Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 36Cb/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120211539
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1120211539.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: CRW
s.r.o., so sídlom Biskupická 18, 821 06 Bratislava, IČO: 46 208 755, právne zast.: Mgr. Richard Trusina,
advokát, Hálkova 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 17.392,99 eur s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.07.2020 domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 4.608 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že Ministerstvo vnútra SR odmietlo uhradiť faktúry č. VF19032 a VF19038 spolu v
hodnote 4.608 eur za služby poskytnuté Ministerstvu vnútra SR pri príprave a sprevádzaní osôb

na stretnutí iniciovanom ministerstvom na pozemkoch spoločnosti žalobcu. Žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, pre okres Michalovce, obec Strážske, k. ú. M.. Na predmetnom
pozemku sa nachádza nelegálna skládka chemického odpadu, a to PCB látok, po bývalej prevádzke
spoločnosti Chemko Strážske. V tejto súvislosti bola vyhlásená i mimoriadna situácia podľa zákona č.
42/1994 Z.z. Zodpovednosť za situáciu prevzala Slovenská republika. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky bolo ako ústredný orgán štátnej správy, ustanovené za orgán zodpovedný za riešenie

vzniknutej situácie. K faktúre č. VF19032 uviedol, že v nehnuteľnosti boli dňa 16.05.2019 a 01.10.2019
vykonané obhliadky a osobné šetrenia i pracovné stretnutia osôb poverených na zhodnotenie a
riešenie vzniknutej mimoriadnej situácie. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi náklady, najmä v spojitosti
so sprevádzaním poverených osôb po areáli, žalobca musel túto osobu zabezpečiť a táto osoba
musela nepretržite poskytovať sprevádzanie po areáli. Areál je rozsiahly, jedná sa o les a bez
sprievodu by bol pohyb pracovníkov ministerstva a orgánov štátnej správy a ich orientácia v teréne
značne skomplikovaná. Zvernica sa nemôže počas návštev nechať bez dozoru, bolo potrebné zrušiť

poľovačky. V rámci služieb poskytnutých so sprevádzaním sú zahrnuté aj služby čistenia ciest deň pred
stretnutím od popadaných konárov a stromov, aby boli v čase návštevy prejazdné. V tejto súvislosti dňa
19.11.2019 vyhotovil účtovný doklad-faktúru č. VF19032, v ktorej sú tieto poskytnuté služby žalobcom
ministerstvu vyúčtované v celkovej výške 1.536 eur. Predmetná faktúra nebola uhradená. Ministerstvo
ju dňa 30.01.2020 vrátilo, nakoľko neevidujú daný záväzok. Dňa 20.02.2020 ministerstvo oznámilo,
že faktúra je nepodložená a nie je na ňu právny nárok. K faktúre č. VF19038 žalobca zopakoval

rozhodné argumenty, pričom uviedol, že sa týka poskytnutých služieb sprevádzania osôb ministerstva
na pozemkoch dňa 04.02.2020, 06.02.2020, 27.02.2020 a 05.03.2020. Žalobca faktúru vyhotovil dňa
23.06.2020 v celkovej výške 3.072 eur, avšak doposiaľ nebola uhradená. Dňa 25.06.2020 bolo žalobcoviv liste o odstúpení oznámené, že ministerstvo predmetnú faktúru neuhradí, keďže na ňu nie je právny
nárok. Žalobca uplatnil predmetný nárok v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane
obyvateľstva v rozhodnom znení (ďalej len zákon č. 42/1994 Z.z.“) ako nárok na náhradu škody.

2. Žalobca doplnil predmetnú žalobu podaním doručeným dňa 29.01.2021 tak, že rozšíril petit žaloby,
a to navýšením pôvodného nároku o sumu 12.784,99 eur na celkovú výšku 17.392,99 eur. Suma
4.608 eur je tvorená sumou 3.840 eur ako základ dane za vykonané služby a sumou 768 eur
tvorenou DPH, ktorú žalobca odviedol. Boli to náklady žalobcu za obdobie 04.02.2020-05.03.2020.

Rozšírenie žaloby na sumu 17.392,99 eur spočíva vo vynaložených nákladoch od 13.03.2020 do
30.09.2020 a je tvorené sumou 12.784,99 eur, teda nákladov žalobcu od 13.03.2020 do 04.05.2020,
faktúra Poľovnej spoločnosti CRW v sume 3.264 eur (priame náklady), náklady od 05.05.2020 do
30.09.2020 za zamestnanca - cena práce celkom 9.393,44 eur (priame náklady), auto PHM - 127,55,-
eur (priame náklady 153,07 eur, ale 25,52 eur DPH z pohonných hmôt si neuplatňuje). Spolu náklady
žalobcu vo výške 12.784,99 eur. Žalobca si splnil povinnosť podľa §19 ods. 1 zákona č. 42/1994

