Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, August 21, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720011015
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5720011015.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.08.2022 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
I. D.Ň., nar. XX.XX.XXXX F. L., trvale bytom obec A. Š.B., G. L., toho času bytom R. U., G.. S.., Y. XXX,
B. U. S.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. X U. XX/XXXX/XXXX zo dňa 21.09.2020,
na Okresný súd Martin doručenú 22.09.2020, ktorou sa mal v bode 1/ obžaloby dopustiť zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

v presne nezistený deň v mesiacoch apríli až máji 2019 v čase asi o 12,10 hod. v L. - U., E.. P. X, vo
verejnom kempe v dvojposchodovej drevenej chatke v obývacej miestnosti na prízemí, keď poškodená
S. Q., nar. XX.XX.XXXX, sedela na posteli a pozerala televízor, pristúpil k nej, trikrát ju pobozkal na krk,
v dôsledku čoho ho začala poškodená odtláčať od seba rukami a viackrát mu povedala, aby prestal,
že si to neželá a postavila sa so slovami, nech to nerobí, že má priateľa, pričom následne odišla do
kuchyne, kde ju zozadu chytil za ľavú ruku, ktorú jej dal za chrbát a ťahal ju naspäť do obývačky, pričom
poškodená kričala, aby prestal, nech to nerobí, potom ju zvalil na posteľ tvárou dolu, ľavú ruku jej stále
držal za chrbtom a vykrútil jej ju tak, že sa musela otočiť na chrbát, pričom hovoril, že ju znásilní a môže

kričať a nikto jej nepomôže, napriek tomu ho poškodená prosila, aby to nerobil a plakala, na čo však
nereagoval, ľahol si na ňu, poškodená sa mu snažila zabrániť, aby jej stiahol rifle, pokrčením nôh k
sebe, ale on jej ich nasilu vystrel a proti jej vôli jej ich stiahol spolu s nohavičkami, roztrhol na nej tričko,
pričom poškodená kopala, pričom aj napriek tomu jej roztiahol nohy a vnikol penisom do jej pošvy, čím
vykonal na nej súlož,

v bode 2/

dňa 18.01.2020 v presne nezistený čas vo F., G. L., M. E.. X. Č. Q. XX F. E. N. v garsónke nezisteného
čísla, keď boli v byte sami dvaja, sa vyhrážal poškodenej S. Q.Č., M.. XX.XX.XXXX, s ktorej matkou v
tom čase žil v spoločnej domácnosti, potom ako poškodená povedala svojej mame, že nechce, aby s
ním žila, že „ju zabije, zbije, počká si ju niekde vonku a keď nie on, tak jeho kamaráti“, čo u poškodenej
S. Q. vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie, nakoľko vedela, že bol vo výkone trestu a má aj veľa
kamarátov, ktorí boli vo výkone trestu a môžu si na poškodenú počkať,

lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala dňa 22.09.2020 pod sp. zn. X U. XX/XX/XXXX
obžalobu na I. D., trestne stíhaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je to uvedené
v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov,
prečítaním výpovedí svedkov a znalca z prípravného konania, znaleckých posudkov ako i všetkých
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil skutkový stav ako je uvedený vo výrokovej časti

rozsudku.

Obžalovaný I. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o možnosti urobiť vyhlásenie vyhlásil,
že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, ku skutku v bode 2 obžaloby uviedol,
že je možné, že jej nadával, ale nie je pravda, že by sa jej vyhrážal zabitím. To sa mu ona vyhrážala

cez telefón.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že čo sa týka znásilnenia, to si poškodená
vymýšľa, nestalo sa to. Poškodená si to vymyslela kvôli tomu, lebo nechcela, aby bol s jej mamou. Je
pravda,žetambývalnahornomposchodí,alevždyránoodišielprečavrátilsaažvečerokolo4-5hodiny,

ako kedy. On na obed sa nikdy nezdržiaval v tomto verejnom kempe, s výnimkou sobôt, kedy vykonávali
práce v prospech pán R., ktorý prevádzkoval verejný kemp. Všetko, čo je uvedené v tom skutku č. 1,
nie je pravda, on s poškodenou ani vôbec nerozprával. On si poškodenú nevšímal, poškodená sedávala
s tými ľuďmi, ktorí tam žili. Nemal konflikt s poškodenou. Pán R. ho umiestnil do tej chatky, on býval
hore, poškodená s mamou a bratom bývali dole. Poškodená nesúhlasia s tým, aby tam býval, ale o tom

