Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204165
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3617204165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910
739, proti žalovanej: D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad G., Z. G. XXX/X, právne zastúpenej:
JUDr.PavolTrnka,advokát,sosídlomBánovcenadBebravou,Novomeského1322/16,IČO:31142371,
v konaní o zaplatenie 11.746,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske č. k. 3Cb/36/2017-455 zo dňa 28. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
9.584,39 Eur s 9,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
9.584,39 Eur od 23.12.2015 do 15.03.2016, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.584,39
Eur od 16.03.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 63,18 %.

Rozhodol tak o nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom plynu vo výške
11.746,45 Eur s príslušenstvom, a to svojím v poradí druhým rozhodnutím, keď jeho skorší rozsudok
bol zrušený rozhodnutím odvolacieho súdu s vysloveným právnym názorom súladným s právnymi
závermi formulovanými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/32/2018
zo dňa 29.11.2018, v zmysle ktorých zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu
je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s
porušením zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pričom pri vyčíslení takto vzniknutej škody je

dôvodný postup podľa vyhlášky č. 499/2012 Z.z.

1.2. Prvoinštančný súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vychádzal zo zistenia, že žalobca
je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn, je distribútorom zemného plynu a v prípade
neoprávneného odberu plynu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
je jedným zo subjektov oprávnených uplatňovať náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná neoprávnene odoberala zemný plyn,

pretože zabezpečenie meradla zemného plynu proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste
žalovanej bolo porušené. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že je právne významné z dôvodu
posúdenia naplnenia znakov pojmu „porušené zabezpečenie“ skúmať to, či v dôsledku poškodenia
plomby mohlo reálne dôjsť k ovplyvneniu merania, súd prvej inštancie konštatoval, že znalec Ing.Leška na pojednávaní dňa 23.04.2019 potvrdil, že plomba bola mechanicky poškodená, čím bolo
porušené zabezpečenie plynomeru proti neoprávnenej manipulácii. K námietke žalovanej, že nie každé
poškodeniejeajporušenímzabezpečeniaplynomeru,uviedol,žepoškodenímplombydošlokporušeniu

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pričom je právne irelevantné, či reálne mohlo dôjsť k
ovplyvneniu meradla v dôsledku poškodenia plomby. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, v zmysle ktorej v prípade porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej
manipulácii škoda vzniká samotným odberom plynu a údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a
spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody.

1.3. Pri výpočte škody súd prvej inštancie postupoval podľa § 1 ods. 3 vyhlášky
č. 449/2012 Z.z. (ďalej len „vyhláška “), podľa ktorej sa množstvo neoprávnene odobratého plynu
vypočíta ako počet dní neoprávneného odberu plynu krát najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča
v m3/h krát denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. K spornej otázke počtu dní
neoprávneného odberu plynu a denného počtu hodín používania plynového spotrebiča (žalobca pri

výpočte škody vychádzal z 327 dní neoprávneného odberu, žalovaná namietala, že išlo iba o 111
dní), súd prvej inštancie vychádzal z § 1 ods. 9 vyhlášky. Konštatoval, že hoci žalovaná tvrdila, že v
období od 01.04.2015 do 31.10.2015 nedochádzalo k odberu plynu, na dôkaz čoho predložila nájomné
zmluvy, toto svoje tvrdenie riadne nepreukázala, hoci dôkazné bremeno zaťažovalo práve ju. Pokiaľ aj
bolo v nájomnej zmluve uvedené, že v cene nájmu sú zahrnuté náklady na kúrenie v čase od 01.11.

do 31.03., uvedené nijakým spôsobom nie je dôkazom toho, že by odber plynu bol vykonaný iba v
uvedenom období. Prvoinštančný súd uviedol, že predmetné dojednanie v nájomnej zmluve preukazuje
len to, že odber plynu vykonaný v uvedenom období je zahrnutý do ceny nájmu priestorov a nič na
tom nemení ani tvrdenie svedka V. V., že kotol zapol 31.10.2015 a nájomníkom obvykle kúril do 31.03.,
nakoľko tieto tvrdenia neboli preukázané. Nebolo teda preukázané, že by k odberu plynu v období od

01.04.2015 do 31.10.2015 nedochádzalo. Pretože v rámci dokazovania nebol zistený skutočný počet
dní neoprávneného odberu, bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 1 ods. 9 vyhlášky. Posledný
fyzický odpočet určeného meradla plynu bol vykonaný dňa 11.12.2014. K zisteniu, že dochádza k
neoprávnenému odberu, došlo dňa 03.11.2015 na základe vykonanej kontroly zamestnancami žalobcu.
Prvoinštančný súd preto konštatoval, že počet dní neoprávneného odberu trval od 11.12.2014 do

