Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200810
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119200810.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1.
B.. Q. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. II č. XXXX/XX, XXX XX M., 2. U. G., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. II č. XXXX/XX, XXX XX M., 3. H. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. II č. XXXX/XX, XXX XX M., 4. B. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXA,

XXX XX U., 5. O. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXA, XXX XX U., 6. G.. K. R.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXA, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou: URBAN
STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanej: Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Špitálska 588/6,
950 01 Nitra, IČO: 17 336 007, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária STOKLASA
& STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o ochranu osobnosti, o nahradenie

nemajetkovej ujmy a majetkovej škody, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
10C/6/2019-389 zo dňa 20. novembra 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou požadujú, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/

nemajetkovú ujmu 300 000 eur a náklady vynaložené na pohreb nebohého G.. B. G. 850 eur, žalobkyni
2/ nemajetkovú ujmu 300 000 eur, žalobkyni 3/ nemajetkovú ujmu 300 000 eur, žalobcovi 4/ nemajetkovú
ujmu 150 000 eur a žalobkyni 5/ nemajetkovú ujmu 150 000 eur. Žalobu odôvodnili tým, že zdravotná
starostlivosť, ktorú žalovaný poskytoval nebohému G.. B. G., ktorý bol manželom žalobkyne 1/, otcom
žalobkyne 2/ a 3/ a synom žalobcov 4/ a 5/ mu neposkytol správne (v časovom faktore liečenia),
nedostatočne, medicínsky nesprávne a s fatálnymi chybami. Zo strany žalovaného išlo o postup non

lege artis a keďže to viedlo k jeho smrti bolo tým neoprávnene zasiahnuté do ich práva na súkromný a
rodinný život, ktorý zásah nemožno žiadnym spôsobom obnoviť či napraviť, pretože smrť je nezvratná
a následky tohto zásahu budú u žalobcov pretrvávať po zbytok ich životov a žalobkyňa 1/ vynaložila na
pohreb manžela náklady. K žalobe pripojili protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
o vykonanom dohľade na mieste č. 1158/2015, znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych
expertíz s.r.o. z 7.5.2018 číslo 124/2018 z trestného konania, rozhodnutia a odborné články a navrhli

vykonať dokazovanie týmito listinami, vypočuť žalobcov, okrem žalobkýň 2/ a 3/, spisom Úradu pre
dohľad nad zdravotnom starostlivosťou č. 9014/2017/402 a vyšetrovacím spisom vedeným Obvodným
oddelením PZ v Nitre v trestnej veci ČVS: ORP-447/NR-NR-2016.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Namietal voči svojej zodpovednosti za
škodu a zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcov. Uviedol, že nesúhlasí so záverom výrokovej

časti rozhodnutia ÚDZS a ani znaleckým posudkom inštitútu, ktoré konštatujú, že zdravotná starostlivosť
nebola pacientovi poskytnutá správne. Namietal, že znalecký posudok nevyjadruje príčinnú súvislosťmedzi poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a smrťou pacienta, že nemôže byť v tomto konaní
použitý ako znalecký posudok, ale iba ako listinný dôkaz. Pripojil pokus žalobcov o mimosúdne
vyrovnanie a plnú moc a navrhol vykonať znalecké dokazovanie, predložiť spisovú dokumentáciu Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou týkajúcu sa vykonaného dohľadu a spis v trestnom konaní
OPPZ v Nitre v trestnej veci ČVS: ORP-447/NR-NR-2016.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia trestného konania vedeného aktuálne na

OKP OR NR pod ČVS: ORP-1016/VIS-NR-2018, pričom svoje rozhodnutie s poukazom na citované
ustanovenie § 164 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.) odôvodnil nasledovne:

4. Súd súhlasí s námietkami žalobcov do tej miery, že predmetom trestného konania je posúdenie
trestnoprávnej zodpovednosti, kým predmetom tohto civilného konania je nárok žalobcovi vyplývajúci
z občianskoprávnej zodpovednosti bez ohľadu na to, či prišlo aj ku spáchaniu trestného činu. Hoci

