Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/224/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406216674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:1406216674.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Dopravný

podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736 proti žalovanej: M.. L. Č., G.. XX. XX.
XXXX, E. K. M. W. XXXX/.XX, K.-V., právne zastúpenej: JUDr. Katarínou Kaňkovou, PhD., advokátkou
so sídlom Hurbanova 81, Hlohovec, o zaplatenie 1.327,76 eur t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1.327,76 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 05. 09. 2006 na Okresnom súde Bratislava IV domáhal, aby súd
uložil žalovanej zaplatiť istinu vo výške 1.327,76 eur (40.000,- Sk) s príslušenstvom a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako chodkyňa v Bratislave spôsobila dňa 06. 09. 2004 v čase o
13.36 hod. škodu žalobcovi tak, že prechádzala Ružinovskú ulicu z pravej strany na ľavú cez koľajisko

električiek smerom von z centra a do koľajiska električiek vstúpila v čase, keď to celková dopravná
situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala a došlo k zrážke s električkou č. 7113 linky č. 14/5,
ktorú riadil vodič žalobcu U. P.. Podľa oznámenia o dopravnej nehode č. p.: ČVS-ORP-145/ODN-2004-
II Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát - oddelenie
dopravných nehôd, Bratislava, vykonaným šetrením bolo zistené, že odporkyňa chodkyňa porušila
ustanovenie § 3 ods. 2, písm. a) zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v
znení neskorších predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák.

SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odporkyňa proti rozhodnutiu o
priestupkuOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuORPZBratislavaIVpodalaodvolanie.Krajskýdopravný
inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod sp. zn. č. p. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04.
10. 2005 odvolanie odporkyne zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu
OR PZ Bratislava IV potvrdil. Toto rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2005 a
vykonateľnosť dňa 07. 11. 2005. Žalobcovi na električke rozbitím predného okna vznikla škoda vo výške
47.474,- Sk (1.575,85 eur). Kooperativa poisťovňa, a. s. z havarijného poistenia škodu na električke

uhradila okrem spoluúčasti 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 01. 06.
2005 a 08. 06. 2006 za účelom vysporiadania škody, ale táto škodu nevysporiadala.3. Podaním zo dňa 21. 05. 2007 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne vzniesla námietku
miestnej príslušnosti súdu z dôvodu, že žalovaná má trvalý pobyt na adrese J. XX, I. G. E..

4. Dňa 29. 05. 2007 bola vec postúpená Okresnému súdu Vranov nad Topľou ako súdu miestne
príslušnému v zmysle § 84 a 85 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

5. Súd vo veci pojednával dňa 02. 07. 2007, kde právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že v danom
prípade je daná objektívna zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu podľa § 427 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“). Naviac poukázala na tú skutočnosť, že žalobca právne nezdôvodnil svoj
nárok proti žalovanej a okrem toho poukázala na rozporuplnosť tvrdení vyplývajúcich zo spisu, ktorým
bolo vykonávané šetrenie predmetnej dopravnej nehody, kde bolo iné tvrdenie znalca, iné tvrdenie v
priebehu konania predtým ako bolo nariadené znalecké dokazovanie s tým, že naviac pokiaľ žalobca
súdu predložil rozhodnutie o odvolaní poukázala na tú skutočnosť, že na Krajskom súde v Bratislave sa
vedie konanie o preskúmanie správneho rozhodnutia pod sp. zn. 2S/399/05 a zatiaľ nemá vedomosť o

tom v akom štádiu je toto konanie. Čo sa týka konaní vedených pod značkou 17C/65/07 na Okresnom
súde Bratislava I a 8C/13/07, v jednom prípade sa vedie konanie o náhradu škody z ublíženia na zdraví
pokiaľ sa týka bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a v druhom prípade ide o konanie o
náhradu škody v súvislosti s ostatnými nárokmi ako strata na zárobku počas PN aj ďalšie nároky, ktoré
momentálne uviesť nevie. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že navrhuje, aby bolo vykonané znalecké

dokazovanie ohľadom zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu.

6. Dňa 23. 11. 2007 vykonal Okresný súd Bratislava I, ako dožiadaný súd, výsluch žalobcu z ktorého
vyplýva, že súdu boli predložené originály dokladov, ktoré však medzitým boli žalobcovi vrátené a boli
z nich vyhotovené fotokópie. Žalobca zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol aj v návrhu na začatie

konania, na základe ktorých sa domáha náhrady škody a uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania.

7. Na otázku súdu právnej zástupkyni žalovanej, či žalovaná s návrhom súhlasí, právna zástupkyňa
žalovanej uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože v predmetnej veci došlo viacerým pochybeniam.

Poukazuje na to, že odporkyňa prechádzala cez prechod pre chodcov a absurdné je tvrdenie, že
prechod pre chodcov sa prerušuje v úseku električkových koľají. Takýmto výkladom by chodcom bolo
znemožnené vôbec prechádzať na druhú stranu cesty legálnym spôsobom, pretože úsek kde sa
nachádzajú električkové koľaje nie je možné prejsť iným spôsobom. Poukazuje na to, že v konaní
ohľadne stanovenia zodpovednosti bola odporkyňa uznaná za vinnú z predmetnej nehody pričom sa

vychádzalo zo znaleckého posudku T.. C., ktorý pripustil viac variantov, avšak najzávažnejšiu skutočnosť
obišiel. Keď na strane 8 znaleckého posudku uviedol, že z predložených materiálov nie je možné
z technického hľadiska určiť prečo vodič električky použil v určitej vzdialenosti núdzové brzdy keď
chodkyňa v okamihu ich použitia sa nachádzala mimo koľajiska. Túto skutočnosť uviedla preto, lebo
žalovaná bola zbavená možnosti preukazovať dej, resp. ako k zrážke došlo, pretože na uvedenú nehodu

si nepamätá. Postup znalca bol vyvrátený aj posudkom ústavu súdneho inžinierstva, ktoré doloží do
spisu a súčasne uvádza aj to, že žalovaná prostredníctvom iného právneho zástupcu, ktorý ju zastupuje
v trestnej veci podala návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia a vec nie je právoplatne skončená, toho
času je na Najvyššom súde. Poukazuje na zákon č. 315/1996 Z. z. a zákon č. 164/1996 Z. z. ako aj na
vyhlášku č. 225/2004 Z. z., že v prípade organizácie vykonávajúcej dopravu a takouto je aj žalobca ide o

objektívnu zodpovednosť ak dôjde k dopravnej nehode, pričom z vyššie uvedených predpisov je zrejmé,
že prednosť na prechode má vždy chodec a prevádzateľ motorového vozidla musí ísť takou rýchlosťou,
aby na vzdialenosť na ktorú má rozhľad mohol bezpečne zastaviť. V mieste, kde došlo k dopravnej
nehode, ide o rovný a prehľadný úsek, vodič odporkyňu videl a mohol vidieť z dostatočnej vzdialenosti
a podľa jej názoru bol to práve vodič električky, ktorý nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu. Táto

zodpovednosť je objektívna a môže sa jej zbaviť len v prípade, ak preukáže že škode nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Toto úsilie nemožno vzťahovať na vodiča,
ale objektívne na kohokoľvek, to znamená, že nikto na mieste vodiča nemohol tejto nehode zabrániť.
Všetky tieto okolnosti sú dôvodom pre použitie ustanovenia § 450 a 441 OZ, podľa ktorého odporkyňa
aj keď by porušila a bola uznaná vinnou sa môže zbaviť zodpovednosti, respektíve môže jej byť znížená

náhrada v podstate až na nulu, obdobne je to v prípade § 441 OZ, ktorý hovorí o zavinení. Na otázku
súdu či odporkyňa cestovala električkou a ako došlo k nehode právna zástupkyňa uviedla, že z obsahu
celého spisu vyplýva, že žalovaná električkou necestovala a do pozornosti udáva, že k nehode došlo v
čase okolo obeda v septembri a žalobca nezabezpečil v konaní žiadneho svedka nehody čo je takmervylúčené, nakoľko k nehode došlo pred nemocnicou a na zastávke električky. Na otázku súdu či má
žalovaná uzavretú poistku na domácnosť s niektorou zo zmluvných poisťovní uvádza, že poistku majú
uzavretú rodičia žalovanej s ktorými žije v spoločnej domácnosti v mieste trvalého bydliska a teda

poisteniesavzťahujeajnaňu.Zakázalavšakpoisťovniplniťnakoľkobysatakzbavilamožnosťdomáhať
sa náhrady.

