Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1209212862.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu: C.. I. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. X, J. zastúpený mzlegal s.r.o., Zámocká 7013/36, Bratislava, IČO : 36 861 529
a JUDr. Jana Viktória Žvachová, advokátka, Včelárska 21, Bratislava proti žalovaným : 1/ Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00 151 653, 2/ General Factoring, a.s., Michalská

387/16 , Bratislava, IČO : 35 838 825, zastúpená Mgr. Martin Michalko, advokát, Michalská 14, Bratislava
3/ W.. O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., K. XX, zastúpený JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o., Mostná
72, Nitra, IČO : 47 237 244 o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. 1. 2015 č.k. 45C 158/2009 - 796, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k.
45C/158/2009-941 z 8. decembra 2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“)
v spojení s opravným uznesením č. k. 45 C 158/2009-941 z 8. decembra 2016 (týmto bolo v zmysle
§ 224 C.s.p. opravené záhlavie v časti označenia právneho zástupcu žalovaného 3/) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby osvedčenej notárskou
zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Katarínou Valovou, predmetom ktorej bol byt č. X, nachádzajúci sa

na prízemí bytového domu na J. A. Č.. XX E. J. .
1.1. Právne vec odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 písm. a/, § 7 ods. 1 a ods. 2, § 10 ods. 1, §
12 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5,
ods. 6, ods. 8, ods. 9, § 21 ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 22 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o dobrovoľných

dražbách“), § 39, § 40 ods. 1 a ods. 3, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m ods. 4, § 151 ods. 8
Občianskeho zákonníka., ako aj ustanoveniami § 45 ods. 1 a ods. 2 a § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca sa nedôvodne domáhal
určenia neplatnosti dražby, nakoľko nepreukázal, že by došlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných
dražbách. V tomto kontexte ďalej uviedol, že žalobca nespochybnil oprávnenie žalovaného 1/ pristúpiť k
výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali záver, že predmet zálohu bol v dôsledku porušenia zákona žalovanými 1/ a 2/
vydražený za cenu, ktorá by bola pod hranicou najnižšieho podania (v tom prípade by žalobca mohol byť
ukrátený na svojich právach). Dodal, že na nové skutočnosti tvrdené žalobcom po vrátení veci odvolacím
súdom neprihliadal, nakoľko nedosiahli takú intenzitu, aby boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych
práv žalobcu.
1.2. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným

žalovaným 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania. Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal, hoci bol
v konaní tiež úspešný, pretože mu trovy nevznikli a ich náhradu si neuplatnil. Trovy konania žalovaného2/ spočívajú v trovách právneho zastúpenia v sume celkom 1.161,37€ (za 7 úkonov právnej služby v r.
2010, 2 úkony v r. 2011, 2 úkony v r. 2013, 5 úkonov v r. 2014 a 1 úkon právnej služby v r. 2015, ďalej
režijný paušál 7 x 7,21 €, 2 x 7,41 €, 2 x 7,81 €, 5 x 8,04 € a 1 x 8,39 €, ako aj 20 % DPH). Trovy

konania žalovaného 3/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.250,28 € (za 2 úkony právnej
služby v r. 2009, 6 úkonov v r. 2010, 2 úkony v r. 2013, 2 úkony v r. 2014, ďalej režijný paušál 2 x 6,95
€, 6 x 7,21 €, 2 x 7,81 € a 2 x 8,04 €, ako aj cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaniach v
dňoch 22. 2. 2010, 29. 3. 2010, 26. 5. 2010, 8. 9. 2010, 27. 10. 2010, 22. 2. 2010, 24. 4. 2013, 18. 11.
2013, 20. 1. 2014 a 24. 3. 2014 ). Prvoinštančný súd pri určovaní výšky tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej pomoci vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm.a/ a nie z ust. § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z., s
odôvodnením, že predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu - dražby, ktorej cenu nie je
možné vyjadriť ani určiť v peniazoch; s ohľadom na predmet konania tak hodnota draženej nehnuteľnosti
nebola významná. Účelom poskytnutej právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k
veci, ani jej vymoženie, len určenie, že právny úkon dražby je neplatný. Svoj názor súd prvej inštancie
podporil poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2010 sp. zn. 5M Cdo 9/2010.

2. Uvedený rozsudok napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca ako aj žalovaný 2/.
3.Žalobca svojímodvolanímnapadolrozsudokprvoinštančného rozsudkuvcelomrozsahu,domáhajúc
sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe a vyhovie, alebo zrušenia napadnutého rozsudku
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že v jeho konaní došlo k
vadám podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že ešte pred podaním návrhu na začatie konania na súd sa u
žalovaného 2/ domáhal neúspešne sprístupnenia celej dokumentácie ohľadom dražby. Keďže žalovaný

1/ aj 2/ súdu doručili dokumentáciu ohľadom dražobného procesu, avšak súd prvej inštancie ho s
týmto listinným dôkazom neoboznámil, ani tieto dôkazy zákonným spôsobom nevykonal. Tým mu
odňal možnosť konať pred súdom, keďže sa napr. žalobca k nim nemohol vyjadriť. Avšak vzhľadom
na skutočnosť, že si na vlastné náklady zabezpečil kópie týchto písomností, žalobca netrval na
ich oboznamovaní, čo však nijako nelegalizuje chybu prvoinštančného súdu. Nesúhlasil s tvrdením

prvoinštančného súdu, že tým nedošlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, inak by bol žalobca tieto
skutočnosti uviedol už v návrhu na začatie konania alebo aspoň v odvolacom konaní. K tomu uviedol,
že tieto skutočnosti uviedol hneď ako sa ich dozvedel, pričom ide o také porušenia zákona, z ktorých
každé samostatne je dôvodom neplatnosti dražby a každé z nich zasahuje závažným spôsobom do jeho
práv, najmä do vlastníckeho práva, ktoré bolo žalobcovi odňaté. Nevysporiadaním sa s jeho námietkami

prvoinštančný súd spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.
3.1. Poukázal nato, že postupom žalovaných 1/, 2/, ktorý bol v rozpore so zákonom o dobrovoľných
dražbách, bolo dotknuté jeho vlastnícke právo, pretože bol zbavený svojho vlastníctva v rozpore so
zákonom, ďalej jeho právo na zákonný postup pri procese dražby (t.j. pravidlá, následnosť úkonov a
lehoty, vrátane priestoru na splatenie dlhu), jeho právo na informácie o dražobnom procese (aby on ako

dlžník bol informovaný o príprave dražby, priebehu dražby, jednotlivých úkonoch v zákonných lehotách),
jeho právo na to, aby dlh uspokojil dlžník, keďže ho žalovaný 1/, 2/ neinformovali o dražobnom procese
ako aj právo na splnenie dlhu, keďže žalovaných 1/, 2/ nekonali v súlade so zákonom a neinformovali
žalobca a o vzniknutej situácii v súlade so zákonom tak, aby vedel situáciu reálne vyhodnotiť a riešiť.
Žalobca dodal, že zákon o dobrovoľných dražbách sankcionuje neplatnosťou každé porušenie zákona,

pokiaľ ho namieta osoba, do ktorej vlastníckeho práva bolo zasiahnuté. Dražba je prísne formálny
proces, ktorého pravidlá a postupy detailne upravuje zákon. Navrhovateľovi dražby a aj dražobníkovi
ukladá zákon celý rad povinností, ktoré sú povinní pri vykonaní dražby dodržiavať. Riešenie následkov
neplatnosti dražby je otázka, ktorou sa súd vôbec nemal zaoberať, nakoľko nebola predmetom konania,
keďže nejde o klasickú určovaciu žalobu, v ktorej by bolo potrebné dokazovať naliehavý právny záujem.

Uvedenépochybenieprvoinštančnéhosúdujepodľanázoružalobcuanesprávnymprávnymposúdením
veci.
3.2. Žalobca trval na pochybení žalovaného 2/ - dražobníka, pri doručovaní písomností, keďže mu ich
nedoručoval na miesto, kde sa v tom čase zdržoval. V konaní preukázal, že sa zdržoval v mieste svojho
prechodného pobytu na J. XX E. J.; žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mu doručovali zásielky na adresu jeho

trvalého pobytu F. X E. J.. Žalobca poukazoval na to, že namieta nielen doručovanie výzvy na obhliadku,
ale aj doručovanie ďalších písomností žalovaným 2/. Súd sa k doručovaniu ako celku nevyjadril, riešil
len doručovanie uvedenej výzvy. Žalobca pripomenul, že žalovaný 2/ doručoval všetky písomnosti v
rozpore so zákonom. Vytkol prvoinštančnému súdu, že v rozpore so zrušujúcim uznesením odvolaciehosúdu po vrátení veci nevykonal žiadne dokazovanie týmto smerom. Žalovaný 2/ nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že sa zdržoval na mieste, na ktoré mu boli doručované zásielky - F. X v J.. Súd prvej
inštancie tiež nesprávne preniesol dôkazné bremeno ohľadom doručovania zásielok na jeho osobu. Nie

je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že mu neoznámil zmenu adresy, pretože on tak urobil telefonicky,
pretože Všeobecné obchodné podmienky nestanovujú žiadnu osobitnú formu na takéto oznámenie a on
telefonickú formu považoval za dostačujúcu. Zdôraznil, že nenamieta doručovanie písomní žalovaným
1/, ale žalovaným 2/. Čestné vyhlásenie p. C. o tom, že sa od suseda dozvedela, že sa v byte na J. A..
XX E. J. nezdržiava, nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ide o zamestnankyňu žalovaného 2/, t.j. osobu

od žalovaného 2/ finančne závislú. Práve ona bola zodpovedná za prípravu napadnutej dražby a väčšinu
pochybení. Súd ale o jej výpovedi nemal pochybnosti na rozdiel od výpovede zamestnanca žalobcu.
Súd prvej inštancie tiež nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy vyjadrenie znalca Ing. Stanislava Šubu
pribratého žalovaným 2/, ktorý v znaleckom posudku č. 116/2008 uviedol, že bol informovaný susedmi
z vedľajšieho bloku, že vlastník v byte býva. K hodnoteniu svedeckej výpovede C. a G. žalobca dodal,
že predmetom dokazovania nebolo, kde býval C., ale či sa žalobca zdržiaval na J. XX. Túto otázku ale

súd svedkovi C. nepoložil. Na otázku k J. XX svedok C. uviedol, že išlo o byt, kam za mnou chodieval
často. K otázke, kde sa žalobca zdržiaval v rokoch 2008 - 2009 uviedol, že na F. aj na J., čo však nie je
zaprotokolované. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že sa v období rokov 2008 - 2009 na J. XX zdržiaval
od júla 2008 do mája 2009, teda z 24 mesiacov len 10. Poznamenal, že svedok C.Ť. prešiel od r. 2008
- 2009 náročným životným obdobím a je možné, že si na udalosti z tohto obdobia nepamätá. Svedok

G. potvrdil, že žalobca v rozhodnom období doručovania písomností od žalovaného 2/ býval na J. A..
XX v J.. Žalobca upozornil v odvolaní na celé znenie ust. § 47 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého aby sa
fikcia doručenia mohla uplatňovať, musel ho žalovaný 2/ o jej uplatnení preukázateľne poučiť, reálnym
doručením tohto poučenia, čo sa nestalo. Žalobca zdôraznil, že v danom čase mal na J. A.. XX v J.
riadne nahlásený a zistiteľný prechodný pobyt a tam sa aj zdržiaval, nechodieval denne na F. X v J..