v každom z týchto konaní stojí na strane porušovateľa povinnosti odlišný subjekt zodpovednosti,
výsledky oboch týchto konaní sú navzájom podmienené. Predmetom trestného konania je posúdenie,
či bol spáchaný trestný čin porušením právnej povinnosti niektorého zo zamestnancov žalovaného, v
starostlivosti ktorých bol nebohý B. G. a v prípade zistenia ich viny budú výsledky trestného konania pre
priznanie občianskoprávneho nároku žalobcov rozhodujúce s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť otázku, či prišlo konaním alebo nekonaním
týchto osôb k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal, ale je týmto rozhodnutím viazaný podľa § 193
CSP. Súd však súhlasí s námietkou žalobcov, že otázku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného
je oprávnený riešiť si v tomto konaní aj sám a aj s tým, že výsledky trestného konania nie sú jedinou
možnosťou a kľúčovou otázkou pri zisťovaní, či je daná, nesúhlasí však s tým, že disponuje dostatočným

množstvom dôkazov a to aj vzhľadom na návrhy strán sporu. V trestnom konaní, hoci je v ňom nebolo
doposiaľ vznesené obvinenie, nesporne prebieha vyšetrovanie, v rámci ktorého bolo vykonané znalecké
dokazovanie a boli vypočuté osoby, z ktorých napr. G.. D. T. navrhli vypočuť aj žalobcovia. Výsledky tohto
trestného konania preto môžu mať nesporne význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a preto je tu
dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP. (uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30.1.2015 sp.zn.

5Co/9/2015) Pretože žalovaný navrhuje vykonať v tomto konaní znalecké dokazovanie, prerušením
konania do skočenia trestného konania nemôže prísť ani k zásahu do práv žalobcov na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov a takéto rozhodnutie je aj v súlade so zásadou hospodárnosti.

5. Uvedené rozhodnutie včas podaným spoločným odvolaním napadli (len) všetci žalobcovia,

domáhajúci sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to s poukazom
na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a d/ CSP a ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/
a h/ CSP. V prvom rade namietajú postup súdu prvej inštancie predchádzajúci vydaniu napadnutého
uznesenia, keď k upovedomeniu súdu zo dňa 09.10.2019 sa vyjadrili podaním zo dňa 17.10.2019, v
ktorom relevantným spôsobom popreli existenciu dôvodov na prerušenie konania podľa ustanovenia §

192 ods. 1 písm. a/ CSP, avšak je nutné uviesť, že upovedomenie sa týka dôvodov prerušenia podľa
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, teda prípadu obligatórneho prerušenia konania a nie teda
prípadu fakultatívneho prerušenia podľa ustanovenia § 164 CSP. Z napadnutého uznesenia v kontexte
s upovedomením tak nie je zrejmé, či súd prvej inštancie považuje trestné konanie za konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorú nie je oprávnený riešiť, alebo v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu. Majú za to, že prerušenie konania z vlastného podnetu súdu je možné iba pri dôvode
prerušenia podľa ustanovenia § 161 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom je však v tomto prípade súd podľa
ustanovenia § 162 ods. 2 CSP vyzve strany sporu na vyjadrenie sa k prerušeniu konania; neexistencia
návrhu strany sporu na prerušenie konania dáva tiež zákonné limity pre rozhodnutie odvolacieho súdu
podľa ustanovenia § 388 CSP. Postup súdu prvej inštancie preto vykazuje nielen znaky zmätočnosti

a arbitrárnosti, ale týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie takou
vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie, ktorým súčasne dochádza k hrubému porušeniu
ich práva na spravodlivý proces a k odňatiu ich možnosti konať pred súdom. Ďalej namietajú, že súd
prvej inštancie sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s ich námietkami proti prerušeniu z podania
zo dňa 17.10.2019, keď zotrvávajú na tvrdení, že predmetný civilný spor nezávisí od otázky, či v

súvislosti s postupom non lege artis na strane žalovaného bol spáchaný trestný čin, nakoľko predmetom
konania sú nároky vyplývajúce z občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a teda konanie žalovaného nemusí vykazovať znaky trestného
činu a rozhodnutie v civilnom konaní nie je podmienené výsledkom trestného konania; uvedenévyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, keď občianskoprávna zodpovednosť
v medicíne je založená na objektívnej zodpovednosti a keď otázky podstatné pre rozhodovanie o
predmete sporu si súd vie vyriešiť aj sám, preto neexistuje žiadna podmienenosť občianskoprávneho

konania voči trestnému konaniu. Súd v tomto konaní od začiatku disponuje dostatočným množstvom
dôkazu predložených stranami sporu, keď v oboch konania na strane porušovateľa stojí rozličný
subjekt, avšak právny rámec žaloby je determinovaný ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, teda protiprávne konanie na strane žalovaného nie je
determinované trestnoprávnym hľadiskom, ale tým, že ujma na ich strane vznikla v príčinnej súvislosti

