dlžného zdravotného poistenia 15.486,-Sk, poplatkov z omeškania 21.643,-Sk a
trov oprávneného 40,-Sk. Dňa 17.10.2007 pôvodný exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré doručil povinnému - žalobcovi do vlastných rúk 23.10.2007. Dňa 29.10.2007 boli pôvodnému

exekútorovi doručené námietky proti exekúcii a námietka zaujatosti. Pôvodný exekútor dňa 09.11.2007
doručil exekučnému súdu námietky povinného k rozhodnutiu. Prílohou námietok bol list adresovaný
Ministerstvu zdravotníctva SR, v ktorom povinný - žalobca tvrdí, že nemá žiadnu povinnosť platiť
oprávnenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni. K tvrdeniam sa vyjadril oprávnený a to tak, že exekúciu
vedenú na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu považuje za oprávnenú, námietky

povinného považuje za irelevantné a na exekúcii trvá. Dňa 15.04.2008 sa povinný obrátil na Ministerstvo
spravodlivosti SR so žiadosťou o prešetrenie postupu pôvodného exekútora v rámci štátneho dohľadu,
ktorý vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR nad činnosťou exekútorov. Potom, ako bol Ministerstvu
spravodlivosti SR predložený exekučný spis, bolo podanie povinného posúdené ako sťažnosť na postup
súdneho exekútora. V rámci kontrolnej právomoci pri výkone dohľadu nad činnosťou exekútora bola

sťažnosť povinného zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 15.11.2013 bol pôvodný súdny exekútor JUDr. C..
I. E. ministrom spravodlivosti SR na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie exekútora a dňom 16.11.2013
sa jeho nástupcom stal súdny exekútor I.. C. X., ktorý v konaní pokračuje. Dňa 11.08.2016 Okresný súd
Bratislava IV, ako exekučný súd vydal uznesenie č. 37Er/6742/2007-70 ktorý, výrokom č. 1 námietkypovinného proti exekúcii zamietol, výrokom č. 2 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol,
výrokom č. 3 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to tak, že v konaní bude
ďalej vystupovať na strane oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Proti výroku č. 1 nie je

prípustné odvolanie a teda výrok, ktorým boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté nadobudol
právoplatnosť. Rovnako nadobudol právoplatnosť výrok 3. predmetného uznesenia. Proti výroku č.
2, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, povinný podal odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 21CoE/65/2018-112 zo dňa 09.04.2019 uznesenie Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 37Er/6742/2007-70 zo dňa 11.08.2016 v časti výroku II, potvrdil. Oprávnenému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že za obdobie od 01.07.2000 do 31.07.2003 mu dlh voči Všeobecnej
zdravotnej poisťovni nevznikol. Všeobecná zdravotná poisťovňa nemohla neexistujúci dlh postúpiť na
postupníka. Tým, že to spravila, dopustila sa podvodu. Ani žalovaný od neho nemôže požadovať
náhradu trov konania, pretože tak sa tiež dopustí konania definovaného slovom podvod. Žalovaný bol
povinný konať spravodlivo, vyzvať toho, kto podal návrh na vykonanie exekúcie, aby zjavne nesprávny

návrh opravil, alebo doplnil, lebo bol v rozpore so skutočnosťami. Žalovaný sa dopustil úmyselného
protizákonného konania. Sumy 99.000 eur sa domáha z dôvodu, že zo strany žalovaného sa evidentne
jedná o ujmu na jeho právach. Je to kompenzácia za jeho vynaložené fyzické, psychické a duševné
úsilie.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukazoval na svoje písomné vyjadrenia, v ktorých sa

k predmetu sporu podrobne vyjadroval.
10. Žalobca v podaní označenom ako Dodatok k žalobnému návrhu zo dňa 28.10.2019 uviedol, že
dopĺňa pôvodnú žalobu o nasledovné požiadavky: aby tento súd zrušil exekučný príkaz datovaný
03.07.2019, ako aj Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie datované 03.07.2019, ktoré vydal
súdny exekútor JUDr. C. X. v danej veci, aby tento súd zrušil Poverenia č. 5104 032 796 datované