Z.z., a to umožniť vstup na nehnuteľnosť, aj napriek tomu, že ministerstvo svoje požiadavky na
umožnenie vstupu do areálu žalobcu ohlásilo telefonicky, resp. mailom iba 2 dni vopred, čo je takmer
nemožné pre majiteľa žijúceho v zahraničí zabezpečiť, o čom ministerstvo písomne informoval. Dňa
12.03.2020 bola doručená žiadosť ministerstva, Okresný úrad Košice zo dňa 03.03.2020, v rámci
ktorej bol žalobca požiadaný o zabezpečenie prístupu pre oprávnené subjekty podľa §19 ods. 1

zákona č. 42/1994 Z.z. do Zverníka Orlová Strážske za účelom vykonávania záchranných prác počas
trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie zo dňa 22.01.2020, ktorej súčasťou bol aj spôsob uplatnenia
náhrady vzniknutých škôd a nákladov spojených so sprístupnením lokality (Zverník Orlová Strážske)
a s vykonaním záchranných prác. Súhlasné stanovisko žalobca odoslal dňa 13.03.2020, pričom žiadal
upresnenie skutočnosti k poskytnutiu súčinnosti, pričom odpoveď neprišla. Zároveň dňa 12.03.2020 bolo

doručené stanovisko Ministerstva vnútra, Okresný úrad Košice k asanácii stavby „ošípareň“, ktoré podľa
listu malo prebiehať počas vyhlásenej mimoriadnej situácie, čo by znamenalo každodennú súčinnosť.
Spoločnosť žalobcu v tom čase nemala žiadneho zamestnanca na trvalý pracovný pomer a konateľ
(majiteľ) spoločnosti žije trvalo v zahraničí, tak uzatvoril dohodu s poľovnou spoločnosťou CRW, aby
v termíne od 13.03.2020 do 04.05.2020 (faktúra č. 200002) zabezpečovala hore uvedenú činnosť

pre žalobcu za účelom zabezpečovania prístupu poverených osôb na likvidáciu environmentálnej
záťaže, na čo viackrát Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky upozornil na stretnutiach aj telefonicky.
Žalobca od 04.05.2020 zamestnal pre uvedenú činnosť zamestnanca, ktorý by poskytoval súčinnosť
pri odstraňovaní environmentálnej záťaže, nakoľko sa domnieval, že v najbližších dňoch sa začne
s odstraňovaním environmentálnej záťaže. Listom z 02.10.2020 si uplatnili vzniknuté náklady na

Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Okresný úrad Košice. Dňa 12.11.2020 spoločnosť žalobcu
dostala listom odpoveď od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresný úrad Košice, že náhradu
nákladov považujú za neopodstatnenú, a preto ju neakceptujú s odôvodnením, že Okresný úrad
Košice ani Okresný úrad Michalovce ako územne príslušný orgán krízového riadenia v rámci riešenia
mimoriadnejsituácieaniústne(telefonicky)aniinýmspôsobomCRWozabezpečenieprístupunežiadali.

Toto tvrdenie považuje žalobca za zavádzajúce, nakoľko z prezenčných listín obhliadok zo dňa
04.02.2020 je zrejmé, že obhliadky sa zúčastnil pán W., Okresný úrad Košice a zo dňa 06.02.2020
sa obhliadky zúčastnil pán N., Okresný úrad Michalovce, ktorý mal vedomosť aj o obhliadke zo
dňa 21.07.2020. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia krízového riadenia, mala vedomosť
o náhrade škody, nakoľko listom z 12.03.2020, doručeného 30.03.2020, oznámili, že o spôsobe

uplatňovania náhrad škody a výdavkov spoločnosť CRW informovalo Okresný úrad Košice listom z
03.03.2020. Žalobcove vzniknuté náklady, ktoré majú za následok znižovanie majetku spoločnosti
žalobcu spôsobeného zabezpečením prístupu pre oprávnené osoby podľa § 19 ods. 1 zákona č.
42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva za účelom vykonávania záchranných prác počas trvania
vyhlásenej mimoriadnej situácie, pričom právo na náhradu škody nie je dotknuté ako uvádza § 19 ods.

3 zákona č. 42/1994 Z.z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uviedlo, že vykonať tieto služby bolo
povinnosťou spoločnosti žalobcu v zmysle zákona č. 42/1994 Z.z. Žalobca nespôsobil situáciu, kvôli
ktorej ministerstvo muselo na jeho pozemky vstúpiť. Žalobca umožnil vstup na svoje pozemky, avšak
na náklady spoločnosti boli poskytnuté služby pre ministerstvo, aby mohlo svoje obhliadky jednotlivých
miest uskutočniť. Zároveň poukázal na § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky č. 599/2006.

3. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.06.2021 tak, že v právnych vzťahoch v mene
štátu koná za štát príslušný, zákonom určený orgán. Jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgányštátnej správy sú samostatnými právnickými osobami. Riadne označenie štátu ako žalovanej strany
je náležitosťou riadne označeného návrhu na začatie konania. Štát je ako strana sporu označený
riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Žalobca

vo svojej žalobe ako žalovaného označil Slovenskú republiku, teda štát, zastúpený Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky. Žalobca však svoj nárok odvodzuje od nezaplatenia faktúr, resp. od
škody, ktorá mu mala vzniknúť jeho súčinnosťou v zmysle zákona č. 42/1994 Z. z. Faktúra č.
VF19032 zo dňa 19.11.2019, ako aj faktúra č. VF19038 zo dňa 09.06.2020 boli vystavené žalobcom
ako dodávateľom, pričom ako odberateľ je na predmetných faktúrach uvedené Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky. Slovenská republika ako žalovaný v tomto konaní preto vzniesol námietku
pasívnej vecnej legitimácie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa svojho nároku v tomto konaní
nedomáha od pasívne vecne legitimovaného subjektu, teda bez ďalšieho musí byť žaloba žalobcu
zamietnutá. Zo stanoviska odboru krízového riadenia, Okresného úradu Košice vyplýva, že na základe
návrhu hlavného hygienika Slovenskej republiky v súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z.
prednosta Okresného úradu Košice vyhlásil pre územie Košického kraja dňa 22.01.2020 o 15.00 hod.

