Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Friday, January 27, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5420200006
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5420200006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: 1/
H., 2/ M., obe nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov - matka Y. G., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX,
právne zastúpená advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom M., A. H. XXXX/XX; a otec D. W., nar.
X.X.XXXX, bytom U. - I., G. XXX/XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, so sídlom
T., R. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a o
návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku otca s maloletým H. G., na základe odvolania otca

proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/1/2020-563 zo dňa 20. decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloletého H..

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu otca na zníženie výživného na maloletého H., rozsudok okresného
súdu v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloletú M. tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 1.9.2022 prispievať na výživu maloletej M.
zvýšeným výživným v sume 140 eur mesačne vždy do 15.-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky
a vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Nedoplatok otca na zvýšenom výživnom na maloletú M. v sume 100 eur za obdobie od 1.9.2022 do
31.1.2023 je p o v i n n ý otec zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/226/2015-292 z
26.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/94/2017 z 7.6.2017 vo výroku o
povinnosti otca prispievať na výživu maloletej M. výživným v sume 120 eur mesačne.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o zamietnutí návrhov rodičov na zmenu úpravy styku
otca s maloletým H. tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým H. od prvého piatku
v kalendárnom mesiaci od 17.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 15.00 hod. bez prítomnosti

matky s tým, že maloletého H. prevezme a odovzdá v určený čas v mieste bydliska matky.

Táto úprava stretávania sa neuplatňuje počas špeciálnej úpravy stretnutí otca vymedzenej rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/70/2019-49 zo dňa 12.12.2019.

Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/74/2017-271 z 7.3.2019
v časti o úprave stretnutí otca s maloletým H..

Z a m i e t a návrh otca na úpravu telefonickej komunikácie s maloletým H..Žiaden z účastníkov a ani štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté
deti a súčasne návrh otca na zníženie výživného na maloletého H.. Východiskovo konštatoval, že o
výške výživného bolo naposledy rozhodnuté v roku 2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
3.7.2017. Preto vyhodnocoval skutočnosti, ktoré boli zistené od danej právoplatnosti rozsudku do
vyhláseniajehoterajšiehorozhodnutia.Okresnýsúdvyslovil,ženastranemaloletýchdetídošlokzmene
pomerov predovšetkým v tom, že zatiaľ čo v predchádzajúcom období navštevovali materskú školu,

k rozhodnému momentu sú žiakmi prvého ročníka (M. prvého ročníka špeciálnej základnej školy). Na
vzdelanie a „ostatné obslužné činnosti“ maloletej M. sú zvýšené nároky. Napriek uvedenému okresný
súd výživné otcovi nezvýšil, prioritne preto, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (k maloletej W.,
nar.XX.X.XXXX).Rovnakonevyhovelnávrhuotcanazníženievýživného,keďžetentobolbezprostredne
podmienený vyhovením návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým H., k čomu však okresný súd

neprikročil.
2. V otázke úpravy styku uviedol, že nerešpektovanie súdnych rozhodnutí zo strany otca (maloletého
H. odovzdáva matke oneskorene, neraz až nasledujúci deň ráno; v prípade letných prázdnin dokonca
o týždeň neskôr) môže mať vplyv len na prípadnú zodpovednosť otca, ale nemožno ho spájať s
obmedzením styku, pretože otec má o styk so synom záujem. Okresný súd poukazoval i na závery

znaleckého dokazovania (vzťah otca s maloletým H. bol hodnotený ako tolerantný, edukatívny a
stimulujúci), ktoré za ideálne označovali zverenie syna do striedavej osobne starostlivosti oboch rodičov,
čo však nie je možné pre charakter práce vykonávanej otcom. Práve spojitosti špecifického charakteru
práce otca považoval okresný súd za brániace rozšíreniu styku, nakoľko by došlo k vneseniu chaosu
do pravidelného režimu maloletého, čo je nezlučiteľné so záujmami dieťaťa. Nadväzne zamietol návrhy

obochrodičovnaúpravustykusmaloletýmH.,keďzadostačujúcepovažovalúpravuužskôrvymedzenú
súdnymi rozhodnutiami.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Náhradu trov konania (spojených so znaleckým dokazovaním) „neprisúdil“ ani štátu, lebo žiaden z
účastníkov nezavinil pribratie znalca do konania; išlo o bezprostrednú dôkaznú iniciatívu konajúceho