Podmienky na uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní písomností do jeho vlastných rúk zo strany
žalovaného 2/ neboli splnené.
3.3. V odvolaní žalobca ďalej vytýkal súdu, že v konaní namietal, že žalovaný 2/ pristúpil k vyhotoveniu
znaleckého posudku bez obhliadky nehnuteľnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Žalovaný2/vkonanínepreukázal,žežalobcaneumožnilvykonanieobhliadkybytu. ZásielkabolanaF.X

v J. doručovaná v dňoch 27. a 28. 10. 2008. Ak by súd fikciu doručenia akceptoval, bola by mu výzva na
umožnenieobhliadkydoručenáaž 20.11.2008.Znaleckýposudokbolvšakvyhotovenýuž 11.11.2008,
potom nemožno vyhodnotiť okolnosti tak, že žalobca byt nesprístupnil. Žalovaný 2/ alebo znalec mal
po správnosti zaslať novú výzvu s novým termínom ohliadky, tak aby ju prevzal a mal primeranú lehotu
na sprístupnenie bytu. Z tohto dôvodu aj zákon o dobrovoľných dražbách uvádza, že "doba obhliadky

musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla
tri týždne (21 dní) po odoslaní výzvy." V uvedenom období sa od 15. 10. 2008 menili ustanovenia
o doručovaní v Občianskom súdnom poriadku; dovtedy sa za doručenú považovala písomnosť tretí
deň po uložení na pošte, čo sa však zmenilo a písomnosť sa odvtedy považuje za doručenú až
vrátením zásielky adresátovi. Tým došlo k porušeniu zákona o doručovaní v jeho neprospech, takže

mu bola upretá zákonná lehota na prevzatie písomností a zabezpečenie obhliadky. On, žalobca , nemal
dôvod na odmietnutie súčinnosti. Znalecký posudok obsahuje nesprávne určenú podlahovú plochu v
priloženom plániku, ktorý nezodpovedá skutočnosti - rozloženie jednotlivých miestností v byte na plániku
je diametrálne odlišné od skutočnosti. Znalecký posudok sa týka úplne iného bytu. Nesprávne sú v
ňom uvedené aj údaje o dlžníkovi. Znalecký posudok navyše nespĺňa ani formálne náležitosti v zmysle

zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vyhl.č. 490/2004 Z.z., ktorou sa
predmetný zákon vykonáva. Žalovaný 2/ porušil zákon tým, že použil znalecký posudok vyhotovený
bez obhliadky predmetu dražby, pričom na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, použil
znalecký posudok, ktorý nemal formálne ani obsahové náležitosti a navyše ohodnotil úplne iný byt.
Žalovaný 2/ tak porušil zákon a reálne vykonal dražbu bez znaleckého posudku. Takýto spôsob podania

znaleckéhoposudkumôžepodstatneovplyvniťvňomuvedenúhodnotudraženejnehnuteľnosti.Vďalšej
časti odvolania sa žalobca zaoberá skutočnosťou, že dôvodom, prečo sa byt predal za tak nízku cenu
nie je skutočnosť, že o byt nikto neprejavil záujem, ale fakt, že sa predával na dražbe.
3.4. Žalobca naďalej trval na svojej námietke neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby týkajúcej sa jeho
nehnuteľnosti. Poukazoval na to, že podľa čl. VIII bodu 1 posledný odsek mala vyhlásenie oznámenia o

dobrovoľnej dražbe a oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe podpísať za žalobcu a vždy jedna
z kontaktných osôb uvedená v bode 1.1. tohto článku a spolu podpíše jeden z týchto manažérov : I..
W.. S. J., C.. E. Y., G.., C.. C. E.." Avšak na žiadnej z písomností týkajúcej sa dražby, pri ktorých
sa podpis manažéra vyžaduje, podpis manažéra nie je. Žiaden dodatok k rámcovej zmluve, ktorý bytento postup menil, žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepredložil Žalovaný 1/ v reakcii na túto námietku
predložiloznámeniepodpísanélenjednoustranou,ktorýmvrozporesozmluvouoznamujedruhejstrane
zmenu svojich "podpisových manažérov." Oznámením však podľa čl. IX bod 5 Dohody o dobrovoľných

dražbách je ale možné meniť len zoznam kontaktných osôb, nie zoznam manažérov. Oznámenie
nemôže nahrádzať dodatok k zmluve, nakoľko oznámenie nie je dvojstranným právnym úkonom, ktorým
zmluvaje.Zmluvaovykonanídražbyazmluvyovykonaníopakovanejdražbyžalobcaovejnehnuteľnosti
(oznámenia) sú absolútne neplatné, na ktorú skutočnosť má súd prihliadať zo zákona. Súd sa k tejto
námietke vyjadril len okrajovo tak, že má za to, že zmluva bola podpísaná oprávnenými osobami, čo

nezodpovedá požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 O.s.p.
3.5. Opakovane namietal, že bol dňa 9. 10. 2008 operovaný. Jeho diagnóza bola gynekomastia, ktorá
sa v ťažkých prípadoch rieši kombináciou chirurgického zákroku a liposukcie. Následne bol reoperovaný
dňa 10. 10. 2008. Ošetrujúci lekár mu odporučil kľudový režim do 31. 10. 2008. Súd bez potrebných
odborných znalostí usúdil, že na rekonvalescenciu žalobcovi stačí pár dní. Žalobca uviedol, že trpel
bolesťami, pohyb mal obmedzený kompresívnym návlekom. V čase do 31. 10. 2008 ležal v bolestiach

v posteli na J. XX a nebol schopný preberať poštu na F. X v J., kde sa nezdržiaval.
3.6. Žalobca opäť namietol aj cenu, za ktorú bol predmet dražby ohodnotený, za ktorú sa dražil a
aj vydražil. Žalobca pred podpisom záložnej zmluvy dal byt ohodnotiť a znalec v posudku určil jeho
všeobecnú hodnotu na 2.900.000,- Sk. Banka znalecký posudok akceptovala a poskytla úvery v celkovej
výške 2.700.000,- Sk. Bol teda konsenzus medzi žalovaným 1/ a žalobcom o hodnote predmetu

zálohu,pričomžalobca nikdynesúhlasilsnižšoucenouakohodnotoustanovenouznaleckýmposudkom
vypracovaným pre účely zriadenia záložného práva ako najnižším podaním. Na tejto sume žalobca aj
trvá.Súdtiežnezohľadnilskutočnosť,žeideozmluvuspotrebiteľskúanajnižšiepodaniebankastanovila
vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom nešlo o podmienky individuálne dohodnuté. Cena,
za ktorú žalovaný 3/ byt vydražil - 60.500 € - je cena nižšia ako dohodnuté najnižšie podanie. Ani s

touto námietkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pritom ide o spotrebiteľskú vec a neprijateľnú
podmienku.
3.7. V odvolaní poukázal aj na to, že dlžníkovi boli písomnosti zasielané na adresu z úverovej zmluvy
(J.R. XX, J.), hoci on ako žalobca v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný 1/ mal vedomosť
o tom, že dlžník sa zdržoval na inej adrese (F. X v J.). To, že dlžník nebol informovaný o priebehu dražby,

čím žalovaný 2/ porušil zákon a svoju povinnosť, malo za následok, že dlžník nemal vedomosť o dražbe
a tiež nemohol žalobcu ako záložcu o celej záležitosti informovať. Tým sa žalovaný 2/ dotkol aj práv
žalobcu. Žalovaní 1/, 2/ od dlžníka nežiadali kvalifikovane splniť dlh a pritom dlžník je osoba, ktorá má
dlh plniť prioritne.
3.8. Žalobca trval aj na svojej námietke, že nebola dodržaná lehota pre uzavretie zmluvy o opakovanej

dražbe žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 19. 3. 2009 a neboli splnené ani ďalšie zákonné podmienky
pre vykonanie tejto a následne ani ďalších opakovaných dražieb. Poukazoval na ust. § 22 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do
10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Dňa 11. 2. 2009
sa konala 1.opakovaná dražba (2.kolo); dňa 19. 2. 2009 uzavreli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zmluvu

o 2.opakovanej dražbe (3.kolo). Dňa 16. 3. 2009 sa mala konať 2.opakovaná dražba (3.kolo) podľa
oznámenia, táto dražba sa nekonala. Dňa 19. 3. 2009 uzavreli žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zmluvu o
2.opakovanej dražbe (3.kolo) - ide o tú istú zmluvu, ktorú už raz žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzavreli.
Túto zmluvu žalobca považuje za neplatnú už aj z dôvodu, že bola uzavretá druhýkrát, pritom išlo o
zmluvu o tej istej opakovanej dražbe. Na uzavretie zmluvy zo dňa 19. 3. 2009 žalovaný 1/ a žalovaný 2/

buď nedodržali zákonnú lehotu 10 dní od doručenia - pri počítaní od 19. 2. 2009 totiž uplynulo 35 dní,
alebo nebol splnený ďalší zákonný predpoklad, nakoľko dňa 16. 3. 2009 nebola dražba ani vykonaná
ani zmarená.
3.9. Záverom vo svojom odvolaní poukázal aj na to, že namietal nejasné okolnosti vyhlásenia o
spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky. Vyhlásenie žalovaného 1/

zo dňa 23. 10. 2008 neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, žalobca ho označil za nejasné a
zavádzajúce. Vo vyhlásení sú uvedené súčasne dve pohľadávky, označené ako pohľadávka č.1 a
pohľadávka č. 2. Pohľadávka č. 1 je vyčíslená ku dňu 23. 10. 2008, pohľadávka č. 2 ku dňu 17. 7.
2008. Splatnosť je u oboch uvedená dňom 1. 8. 2008. Žalovaní týmto spôsobom zneprehľadnili celú
situáciu, lebo nie je možné identifikovať pre ktorú pohľadávku sa záložné právo vlastne realizovalo ani

v akej výške boli jednotlivé pohľadávky, resp. či vôbec existovala pohľadávka. Vyhlásenie o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky je podľa žalobca a neurčité, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti.
Zmluva o vykonaní dražby nemá zákonom vyžadovanú prílohu a teda je neplatná. V zmluve o vykonaní
dražby nie je uvedený ani dôvod konania dražby, čo je ďalší z predpokladov, ktoré zákon o dobrovoľnýchdražbách v § 16 ods. 3 vyžaduje, čo je ďalší dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy. Napokon žalobca
vytýkal prvoinštančnému súdu, že žiadal v konaní opakovane doplniť dokazovanie, čo ale súd odmietol.
4. Odvolanie žalovaného 2/ smerovalo proti výroku, ktorým mu súd priznal voči žalobcovi náhradu

trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v ktorej časti namietal nesprávnu aplikáciu
ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. Žalovaný 2/ poukázal na to, že predmetom konania
je určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby. Žalobca sa tak predmetným návrhom domáha
ochrany vlastníckeho práva k bytu, keďže toto právo nadobudol žalovaný 3/ vydražením. Žalovaný 2/
zastal názor, že pri výpočte trov právneho zastúpenia v danej veci je nutné zohľadniť predmet konania

najmä s ohľadom na účel žaloby, ktorým je v konečnom dôsledku domáhanie sa vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, t.j. bytu. Hodnota tohto bytu je vyjadrená v peniazoch, pričom pri určení konkrétnej
hodnoty bytu je možné vychádzať zo sumy buď 89.623,- €, ktorú určil ako všeobecnú hodnotu bytu
súdny znalec Ing. Šuba v znaleckom posudku, ako aj zo sumy 60.500,- €, za ktorú bol byt na predmetnej
dražbe predaný. Výsledok konania má v konečnom dôsledku vplyv na určenie vlastníka bytu, ktorého
hodnotu je možné určiť bez akýchkoľvek ťažkostí. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 2/ náhradu

