Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Boris Minks
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/123/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418206411
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4418206411.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, právnej veci žalobcu: H.. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., T. Y.
XX, zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát, Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, IČO: 33 795 363, proti
žalovanej: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., T. Y. XX, prechodne bytom X. B., G. L. XX, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, o
vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.
augusta 2022 č. k. 13C/72/2018-365, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalovanej na prerušenie
konania z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) uznesením zo dňa 24.8.2022 č. k. 13C/72/2018-365
pri právnom posúdení podľa § 164 CSP, reagujúc na návrh žalovanej zo dňa 9.8.2022 na prerušenie
konania, prerušil konanie (vedené na OS Nové Zámky pod sp. zn. 13C/72/2018) do skončenia
dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom SR pod č. k. 2 Cdo/168/2022.
2. V odôvodnení vyhovujúceho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na prebiehajúce
dovolacie konanie, v ktorom sa rieši otázka platnosti dražby, ktorou žalobca nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať, táto otázka právneho charakteru má význam pre rozhodnutie v
danej veci, a preto konanie prerušil.
3. Ďalej skonštatoval, že bez definitívneho rozhodnutia o platnosti dražby, ktorou žalobca nadobudol
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nie je možné spravodlivo rozhodnúť o povinnosti
žalovanej predmetné nehnuteľnosti vypratať. Zásade spravodlivosti je potrebné podriadiť i princíp
rozhodovania vecí bez prieťahov. Je potrebné vyčkať na konečné rozhodnutie súdov o platnosti, resp.
neplatnosti dražby a až následne rozhodnúť o tom, či žalovaná má alebo nemá povinnosť predmetné
nehnuteľnosti vypratať, resp. či existuje nejaký právny dôvod k tomu, aby ich užívala. Bez vyčkania
na takéto rozhodnutie súdu by bola nalomená zásada spravodlivosti súdneho rozhodnutia a konanie
v tejto časti by bolo predčasné, pretože bez toho, aby bolo rozhodnuté, že žalobca sa stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností v súlade so zákonom, mu nie je možné priznať súdnu ochranu.
4. K fakultatívnemu prerušeniu konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že pôjde o otázky, ktoré by
súd mohol sám vyriešiť prejudiciálne, avšak je na vôli súdu, či tak urobí alebo počká na vyriešenie otázky
v súdnom alebo správnom konaní. Ak takéto konanie už prebieha, môže dať na takéto konanie aj sám
podnet a následne konanie prerušiť. Pri fakultatívnom prerušení konania, na rozdiel od obligatórneho
prerušenia konania podľa § 162 CSP, je to práve súd vyvažujúci jednotlivé záujmy stojace pri prerušení
konania proti sebe, a to záujem na spravodlivom rozhodnutí vo veci a záujem na konaní bez zbytočných
prieťahov. Pri naplnení hypotézy § 162 je súd povinný konanie prerušiť obligatórne, pričom nemá
možnosť zvažovať tieto dva záujmy. Vyváženie stretu týchto dvoch záujmov v prospech záujmu na
spravodlivom rozhodnutí veci, ktoré je pretavené do rozhodnutia o prerušení konania musí byť pri
fakultatívnom prerušení konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie prerušuje aj náležite odôvodnené.5.Sprihliadnutímnatietodôvody,súdprvejinštanciepodanémunávrhužalovanejnaprerušeniekonania
zo dňa 9.8.2022 ako dôvodne podanému vyhovel.
6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že sporné nehnuteľnosti žalovaná
užíva bez právom aprobovaného dôvodu, čím neoprávnene zasahuje už štyri roky do jeho vlastníckych
práv, preto sa dovoláva ochrany podľa § 126 ods. 1 OZ a žiada, aby sa pojednávanie vytýčené na
okresnom súde na deň 9.9.2022 aj uskutočnilo v danom termíne s tým, že návrh žalovanej na prerušenie
konania bude zamietnutý. Neprimeraná dĺžka trvania tohto konania a právna neistota má nepriaznivý
vplyv na jeho a najmä zdravotný stav žalobcovej matky. Ich želaním je dožiť sa spravodlivosti.
