Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Husová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 54C/82/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205969
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Husová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222205969.1
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: E. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.: R. XXX/XX, XXX XX
B., zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, Ďumbierska 3F, 831 01
Bratislava - mestská časť Nové Mesto proti žalovanému: S. W., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.: R. XXXX/XX,
XXX XX T., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B., Z.
B., Z.: Q., ako aj na pozemok, parcely registra „C“ parc. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie B., Z. B., Z.: Q..
II. Žalovanému sa zakazuje približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
III. Súd poučuje žalovaného, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán
súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj že žalovaný môže podať
žalobu vo veci samej voči žalobkyni na nedôvodnosť uloženej povinnosti nevstupovať do nehnuteľností
vo výroku I. tohto uznesenia a o uložení povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni. Konanie vo veci samej
sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.12.2022 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX,
postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne Ú.W. B., Z. B., Z.: Q., ako aj na pozemok, parcely registra „C“ parc. č. XXXX, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne Ú. B.M., Z. B., Z.: Q. (ďalej spolu ako „nehnuteľnosť“) a ktorým
by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odôvodnený tak, že žalovaný je druhom jej dcéry a
majú spolu maloletého syna. Žalobkyňa žije s dcérou a vnukom v nehnuteľnosti, pričom je podielovou
spoluvlastníčkou vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 a zostávajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1 patrí jej dcére, P. P.. Žalovaný žije v ich domácnosti už dlhšiu dobu (niekoľko rokov). Od počiatku
sa voči žalobkyni správal neúctivo a neprimerane. Nevhodné správanie sa ale stupňuje, žalovaný sa k
nej správa agresívne, po psychickej aj fyzickej stránke, vulgárne jej nadáva a pod. Situácia sa prvý raz
rapídne vyhrotila v roku 2017, kedy žalobkyňa navštívila aj Obvodné oddelenie Policajného zboru.
3. Dcéra žalobkyne žalovaného v marci roku 2021 vyhodila, ale čoskoro sa vrátil a odvtedy sa jeho ataky
voči žalobkyni ešte zhoršili. Okrem toho, že jej vulgárne nadáva, a to aj v prítomnosti maloletého vnukažalobkyne, v septembri tohto roku sa jej vyhrážal, že ak nebude maloletého vodiť do a zo školy, odreže jej
hlavu a celú ju spáli. Žalovaný aj s dcérou žalobkyne ju taktiež vydierali, aby si rozšírila úver na bývanie a
abyznovuzriadilazáložnéprávonarodinnýdom,vktoromžijú,stým,žeaktonespraví,pôjdesijejdcéra
aj so synom ľahnúť na vlakovú trať a nechajú sa prejsť vlakom. Žalovaný jej po vnukovi tiež odkázal,
aby si začala kopať hrob. V dôsledku týchto a ďalších vyhrážok žalobkyňa dňa 28.11.2022 navštívila
Obvodné oddelenie Policajného zboru Cífer a žalovaný bol dňa 28.11.2022 vykázaný zo spoločného
obydlia.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol pripojený Výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú.
Cífer a Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia na č. l. 15.
5. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
o veľkosti 3 z celku nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B.. Zostávajúci
spoluvlastnícky podiel prislúcha dcére žalobkyne. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č.
ORPZ-15-OPP4-2022/015572-001 zo dňa 28.11.2022 súd zistil, že žalovaný bol vykázaný z obydlia
ohrozenej osoby (žalobkyne). Vykázaná osoba (žalovaný) neodovzdal kľúče od spoločného obydlia
policajtovi.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd
nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f ) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritusvojímkonanímohrozuje.Vzmysle§325ods.2písm.h)C.s.p.,neodkladnýmopatrenímmožno
strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9.Podľa326ods.1C.s.p.,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa132C.s.p.uvedieopísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichpotrebuneodkladnejúpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p,
pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. V zmysle § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené.
13. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.
15. V zmysle § 340 ods. 1 C.s.p., ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325
ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.
16. V zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
17. V zmysle § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
18. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť
pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie
súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide
o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu
ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok
žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je
povinný osvedčiť žalobca.
19. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna. Ohrozenie navrhovateľa
(žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť,
nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie
ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia.
20. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej
úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho
nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Súd dospel k záveru, že v danej veci sú dané zákonné podmienky
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť,
aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo na
iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje a aby sa na určitú vzdialenosť nepribližovala alebo
iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej
konaním ohrozená. Tieto zákonné ustanovenia vychádzajú zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v
občianskych veciach (ďalej „Nariadenie“). Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe
má tak byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá efektívna súdna ochrana. Pri vydaní
neodkladného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení musí mať súd za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností
budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu.
22. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p.
sú splnené v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť
ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby. Účelom tohto neodkladného opatrenia je
poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť
ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť s cieľom zabrániť
akémukoľvek násiliu v blízkych vzťahoch.
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. h/ C.s.p. postačuje, ak
je osvedčená existencia možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, tu
žalobkyne. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho
prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu kontaktov alebo priblíženia - sa
ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej žiť v strachu a obavách
pred zásahmi do svojej integrity, ktoré sú v tejto forme taktiež prejavom psychického násilia. V tomto
smerejepotrebnévychádzaťizúčeluacieľovNariadeniavyjadrenéhovodseku6Preambulycitovaného
Nariadenia
24. Definíciou násilia sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v uznesení
sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012, kde uviedol: „Násilie znamená najčastejšie označenie
jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku.
Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálnehonátlaku.Psychickénásiliejekaždésprávanie,ktorépriamonarúšaslobodnúvôľuasebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.“
25. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o zákaz alebo
obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto, zákon vyslovene vyžaduje, aby
povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu žalobcu. Zákaz alebo
obmedzenie približovania sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd
povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita
navrhovateľa neodkladného opatrenia mohla byť ohrozená a túto skutočnosť musí žalobca pred
nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, pričom kumulácia neodkladných
opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP nie je vylúčená. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) a h) CSP postačuje také konanie žalovaného, ktorým by mohla byť
telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná.
26. Vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity, možno
spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu a záznamov polície. Z predloženého Potvrdenia o vykázaní
zo spoločného obydlia je osvedčené, že orgán policajného zboru považoval správanie žalovaného za
natoľko závažné, že ho zo spoločného obydlia vykázal. Pritom v zmysle citovaného ustanovenia § 27a
zák. č. 171/1993 Z. z. osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život,
zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. K vykázaniu teda
nedôjde pri bežnej hádke či konflikte, také situácie by privolaná hliadka riešila dohovorom. Súd má zo
zisteného skutkového stavu a z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný sa dopustil
konania, ktoré ohrozuje telesnú a najmä duševnú integritu žalobkyne, pričom takéto konanie, či užfyzické alebo psychické nemôže byť za žiadnych okolností v žiadnom rozsahu tolerované, aj za cenu,
že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
27. Súd poukazuje tiež na skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré poväčšine popisujú vulgárne slovné ataky.
Súd zastáva názor, že na to, aby nariadené neodkladné opatrenie splnilo účel, nemožno čakať, že dôjde
k útoku do fyzickej integrity žalobkyne, ale naopak treba takémuto zásahu predísť, preto súd vyhovel
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniatak,akobolpodanýavcelomrozsahu.Podľanázorusúdu
prvej inštancie je potrebné eliminovať každý stret medzi žalobkyňou a žalovaným a z tohto dôvodu súd
vyhovel aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. Žalobkyňa
je osobou vyššieho veku a má nárok na nerušené a pokojné bývanie. Z Potvrdenia o vykázaní tiež
vyplýva, že žalovaný neodovzdal kľúče od obydlia. Podľa názoru súdu je aj z tohto dôvodu potrebné
vydanie neodkladného opatrenia, ktoré zakáže vstup do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne. Ďalej súd konštatuje, že žalovaný ani nevlastní nehnuteľnosť (resp. spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti), z ktorej bol vykázaný, nesvedčí mu ani právo vyplývajúce napríklad z vecného bremena
a zdržiava sa v nehnuteľnostiach zrejme len na základe vzťahu s dcérou žalobkyne. Existencia tohto
vzťahu však nemôže zasahovať do práva žalobkyne na ochranu života, zdravia, súkromia a ľudskej
dôstojnosti.
28. Súd neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. podať v určenej lehote žalobu vo veci
samej, nakoľko má za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie jej
plnohodnotnej ochrany a možno nám dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súčasne súd
žalovaného poučil v zmysle § 334 C.s.p. o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh
niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, a poučil ho aj v
zmysle § 337 ods. 2 C.s.p.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mala
plný úspech vo veci žalobkyňa, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pre úplnosť súd
uvádza, že žalobkyni k dnešnému dňu žiadne trovy nevznikli, nakoľko právne služby sa poskytujú zo
stranysplnomocnencabezodplatne(viďč.l.9)asúdnypoplatokeštenebolvyrubený.Právespoukazom
na poplatkovú povinnosť súd rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu jej voči žalovanému v plnom
rozsahu priznal, pričom súdny poplatok bude z dôvodu hospodárnosti vyrubený žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.
Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci
samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť
škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.