mimoriadnu situáciu z dôvodu, že v súvislosti s ekologickou haváriou, ktorá je situovaná v areáli
lesné obory v lokalite Chemko Strážske, po obhliadke priestorov ekologickej havárie a na základe
analýzy odobratých vzoriek, hlavný hygienik Slovenskej republiky konštatoval, že uvedená situácia
spĺňa predpoklady ohrozenia verejného zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č.
355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení neskorších

predpisov, v dôsledku uvoľnenia chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a
majetok a podal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie na
likvidáciu úniku nebezpečných látok. Súbežne došlo k vyhláseniu mimoriadnej situácie aj Okresným
úradom Prešov. Vzhľadom na skutočnosť, že mimoriadna situácia sa netýka udalosti s náhlym únikom
nebezpečných látok, ale o ekologickú záťaž s následnou dlhoročnou kontamináciou zložiek životného

prostredia, je riešenie odstránenia príčiny tejto ekologickej záťaže zložité. Okresný úrad Košice nemá
k dispozícii potrebné sily a prostriedky na území Košického kraja na realizáciu nevyhnutných opatrení
a úloh v prípravnej fáze a ani samotné vykonanie záchranných prác, preto bola v uvedenej situácií
nevyhnutná koordinácia činností sekciou krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
so všetkými zainteresovanými a participujúcimi subjektmi. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v

súlade s § 12 zákona č. 42/1994 Z. z. a § 5 zákona č. 387/2020 Z. z. o riadení štátu v krízových
situáciáchmimočasuvojnyavojnovéhostavuvzneníneskoršíchpredpisovvsúčinnostisMinisterstvom
životného prostredia Slovenskej republiky a dotknutými subjektami pristúpilo ku koordinovaniu činností
v príprave na samotnú realizáciu záchranných prác na odstránenie nebezpečných látok. V súvislosti s
vyhlásenou mimoriadnou situáciou záchranné práce riadi Okresný úrad Košice ako územne príslušný

orgán krízového riadenia podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 42/1994 Z. z. na základe pokynom
sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pri zabezpečovaní záchranných
prác sa Okresný úrad Košice riadi vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z.
z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v
znení neskorších predpisov a vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho
rozpočtu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na prípravnú fázu riešenia likvidácie nebezpečných
látok v lokalite Zverníka a v areáli Chemka a k stanoveniu spôsobu vykonania záchranných prác
bolo vykonaných viacero pracovných stretnutí v uvedenej lokalite a v areáli v čase pred vyhlásením
mimoriadnej situácie a aj po jej vyhlásení. Žalobca bol listom prednostu Okresného úradu Košice č.

OU-KE-OKR1-2020/011229 zo dňa 03.03.2020 požiadaný o stanovisko k zabezpečeniu prístupu do
lokality Zverník - Orlová - Strážske podľa § 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. za účelom vykonania
záchranných prác počas trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie. Žalobca bol zároveň informovaný o
jeho práve na náhradu škody podľa § 19 ods. 3 zákona č. 42/1994 Z. z. Žalobca vyjadril písomný
súhlas so vstupom na nehnuteľnosť s požiadavkou o zaslanie konkrétnych termínov vykonávania

záchranných prác, subjektov oprávnených na vstup do lokality Zverník a iných súvisiacich skutočností.
V danom čase však na rozsah a komplikovanosť skutkovej situácie, ešte nebolo zrejmé kto, kedy
a akým spôsobom bude vykonávať záchranné práce. V rámci vykonaných pracovných stretnutí na
nehnuteľnosti žalobcu (obhliadky priestorov s nebezpečnými látkami v teréne) v termínoch uvedených
žalobcom v žalobe žalobcu, nevznikli žiadne škody so sprístupnením nehnuteľnosti. Žalobca nebol pred

pracovnými stretnutiami v lokalite Zverník žiadnym spôsobom požiadaný o vykonanie úprav terénu,
či na vykonanie akýchkoľvek iných činností, ale len o sprístupnenie nehnuteľnosti žalobcu podľa §
19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. Žalobca zaslal Okresnému úradu Košice tri samostatné žiadosti s
prílohami za účelom úhrady výdavkov a náhrad škôd, ktoré mali žalobcovi vzniknúť (tak ako uvádzal vpredmetných žiadostiach a žalobe), z dôvodu sprístupnenia nehnuteľnosti v daných termínoch, a to: a)
žiadosť žalobcu o úhradu nákladov na celkovú sumu 2.600 eur za zabezpečenie prístupu do Zverníka
Orlová Strážske za účelom vykonávania záchranných prác spojených so sprístupnením nehnuteľnosti s