11.10.2007 vydané OS BA IV v danej veci a tak aj právne naplnil znenie čl. 5 CSP, aby tento súd
zrušil Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 248/2007/Hj, datované 17.10.2007 a Upovedomenie
o zriadení exekučného záložného práva datované 17.10.2007 vydané súdnym exekútorom I.. C.. I. E.
v danej veci a tak právne naplnil znenie čl. 5 CSP, aby tento súd zrušil Uznesenie vydané OS BA IV
datované 11.08.2016 a podpísané nezákonnou sudkyňou I.. K. T. , predstaviteľkou exekučného súdu

v danej veci v plnom rozsahu jeho znenia, a tak právne naplnil čl. 5 CSP sa vylučujú na samostatné
konanie.
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.11.2019 uviedol, že znovu poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
ako súdny exekútor nie je oprávnený skúmať ani hodnotiť vecnú správnosť exekučného titulu. Žalovaný
súdny exekútor ani exekučný súd takýmto oprávnením nedisponuje. S tým sa žalobca nedokáže

stotožniť a neustále poukazuje na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, ktoré podľa
jeho názoru nebolo zákonné. Kompetenciu zastaviť exekučné konanie súdny exekútor nemal, mohol
tak urobiť jedine exekučný súd. Exekučný súd o zastavení exekúcie konal niekoľko krát, rozhodoval
o viacerých návrhoch povinného na zastavenie exekúcie a výsledkom týchto konaní je, že exekúcia
zastavená nebola. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené i Krajským súdom v Bratislave.

Súdnyexekútornemalkompetenciuexekúciuzastavovať.Pokiaľžalobcauvádzal,žepočasexekučného
konania neboli pôvodným exekútorom a exekučným súdom dodržané lehoty, a to exekučným súdom na
vydanie poverenia 15 dní, pôvodným súdnym exekútorom na predloženie námietok proti exekúcii 5 dní
a exekučným súdom na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii 60 dní, tieto lehoty sú poriadkovými.
Tieto lehoty nie sú svojou povahou procesnými lehotami. Márne uplynutie tejto lehoty nespôsobuje

právne následky v podobe zániku práva alebo povinnosti. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť,
že vykonávaním exekúcie zrážkami z iných príjmov začal byť vystavovaný finančnému tlaku, žalobca
uviedol, že spôsob vykonania exekúcie určuje výhradne exekútor a žiadny orgán nemá zákonnú
možnosť exekútora vo voľbe spôsobu vykonania exekúcie inštruovať, ovplyvňovať, alebo mu určenie
spôsobu vykonania exekúcie zakázať. To isté platí aj o účastníkoch konania. To, že je žalobca - povinný

v exekučnom konaní vystavovaný finančnému tlaku je prirodzeným následkom vykonávania exekúcie.
Nesmie byť opomenuté, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený až potom, ako povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu vykonateľným rozhodnutím - exekučným titulom. Skutočnosť,
že žalobca nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie neznamená, že ho nezaväzuje k
povinnosti a že ho nemožno nútene vykonať. Žalovaný súdny exekútor tvrdí, že exekučné konanie vedie

zákonne. Súdny exekútor nevidí žiadny dôvod na zastavenie exekúcie vykonávanej proti žalobcovi.
Žalobné návrhy žalobcu a uplatnený nárok žalobcu žalovaný neuznáva. Žalobu vrátane Dodatku
považuje za neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.12. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/6742/2007-70 zo dňa 11.08.2016 súd zistil,
že: Súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol. III. Súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na strane oprávneného bude v konaní ďalej

vystupovať Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.
13. Z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.10.2008 súd zistil, že sťažnosť žalobcu ministerstvo
považovalo za nedôvodnú. Konštatovalo, že súdny exekútor I.. C.. I. E. postupoval pri výkone exekúcie
EX 248/07 v súlade s Exekučným poriadkom.
14. Z Poverenia č. 5104 032796 zo dňa 11.10.2007 súd zistil, že vo veci oprávneného Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s. proti povinnému - žalobca, na vymoženie sumy 15.486,-Sk s prísl. a trovy
exekúcie súd poveril súdneho exekútora I.. C.. I. E..
15. Z listu zo dňa 03.08.2007 súd zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa podala na Exekútorský úrad
Bratislava V, súdnemu exekútorovi I.. C.. I. E., návrh na vykonanie exekúcie na základe platobného
výmeru č. 1123/2004, právoplatného 10.12.2004, vykonateľného 19.12.2004.
16. Z platobného výmeru č. XXXX/XXXX zo dňa 09.01.2004 súd zistil, že Všeobecná zdravotná

poisťovňa vydala platobný výmer, ktorým uložila žalobcovi zaplatiť sumu 15.468,-Sk, úroky z omeškania
21.643,-Sk a trovy konania 40,-Sk.
17. Z rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 26.11.2004 súd zistil, že odvolanie platiteľa
poistného - žalobcu bolo odmietnuté a napadnutý platobný výmer č. XXXX/XXXX, zo dňa 09.01.2004
bol potvrdený v celom rozsahu.