02.11.2015, teda 327 dní. Pokiaľ ide o denný počet hodín používania plynového spotrebiča (žalobca
vychádzal podľa § 1 ods. 5 písm. e) vyhlášky z používania plynového spotrebiča 16 hodín denne tvrdiac,
že išlo o administratívne priestory, naproti tomu žalovaná argumentovala tým, že išlo o skladovacie
priestory a preto v zmysle
§ 1 ods. 5 písm. c) vyhlášky denný počet hodín používania plynového spotrebiča je 13 hodín), súd

prvej inštancie pri určení denného počtu hodín používania plynového spotrebiča vychádzal z reálneho
využitia odberného miesta. Keďže z fotografií predložených žalovanou mal za nepochybne preukázané,
že skladovacie priestory oproti administratívnym priestorom tvoria väčšinu priestorov odberného miesta,
čobolopotvrdenéajsvedeckouvýpoveďouV.V.,priurčenípočtuhodínpoužívaniaplynovéhospotrebiča
vychádzal

z § 1 ods. 5 písm. c) vyhlášky, teda že denný počet hodín používania plynového spotrebiča je 13 hodín.

1.4. Prvoinštančný súd vypočítal množstvo neoprávneného plynu nasledovne: počet
dní neoprávneného odberu plynu 327 krát najväčší hodinový príkon plynového
spotrebiča v m3/h 5,80 krát denný počet hodín používania plynového spotrebiča 13,

t.j. 327 x 5,80 x 13 = 24.656 m3. Následne uvedené množstvo neoprávnene odobratého plynu premenil
na údaj o energii. Množstvo energie vypočítal ako násobok spaľovaného tepla
a množstva plynu. Spaľované teplo bolo v hodnote 10,789 kWh.m-3, čo žalovaná nijakým spôsobom
nespochybňovala. Množstvo energie tak predstavuje 266.011,426 kWh (10,789 kWh.m-3 x 24.656 m3 =
266.011,426 kWh). Referenčnú cenu za jeden kWh energie vo výške 0,03522 Eur uplatnenú žalobcom

žalovaná nenamietala. Preto pre výpočet škody použil vyššie uvedenú referenčnú cenu. Škoda
spôsobená žalobcovi za neoprávnený odber plynu tak predstavuje sumu 9.368,92 Eur (266.011,426
kWh x 0,03522 Eur = 9.368,92 Eur). Dospel tiež k názoru, že žalobcovi patrí aj náhrada nevyhnutných
nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu a to v sume 140,76
Eur za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, 40 Eur za posudok na meradlo, 15,14 Eur za

overenie plynomeru G4-G6 a 19,57 Eur za opravu plynomeru, spolu 215,47 Eur, ktorých opodstatnenosť
a výšku žalovaná nenamietala. Žalobcovi preto priznal 9.584,39 Eur pozostávajúcich z náhrady škody za
neoprávnený odber plynu v sume 9.368,92 Eur a z nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu sume 215,47 Eur. Keďže žalovaná je so zaplatením dlžnej sumy vomeškaní, žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., a to odo
dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovania škody za odber zemného plynu zo dňa 07.12.2015, a tiež
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 Obchodného zákonníka vo

výške 40 Eur. Vzhľadom na výpočet výšky škody za neoprávnený odber zemného plynu v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
proti žalovanej nárok na pomernú náhradu trov, a to v rozsahu 63,18 %, keď úspech žalobcu v spore
predstavoval 81,59 % a úspech žalovanej predstavoval 18,41 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku v časti vo výrokoch I. a III. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a
navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná jej proti žalobcovi náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. Odvolanie
odôvodnilatým,žesúdprvejinštanciedospelna základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam (§ 365 ods. l písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. l písm. h/ CSP).

2.2. Uviedla, že k nesprávnemu skutkovému zisteniu na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej
inštancie predovšetkým, keď považoval za preukázané, že na meradle odberu plynu na odbernom
mieste žalovanej došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v zmysle ust. § 82
ods. 1 písm. d) ZoE. Znalec Ing. Peter Leška

v znaleckom posudku č. 644/PL- 2015 zo dňa 22.11.2015 zistil skúmaním povrchu plomby poškodenie
hornej platne plomby a vyštrbenie časti krytu v blízkosti poškodenia plomby. To, či takéto poškodenie
umožnilo v tomto prípade ovplyvniť meranie na číselníku, sa však ani následným výsluchom znalca a
ani ďalším dokazovaním objektívne zistiť nepodarilo, takže tvrdenie znalca, že cez poškodenie plomby
by sa dalo zastaviť ozubené koleso meradla, ostalo iba v polohe hypotetickej možnosti, a nie odborného

zistenia, keďže takúto možnosť znalec pri obhliadke meradla nevyskúšal a v dôsledku znehodnotenia
plomby takúto skúšku už nebolo následne možné vykonať. Zdôraznila, že znalec nezistil manipuláciu
s meradlom
v smere sfalšovania odtlačku plombovacích klieští a že v období, kedy malo dôjsť
k neoprávnenému odberu plynu, bol jeho odber na odbernom mieste žalovanej meraný.