8. Na pojednávaní dňa 21. 11. 2008 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že z predložených listinných
dôkazov čo sa týka samotnej výšky škody nie je zrejmé za akú cenu žalobca nadobudol sklo, tmel a

všetky náležitosti čo sa týka materiálových nákladov. Taktiež uviedla, že je platcom DPH, to znamená
tieto veci musel nakúpiť a DPH je odpočítateľnou položkou. Zatiaľ škodu nepreukázal, pretože túto
škodu nemôže uplatňovať v takej výške ako ju uvádza sám. Je to nejaký ich vlastný doklad, ktorý v
rámci vnútorného obehu vystavujú. DPMB náhradné diely museli nadobudnúť, nakúpiť a táto skutočnosť
dodnes preukázaná nie je a nemala ju preukázanú ani spoločnosť Kooperativa, ktorá ju bola povinná
skúmať už aj z toho dôvodu, že v poistnej zmluve jednou z podmienok je, že v prípade že poistený

v tomto prípade DPMB nadobudol veci spolu s daňou z pridanej hodnoty, daň z pridanej hodnoty
sa zo škody odpočítava a neuhrádza. Ani spoločnosť Kooperativa ani navrhovateľ v tomto konaní
túto skutočnosť zatiaľ nepreukázal. Ďalej k samotnému právnemu základu uviedla, že podľa záverov
správy a z rozhodnutí súdov v trestnom konaní, súdy potvrdili že vošla do jazdnej dráhy električky a
tá pokuta, ktorá je bola uložená podľa zákona o cestnej premávke je v poriadku. Táto skutočnosť však

pre výsledky tohto občianskoprávneho konania vôbec nie je rozhodujúca. Opäť poukázala na § 441
OZ v ktorom sa uvádza že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, to znamená žalobcu,
znáša ju pomerne, ak bola škoda zavinená výlučne nesie ju sám. Tu zákon hovorí vo vysvetlivkách k
tomuto ustanoveniu dokonca toľko, že v konaní o náhradu škody musí súd úradnej povinnosti skúmať
existenciu zavinenia samotného a to bez prípadnej námietky žalovaného. Poukazuje taktiež na súvislosť

ustanovení paragrafu 428 OZ, pretože škoda bola spôsobená nie osobitnou povahou prevádzky, ale
okolnosťou ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Odporkyňa išla po prechode pre chodcov,
to znamená, že vodič videl skupinu prechádzajúcich chodcov v dostatočnej vzdialenosti a bol takisto
povinný urobiť opatrenia na to, aby zamedzil vzniku prípadnej škody. Na rovnom úseku mohol predvídať,
že chodci môžu pokračovať v ceste ďalej a mal urobiť také opatrenia aby prípadnej škode zamedzil.

Taktiež uviedla, že tu je potrebné skúmať či nikto iný by v tomto prípade nemohol zabrániť stretu so
žalovanou a to aj pri vynaložení všetkého úsilia ktoré možno požadovať od vodiča električky, ale od
kohokoľvek iného, ktorý by bol mohol riadiť takéto vozidlo. V tomto smere žiadala aj o nariadenie
znaleckéhodokazovania,pretoževtomtosmerebymalznalecurčiťčiniktonamiestevodičabynemohol
dopravnej nehode zabrániť. Záverom tejto veci uviedla, že súd by mal zvážiť aj možnosť upustenia

od alebo aspoň zníženia náhrady škody podľa § 450 OZ, pretože ide o prípad hodný osobitného
zreteľa. Žalovaná bola v čase úrazu veľmi mladá, chýba jej časť hlavy, ktorá bola vyoperovaná sama do
invalidného dôchodku zatiaľ nechce ísť, mení zamestnania z toho dôvodu, že nie je schopná vydržať,
trpí epileptickými záchvatmi ktoré sú stále častejšie a ten jej zdravotný nie je dobrý. Dôsledky sú veľmi
závažné, preto žiada súd o zváženie možnosti zníženia následne podľa § 450 OZ.

9. Zo spisu Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2S/399/2005 vyplynulo, že potom čo bol rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave bol zamietnutý návrh navrhovateľky - teraz žalovanej L. Č. na preskúmanie
rozhodnutia žalovaného KR PZ KRP-P-203-DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 a spolu s opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 06. 2007, č. k. 2S/399/2005-43 po podaní opravného

prostriedku, teda odvolania žalobkyňou proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Najvyšším súdom SR a to
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 05. 02. 2008, č. k. 1Sžo/142/2007-55 bolo potvrdené uvedené
rozhodnutie.

10. Z podania žalobcu zo dňa 12. 01. 2009, kde reagoval na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa

21. 11. 2008, vyplýva, že bola vystavená faktúra FV - 2003-313 zo dňa 20. 03. 2003 odberateľa Dopravný
podnik Bratislava, a. s. a dodávateľa SKD TRADE, spol. s r. o. na čelné sklo „KOTAS“ v nadobúdacej
hodnote 59.180,- Kč, t. j. 77.584,98 Sk, ďalej predložil objednávku č. 4500018529 zo dňa 11. 03. 2003,
platobný príkaz zo dňa 09. 06. 2003 a likvidačný list zo dňa 20. 03. 2003. Ďalej žalobca poukázal na to,
že na výmenu skla musel použiť špeciálnu lepiacu hmotu a to lep Teroson 310 ml v cene 529,27 Sk, lep

Teroson 150 ml za 326,05 Sk, primer Teroson za 484,38 Sk, páska krycia za 96,- Sk, riedidlo C 6000 za
6,70 Sk, tmel sili. Čierny v cene 162,43 Sk, čím celkové náklady spolu s prácou predstavovali 47.474,-
Sk, z čoho materiál činí 40.722,80 Sk a práca 6.751,50 Sk. Na základe likvidačného listu zo dňa 25.05. 2005 poisťovňa uhradila 7.474,- Sk a spoluúčasť, ktorú poisťovňa nehradí predstavuje 40.000,- Sk,
čo tvorí predmet sporu.

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C/65/2007 vyplynulo, že v tomto konaní
sa žalovaná ako žalobkyňa domáhala proti DPMB a. s., kde ako vedľajšia účastníčka vystupovala
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. náhrady škody v súvislosti s ublížením na zdraví (okrem bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si uplatnila samostatnou žalobou) vo výške 106.318,- Sk a
taktiež mesačne uhrádzať stratu na zárobku po skončení PN vo výške ustálenej súdom. Taktiež z tohto

spisu vyplynulo, že podanie žalovanej v uvedenom konaní v pozícii žalobkyne o zaplatenie mesačnej
straty na zárobku po skončení PN vo výške stanovenej súdom bolo odmietnuté.

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C/13/2007 vyplynulo, že žalovaná sa ako
žalobkyňa domáhala proti žalovanému v 1. rade DPMB, a. s. a voči žalovanému v 2. rade Kooperativa
poisťovňa, a. s., bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3.337.337,- Sk s úrokom z

omeškania.

13. Na pojednávaní dňa 11. 08. 2009 právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojich vyjadreniach a
uviedla, že trvá na tom aby súd nariadil znalecké dokazovanie pre účely stanovenia miery účasti na
dopravnej nehode žalobcu a žalovanej. Taktiež pokiaľ súd zváži navrhla aj znalecké dokazovanie na

určenie výšky škody.

14. Vo vyjadrení zo dňa 12. 08. 2009 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že má za to že podkladové
materiály nepreukazujú to že navrhovateľ čelné sklo na električku, ktoré od dodávateľa SKD Trade s.
r. o. obdržal ešte v marci 2003, teda rok a pol pred dopravnou nehodou, namontoval na poškodenú

električku. Z predložených dokladov totiž nie je možné zistiť či materiál, ktorý mal údajne navrhovateľ na
sklade bol skutočne použitý na opravu následkov dopravnej nehody. Výdajka, o ktorej žalobca tvrdí, že
bola súčasťou vyúčtovania škody č. E 462/2004 doposiaľ žalovanej nebola predložená, a preto nemôže
ani posúdiť správnosť predložených dokladov.

15. Vo vyjadrení zo dňa 11. 09. 2009 žalobca uviedol, že sa oboznámil s prednesmi právnej zástupkyne
žalovanej a jej vyjadrenia považuje za nepravdivé a právnu kvalifikáciu podľa Občianskeho zákonníka za
nesprávnu. Právna zástupkyňa sa snaží zbytočnými návrhmi na vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku len predlžovať súdny spor nielen o náhradu vecnej škody, ale aj v konaní o náhradu škody na
zdraví, kde zastupuje poškodenú ako žalobkyňu. Doteraz boli všetky jej snahy o vypracovanie ďalšieho

znaleckého posudku súdmi v Bratislave zamietnuté. Žalobca taktiež predložil súdu svoje vyjadrenie zo
dňa26.05.2008a28.02.2007vkonaniachvedenýchnaOSBratislavaI.,ktoréžiadaabysúdvyhodnotil
ako listinné dôkazy predložené žalobcom. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na § 441 OZ, že
súd z úradnej moci je povinný skúmať mieru účasti. Zástupkyňa zrejme nepostrehla ustanovenia OSP
o povinnostiach účastníkov označovať dôkazy, pričom na neoznačené dôkazy súd neprihliada. K veci

DPH žalobca uviedol, že žalovaná nie je evidovaná ako platca DPH a ide o náhradu škody, kde sa DPH
musí uhrádzať. Čo sa týka objektívnej zodpovednosti, táto sa vzťahuje na škodu vzniknutú pri prevádzke
dopravného prostriedku len na prepravované osoby, ktoré uzatvorili s dopravcom konkludentnú zmluvu
o preprave. Objektívna zodpovednosť však neplatí pri zavinení nehody (konštatovanie orgánu štátnej
správy na základe znaleckého posudku) iným účastníkom cestnej premávky, ktorým je aj chodec.