súdu.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o zamietnutí jeho návrhov podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude určené čo najširšie stretávanie otca s
maloletým H., v ktorej spojitosti bude náležite znížený i rozsah vyživovacej povinnosti otca. Namietal

nepresvedčivosť rozhodnutia okresného súdu; osobitne, ak na jednej strane bola zdôrazňovaná potreba
udržiavania rovnocenného a rovnoprávneho osobného kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi, ale na strane
druhej nedošlo k zmene stavu (rozhodnutia), pri ktorom je otec v osobnom kontakte so synom len dva
víkendy v mesiaci. Zopakoval, že deťom dokáže vytvoriť podnetné výchovné prostredie.
5. V časti odôvodnenia, ktorá bola formulovaná priamo otcom, tento dával do pozornosti postupnú

genézu úpravy starostlivosti o maloleté deti. V nemalej miere poukazoval aj na emocionálnu stránku
posudzovanej záležitosti a jeho vnútorné prežívanie jednotlivých jej (širších) dôsledkov. Značnú mieru
zodpovednosti na nedostatočnom napĺňaní jeho rodičovskej roly pripisoval správaniu matky, ktoré
podrobnejšie vymedzil. Opakovane odkázal tiež na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý podporoval
širšie vymedzenie styku otca s maloletým H..

6. Kolízny opatrovník sa stotožňoval s napadnutým rozsudkom v časti o výživnom na maloletého H..
V časti o zmene úpravy styku otca s týmto maloletým poukazoval na priebežné sledovanie súvisiacich
rodinných vzťahov, ktoré má už dlhodobý charakter. S prihliadnutím i na závery znaleckého dokazovania
navrhoval rozšíriť styk otca s maloletým H. aj o pracovné dni, aby sa otec mohol podieľať tiež na

výchovnovzdelávacom procese. Doplnil, že otcovi navrhuje „pracovať“ aj na vzťahu s maloletou M., ktorá
je H. dvojčaťom.
7. Matka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním otca a osobitne popierala
jednotlivé skutkové okolnosti tvrdené bezprostredne otcom, ktoré označila za neprípustné osočovanie jej
osoby. Zdôraznila, že otec permanentne nedodržiava stanovenú úpravu styku; predovšetkým vo vzťahu

k termínom vrátenia maloletého H., čo výrazne narúša denný režim maloletého. Zároveň o meškanímatku neinformuje, čo vyvoláva zbytočné stresové a konfliktné situácie už i tak napätej komunikácie
medzi rodičmi. Dodala, že otec si „za celý čas“ ani nespomenul na maloletú M.. Taktiež neprispel na
školské potreby detí, či na ich sviatky; podľa matky otcovi ide výlučne len o peniaze, a nie o deti.

8.Vsúvislostisvyjadrenímkolíznehoopatrovníkamatkauviedla,žepovyhlásenínapadnutéhorozsudku
kolízny opatrovník plne súhlasil s daným rozhodnutím a svoj postoj výslovne prejavil aj vzdaním sa
odvolania.

9. V neskorších vyjadreniach (odvolacia replika a duplika) rodičia zotrvali na svojich pôvodných

stanoviskách, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorú zopakovali, resp. parafrázovali použitím iných
termínov.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP) a po vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia, resp. zopakovania dokazovania (§ 385 ods.
1 CSP) rozhodol tak, ako je konštatované vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Ako už bolo uvedené, odvolací súd vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré konanie
môže začať i bez návrhu (§ 23 ods. 2 v spojení s § 111 CMP), nie je viazaný rozsahom (a ani
dôvodmi) odvolania. To znamená, že v dôsledku podania odvolania voči ktorémukoľvek čiastkovému
výroku rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti nenadobúdajú právoplatnosť ani ďalšie/

iné čiastkové výroky a odvolaciemu prieskumu podlieha rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok.
Z daného titulu odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie aj vo výrokoch týkajúcich sa návrhov
rodičov na zmenu výšky výživného a zároveň bola prípustná zo strany rodičov aj ich dispozícia s
jednotlivými návrhmi.