trov právneho zastúpenia tak, ako si ich vyčíslil, t.j. v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhl., vychádzajúc
z tarifnej hodnoty práva, t.j. z ceny bytu, za ktorú bol vydražený - 60.500 €. Žalovaný 2/ namietal, že
rozhodnutie o spôsobe určenia výšky náhrady trov právneho zastúpenia je v zmysle ust. § 11 ods. 1
písm. a/ cit. vyhl. závislé od posúdenia otázky, či predmet konania je oceniteľný peniazmi. Žalovaný
2/ nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu, že predmetom konania je platnosť, resp. neplatnosť

právneho úkonu, t.j. dobrovoľnej dražby a takýto predmet konania nie je možné vyjadriť v peniazoch.
Tentozávervyslovujesúdprvej inštanciebezposúdeniaveciakocelku.Ust.§11ods.1vyhl.č.655/2004
Z.z. nedefinuje konkrétne druhy konaní s poukazom na ust. § 80 písm.c/ O.s.p., a preto je potrebné v
každej veci skúmať, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, pričom v tomto konaní
je možné určiť konkrétne právo, resp. vec jednoducho oceniteľnú v peniazoch, nakoľko žalobca sa v

konaní o neplatnosti dobrovoľnej dražby domáhal právneho stavu, ktorý bude titulom zápisu a vzniku
vlastníckeho práva žalobca a k bytu. Uvedená právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej
služby o ktorom prebieha súdne konanie vyjadriteľný v peniazoch podľa § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
a kedy tomu tak nie je podľa ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl. Právna úprava teda nekorešponduje s názorom, že
vždy, ak je predmetom súdneho konania určenie platnosti právneho úkonu, nie je možné takýto predmet

vyjadriť v peniazoch. Svoj názor podporil poukazom na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 334/07 zo dňa
23. 4. 2008, tiež rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 11Cb 55/2009, rozsudkom Krajského súdu v
Žilinesp.zn.13Cob53/2010,tiežrozsudkomOkresnéhosúduvGalantesp.zn.26C254/2010.Žalovaný
2/ v odvolaní dodal, že judikatúra, ktorou prvoinštančný súd podporil svoje rozhodnutie o priznaní trov
právneho zastúpenia, t.j. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 9/2010, nezodpovedá

skutkovému stavu v tomto konaní. Žalovaný 2/ navrhoval v odvolacom konaní v ním napadnutej časti
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že mu odvolací súd prizná trovy právneho zastúpenia vo
výške 9.954,16 € a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, prípadne navrhol v ním
napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/,2/, žalovaný 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Žalovaný 1/ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď mal
zato, že prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom objasnenia skutkového
stavu veci. Dokazovanie bolo zdĺhavé najmä z dôvodu, že žalobca nepredložil všetky svoje návrhy na
dokazovanie naraz, ale tieto predkladal postupne, čím súdne konanie predlžoval. Súd vykonal aj výsluch
kľúčového svedka C., ktorý vyvrátil tvrdenia žalobcu, že s ním v byte na J. XX v J. býval a ani nepotvrdil

skutočnosť, že sa žalobca zdržiaval na adrese J. XX v J.. Z výsluchu svedka C. je zrejmé, že žalobca sa
zdržiaval na adrese F. X v J., kde mu bola doručovaná korešpondencia týkajúca sa dražby, t.j. aj výzva
na sprístupnenie predmetu dražby. Žalovaný 1/ opätovne poukázal na povinnosť žalobcu plynúcu mu z
obsahu Všeobecných obchodných podmienok - ako súčasti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
10. 12. 2004 a zo dňa 23. 6. 2005, v bode 10.5., podľa ktorého bol žalobca ako klient povinný oznámiť

banke adresu, číslo telefónu, faxu, telexu alebo iných elektronických prostriedkov, a to bezodkladne. Ak
klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu
adresu, prípadne na posledné banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané.
Žalobca bol teda povinný oznámiť žalovanému 1/, že zmenil adresu a že sa na mieste trvalého pobytu
nezdržiava. Nakoľko tak neurobil, boli mu písomnosti doručované na poslednú známu adresu, t.j. na F. X

v J., ktorá je jeho adresou trvalého pobytu. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o tom, že telefonicky oznamoval
žalovanému1/zmenusvojejadresysanezakladajúnapravdeažalobca ichničímnepreukázal. Žalobca
tiežneuniesoldôkaznébremeno,keďnepreukázal,žesanamiestetrvaléhopobytunezdržiaval,nakoľko
niektoré zásielky súvisiace s dobrovoľnou dražbou na adrese trvalého pobytu, t.j. na F. X v J. prebral.Aj v návrhu na začatie konania žalobca uvádza ako svoju adresu F. A.. X v J., neobsahuje žiadnu
zmienku o prechodnom pobyte na J. A.. XX v J., žalobca súd ako aj žalovaných ohľadom miesta svojho
pobytu zavádzal. Žalobca údajne v čase doručovania výzvy na sprístupnenie bytu bol po operačnom

zákroku, ktorý absolvoval v zariadení spoločnosti CHIRMED, s.r.o. Košice a bol mu odporúčaný "kľudový
režim", t.j. bol po zákroku na adrese J. XX v J. a nemohol sa presúvať na adresu F. X v J.. Toto
vyhlásenie žalobcu označil žalovaný 1/ za rozporuplné, nakoľko po operačnom zákroku v Košiciach
sa žalobca presunul z Košíc do Bratislavy, čo je nepomerne väčšia vzdialenosť ako medzi J. a F.
ulicou v Bratislave. Navyše v kľudovom režime sa mal zdržiavať v jednej izbe spolu s C., ktorý však

toto tvrdenie žalobcu poprel. Žalovaný 1/ ďalej poukazoval na ust. § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných
dražbách, podľa ktorého ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia
predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
Výzva na sprístupnenie bola žalobcovi doručovaná do vlastných rúk na miesto jeho trvalého pobytu,
s tým, že žalobca si ju v odbernej lehote neprevzal. Dražobník preto využil ust. § 12 ods. 3 zákona
č. 527/2002 Z.z., pričom ako podklad pre vykonanie ohodnotenia využil starší znalecký posudok č.

74/2005, v ktorom je predmet dražby riadne opísaný; uvedeným postupom nedošlo k porušeniu zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalobca spochybňuje metodiku použitú pri vyhotovení znaleckého posudku
č. 116/2008, žalovaný 1/ má však za to, že zákon o dobrovoľných dražbách porušený nebol, nakoľko
predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom tak ako vyžaduje zákon. Ak sa žalobca cíti byť
poškodený tým, že znalec použil pri vyhotovení znaleckého posudku nesprávnu metodiku, môže si tieto

svoje nároky uplatniť v osobitnom konaní. Žalovaný 1/ mal záujem na tom, aby bol predmet dražby
predaný na dražbe za najvyššiu možnú cenu a aby tak dosiahol čo možno najvyššie uspokojenie svojej
vymáhanej pohľadávky. Z tohto dôvodu bolo najnižšie podanie na prvej dražbe stanovené na sumu
102.901,15 €, čo je vyššia suma ako cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom pre účely
dražby (89.623,58 €). Pri prvej opakovanej dražbe bolo najnižšie podanie stanovené na sumu 89.623,58

€ a pri druhej opakovanej dražbe bolo najnižšie podanie 70.000 €. Až potom, ako sa predmet dražby
nepodarilo vydražiť, bolo pri tretej opakovanej dražbe najnižšie podanie dohodnuté na 45.000 €, t.j. 50
% ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Predmet dražby bol však vydražený za 60.500
€, t.j. došlo k navýšeniu najnižšieho podania. Najnižšie podanie tak bolo vždy stanovené v súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách a na zníženie najnižšieho podania nebol potrebný súhlas žalobcu.

Žalovaný 1/ zopakoval, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nie je cenou, za ktorý
sa predmet dražby predá, ale tento sa predá za cenu, ktorá je určená záujmom dražiteľov o predmet
dražby. Cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom je podkladom dôležitým pre určenie
najnižšieho podania v dražbe, pričom nič nebráni predaju predmetu dražby za vyššiu cenu v prípade
záujmu. Cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby tak neurčuje cena predmetu dražby určená

znaleckým posudkom. K nižšej cene dosiahnutej vydražením nedošlo z dôvodu, že cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom bola nízka, ale z dôvodu, že o predmet dražby nebol za vyvolávacie
ceny na dražbe záujem.
6.1. K námietke žalobcu, že dokumentácia súvisiaca s dražbou (vyhlásenie navrhovateľa dražby,
Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe) nebola za žalovaného

1/ podpísaná osobami uvedenými v Dohode o dobrovoľných dražbách žalovaný 1/ uviedol, že v zmysle
čl. VIII Osobitné ustanovenia bod 2. Dohody o dobrovoľných dražbách platí, že zmluvné strany sa
zaväzujú, že sa budú bez zbytočného odkladu informovať o každej zmene svojich hore uvedených
kontaktných údajov. Preto listom zo dňa 22. 1. 2008 žalovaný 1/ oznamoval žalovanému 2/
zmenu kontaktných osôb a osôb, ktoré budú podpisovať dokumentáciu súvisiacu s dražbami. Predmetný

list je založený v súdnom spise; na zmenu podpisujúcich osôb nebol potrebný dodatok k Dohode
o dobrovoľných dražbách ako nesprávne namieta žalobca vo svojom odvolaní. Zároveň boli všetky
dokumenty za žalovaného 1/ podpísané oprávnenými osobami.
6.2. K námietke žalobcu, že korešpondencia bola zasielaná na nesprávnu adresu aj dlžníkovi, ktorým
bol W. M., žalovaný 1/ uviedol, že mal vždy vedomosť iba o jedinej adrese dlžníka, a to bola J. XX E. J.,

pričom na tejto adrese má dlžník trvalý pobyt aj dnes. W. M. neoznamoval žalovanému 1/ zmenu adresy
na doručovanie. List, ktorý je založený v spise a ktorý predkladal žalobca, bol dlžníkovi zasielaný na
adresu F. X v Bratislave zasielaný omylom. Žalovaný 1/ sa záverom vyjadril aj k námietke žalobcu, že
v návrhu na dražbu ako vymáhaný nárok uviedol dve rozdielne pohľadávky, keď poukazoval na to, že
v návrhu na dražbu sú uvedené ako vymáhaný nárok pohľadávka zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2004 a zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 6.
2005. Dlžníkom z obidvoch úverových zmlúv je W. M. a pohľadávky z predmetných úverových zmlúv boli
zabezpečené záložnými právami na predmet dražby. Obidve pohľadávky sú v návrhu na dražbu presne
a jednoznačne označené rovnako aj záložné práva, takže mu nie je zrejmé, ako by mal byť v tomtoprípade porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobca nepreukázal
v konaní porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách pri dražbe a navyše nepreukázal, že
bol dotknutý na svojich právach, nakoľko ak by bol v spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke

právo k predmetu dražby, ale obnovilo by sa aj záložné právo žalovaného 1/ a žalovaný 1/ by mohol
znovu pristúpiť k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
7. Žalovaný 2/ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na to, že písomnosti v konaní boli žalobcovi riadne doručované, žalobca mal možnosť podávať návrhy
na doplnenie dokazovania, vyjadriť sa ku všetkým podaniam účastníkov a ku všetkým vykonaným