Žalobca žiada aby súd pri posudzovaní zobral na vedomie, že žalobca preukázal vznik škody a jej
výšku, že žalobca preukázal zavinenie žalovanej ako chodkyne na dopravnej nehode, že žalobca
preukázal zavinenie žalovanej a príčinnú súvislosť medzi zavinením a vzniknutou škodou a že žalovaná
nepreukázala ani čiastočné zavinenie žalobcu na vzniku dopravnej nehody, a preto žiada aby súd
neakceptoval ďalšie nároky právnej zástupkyne žalovanej a túto zaviazal na náhradu škody v súlade

s návrhom.

16. V podaní zo dňa 30. 10. 2009 právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že nemá žiadnu vedomosť,
že by doposiaľ bol čo i len jeden návrh na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku zamietnutý, ba
dokonca v dnešný deň súd vo veci , ktorá sa týka náhrady škody na zdraví z tej istej dopravnej nehody

nariadil znalecké dokazovanie. V ďalšej časti žalobca uvádza, že žalovaná nie je evidovaná ako platca
DPH a ide o náhradu škody, kde sa DPH musí účtovať. Žalobca však opomenul, že vykonal opravu v
rámci prevádzkovej činnosti podniku a preto do tejto faktúry nemohol zaúčtovať DPH, pretože DPH by
mohol zaúčtovať len v prípade, keby faktúru vystavil žalovanej. Keďže tak neučinil nemôže požadovaťDPH od žalovanej, pretože ju nevynaložil a pravdepodobne ani neúčtoval. Ďalšia právna konštrukcia
žalobcu spočívajúca vo vyjadrení, že objektívna zodpovednosť neplatí pri zavinení dopravnej nehody
iným účastníkom cestnej premávky, ktorým je chodec je zarážajúca už aj z toho dôvodu, že žalovaná

v tomto konaní ani pri skúmaní objektívnej zodpovednosti nie je povinná preukazovať zavinenie
žalobcu na vzniku dopravnej nehody, pretože zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov
zákon predpokladá a teda samotnou skutočnosťou, že došlo k dopravnej nehode medzi chodkyňou
a právnickou osobou vykonávajúcou dopravu je daná zodpovednosť dopravcu, ktorej sa tento môže
zbaviť podľa § 428 OZ, ak preukáže že škode nemohol zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré

možno požadovať, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade je na žalobcovi a nie na žalovanej. Preto aj
zákon ukladá súdom z úradnej povinnosti skúmať mieru zodpovednosti účastníkov za vznik dopravnej
nehody. Už citované rozhodnutie Rc 15/2004 ktoré sa uvádza v tom istom komentári Občianskeho
zákonníka a je uvedené v judikatúre ustanovenia § 420 OZ, kde sa uvádza, že pri strete vozidla s
chodcom sa zodpovednosť za poškodenie vozidla posudzuje podľa paragrafu 420 OZ a spoluzavinenie
vodiča podľa § 441 OZ, pričom zodpovednosť prevádzateľa vozidla, ktorým bola škoda spôsobená sa

riadi ustanovením § 427 OZ. Na základe vyššie uvedeného ako aj vzhľadom na skutočnosti, že Okresný
súd Bratislava I nariadil znalecké dokazovanie, žiada, aby vo veci vedenej na tomto súde, súd počkal na
závery znaleckého posudku na základe ktorého bude možné posúdiť mieru účasti na dopravnej nehode
žalobcu a žalovanej a na základe toho potom rozhodol.

17. Uznesením zo dňa 07. 12. 2009, č. k. 4C/224/2007-135 súd ustanovil v konaní znalca z odboru
cestná doprava, odvetvie Odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorému uložil, aby dal odpoveď na otázku v
akejvýškebolaspôsobenáškodapridopravnejnehodedňa06.09.2004,pričomznalecmáprihliadaťna
vykonanépráce,spotrebovanýmateriál,časstrávenýpripredmetnejopraveajepotrebnésavysporiadať
s námietkami žalovanej.

18. Zo znaleckého posudku 1/2010 T.. V. C. vyplýva, že výška škody, ktorá bola spôsobená na dráhovom
vozidle, električke typu K2S, interného čísla 7113, VIN: 164393 DPB a. s. dňa 06. 09. 2004 predstavuje
bez DPH čiastku 43.440,- Sk (1.441,93 eur). Výška škody bola vyčíslená s prihliadnutím na dokladované
nákupné ceny jednotlivého materiálu potrebného k výmene čelného skla prepočítavacie kurzy Sk a Kč

k dátumom nákupu skla, prevedenia úhrady faktúry a vypracovanie vyúčtovania škody pre poisťovňu
a tiež s prihliadnutím na vznesené námietky zástupkyne odporkyne ohľadom DPH. Pri stanovení
časových noriem potrebných k výmene čelného skla predmetného dráhového vozidla znalec prihliadal
k pripojenému rozpisu prác a popisu činnosti DPMB a. s. v porovnaní s výmenou rozmerovo obdobného
lepeného čelného skla u cestného vozidla.

19. Na základe vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej k znaleckému posudku, že znalec nezisťoval
cenu čelného skla ku dňu nehody, t. j. 06. 09. 2004, ale len prevzal doklad predložený žalobcom a taktiež
právna zástupkyňa namietala aj cenu práce určenú znalcom, potrebu odpočítania poistného plnenia a
posúdenie miery účasti, sa znalec vyjadril dňa 17. 03. 2010, pričom uviedol, že po prepočítaní ceny

skla k dňu 06. 09. 2004 je cena 39.182,70 Sk, t. j. plus 64,72 Sk. Čo sa týka ceny práce a výkonov
súvisiacich s výmenou čelného skla električky, boli stanovené úmerne a zodpovedajú technologickému
postupu pri tejto oprave. Zníženie položky „vyrezávanie skla a oprava povrchu“ bolo vykonané z dôvodu
účtovania neúmerného počtu NH s prihliadnutím na náročnosť tohto úkonu pri výmene. Časová norma
bola stanovená v porovnaní s obdobným typom čelného skla pri výmene u malých nákladných vozidiel.

Otázka odpočtu plnenia poisťovne od vypočítanej škody a tiež posúdenie miery účasti na dopravnej
nehode neprináleží znalcovi.

20. Podaním zo dňa 14. 05. 2010 právna zástupkyňa žalovanej navrhla prerušiť konanie, nakoľko vo
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 8C/13/2007 súd odročil pojednávanie na neurčito

z dôvodu ďalšieho znaleckého dokazovania a výsledok tohto dokazovania bude mať zásadný význam
pre výsledok sporu.

21. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 18. 05. 2010 prerušil konanie v tejto veci do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/13/2007.

22. Uznesením zo dňa 09. 11. 2020, č. k. 4C/224/2007-351 Okresný súd Vranov nad Topľou pokračoval
v konaní prerušenom uznesením zo dňa 18. 05. 2010.23. Súd pripojil do spisu kópiu znaleckého posudku č. 9/2012 vyhotoveného v konaní 8C/13/2007
vedenom na Okresnom súde Bratislava I. z ktorého vyplynulo že z technického hľadiska žalovaná
svojím pohybom po koľajovej dráhe vytvorila vodičovi električky náhlu prekážku. Náhlosť vytvorenej

prekážky spočívala v tom, že vodič električky nemohol zabrániť zrážke s chodkyňou zastavením pred
miestom zrážky ani pri jeho včasnej reakcii, ktorej výsledkom bolo intenzívne brzdenie núdzovou brzdou.
Z technického hľadiska je možné reakciu vodiča električky považovať za včasnú, pretože na priečne
premiestňovanie chodkyne po jej opätovnom vykročení začal reagovať ihneď ako mohol rozpoznať jeho
začiatok ešte v priestore nástupného ostrovčeka.