12. V rámci odvolacieho pojednávania otec - bez ohľadu na výsledok odvolacieho konania o návrhu na
rozšírenie styku s maloletým synom, ktorý návrh pôvodne bezprostredne spájal i s otázkou modifikácie
výšky výživného - zobral v celom rozsahu späť svoj návrh na zníženie výživného na maloletého H..
Kolízny opatrovník i matka s takýmto dispozitívnym procesným úkonom otca prejavili súhlas. Súčasne
vzhľadom na konkrétnosti súdenej veci, v zmysle ktorých (ako je rozoberané nižšie) nebol priestor na

zníženie vyživovacej povinnosti otca, nebolo ani potrebné v konaní o tomto návrhu pokračovať (§ 29 ods.
2 CMP). Nadväzne krajský súd podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie návrhu otca na zníženie výživného
na maloletého H., rozsudok okresného súdu v tejto časti (o zamietnutí daného návrhu) zrušil a konanie
zastavil.

13. Doplnením dokazovania bolo ustálené, že maloleté deti navštevujú v súčasnosti druhý ročník
základnej školy (maloletý H. základnej školy v X. a maloletá M. špeciálnej základnej školy v S. Y.). Matka
maloletú M. vodí ráno na vyučovanie do S. Y., nakoľko tam musia byť pomerne zavčasu, maloletý H.
chodievaužna6:30hod.dodružiny/školskéhoklubu.MatkamaloletúM.osobnevšpeciálnejškolevS.Y.
každý deň aj vyzdvihuje a cestuje s ňou späť domov. Vzhľadom na problémy so stravovaním, ktoré majú

základ v zdravotnej indispozícii maloletej M., sa táto stravuje už iba doma, a nie aj v špeciálnej škole. Jej
celkový zdravotný stav sa výrazne zlepšil a stabilizoval; aktuálne napriek dispenzarizácii vo viacerých
odborných ambulanciách z medikamentóznej liečby užíva iba liek euthyrox (endokrinológia), na ktorý sa
však nedopláca. Rovnako kontroly v spojitosti s kardiologickými problémami, ktoré predstavovali v jej
rannom veku najzásadnejšie ohrozenie zdravia (až života), sú už skôr sporadické - jeden krát za tri roky

v Bratislave a jeden krát ročne v Dolnom Kubíne. Zdravotný stav maloletého H. je dobrý, v súvislosti s
ním nemá matka žiadne zvýšené výdavky; taktiež nemá osobitnejšie výdavky spojené s mimoškolskými
aktivitami syna.
14. Matka je naďalej nezamestnaná z dôvodu zabezpečovania nevyhnutnej opatery o maloletú M., výška
opatrovateľského príspevku v súčasnosti dosahuje sumu 685 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti

so svojim bývalým manželom, pričom od jesene roku 2021 bývajú už vo väčšom (trojizbovom) obecnom
byte, za ktorý platia mesačne 68 eur a 130 eur za elektrinu. Bývalý manžel matky je zamestnaný v
riadnom pracovnom pomere a dosahuje príjem okolo 800 eur mesačne. Takisto otec naďalej pracuje
na rovnakej pracovnej pozícii v zahraničí (v Rakúsku), kde sa stará o klientov vo vyššom veku, resp.
o zdravotne znevýhodnené osoby. Pri tejto starostlivosti sa strieda s kolegom v dlhších (spravidla 14

dňových) turnusoch, pričom starostlivosť o klienta je nepretržitého charakteru. Platený je bezprostredne
klientom (resp. jeho blízkymi), o ktorého sa stará a dosahuje čistý mesačný príjem cca 850 až 900
eur. S terajšou partnerkou majú jedno spoločné maloleté dieťa (maloletá W.) a partnerka má v osobnej
starostlivosti jej maloletého syna S.. Partnerka je zamestnaná na polovičný úväzok, v ktorom zamestnanídosahuje príjem cca 400 eur mesačne, vrátane všetkých zamestnaneckých benefitov (napr. stravné
lístky). Aktuálne sa otec už aj „evidenčne“ nasťahoval do bytu partnerky; po dlhoročnom spolužití sa tam
prihlásil i na trvalý pobyt.