dôkazom. Žalobca i jeho právny zástupca mal možnosť a aj využil opakovane možnosť nahliadať
do spisu a robiť si z neho fotokópie materiálov, ako o tom svedčia záznamy. Žalobca tak mohol v
konaní účinne obhajovať svoje práva, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Skutočnosť, že
sa prvoinštančný súd rozhodol nevykonať niektoré dôkazy navrhnuté žalobcom nemožno označiť za
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované v konaní
účastníkmi, súd sám určuje, ktoré dôkazy vykoná. Súd aj zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, potrebné

pre rozhodnutie vo veci. Nevyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vykonávanie nových
dôkazov.Prvoinštančný súdsavosvojomrozsudkutiežvysporiadalsdôvodmi,prečosarozhodolďalšie
dôkazy navrhnuté žalobcom nevykonať. Po vrátení veci prvoinštančnému súdu odvolacím súdom súd
prvej inštancie vykonal 7 pojednávaní, na ktorých okrem iného oboznámil obsah listinných dôkazov.
Svedkyňa C. je bývalou zamestnankyňou žalovaného 2/, takže nemá záujem na výsledku sporu, preto

sa jej svedecká výpoveď dá považovať za dôveryhodnú. Naopak svedok Pevný je zamestnancom
žalobcu a býva vo vydraženom byte, takže má priamy záujem na výsledku sporu, čo spôsobuje jeho
zaujatosť. Žalovaný 2/ zopakoval, že bolo povinnosťou žalobcu oznámiť žalovanému 1/ prípadnú zmenu
svojej adresy, čo neurobil. Žalovaný 2/ mal informácie o adrese, na ktorej sa žalobca zdržuje od
žalovaného 1/; na informácie poskytnuté žalobcom sa dôvodne spoliehal. Súd prvej inštancie doplnil

dokazovanie výsluchom svedka C., ktorý uviedol, že bol so žalobcom v každodennom kontakte, pričom
žalobca sa v rozhodnom čase zdržiaval na F. A.. X v J.. Samotný žalobca sa pritom pojednávania,
na ktorom bol vypočutý svedok C. nezúčastnil, hoci on jeho výsluch navrhoval; spochybňovanie
dôveryhodnosti tohto svedka žalobcom považuje preto za účelové. V konaní boli splnené všetky
podmienky, ktoré ust. § 47 O.s.p. určuje na uplatnenie fikcie náhradného doručenia.

7.1. V prípade znaleckého posudku boli splnené zákonné podmienky jeho vyhotovenia bez vykonania
obhliadky bytu, nakoľko žalobca napriek výzve žalovaného 2/ na sprístupnenie bytu obhliadku bytu
neumožnil. Znalec tak v súlade s ust. § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. vykonal ohodnotenie bytu z
dostupných údajov. V ust. § 12 ods. 2 cit. zák. je doba obhliadky stanovená pri nehnuteľnosti spravidla v
rozsahu troch týždňov po odoslaní výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti. Keďže výzva na sprístupnenie

bola žalobcovi odoslaná 23. 10. 2008 a určenie termínu obhliadky v nej stanovené na 6. 11. 2008,
t.j. dva týždne po odoslaní výzvy, uvedená doba bola stanovená v súlade so stanovenými lehotami.
Dikcia zákona v danom prípade neznamená, že trojtýždňová doba je minimálna, ale že doba tri
týždne je obvyklá, môže však byť aj v rozsahu dvoch týždňov. Predmetom obhliadky bol v danom
prípade štandardný byt v mestskej časti, v ktorej výskyt obdobných bytov v obdobných bytových domoch

nie je výnimočný, preto doba obhliadky bola stanovená v súlade so zákonom a s ohľadom na jeho
charakter. Žalovaný 2/ upriamil v tejto súvislosti pozornosť aj na to, že v ust. § 12 ods. 2 cit. zák.
sa určuje počiatok danej lehoty odoslaním výzvy a nie jej doručením. Navyše žalobcu o priebehu
dražby telefonicky informovala aj zamestnankyňa žalovaného 2/ p. C.. Zmena vyhláškou upravených
náležitostí znaleckého posudku nemá za následok povinnosť prepracovať už vyhotovené znalecké

posudky. Dražobník mohol v zmysle ust. § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. použiť už vypracovaný
znalecký posudok aj pre posledné dve kolá dražby. Znalecká hodnota majetku nie je rozhodujúcim
kritériom, pri posudzovaní ceny predmetu dražby v mieste a čase obvyklom je nutné vychádzať z ceny
dosiahnutej dražbou. Žalovaný 2/ dodal, že byt nebol vydražený za najnižšie možné podanie (45.000,-
€), ktoré podľa § 16 ods. 6 cit. zák. predstavuje 50 % z ceny určenej znaleckým posudkom. Len v

prípade predaja bytu pod túto zákonom stanovenú minimálnu hranicu by bolo možné uvažovať o tom,
že bol žalobca porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý na svojich právach. Uvedené
ustanovenie predstavuje doplnok existujúcej štruktúry ochrany poskytovanej vlastníkom nehnuteľností
právnymi predpismi ochrany spotrebiteľa, a preto v prípade, že bol dodržaný takto stanovený režim
určovania najnižšieho podania, bola plne zabezpečená ochrana práv žalobca a aj v súlade s danými

predpismi. Bolo záujmom žalovaného 1/ vydražiť predmet dražby za čo najvyššiu sumu, aby sa
dosiahlo čo najvyššie uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky. Najnižšie podanie, za ktoré bol
byt ponúkaný v prvom kole dražby bolo preto stanovené na 102.901,15 €, t.j. o 13.000 € viac ako
suma 89.623,58 € predstavujúca cenu určenú znaleckým posudkom. Žalobca nebol schopný v konanípreukázať, že postupom žalovaných došlo k vydraženiu predmetu dražby za nižšiu cenu, čo by
predstavovalo dotknutie sa jeho práv. neprodukoval dôkazy na preukázanie, že cena predmetu dražby
bola podhodnotená oproti hodnote určenej znalcom.

7.2. K namietanej platnosti zmluvy o vykonaní dražby žalovaný 2/ uviedol, že zmluva o vykonaní
dobrovoľnej dražby upravovala spôsob zmeny bodov 1.1. a 1.2. článku VIII aj bez uzatvorenia
dodatku, a to len písomným oznámením, ktoré sa týkalo napr. zmien v určení kontaktných osôb tiež
spolupodpisujúcich manažérov. Súdu bol predložený listinný dokument zo dňa 22. 1. 2008 obsahujúci
oznámenie o takýchto zmenách, ktorý preukazuje, že dražobné dokumenty podpisovali oprávnené

osoby. Žalovaný 2/ nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nie je možné vykonávať záložné právo pre
dve pohľadávky súčasne, nakoľko to odporuje Občianskemu zákonníku; dodal, že ust. § 151 ma
Občianskeho zákonníka priamo predpokladá súbeh výkonu viacerých záložných práv. Vyhlásenie
žalobcu o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky spĺňa zákonom ustanovené náležitosti a je z neho
zjavná identifikácia jednotlivých pohľadávok s presným označením právneho titulu vzniku pohľadávky,
výšky pohľadávky, dátumu splatnosti pohľadávky a záložného práva, ktoré ju zabezpečuje pre každú

pohľadávku jednotlivo, a preto je určité. Dokumenty tvoriace zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby a
zmluvu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby spoločne obsahujú všetky náležitosti požadované
zákonom o dobrovoľných dražbách.
7.3. Žalovaný 2/ záverom vo svojom vyjadrení uviedol, že úlohou žalobcu v konaní bolo preukázať že
došlo k takému porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré mu spôsobilo ujmu na jeho právach, avšak v

konaní žalobca nepreukázal, že nebol dodržaný predmetný predpis a v dôsledku toho boli negatívne
dotknuté jeho práva. Dlžník bol žalovaným 1/ vyzývaný na úhradu dlhu, čo preukazuje oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 1. 8. 2008 a posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky
zo dňa 7. 1. 2008, ktorá je súčasťou spisu. Dlžník bol informovaný o dražobnom procese, pričom
doručovanie zásielok ani zákonnosť postupu dražobníka nenamietal. Bez ohľadu na to, či došlo v

prípadedoručovaniazásielokdlžníkovikpochybeniualebonie,žalobca týmnasvojichprávachdotknutý
nebol, keďže dlžník si bol vedomý svojho záväzku, ako aj jeho zosplatnenia. Právo žalobcu bolo
dotknuté jedine tým, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu svojho záložného práva speňažením predmetu
zálohu, ktorý bol vo vlastníctve žalobca a, za účelom uspokojenia takto zabezpečenej pohľadávky.
Speňaženie zálohu je zmyslom zriaďovania záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu, a preto

nemôže byť považované za nezákonný zásah do práv záložcu. Záložný veriteľ by k výkonu záložného
práva v prípade zrušenia dražby súdom mohol toto oprávnenie znova realizovať. Zákon o dobrovoľných
dražbách vyžaduje preukázanie ujmy na právach spôsobenej pochybením, čo sa žalobca ovi v konaní
preukázať nepodarilo. Žalovaný 2/ si zároveň uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania za 1
úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobca a zo dňa 14. 9. 2015 v sume 665,33 € v

zmysle ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.c/ a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., ako aj režijný paušál
v sume 10,07 € vrátane 20 % DPH, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
8. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadril len žalobca tak, že označil názor žalovaného 2/ v
otázke priznania výšky trov právneho zastúpenia za založený na nesprávnom právnom posúdení veci.
Nech by v danej veci rozhodol súd akokoľvek, žalovaný 2/ by sa vlastníkom nehnuteľnosti na základe

súdneho rozhodnutia v tejto veci nikdy nestal. Žalovaný 2/ je účastníkom daného konania len preto, že
pochybil pri vykonávaní právneho úkonu. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré sa žalovaný 2/
odvoláva, vychádza z diametrálne odlišných skutkových aj právnych okolností a pôsobí voči vlastníkovi
veci. Žalobca žiadal aby odvolací súd v prípade že potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
aby ho potvrdil aj čo do trov konania a v prípade, ak rozsudok prvoinštančného súdu vo veci samej

zmení alebo zruší, aby zmenil a zrušil aj výrok o trovách konania.
8.1. Dňa 7. 8. 2015 žalobca doručil odvolaciemu súdu podanie, ktorým reagoval na odvolanie
žalovaného 2/, týkajúce sa priznaných trov konania, a to tak, že upriamil pozornosť na ust. § 11 ods.
1 písm.c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby predstavuje 1/13-tinu výpočtového základu, ak je klientom fyzická osoba a ak sa predmet konania

týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie. Dodal, že v predmetnom konaní
ide o byt, teda nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorá mu v danom období na bývanie slúžila.
9. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu a žalovaného 2/ rozsudkom
č.k. 9Co/184/2015 - 889 zo 14. januára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Co/184/2015-946
z 28. februára 2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; vyslovil, že žalobca a žalovaný