24. K znaleckému posudku sa podaním zo dňa 07. 12. 2020 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že znalecký
posudok bol vypracovaný pre konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 8C/13/2007,
v ktorom si Žalovaná uplatňovala voči Žalobcovi zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. V tomto konaní konajúci súd, aj na podklade Znaleckého posudku, rozhodol, že žalobu
zamieta. Proti tomuto rozhodnutiu Žalovaná podala odvolanie, napriek tomu, že znalecké dokazovanie

jednoznačne preukázalo, že Žalobca ako prevádzkovateľ koľajového vozidla nemohol nehode zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia. Zo Znaleckého posudku vyplýva, že vodič električky nemal možnosť
kolízii so Žalovanou zabrániť, pretože táto mu svojim vstupom do jazdnej dráhy vytvorila prekážku z
technického hľadiska náhlu, a tak ani intenzívnym brzdením nemal vodič električky možnosť zrážke so
Žalovanou zabrániť. Zo znaleckého dokazovania ďalej vyplýva, že reakcia vodiča električky intenzívnym

brzdením električky na chybné konanie Žalovanej ako chodkyne bola z časového hľadiska bez časového
oneskorenia, bola technicky správna, čiže bola správna aj jeho technika jazdy, pretože to sú jej
rozhodujúceatribúty-včasnéreagovanieintenzívnymbrzdením.Vodičelektričkysitedapočínalsprávne
nielen vo vzťahu k jeho povinnostiam ako vodiča vozidla, ale urobil všetko aj pre odvrátenie kolíznej
situácie, ktorú nespôsobil on sám, ale ktorá bola vyvolaná výlučne chybne konajúcou Žalovanou

ako chodkyňou. Z uvedeného vyplýva, že pre zabránenie nehody, a teda aj pre zabránenie vzniku
škody bolo vynaložené všetko úsilie, ktoré bolo možné vyvinúť a aj napriek tomu ku kolízii muselo
fyzikálne dôjsť. Takýto fyzikálny stav však navodila výlučne Žalovaná, čo je konštatované aj v rámci
znaleckého dokazovanie, v rámci ktorého sa uvádza, že jedinou technickou príčinou tejto dopravnej
nehody bolo nesprávne konanie chodkyne ako účastníčky cestnej premávky. Významnou okolnosťou

je aj to, že k predmetnej dopravnej nehode nedošlo na vyznačenom priechode pre chodcov, ale na
koľajisku električiek. Zo záverov Znaleckého posudku vyplýva, že aj keď znalec pripustil teoretickú
možnosť odvrátenia dopravnej nehody, vodič električky reagoval tak, že nie je v reálnych možnostiach
iného vodiča reagovať na nepredvídateľné správanie sa Žalobkyne ako chodkyne skôr. Zo Znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva, že technika jazdy vodiča električky bola správna. Vodič na Žalovanú

reagovalvčas,naopakŽalovanávstúpiladokoľajiskaelektričiekvčase,keďtocelkovádopravnásituácia
v mieste dopravnej nehody nedovoľovala. Žalovaná vytvorila vodičovi náhlu prekážku a práve ona mohla
zo všetkých alternatív priebehu dopravnej nehody, vytvorených znalcom, predísť dopravnej nehode,
ak by jej správanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Kolíznu situáciu vytvorila Žalovaná,
ktorá vošla na koľajisko v čase a za situácie, keď úplne zrejme nemohla cez jazdnú dráhu bezpečne

prejsť. Z uvedeného dôvodu bola Žalovaná aj uznaná vinnou zo spáchania priestupku. V tomto smere
poukazuje žalobca aj na právne hodnotenie konania Žalovanej, z ktorého vychádzal správny orgán
pri rozhodovaní o priestupku, a ktoré bolo ako správne potvrdené tak rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave ako aj Najvyšším súdom SR vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-03 /
DI-SK-2005: „Žalobkyňa bola povinná pred vstupom na električkové koľajisko presvedčiť sa či môže

naň vstúpiť bez nebezpečenstva, a ak nesprávne vyhodnotila dopravnú situáciu na mieste a vošla
do vozovky, čím donútila vodiča električky zmeniť rýchlosť jazdy, porušila všeobecne záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 53 ods. 2 a 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o
premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase spáchania priestupku). Svojim konaním
bezprostredne ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spôsobila dopravnú nehodu."

Z vyššie uvedeného vyplýva, že znalecké dokazovanie jednoznačne preukázalo, že Žalobca ako
prevádzkovateľ dotknutého koľajového vozidla nemohol nehode zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia. K dopravnej nehode teda došlo zavinením Žalovanej, pričom zavinenie Žalovanej bolo už
niekoľkokrát vyslovené, a to v rámci: priestupkového konania na základe rozhodnutia ODI OR PZ BA IV,
č. p.: ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV zo dňa 26. 07. 2005 a rozhodnutia KDI KR PZ BA, č. p.: KRP-P-203/

DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005, ktoré boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k.
2S/399/2005-33 zo dňa 27. 06. 2007 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. 1Sžo/142/2007 zo dňa 05.
02. 2008; trestného konania na základe uznesenia OR PZ BA II, ČVS: ORP-145/ODN-2004-II zo dňa 01.
03. 2006; znaleckého dokazovania na základe Znaleckého posudku č. 158/2004, ktorý bol vypracovanýznalcom T.. B. C. a na základe Znaleckého posudku č. 9/2012, ktorý bol vypracovaný znaleckou
organizáciou Expert Group, s. r. o.; a civilného sporu o náhradu škody na základe rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č. k. 17C/65/2007-220 zo dňa 17. 12. 2012, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského

sudu v Bratislave, č. k. 2Co/165/2013-256 zo dňa 16. 03. 2016 ako aj Uznesením Najvyššieho súdu
SR, č. k. 3Cdo/13/2017 zo dňa 11. 04. 2018. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 24Co/85/2018-463 zo dňa 26. 02. 2019, ktorým odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 4C/177/2007-428 zo dňa 25. 08. 2017 tak, že žalobu
žalobcu zamietol, pričom toto konanie sa týkalo náhrady škody vzniknutej pri tej istej nehode, ktorá je

posudzovaná aj v rámci tohto konania, Žalobca dáva konajúcemu súdu do pozornosti, že Krajský súd
v Prešove ako odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou s poukazom na
§ 450 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, t. j. využil možnosť
uplatniť moderačné právo a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval zranenia
Žalovanej, náhradu škody znížil. V rámci odvolacieho konania sa však odvolací súd bližšie nezaoberal
dôvodmi uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku a taktiež sa ani nezaoberal okolnosťami

vzniku dopravnej nehody, znaleckými posudkami a mierou zavinenia. Odvolací súd, ako je uvedené
v predloženom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove (str. 4 bod 14), znížením povinnosti nahradiť
škodu zmiernil vplyv zodpovednosti na škodu tam, kde by jej uloženie v plnom rozsahu predstavovalo
neprimeranú tvrdosť zákona.

25. K znaleckému posudku a k vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 24. 06. 2021 vyjadrila
právna zástupkyňa žalovanej, ktorá uviedla, že z výpovedí a podkladov v znaleckom posudku možno
konštatovať, že ak vodič videl žalovanú len 2-3-m pred zrážkou a ide o prehľadný úsek cesty, je zrejmé,
že vodič sa riadne nevenoval vedeniu električky, nakoľko na danom úseku musel vidieť žalovanú z veľkej
vzdialenosti a teda mal a bol povinný predvídať, že žalovaná ktorá sa pohybovala po prechode pre

chodcov bude prechádzať na druhú stranu vozovky a bol povinný prispôsobiť okolnostiam i rýchlosť
električky. Tvrdenia, že chodkyňa z technického hľadiska vytvorila prekážku náhlu a to pri zohľadnení
všetkých variant spôsobu chôdze žalovanej, samo o sebe neobstojí, pretože otázka predvídateľnosti
chôdze žalovanej na druhú stranu cez koľajovú dráhu je otázkou právneho posúdenia a k tejto otázke
sa znalec nevyjadril a nebolo vyvrátené ani to, že by žiadny vodič električky nemohol predvídať, že za

danej situácie chodkyňa nebude prechádzať po prejdení prechodu pre chodcov ďalej cez koľajisko. V
znaleckom posudku sa uvádza v bode 2.3.5 len to, že „ vodič električky nehode nezabránil“ a nie to,
že nik na mieste vodiča električky by nebol mohol nehode zabrániť. Na str. 25 posudku v bode 2.4.6 je
vykonaný právny výklad ustanovenia § 2 písm. aj) zákona o cestnej premávke č. 315/1996 Z. z., ktorý
znalecká organizácia nie je oprávnená vykonávať a vykladať , pričom je potrebné uviesť i to, že záver,

že priraďovacia spojka „aj“ jednoznačne určuje, že miesto označené len zvislou dopravnou značkou nie
je možné považovať za priechod pre chodcov nemá oporu ani v právnom, ale ani v gramatikom výklade.
Podľa názoru žalovanej sa znalecká organizácia pri vypracovávaní posudku aj v tejto časti jednostranne
priklonila na stranu žalobcu. Na str. 25 v bode 2.4.7 posudku znalecká organizácia poukazuje na
ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, pričom toto ustanovenie rieši

