Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204165
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3617204165.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej,
v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava,
IČO: 35 910 739, proti žalovanej: D. V., obchodné meno: Emília Rešetková
Romi plus, s miestom podnikania Jána Bottu 379/3, Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 000 791, právne

zastúpenej: JUDr. Pavol Trnka, advokát, so sídlom Novomeského 1322/16,
Bánovce nad Bebravou, IČO: 31 142 371, o zaplatenie 11.746,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 3Cb/36/2017-354 zo dňa
20. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal náhrady škody vo výške 11.746,45 Eur s príslušenstvom, k vzniku ktorej podľa tvrdení žalobcu
malo dôjsť neoprávneným odberom plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že aj keď
žalobca ako distribútor zemného plynu a vlastník potrubí, cez ktoré sa zemný plyn vedie, bol v zmysle

ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len zákona o energetike) aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody, pričom z
vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaná v spornom období odoberala plyn s
meradlom, na ktorom bolo poškodené jeho zabezpečenie (plomba), v dôsledku čoho i s poukazom
na závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obdo/51/2017 zo dňa
22.03.2019 je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu za takýto odber a ním spôsobenú škodu,

povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že k neoprávnenému odberu zo strany žalovanej skutočne došlo a
že žalobcovi skutočne spôsobila škodu práve žalovaná. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na
vyjadreniežalobcu,podľaktoréhonebolomožnépresneurčiť,vakommnožstvedošlokneoprávnenému
odberu, ako aj na dôkazy predložené žalovanou, z ktorých mal za preukázané, že v spornom období (od
11.12.2014 do 02.11.2015) žalovaná odobrala od svojho dodávateľa plyn v objeme 1480 m3, za ktorý
dodávateľovi zaplatila a dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik škody,

pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle
a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody, lebo žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody
nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Uviedol, že ustanovenie § 59 ods. 2 ZoE totiž
jednoznačne predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s
meradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,mázanásledokvznik

škody, preto je povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany
žalovanej mu vznikla skutočná škoda. Podľa názoru prvoinštančného súdu v konaní nebolo žalobcomjednoznačne preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) a ani
ku vzniku škody. Zdôraznil, že ak sa žalobca domáha náhrady škody, musí preukázať, že mu škoda
skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len na určenie výšky), resp.

typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik škody, čo sa však nepreukázal.
Preto vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu
žalovanou ako neopodstatnený. Výrok o nároku žalovanej na náhradu trov konania odôvodnil ust. § 255
ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v ust. §
365 ods. 1 písm. h) CSP, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Záver prvoinštančného súdu o nepreukázaní neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste
žalovanej označil žalobca za nesprávny, rozporný so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania, z ktorých nepochybne vyplynulo, že zistené poškodenie plomby na meradle bolo

dostatočné na to, aby bol umožnený neoprávnený zásah do meradla. Žalobca opätovne zdôraznil,
že jediným predpokladom na preukázanie neoprávneného odberu plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike je skutočnosť, že na odbernom mieste došlo k faktickému odoberaniu
zemného plynu cez meradlo s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pričom zákon
nestanovuježiadnekritériáprestanoveniekonkrétnejmierypoškodeniaplomby;rozhodujúcejezistenie,

že plomba bola mechanicky poškodená, čiže porušená. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že na účely
preukázania neoprávneného odberu plynu je potrebné také poškodenie plomby, ktoré by porušilo jej
ochrannú funkciu, a teda že akékoľvek jej poškodenie nemožno považovať za poškodenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, jeho záver je nesprávny a je v rozpore s ust. § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike ako aj so skutkovým zistením, podľa ktorého zo znaleckého dokazovania

vyplynulo, že plomba a kryt číselníka na meradle boli poškodené do tej miery, že neoprávnený zásah
do meradla plynu bol možný. Žalobca ďalej namietol aj nesprávnosť záveru prvoinštančného súdu
ohľadne preukázania vzniku škody a jej výpočtu. Zdôraznil, že ak z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že plomba na meradle žalovanej bola poškodená, takéto meradlo nebolo ďalej spôsobilé na meranie
spotreby plynu, lebo zanikla platnosť jeho overenia s poukazom na ust. § 15 ods. 6 zák. č. 142/2000

Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov. Ak teda napriek týmto skutočnostiam dodávateľ plynu
žalovanej účtoval cenu dodaného plynu meraného nespôsobilým meradlom, postupoval v rozpore s
ust. § 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, pretože vychádzal z údajov odobratého množstva
nameraného meradlom, ktoré v dôsledku poškodenia plomby už nemohlo slúžiť na meranie dodaného
plynu. Vykonaná fakturácia zo strany dodávateľa plynu žalovanej bola preto nedôvodná a naviac

nedôveryhodná, nakoľko meradlo po strate platnosti overenie už nebolo možné používať na účely
fakturácie, keďže údaje o spotrebe neboli platné a dôveryhodné. Žalobca ako vlastník dodaného plynu
meraného meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii trval na svojej vecnej
aktívnej legitimácii v spore o náhradu škody, keďže práve odobratím takého plynu mu vznikla škoda.
Ak meradlo nemalo platné overenie, údaje z neho nemohli byť spoľahlivé a objektívne ako podklad

pre určenie množstva odobratého a spotrebovaného plynu. V takom prípade on ako poškodený nemal
inú možnosť, než škodu vypočítať v zmysle ust. § 82 ods. 2, 3 zákona o energetike podľa metodiky
stanovenej vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Ak by totiž pri výpočte škody použil
údaje získané z poškodeného meradla, taký postup by bol v rozpore so zákonom o metrológii. Navrhol

preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu nárok na
náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Uviedla, že nespochybňuje, že zodpovednosť odberateľa za spôsobenie škody odberom

plynu na určenom meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
je objektívna, avšak nepochybne je povinnosťou žalobcu preukázať, že zabezpečenie na určenom
meradle bolo porušené, teda že bolo objektívne možné ovplyvniť vonkajším zásahom s využitím tohto
porušenia správnosť merania. V danom prípade žalobca znaleckým posudkom preukázal len to, že
meradlo na jej odbernom mieste bolo poškodené, avšak zo znaleckého posudku nevyplynulo, či zistené

poškodenie umožňovalo správnosť merania vonkajším zásahom ovplyvniť. Žalovaná zdôraznila, že
zákonodarca termín porušenie zabezpečenia používa z dôvodu, aby za neoprávnený odber nebol
považovaný každý odber meradlom s poškodeným zabezpečením, ale iba odber s takým meradlom,
na ktorom má poškodenie taký charakter, že je zároveň jeho porušením. Ďalej uviedla, že na rozdielod prvoinštančného súdu naďalej zastáva názor o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
nakoľko žalobca okrem svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz o tom, že práve on nakúpil plyn,
ktorý odobrala a že teda práve on je osobou legitimovanou na vymáhanie škody. Poukázala pritom

na obchodné podmienky pre opakované dodávky pre odberateľa plynu kategórie Malé podnikanie
a organizácie - maloodber, do ktorej patrí aj ona, v zmysle ktorých by bol na vymáhanie škody v
dôsledku neoprávneného odberu plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, oprávnený Slovenský plynárenský priemysel, a.s., a nie žalobca. Bez
ohľadu na túto skutočnosť však aj žalobca, ak by aj bol aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku

na náhradu škody, mohol by ju účtovať len vo výške ceny oprávneného odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu, a nie podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z. Okrem toho žalovaná trvala
aj na svojich tvrdeniach spochybňujúcich správnosť výpočtu škody podľa citovanej vyhlášky.

4. Žalobca v písomnom stanovisku zo dňa 17.10.2019 k vyjadreniu žalovanej v súvislosti s jej
argumentáciou o potrebe preukázania charakteru a rozsahu porušenia meradla opätovne poukázal na

znenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a zdôraznil, že už samotným preukázaním poškodenia
plomby bolo preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii. K námietke
žalovanej o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie žalobca opakovane zdôraznil, že on nie je
a nemôže byť viazaný obchodnými podmienkami Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. Pokiaľ
žalovaná namietala správnosť výpočtu škody, žalobca zdôraznil, že výpočet škody na základe typového

diagramu by bol v rozpore so Zákonom o energetike.
Na podporu všetkých svojich tvrdení o neoprávnenom odbere a o splnení predpokladov pre nárok na
náhradu škody poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Obdo/32/2018 zo dňa 30.05.2019.

5. Žalovaná sa k stanovisku žalobcu zo dňa 17.10.2019, ktoré jej bolo prostredníctvom právneho
zástupcu doručené dňa 06.11.2019, písomne nevyjadrila.

6. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP v rozsahu podaného odvolania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby na náhradu škody vo výške 11.746,45 Eur s príslušenstvom na konštatovaní, že

hoci z vykonaného dokazovania i s prihliadnutím na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 mal za preukázané, že zabezpečenie
plynomeru bolo poškodené, keď zo znaleckého posudku predloženého žalobcom vyplynulo, že cez
spôsobené poškodenie by bolo možné zataviť ozubené kolieska meradla, a teda zastaviť vyčíslovanie
odoberaného plynu, z tejto samotnej skutočnosti ešte nevyplynulo, že k neoprávnenému odberu zo

strany žalovanej aj skutočne došlo. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že z dôkazov predložených
žalovanou vyplynulo, že žalovaná za sporné obdobie uhradila cenu odobratého plynu svojmu
dodávateľovi, a teda v prípade, ak by aj žalobcovi nejaká škoda vznikla, mal by si jej náhradu uplatniť
voči dodávateľovi, pretože ten potvrdil dodanie plynu žalovanej a tá preukázala riadne zaplatenie
za dodaný plyn. Ďalej poukázal na to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik škody,

nakoľko ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle
a preukázanie odberu plynu takým meradlom nepostačuje pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody. Skonštatoval, že ak sa žalobca domáhal náhrady škody, bol povinný preukázať, že mu škoda
skutočne vznikla, pričom ako dôvod nemohol použiť vyhlášku č. 499/2012 Z.z., lebo tá slúži len na
určenie výšky. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany

žalobcu, keďže ten nepreukázal, že na odbernom mieste žalovanej v rozhodnom období dochádzalo k
neoprávnenému odberu zemného plynu.

8.Podľa§82ods.1písm.d)zákonaoenergetikevzneníneskoršíchpredpisov,neoprávnenýmodberom
plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

9. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej sietea prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

10. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike v znení neskorších predpisov, ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v uznesení zo dňa 30.05.2019
sp. zn. 2Obdo/32/2018 konštatoval, že v prípade sporov o žalobách na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej
podstaty uvedenej v ust. § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody.
Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu citovanej vo svojom rozhodnutí dovolací

súd skonštatoval, že v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ
plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to bez ohľadu na zavinenie odberateľa
plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy,

ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii
(t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o
energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia

týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie predpokladov
zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov
zodpovednostizaškoduzákon(v§82ods.1písm.d)zákonaoenergetike)považujeneoprávnenýodber
plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii

plynu na meradle
(ZSP 44/2018, rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 22. marca 2018, č. k. 3Obdo/51/2017). Pritom
je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo
nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie
skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike,

podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň poukázal
na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu
plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným

odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Dovolací súd teda dospel k
záveru, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol
meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pričom rozhodujúcou
je skutočnosť neoprávneného odberu plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V súvislosti s určením výšky škody dovolací
súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa
29.11.2018.

12. V zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2018 sp. zn.

5Obdo/32/2018 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov SR č. 5/2019 vo veciach obchodnoprávnych pod
č. 45, pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu, údaje z takéhoto meradla nie sú
objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri

jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že „z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite
(zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení
zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný,keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa,
a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia
bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu). Škodou, ktorú je

prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení
protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene
odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí
s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu
nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie,

navyše,hodnotataktoodobratéhoplynunemôžezodpovedaťpôvodnejzmluvnejcenesposkytovateľom
prístupu k distribučnej sieti, ktorý však
v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať“. Dovolací súd v citovanom
rozhodnutí vyslovil názor, že „v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku

o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať
aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu
inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami,
zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob
výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej

škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ
distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto
odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné
overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne

plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je
možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).
Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j.
podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu
počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom

mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie
zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období
spôsobom,ktorýneodporujezákonu,atedanemožnospoľahlivourčiťvýškuskutočnespôsobenejškody
v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to

vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov
nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu“.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v
ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal skutkovo obdobnými prípadmi, je zrejmé, že

došlo k zosúladeniu rozhodovacej činnosti súdov pri posúdení spornej otázky predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v dôsledku
neoprávneného odberu plynu meraného meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii a tiež spôsobu výpočtu takto vzniknutej škody.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie
zaujal nesprávny právny názor v otázke posúdenia (ne)existencie protiprávneho úkonu spočívajúceho
v porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na určenom meradle, ako aj v otázke osoby
škodcu a postupu, resp. spôsobu vyčíslenia výšky škody, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik
škody, a že ak by predsa aj k vzniku nejakej škody došlo, mal by si žalobca nárok na jej náhradu uplatniť

proti dodávateľovi plynu žalovanej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi nárok žalobcu na náhradu škody, zohľadní

pritom aj závery vyslovené súdnymi autoritami v rozhodnutiach dovolacieho súdu v skutkovo obdobných
veciach. Zároveň sa vysporiada aj s dôvodnosťou námietky žalovanej, ktorú spochybnila správnosť
výpočtu výšky škody podľa vyhl. č. 499/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynua ktorá ako podzákonný právny predpis je podľa právneho záveru vysloveného v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018 relevantná pri vyčíslení vzniknutej
škody. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust.
§ 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).