2/ nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
9.1. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný
2/ neporušil Zákon o dobrovoľných dražbách, keď výzvu na sprístupnenie bytu doručoval žalobcovina adresu v J., F. X. Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že
sa v čase doručovania výzvy na sprístupnenie bytu zdržiaval v mieste svojho prechodného pobytu
a ani to, že by mu jeho zdravotný stav bránil v prevzatí zásielky žalovaného 2/ obsahujúcej výzvu

na sprístupnenie bytu v Bratislave na J. A. na adrese jeho trvalého pobytu. Naopak, výpoveďami
svedkov O. C. a T. C. bolo potvrdené, že v rozhodnom čase sa žalobca zdržiaval v mieste jeho trvalého
bydliska, a preto uplatnil fikciu o náhradnom doručení tejto výzvy v súlade s ustanovením § 47 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu k námietkam žalobcu voči postupu žalovaného 2/ pri
zaisťovaní ohodnotenia predmetu dražby uviedol, že žalovaný 2/ postupoval

v súlade so zákonom, či už pri doručovaní výzvy na sprístupnenie bytu žalobcovi, ako aj pri stanovení
doby ohliadky výzvou z 23. októbra 2008, keď Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 12 ods.
2 neustanovuje striktne trojtýždňovú lehotu medzi dobou ohliadky a odoslaním výzvy. Ani námietky
žalobcu, ktoré sa týkali nesprávnosti samotného znaleckého posudku vyhotoveného znalcom W.. D. Š.
(nesprávne stanovená cena predmetu dražby a nedostatok náležitostí v súvislosti so zmenou vyhlášky)
nepovažoval za dôvodné. K tvrdeniu žalobcu o tom, že písomnosti týkajúce sa dražby neboli podpísané

oprávnenými osobami, lebo zmena takýchto osôb nebola pojatá do dodatku k rámcovej zmluve o
vykonaní dražby uviedol, že prípadná zmena, napr. vo funkciách manažérov obchodnej spoločnosti je jej
vnútornou záležitosťou, a preto účinky takýchto zmien nemôžu byť určované súhlasom druhej zmluvnej
strany a nemôže byť ani predmetom dodatku k zmluve. Ako nedôvodné hodnotil aj námietky žalobcu
týkajúce sa platnosti zmluvy o vykonaní dražby, resp. o opakovaných dražbách z dôvodu, že nemajú

zákonom vyžadované náležitosti a že neboli žalovanými 1/ a 2/ uzavreté v rozpätí 10 dní. Odvolací
súd nezistil porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách ani z hľadiska namietaného výkonu dražby pre
viac záložných práv, keďže zákon počíta aj s takouto situáciou (§ 151ma Občianskeho zákonníka). Za
nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, že mu súd prvej inštancie neposkytol dokumenty
založené do spisu žalovaným 2/, nemohol sa s nimi oboznámiť a na ne reagovať z dôvodu, lebo žalobca,

resp. jeho zástupca boli do spisu opakovane nahliadať. Zdôraznil, že dôkaz týmito listinami súd prvej
inštancie náležite vykonal. Nevykonanie dôkazov, žalobcom navrhnutých, nepredstavuje taký postup
súdu, ktorým by sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993). Rozsah vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie považoval za postačujúci, a preto konštatoval, že nebolo potrebné
dokazovanie doplniť. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s

ustanovením § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vrátane výroku o trovách konania.
9.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Žalovaní 1/, 3/ boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania im
však nevznikli (tieto ani neuplatňovali), z ktorého dôvodu im náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol odvolací súd na

základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobca a žalovaný 2/ nemajú na náhradu
trov odvolacieho konania právo, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a rovnako žalovaný
2/ nebol v odvolacom konaní úspešný pokiaľ ide o jeho odvolanie čo do trov konania, t.j. odvolania ako
žalobcu tak i žalovaného 2/ neboli dôvodné.
10. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/88/2017 z 28. marca 2018 dovolanie odmietol. Žalovaným
1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
11. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný
súd“) nálezom č. k. IV. ÚS 536/2018-92 z 28. januára 2020 rozhodol, že uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 88/2017 z 28. marca 2018 a postupom, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, bolo porušené základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a zakladaných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“); uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 88/2017 z 28. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Ústavný súd konštatoval, nerozhodnutím o celej žalobe (v rámci toho nerozhodnutím
ani o zmene žaloby podaním doručeným súdu prvej inštancie 22. októbra 2014), ako aj porušením
princípu dvojinštančnosti konania zo strany súdov nižších inštancií bola sťažovateľovi (žalobcovi) odňatá
možnosť konať pred súdom. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto pochybenia nižších súdov
nenapravil, porušil tým základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.11.1. K námietke sťažovateľa o nerozhodnutí konajúcich súdov o celom predmete konania sa Ústavný
súd SR venoval v bodoch 72. až 93. Nálezu, kde okrem iného uviedol, že sťažovateľ sa po doplnení
pôvodnej žaloby sa domáhal vyslovenia neplatnosti dražby celkom zo 14 samostatných dôvodov, z

ktorých (podľa neho) každý sám osebe bol dostačujúci na to, aby bolo jeho žalobe o neplatnosť dražby
vyhovené. Inými slovami, jeho žalobu by bolo možné zamietnuť iba v prípade, ak by ani jeden z
uplatnených dôvodov neplatnosti dražby nebol uznaný za opodstatnený. Naopak, ak by sa dospelo k
záveru o opodstatnenosti niektorého z dôvodov neplatnosti dražby, už by nebolo potrebné zaoberať
sa ďalšími dôvodmi neplatnosti dražby (a to vzhľadom na princíp hospodárnosti konania). Okresný

súd sa však napriek tomu zaoberal iba 6 dôvodmi neplatnosti dražby a s ďalšími 8 dôvodmi sa nijako
nevysporiadal (sťažovateľ dôvody pod bodmi 11 a 14 považuje za jeden dôvod označený ako neplatnosť
zmluvy o vykonaní dražby). Podľa presvedčenia sťažovateľa to znamená, že nebolo rozhodnuté o celom
predmete konania, čo treba považovať za taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala
možnosť konať pred súdom, pričom tým zároveň došlo aj k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.
1 dohovoru.

11.2.. Ústavný súd poukázal na ustanovenia § 95 ods. 1,2 O.s.p. , § 140 ods. 1,2 , § 143 ods.
1,2 C.s.p., rozhodnutia NS SR sp. zn. 1MObdoV/19/2007, 1MObdoV/21/2013, Zo súdnej praxe
č. 30/2009 vychádzal z toho, že žaloba sťažovateľa už v jej pôvodnom znení obsahovala viacero
dôvodov neplatnosti dražby, ktoré sťažovateľ prezentoval ako také, ktoré samy osebe (bez ohľadu na
ďalšie dôvody) znamenajú neplatnosť dražby. Keď následne žalobu doplnil (potom, ako sa oboznámil s

listinnými dôkazmi predloženými veriteľom a dražobníkom, ku ktorým predtým podľa vlastného tvrdenia
nemal prístup), vznikol stav, keď sťažovateľ vyvodzoval neplatnosť dražby celkom zo 14 skutkovo a
právne odlišných dôvodov, o ktorých tvrdil, že každý z týchto dôvodov aj sám osebe má za následok
neplatnosť dražby. Svojím spôsobom možno túto žalobu charakterizovať tak, že sťažovateľ v nej uviedol
alternatívne viaceré dôvody, pre ktoré je možné dražbu považovať za neplatnú. Z pohľadu sťažovateľa

sa dá povedať, že z opatrnosti uviedol všetky možné dôvody neplatnosti dražby, ktoré podľa neho
prichádzali do úvahy, pričom bolo vecou súdu, či niektorý z týchto dôvodov neplatnosti dražby uzná za
opodstatnený. Možno konštatovať, že doplnenie žaloby o ďalšie dôvody neplatnosti dražby doručené
okresnému súdu 22. októbra 2014 znamenalo vlastne zmenu návrhu na začatie konania spočívajúcu
v rozšírení tohto návrhu (§ 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 140 ods.

2 Civilného sporového poriadku). Zároveň to znamenalo povinnosť okresného súdu o zmene žaloby
rozhodnúť, čo sa však (podľa všetkého) nestalo. V konečnom dôsledku možno povedať, že v danom
prípade ide vlastne o spojenie viacerých vecí sťažovateľa na spoločné konanie sui generis. K tomuto
spojeniu došlo jednak v pôvodnej žalobe a neskôr v podaní doručenom 22. októbra 2014. O spojení
pôvodne uplatnených dôvodov neplatnosti dražby nemusel rozhodovať okresný súd (k spojeniu došlo

z vôle sťažovateľa ako dominus litis už v podanej žalobe). Naproti tomu o rozšírení žaloby o ďalšie
samostatné dôvody neplatnosti dražby už rozhodovať mal, k čomu však podľa všetkého nedošlo. V
uvedenej situácii mohlo k zamietnutiu žaloby dôjsť iba v prípade, ak by podľa názoru ústavného súdu ani
jeden z uplatnených dôvodov neplatnosti dražby neobstál. Inými slovami, bolo povinnosťou okresného
súdu a krajského súdu všetkými uplatnenými dôvodmi neplatnosti dražby osobitne sa skutkovo a právne

zaoberať a vysvetliť, prečo ten-ktorý tvrdený dôvod neplatnosti dražby neobstojí. Naopak, ak by sa
dospelo k opodstatnenosti niektorého z tvrdených dôvodov neplatnosti dražby, postačovalo by to na
záver o neplatnosti dražby, pričom ďalšími tvrdenými dôvodmi neplatnosti dražby by už nebolo potrebné
sa zaoberať. V danej situácii za vysporiadanie sa s každým jedným z uplatnených dôvodov neplatnosti
dražby nemožno považovať iba paušálne konštatovanie, že nové skutočnosti uvedené sťažovateľom

nedosahovali potrebnú intenzitu.
11.3. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia princípu dvojinštančnosti sa Ústavný súd SR
venoval v bodoch 94. až 103, keď poukázal na § 213 ods. 2 O.s.p. a nato, že nerešpektovanie princípu
dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom znamená znemožnenie realizácie
procesných práv účastníka, lebo sa mu tým odopiera možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade

z pohľadu prvostupňového súdu dosiaľ bezvýznamných skutkových zistení (mutatis mutandis sp. zn.1
Cdo 145/2004 a sp. zn. 5 Cdo 93/2000). Ako to už z už uvedeného vyplýva, o bodoch 10 a 12 žaloby
sťažovateľ tvrdí, že predstavujú samostatné dôvody neplatnosti dražby, ku ktorým okresný súd žiadne
stanovisko nezaujal, a preto o týchto častiach žaloby ani nerozhodol. Pokiaľ krajský súd aj napriek tomu
zaujal k týmto bodom žaloby stanovisko nepriaznivé pre sťažovateľa, rozhodol tak bez toho, aby predtým

sa týmito dôvodmi neplatnosti dražby zaoberal okresný súd.
11.4. Ústavný súd SR poukázal nato, že uvedený stav vo svojich dôsledkoch znamená, že hoci prebehlo
tak prvostupňové, ako aj odvolacie konanie (z formálneho hľadiska bol princíp dvojinštančnosti konania
dodržaný), v skutočnosti z materiálneho hľadiska o týchto častiach žaloby konal a rozhodol iba krajskýsúd, v dôsledku čoho sťažovateľ už nemal možnosť podať odvolanie. V danom prípade nejde o
porušenie postupu podľa § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale o celkom priamočiare
porušenieprincípudvojinštančnostikonaniazmateriálnehohľadiska,keďžeoniektorýchčastiachžaloby

(a tým o celej žalobe) okresným súdom nebolo rozhodnuté. Náprava tohto pochybenia nie je preto
možná postupom podľa § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ústava explicitne neupravuje
tento princíp. Ani z pohľadu dohovoru čl. 6 nevyžaduje v občianskoprávnom konaní dve a viac inštancií.
Ak však procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je nevyhnutné rešpektovať jeho pravidla. Vzhľadom
na osobitú povahu predmetného typu spojenia vecí na spoločné konanie neprichádza do úvahy ani

možnosť nápravy v podobe dopĺňacieho rozsudku (ako to tvrdí veriteľ), ktorým by sa rozhodlo aj o
opomenutých častiach žaloby. Nie je akceptovateľné, aby raz už zamietnutá žaloba bola opätovne
zamietnutá dopĺňacím rozsudkom týkajúcim sa opomenutých dôvodov neplatnosti dražby. Rovnako je
nemysliteľné, aby sa raz už zamietnutej žalobe dopĺňacím rozsudkom vyhovelo v prípade, ak by sa
niektorý z opomenutých dôvodov neplatnosti dražby ukázal ako opodstatnený. Náprava je možná len
tým, že okresný súd rozhodne o celom predmete žaloby uno actu.