priloženou faktúrou Poľovníckej spoločnosti CRW č. 200001 zo dňa 26.03.2020 len na sumu 1.600 eur
a veľkým technickým preukazom traktora. Predmetná žiadosť bola Okresnému úradu Košice doručená
dňa 05.10.2020. Okresný úrad Košice neakceptoval žiadosť žalobcu, nakoľko nevydal príkaz prednostu
Okresného úradu Košice pre žalobcu, ani objednávku na vykonanie záchranných prác v súvislosti s
predmetnými činnosťami tak, ako to žalobca vo svojej žiadosti uviedol. Okresný úrad Košice zároveň ani

nebolzostranyžalobcuinformovanýoproblémoch(prekážkach),ktorébybránilivstupunanehnuteľnosť
žalobcu, na základe ktorých by mali byť vykonané terénne úpravy. Žiadosť žalobcu o úhradu nákladov
na celkovú sumu 12.784,99 eur za zabezpečenie prístupu do Zverníka Orlová Strážske za účelom
vykonávania záchranných prác za obdobie od 13.03.2020 do 04.05.2020 opäť s faktúrou Poľovníckej
spoločnosti CRW č. 200002 zo dňa 30.05.2020 len na sumu 3.264,00 eur. Zvyšnú sumu žalobca
žiadal uhradiť ako cenu práce pre zazmluvnenú osobu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo

dňa 04.05.2020 za účelom zabezpečovania súčinnosti pri vykonávaní záchranných prác za obdobie od
05.05.2020do30.09.2020.OkresnýúradKošiceanitútožiadosťžalobcuneakceptoval,nakoľkonevydal
príkaz prednostu Okresného úradu Košice, ani objednávku pre žalobcu na vykonanie záchranných prác.
Žiadosť žalobcu s faktúrami a úhradu v celkovej sume 710,70 eur vystavenými VAS, s. r. o., ŠVPÚ,
Dolný Kubín, Slovenskou zdravotníckou univerzitou, Bratislava za odvoz a neškodné odstránenie ŽVP,

za vyhotovenie skúšok na prítomnosť PCB látok a za expertízu na prítomnosť PCB látok. Okresný úrad
Košice ani túto žiadosť žalobcu neakceptoval, nakoľko fakturované práce a činnosti neboli predmetom
záchranných prác v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou a nevydal ani príkaz prednostu
Okresného úradu Košice, ani objednávku pre žalobcu na vykonanie záchranných prác. Predmetom
záchranných prác je zber, odsun a ekologická likvidácia nebezpečných látok nachádzajúcich sa v lokalite

Zverníka Orlová Strážske a v areáli Chemka, a. s. Strážske v likvidácii. Zákonom č. 42/1994 Z. z., v jeho
piatej hlave, je upravený inštitút náhrady škody. Okrem iného zákon pripúšťa náhradu vecnej škody, a
to v prípade, ak škodu spôsobila fyzická osoba pri plnení úloh civilnej ochrany. Podľa § 1 ods. 2, písm.
a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z. z. sú výdavkom na civilnú ochranu
„náhrady škody spôsobené vstupom na nehnuteľnosť“. Nakoľko fakturované náklady žalobcom nie sú

škodou v zmysle predmetných normatívnych ustanovení, žalobca nemá nárok na náhradu škody, resp.
právny nárok na úhradu vynaložených nákladov žalobcu za činnosti, o ktoré ju orgán miestnej štátnej
správy nežiadal a ani ich nenariadil. Zároveň uvádzame, že Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
boli doručené faktúry, na ktoré reagovalo ministerstvo oznámením č. SE-OU2-2020/001191-001 zo dňa
30.01.2020, tak že v účtovnej evidencii bola vykonaná kontrola uhradených a neuhradených záväzkov

voči dodávateľom. Na základe tejto kontroly oznámili, že neevidujú žiaden záväzok voči žalobcovi
a tým považujú upomienku za bezpredmetnú. Zo stanoviska odboru účtovníctva, sekcie ekonomiky,
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. SE-OU2-2020/001191-003 zo dňa 20.02.2020 vyplýva, že
faktúra žalobcu nie je ničím podložená, nie je na ňu právny nárok a predmetná faktúra nebude zo strany
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky akceptovaná a zaplatená. Následne sa žalovaný vyjadril aj

k faktúre č. VF19038 zo dňa 09.06.2020 tak, že z odpovede odboru účtovníctva, sekcie ekonomiky,
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. SE-OU2-2020/001374-002 zo dňa 25.06.2020 vyplýva, že
fakturované služby neboli vykonané na základe objednávky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ani
inej požiadavky. Skutočnosť, že umožnil majiteľ pozemku počas mimoriadnej situácie zo dňa 22.01.2020
vstup na pozemok a poskytol súčinnosť zástupcom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bola jeho

povinnosť v zmysle zákona o civilnej ochrane č. 42/1994. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svojou
žalobou nielenže nepreukázal právny základ svojho nároku, ale ani fakturované služby žalobcom
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nevyplývajú zo žiadnych či už zákonných ustanovení, alebo
z právneho úkonu medzi žalobcom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Žalobca adresoval
Okresnému úradu Košice dňa 02.10.2020 faktúru na sumu 12.784,99 eur za zabezpečenie prístupu k