s preukázaným protiprávnym konaním žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré
vyplýva z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 16.02.2017. Výsledky
trestného konania ohľadom trestnoprávnej zodpovednosti zamestnanca žalovaného nepodmieňujú
rozhodnutie v tomto konaní o tomto predmete konania, keď predmetom tohto konania nie je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy spôsobená trestným činom, nejde o adhézne konanie ani o rozšírenie ich
nárokov uplatnených v trestnom konaní. Súd si vie otázku občianskoprávnej zodpovednosti vyriešiť

aj sám (s čím nakoniec vyjadril súhlas aj v napadnutom uznesení), a preto, vzhľadom na charakter
nimi uplatňovaného nároku, dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie konanie v predmetnej veci prerušil,
neexistuje. Napadnutým uznesením súd de iure prenáša právomoc za rozhodovanie ich subjektívnych
práv na orgány činné v trestnom konaní a popiera základný princíp civilného sporového konania
zakotvený v článku 1 CSP. Nemožno akceptovať záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že

súd nedisponuje dostatočným množstvom dôkazov, keď s poukazom na prílohy žaloby a na ustanovenie
§149CSPakoičlánok8CSPnemožnopripustiťzáveronedostatočnostidôkazovvtomtospore.Navyše
súdu nič nebráni si vrámci dokazovania pripojiť a oboznámiť vyšetrovací spis. Vypočutie znalkyne MUDr.
D. T. v trestnom konaní nebráni jej vypočutie aj v civilnom konaní. Súd prvej inštancie nakoniec nijako
relevantne neodôvodnil, v čom spočíva význam rozhodnutia v trestnom konaní pre rozhodnutie súdu v

tomto civilnom sporovom konaní, keď vzhľadom na nimi uvedené je zrejmé, že dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, navyše pre nedostatočnosť odôvodnenia je
rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné, javiace známky nerovnakého prístupu súdu k stranám sporu
v ich neprospech. Prerušením konania bez splnenia zákonných podmienok sa zasahuje do práv strán
sporu na konanie bez zbytočných prieťahov a rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov súdneho

konania. Sú preto presvedčení o tom, že neexistuje zákonná prekážka, pre ktorú je potrebné konanie
prerušiť.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov poukázal na to, že súd prvej inštancie využil
zákonnúfakultatívnumožnosťsúdukonanieprerušiťajbeznávrhustrán,pričomdôrazneodmietaútočný

postoj žalobcov vo vzťahu k súdu (obvinenia súdu) z hľadiska hrubého porušenia práv žalobcov na
spravodlivý proces, keď paradoxne prerušenie súdneho konania do skončenia trestného konania je
z hľadiska dokazovania postupom v jeho neprospech, nakoľko on účastníkom trestného konania nie
je a nemá tak žiaden vplyv na dokazovanie v trestnom konaní, o stave ktorého nemá informáciu a
ohľadom ktorého nemá možnosť vyjadrení a navrhovania dôkazov (na rozdiel od žalobcov ako jeho

účastníkovvpostavenípoškodených).Opakovaneuvádza,žeprotokolúradupredohľadnadzdravotnou
starostlivosťou nie je správnym aktom - rozhodnutím správneho orgánu, ktorým by bol súd podľa § 193
CSP viazaný.

7. Žalobcovia sa následne vyjadrili k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu, v ktorom zotrvali na svojom

stanovisku a poukázali na to, že žalovaný neuvádza jediný právne relevantný argument, ktorým by
osvedčil existenciu dôvodov na prerušenie konania a opodstatnenosť záverov súdu prvej inštancie
v uznesení o prerušení konania, keď rozhodujúcim hľadiskom pre fakultatívne prerušenie konania je
zásada hospodárnosti konania. K tomuto vyjadreniu žalovaný uviedol len to, že neuvádza žiadnu novú
argumentáciu vo veci.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že súd prvej inštancie

nedostatočne zdôvodnil prečo je potrebné (nevyhnutné) konanie podľa § 164 CSP prerušiť, čím porušil
procesné práva strán sporu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno.9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nedisponuje dostatočným množstvom
dôkazov, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť a zároveň konštatoval, že v rámci vykonaného
dokazovania v trestnom konaní boli vypočuté osoby, ktoré navrhli vypočuť aj žalobcovia, preto výsledky

tohto trestného konania môžu mať nesporne význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a preto je
tu dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pretože žalovaný
navrhol vykonať v tomto konaní znalecké dokazovanie, prerušením konania do skončenia trestného
konania nemôže prísť ani k zásahu do práv žalobcov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a
takéto rozhodnutie je v súlade aj so zásadou hospodárnosti. Odvolací súd preskúmajúc obsah súdneho

spisu považuje odvolacie námietky žalobcov za významné a vzhľadom na tieto námietky bolo úlohou
odvolacieho súdu preskúmať, či boli dané dôvody na prerušenie konania podľa § 164 CSP.

10. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o
prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O

zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

11. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

12. Civilný sporový poriadok diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania (§ 162 a 163 CSP) a
fakultatívnym prerušením konania (§ 164 CSP). Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania
normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne

prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.
Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva
priamo z dikcie § 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom
tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu
výnimku ako pravidlo.

13. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy voči Fakultnej nemocnici Nitra (žalovaný), pretože neb. B. G.,
ktorému bol dňa 23.01.2016 diagnostikovaný malígny edém mozgu, zomrel počas hospitalizácie vo
Fakultnej nemocnici Nitra, pričom žalobcovia sú toho názoru, že počas hospitalizácie zamestnanci

žalovaného neposkytli nebohému zdravotnú starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho žalovaný zodpovedá za škodu a nemajetkovú ujmu, ktorá
vznikla žalobcom ako pozostalým po neb. B. G..

14. V súvislosti s vyššie uvedenou skutočnosťou bolo dňa 15.03.2016 v zmysle § 199 ods. 1 Trestného

poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenej
trestnej veci bol dňa 07.05.2018 vypracovaný znalecký posudok č. 124/2018 a boli vypočutí - poškodená
B.. Q. G., znalec G.. D. T., G.. L. L., D.., G.. (prednosta neurochirurgickej kliniky FN Nitra), G.. O.
H. (primár neurochirurgickej kliniky FN Nitra) a mal byť vo veci vypočutý aj G.. I. T., PhD. (prednosta
neurologickej kliniky FN Nitra č. l. 377).

15. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 09.10.2019 (č. l. 379) upovedomil sporové strany, že sa vedie
trestné konanie, v ktorom sa rieši, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ktorým rozhodnutím je
súd podľa § 193 CSP viazaný a ktorú otázku nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pričom mal zato,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie od tejto otázky závisí a preto dospel k záveru, že je tu dôvod na

prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie umožnil sporovým stranám sa
k zamýšľanému prerušeniu konania vyjadriť sa.16. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení síce správne ustálil, že predmetom trestného konania
je posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti, kým predmetom tohto civilného konania je nárok žalobcov
vyplývajúci z občianskoprávnej zodpovednosti, ale dospel k nesprávnemu záveru, že výsledky oboch

konaní sú navzájom podmienené.

17. Občianskoprávnu zodpovednosť možno vymedziť ako následnú (sekundárnu) právnu povinnosť
vznikajúcu subjektu, ktorý porušil (ohrozil) primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zákona
alebo z inej právnej skutočnosti. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú a) protiprávny

úkon, b) ujma (resp. právne relevantná škodná udalosť), c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a ujmou a d) zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť je založená na zavinení, čo
pripúšťa možnosť zbaviť sa tejto zodpovednosti prostredníctvom tzv. vyvinenia (exkulpácie). Občiansky
zákonník pozná aj prípady zodpovednosti založenej na objektívnom princípe, ktorá sa označuje aj
ako zodpovednosť za výsledok, zodpovednosť za náhodu, resp. zodpovednosť za riziko. Objektívnej
zodpovednosti sa možno zbaviť (liberovať) len zo zákonom ustanovených dôvodov a v niektorých

prípadoch je liberácia úplne vylúčená a vtedy ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Ako
bolo vyššie uvedené, jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon,
ktorý spočíva v rozpore úkonu - správania fyzickej alebo právnickej osoby - s právom. Pritom
nie je rozhodujúce, či právna povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovoprávneho
vzťahu. Keďže Občiansky zákonník nepodmieňuje občianskoprávnu zodpovednosť trestným konaním

fyzickej alebo právnickej osoby, ale na jej naplnenie postačuje len protiprávne konanie, odvolací súd
je toho názoru, že pre rozhodovanie súdu prvej inštancie nie je rozhodujúce rozhodnutie vo veci
samej v trestnom konaní, pretože občianskoprávna zodpovednosť nie je podmienená trestnoprávnou
zodpovednosťou, teda aj keď by výsledkom trestného konania nebolo rozhodnutie o vine, nie je vylúčená
občianskoprávna zodpovednosť žalovaného, nakoľko oba druhy zodpovednosti sú založené na iných

princípoch.