11.5. Ústavný súd SR konštatoval, že nerozhodnutím o celej žalobe (v rámci toho nerozhodnutím ani
o zmene žaloby podaním doručeným okresnému súdu 22. októbra 2014), ako aj porušením princípu
dvojinštančnostikonaniazostranyokresnéhosúduakrajskéhosúdubolasťažovateľoviodňatámožnosť
konať pred súdom. Keďže najvyšší súd tieto pochybenia nižších súdov nenapravil, porušil tým základné
právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). O ďalších sťažnostných námietkach
(výkon dražby pre viacero záložných práv súčasne, nesprávne určenie najnižšieho podania a nesplnenie
zákonných podmienok na vyhotovenie znaleckého posudku bez obhliadky nehnuteľnosti) by mali
rozhodnúť všeobecné súdy v rámci ďalšieho skúmania opodstatnenosti žaloby.
12. Po vrátení veci Ústavným súdom SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením

sp.zn.6Cdo/105/2020z25.novembra2021rozsudokKrajskéhosúduvBratislave sp.zn.9Co/184/2015
zo 14. januára 2016 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 9Co/184/2015 z 28. februára 2017 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12.1. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že viazaný právnym názorom vysloveným
v rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 536/2018-92 z 28. januára 2020 v súlade s ustanovením § 134

ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (tzv. kasačnou záväznosťou)
opätovne preskúmal dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že
dovolateľ opodstatnene namietal, tzv. vadu zmätočnosti spočívajúcu v nerozhodnutí o zmene žaloby o
ďalšie dôvody neplatnosti dražby doručenej súdu prvej inštancie 22. októbra 2014, ktoré z procesného
hľadiska predstavovalo rozšírenie žalobného návrhu (§ 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v

znení platnom a účinnom do 30. júna 2016, resp. § 140 ods. 2 C.s.p.), o ktorom bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie procesným uznesením rozhodnúť. Podľa právneho názoru ústavného súdu ,,za
vysporiadanie sa s každým jedným z uplatnených dôvodov neplatnosti dražby nemožno považovať iba
paušálne konštatovanie, že nové skutočnosti uvádzané žalobcom nedosahovali potrebnú intenzitu. V
tomto prípade nie je možné nevysporiadanie sa s niektorým z týchto dôvodov považovať len za inú vadu

konania, ale za taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom“.
12.2. V danom prípade nerozhodnutím o zmene žalobného návrhu podaním z 22. októbra 2014 (v spise
na č. l. 712) a teda následným nevysporiadaním sa s každým jedným z uplatnených dôvodov namietanej
neplatnosti dobrovoľnej dražby súdmi nižších inštancií došlo k porušeniu procesných práv dovolateľa
v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru, čo zodpovedá dôvodu prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p.. Postupom súdov nižších inštancií bolo znemožnené dovolateľovi uplatnenie procesných práv
priznaných mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd
na túto vadu pri svojom rozhodovaní neprihliadol, čím takisto odvolacie konanie touto vadou zaťažil.
Navyše zaujal stanovisko aj k tým dôvodom žalobného návrhu, o ktorých nebolo rozhodnuté súdom

prvej inštancie z dôvodu nerozhodnutia o zmene žalobného návrhu. V prípade, ak súd prvej inštancie
z akýchkoľvek dôvodov považoval podanie žalobcu o zmene žalobného návrhu z 22. októbra 2014
za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, mal v súlade s ustanoveniami § 41, § 42 a najmä §
43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016, žalobcu
vyzvať na doplnenie, čo však neurobil. Nečinnosť súdu nevydaním procesného rozhodnutia nemôže

byť pričítaná v neprospech žalobcu (uznesenie najvyššieho súdu z 31. januára 2012 sp. zn. 1 M
Cdo 10/2010). O pripustení či nepripustení zmeny žaloby bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť
procesným uznesením. Avšak jeho nerozhodnutím nemohol odvolací súd následne posudzovať ajďalšie uplatnené dôvody namietanej neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré z procesného hľadiska neboli
predmetom žalobného návrhu.
12.3. Dovolateľ preto opodstatnene namietal, že odvolací súd vydal prekvapivé rozhodnutie. O tzv.

prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založil svoje rozhodnutie vo veci na
iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto
iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemala strana konania možnosť vyjadrovať sa,
právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (napr. uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca

2018, sp. zn. 7 Cdo 1/2018). Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že súdy sú povinné umožniť čo
najspravodlivejší a najefektívnejší priechod uplatneným právam a spravodlivosti aj tým, že v prípade
splnenia zákonných predpokladov, zmenu žaloby pripustia. Súd musí mať pri zmene žaloby na zreteli
aj to, že jej nesprávnou kvalifikáciou môže zásadne ovplyvniť procesné postavenie žalobcu, napr. z
hľadiska rizika premlčania nároku (v danom prípade preklúzie) pri nutnosti podať modifikovanú žalobu
opätovne (I. ÚS 472/2014, ZSP 24/2016).

12.4. Dovolací súd ďalej uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobou z 12. augusta 2009 sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že zástupcovi žalobcu nebola
predložená zmluva o vykonaní dražby, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/, ďalej z
dôvodu nedoručenia výzvy k sprístupneniu bytu nachádzajúceho sa na J. A. Č.. XX v J., pričom i
napriek tomu bol vypracovaný znalecký posudok č. 116/2008 znalcom Ing. Stanislavom Šubom. Po

zrušení a vrátení veci odvolacím súdom (uznesením č. k. 15 Co 234/2011-386 z 30. apríla 2012),
žalobca doplnil žalobný návrh o ďalšie dôvody namietanej neplatnosti dobrovoľnej dražby (celkom 14),
z ktorých podľa jeho názoru, každý sám o sebe spôsobuje neplatnosť dražby. Z nálezu ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 536/2018-92 z 28. januára 2020 vyplýva, že vzhľadom na porušenie práva na spravodlivý
proces spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe súdov (bod 104 až 105 odôvodnenia), sa ústavný

súd následne nezaoberal ďalšími sťažnostnými námietkami (výkon dražby pre viacero záložných práv
súčasne, nesprávne určenie najnižšieho podania a nesplnenie zákonných podmienok na vyhotovenie
znaleckého posudku bez ohliadky nehnuteľnosti), o ktorých dôvodov má rozhodnúť všeobecný súd.
12.5.Sohľadomnavyššieuvedenédovolacísúdnáslednepretonezaujalvecnéstanoviskoknamietanej
nepreskúmateľnosti, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu z dôvodu, že dovolateľ opodstatnene

namietal porušenie jeho procesných práv v takej miere, že nesprávnym procesným postupov súdov
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, dnes významovo zodpovedajúci úprave § 420
písm. f/ C.s.p. je dôvodný. Dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v súlade s §
449 ods. 1 C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.). Ustanovenie § 390 C.s.p. ukladá

odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol vo veci, ak je naplnená hypotéza tejto normy, podľa
ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje proti novému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie (sp. zn. I. ÚS 52/2020, sp. zn. I. ÚS 5/2018, III. ÚS 379/2017, I. ÚS 227/2018). V ďalšom konaní
je odvolací súd povinný procesným uznesením rozhodnúť o zmene žalobného návrhu podaním z 22.

októbra 2014, následne sa zaoberať každým uplatneným dôvodom namietanej neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí je odvolací súd viazaný (§ 455
C.s.p.).
13. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom (t. j. v
celom) rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušiť.

15. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti opakovanej
dobrovoľnej dražby osvedčenej notárskou zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Katarínou Valovou,
predmetom ktorej bol byt č. X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na J. A. č. XX v J.. Ako dôvody
neplatnosti dražby uviedol tieto skutočnosti:
1. Zmluva o vykonaní dražby nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom z dôvodu, že išlo (len) o rámcovú

zmluvu.
2. Žalobcovi nebola doručená výzva na obhliadku nehnuteľnosti za účasti znalca na účely vyhotovenia
znaleckého posudku, rovnako mu nebol doručený ani samotný znalecký posudok č. 116/2008 Ing.Stanislava Šuba, keďže sa zdržiaval v mieste prechodného bydliska, ktoré mal riadne nahlásené v
ohlasovni pobytu a v čase doručovania bol po operácii v „kľudovom režime“ na lôžku.
3. Všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti v znaleckom posudku bola určená nesprávne, keďže

dražba bola vykonaná bez obhliadky.

15.1. Súd prvej inštancie rozsudkom v poradí prvým č. k. 45 C 158/2009-299 z 15. decembra 2010
žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 15
Co 234/2011-386 z 30. apríla 2012 rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, žalobca doplnil a zhrnul v podaní doručenom
okresnémusúdu22.októbra2014(č.l.712spisu)doplnildôvodyneplatnostidražbyaďalšieskutočnosti:
1. Dražobník doručoval všetky písomnosti vrátane výzvy na obhliadku nehnuteľnosti na adresu trvalého
pobytu žalobcu, aj keď mal úradne nahlásený (ľahko zistiteľný) žalobcov prechodný pobyt, t. j.
nedoručoval ich na miesto, kde sa zdržoval, čo podľa jeho názoru neumožňuje uplatniť zákonnú fikciu
doručenia.

2. Dražobník po neprevzatí všetkých doručovaných písomností vrátane výzvy na obhliadku
nehnuteľnosti uplatňoval fikciu doručenia, hoci žalobcu o tejto možnosti nepoučil, čo je pre uplatnenie
fikcie podľa § 47 ods. 5 O.s.p. nevyhnutné.
3. Dražobník doručoval všetky písomnosti na nesprávnu adresu (s výnimkou jednej založenej v spise)
aj dlžníkovi, hoci preukázateľne vedel o zmene adresy dlžníka.

4.Nebolisplnenézákonnépodmienkynavyhotovenieznaleckéhoposudkubezobhliadkynehnuteľnosti,
a to z dôvodu, že : - dražobník nariadil a uskutočnil obhliadku v čase, keď výzva na sprístupnenie
predmetu dražby bola uložená na pošte a odberná lehota na vyzdvihnutie poštovej zásielky trvala
ešte 9 dní. Dražobník teda znemožnil žalobcovi účasť na obhliadke. Fikciu doručenia uplatniť nemohol
za žiadnych okolností, keďže zásielka sa mu nevrátila späť; - dražobník nerešpektoval zákonom

ustanovenú lehotu (spravidla) 3 týždňov, ktorá má uplynúť medzi výzvou a obhliadkou; - znalecký
posudok na nehnuteľnosť nemožno vyhotoviť bez obhliadky nehnuteľnosti.
5. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola nesprávne určená, keďže znalec podal posudok bez
obhliadky, pričom aj sám seba v posudku spochybnil. Znalecký posudok obsahoval plánik a hodnotenie
úplne iného bytu s iným priestorovým rozložením miestností, z čoho je zrejmé, že nehodnotil byt žalobcu,

a dražba bola preto v skutočnosti vykonaná bez znaleckého posudku.
6. Znalecký posudok použitý pre posledné 2 kolá dražby nespĺňa ani z formálneho hľadiska zákonné
náležitosti.
7. Zdravotný stav žalobcu hodnotil súd, ako aj dražobník bez potrebných znalostí a v rozpore so
stanoviskom ošetrujúceho lekára.