15. Krajský súd konštatuje, že už samotné uplynutie obdobia viac ako 5 rokov od predošlého
rozhodnutia, čo je väčšina veku/života maloletých M. a H., vykazuje zásadnú zmenu pomerov v otázke
odôvodnených potrieb maloletých detí. Nevyhnutné výdavky na zabezpečenie čo i len elementárnych
potrieb (stravovanie, ošatenie, obutie, bývanie...) detí vo veku troch rokov a detí vo veku osem rokov

sú značne odlišné. Určujúcou zmenou je však najmä začiatok školskej dochádzky oboch detí. S
touto podstatnou zmenou v životnom rytme dieťaťa nesúvisia len náklady spojené bezprostredne so
vzdelávaním (predovšetkým školské pomôcky a potreby), ale i vyššie výdavky na ošatenie, ktoré musí
spĺňať určité „formálne parametre“, či rôzne poplatky a príspevky súvisiace so vzdelávacím procesom
v širšom meradle (školské výlety, návštevy organizovaných kultúrnych podujatí, exkurzie). Hoci u detí
v nižšom veku sa spravidla nejedná jednorazovo o vyššie sumy, v súhrne i drobné finančné čiastky

predstavujú nie zanedbateľnú položku v celkovom komplexe uspokojovania odôvodnených potrieb
maloletých detí.

16. Na základe rozoberaného krajský súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za
východiskovo opodstatnený. V prípade maloletého H. však zohľadnil výraznejšiu zmenu v úprave

rozsahu styku otca so synom (bližšie vysvetlená v nasledujúcej časti odôvodnenia), ktorá faktická
opatera otca, vrátane súvisiaceho finančného pokrytia potrieb maloletého, kompenzuje celkové zvýšené
odôvodnené potreby maloletého H.. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu matky na
zvýšenie výživného na maloletého H. tak bol potvrdený.
17. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k maloletej M. takáto opatera otca absentuje (v nemalej miere

absentuje aj skutočný, konkrétnymi skutkami podporený, záujem otca o relevantný rozvoj kontaktov s
dcérou) bolo namieste vo vzťahu k nej rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti otca. Krajský súd za
primerané zvýšenie považoval zvýšenie na sumu 140 eur mesačne, a to s účinnosťou od 1.9.2022. Do
úvahy vzal i relevantné zlepšenie celkovej finančnej situácie v domácnosti matky, či už ide o priznanie a
následne i zvýšenie opatrovateľského príspevku matke alebo o zvýšenie príjmu jej bývalého manžela,

s ktorým (spoločne s maloletými M. a H.) tvoria spoločnú domácnosť.
18. V otázke časového vymedzenia krajský súd prihliadol na dopady celosvetovej pandémie spôsobenej
ochorením covid-19, keď opatrenia jednotlivých štátov značne sťažovali (až úplne znemožňovali) výkon
práce spojený s opakovaným prekračovaním hraníc; čo je i prípad otca. Nakoľko od jesene 2022 už
režim cezhraničného cestovania/dochádzania nadobudol viac menej štandardnú podobu, od začiatku

aktuálneho školského roku je zvýšenie výživného otca plne opodstatnené. Vo zvyšnej časti bol návrh
matky na zvýšenie výživného na maloletú M. zamietnutý. V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku v
otázke výživného na maloletú M. došlo vo vzťahu k nej i k zmene predošlého rozhodnutia o výživnom
- rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/226/2015-292 z 26.10.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/94/2017 z 7.6.2017 - ktorú okolnosť krajský súd výslovne konštatoval

aj vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

19. Medzi rodičmi nebolo sporné, že otec výživné v doteraz stanovenom rozsahu (120 eur mesačne)
na maloletú M. plnil, pričom v čase rozhodovania krajského súdu bolo splatné už aj výživné za mesiac
január 2023. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2022 do 31.1.2023 tak činí 100 eur

(5 mesiacov - september 2022 až január 2023 - krát 20 eur ako rozdiel medzi pôvodným a zvýšeným
výživným). Krajský súd uložil otcovi povinnosť vyrovnať uvedený nedoplatok v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku. Nie je podstatné, či tak učiní jednorazovo alebo splátkach (napr. spoločne
s bežným výživným), dôležité je, aby v stanovenej lehote bol daný dlh plne vyrovnaný.