rozhodol pán R.. Sociálne zariadenie, sprchy, to bolo spoločné pre všetkých, ktorí tam bývali. V kempe
žil 1 mesiac, potom ho matka poškodenej D. Q. zavolala a spolu žili vo F., kde spolu žili 7-8 mesiacov. V
tom kempe ešte s pani D. Q. nežil. Poškodená s mamou majú dlhodobo nezhody. Poškodená pred tým
bývala hore, potom keď ho dal hore R., musela zísť dole. Čo sa týka nezhôd poškodenej s mamou, je
tam toho viacero, čo on počul, že sa poškodenej nechcelo do práce, musela sa nahlásiť na Úrad práce.

D. Q. mala žiadosť na F. ohľadom pridelenia sociálneho bytu, keď jej schválili tento byt, tak D., on a jej
syn sa presťahovali do F. do toho bytu, ktorý pozostával z 1 izby, kuchyne. Čo on vie, poškodenú neskôr
R. vyhnal z toho kempu, lebo neplatila. Potom sa poškodená vrátila k nim do F., kde chvíľu prebývala
ona, chvíľu tam bývala jej sestra, potom sa tam znova vrátila s priateľom. Z toho bytu odišiel kvôli tomu,
že ho vyhodila pani D. Q., lebo pil, nemal robotu. V tom čase brigádoval. Všetko, čo zarobil, odovzdal

pani D.V. Q., a potom z F. odišiel do R. U., kde sa zdržiava až doposiaľ. On pracuje v R. U.. On doposiaľ
dobre vychodí aj s mamou poškodenej pani D. Q. a aj s Ľ. W., jej synom. Čo sa týka vysvetlenia, prečo
si to poškodená na neho vymyslela, lebo nechcela, aby žil s jej mamou, hoci v tom kempe ešte nežil s
pani D.Ž. Q. uvádzal, že oni sa vtedy s pani D. Q. spoznávali a poškodená tušila, že budú spolu, a že
mama ju tam nezoberie - k nej. Čo sa týka bytu vo F., on D. Q. vymaľoval, má tam ešte práčku.

Čo sa týka skutku v bode 2, on si poškodenú nevšímal, tá väčšinou ráno vždy zmizla, poškodená si
tam doniesla toho T., ktorý nedal ani korunu. V tej ubytovni N. bývali on a D., Ľ., ktorý potom odišli k
starkej na Ľ., bývala tam ešte poškodená s T. L.. Možno, že niekedy bol s poškodenou sám v tej ubytovni
N., ale ona väčšinou vypila kávu a išla preč. Tie nadávky z jeho strany voči poškodenej padli preto,
lebo poškodená nič nerobila, ani keď jej povedala mama. Vyhrážky zabitím nepoužil, určite nie. On ju

vyhadzovať ani nemohol, keďže to nebolo jeho, ale D.. Poškodená stále aj v tej garsónke hovorila, že
nechce, aby jej mama žila s ním.
Priznával, že pil aj v tej garsónke N.. Aj tam si zavše dal. Nevedel o tom, že by ho poškodená nahrávala.
Len v spise čítal, že tam je zvuková nahrávka. Stalo sa, že v tej garsónke vo N. pili alkoholické nápoje
aj s L.. Na F. sa stalo, bolo to len chvíľu, čo bol sám s poškodenou S. Q.. Na tom kempe sa nestalo,

že by bol sám s poškodenou S. Q.. On nedával poškodenej sexuálne návrhy, nie je pravda, že chválil
jej prsia, všetko je to výmysel. Nie je pravda, že vravel poškodenej, že má krajšie prsia ako jej mama.
On si poškodenú nevšímal. S L. hrali karty, bola tam aj D. aj on. Určite nepil tak, že by si na druhý deň
nepamätal, čo tam vravel, čo tam povedal. Chcel dodať, že S. Q. sa mu vyhrážala, že ho dá zbiť. Bolo
to cez telefón jej mamy, a to vtedy, keď boli u vyšetrovateľa, keď sa ten prípad vtedy vyšetroval. S. Q.naposledy stretol, keď boli u vyšetrovateľa. Keď sa odsťahoval od D. Q., s nikým sa nestretával, ani so
S., ani s D. Q.. S D. sa stretol na Úrade práce.