8.Určenienajnižšiehopodaniabolovrozporesozáložnouzmluvou,leboneboloindividuálnedojednané.
9. Zmluva o vykonaní dražby je absolútne neplatná z dôvodu, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe a
oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktoré nahrádzajú samotné zmluvy o vykonanie dražby,
nespĺňajú podmienky ustanovené v rámcovej zmluve (neobsahujú podpisy oprávnených osôb).
10. Desaťdňová lehota pre uzavretie zmluvy o opakovanej dražbe medzi veriteľom a dražobníkom

nebola pri zmluve o opakovanej dražbe z 19. marca 2009 dodržaná, v dôsledku čoho druhá opakovaná
dražba (3. kolo), ako aj ďalšia dražba boli podľa žalobcu neplatné.
11. Vyhlásenie veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je neurčité, neobsahuje zákonom
ustanovené náležitosti, keďže obsahuje súčasne dve pohľadávky, ktoré spolu nesúvisia, s rôznym
dátumom splatnosti, pričom pri pohľadávke č. 2 nastal dátum splatnosti až 3 dni po podaní vyhlásenia.

Navyše, táto pohľadávka je vo vyhlásení veriteľa uvedená v úplne inej (vyššej) sume ako vo vyhlásení
o mimoriadnej splatnosti, ktorá nastala o tri dni neskôr.
12. Dražba bola uskutočnená pre viacero záložných práv súčasne, hoci Občiansky zákonník presne
ustanovuje postup vykonávania záložného práva v prípade zálohu s viacerými záložnými právami.
13. Zmluva o vykonaní dražby neobsahuje zákonom požadovanú prílohu, teda vyhlásenie veriteľa o

pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, a je preto aj z tohto dôvodu neplatná. Príloha zmluvy nemôže
tvoriť samotnú zmluvu. Žalobca nenamietal rámcovú zmluvu vo všeobecnosti, ale formu jednotlivých
čiastkových zmlúv.
14. Zmluva o vykonaní dražby je absolútne neplatná aj pre neuvedenie dôvodu konania dražby, hoci to
§ 16 ods. 3 zákona zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje.

15.2. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) žalobu opätovne zamietol. Proti
označenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, v ktorom zotrval na všetkých 14
(ním uvedených) dôvodoch neplatnosti dražby a argumentoval, že okresný súd sa nevysporiadal sovšetkými ním namietanými dôvodmi neplatnosti dražby, konkrétne tými, ktoré sú už uvedené v bodoch
1, 2, 4, 6, 8, 10, 11, 12 a 14. Odvolací súd v poradí druhým rozsudkom č.k. 9Co/184/2015 - 889 zo
14. januára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Co/184/2015-946 z 28. februára 2017 (tento

bol zrušený dovolacím súdom) rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom sa odvolací súd nad rámec
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyjadril aj k dvom ďalším dôvodom
neplatnosti už uvedeným v bodoch 10 a 12.
16. Na základe dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/184/2015 - 889
zo 14. januára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Co/184/2015-946 z 28. februára 2017 a

na základe ústavnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR s. zn. 6Cdo/88/2017 z 28.
marca 2018 sa Ústavný SR a následne Najvyšší súd SR zaoberali námietkami žalobcu o nerozhodnutí
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu o celom predmete konania a porušení princípu dvojinštantosti
konania.
17. Ústavný súd SR vo svojom náleze (bližšie pozri odseky 11. až 11.3.) vo vzťahu ku konaniu na
súde prvej inštancie a na odvolacom súd vyslovil právny názor, že doplnenie žaloby o ďalšie dôvody

neplatnosti dražby doručené okresnému súdu 22. októbra 2014 znamenalo vlastne zmenu návrhu na
začatie konania spočívajúcu v rozšírení tohto návrhu (§ 95 ods. 1 O.s.p., resp. § 140 ods. 2
C.s.p.) Zároveň to znamenalo povinnosť okresného súdu o zmene žaloby rozhodnúť, čo sa nestalo, keď
bolo povinnosťou okresného súdu a krajského súdu všetkými uplatnenými dôvodmi neplatnosti dražby
osobitne sa skutkovo a právne zaoberať a vysvetliť, prečo ten-ktorý tvrdený dôvod neplatnosti dražby

neobstojí.
17.1. Ústavný súd SR ďalej vyslovil právny názor, že hoci prebehlo tak prvostupňové, ako aj
odvolacie konanie (z formálneho hľadiska bol princíp dvojinštančnosti konania dodržaný), v skutočnosti
z materiálneho hľadiska o týchto častiach žaloby konal a rozhodol iba krajský súd, v dôsledku čoho
sťažovateľ už nemal možnosť podať odvolanie. V danom prípade nejde o porušenie postupu podľa §

213 ods. 2 O.s.p., ale o celkom priamočiare porušenie princípu dvojinštančnosti konania z materiálneho
hľadiska, keďže o niektorých častiach žaloby (a tým o celej žalobe) okresným súdom nebolo rozhodnuté,
lebo ak procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je nevyhnutné rešpektovať jeho pravidla. Náprava
tohto pochybenia nie je preto možná postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p., tiež neprichádza do úvahy
ani možnosť nápravy v podobe dopĺňacieho rozsudku , keď náprava je možná len tým, že okresný súd

rozhodne o celom predmete žaloby uno actu.

18. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení (bližšie pozri odseky 12. až 12.5.) vyslovil, že v danom
prípade nerozhodnutím o zmene žalobného návrhu podaním z 22. októbra 2014 (v spise na č. l. 712) a
teda následným nevysporiadaním sa s každým jedným z uplatnených dôvodov namietanej neplatnosti

dobrovoľnej dražby súdmi nižších inštancií došlo k porušeniu procesných práv žalobcu dovolateľa v
takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd na túto vadu pri
svojom rozhodovaní neprihliadol, čím takisto odvolacie konanie touto vadou zaťažil, keď navyše zaujal
stanovisko aj k tým dôvodom žalobného návrhu, o ktorých nebolo rozhodnuté súdom prvej inštancie z
dôvodu nerozhodnutia o zmene žalobného návrhu. O pripustení či nepripustení zmeny žaloby bol súd

prvej inštancie povinný rozhodnúť procesným uznesením. Avšak jeho nerozhodnutím nemohol odvolací
súd následne posudzovať aj ďalšie uplatnené dôvody namietanej neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré
z procesného hľadiska neboli predmetom žalobného návrhu.
18.1. Zároveň Najvyšší súd SR poukázal na ustanovenie § 390 C.s.p., ktoré ukladá odvolaciemu súdu
povinnosť, aby sám rozhodol vo veci, ak je naplnená hypotéza tejto normy a uviedol, že v ďalšom konaní

je odvolací súd povinný procesným uznesením rozhodnúť o zmene žalobného návrhu podaním z 22.
októbra 2014, následne sa zaoberať každým uplatneným dôvodom namietanej neplatnosti dobrovoľnej
dražby.
19. V prejednávanej veci bol vyslovený právny názor Ústavným súdom SR vo vzťahu ku konaniu
Najvyššieho súdu SR , kde sa ústavný súd zaoberal aj konaním vedenom na súde prvej inštancie a

odvolacom súde a bol vyslovený právny názor Najvyšším súdom SR vo vzťahu k odvolaciemu konaniu.
Odvolací súd zastáva názor, že v ďalšom konaní by mal byť viazaný týmito vyslovenými právnym
názormi a to s poukazom na ustanovenie § 193 C.s.p. a § 455 C.s.p.
20. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo inýsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
20.1. Druhú vetu citovaného ustanovenia nie je možné interpretovať tak, že ide o všeobecnú

(normatívnu) viazanosť rozhodnutí ústavného súdu, respektíve Európskeho súdu pre ľudské práva.
Právna norma vyjadrená v § 193 C.s.p. nezakladá všeobecnú záväznosť judikatúry. Rozhodnutie
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva je záväzné v rozsahu, že konkrétnym
skutkovým dejom v individuálnom prípade bolo porušené určité právo. Ide tu o prejudiciálnu záväznosť
vo vzťahu k riešeniu konkrétnej predbežnej otázky (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok, 2 vydanie. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2022, strana 796.).
21. Podľa § 455 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
21.1. V zmysle citovaného ustanovenia súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, je povinný
riadiť sa právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí. To znamená, že

dovolací súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zreteľne uviesť dôvody nesprávnosti
rozsudku odvolacieho súdu, prípadne súdu prvej inštancie, t. j. uviesť, v čom spočívajú nedostatky
právneho posúdenia, resp. vady zmätočnosti.
22. Odvolaciemu súdu je známa ustálená rozhodovacia prax (rozhodnutia NS SR sp. zn.
8Cdo/152/2018,4Cdo/179/2018),podľaktorejzáväznosťrozhodnutínajvyššiehosúdumápodľaprávnej

teórie a praxe dva rozmery, a síce rozmer precedenčný (záväznosť v inej než prejednávanej skutkovo
a právne obdobnej veci) a rozmer kasačný alebo inštančný (záväznosť v priamo prejednávanej veci).
Zásada viazanosti a podriadenosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom vysloveným dovolacím
súdom je v prípade kasačnej alebo inštančnej záväznosti v zásade bezvýnimočná a jej dodržanie je
späté s výkonom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Viazanosť právnym

názorom vysloveným súdom vyššej inštancie však nie je absolútna a právna teória i prax postupne
vymedzila výnimky z tejto zásady dané predovšetkým zmenou skutkových zistení tvoriacich základ
zrušujúceho a zrušovaného rozhodnutia; zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo po vydaní zrušujúceho
rozhodnutia a pred rozhodnutím odvolacieho súdu; ale aj judikatórnym posunom, ku ktorému došlo v
dôsledku rozhodnutí príslušných medzinárodných súdnych orgánov v otázke, ktorá v čase rozhodovania

dovolacieho súdu nebola celkom uspokojivo vyriešená. Rovnako mu je známe aj rozhodnutie NS SR sp.
zn.3Cdo/12/2016 ktorérozhodnutiebolouverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
a súdov SR pod č. 76/2016, podľa ktorého postup súdu nižšej inštancie spočívajúci v nerešpektovaní
záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu vyššej inštancie, a to len na
základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp právnej istoty.

23. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nie je možné rešpektovať právny názor
dovolacieho súdu, ktorý uložil odvolaciemu súdu procesným uznesením rozhodnúť o zmene žalobného
návrhu podaním z 22. októbra 2014, následne sa zaoberať každým uplatneným dôvodom namietanej
neplatnosti dobrovoľnej dražby. V danom prípade ale nejde nerešpektovanie právneho názoru len na
základe vlastného uváženie, keď tomuto bránia objektívne a zákonné prekážky a to s týchto dôvodov.