20. V súvislosti s predchádzajúcim rozhodovaním o výživnom krajský súd dopĺňa, že určujúce
konštatovanie okresného súdu o pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti otcovi nebolo správne. Už
zo samotných časových údajov - okresný súd v pôvodnom konaní o výživnom rozhodoval 26.10.2016
(krajský súd dokonca až 7.6.2017) a maloletá W. sa narodila XX.X.XXXX - je zrejmé, že sa nejedná
o skutočnosť viažucu sa k rozhodnému obdobiu v súdenej veci, ale o skutočnosť relevantnú už pri

predošlom rozhodovaní o výživnom. Uvedené je napokon jasné i z odôvodnenia pôvodného rozhodnutia
o výživnom.21. Krajský súd považuje za potrebné doplniť, že nemôže otcovi diktovať, aké konkrétne zamestnanie
má vykonávať; inými slovami, prikázať mu zmenu zamestnania. Na druhej strane nižší príjem, za ktorý je
nutné považovať príjem cca 850 až 900 eur mesačne, v nasledujúcich rokoch a pri ďalšom posudzovaní

schopností a možností otca nebude určujúci. V súčasnosti je možné dosiahnuť podobný (a aj vyšší)
príjem i v rámci zamestnania sa v Slovenskej republike; osobitne, ak otec je spôsobilý vykonávať prácu
nepretržite, t.j. i počas voľných dní, sviatkov, či v noci. Navyše, by mu odpadli (resp. podstatne sa znížili)
výdavky spojené s cestovaním za prácou a výrazne by sa obmedzili celkové sociálne nežiaduce dopady
na fungovanie rodiny pri dlhoročnej turnusovej práci v zahraničí.

22. Krajský súd si je vedomý toho, že v čase, keď otec začal vykonávať jeho súčasnú pracovnú činnosť,
išlo v zásade o lukratívnu prácu alebo aspoň o výrazne lepšie odmeňovanú prácu, než boli vtedajšie
zárobkové pomery v Slovenskej republike. Ak však naďalej má dosahovať iba príjem na úrovni 850-900
eur mesačne, so všetkými už vyššie spomínanými negatívami, nebude namieste akceptovať uvedené
ako relevantné východisko pri posudzovaní jeho schopností a možností z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti.

23. V rozoberanej súvislosti krajský súd otcovi pripomína jeho vlastné vyjadrenia z obdobia, keď sa
usiloval dosiahnuť úpravu svojich rodičovských práv a povinností (z návrhu zo dňa 31.7.2015 vo
veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7C/226/2015). Otec v danom období tvrdil, že je „dlhé roky
zárobkovo aktívny, materiálne dobre zabezpečený; má stabilný príjem, vlastné bývanie, garáž a tiež
vlastní murovanú chatku s terasou, záhradou a veľkým pozemkom“. V pomeroch otca sa oproti danému

obdobiu nič dramatického nezmenilo (za „dramatickú zmenu“ určite nemožno považovať narodenie
maloletej W.) a dnes po ďalších rokoch vykonávania zárobkovej činnosti v nemalej miere zmenil svoju
rétoriku a má tendenciu prezentovať sa takmer až v pozícii sociálne slabšej osoby.

24. Vzájomná komunikácia rodičov je nedostatočná tak po formálnej stránke (prioritne ide len sms

správy), ako i po stránke obsahovej. Samozrejme, každý z rodičov z daného stavu viní toho druhého.
Nielen v tomto smere by atmosfére vzájomných vzťahov prospelo, keby každý z rodičov dokázal by tak
sebakritický, ako je kritický vo vzťahu k druhému rodičovi, resp. naopak tak zhovievavý k posudzovaniu
druhého rodiča, ako je benevolentný pri hodnotení vlastného správania.
25. Nedostatky v celkovej komunikácii medzi rodičmi sa logicky nepriaznivo prejavujú aj v otázkach

komunikácie ohľadne bezprostrednej realizácie úpravy styku s maloletým H.. Do určitej miery k danému
stavu prispieva i pomerne neštandardne zvolená forma úpravy stretnutí v rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 2P/74/2017-271 z 7.3.2019, ktorá vo výroku vymedzuje stretnutia od piatku do nedele
každého týždňa, avšak v odôvodnení toto vymedzenie modifikuje, resp. obmedzuje na dva (bližšie
neurčené) víkendy v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. Rodičia zhodne potvrdili, že stretnutia

otca s maloletým H. sú realizované počas dvoch po sebe nasledujúcich víkendov, ktorých konkrétne
stanovenie sa odvíja od toho, ako sa otec v rámci jeho pracovných turnusov nachádza na území
Slovenskej republiky.