nehnuteľnostiam, súčinnosť pri obhliadkach, plat zamestnanca a pohonné hmoty. K uhradeniu faktúry
stanoviskom prednostu Okresného úradu Košice zo dňa 12.11.2020 nedošlo z dôvodu absencie príkazu
prednostu Okresného úradu Košice na realizáciu predmetných úkonov. Konateľ žalobcu ďalej vo svojom
podnete spochybňoval oprávnenosť vstupu zamestnancov sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky na nehnuteľnosť žalobcu a okolnosť, že Okresný úrad Košice nebol z hľadiska

vecnej pôsobnosti kompetentný posúdiť žiadosť o preplatenie nákladov vo výške 12.784,99 eur zo
dňa 02.10.2020. Zo záznamu o kontrole odboru vnútornej kontroly a sťažností, útvaru kontroly, Úradu
inšpekčnej služby č. UIS-KO-OVKS-27-005/2021-K zo dňa 26.05.2021 vyplýva, že vykonanou kontrolou
nebolo v kontrolovanom subjekte zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov aniinterných predpisov vydaných na ich základe. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

4. Žalobca sa v replike doručenej súdu dňa 16.11.2021 vyjadril tak, že poskytovaním služieb pre rôzne
záchranné zložky, ktoré koordinovalo ministerstvo došlo ku škode žalobcu, a to k zmenšeniu jeho
majetku, čo by v prípade neposkytovaniu súčinnosti pri záchranných prácach nedošlo. K námietke
pasívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že všetky fakturované služby poskytli žalobcovi na jeho
žiadosť, čo vydokladovali e-mailovou komunikáciou a prezenčnými listami, že splnili predmet ich

požiadavky. Skutočnosť, že konali s oprávneným subjektom je potvrdené aj v článku III. žalovaného, kde
uviedol, že Okresný úrad Košice nemá k dispozícii sily ani prostriedky na vykonanie záchranných prác,
preto bola nevyhnutná koordinácia činnosti sekciou krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, čo nakoniec bolo potvrdené aj záznamom o vykonanej kontrole - Úradom inšpekčnej služby
zo dňa 26.05.2021. Úradom inšpekčnej služby potvrdil, že oba subjekty konali zákonne (oprávnené) a
teda tým je tiež potvrdená oprávnenosť našej fakturácie a nákladov voči Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky. V liste Okresného úradu Košice z 3.3.2020 sp.zn.OU-KE-OKR1-2020/011229 bolo uvedené,
že žalobca má právo podľa § 19 ods.3 zákona č.42/1994 Z.z. si uplatniť náhradu vzniknutých škôd
a nákladov spojených so sprístupnením lokality Zverník Orlová a s vykonaním záchranných prác.
Požiadavka na uplatnenie refundácie vzniknutých škôd a nákladov má obsahovať súhrnné údaje o
výdavkoch, účtovné doklady a príslušnú fotodokumentáciu. Žalobcovi nie jasný postup ministerstva a

jeho zložiek, keď odmietajú preplatiť náklady spojené so sprístupnením lokality, hoci sa k tomu zaviazali,
naviac žiadne úpravy terénu neboli zo strany žalobcu vykonané, a ani škoda ktorú si uplatňuje nevznikla
v súvislosti s úpravami terénu (žalobca to ani nikdy netvrdil). V liste ministerstva zo dňa 12.03.2020
sp.zn.SKR-COKP2-2020/000063-049 je uvedené, že v súvislosti s otázkami vstupu do areálu žalobcu
mu bola zaslaná žiadosť Okresného úradu Košice zo dňa 03.03.2020, ktorej obsahom sú aj informácie o

spôsobe uplatňovania škody a výdavkov. Je potrebné uviesť, že mimoriadna situácia sa týka 3 objektov
- „Ošípáreň“, „Stará tepláreň“ a „Prameň“. Objekt „Ošipáreň“ je zapísaný na LV XXXX č.p.XXXX/XX1 a
uvedená nehnuteľnosť nie je súčasťou Zvernice Orlová, je len objektom, ktorý tvorí spoločnú hranicu
so zvernicou, žalobca nie je vlastník ani nájomca nehnuteľnosti, prístup k nehnuteľnosti je i z areálu
Chemka. Objekt „G.“ je podzemný objekt, ktorý nie je evidovaný v KN, nad objektom je lesný porast

evidovaný v KN na LV XXXX č.p.XXXX/XX, žalobca nie je vlastník ani nájomca nehnuteľnosti, žalobca
je len vlastník lesného pozemku nad teplárňou, nakoľko sa jedná o podzemnú stavbu, hlavný prístup k
nehnuteľnosti „Tepláreň“ je z areálu Chemka, a to betónovou cestou. Objekt -„Prameň“ sa nachádza na
LV XXX č.p.XXX a žalobca je vlastník pozemku, kde sa našli zakopané sudy v lese nad prameňom, teda
iba objekt „Prameň“ sa nachádza vo zvernici, ale žalobca sa nepodieľa nijakým spôsobom na riešení