V podrobnostiach vo vzťahu k tejto problematike poukázala na obsah písomnej záverečnej reči svojho
právnehozástupcuzodňa24.09.2021,konkrétnejejčasťnastrane2.Vyjadrilapresvedčenie,žežalobca
v spore dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že došlo
k odberu plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, neuniesol.

2.3. Za nesprávny žalovaná označila právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého je irelevantné, či
objektívne k ovplyvneniu merania v dôsledku poškodenia plomby došlo, nakoľko škoda, zodpovednosť
za vznik ktorej je objektívna, vzniká už samotným odberom zaznamenávaným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie, pričom nepokladá za podstatné ani rozlíšenie pojmov poškodenie plomby

a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
2.4. Uviedla, že právny názor prvoinštančného súdu je v rozpore so závermi, ku ktorým dospel Ústavný
súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 vzťahujúcom sa k obdobnej
sporovej veci. Ústavný súd SR v tomto náleze zastáva názor, že ani princíp objektívnej zodpovednosti
neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba

to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej nie je podmienkou vzniku zodpovednosti zavinenie
škodcu či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. To však prevádzkovateľa distribučnej siete nezbavuje
povinnostipreukázať,žemuvzniklaskutočnáškoda,pričomsamotnývznikškodyniejemožnézamieňať
sospôsobomjejurčenia,pričompostuppodľa§82ods.3ZoEmožnoaplikovaťibavprípadenemožnosti
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych

a spoľahlivých podkladov. Skôr, než ale k takémuto výpočtu dôjde, je nevyhnutné mať vznik
skutočnej škody preukázaný. Ústavný súd SR výslovne podotýka, že samotný neoprávnený zásah do
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte automaticky neznamená, že meradlo je nefunkčné a
jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné, pričom žalobca musí preukázať nielen to, že došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (podľa jej názoru nepreukázal ani to), ale aj to, že v

príčinnej súvislosti s ním došlo k škode. Podľa Ústavného súdu SR by bolo preto potrebné zisťovať, či
meradlovykazujeodchýlkuprotinorme,čijepozmenené,doplnenéprostriedkaminajehoovplyvňovanie
alebo inak obídené. Zdôraznila, že v prejednávanej prípade nič také nebolo zistené, pričom ide o súčasť
dôkazného bremena žalobcu.2.5. Žalovaná ďalej uviedla, že dôkaz o tom, že v danom prípade k žiadnej škode nedošlo, poskytla
už zdokumentovaním svojej predchádzajúcej spotreby odberu plynu meranej meradlom, ktoré v tomto

čase nevykazovalo žiadne známky poškodenia a to predložením vyúčtovacích faktúr odberu plynu na
odbernom mieste SKSPPDISO10310003140 za obdobie rokov 2013 a 2014. Množstvo odobratého
plynu za tieto roky nielenže je porovnateľné
s odberom za obdobie od 11.12.2014 do 2.11.2015, ale na meradle, na ktorom malo byť údajne
porušené zabezpečenie, je v inkriminovanom období zaznamenaný vyšší odber ako za predchádzajúce

porovnateľné obdobia. V tejto súvislosti poukázala na to, že pre účely určenia čo najobjektívnejšej
skutočnej škody pokladá Ústavný súd SR za relevantné okrem iného aj údaje o histórii predchádzajúcej
spotreby na danom odbernom mieste.

2.6.Vychádzajúczprincípu,žeprináhradeškodyspôsobnejneoprávnenýmodberomplynusanahrádza
v prvom rade skutočná škoda a škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu sa použije iba v

prípade, ak je nemožné vyčísliť vzniknutú škodu (ak nejaká vôbec vznikla) na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, žalovaná vyjadrila presvedčenie, že v danom prípade podmienky na výpočet
škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. vôbec neboli dané. Použitie tejto vyhlášky vzhľadom na
skutočnosť, že v danom prípade bola škoda vyčíslená za fiktívny odber, ktorý takmer trojnásobne
prevyšuje reálne vykonaný odber za predchádzajúce obdobia, odporuje tiež princípu, že náhrada škody

má plniť kompenzačnú
a preventívnu funkciu a nie funkciu sankčnú, najmä keď prvoinštančný súd (podľa jej názoru bez
relevantných dôvodov) neuznal z predložených nájomných zmlúv a výpovede svedka V. V. vyplývajúcu
skutočnosť, že k odberu plynu na uvedenom odbernom mieste v období od 01.04. do 30.10. toho ktorého
roka vôbec nedochádzalo, pretože plyn sa používal výlučne na vykurovanie a v tomto období sa objekty

naviazané na odber plynu na označenom odbernom mieste vôbec nevykurovali. Podotkla, že žalobca
skutkové okolnosti vyplývajúce
z nájomných zmlúv a výpovede svedka V. V. ohľadne doby vykurovania vôbec nespochybňoval a
návrh na vykonanie ďalších dôkazov na ich preukázanie by vzhľadom na túto skutočnosť bol zjavne
nadbytočný a ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj

s ustanovením § 151 ods. l CSP.