Svedkyňa D. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola vtedy v práci, takže nevie, čo sa odohralo,
nedáva ani jej za pravdu, ani jemu, je stále na tom ako je. Tam, kde bývali, podľa jej názoru, ona ho
vyprovokovala, to bola v práci a keď prišla, tak ich obidvoch vyhodila a od zlosti hodila pohár o zem.
So synom mal pekný vzťah, ešte mu povedal, že volá ho Murko, aj keď pil, mal ho rád. U neho bol v
prvom rade alkohol, keby nepil, on sa veľmi zmenil, keď bývali spolu tie dva roky, ten vzťah bol krásny,

keď nepil, na kúpalisko chodili, len ten alkohol. S dcérou nie je v kontakte, lebo robí to, čo robí, aj jedna
aj druhá. Je teraz sama s chlapcom Ľ.. Dcéra S. je hysterka. Ona sa nevie vyjadriť, čo sa odohralo v
tom kempe. Ona robila veľké prieky, už keď nebývali spolu, ju živila, potom si našla prácu, vybľakovala
stále a už tam nebývala. Nespoznala ho po tej zlej stránke moc, len s tým T. - ten je jej stále dlžný,
obžalovaný povedal, že pomôžme mu. Obžalovaný jej prispieval na chod domácnosti, vždy mu nechala
nejakých desať eur na autobus, na úrady. Jednu dobu aj robil brigádne, kúpil aj dvojplatničku, lebo T. L.

jej pokazil a povedal, že kúpi a doteraz nič, ani za vodu jej nevrátil, na T. má ťažké srdce. Obžalovaný
býval v chatke v kempe u R. hore a oni - teda ona, dcéry a syn Ľ. bývali dole. Z horného poschodia sa
dalo dostať do dolného obydlia pomocou schodov, neboli tam dvere, ktoré by to oddeľovali. Obžalovaný
bežne prechádzal cez ich obydlie, ale čo ona vie, v tej dobe obžalovaný odišiel ráno a prišiel až večer,
čo ona vie. To, keď uviedla, že ho dcéra Zuzana vyprovokovala to bolo vo F. na tej ubytovni, kde bývajú,

ukazovala jej aj video, on ju začal naháňať, ona jej povedala, tak si mala odísť, nič to neznamenalo, ona
chcela naozaj aby sa rozišli s obžalovaným.
Ona jej k znásilneniu uviedla len to, že ju obžalovaný mal znásilniť, ale bližšie okolnosti jej k tomu nič
nepovedala, chcela dodať, že ona kričala, hystericky ziapala, ako jej to oznamovala. Ona nevie, že by
sa zdôverila o tom skutku niekomu inému. Dcéra S. kričala, bola hysterická, keď sa sťahovala do F.,

že prečo ju nezoberie.
Po tom skutku neskôr, sa nikdy o tom skutku s dcérou S. nerozprávala. Dcéra im závidela vzťah s
obžalovaným D., väčšinou vždy iba vybliakavala. Syn Ľ. jej nikdy nevravel, že by sa jemu dcéra S.
zdôverila s tým znásilnením. Dcéra vtedy bola nezamestnaná, mala chodiť na brigády, syn Ľ. chodil do
školy. Že by sa obžalovaný vyhrážal S., to nepočula v tej garsónke, ubytovni N. F. F., počula len nadávky,

že jej nadával škaredo. Vyhodila ich vtedy, keď S. vyprovokovala I., keď kúpila pivo a naháňala ho po
byte, vtedy ich vyhodila obidvoch z bytu. Keď žili v tej chatke v garsónke vo F. alebo v byte vo F., nevidela,
že by obžalovaný udrel či už S., syna Ľ. alebo ju. Voči nej boli iba raz nadávky vtedy, keď bol obžalovaný
pod vplyvom alkoholu, aj kvôli alkoholu skončil ten ich vzťah, aj kvôli tomu, že si nenašiel robotu. Kde sa
v súčasnosti nachádza jej dcéra S. nevie. Tam, kde bývala v P., je pravda, že kúpila jej okuliare, našla si