26. Aj pre dotknuté zásadné nedostatky v komunikácii rodičov je aktuálne potrebné jasnejšie a

jednoznačnejšie stanoviť termíny stretnutí otca s maloletým H.. Určenie výslovných a svojim
charakterom fixných termínov stretnutí je spôsobilé prispieť k stabilizácii pomerov, či minimalizovať
„tenzné plochy“ v rámci komunikácie rodičov. Nevyhnutnosťou pre naplnenie daného účelu je však
náležite striktné rešpektovanie konkrétnych termínov. Predmetné konštatovanie platí predovšetkým pre
otca, ktorý aktuálnu úpravu - osobitne termíny vrátenia syna matke - vo výraznej miere nerešpektuje.

27. Krajský súd v tomto smere zdôrazňuje povinnosť otca rešpektovať súdne rozhodnutie, čo výslovne
akcentoval i v rámci pojednávania. Vzhľadom na doterajší prístup otca jeho slovné ubezpečovanie, že už
buderozhodnutiesúdu(najmäakbudevyhovenéjehonávrhunarozšíreniestyku)rešpektovať,vyznieva
značne nepresvedčivo.
28. V danej súvislosti sa krajský súd nestotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že prípadne

nerešpektovanie súdneho rozhodnutia môže byť významné iba v rámci zodpovednostných vzťahov
(napr. i v trestnoprávnej rovine). Naopak, schopnosť rešpektovať stanovené pravidlá úpravy styku
(vrátane - v konkrétnostiach súdenej veci skôr až prioritne - ich časového vymedzenia) je neoddeliteľnou
súčasťou rodičovskej spôsobilosti v rámci fungovania „rozdelenej rodiny“. Takmer až svojvoľné
určovanie si termínov vrátenia maloletého po ukončení stretnutí otcom zásadným spôsobom negatívne

zasahuje do najlepšieho záujmu maloletého, vnáša do jeho vnútorného prežívania výrazný stres,
chaos a nestabilitu. Ak otec svoje doterajšie správanie v predmetných otázkach nezmení, výrazne
sa diskvalifikuje zo svojej rodičovskej roly; čomu - logicky - bude musieť zodpovedať i (eventuálne)následné rozhodnutie o úprave nielen rozsahu stretnutí so synom, ale aj ich formy; a to až do úrovne
iba asistovaného, resp. kontrolovaného priebehu styku.
29. Participačné práva dieťaťa - maloletého H. - boli v prebiehajúcom konaní náležite rešpektované.

Jeho postoj bol zisťovaný kolíznym opatrovníkom, diagnostickým vyšetrením v centre poradenstva a
predovšetkým v rámci znaleckého dokazovania iniciatívne nariadeného okresným súdom. Nielen závery
znaleckého posudku, ale aj jeho celkový podrobný obsah boli dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie,
z ktorého titulu krajský súd návrh matky (navyše prednesený ako podmienečný) na vypočutie maloletého
H. zamietol. Znalec Dr. Šútovec veľmi prehľadne ozrejmil podstatné okolnosti a preskúmateľne, bez

akýchkoľvek disproporcií vo východiskách, úvahách či zisteniach, vysvetlil svoje závery. Určujúcim je
jeho konštatovanie o vhodnosti rozšírenia styku otca s maloletým H. na maximálne možnú mieru aj cez
týždeň, samozrejme vrátane prenocovania.

30. S dotknutým skutkovým záverom súhlasil v podstate i okresný súd a len pre možné komplikácie
pri vymedzení takejto úpravy od zmeny doterajšieho nastavenia stretnutí upustil. Krajský súd je

presvedčený, že najvhodnejšou formou stretnutia otca s maloletým H. je súvisle trvajúci kontakt, pri
ktorom sa znižuje počet jednotlivých prevzatí, resp. odovzdaní dieťaťa, ktoré aj v prípade výrazne
lepších vzťahov medzi rodičmi, než v súdenom prípade, sú pre dieťa zaťažujúce. Zároveň za dôležité
považuje rozšírenie styku otca v tak, aby sa mohol relevantne podieľať tiež na vzdelávacom procese
maloletého H.. Ide totiž o zásadne odlišnú dimenziu vzájomnej interakcie rodiča a dieťaťa, ako je

stretávanie počas mimopracovných dní, ktoré je spojené viac menej s voľnočasovými aktivitami a hrami.
Niet pritom pochybností, že pre plnohodnotný vzťah rodiča a dieťaťa je potrebná aj ich koexistencia v
rámci povinností, osobitne povinností viažucich sa ku školskej dochádzke.