23.1. Ako konštatoval vo svojom náleze ÚS SR ale aj NS SR vo svojom rozhodnutí doplnenie žaloby
o ďalšie dôvody neplatnosti dražby doručené okresnému súdu 22. októbra 2014 znamenalo vlastne
zmenu návrhu na začatie konania spočívajúcu v rozšírení tohto návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p.,
resp. § 140 ods. 2 C.s.p.. Po nadobudnutí účinnosti Civliného sporového poriadku ale nie je zmena
žaloby v rámci odvolacieho konania možná a to s poukazom na ustanovenie § 371 C.s.p. podľa

ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd nemôže
rozhodnúť o pripustení zmeny žalobného návrhu (podanie z 22. októbra 2014) a následne sa zaoberať
každým uplatneným dôvodom namietanej neplatnosti dobrovoľnej dražby, keď takéto jeho rozhodnutie
o pripustení zmeny žaloby by bolo v rozpore s ustanovením § 371 C.s.p. a teda v rozpore so zákonom.
Za danej situácie môže rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby len súd prvej inštancie ak má zato že sú

tu splnené podmienky v zmysle § 142 a § 143 C.s.p.,
23.2. Relatívnosť kasačnej viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu je tu v konkrétnych
okolnostiach veci daná aj existenciou precedenčnej záväznosti rozhodnutia ÚS SR predmetnej veci.
Aj keď ako už bolo vyššie spomenuté vo vertikálnej rovine nie sú rozhodnutia ÚS SR pre nasledujúce
prípady rovnakého druhu formálne záväzné, v zmysle precedenčnej záväznosti nemožno opomínať

ich normatívnu silu. Normatívny charakter rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý so vo svojom náleze
zoberal porušením základného práva na súdnu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ústava“), ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazakladanýchslobôd(ďalejlen,,Dohovor“)vzhľadomnanerozhodnutiekonajúcichsúdovocelompredmetekonaniaaporušeniedvojinštančnostikonania(pozriodseky11.až11.3.;resp.odseky
17.-17.1.) sa musí prejaviť aj pri rozhodovaní odvolacieho súdu v ďalšom konaní, keď odvolací súd si
nemôženevšímaťprávnynázorústavnéhosúdu,vktoromsavyjadrovalknedostatkomkonania nasúde

prvej inštancie ako aj na odvolacom súde. Ďalší postup odvolacieho súdu nemôže byť vzhľadom na
precedenčnú záväznosť v rozpore s právnym názorom ÚS SR, keď toto jeho rozhodnutie je pre odvolací
súd záväzné v rozsahu, že konkrétnym skutkovým dejom v individuálnom prípade bolo porušené určité
právo žalobcu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené a právne závery ÚS SR a NS SR odvolací súd dospel k záveru,

že dôvody, ktoré viedli Ústavný súd SR k zrušeniu uzneseniu NS SR a dôvody, ktoré viedli Najvyšší
súd SR k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu (nebolo rozhodnuté o zmene žaloby a teda o celom
predmete konania) a ktoré mali za následok, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne
konanie a spravodlivý súdny proces sú dôvodmi aj pre zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Nerozhodnutím o zmene žalobného návrhu podaním z 22. októbra 2014 (č. l. 712 spisu) a
teda následným nevysporiadaním sa s každým jedným z uplatnených dôvodov namietanej neplatnosti

dobrovoľnej dražby súdom prvej inštancie došlo k porušeniu procesných práv žalobcu ako odvolateľa v
takej miere, že možno konštatovať porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Bez ustálenia predmetu
konania pritom nie je možné vo veci riadne zistiť skutkový stav a vo veci rozhodnúť, keď vymedzenie
predmetu konania je totiž základným predpokladom pre konanie. Konanie na súde prvej inštancie teda
trpelo tak závažnými vadami, ktorých odstránenie by v odvolacom konaní nebolo možné napraviť.

Odvolací súd z tohto dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 45C/158/2009-941 z 8. decembra 2016 vo veci samej
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p..
25. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je

podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Prvoinštančný súd v prvom rade s ohľadom na písomné podanie
žalobcu zo dňa 22. októbra 2014 (č. l. 712 spisu) postupom predpokladaným v ust. § 140 C.s.p. a
nasl., t.j. rozhodne o prípustnosti (neprípustnosti) zmeny žaloby uznesením, ktoré doručí subjektom
do vlastných rúk, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena žaloby. Po ustálení
predmetu sporu a vykonanom dokazovaní na podklade navrhnutých, resp. predložených dôkazov vo

veci opätovne rozhodne o celom uplatnenom nároku s tým, že nové rozhodnutie bude spĺňať požiadavky
kladené na súdne rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2, 3, 4 C.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie ako o trovách prvoinstančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania (§ 396 ods.
3, § 453 ods. 3 C.s.p.).
26. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôvodniť prečo pri spôsobe rozhodnutia o odvolaní

žalobcu nebral v úvahu ustanovenie § 390 C.s.p., podľa ktorého je zásadne povinnosťou odvolacieho
súdu rozhodnúť v merite veci, ak už raz bol prvoinštančný rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie. V preskúmavanej veci bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15.12.2010, č.k.
45C/158/2009-299 ktorým bola žaloba zamietnutá zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 30.4.2012 č.k. 15Co/234/2011-386 a vec bola prvoinštančnému súdu vrátená na ďalšie konanie. I

napriek rešpektovaniu záverov vyplývajúcich z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (rozhodnutia
sp. zn. II. ÚS 379/2017, III. 727/2017, I. ÚS 227/18 či III. ÚS 5/2018) však odvolací súd s prihliadnutím
na výnimočnosť prejednávaného prípadu dospel k záveru, že za okolností, aké sú v preskúmavanej veci,
by rozhodnutím vo veci samej odvolacím súdom bolo porušené základné právo žalobcu na spravodlivý
proces a takéto rozhodnutie by bolo nielen v rozpore s čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ktorý

ako jeden z cieľov civilného sporového konania definuje vydanie spravodlivého rozhodnutia, avšak aj v
rozporesozákladnýmzmyslomaúčelomcivilnéhosporovéhokonania,ktorýmjeposkytnutiemateriálnej
ochrany ohrozeným alebo porušeným právam žalobcom ako subjektov, ktorý sa s takouto požiadavkou
obrátili na všeobecný súd. V prvom rade odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že po zrušení v
poradí prvého rozsudku odvolacím súdom súd prvej inštancie neprihliadol na zmenu žaloby zo dňa 22.

októbra 2014 (č. l. 712 spisu). Bez ustálenia predmetu konania pritom nie je možné vo veci riadne zistiť
skutkový stav a vo veci rozhodnúť, keď vymedzenie predmetu konania je totiž základným predpokladom
pre konanie. Konanie na súde prvej inštancie teda trpelo tak závažnými vadami, ktorých odstránenie by v
odvolacom konaní nebolo možné napraviť. V odvolacom konaní súd preskúmava správnosť rozhodnutia
súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, čo nepochybne predpokladá, že predmet konania je žalobou

riadne vymedzený a je neprípustné, aby sa predmet konania zisťoval až v odvolacom konaní. Žalobu
v odvolacom konaní už nemožno ani meniť (§ 371 C.s.p.). Odstraňovanie vád žaloby, týkajúcich sa
kvantitatívnejakvalitatívnejstránkypredmetukonania,neprináležíodvolaciemusúduatentonedostatok
nemožno pominúť ani poukazom na ust. § 390 C.s.p., keď aj ustanovenia § 390 C.s.p. treba v zmysle Čl.3 C.s.p. vykladať v súlade s Ústavou SR a princípmi, na ktorých spočíva C.s.p.. Konanie na súde má totiž
byť nielen rýchle, ale musia v ňom byť rešpektované aj ostatné základné princípy Civilného sporového
poriadku, t.j. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť

spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (Čl. 2 ods. 1 C.s.p.), strany sporu majú
v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzené nerovnovážne postavenie strán sporu (Čl. 6 ods. 1
C.s.p.), súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu , pričom predmet konania určujú strany

sporu postupom ustanoveným zákonom (Čl. 7 ods. 1 C.s.p.), nie súd, ako sa to stalo v tomto prípade,
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (Čl. 8 C.s.p.). Za danej
situácie odvolací súd zastáva názor, že iba zrušením napadnutého rozsudku a jeho vrátením na súd
prvejinštancienanovéprejednanie,sadôslednezabezpečístranámuplatnenievšetkýchichprocesných
práv, námietok, zabezpečí možnosť reagovať na skutkové zistenia a právne závery významné pre

rozhodnutie v merite veci a zároveň možnosť (v rámci tzv. dvojinštančného konania) náležite overiť
(preskúmať) ich správnosť na základe riadneho opravného prostriedku.
26.1. Pokiaľ ide o tzv. dvojinštančnosť konania, odvolací súd si je vedomý, že dvojinštančnosť nie je
všeobecnou zásadou civilného súdneho konania (sporového či mimosporového) ani ústavne zaručeným
právom (pozri nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 389/2017, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2223/2019).

Je ale prejavom úsilia minimalizovať možné pochybenia v rozhodnutiach súdov prvej inštancie, ktoré
je opodstatnené aj za cenu predĺženia konania (o dobu odvolacieho konania), ako aj za cenu jeho
predraženia (o trovy odvolacieho konania). Vo svetle vyššie uvedených právnych záverov je potom v
preskúmavanej veci vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu v danej veci nevyhnutné napadnutý
rozsudok zrušiť z dôvodu zabezpečenia dôslednej realizácie práva na spravodlivý proces. Ústavný

súd SR vo vzťahu k odvolaciemu konaniu vedeného na dovolacom súde pod sp. zn. 15Co/234/2011
vo svojom náleze č. k. IV. ÚS 536/2018-92 z 28. januára 2020 konštatoval, že hoci prebehlo tak
prvostupňové, ako aj odvolacie konanie (z formálneho hľadiska bol princíp dvojinštančnosti konania
dodržaný), v skutočnosti z materiálneho hľadiska o častiach žaloby pri ktorých nebolo súdom prvej
inštancie rozhodnuté o zmene žaloby konal a rozhodol iba krajský súd, v dôsledku čoho sťažovateľ

už nemal možnosť podať odvolanie. V danom prípade nejde o porušenie postupu podľa § 213 ods. 2
O.s.p., ale o celkom priamočiare porušenie princípu dvojinštančnosti konania z materiálneho hľadiska,
keďže o niektorých častiach žaloby (a tým o celej žalobe) okresným súdom nebolo rozhodnuté, lebo
ak procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je nevyhnutné rešpektovať jeho pravidla. Náprava tohto
pochybenia nie je preto možná postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p., tiež neprichádza do úvahy ani

možnosť nápravy v podobe dopĺňacieho rozsudku, keď náprava je možná len tým, že okresný súd
rozhodne o celom predmete žaloby uno actu. V danom prípade by teda v prípade rešpektovania
ustanovenia § 390 C.s.p. zo strany odvolacieho súdu bol porušený princíp dvojinštančnosti konania z
materiálneho hľadiska ako to bolo konštatované ÚS SR. Za tohto stavu nemožno v záujme minimalizácie
pochybení súdu prvej inštancie vychádzať z existencie rozumných dôvodov, pre ktoré by v tomto prípade

bolo možné považovať rozhodnutie veci s konečnou platnosťou (iba) v jednom stupni za súladné s
právom na spravodlivý proces; a to v neposlednom rade i s prihliadnutím na skutočnosť, že hoci
náprava porušenia tohto základného práva nie je vylúčená ani prostredníctvom dovolania, prípadne v
konaní o individuálnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR, zabezpečenie súladu procesného postupu a
meritórneho rozhodnutia s právom na spravodlivý proces je primárne povinnosťou všeobecných súdov

v prvej a druhej inštancii.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého ,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého ,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého ( §

429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).