2.7. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že platby, ktoré vo forme záloh za odber plynu v
inkriminovanom období, teda v období počas ktorého malo dochádzať k neoprávnenému odberu
plynu, dodávateľovi plynu uhrádzala, jej nikdy neboli vrátené a vyúčtovacia faktúra týkajúca sa tohto

obdobia nebola nikdy opravená. Ústavný súd SR pritom vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020
zo dňa 09.03.2021 s poukazom aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č.k.
33Cdo/3287/2009 z 15.12.2011 zdôraznil, že od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné
platby, ktoré odberateľ uhrádzal v období neoprávneného odberu. To sa však v jej prípade nestalo, keďže
súd prvej inštancie ňou uhradené platby odberu plynu, ktoré jej späť neboli vrátené, nijako do svojho

rozhodnutia nepremietol.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie
a vyjadril presvedčenie, že jednoznačne počas konania vymedzil svoj nárok na náhradu škody a

konštantne počas celého konania preukazoval a preukázal vznik nároku na náhradu škody podľa §
82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o energetike“). Zdôraznil, že táto právna úprava je vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré je potrebné
preukázať, dosť jednoznačná, keď stanovuje: „Neoprávneným odberom plynu je odber ... meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo

určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete“.

3.2. Žalobca zdôraznil, že ním preukázaný a deklarovaný vznik nároku na náhradu škody podľa § 82
ods. 1 písm. d) Zákona o energetike je potrebné dôsledne odlišovať od nároku na náhradu škody, ktorý
je upravený v § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike. Podľa tohto ustanovenia je neoprávneným odber

plynu: „bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu“. Podľa názoru žalovanej bol
on, žalobca, povinný preukázať aj zásah do meradla, vďaka ktorému nezaznamenávalo toto meradla
odber plynu správne. Ak by hypoteticky žalobca preukazoval vznik nároku na náhradu škody podľa§ 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike, tak je pravdou, že by musel preukázať aj to, či meradlo
nezaznamenávalo odber plynu správne. Lenže žalobca počas celého konania preukazoval
a deklaroval vznik nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. O takto

preukázanom nároku rozhodoval prvoinštančný súd, ktorý mu aj v časti žalovaného nároku vyhovel.
Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu by sa mal odvolací súd zaoberať predpokladmi vzniku nároku na
náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike tak, ako to namieta žalovaná vo svojom
odvolaní. Tento odvolací dôvod požadujúci inú právnu kvalifikáciu nároku žalobca označil za nesprávny.
Spor trvá od roku 2017, bol už predmetom konania na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý vydal vo veci

rozhodnutie 8Cob/69/2019 zo dňa 22.12.2020 (ďalej len „Rozhodnutie KS Trenčín“)
a predmetom konania bol vždy nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona
o energetike.

3.3. Žalobca zdôraznil, že on v konaní preukázal, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k
odberuplynusmeradlom,naktorombolopoškodenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii.Toto

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa inak označuje zjednodušene ako plomba. V rozsahu
preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii poukázal najmä na znalecký
posudok znalca Ing. Leška a jeho výsluch na pojednávaní. Skutočnosť, že meradlo malo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, súd prvej inštancie správne vyhodnotil v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

3.4. K aplikácii žalovanou prezentovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR žalobca uviedol,
že uvedené rozhodnutie bolo predmetom diskusie na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa
15.06.2021, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že toto rozhodnutie je v prejednávanej veci
neaplikovateľné, nakoľko sa týka neoprávneného odberu zemného plynu, ktorý uskutočňovala fyzická

osoba prostredníctvom meradla umiestnenom na jej pozemku. Išlo o tzv. odberateľa v domácnosti. Táto
fyzická osoba využívala odoberaný plyn na osobnú spotrebu a nie na výkon podnikateľskej činnosti.
Táto skutočnosť bola kľúčová pri posudzovaní Ústavným súdom SR. Ústavný súd SR v bode 49.
svojho rozhodnutia uvádza: „Zvýšenú opatrnosť a vyvažovanie vo vzájomnom strete stojacich záujmov
odberateľov plynu a PDS vyžaduje aj zohľadnenie tej skutočnosti, že odberatelia plynu v domácnostiach