18. Zo žiadosti I.. C.. I. E., súdneho exekútora súd zistil, že dňa 10.08.2007 požiadal Okresný súd
Bratislava IV o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Z Upovedomenia zo dňa 17.10.2007 súd zistil, že exekútor I.. C.. I. E. upovedomil oprávneného a
povinného - žalobcu o začatí exekúcie.
20. Z Upovedomenia o zriadení exekučného záložného práva zo dňa 17.10.2007 súd zistil, že súdny

exekútor I.. C.. I. E. upovedomuje oprávneného a povinného - žalobcu o zriadení exekučného záložného
práva na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. K., zapísanú na LV č. XXXX.
21. Z listu súdneho exekútora I.. C.. I. E. zo dňa 05.11.2007 súd zistil, že postúpil námietky povinného
- žalobcu Okresnému súdu Bratislava IV na rozhodnutie.
22. Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 16.07.2019 súd zistil, že sa oznamuje žalobcovi vykonávanie

zrážok z dôchodku.
23. Z rozhodnutia Krajského súdu Bratislava č.k. 21CoE/65/2018-112 súd zistil, že krajský súd znesenie
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/6742/2007-70 zo dňa 11.08.2016 v časti výroku II, potvrdil.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
24. Právne posúdenie je vždy vecou súdu. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje ním tvrdený nárok, alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd preto v spojení so
skutkovými zisteniami urobí sám právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. Súd
je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie len z pohľadu tých hmotnoprávnych ustanovení, ktoré sa na

prejednávanú vec vzťahujú.
25. Súd dospel v prejednávanej veci k názoru, že na vec - nárok na zaplatenie sumy 99.000 eur je
potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci (ďalej aj ,, zákon č. 514/2003 Z.z.“).
26. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len
územná samospráva ) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
28.Ústavnýsúdsavosvojejrozhodovacejčinnostipostavenímsúdnehoexekútoraprivýkoneexekučnej
činnosti už zaoberal. Vo svojom náleze uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým,
že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritéria ako naprávne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva
v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a
obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie

exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení
pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy). Toto
postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 zákona č. 514/2003
Z.z. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej

činnostiakoštátnyorgán.Súčasnetopotvrdzuje,žeštátpreberánasebazodpovednosť nahradiťškodu,
ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (PL. ÚS 49/03). Čo sa týka
postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo
upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a konštatuje aj ústavný súd vo
svojej už uvedenej judikatúre. Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti
vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (Nález Ústavného súdu SR z

13. Februára 2013, sp. zn. II ÚS 165/2012).
29. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú
ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy
štátneho orgánu, pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného
vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti iným subjektom než štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi

právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., teda nemajú pasívnu legitimáciu
v konaní.
30. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupomjevždySlovenskárepublika,vktorejmenepriamozozákonavystupuje,

teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale v mene
štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Z citovaných ustanovení zákona tiež vyplýva, že za škodu
nezodpovedá tento ústredný orgán. Príslušný ústredný orgán iba vystupuje a koná v mene štátu za
škodu zodpovedá štátu.

31. Ako už bolo vyššie uvedené, vznik zodpovednosti exekútora podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku.
32. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal jednoznačne finančnej náhrady, ktorá mu mala byť
spôsobená v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú súdny exekútor vykonával na základe poverenia
súdu podľa Exekučného poriadku, preto bolo dôvodné tento právny nárok subsumovať pod ustanovenia

zákona č. 514/2003 Z.z.
33. Súd sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní a žalobný
návrh na zaplatenie sumy 99.000 eur titulom nemajetkovej ujmy zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu
alebojehonesprávnymúradnýmpostupomjevždySlovenskárepublika,vktorejmenepriamozozákona

vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v
ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, alebo jeho nesprávny úradný postup. Ústredný orgán štátu
pritom nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Žalovaný nie
je nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ako už bolo vyššie

uvedené, pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Príslušný ústredný orgán vystupuje a koná v mene za
škodu zodpovedného štátu. V posudzovanej veci vecne pasívne legitimovaný je Slovenská republika
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR.
34. Súd nárok žalobcu posudzoval aj podľa ustanovenia § 33 Exekučného poriadku.
35. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon (zák. č. 514/2003 Z.z.) neustanovuje

inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s
činnosťou podľa tohto zákona.
36. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť súdneho exekútora, pričom
z jeho dikcie je zrejmé, že ak osobitný zákon (ktorým je zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu,

komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku.
Je tak nutné vychádzať z uvedenej zákonnej dikcie a pokiaľ osobitný zákon (zákon č. 514/2003 Z.z.)
neustanovuje inak, teda neupravuje svoju výlučnú aplikabilitu, je nutné mať za to, že zodpovednosť
súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti možno vyvodiť priamo zozákonného ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v súvislosti s možno kolíziou osobitných
právnych úprav podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zákonného ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku poznamenáva, že hoci je doterajšia

judikatúra ohľadom vyriešenia otázky zodpovednostného vzťahu súdneho exekútora za spôsobenú
škodu pri výkone exekučnej činnosti rozdielna, avšak súd sledujúc rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho
stupňa,zohľadnilaprirozhodovanívychádzalzozáverovrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSRvo
svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 75/2015 zo dňa 23.03.2016, v ktorom vyslovil, že pokiaľ ide o vzájomný
vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou

štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z, treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone
funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II. ÚS 165/2012). Exekučný
poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo neustanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za
škodu podľa niektorého z nich, obidve zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že
za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až 194 Exekučného poriadku) zodpovedá

vedľa štátu ( s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33
ods. 1 Exekučného poriadku. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33 ods.
1 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola spôsobená
súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti sa nevylučujú.

37. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych
a iných rozhodnutí (§ 2 Exekučného poriadku)Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a
nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými
všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu v exekučnom konaní
(§ 3 Exekučného poriadku). V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie

verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú,
alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku
je upravená v § 33 ods. 1 tohto poriadku. Ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho
zavinenie. Podľa tohto ustanovenia exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo
jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti

ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno
požadovať. Pod pojmom ,, vynaloženie všetkého úsilia“ je možné rozumieť každú možnú starostlivosť,
ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku
škody. Podľa citovaného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody,
protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou

podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom
škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Súdny exekútor sa nemôže
zodpovednosti zbaviť, t.j. neexistuje žiadny deliberačný dôvod, ktorý by vylúčil zodpovednosť, ak sú
splnené predpoklady jeho vzniku.
38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je možné

vyhovieť návrhu žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 99.000 eur ani na základe st. § 33 ods. 1
Exekučného poriadku. Žalobca sa totiž žalobou domáhal výslovne zaplatenia nemajetkovej ujmy
vo výške 99.000 eur, ktorú možno požadovať na základe ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti žalovaného žalobcovi škoda v ním uplatnenej výške 99.000 eur nevznikla.

39. Nad rámec súd tiež uvádza, že na základe vykonaného dokazovania nebol zistený žiadny postup
žalovaného v rozpore s exekučným poriadkom. Žalovaný vedie predmetné exekučné konanie zákonne,
žalovaný ako súdny exekútor nie je oprávnený skúmať ani hodnotiť vecnú správnosť exekučného titulu.
40. Nároky žalobcu na zastavenie exekúcie, na stornovanie trov exekúcie zo strany žalovaného, návrh
na zrušenie exekučného príkazu datovaného 03.07.2019, ako aj Upovedomenie o spôsobe vykonania

exekúcie datované 03.07.2019, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. C. X. v danej veci, návrh na zrušenie
Poverenia č. 5104 032 796 datované 11.10.2007 vydané OS BA IV v danej veci a tak aj právne
naplnil znenie čl. 5 CSP, návrh na zrušenie Upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 248/2007/Hj,
datované 17.10.2007 a Upovedomenia o zriadení exekučného záložného práva datované 17.10.2007
vydané súdnym exekútorom I.. C.. I. E. v danej veci a tak právne naplnil znenie čl. X CSP, návrh na

zrušenie Uznesenia vydaného OS BA IV datované 11.08.2016 a podpísané nezákonnou sudkyňou
JUDr.DanielouKotrecovou,predstaviteľkouexekučnéhosúduvdanejvecivplnomrozsahujehoznenia,
a tak právne naplnil čl. 5 CSP súd vylučuje na samostatné konanie do Exekučného oddelenia Okresného
súdu Bratislava IV (Rozvrh práce, agenda Er).41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.