Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Emília Mišenková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/13/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200300
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8522200300.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, C.
XXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 769,49 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 769,49 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 769,49 eur od 21.5.2022 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.2.2022 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 769,49 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.7.2019 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 20.12.2018 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 734,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie
špecifikovaného v zmluve. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 79 mesačných
splátkach v sume 15,- eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.185,- eur. Do dňa podania žaloby
žalovaná z vyššie uvedenej sumy uhradila sumu 30,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca ju listom zo dňa 26.5.2019 – Predžalobná upomienka
vyzval k úhrade dlžných splátok s upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnený úver zosplatniť.
Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.7.2019 úver zosplatnil, o čom žalovaná bola
informovaná listom zo dňa 21.7.2019.
Žalobaspolusprílohamiasvýzvou,abysažalovanávyjadrilakžalobevlehote15dníododňadoručenia
zásielky, bola žalovanej doručená dňa 20.5.2022. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala, k žalobe sa
nevyjadrila.
Dňa 7.9.2022 doručil žalobca súdu podanie, ktorým oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto
konaní na spol. Intrum Slovakia, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupník
súhlasil. Súd uznesením č.k. 5Csp/13/2022-68 zo dňa 10.11.2022 pripustil zmenu na strane žalobcu
v zmysle podaného návrhu.Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 769,49 eur s príslušenstvom, pričom ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297, písm. b) CSP
nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa o 10.2.2023
o 9.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 17.1.2023.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a pripojených listinných dôkazov, zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.12.2018, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo
dňa 26.5.2019 s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.7.2019 a
zistil tento skutkový stav:
Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 20.12.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde v časti označenej
ako II. Predmet financovania úveru sú uvedené konkrétne podmienky poskytnutého úveru a to
nasledovne: druh úveru – viazaný spotrebiteľský úver, celková výška úveru: 734,- eur, počet splátok:
79, výška splátky: 15,- eur, celková čiastka: 1.185,- eur, RPMN: 17,18 %, fixná ročná úroková
sadzba 17,18 %. Doba trvania zmluvy je uvedená: 79 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov
klienta podľa tejto zmluvy. Prvá splátka bola splatná 20.1.2019, ďalšie splatné vždy k 20. dňu v mesiaci.
Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 20.7.2025.
Ďalšie zmluvné podmienky sú uvedené v nasledujúcich článkoch zmluvy, pričom v článku XVI. je
obsiahnutý splátkový kalendár s rozlíšením každej jednej splátky na istinu a úrok. V článku X., bod 10.2
zmluvy si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je
klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, hoci len čiastočne, počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace
za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Podľa žaloby a prehľadu splátok a úhrad (č. l. 24) žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu
30,- eur.
Žalobca listom zo dňa 26.5.2019 označeným ako Predžalobná upomienka (č.l. 22 p.v.) vyzval žalovanú
na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 45,- eur s tým, že ak do 5.7.2019 nedôjde k úhrade,
bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol doručený žalovanej dňa 3.6.2019 (č.l. 23). Nakoľko
k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 19.7.2019, čo vyplýva zo
žaloby, aj zo spomínaného prehľadu splátok a úhrad a žalobca túto skutočnosť oznámil žalovanej listom
zo dňa 21.7.2019.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ObZ“), sa zmluvou
o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 54a OZ Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42 .
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k záveru:
Je nesporné, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou a ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná
v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.
V danom prípade súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenú medzi zmluvnými stranami dňa 20.12.2018, pričom nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva totiž obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú
vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú
uvedené všetky plnenia, ktoré vyplývajú pre spotrebiteľa z tejto zmluvy a RPMN neprekročila najvyššiu
prípustnú výšku odplaty, ktorá podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala
dvojnásobok priemernej RPMN.
Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto
spotrebiteľského úveru žalovaného a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu. Z predloženej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že pri uzatváraní zmluvy bol deklarovaný priemerný čistý
mesačný príjem žalovanej vo výške 412,- eur, pričom žalovaná prehlásila, že nemá nezaopatrené deti
a jej mesačné výdavky predstavovali sumu 0,- eur. Rozhodne teda veriteľ si splnil svoju povinnosť v
zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona a nenastal dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru ani v zmysle citovaného ustanovenia a takisto správne vyhodnotil bonitu žalovanej a to vzhľadom
nielen na jej pomery, ale aj výšku mesačnej splátky tohto úveru, ktorá bola nízka a predstavovala 15,-
eur mesačne.
Súd teda dospel k záveru, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou dňa
20.12.2018 konal s riadnou odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto bol
oprávnenýajnapredčasnézosplatnenieúveruakotovyplývaz§11ods.2vetyprvej zákonač.129/2010
Z. z.
Súdsatedazaoberalajtým,čiprávnyúkonžalobcuopredčasnomzosplatneníúverujeplatnýmprávnym
úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Žalobca úver zosplatnil 19.7.2019, v tom čase žalovaná už bola v trojmesačnom omeškaní so splátkami
a zároveň žalobca si splnil aj svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže na využitie tohto práva v lehote dlhšej ako 15 dní žalovanú upozornil listom zo dňa
26.5.2019, doručeným žalovanej dňa 3.6.2019. Spomínaný právny úkon o zosplatnení úveru je preto
v súlade so zákonom a je platný.
Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná. Táto
povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané
právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j
ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho
novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý
o premlčaní vedel.
Pri spotrebiteľských zmluvách je teda potrebné premlčanie posúdiť podľa Občianskeho zákonníka,
konkrétne § 101 a 103 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V danom prípade žalobca úver zosplatnil ku dňu 19.7.2019, pričom v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka tak mohol učiniť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so splácaním úveru.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že ku dňu zosplatnenia úveru (19.7.2019) žalovaná
bola v trojmesačnom omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.4.2019. Trojročná premlčacia doba začala
plynúť od zročnosti uvedenej splátky, teda splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, t.j. od 21.4.2019
a plynula do 20.4.2022. Keďže žaloba bola podaná 21.2.2022, teda pred uplynutím premlčacej doby,
nárok bol uplatnený včas a pohľadávka ani čiastočne premlčaná nie je.
Z vyššie uvedených dôvodov súd teda považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie zostatku istiny
úveru predstavujúcej sumu 769,49 eur v celom rozsahu vyhovieť.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca úver zosplatnil dňa 19.7.2019 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobca
realizoval listom zo dňa 21.7.2019, ktoré oznámenie mal zaslať žalovanej, avšak doručenie tohto
oznámenia nepreukázal. Skutočnosť, kedy sa žalovaná dozvedela o zosplatnení úveru, má zásadný
vplyv na rozhodnutie vo vzťahu k nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne vo vzťahu
k úrokom z omeškania. V danom prípade žaloba bola žalovanej doručená dňa 20.5.2022, teda žalovaná
sa mohla preukázateľne dozvedieť o zosplatnení úveru najneskôr doručením podanej žaloby, t. j.
20.5.2022. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z požadovanej sumy odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 21.5.2022 a v prevyšujúcej časti žalobu, čo
do úroku z omeškania, zamietol.
O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol v spore takmer v celom rozsahu úspešný, keďže neúspešný bol len v nepatrnej časti úroku
z omeškania a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100
%, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.