úplne inú situáciu a na prejednávaný prípad sa nevzťahuje, pretože rieši povinnosti vodičov v prípade,
ak nejaký vodič pred prechodom pre chodcov zastaví alebo zníži rýchlosť. V predmetnom prípade bolo
potrebné poukázať na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kde
sa uvádza, že:
(2) Vodič je povinný

c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, zdravotne postihnutým osobám, osobitne
voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
f) dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, pritom ich nesmie ohroziť ani
obmedziť; na ten účel je povinný zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča vozidla používajúceho zvláštne

výstražné znamenia podľa tohto zákona, ktorý takých chodcov nesmie ohroziť
Pretoževznaleckomposudkubolopoukázanénanesprávneustanovenieprávnehopredpisuaznalecká
organizácia obišla ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z. z. zákona o premávke na pozemných
komunikáciách je i jej záver uvedený v 1. odstavci na str. 26, že vodičovi električky nevyplývala
povinnosť umožniť chodkyni prejsť cez koľajovú dráhu potom, ako táto začala prechádzať po prechode

pre chodcov, je záver nielen nesprávny. Tento záver je v rozpore i so samotným predchádzajúcim
tvrdením uvedeným v závere bodu 2.1.4 znaleckého posudku, kde sa uvádza, že: “Je potrebné
uviesť, že takýto spôsob pohybu chodcov za obdobných podmienok je logický, obvyklý a nie je v
rozpore so skutočnosťami, ktoré uvádza vo svojej výpovedi vodič električky.“ Na str. 26 v bode 2.5posudku sa uvádza, že technickou (nie právnou) príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola
nesprávna technika chôdze chodkyne cez koľajovú dráhu, lebo vstupom na koľajovú dráhu vytvorila
pre vodiča električky z technického hľadiska prekážku náhlu. Takýto záver nie je dôvodom na zbavenie

sa zodpovednosti žalobcu ani preukázaním toho, že žiaden vodič by nebol mohol stretu s chodkyňou
zabrániť, pričom iba preukázaním tejto skutočnosti by žalobca mohol uplatňovať nároky voči žalovanej.
Súčasne žalobca poukazuje na to, že v časti III. - Záver posudku sa konštatuje, že vodič električky
a) mohol vidieť chodkyňu - žalovanú vo vzdialenosti 146 m pred miestom zrážky, keď vstupovala na
cestu (prechod pre chodcov- pozn. žalovanej)

b) k nehode došlo na prehľadnom úseku cesty
c) na otázku č. 3 z akého dôvodu použil vodič električky núdzové brzdy znalecká organizácia uviedla,
že z dôvodu zabránenia zrážky, pričom k použitiu bŕzd došlo vo vzdialenosti 44,50 m pred miestom
zrážky a núdzových bŕzd vo vzdialenosti 23 m pred miestom zrážky, pričom sám vodič uvádza, že zbadal
žalovanú 2-3 m pred miestom zrážky - viď str. 10 bod 1.1.8 posudku, pričom tento závažný rozpor v
posudku odstránený nebol

d) v odpovedi na otázku č. 4, č. 6 a č.7 je v posudku pripustená možnosť, že za tam uvedených okolností
bolo možné nehode zabrániť
e) závery v odpovediach na otázku č. 5 a č. 8 sú závermi právnymi, ktoré znaleckej organizácii
nepatria hodnotiť, robiť výklad k právnym predpisom ani vyjadrovať sa k tomu, či vodič električky mal
povinnosť predvídať pohyb chodkyne cez prechod alebo nie. V odpovedi na otázku č. 5 sa v znaleckom

posudku uvádza, že posúdenie otázky predvídateľnosti je otázkou právneho posúdenia, pričom v tej istej
časti „navádzacím spôsobom “uvádzajú vlastný „názor spracovateľov“ a uvádzajú, že vodič električky
„nemohol predvídať, že chodkyňa bude prechádzať na druhú stranu cesty“ Napriek predloženému
vyjadreniu a pochybeniam znaleckého posudku je zrejmé, že žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti,
pretože nepreukázal jednoznačne a bezpečne, že nik na mieste vodiča električky by nebol mohol

zabrániť zrážke so žalovanou, pričom preukázanie uvedenej skutočnosti bolo výlučne na strane žalobcu.
Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vôbec nezisťoval z akej vzdialenosti videl resp. mohol vidieť
vodič vozidla chodca. V zmysle rozhodnutia NS SR z 26. 11. 2002 sp. zn. 4Sž/118/2002 je riadenie
dopravných motorových prostriedkov z hľadiska možných následkov na majetku, zdraví a živote svojou
povahou nebezpečnou prevádzkou, a preto vodič dopravného prostriedku v zmysle ustanovenia § 427

OZ ju objektívne zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, t. j. bez ohľadu
na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s
prevádzkou dopravných prostriedkov znáša ten, ktorému táto prevádzka slúži t. j. vodič a nie chodec.
Ustanovenie § 427 OZ má viesť k dôslednejšiemu dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a tým
umožniť poškodeným ich účinnejšiu ochranu. Nie je podstatné, či vodič vozidla mohol alebo nemohol

predvídať, že mu do jazdnej dráhy vstúpi chodec, pretože žiadny vodič motorového vozidla nie je
oprávnený spoliehať sa na to, že chodci nebudú cez vozovku prechádzať, lebo nikdy nie je absolútne
vylúčená čo len potencionálna možnosť, že na vozovke sa chodec objaviť môže, a preto v zmysle §
427 OZ túto skutočnosť vodič predvídať mal. V uvedenom prípade, nie je možné uplatniť ani jeden z
liberačných dôvodov a to ani v zmysle § 441 ani v zmysle § 428. Chodec ako účastník cestnej premávky

v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. má povinnosť prechádzať cez priechod pre chodcov, len
v prípade ak ide o križovatku s riadenou premávkou a v blízkosti sa nachádza priechod pre chodcov.
Z predloženej fotodokumentácie je nepochybné, že išlo o rovný úsek cesty, kedy chodec v zmysle §
53 ods. 2 môže prechádzať cez vozovku aj mimo priechodu kolmo na jej os. V tejto časti je znalecký
posudok úplne v rozpore s platnými predpismi, pretože znalec nemôže a ani mu neprislúcha hodnotiť,

či navrhovateľ vstúpil do vozovky, keď sa presvedčil alebo nepresvedčil o bezpečnom prechode, ani
konštatovať kedy ide o bezpečné prechádzanie chodca cez vozovku, ale povinnosťou znalca vzhľadom
na ustanovenie § 427 bolo zistiť a konštatovať len to či chodec vytvoril takú prekážku vstupom na
vozovku, že nehode by nemohol zabrániť nielen odporca, ale ktorýkoľvek vodič. Znalec v závere
znaleckého posudku uvádza, že chodec vytvoril z technického hľadiska vodičovi motorového vozidla

náhlu prekážku. V zmysle § 2 písm. af) zákona č. 315/1996 Z. z. definuje prekážku cestnej premávky
ako všetko čo môže ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ako náhlu prekážku by sme
mohli napr. posúdiť chodca, ktorý vybehol do jazdnej dráhy vozidla spoza stojaceho nákladného auta,
ktoré by bránilo vodičovi chodca spozorovať a následne zareagovať. Zo znaleckého posudku ako aj
príslušnej fotodokumentácie vyplýva, že prehľadnosť na mieste dopravnej nehody bola dobrá, nič jej

nebránilo a keďže došlo k postupnému znižovaniu rýchlosti až k následnému brzdeniu a zastaveniu
vozidla. Je nepochybné, že vodič električky mal a mohol zbadať chodca v dostatočnom predstihu
aby si začal uvedomovať, že je potrebné urobiť opatrenia aby k zrážke nedošlo. Prevádzkovateľ sa
svojej zodpovednosti môže zbaviť, len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaloženívšetkého úsilia, ktoré možno považovať. Škoda musí byť neodvrátiteľná objektívne, t. j. škodu nemohol
za daných pomerov odvrátiť nielen určitý prevádzkovateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Žalovaná
má za to, že keď tu bola čo len potencionálna možnosť zrážke zabrániť a to podľa znaleckého posudku

bola, nie je možné uplatniť ani tento z liberačných dôvodov, a preto nie je možné aby sa žalobca
svojej zodpovednosti zbavil, a to čo i len čiastočne alebo za daných okolností preukázal, že výlučným
zavinením žalovanej došlo ku vzniku škody na električke.

26. Žalovaná sa vyjadrila aj k podaniu žalobcu a to nasledovne: Žalobca tvrdí, že vodič električky sa

nedopustil protiprávneho konania, a že sa ani v najmenšej miere nespolupodieľal na vzniku dopravnej
nehody a teda aj vzniku škody, toto tvrdenie žalobcu nie je ničím podložené, pretože práve v znaleckých
posudkoch a to nielen znaleckého posudku spoločnosti Expert Group, s. r. o., ale aj z ďalších znaleckých
posudkov vypracovaných v tomto konaní je zrejmé a nepochybné, že vodič električky, teda vodič
žalobcu, mohol dopravnej nehode zabrániť. Tvrdenie žalobcu, že vodič električky vynaložil všetko úsilie,
ktoré by bolo možné od neho požadovať, a teda bol preukázaný liberačný dôvod podľa ktorého sa