18. Ak boli podľa súdu prvej inštancie dôvodmi prerušenia konania už vykonané výsluchy určitých osôb
a vyhotovený znalecký posudok, vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súd, odvolací súd je
toho názoru, že súd prvej inštancie nemusí čakať na výsledky trestného konania, ale vzhľadom na to, že

má k dispozícii fotokópiu vyšetrovaciu spisu ČVS: ORP-1016/1-VYS-NR-2018 (z ktorého má k dispozícii
výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania) je na súde prvej inštancie posúdiť, či výsledky vykonaného
dokazovania sú už pre rozhodnutie postačujúce alebo je potrebné vyhovieť návrhu žalovaného na
nariadenie znaleckého dokazovania znalcami v odbore zdravotníctvo a farmácia alebo vykonať iné
dokazovanie, a z tohto pohľadu tu nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP.

19. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedal odpovede na otázku,
aká skutkovo právne významná otázka sa rieši v trestnom konaní, ktorá má pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie rozhodujúci význam, keď z vyššie uvedeného je zrejmé, že otázka trestnoprávnej viny resp.
neviny zamestnancov žalovaného nemá zásadný význam pre civilné konanie. Dostatočnosť množstva

dôkazov je vecou predovšetkým žalujúcej strany sporu (dôkazného bremena v spore), súd však bez
jej návrhu nemá jej nečinnosť nahrádzať svojím rozhodnutím, keď len prípadný pre žalobcov pozitívny
výsledok trestného konania (v odsúdení zamestnancov žalovaného) nie je bez ďalšieho dôvodom
prerušenia konania do skončenia (celého) trestného konania; ak by však v trestnom konaní bolo už
nariadené znalecké dokazovanie k otázkam významným pre tento spor zodpovedajúce i procesnej

aktivite oboch strán tohto sporu, teda ak by znalecký posudok z trestného konania bol použiteľný a
významný v tomto spore, potom by už z hľadiska hospodárnosti konania mohol existovať dôvod na
prerušenie do podania znaleckého posudku v trestnom konaní. Vypočutie osôb vypovedajúcich už v
trestnom konaní (v tomto svedeckom postavení) aj v tomto spore závisí od požiadaviek strán na ich
výsluch a úvahy a potreby konajúceho súdu (podľa toho, čo iné majú preukázať - doplniť).

20. Odvolaciemu súdu nie je jasný ani záver (bez odôvodnenia) rozhodnutia súdu prvej inštancie, aký
konkrétny súvis má žiadosť žalovaného o vykonanie znaleckého dokazovania s prerušením konania
do skončenia trestného konania a konštatovaním, že tak nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcov na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a takéto rozhodnutie je v súlade so zásadou hospodárnosti.

21. Odvolací súd taktiež považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď najskôr postupom
podľa § 162 ods. 2 CSP vyzval strany na vyjadrenie k zamýšľanému prerušeniu konania podľa § 162
ods. 2 CSP, pričom z dikcie ustanovenia § 162 ods. 2 CSP je zrejmé, že je daná povinnosť súdu prerušiťkonanie, ak je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov podľa § 162 ods. 1 písm. a) až c) CSP a aj bez
návrhu prerušiť konanie. Súd prvej inštancie však prerušil konanie podľa § 164 CSP, čo však je prípad,
kedy súd prvej inštancie môže fakultatívne konanie prerušiť. V prípade fakultatívneho prerušenia je však

súd povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto
zlyhajú, je oprávnený konanie prerušiť. Z napadnutého uznesenia však nevyplýva, či súd prvej inštancie
vôbec zvážil prijatie iných vhodných opatrení pred prerušením konania.

22. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nedostatočne

odôvodnené, založené len na závere, že pre rozhodnutie vo veci je dôležitý výsledok trestného konania,
bez náležitého právneho odôvodnenia.

23. V ďalšom postupe preto súd prvej inštancie opätovne a vecne preskúma žalobu a vhodnosť
(fakultatívneho) prerušenia konania, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),
pričom sa náležite vysporiada aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, a prípadné svoje nové

rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodní, keď rozhodne v novom (konečnom) rozhodnutí aj o trovách
strán sporu v celom konaní (spore).

24. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie v záhlaví napadnutého uznesenia
nesprávne uvedený dátum narodenia žalobkyne v 5. rade a nesprávne uvedenú adresu žalobkyne v 6.

rade, pričom v novom rozhodnutí súd prvej inštancie tieto údaje uvedie správne.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).