majú zároveň postavenie spotrebiteľov, pričom tomuto ich postaveniu by mal zodpovedať aj ich vzťah
k PDS“. Ďalej na inom mieste v bode 51. rozhodnutia Ústavného súdu SR sa uvádza: „Pokiaľ je
odberateľomspotrebiteľpodľaObčianskehozákonníka,pričomjehoexistujúceprávamajúbyťposilnené
a zaručené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať
optikou spotrebiteľského práva“ Opierajúc sa

o spotrebiteľský náhľad na problematiku neoprávnených odberov následne Ústavný súd SR prichádza
k svojim právnym záverom. Vzhľadom na tieto závery, je zrejmé, že tieto sledujú záujem na ochrane
slabšej strany, spotrebiteľa. Dané závery však v žiadnom prípade nie je možné vzťahovať na vzťah
žalobcu a žalovaného, ktorý je podnikateľským subjektom.

3.5. Žalobca zdôraznil že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí nevylúčil aplikáciu ustanovení vyhlášky
MH SR č. 449/2012 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“), ale konštatoval, že aj
v prípadoch určovania výšky škody podľa Vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti,
z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda. Takýmito rozhodujúcimi okolnosťami sú najmä údaje o
spotrebičoch nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktoré boli využívané na odber plynu a ich spotrebe

a údaje o prevádzke týchto spotrebičov. Tieto skutočnosti Vyhláška zohľadňuje a sú zohľadnené aj
žalobcom, keďže pri výpočte škody sa použili spotrebiče nachádzajúce sa na odbernom mieste, riadne
zdokumentované pri kontrole odberného miesta a ich spotreby, ktoré sú zachytené vo fotodokumentácii,
zápise a montážnom liste. Údaje
o spotrebičoch nachádzajúcich sa na odbernom mieste žalovanej nie sú medzi stranami sporné. Do

úvahy sa pri výpočte škody podľa vyhlášky berú len denné doby ich prevádzky stanovené Vyhláškou,
ktoré však nie sú v trvaní 24 hodín denne. V tejto súvislosti potom neobstojí argumentácia uvedená
v odôvodnení rozhodnutia Ústavného súd SR, v zmysle ktorého sa na základe fiktívneho výpočtu
dochádza k zisteniu maximálneho množstva odobratého plynu, pričom sa má vychádzať z maximálnych
možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania. Takáto právna úprava platila v minulosti

Českej republike, no neplatí v Slovenskej republike (pozn. na Slovensku platila len pri určitej kategórii
odberateľov a iba do 31.08.2012). Nie je možné argumentovať ani tým, že sa majú od vypočítavanej
výšky škody odpočítavať prijaté platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období
neoprávnenéhoodberu,pretožeodberateľzálohovéplatbyneuhrádzaaneuhrádzalžalobcovi,aleinémusubjektu (pozn. jeho dodávateľovi zemného plynu) a teda od sumy predstavujúcej výšku spôsobenej
škody nie je možné odpočítať platby, ktoré ten, kto za škodu zodpovedá, platil inému subjektu ako
poškodenému.

3.6. Žalobca ďalej vo svojich úvahách ohľadne aplikovateľnosti predmetného rozhodnutia Ústavného
súdu SR poukázal na to, že argumentácia týkajúca sa nefunkčnosti meradla neobstojí a že Ústavný
súd SR sa vôbec nezaoberal už existujúcou (a rozsiahlou) rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý sa s danou otázkou vysporiadal. Podľa názoru žalobcu to, či meradlo

zaznamenávalo spotrebu nesprávne alebo ju nezaznamenávalo vôbec, je pri odbere plynu podľa
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE,
t.j. odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
irelevantné, nakoľko v prípade odberu plynu meradlom, ktoré nezaznamenávalo, alebo nesprávne
zaznamenávalo spotrebu zemného plynu (pozn. teda pri odbere podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE),
ide o samostatnú skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu, ktorá so skutkovou podstatou

neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nesúvisí. Argumentácia
obsiahnutá v bode 61. rozhodnutia Ústavného súdu SR teda neobstojí a nie je použiteľná, keďže
podľa nej by mali byť dve samostatné skutkové podstaty neoprávnených odberov plynu de facto
spojené (t.j. okrem porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii by sa mala skúmať a
preukazovať aj skutočnosť, že meradlo nesprávne zaznamenávalo odber plynu a takýmto spôsobom