takého, čo ju obral o peniaze, následne zostala dcéra S. zasa len v dlhoch, nespláca dlh ani jej mame,
teda babke, o tie peniaze, ktoré jej zobrala, najhoršie bolo to, že vtedy zobrala peniaze od jej mamy a
tvrdila, že to bola ona, až neskôr sa priznala, že to bola ona, ktorá zobrala peniaze jej mame. Vie, že
dcéra S. je určite na Slovensku, ale kde, či v L. alebo v inom meste, to nevie. Dcéra chcela prísť k nej,
ale ona jej to nedovolila. S. na neho škaredo povedala, že by bola najradšej keby zdochol a zabila ho a

šla za to sedieť, mala naňho vtedy silnú zlosť. Keby boli v jednej miestnosti teraz, tak by to asi nebolo
dobré, lebo by ho prebodla, zabila ho proste.

Svedok R. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v podstate prišla tá S. za ním v tom kempe, že ju
znásilnil obžalovaný, bola vystrašená, vyzeralo to tak, že ozaj ju znásilnil, nevidel to na vlastné oči, ale

na základe jej tvrdenia sa domnieva, že to tak pravdepodobne bolo. Bol v tej chatke dnuká, ale posteľ
tam bola rozhádzaná, ale to mali stále, on to nevie posúdiť. S. mu uviedla, že dole v tej chatke v tej izbe,
že ju obžalovaný znásilnil, to mu tvrdila S.. On jej povedal, aby podala trestné oznámenie a riešila si to
tak, následne to asi oznámila polícií, alebo volala policajtov. S. prišla za ním doobeda, kedy mu oznámila
to znásilnenie, myslí si, že prišla len sama. Keď potom bol pozrieť ten byt, nevie, či tam bol jej brat,

pravdepodobne nie, nikto tam tuším nebol. V tom čase, keď mu to doobeda oznámila, obžalovaný býval
hore, oni si to otvorili, aby mohli chodiť hore-dole, ale bolo to možné otvoriť, tam bola len taká doska, bolo
toakodvojchatka,alečivtejdobedoobedatamurčitebol,aleonsinepamätal,čivtendeňobžalovaného
tam videl. On si pamätal len, že mu to prišla S. oznámiť. Oznámila mu len, že ju znásilnil, nepamätal si
už, či mu k tomu uviedla aj podrobnosti k tomu znásilneniu, kde sa to malo odohrať a akým spôsobom,

vie, že ho zavolala do tej izby, to si pamätal. Bola vydesená, prišla vydesená s krikom, že ju obžalovaný
znásilnil, viditeľné poranenie na poškodenej si nevšimol, bola vydesená, zrejme aj plakala. Tá chatka to
bolo podkrovie, oni mali chodiť zvonka po schodoch, oni si to tam oddelili nevie z akého dôvodu, takže
chodili zdnuka, nie zvonku ako to malo byť, každá chatka mala nezávislý vchod, ale dalo sa to urobiťtak, že sa odkryla doska a dalo sa zvnútra chodiť hore-dolu v rámci tej chatky. S poškodenou S. dovtedy
mal skúsenosť takú, že žila tam s tou mamou, prichádzala, odchádzala, troška nevyspytateľná osoba,
raz bola tam, raz tam, raz bývala v kempe, potom odišla. Nevie, či bola afektovaná, hysterická, zdalo

sa mu, že má nejaké mentálne závady, ale on tam stretáva polovicu ľudí mentálne zaostalých, takže
posudzuje to takto, on tam funguje už 20 rokov. Týždeň tam bola, dva týždne tam nebola, ani nejako
dlho tam nebola, aby to lepšie špecifikoval. Nejaký iný problém s nimi si nepamätal, neboli s nimi nejaké
veľké problémy, aj jej mama musela odísť, lebo používala tajne ohrievač, on tam nemôže trpieť také veci,
aby to tam fungovalo. Ona mala ešte ďalšiu sestru, raz tam prišli, raz odišli, aj ten syn Ľ. malý tam bol.