Dopravný podnik ako prevádzateľ vozidla zbavil zodpovednosti za vzniknutú škodu, nie je pravdivé.
Práve žalobca prostredníctvom znaleckých posudkov, bol povinný preukázať skutočnosť, že nikto
namiesto žalobcu by za žiadnych okolností za daného stavu nebol mohol zabrániť dopravnej nehode,
pričom nestačí len tvrdenie o vynaložení úsilia konkrétneho vodiča električky. Na rozdiel od tvrdenia
žalobcu vo vyjadrení zo dňa 07. 12. 2020 je potrebné uviesť, že ak vznikne škoda pri dopravnej nehode

je vždy potrebné postupovať podľa ustanovení § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo zákon
stanovuje tzv. objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.
Pri vzniku akejkoľvek škody, ak k nej dôjde pri dopravnej nehode sa vychádza z predpokladu
(objektívnej zodpovednosti), že za škodu zodpovedá prevádzateľ a vodič dopravného prostriedku. Tejto
zodpovednosti sa môže zbaviť (či už čiastočne alebo úplne), len ak preukáže (vodič alebo prevádzateľ

dopravného prostriedku, nie však iný účastník cestnej premávky), že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom pod takýmto „kvalifikovaným úsilím“
vynaloženým na zabránenie vzniku škody, treba rozumieť všetku objektívnu možnú starostlivosť, ktorú
možno od prevádzateľa, t. j. nielen prevádzateľ a vodič, ale ani nikto iný by nehode nebol mohol
zabrániť. Žalobcom však nebolo preukázané a ani v znaleckom posudku nie je konštatované, že nik

by nebol mohol a za žiadnych okolností nehode zabrániť. Žalobca vo vyjadrení konštatuje, že je tu
daný liberačný dôvod a tvrdí, vodič škode nemohol zabrániť nehode ani pri vynaložení všetkého úsilia a
liberačný dôvod spočíva v tom, že škoda bola spôsobená výlučným zavinením žalovanej. Toto tvrdenie
žalobcu nie je podložené ani listinnými dôkazmi a netvrdí to ani jeden znalec, pričom v predmetnej
veci boli vypracovávané tri znalecké posudky. Žalobca v konaní, v ktorom sa domáha náhrady škody

od žalovanej musí jednoznačne a bezpečne preukázať, že vodič električky nemohol za žiadnych
okolností nehode zabrániť. Žalobca sa v priebehu konania ani nepokúsil preukázať tieto skutočnosti
a v podanej žalobe sa odvolal výlučne na priestupkové konanie. Pokiaľ bol v konaní vypracovaný
znalecký posudok, v ktorom znalec pripustil, že dopravnej nehode a zrážke so žalovanou bolo možné
zabrániť, tak len v dôsledku týchto záverov už nemožno liberačný dôvod v celosti pripustiť. Žalobca

nepreukázal, že nik iný na mieste vodiča by nebol mohol zabrániť nehode v prípade, a to ani v prípade,
že by predvídal, že chodkyňa prechádzajúca po prechode pre chodcov bude prechádzať ďalej na druhú
stranu cez koľajovú dráhu. Preukázanie tejto skutočnosti bolo na mieste žalobcu. Je potrebné uviesť,
že ani samotné náhle vkročenie do jazdnej dráhy nie je dôvodom na zbavenie zodpovednosti, pretože
musí ísť o také konanie, ktoré nikto na mieste vodiča nemohol predvídať. Pokiaľ znalec v posudkoch

konštatuje, že vodič električky mohol za určitých okolností zabrániť nehode, keby predvídal, že žalovaná
prechádzajúca po prechode pre chodcov bude predchádzať ďalej na druhú stranu cesty, tak podľa
názoru žalovanej za žiadnych okolností žalobca nemôže preukázať, že sa zbavil svojej zodpovednosti
a zbaviť zodpovednosti, pretože v prvom rade vodič musí sledovať situáciu na pozemnej komunikácii a
musí predvídať i konanie chodcov, o to viac tých, ktorí prechádzajú na druhú stranu cesty po prechode,

kde v strede je koľajisko pre električky. Žalovanej nie je zrejmé, ako žalobca došiel k záveru, že vodič
električky nemohol predvídať, že žalovaná pôjde na druhú stranu cesty, keď nikto nespochybňoval, že
prechádzala po prechode pre chodcov a teda jej zámer prejsť na druhú stranu cesty bol evidentný.
Predvídanie znamená uvažovanie a pripustenie všetkých možných variant pohybu chodcov vzhľadom
na existujúcu situáciu a pohyb. Nesporne treba rozlišovať pojmy, či na niečo bezdôvodne spolieha,

alebo predvída. Každý účastník cestnej premávky, teda aj vodič je povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť
svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke
a svojim schopnostiam. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemnýchkomunikáciách je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Práve tu žalobca
nepreukázal splnenie všetkých týchto povinností uložených zákonom, pretože ak vodič na pomerne

veľkú vzdialenosť videl žalovanú, ktorá prechádzala cez cestu mal, mohol a musel predvídať, že
žalovaná, môže vstúpiť do koľajiska, o to viac, lebo prechádzala po prechode pre chodcov, čím dávala
evidentne najavo, že prechádza až na druhú stranu cesty. Vodič bol povinný ísť takou rýchlosťou, aby bol
schopnýnehodezabrániť.Vpodstatetakýtozávervyplývaizposudkovpretoževnichbolokonštatované
aj to, že dopravnej nehode vodič mohol zabrániť prispôsobením rýchlosti alebo rýchlejšou reakciou,

pretože išlo o okolnosť, ktorú bolo možné predvídať. Je potrebné uviesť, že nie je možné dať ani na
jednu rovinu konanie vodiča električky a konanie chodkyne, pretože vodič v dostatočnej vzdialenosti
chodkyňu videl, videl aj to, že prechádza po prechode pre chodcov a nebol oprávnený spoliehať sa
na to, že chodkyňa zastane. Nič na tom nemení ani fakt, že v znaleckom posudku sa uvádza, že z
technického hľadiska vodič električky neporušil žiadnu povinnosť. Otázka zodpovednosti je otázkou
právnou. Na posúdenie zodpovednosti vodiča, resp. zbavenie sa zodpovednosti je potrebné posúdiť

výlučne to, či nik na mieste vodiča by nebol mohol dopravnej nehode zabrániť. Žalobca podľa názoru
žalovanej neuniesol dôkaznú povinnosť a nezbavil sa svojej zodpovednosti. Pretože zo znaleckých
posudkov vyplýva, že dopravnú nehodu bolo možné odvrátiť, daný liberačný dôvod v zmysle § 428
OZ, nie je možné aplikovať a ani preukázať, že ku škode žalobcu došlo výlučne v dôsledku porušenia
povinností žalovanej. Ak by sme pripustili záver, že každý vodič, ktorý dodržiava dopravné značenie

nezodpovedázavzniknutúškodu,potombybolinadbytočnéustanoveniaopovinnostisledovaťsituáciuv
cestnej premávke alebo prispôsobiť jazdu svojim schopnostiam, vlastnostiam nákladu, poveternostným
podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Je pravdou, že v priestupkovom konaní bola
žalovanej uložená pokuta, avšak nebola konštatovaná zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu,
ale len tá skutočnosť, že žalovaná porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 315/1996 Z. z.

o premávke na pozemných komunikáciách, a to ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že každý účastník
cestnej premávky (teda tak vodič ako aj chodkyňa) je povinný správať sa disciplinovane, ohľaduplne, aby
neohrozili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je každý účastník cestnej premávky povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty a situácii v cestnej
premávke a svojim schopnostiam, za čo mu bola uložená pokuta. Udelenie pokuty a konštatovanie

porušenie povinností uložených v zákone, nie je rozhodnutím o zodpovednosti za spôsobenú dopravnú
nehodu, o to viac, že povinnosti citované v ustanovení o priestupku žalovanej, mali dodržiavať obaja
účastníci dopravnej nehody. Uvedenú pokutu by mohla žalovaná dostať i v prípade, že by k žiadnej
nehode nebolo došlo, napr. v prípade, ak by cez vozovku neprechádzala kolmo na jej os, alebo aj vtedy,
keď by bol vodič nehode zabránil a pod. alebo aj v prípade, keď by po ceste nešli žiadne motorové

vozidlá a žalovaná by išla mimo prechodu pre chodcov. Viacerými rozhodnutiami bolo konštatované,
že aj právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu je viazaný občianskoprávny súd len v
tom smere, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Občianskoprávny súd inak nie je viazaný ani
rozhodnutím v trestnom konaní, ani iným rozhodnutím, či už v priestupkovom alebo inom konaní. V
prípade žalovanej bolo vydané rozhodnutie - rozhodnutie o priestupku, ktorým bola uložená pokuta pre

porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 315/1996 Z. z. V tomto rozhodnutí vôbec nebolo
konštatované, že by išlo o náhle vkročenie do jazdnej dráhy a už vôbec nie, že išlo o situáciu, ktorej sa zo
strany vodiča nedalo zabrániť. Bolo konštatované len to, že žalovaná išla mimo vyznačeného prechodu
pre chodcov (zrejme koľajisko), keď to situácia nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky.
Žiadna konštatácia o náhlom vkročení do jazdnej dráhy električky a už vôbec nie nepredvídateľnom, sa v

rozhodnutí o priestupku ani len nespomína. Nekonštatuje sa ani to, že išlo o situáciu, ktorej sa zo strany
vodiča nedalo zabrániť. Zo znaleckých posudkov vypracovaných v iných konaniach vyplynulo, že vodič
z technického hľadiska síce postupoval správne, ale dopravnej nehode bolo možné zabrániť znížením
rýchlostiapredvídanímpohybuchodkyne.Bolotedapreukázané,žeinýprevádzateľmotorovéhovozidla
by mohol takejto nehode zabrániť. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nenariadil nové znalecké

dokazovanie, ani neprihliadol na tak závažnú skutočnosť, že závery znaleckého dokazovania boli
jednoznačné v tom, že nehode bolo možné zabrániť. Aj keď na danom mieste vodič električky dodržal
povolenú rýchlosť, je nepochybné, že bol povinný prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy okolnostiam, tak aby
škoda nevznikla. Ak vodič videl prechádzajúcich chodcov po prechode, mal a musel predvídať, že títo
pôjdu až na druhú stranu cesty a takýto pohyb chodcov je nielen možné, ale aj dôvodné predpokladať.