meraný/nemeraný odber bol vykonaný odberateľom), čo však odporuje zneniu ZoE. Vyššie uvedená
argumentácia obsiahnutá v bode 61 rozhodnutia Ústavného súdu SR zároveň odporuje odôvodneniu
rozhodnutia v inej jeho časti (pozn. body 46 a 48 odôvodnenia), v ktorých Ústavný súd SR potvrdil
objektívnu zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu,
a teda to, že nie je potrebné preukazovať a skúmať, či porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii vykonal samotný odberateľ. Zákaz výkladu contra legem je jednou zo základných zásad,
ktorújepotrebnéaplikovaťpriinterpretáciipráva.Tak,akoÚstavnýsúdSRsprávnekonštatoval,náhrada
škody v prípadoch neoprávnených odberov plynu má plniť nielen funkciu kompenzačnú, ale aj funkciu
preventívnu. Vzhľadom na nevyhnutné pôsobenie aj preventívnej funkcie náhrady škody, nie je možné
určovať výšku škody podľa predošlých spotrieb na odbernom mieste odberateľa. Takýto údaj jednak

nepredstavuje údaj skutočne odobratom množstve plynu odberateľom
vobdobíneoprávnenéhoodberuplynu(viďopäťrozsiahlajudikatúraNSSR)ajednakbyaplikáciaúdajov
o predošlých spotrebách na odbernom mieste v súvislosti s určením výšky škody absolútne poprela
preventívnu funkciu náhrady škody v danom prípade. Ak by totiž odberateľ v prípade, ak je u neho
neoprávnený odber plynu zistený, mal zaplatiť len za množstvo plynu, ktoré odobral v minulosti (pozn.

pred obdobím neoprávneného odberu), nijakým spôsobom by to nepôsobilo preventívne a žiadneho
odberateľa by to neodradilo od odberu plynu spôsobom, ktorý ZoE označuje za neoprávnený. V takom
prípade by bolo naopak výhodné odoberať plyn neoprávnene (pozn. „ak mi na to prídu, zaplatím aj
tak len priemernú spotrebu z minulosti“) a takýto prístup by v dôsledku „výhodnosti“ neoprávnených
odberov, mohol viesť až k možnému kolapsu siete alebo jej časti, na riadnom fungovaní ktorej a riadnej

distribúcii plynu existuje verejný záujem. Podľa názoru žalobcu si Ústavný súd SR v odôvodnení
svojho rozhodnutia odporuje, keď najskôr potvrdzuje prax všeobecných súdov ohľadom objektívnej
zodpovednosti v bode 44. a následne v bode 61. spája skutkovú podstatu podľa § 82 ods. 1 písm. d) so
skutkovou podstatou podľa písm. e) ZoE, kde sa vyžaduje subjektívna zodpovednosť. Taktiež v bode
38. Ústavný súd SR tvrdí,

že nakoľko je vzťah medzi odberateľom a prevádzkovateľom distribučnej siete občianskoprávnym
vzťahom,majústranysporurovnaképostavenie.Vbode51.následnetvrdí,žeuvedenésubjektynemajú
rovnaké postavenie a na odberateľa v domácnosti je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Teda priznáva
zvýšenú právnu ochranu osobe, ktorá porušila zákonnú povinnosť.

3.7. Žalobca poukázal na to, že požiadavka vnútornej bezrozpornosti súdnych rozhodnutí je podľa
rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Aj samotný Ústavný súd SR sa v inej svojej rozhodovacej činnosti prikláňa k
tomu, že súdne rozhodnutia majú byť vnútorne bezrozporné, keď kladie požiadavku na rozhodovaciu
činnosť súdu, „jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver“

napr. I. ÚS 243/07,
I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08. V tejto súvislosti uviedol, že v danom spore nie je potrebné vysporiadať
sa s dôsledkami žalovanou označeného rozhodnutia Ústavného súdu SR, lebo to je vzhľadom na
odlišnépostaveniestránsporuvprejednávanejvecineaplikovateľné,nakoľkožalovanánieje spotrebiteľani odberateľ zemného plynu v domácnosti. Napokon poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR
automaticky neaplikuje vyššie označené rozhodnutie na obdobné veci; naopak prikláňa sa ustálenej
rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Do pozornosti súdu dal rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci
II. ÚS 207/2021-10 zo dňa 21.04.20214 a rozhodnutie II. ÚS 319/2021 zo dňa 16.06.2021.

3.8. Žalobca tiež zdôraznil, že súd prvej inštancie bol pri rozhodovaní viazaný rozhodnutím Krajského
súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu. Odvolací súd v bode 12. svojho uznesenia odkázal na závery

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného
v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 45/2019 (5Obdo/32/2018), v ktorom sa okrem iného konštatuje: „Pri
neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a
spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť
spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Súd prvej inštancie tento záväzný

právny názor aplikoval a dospel
k výroku rozhodnutia, ktorý je uvedený v napadnutom rozsudku. Vychádzal pritom zo zisteného
skutkového stavu, ktorý už druhýkrát vyhodnotil rovnako, keď aj vo svojom skoršom rozsudku zo dňa
20.06.2019 konštatoval v bode 26., že: „Zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené -
mechanickypoškodené.“Žalobcajepretonázoru,žebyodvolacísúdnemalprihliadaťnaodvolacídôvod