7. Pokiaľ ide o dovolanie žalovanej ako dôvodu na prerušenie konania, resp. odročenie pojednávania,
to má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Na
rozdiel od odvolania, ako riadneho opravného prostriedku, ktorým možno napadnúť ešte neprávoplatné
rozhodnutie, v prípade dovolania ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno iba v
prípadoch výslovne stanovených v CSP napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo
právoplatnosť. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť a mimoriadnosť dovolania
často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je ďalším „odvolaním“, pričom dovolací súd nie je
treťou súdnou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmavať akékoľvek rozhodnutie. Dovolanie
žalovanej nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, a preto musí byť NS SR odmietnuté (viď
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Botku k podanému dovolaniu zo dňa 24.5.2022).
Ústavná rozhodovacia prax nepovažuje dovolanie a ani ústavnú sťažnosť za dôvod spôsobilý prerušiť
alebo odročiť pojednávanie. Ad absurdum, žalovaná by sa mohla dovolávať prerušenia konania až
do vyčerpania všetkých svojich opravných možností, končiac na ESĽP a takto účelovo a neprimerane
predlžovať stav právnej neistoty o niekoľko rokov. Žalovaná dovolacie dôvody použila aj v trestnom
oznámení podanom na právneho zástupcu žalobcu a iné osoby, ktoré trestné oznámenie bolo v
konečnom dôsledku zamietnuté.
8. Spornú nehnuteľnosť žalobca vydražil v r. 2018 za 99.000 eur, čo predstavovali všetky úspory,
ktoré spolu s matkou získal za odpredaj ich rodičovského domu. Ak by súd žiadosti žalovanej o
prerušenie konania vo veci vypratania nehnuteľnosti vyhovel, zdravotný stav žalobcu a jeho matky by
sa zhoršil. Z dôvodu predlžovania sporu ako aj vydraženia nehnuteľností žalobca a jeho matka žijú
iba zo starobného dôchodku matky. Matka žalobcu je osobou ŤZP, kvôli čomu sa žalobca musel vzdať
svojho zamestnania. Ak by súd návrhu na prerušenie konania vyhovel, tento neúnosný stav by sa
prehĺbil a to aj s poukazom na to, že pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, pričom
by došlo v prípade účastníkov konania k odňatiu ich možnosti konať pred súdom. Ust. § 164 CSP
predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Úlohou súdu
je preto v tejto súvislosti vyhodnotiť, či je konanie potrebné prerušiť a to s prihliadnutím na zákonnú
požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, resp. záujmov. Súd pri rozhodovaní o prerušení
konania musí zohľadniť aj zásadu hospodárnosti konania. Súd by konanie prerušiť nemal podľa §
164 CSP, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre prerušené konanie
zásadný význam. V predmetnom konaní bola otázka vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vyriešená
potvrdzujúcim rozsudkom a zároveň aj právoplatným rozsudkom KR súdu v Nitre, ktorý žalobu žalovanej
zamietol a žalobcu označil za výhradného vlastníka sporných nehnuteľností. Odvolateľ dal do pozornosti
odvolacieho súdu Nález ÚS I. ÚS 231/05, rozhodnutia NS SR: sp. zn. 5Cdo/185/2009, 4 Cdo/214/2017,
7Cdo/223/2019, 3Cdo/92/2011 a Nálezy IV. ÚS 138/2019 zo dňa 13.10.2020 a I. ÚS 115/2016.
9. Dňa 2.9.2022, t. j. v ten istý deň ako podal odvolanie právny zástupca žalobcu na súde
prvej inštancie odvolanie podal osobne na tomto súde odvolanie aj žalobca v podstate vychádzajúc
zo zhodných odvolacích dôvodov ako sformuloval jeho právny zástupca. Žalobca v rámci svojho
odvolacieho petitu uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby podľa § 388 OSP rozhodnutie OS Nové
Zámky zmenil s poukazom na ust. § 265 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP tak, že návrh žalovanej na
prerušenie konania zamietne, uznesenie OS Nové Zámky zruší a zároveň prikáže tomuto súdu vo veci
vypratania nehnuteľnosti bezodkladne konať (najneskôr do 30 dní od rozhodnutia odvolacieho súdu).