Žiadny vodič dopravného prostriedku nie je oprávnený spoliehať sa na to, že chodci nebudú cez vozovku
prechádzať, lebo nikdy nie je absolútne vylúčená čo len potencionálna možnosť, že na vozovke sa
chodec objaviť môže, a preto v zmysle § 427 OZ túto skutočnosť vodič predvídať mal. Ustanovenie §
428 OZ síce pripúšťa liberačný dôvod, avšak zbavenie sa zodpovednosti musí preukázať bezpečne ajednoznačne výlučne žalobca, pretože v ustanovení cit. paragrafu je uvedené, že tejto zodpovednosti
sa prevádzateľ môže zbaviť len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať, t. j. bolo jeho povinnosťou preukázať, že nik iný na jeho mieste za daných

okolností by nebol mohol zabrániť dopravnej nehode, t. j. že zo strany žalovanej išlo o konanie, ktoré
nik a za žiadnych okolností nemohol predvídať a že výlučne porušením povinností uložených zákonom
žalovanej došlo ku vzniku škody. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalovaná vyjadrenie žalobcu za
nesprávne,nakoľkovkonanížalobcanepreukázal,ževýlučneporušenímpovinnostínastranežalovanej
došlokuvznikuškodynastranežalobcuazuvedenéhodôvodužiadažalobuvcelomrozsahuzamietnuť.

27. Na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2021 v neprítomnosti žalobcu, žalovaná uviedla, že vec má byť
posudzovaná podľa § 427 OZ. Poukázala na rozhodnutie NS SR 4Sž/118/2002 z 26. 11. 2002, kde NS
uviedol, že riadenie dopravných prostriedkov z hľadiska možných následkov je povahou nebezpečnou,
a preto každý vodič v zmysle ustanovenia § 427 OZ je za škodu objektívne zodpovedný bez
ohľadu na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva znáša ten,

ktorému táto prevádzka slúži, t. j. vodičovi a nie chodcovi. To je tam vyslovene uvedené. Na
základe uvedeného je podstatné to, či vodič mohol alebo nemohol predvídať, že mu do jazdnej dráhy
vstúpi chodec, pretože žiadny vodič dopravného prostriedky nie je oprávnený sa spoliehať na to, že
chodci nebudú cez vozovku prechádzať. Žiadala s poukazom na ustanovenie § 450 OZ, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, vyplynulo, že čo sa týka príjmu žalovanej,

jej súčasný príjem je 994,- eur mesačne v hrubom a taktiež jej v súčasnosti plynie aj príjem z dohody
o pracovnej činnosti a to vo výške 280,- eur v hrubom. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že
žalovaná býva v prenajatom byte a taktiež má náklady v súvislosti s udržiavaním jej zdravotného stavu.
Žalovanávdôsledkudopravnejnehodynemáčasťlebkyaajvsúvislostistýmmánákladynaudržiavanie
zdravotného stavu, nakoľko musí chodiť na kontroly a má bolesti hlavy.

28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä Hlásením
poistnej udalosti na motorovom vozidle zo dňa 07. 09. 2004, Oznámením o dopravnej nehode zo dňa 06.
09. 2004, Uznesením OR PZ v Bratislave II, č. p. ČVS-ORP-145/ODN.2004-II, Rozhodnutím o odvolaní
KR PZ v Bratislave, č. p. KRP-P-203/DI-SK-2005, vyúčtovaním škody č. E 462/2004 zo dňa 04. 11. 2004,

vyjadrením likvidátora, likvidačnou správou zo dňa 19. 05. 2005, Predžalobnou výzvou zo dňa 08. 06.
2006, zápisnicou o výsluchu zo dňa 23. 11. 2007, spisom OS Bratislava I 17C/65/2007 a 8C/13/2007,
Znaleckým posudkom 1/2010 vypracovaným znalcom T.. V. C., vyjadrením znalca zo dňa 17. 03. 2010,
vyjadreniami žalobcu, žalovanej ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

29. Dňa 06. 09. 2004 v čase o 13.36 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaná prechádzala
Ružinovskú ulicu z pravej strany na ľavú cez koľajisko električiek smerom von z centra a do koľajiska
električiek vstúpila tak, že došlo k zrážke s električkou č. 7113 linky č. 14/5, ktorú riadil vodič
žalobcu U. P.. Podľa oznámenia o dopravnej nehode č.p. ČVS-ORP-145/ODN-2004-II Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát - oddelenie dopravných

nehôd, Bratislava, vykonaným šetrením bolo zistené, že odporkyňa chodkyňa porušila ustanovenie §
3 ods. 2, písm. a) zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odporkyňa proti rozhodnutiu o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV podala odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát Krajského

riaditeľstva PZ v Bratislave pod sp. zn. č.p. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 odvolanie
odporkyne zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava
IV potvrdil. Toto rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 10. 2005 a vykonateľnosť
dňa 07. 11. 2005. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/399/2005 bol
zamietnutý návrh žalovanej na preskúmanie rozhodnutia KR PZ KRP-P-203-DI-SK-2005 zo dňa 04. 10.

2005 a následne po podaní opravného prostriedku Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 05. 02. 2008, č.
k. 1Sžo/142/2007-55 potvrdil uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Žalobcovi podľa jeho
tvrdenia na električke rozbitím predného okna vznikla škoda vo výške 47.474,- Sk (1.575,85 eur). Podľa
tvrdenia znalca bola výška škody 43.504,72 eur bez DPH. Kooperativa poisťovňa, a. s. z havarijného
poistenia škodu na električke uhradila okrem spoluúčasti 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Žalobca vyzval

žalovanú listom zo dňa 01. 06. 2005 a 08. 06. 2006 za účelom vysporiadania škody, ale táto škodu
nevysporiadala.30. Podľa § 420 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného k 06.09.2004 (ďalej
„OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

32. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

34. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

35. Podľa § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich

opatrovať.

36. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

37. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

38. Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno

vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

39. Súd v prvom rade musel ustáliť právne posúdenie sporu, a to či ho bude posudzovať podľa §
420 OZ v spojení s § 441 OZ alebo podľa § 427 OZ a § 428 OZ. Po preskúmaní veci dospel súd k
záveru, že spor je potrebné posudzovať podľa ustanovenia §420 OZ v spojení s § 441 OZ. Uvedené

podporuje aj rozhodnutie Nejvyššího soudu Českej republiky 25Cdo/43/2002, ktoré bolo publikované v
Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod číslom Rc 15/2004. Právna veta tohto
rozhodnutia znie: „Při střetu vozidla s chodcem se odpovědnost chodce za poškození vozidla posuzuje
podle § 420 obč. zák. a spoluzavinění řidiče na vzniku této škody podle § 441 obč. zák. Na tom nic
nemění okolnost, že odpovědnost žalobce jako provozovatele vozidla za škodu způsobenou chodci se

řídí ustanovením § 427 obč. zák. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej na jeho
vozidle pri strete s chodcom. Predpokladom úspechu uplatneného nároku je záver o zodpovednosti
chodca za škodu spôsobenú na vozidle žalobcu. Pri určení miery zodpovednosti chodca za škodu
na vozidle sa rozsah, v akom sa na vzniku škody spolupodieľal žalobca posudzuje podľa ustanovení
§ 441 OZ a nie podľa § 427 OZ. Žalobca ako prevádzateľ motorového vozidla je síce podrobený

zvláštnemu režimu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa
§ 427 OZ, ktorej sa môže zbaviť len za podmienok uvedených v § 428 OZ. Táto zodpovednosť
prevádzateľa sa však vzťahuje na škody spôsobené iným osobám, než je on sám, teda na posúdenie
nárokov poškodených, ktorým bola prevádzkou jeho vozidla spôsobená škoda. V konaní o nároku na
náhradu škody spôsobenej na vozidle zavineným protiprávnym konaním chodca sa však podiel, v akom

sa poškodený spolupodieľal na vzniku škody na svojom vozidle, neriadi ustanovením § 427 OZ, ale
ustanovením § 441 OZ o spoluzavinení poškodeného. V prípade ako je tento, ide pri delení účasti na
vzniku škody medzi zodpovedným subjektom a poškodeným podľa § 441 OZ predovšetkým o otázku, či
žalobca porušil niektorú z povinností, ktoré pre neho vyplývajú predpisov o pravidlách cestnej premávky,
a či toto porušenie sa na vzniku škody podieľalo.