žalovanej, ktorý namieta nesprávne zistený skutkový stav, keďže ten už bol predmetom prieskumu v
odvolacom konaní.
K údajnému neodoberaniu plynu žalovanou v období od 01.04. do 30.10.2014, keď sa podľa názoru
žalovanej podarilo preukázať znížený počet dní neoprávneného odberu zemného plynu oproti výpočtu
žalobcu, žalobca poukázal na to, že žalovaná pre túto svoju argumentáciu hľadá oporu v ustanovení

§ 1 ods. 9 Vyhlášky, ktorá stanovuje: „Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,
ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete
vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného

odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.“ Žalovaná však
interpretujeuvedenéznenievyhláškynesprávne.Hypotéza„nemožnozistiťdobutrvanianeoprávneného
odberu plynu“ sa viaže k tomu, že žalobca nemá možnosť presne určiť moment, kedy došlo k
porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Citované znenie však nedáva žalovanej
možnosť znižovať počet dní neoprávneného odberu

s poukazom na to, že sa mu údajne podarilo preukázať, že určitú časť obdobia nehnuteľnosti
nevyužívala. Platí pritom, že ak by bolo možné presne určiť počet dní neoprávneného odberu, tak
sa § 1 ods. 9 Vyhlášky neaplikuje, ale sa použije počet dní neoprávneného odberu, ktorý možno
vierohodne preukázať. Takáto situácia však nenastala. Vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie
však počet dní neoprávneného odberu nemožno zistiť a teda sa § 1 ods. 9 Vyhlášky uplatní, pričom

dní neoprávneného odberu je 327. Začiatok neoprávneného odberu určený na 11.12.2014, t.j. od
posledného fyzického odpočtu, nikdy žalovaná nerozporovala. Posledný deň neoprávneného odberu
určený na 02.11.2015 žalovaná taktiež počas celého konania nerozporovala. Možnosť akokoľvek krátiť
toto obdobie z ustanovenia
§ 1 ods. 9 Vyhlášky nevplýva. Okrem uvedeného, z dôkazov predložených žalovanou nevyplýva

nevyužívanie plynu v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná totiž v tomto ohľade argumentuje
predloženými nájomnými zmluvami pre priestory, v ktorých bol realizovaný neoprávnený odber. Avšak
skutočnosť, že nemal na základe zmluvy žalovaný zmluvnú povinnosť vykurovať predmetné priestory
ešte neznamená, že priestory nevykuroval. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie§ 1 ods. 9
Vyhlášky nie je možné vykladať takým spôsobom, ako navrhuje žalovaná, t.j. nezahŕňa možnosť

skracovať obdobie neoprávneného odberu plynu na základe ňou predložených dôkazov o nevyužívaní
nehnuteľnosti. Dokonca ani pri uplatnení tejto nesprávnej právnej argumentácie nie je možné považovať
za správnu ani za logickú interpretáciu dôkazu, nájomných zmlúv, podľa ktorej existencia zmluvného
záväzku nasvedčuje tomu, že odber plynu na odbernom mieste určitý čas neprebiehal.

4. Ďalšie písomné podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej

nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

10. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil.

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore

o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré

majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá
kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.16. Námietky žalovanej, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred
súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi
vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a

ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto
dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie. a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalovanej odvolací súd dodáva nasledovné:

18. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala nesprávnosť skutkových zistení prvoinštančného súdu, podľa
ktorých došlo na meradle odberu plynu na jej odbernom mieste k porušeniu zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, pričom vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Lešku, a to

bez toho, aby sa ďalej zaoberal tým, či takéto porušenie zabezpečenia umožnilo ovplyvniť meranie na
číselníku,atiežabyzohľadnilskutočnosť,žeznalecnezistilmanipuláciusmeradlomfalšovanímodtlačku
plombovacími kliešťami a nebolo ani preukázané, že v období, kedy malo dôjsť k neoprávnenému
odberu plynu, bol odber na odbernom mieste meraný, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
v predmetnom spore si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. V zmysle citovaného ustanovenia
je rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle,
pričom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný
alebo nižší odber plynu. Relevantné je to, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn
prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, ako správne

dôvodil aj súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku. K uvedeným právnym záverom opakovane dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen vo svojom uznesení zo dňa 29. novembra 2018
sp. zn. 5Obdo/32/2018 zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.
5/2019 vo veciach obchodnoprávnych pod č. 45, ale následne napríklad aj v uznesení zo dňa 30.11.2022

sp. zn. 2Obdo/71/2021.