krízovej situácie pri objekte „Prameň“. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa rozhodlo pri riešení
krízovej situácie v súvislosti s objektami (Ošipáreň a Tepláreň) využiť nehnuteľnosti žalobcu, pričom
žalobca nie je účastníkom žiadneho konania týkajúceho sa likvidácie záťaže pri objektoch Ošipáreň
a Tepláreň, nemá k nim žiaden právny vzťah a vstup umožňuje v zmysle § 19 zákona č. 42/1994
Z. z. Škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, teda keby

nedošlo k tomu, že žalobca musí poskytovať služby spojené so sprístupnením lokality, nedošlo by
ani k zmenšení majetku žalobcu. K tvrdeniu žalovaného, že Okresný úrad Košice nevydal príkaz pre
žalobcu na vykonávanie záchranných prác je pravdivý, nakoľko žalobca si neuplatňuje žiadnu škodu
v tomto konaní, ktorá by súvisela so záchrannými prácami, pričom žalovaný uviedol, že predmetom
záchranných prác je zber, odsun a ekologická likvidácia nebezpečných látok. Okresný úrad Košice v

liste z 12.11.2020 sp.zn. OU-KE-OKR-2020/011229 uviedol na konci listu, že Okresný úrad Košice ani
Okresný úrad Michalovce na konkrétne dni v uvedenom období od 13.03.2020 do 30.09.2020 ani ústne,
ani telefonický ani iným spôsobom žalobcu o zabezpečenie prístupu na konkrétny deň nežiadali. Avšak
z korešpondencie plk. Ivicu je zrejmé, že zamestnanec Okresného úradu Michalovce, pán V. N., bol
informovaný a zúčastnil sa obhliadky dňa 21.07.2020 teda v uvedenom období a z uvedeného dôvodu

sa žalobcovi javí tvrdenie Okresného úradu Košice ako zavádzajúce.

5. Žalovaný v duplike zosumarizoval predmetné argumenty vzťahujúce sa na danú vec. Opätovne
zdôraznil, že zákonom č. 42/1994 Z. z., v jeho piatej hlave, je upravený inštitút náhrady škody. Okrem
iného zákon pripúšťa náhradu vecnej škody, a to v prípade, ak škodu spôsobila fyzická osoba pri plnení

úloh civilnej ochrany. Nakoľko fakturované náklady žalobcom nie sú škodou v zmysle predmetných
normatívnych ustanovení, žalobca nemá nárok na náhradu škody, resp. právny nárok na úhradu
vynaložených nákladov žalobcu za činnosti, o ktoré ju orgán miestnej štátnej správy nežiadal a ani
ich nenariadil. Žalobca nevykonáva pre žalovaného žiadnu službu, povinnosti mu vyplývajú priamo zozákona č. 42/1994 Z. z., pričom nárok žalobcu uplatnený v tejto právnej veci nie je škodou v zmysle
príslušného ustanovení predmetného zákona.

6. Súd na pojednávaní konanom dňa 30.09.2022 zhodnotil, čo je sporné, čo je nesporné, vec predbežne
právne posúdil, pričom strany nemali návrhy na vykonanie dokazovania (okrem listín doložených v
spise aj na predmetnom pojednávaní zo strany žalobcu). Súd sa preto oboznámil s listinnými dôkazmi
založenými v spise, a to s vyhlásením mimoriadnej situácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
OÚ KE č. OÚ-KE-OKR1-2020/011229 zo dňa 22.01.2020, s faktúrou č. VF19032 a upomienkou, a

oznámením k upomienke zo dňa 30.01.2020, s odpoveďou žalobcu zo dňa 10.02.2020, so stanoviskom
k faktúram č. VF19032 zo dňa 20.02.2020, č. VF1 9032 zo dňa 03.03.2020, s výzvou na úhradu
faktúry VF19032 zo dňa 05.05.2020, s prezenčnou listinou zo dňa 01.10.2019, 04.02.2020, 27.02.2020,
05.03.2020, 06.02.2020, s faktúrou č. VF19038, s odsúhlasením poskytovaných služieb Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky zo dňa 05.05.2020, s odstúpením faktúry zo dňa 25.06.2020, so žiadosťou
o zabezpečení prístupu zo dňa 03.03.2020, s listom označeným ako náhrada vzniknutých nákladov

žalobcu zo dňa 02.10.2020, so stanoviskom k asanácii stavby zo dňa 03.03.2020, s faktúrou poľovníckej
spoločnosti CRW na sumu 3.264 eur, s pracovnou zmluvou W.. K. X., s náhradou vzniknutých nákladov
zo dňa 12.11.2020, s dokladmi týkajúcimi sa úhrady žalobcu za pohonné hmoty, so záznamom o kontrole
UIS, č. UIS-KO-OVKS-27-001/2021-K zo dňa 26.05.2021, s e-mailovou komunikáciou strán konania,
ako aj s príslušnými štátnymi orgánmi, s mapou predmetného územia, ako aj náčrtom žalobcu a ďalšími

písomnými a ústnymi prejavmi strán konania.

7. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

8. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných

náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

9. Podľa § 73 CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

10. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá koná za štát.

11. Podľa § 135 ods. 2 CSP ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto

štátneho orgánu.

12. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

13. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z.z. v rámci pôsobnosti orgánov štátnej správy ministerstvo
vnútra a) vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany, b) riadi výkon štátnej správy

na úseku civilnej ochrany, c) vypracúva analýzu územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych
udalostí, d) vypracúva a aktualizuje plán ochrany obyvateľstva, e) organizuje a riadi informačný
systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy vrátane informovania príslušného orgánu iného štátu
o cezhraničných účinkoch mimoriadnej udalosti, f) ustanovuje základné technické a prevádzkové
podmienky informačného systému civilnej ochrany a schvaľuje predložené projekty na ich výstavbu,

g) určuje stavebnotechnické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany z hľadiska požiadaviek civilnej
ochrany, h) zabezpečuje a vykonáva preventívno-výchovnú a edičnú činnosť, ako aj vzdelávanie
zamestnancov, ktorí plnia úlohy civilnej ochrany; zabezpečuje vedeckovýskumnú a vývojovú činnosť
v civilnej ochrane, i) koordinuje prípravu na civilnú ochranu a vykonáva odbornú prípravu na získanie
odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany (ďalej len "odborná spôsobilosť"), j) zabezpečuje rozvoj

medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany, najmä s Európskou úniou a jej členskými štátmi, a
zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách civilnej ochrany, k) ustanovuje spôsob
hospodárenia s materiálom civilnej ochrany, pričom hospodárením s materiálom civilnej ochrany sa
rozumie okrem oprávnení a povinností podľa osobitného predpisu 15a) aj jeho obstarávanie, evidencia,skladovanie, použitie, ošetrovanie, skúšky, opravy a kontroly, l) schvaľuje skladbu, rozsah a určenie
výdavkov okresného úradu na civilnú ochranu z prostriedkov štátneho rozpočtu na príslušný rok, m)
určuje členenie ohrozeného územia na účel plánovania úloh a opatrení na ochranu obyvateľstva pred

účinkom nebezpečnej látky, n) kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany.

15. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. ministerstvo vnútra sa podieľa na a) riadení a vykonávaní
záchranných prác, b) evakuácii, c) radiačnom a chemickom monitorovaní, d) poskytovaní a prijímaní
humanitárnej pomoci.

16. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z.z. pre prípady vzniku mimoriadnej udalosti, vlastník alebo
nájomca nehnuteľnosti je povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej svoju právomoc
podľa tohto zákona alebo umiestniť na nej technologické zariadenia civilnej ochrany alebo technické
prostriedky informačného systému civilnej ochrany.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. vlastník alebo nájomca, na ktorého nehnuteľnosti
sú umiestnené zariadenia civilnej ochrany alebo technické prostriedky informačného systému civilnej
ochrany, je povinný po predchádzajúcej výzve umožniť vstup na nehnuteľnosť osobe vykonávajúcej
svoju právomoc podľa tohto zákona na účel vykonania údržby a kontroly.

18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 42/1994 Z.z. ustanovením odsekov 1 a 2 nie je dotknuté právo na
náhradu škody.

19. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 599/2006 Z.z. výdavkami na

civilnú ochranu, ktoré sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej
kapitoly ministerstva, sú aj náhrada škody spôsobenej vstupom na nehnuteľnosť alebo umiestnením
a prevádzkou technologického zariadenia civilnej ochrany a technických prostriedkov informačného
systému civilnej ochrany v správe ministerstva na takejto nehnuteľnosti.

20. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 599/2006 Z.z. požiadavky na úhradu výdavkov
podľa odseku 2 sa
uplatňujú na ministerstve.

21. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 599/2006 Z.z. výdavkami na civilnú ochranu,

ktoré sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly ministerstva prostredníctvom rozpočtu
obvodného úradu, sú výdavky na plnenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obvodného úradu, a to
na a) prevádzku, údržbu, kontrolu a opravy zariadení civilnej ochrany, ktoré sú v správe obvodného
úradu, e) jednorazovú peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v súvislosti s umiestnením
technických prostriedkov informačného systému civilnej ochrany.

22. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 599/2006 Z.z. výdavkami na civilnú
ochranu, ktoré sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly ministerstva prostredníctvom
rozpočtu obvodného úradu, sú aj náhrady výdavkov (nákladov) na prevádzku, údržbu, kontrolu a
opravy zariadení civilnej ochrany vytvorených podľa rozhodnutia obvodného úradu pre potreby územia

v priebehu plnenia úloh a opatrení civilnej ochrany.

23. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok na náhradu škody podľa § 19 ods. 3 zákona č. 42/1994
Z.z., ktorá mu vznikla vo výške 17.392,99 eur v dôsledku poskytnutej súčinnosti žalobcu vstupom na
nehnuteľnosť v spojitosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou. Náhradu škody vo výške 17.392,99

eur vyčíslil nasledovne. Škoda vo výške 4.608 eur žalobcovi mala vzniknúť v dôsledku vstupu na
pozemok žalobcu poverenými osobami orgánov štátnej správy v rámci vykonaných obhliadok v dňoch
16.05.2019, 01.10.2019, 04.02.2020,06.02.2020, 27.02.2020 a 05.03.2020, keď žalobca zabezpečil
osobu, ktorá sprevádzala poverené osoby po areáli. Škoda vo výške 3.264 predstavuje priame náklady
žalobcu na úhradu služieb poľovnej spoločnosti CRW v období od 13.03.2020 do 04.05.2020, ktorá

zabezpečovala sprevádzanie poverených osôb na pozemku žalobcu a suma 127,55 eur predstavuje
náklady za pohonné hmoty vozidla. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 9.393,44 eur ako
cenu práce zamestnanca žalobcu od 04.05.2020 do 30.09.2020, ktorého musel zamestnať v dôsledku
poskytnutej súčinnosti žalovanému na sprevádzanie poverených osôb na pozemku žalobcu.24. V konaní nebolo sporné vyhlásenie mimoriadnej situácie dňa 22.01.2020 Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky prostredníctvom Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, ako

okresných úradov v sídle krája podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z. na území Košického
a Prešovského kraja v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v dôsledku výskytu
nebezpečného odpadu v lokalite Chemko Strážske. Koordináciu a riadenie prevzalo Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky v zmysle § 12 zákona č. 42/1994 Z.z., pričom záchranné práce riadi Okresný
úrad Košice ako územne príslušný orgán krízového riadenia v zmysle § 13 ods. 1 písm. g) zákona č.

42/1994 Z.z. na základe pokynu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Prednosta Okresného úradu
Košice zo dňa 03.03.2020 požiadal žalobcu o stanovisko k zabezpečeniu prístupu do lokality Zverník-
Orlová-Strážske podľa § 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z.z. za účelom vykonania záchranných prác
počas trvania vyhlásenej mimoriadnej situácie. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 12.03.2020,
ktorý súhlasil so zabezpečením súčinnosti vstupom na jeho pozemok. Obhliadky nelegálnej skládky
PCB cez pozemok vo vlastníctve žalobcu sa týkali 3 objektov, a to Ošíparne, Teplárne a Prameňa v

dňoch 16.05.2019, 01.10.2019, 04.02.2020, 06.02.2020, 27.02.2020, 05.03.2020, 21.07.2020. Sporným
nebolo ani predloženie dokladov zo strany žalobcu (najmä faktúr), ako aj obsah e-mailovej a písomnej
komunikácie medzi žalobcom a poverenými orgánmi štátnej správy.

25. Naproti tomu žalovaný namietal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, keďže ministerstvo je

samostatnou právnickou osobou, ktorá v zmysle § 12 zákona č. 42/1994 Z.z. je ústredným orgánom
štátnej správy. Následne žalovaný namietal dôvodnosť žalobcovho nároku na náhradu škody, keďže
táto žalobcovi nevznikla v súvislosti s vykonávaním opatrení na znižovanie rizík ohrozenia alebo činností
na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej situácie, a preto nejde o náhradu škody,
ktorá vznikla vstupom osoby vykonávajúcej svoju právomoc, či náhradu vecnej škody. Fakturované

služby žalobcom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nevyplývajú zo žiadnych, či už zákonných
ustanovení, alebo právneho úkonu medzi žalobcom a ministerstvom.

26. Súd v prvom rade skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, voči ktorému smeroval nárok na
náhradu škody podľa § 19 ods. 3 zákona č. 42/1994 Z.z. v spojitosti so vstupom na pozemok žalobcu.

27. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca

vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých

sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie

je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 ). Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je

imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 06.
2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 ). Pred preskúmaním uplatňovaného
nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

28. Súd však po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaný, keď žalobca za žalovaného označil v zmysle § 135 ods. 1 CSP, štát, Slovenskú republiky,
v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, namiesto štátneho orgánu, do ktorého
pôsobnosti náhrada škody spojená so vstupom na nehnuteľnosť v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 42/1994Z.z. patrí, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako
štátneho orgánu má podľa § 135 ods. CSP samostatnú právnu subjektivitu. V tejto súvislosti súd
poukazuje na vymedzenie kompetencií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 12 ods. 1

zákona č. 42/1994 Z.z., pod ktorého pôsobnosť v oblasti civilnej ochrany, takto vymedzená náhrada
škody patrí. Aj v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
599/2006 Z.z. v spojitosti s výdavkami na oblasť civilnej ochrany (týmto je aj náhrada škody spojená
so vstupom na nehnuteľnosť) upozorňuje, že tieto sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu, avšak
prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, pričom požiadavky takýchto výdavkov sa uplatňujú

na ministerstve (podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 599/2006 Z.z.).
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní
nie je daná, a preto žalobu zamietol.

29. Za danej situácie by posudzovanie námietok týkajúcich sa náhrady škody, teda dôvodnosti nároku
na náhrady škody, či splnenia predpokladov úspešného uplatňovania náhrady škody (ako je porušenie

povinnosti škodcu, vznik škody a kauzálny nexus medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody
poškodeného) posunula výlučne do akademickej roviny, čo súd nepovažuje za hospodárne.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a contrario tak,
že aj keď mal žalovaný plný úspech v konaní (a patril by mu inak nárok na náhradu trov konania), v
konaní sa vzdal nároku na náhradu trov konania a tieto mu v konaní ani nevznikli, a preto súd v súlade
so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie konania, rozhodol tak, že žiadnej zo strán konania
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).