40. Súd sa v prejednávanej veci stotožnil s týmto rozhodnutím a teda na základe vyššie uvedeného
skúmal či žalovaná porušila právnu povinnosť, či preukázala, že škodu nezavinila a taktiež či bola škoda
spôsobená aj alebo výlučne zavinením poškodeného.41. Porušenie právnej povinnosti žalovanej bolo konštatované v oznámení o dopravnej nehode č.p.
ČVS-ORP-145/ODN-2004-II Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresný dopravný

inšpektorát - oddelenie dopravných nehôd, Bratislava, kde vykonaným šetrením bolo zistené, že
žalovaná - chodkyňa porušila ustanovenie § 3 ods. 2, písm. a) zák. č. 315/96 Z. z. o premávke na
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. l) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Žalovaná proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV

podala odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pod sp. zn. č.
p. KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 4.10.2005 odvolanie žalovanej zamietol a rozhodnutie o priestupku
Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol
nasledovné: „Žalobkyňa bola povinná pred vstupom na električkové koľajisko presvedčiť sa či môže
naň vstúpiť bez nebezpečenstva, a ak nesprávne vyhodnotila dopravnú situáciu na mieste a vošla
do vozovky, čím donútila vodiča električky zmeniť rýchlosť jazdy, porušila všeobecne záväzný právny

predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 53 ods. 2 a 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o
premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase spáchania priestupku). Svojim konaním
bezprostredne ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spôsobila dopravnú nehodu.“ Zo
spisu sp. zn. 2S/399/05 vedeného na Krajskom súde v Bratislave súd zistil, že žalobkyňa podala
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, rozhodnutia č.

KRP-P-203/DI-SK-2005 zo dňa 04. 10. 2005 a domáhala sa zrušenia tohto rozhodnutia. Uvedeným
rozhodnutím KR PZ zamietol odvolanie žalobkyne (žalovanej v tomto konaní) proti rozhodnutiu o
priestupku ODI č. p. ORP-P-546/DI-BCP-2005-IV a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia Krajský dopravný inšpektorát uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 Zákona č. 315/96 Z.
z. sa priechodom pre chodcov rozumie miesto vyznačené príslušnou vodorovnou dopravnou značkou,

prípadne označené aj zvislou dopravnou značkou, pričom z predmetného protokolu o nehode v cestnej
premávke vyplýva, že v stredovej časti pozemnej komunikácie - električkovom páse nie je tento
vodorovným dopravným značením označený ako priechod pre chodcov a z tohto dôvodu účastníčka
konania na mieste dopravnej nehody nepožívala zvýšenú ochranu chodca na priechode pre chodcov.
Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 14. 03. 2007 žalobu žalobkyne (žalovanej v tomto konaní)

o preskúmanie rozhodnutia KR PZ zamietol, pričom uviedol že po preskúmaní rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a
postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. V dôsledku odvolania podaného proti uvedenému
rozsudku Krajského súdu v Bratislave bolo vedené konanie na Najvyššom súde SR a to pod sp.
zn. 1Sžo/142/2007, keď Najvyšší súd svojím rozsudkom zo dňa 05. 02. 2007 rozsudok Krajského

súdu v Bratislave potvrdil. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že bol dôvodne
ustálený záver, že žalobkyňa (žalovaná v tomto konaní) dňa 06. 09. 2004 prechádzala ako chodkyňa
cez električkové koľajisko mimo vyznačeného priechodu pre chodcov v čase, keď jej to situácia cestnej
premávke nedovoľovala, pričom vošla do jazdnej dráhy električky, jazdiacej smerom von z mesta,
následkom čoho došlo ku kolízií s električkou. Taktiež Najvyšší súd uviedol, že v konaní bolo významnou

skutočnosťou posúdenie či žalobkyňa (žalovaná v tomto konaní) v čase kolízie s električkou požívala
zvýšenú ochranu náležiacu chodcom na priechode pre chodcov, pričom konštatoval, že na základe
vykonaného dokazovania v priestupkovom konaní mali správne orgány dôvodne za preukázané, že v
mieste kolízie sa na takomto priechode nenachádzala.

42. To, že žalovaná škodu zavinila, bolo konštatované aj v ZP 9/2012 vypracovaným znalcom Expert
Group, s. r. o. v konaní vedenom na OS Bratislava I pod sp. zn. 8C/13/2007, kde v odpovedi na otázku
č. 9 znalec uvádza, že žalovaná z technického hľadiska svojim pohybom po koľajovej dráhe vytvorila
vodičovi električky náhlu prekážku. Náhlosť vytvorenej prekážky spočívala v tom, že vodič električky
nemohol zabrániť zrážke s chodkyňou zastavením pred miestom zrážky ani pri jeho včasnej reakcii,

ktorej výsledkom bolo intenzívne brzdenie núdzovou brzdou.

43. Čo sa týka prípadného zavinenia alebo spoluzavinenia poškodeného (žalobcu), toto nebolo
preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom. V prvom rade, zavinenie nekonštatoval žiaden správny
orgán ani súd. Zo znaleckého posudku ZP 9/2012 vyplýva, že vodič električky začal na pohyb chodkyne

reagovať v čase, keď sa chodkyňa nachádzala ešte v priestore nástupného ostrovčeka. Vodič električky
začal na chodkyňu reagovať ihneď po jej opätovnom vykročení a to v čase, keď sa telo chodkyne po
jej vykročení premiestnilo približne o vzdialenosť 0,35 m. Z technického hľadiska je možné jeho reakciu
považovať za včasnú, pretože na priečne premiestňovanie chodkyne po jej opätovnom vykročení začalreagovať ihneď, ako mohol rozpoznať jeho začiatok ešte v priestore nástupného ostrovčeka. Žalovaná
svoju obhajobu postavila na skutočnosti, že na uvedený spor sa má vzťahovať § 427 a § 428 OZ, a
teda žalobca musí preukázať, že nikto na jeho mieste by nedokázal zrážke zabrániť, avšak vzhľadom

na to, že súd je toho názoru, že na uvedené je potrebné aplikovať § 420 v spojení s § 441 OZ, je
teda úlohou žalovanej preukázať, že ku škode došlo či už výlučne alebo spoluzavinením poškodeného
v danej situácii a nie či niekto na jeho mieste by dokázal zrážke zabrániť. Žalovaná túto skutočnosť
ničím nepreukázala, zo znaleckých posudkov vyplýva, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná, žalobca
reagoval včas, jeho technika jazdy bola správna a v žiadnom prípade nehodu nezavinil. Taktiež žalovaná

na preukázanie zavinenia žalobcu nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie. Z uvedených dôvodov súd
nárok žalobcu posúdil ako dôvodný a je toho názoru, že za túto škodu zodpovedá žalovaná.

44. Čo sa týka výšky škody, tak znaleckým posudkom bola preukázaná výška škody 1.441,93 eur,
pričom po námietkach žalovanej ju znalec upravil na sumu 1.444,09 eur bez DPH. Súd nesúhlasí s
názorom žalovanej, že od sumy zistenej znaleckým dokazovaním by mala byť odpočítaná suma, ktorú

už vyplatila poisťovňa, nakoľko spoluúčasť žalobcu na škode bola vo výške 40.000,-Sk, t. j. 1.327,76
eur. Túto sumu žalobca preukázal, túto sumu požaduje od žalovanej ako náhradu škody, a preto je
žalovaná uvedenú sumu povinná uhradiť. To, aká bola celková škoda a či poisťovňa platila nad rámec
je vzťah medzi žalobcom a poisťovňou a je plne v kompetencii poisťovne, či na základe vykonaného
dokazovania v tomto konaní bude požadovať prípadné bezdôvodné obohatenie od žalobcu alebo nie.

Spoluúčasť žalobcu je stanovená pevnou sumou a znalecké dokazovanie preukázalo, že suma 1.327,76
eur, ktorú požaduje žalobca od žalovanej je sumou oprávnenou. V žiadnom prípade nie je namieste
tvrdenie žalovanej, že v prípade ak poisťovňa zaplatila nad uvedenú sumu 1.327,76 eur vyššiu sumu,
keďže nespochybnila škodu tvrdenú žalobcom, tak o danú sumu by sa povinnosť žalovanej nahradiť
škodu mala znížiť. Prípadné plnenie nad rámec vykonala poisťovňa a jej by mala byť prípadne uvedená

suma zo strany žalobcu vrátená.

45.Súdvyužilmoderačnéprávopodľa§450OZ,keďženebolopreukázané,žebyškodabolaspôsobená
úmyselne a s prihliadnutím na príjem žalovanej - 994,- eur zo zamestnaneckého pomeru a 280,- eur z
dohody o pracovnej činnosti, jej zdravotný stav, spoločenské pomery - žalovaná býva v prenajatom byte,

má náklady v súvislosti s udržiavaním jej zdravotného stavu, keďže v dôsledku predmetnej nehody nemá
časť lebky, má bolesti hlavy, často navštevuje lekára, súd žalovanú nezaviazal na zaplatenie úrokov z
omeškania, ktoré k dnešnému dňu už dosiahli výšku istiny a v tejto časti žalobu zamietol. Súd je toho
názoru, že pri použití § 450 OZ nie je možné úplne odpustiť povinnosť nahradiť škodu, čo vyplýva z dikcie
zákona „primerane zníži“ a na iný postup - odpustenie - súd nie je oprávnený. Žalovaná prostredníctvom

právnej zástupkyne síce žiadala zamietnuť žalobu aj s poukazom na § 450 OZ, avšak súd je toho názoru,
že na takýto postup nie sú splnené podmienky a zaviazanie žalovanej na zaplatenie škody bez úrokov
z omeškania považuje za primerané.

46. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

47.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

48. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.