Okresný súd svojvoľným rozhodnutím v rozpore s CSP zvolil postup, ktorý práve naopak nesmeruje k
rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza žalobca. Je zrejmé, že iba rýchla ochrana
subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov
konania, ale aj samotného súdu a pôsobí dôveryhodne na ostatných občanov (IV. ÚS 138/2019).
Aj ustanovenie § 164 CSP, tak ako napokon aj iné ustanovenia zákonov sa totiž musia vykladať a
uplatňovať v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy. Napadnuté uznesenie považuje odvolateľ za nezákonné a
potrebné odvolacím súdom zrušiť.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že považuje prerušenie
konania do právoplatného ukončenia dovolacieho konania za dôvodné, a preto navrhuje, aby odvolacísúd napadnuté uznesenie OS Nové Zámky sp. zn. 13C/72/2018-365 zo dňa 24.8.2022 potvrdil. Je
pravdou, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorého činnosť by nemala nahrádzať činnosť
všeobecných súdov, avšak pravdou je to, že napriek uvedenej skutočnosti dovolacie súdy celkom
bežne zvrátia právoplatné ukončenie konania a zrušia rozhodnutia odvolacích alebo aj prvostupňových
súdov. V prípade, že by dovolací súd vzhliadol potrebu zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu, boli by už
následky vysťahovania žalovanej s rodinou nezvratné.
11. Nález ÚS, na ktorý predovšetkým poukazuje žalobca, nie je takým judikovaným rozhodnutím, z
ktorého by mal súd pri riešení otázky dôvodnosti prerušenia konania vychádzať. Je legitímnym právom
žalovanej brániť sa v konaniach týkajúcich sa neplatnosti dražby a v konaní naň nadväzujúcom.
Žalobcovi malo byť zrejmé, že ide o dražbu nedobrovoľnú, a teda, že sa žalovaná v konaní brániť bude,
pretože iným spôsobom bytovú otázku vyriešenú nemá. Pokiaľ súd rozhodne v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti, rozhodnutiu súdu sa žalovaná podriadi.
12. Žalobca v stanovisku na vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že už nič podstatné k jeho
procesnému úkonu uviesť nevie a nemieni, a preto sa ani na toto vyjadrenie žalovanej nebude ešte raz
vyjadrovať.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané
oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie o prerušení konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tým
spôsobom, ako je uvedený v rámci výrokovej časti tohto uznesenia.
14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podklad.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. V danom odvolacom konaní odvolací súd pri viazaní svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či
odvolaním zo strany žalobcu napadnuté uznesenie o prerušení konania nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru,
že je namieste zvoliť procesný postup podľa § 388 CSP a napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh
žalovanej na prerušenie konania je potrebné zamietnuť, pretože neboli splnené podmienky pre zrušenie
a ani pre potvrdenie napadnutého uznesenia.
16. V súvislosti s prerušením konania ohľadne vypratania nehnuteľnosti a to až do právoplatného
skončenia dovolacieho konania vedeného na NS SR pod sp. zn. 2Cdo/168/2022 odvolací súd
poznamenáva, že právny názor, ktorý primäl súd prvej inštancie k takémuto rozhodnutiu nepovažuje
za správny, a to najmä vzhľadom na špecifiká tejto prejednávanej veci. Podstata takto zaujatého
právneho názoru prvoinštančného súdu spočívala v tom, že tento pri strete dvoch záujmov (záujem na
spravodlivom rozhodnutí vo veci a záujem na konaní bez zbytočných prieťahov) uprednostil záujem na
spravodlivomrozhodnutívoveci,pričomtentonedostatočneodôvodnilatoajspoukazomnaštandardne
platnú judikatúru v tejto oblasti. Samotné prerušenie konania podľa § 164 CSP má fakultatívny
charakter, čo znamená, že súd môže, ale aj nemusí prerušiť konanie, pričom jeho úlohou je racionálne
vyhodnotenietejskutočnosti,čiajvzhľadomnašpecifikáprejednávanejvecijepotrebnéprerušiťkonanie
a to aj s prihliadnutím na zákonom stanovenú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv,
resp. právom chránených záujmov.