19. K argumentácii žalovanej o nesprávnosti právneho názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého
je právne bezvýznamné, či objektívne došlo k ovplyvneniu merania v dôsledku poškodenia
plomby, nakoľko škoda, zodpovednosť za vznik ktorej je objektívna, vzniká už samotným odberom

zaznamenávaním meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
pričom prvoinštančný súd podľa žalovanej nesprávne - v rozpore so závermi, ku ktorým dospel Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn.
III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 vzťahujúcom sa k obdobnej sporovej veci - nepokladal za podstatné
ani rozlíšenie pojmov poškodenie plomby a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a

bez preukázania vzniku skutočnej škody akceptoval jej vyčíslenie žalobcom podľa vyhlášky č. 449 /2012
Z. z., odvolací súd opätovne poukazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 29.11.2018
sp. zn. 5Obdo/32/2018.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí zdôraznil, že „V prípade odberu
plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi
ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu
odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady,
ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

Preprípad,kedyskutočnúškoduniejemožnéurčiťinýmirelevantnýmiprostriedkami,zákonsplnomocnil
príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a vydalo vyhlášku, ktorou sa ustanoví spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.“

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej vo svojom uznesení poukázal na to, že:
„Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade
neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene
odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákonačíslo 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá
používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný)
údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na

určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaje z meradla, na ktorom bola porušená
plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v
odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t.j. podkladom, na základe, ktorého by bolo možné
presnezistiťodberateľomspotrebovanémnožstvoplynupočasrozhodnéhoobdobia(t.j.výškuskutočnej
škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto

neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované .

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí dospel k záveru že: „Pokiaľ
teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý
neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je

potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného
podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich
sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.“

23. V rozhodnutí zo dňa 30. novembra 2022 sp. zn. 2Obdo/71/2021 týkajúceho sa problematiky

určovania výšky škody za neoprávnený odber plynu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že
nakoľko otázka aplikácie vyhlášky pri určovaní výšky škody za neoprávnený odber plynu bola už
v rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zodpovedaná vo viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2020 sp. zn. 5Obdo/76/2019), s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017 a na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2020 č. k. I. ÚS 115/2020 publikovaný v Zbierke
nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2020, ide o ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa odchýliť. Uviedol tiež, že z opatrnosti považoval za

potrebné vyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021
č. k. III. ÚS 114/2020-81 (na ktorý poukazovala žalovaná v tomto spore vo svojom odvolaní - pozn.
odvolacieho súdu), pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo že predmetný nález ústavného súdu sa týka
právneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa Občianskeho zákonníka a PDS,
a z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch,

v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale
podnikateľ - osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

24. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje správnosť záveru
prvoinštančného súdu o zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi neoprávneným

odberom zemného plynu na odbernom mieste žalovanej určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm.d/ zák.č.
251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o výpočet náhrady škody, odvolací
súd odkazuje na odseky 31. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie
podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal pri určení výšky škody a z akých dôvodov neakceptoval

námietky žalovanej proti vyčísleniu škody.

25. Čo sa týka námietky žalovanej, že súd prvej inštancie pri určení počtu dní neoprávneného
odberu neuznal bez relevantných dôvodov ako dôkaz obsah nájomnej zmluvy, z ktorej vyplývalo, že
v priestoroch sa vykurovalo len v období od 31.10. do 31.03. toho ktorého roku, odvolací súd zhodne

s prvoinštančným súdom konštatuje, že len z obsahu nájomnej zmluvy nebolo možné vyvodiť bez
akýchkoľvek pochybností záver o tom, že v období od 01.04. 2015 do 31.10.2015 k neoprávnenému
odberu plynu na odbernom mieste žalovanej nedochádzalo.

26. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu

nezohľadnil platby ňou uhradené za odber plynu, ktoré jej neboli vrátené, odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca je subjektom odlišným od dodávateľa plynu, s ktorým mala žalovaná zmluvný
vzťah. Medzi žalobcom a žalovanou nebol a nie je žiaden zmluvný vzťah, ktorý by sa týkal dodávok
a odberu plynu, a preto na započítanie nároku žalobcu na náhradu škody s platbami poukázanýmižalovanou jej zmluvnému partnerovi ako dodávateľovi plynu neboli splnené zákonom stanovené
podmienky.

27. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti
napadnutej odvolaním žalovanej vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a
interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací
súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu a na jeho právne
posúdenie. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by neprezentovala v konaní

pred súdom prvej inštancie, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mohli mať vplyv
rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovanou uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia, totožné s tými, ktoré
uviedla už v konaní pred súdom prvej inštancie, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom
posúdeníveciprvoinštančnýmsúdom,pretoodvolacísúdrozsudokvnapadnutejčastipotvrdilakovecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením a v
podrobnostiach naň odkazuje.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu
100 % vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).