31. V nadväznosti na aktuálne zaužívaný model stretnutí otca so synom krajský súd tieto rozšíril o

pracovné dni medzi dvoma po sebe nasledujúcimi víkendmi, t.j. o 5 dní v rámci kalendárneho mesiaca.
Vzhľadom na vyššie rozoberané problémy v komunikácii rodičov, ale predovšetkým v záujme stanovenia
jednoznačných a vopred predvídateľných termínov stretnutí bezprostredne pre maloleté dieťa krajský
súd určil konkrétny - bez pochybností určiteľný - termín stretnutí. Pôjde o obdobie od prvého piatku v
kalendárnom mesiaci od 17.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 15.00 hod. Relatívne skorší

termín vrátenia maloletého je podmienený nutnosťou vytvorenia (po dlhšom pobyte v domácnosti
otca) dostatočného priestoru na celkovú „adaptáciu“ dieťaťa na obvyklé prostredie a náležitú prípravu
na nasledujúci pracovný/školský týždeň. Miestom odovzdania i prevzatia maloletého H. rodičmi bude
bydlisko matky.

32. Keďže ide o desať (z hľadiska časového vymedzenia prostredníctvom hodín deväť) za sebou
nasledujúcich dní jednotlivého mesiaca, ktoré sú vopred jednoznačne zadefinovateľné (napr. od
5.5.2023 do 14.5.2023), otec môže uvedenému bez zásadnejších problémov prispôsobiť (dokonca aj s
určitou rezervou pre pripadnú flexibilitu) výkon svojej turnusovej práce. O to viac, že podľa jeho vlastných
vyjadrení doteraz pre svoje potreby len úplne minimálne využíval posuny/zmeny v pravidelnom striedaní

turnusov; naopak, skôr bol on tým, kto vychádzal v ústrety kolegom.
33. Ako už bolo vyššie uvedené, otec pri uvažovaní o svojom ďalšom profesijnom/ /pracovnom
zaradení musí vziať do úvahy aj potreby maloletých detí; aktuálne osobitne maloletého H.. Rozhodne
neobstojí jeho minimálne nepriamo prezentovaný postoj, že styk má byť rozšírený, pričom pri jeho
konkrétnej realizácii sa bude prioritne prihliadať na záujmy a pracovné povinnosti otca. Širšie súvislosti

zamestnania otca v turnusovom režime v zahraničí už boli taktiež rozoberané v predchádzajúcej časti
tohto odôvodnenia.

34. Novoupravený styk otca s H. sa bude uplatňovať v rámci „bežných“ dní resp. mesiacov, vo vzťahu
k sviatkom a prázdninám zostáva v platnosti úprava určená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín

č. k. 8P/70/2019-49 zo dňa 12.12.2019. Zároveň vo vzťahu k maloletému H. sa mení doterajšia úprava
styku definovaná rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/74/2017-271 z 7.3.2019.
35. Krajský súd zamietol (čiastkový) návrh otca na úpravu telefonického kontaktu s maloletým H..
Prioritne je nutné poukázať na to, že dotknutý návrh bol prednesený až počas záverečného vyjadrenia
v rámci odvolacieho pojednávania, teda tomuto nepredchádzalo nielen žiadne bližšie zisťovanie

skutočného stavu vecí, ale ani dostatočne konkrétne skutkové prednesy účastníkov konania. Súčasne
krajský súd uvedené považuje (len) za súčasť celkového komplexu režimu stretávania/styku otca s
maloletým H. a s poukazom na jeho skutočne zásadné rozšírenie sa v aktuálnom štádiu veci ani nejavilo
potrebné telefonicky kontakt osobitne upravovať.36. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu krajský súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP rozhodoval
o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Keďže v súdenej veci nie sú dané (a
účastníkmi ani len tvrdené) žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky na iné rozhodnutie

o nároku na náhradu trov konania, v zmysle § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich
náhradunárok.Uvedenékonštatovanieplatíajpretrovyvzniknutéštátuztituluznaleckéhodokazovania,
nakoľkoišloosúčasťuplatneniavyšetrovacejzásadyazisťovaniaskutočnéhostavuvovecistarostlivosti
súdu o maloleté deti.
37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto
povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).
V prípade, že nebude dobrovoľne plnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím v časti o úprave styku s
maloletým, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na

výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.