17. V danom prípade špecifiká prejednávanej veci spočívajú v tom, že žalobca vydražil nehnuteľnosti,
ktoré naďalej užíva žalovaná spolu s členmi svojej domácnosti ešte v r. 2018 po splnení esenciálnych
náležitostí konanej dražby nehnuteľností. Otázku vlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam stanovil
v prospech žalobcu KS v Nitre, ktorý ako súd odvolací svojím rozsudkom zo dňa 31.3.2022 sp.
zn. 8Co/17/2022 potvrdil rozsudok OS Nové Zámky sp. zn. 18Co/17/2022 zo dňa 6.3.2022, ktorým
bola zamietnutá žaloba žalobkyne ohľadne určenia neplatnosti dražby, ktorou žalobca po zaplatení
dražobnej ceny v sume 99.900 eur sporné nehnuteľnosti vydražil. O tom, že v prejednávanej veci nie
je splnená požiadavka rýchlej a účinnej ochrany zákonom garantovaných práv žalobcu (jeho vlastníckeprávo) nasvedčuje to, že žalobca spolu svojou matkou nemôže predmet jemu právoplatne priznaného
vlastníctva viac ako štyri roky nerušene a ku svojej spokojnosti užívať.
18. V prípade dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku odvolací súd zastáva ten názor, že
narušenie princípu právnej istoty strán sporu, ktorých vec bola na základe právoplatného rozhodnutia
vo veci samej právoplatne skončená, musí byť vyvážená sprísnenými zákonnými podmienkami pre
podanie dovolania. V danej prejednávanej veci by pripustením prerušenia konania došlo k porušeniu
zásady hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. V rámci svojej rozhodovacej činnosti musí vec
prejednávajúci sudca po procesnej stránke postupovať tak, aby čím skôr odstránil stav právnej neistoty
popísaný v žalobe, ktorou sa dotknutý žalobca obrátil na súd. V danom prípade vyhovením návrhu
žalovanej na ňou požadované prerušenie konania s prihliadnutím na dĺžku obidvoch sporov vedených
medzi stranami tohto sporu (o neplatnosť dražby a o vypratanie nehnuteľností), ktoré v súhrne trvajú
viac ako štyri roky, súd prvej inštancie svojím procesným postupom v čo najkratšom čase neodstránil
stav právnej neistoty žalobcu tým, že prerušil konanie, ale skôr tento stav právnej neistoty predĺžil.
K predĺženiu stavu právnej neistoty sa snažila prispieť aj žalovaná ,ktorá svoj návrh na prerušenie
konania podala cca jeden mesiac pred stanoveným termínom pojednávania na deň 9.9.2022, a nie
hneď potom ako podala dovolanie voči právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
8Co/17/2022 zo dňa 31.3.2022, čo bolo začiatkom mája 2022. Žalovaná požiadala o prerušenie tohto
konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/72/2018 ohľadne vypratania
nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby vedeného na tomto súde pod
sp. zn. 18C/62/2018, pričom jej návrhu v tomto smere bolo vyhovené a po potvrdzujúcom rozhodnutí
Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.3.2022, po vytýčení termínu pojednávania na deň 9.9.2022 cca mesiac
pred uskutočnením tohto pojednávania (v auguste 2022) požiadala druhýkrát o prerušenie konania o
vypratanie nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť vyšších
súdnych autorít (napr. Nález II. ÚS 231/05 a II. ÚS 210/2013).
19. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil za opodstatnené s
rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
20. Vo svojom rozhodnutí vo veci samej, a to v rámci výroku o náhrade trov konania rozhodne
prvoinštančný súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.