Nepamätal si, že by vravel obžalovanému, že dočasne má chodiť cez obydlie Q., pokiaľ nájde kľúčik,
on si pamätá niečo iné. Svedok doslovne na otázku obžalovaného uviedol: „Keď sa to stalo, tak ste tam
bol, čo mi rozprávate hlúposti, ste tam bol, tak asi keď tam prišla, sa niečo stalo, potom by poškodená
nerobila paniku. Jedno je isté, že ste tam vtedy bol, kedy ste odišiel, to neviem, som presvedčený, že
sa tam niečo stalo. Ja som nemal dôvod ísť s ňou na políciu, ja som jej povedal, aby to išla oznámiť na
políciu, mňa nebudete poučovať, čo mám riešiť.“

Svedok T. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o tejto veci vie, že dievča S. Q. mala nahraté ako
ju obžalovaný obťažuje, ako ju začal chytať za prsia, on si to už bližšie nepamätá, je tomu už dva roky,
on to videl na telefóne, toto mu ukazovala S. a mala strach z obžalovaného vtedy. So S. boli v tom
čase kamaráti. S. mu to ukázala na telefóne a že má strach, to je všetko, nič k tomu mu bližšie S.

nepovedala, oni boli kamaráti takí zblížení, je tomu už dva roky. Nebol svedkom toho nejakého konfliktu
medzi obžalovaným a S.. Ak v prípravnom konaní uvádzal niečo iné, on si na to bližšie nepamätá už,
sú to už dva roky. Obžalovaného predtým poznal, on s ním sedel vo výkone trestu, on prišiel z výkonu
trestu, začal žiť normálny život. D. Q. obžalovaného vyhadzovala z bytu, lebo chľastal, S. sa ho bála,
plakala, veď utekala z domu, lebo sa ho bála, keď bol ožratý, lebo ju obťažoval.

Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď svedka z č. l. 124-125 zo dňa 19.
6. 2020, kde svedok uviedol, že S. mu povedala, že nechce ostávať s obžalovaným sama doma, lebo sa
ho bojí. Zverila sa mu s tým, že Ivan ju obťažoval, bolo to niekedy v decembri 2019, ukázala mu aj video
čo mala nahraté na mobile. Vie, že ju tam nahováral na sexuálny styk, že chcel chytať jej prsia, hovoril že
má krajšie prsia ako jej mama. Nič bližšie nevedel uviesť, čo mu S. povedala o sexuálnom obťažovaní

zo strany I. D.. Bol pri situácií keď S. hovorila I. D., že to ako ju nahovára na sex, že to má nahraté, vtedy
I. začal na ňu nadávať, on sa jej zastal, povedal mu aby prestal, že je dospelý chlap, či mu šibe, bliakal
na ňu, chcel ju vyhodiť z bytu matky, bola u matky. S. nenávidí I. D., že je odporný, že nechce aby býval
s jej matkou, údajne sa s matkou aj kvôli nemu pohádali. Na otázku vyšetrovateľa či mu S. Q. ukazovala
aj video, kde sa jej mal I. D. vyhrážať zabitím, že ju dá zbiť svedok odpovedal, že nevie, či to videl, ale je

to možné, že sa jej vyhrážal, lebo aj jemu odkázal, že ho dá zbiť, lebo bol na polícii a svedčil proti nemu.

Svedkyňa J. W. vypovedala, že boli u kamarátky - poškodenej S. Q. tam ako je tá N., tam sedeli a prišiel
tam aj pán D., mal sprosté narážky na pani Q., že či ju „nevyfajčí“ a také sprosté reči. Predtým, keď boli
v Čechách, poškodená volala sestre P. Q. a ona počula ako sa jej poškodená sťažuje, že ju mal zneužiť,

znásilniť pán D., to počula. To bolo dva roky dozadu. Nevie presne, v ktorom ročnom období to bolo. V
telefóne, keďže hovor bol na hlasný „reprák“ počula, že ju obžalovaný zneužil, že to bolo viackrát, že
bola aj na polícii. Poškodená mala aj videá, ktoré im ukazovala, ale potom že bola na polícii a telefón
jej zobrali. Keď boli tie neslušné návrhy, tak povedala poškodenej, aby išla na políciu, aj oni vypovedali
na polícii, ale tá slečna na polícii povedala, že nebude žiadny súd a až keď išli na brigádu, jej prišiel

papier zo súdu, že má ísť vypovedať ako svedkyňa, čo bola z toho prekvapená. Z toho videa, čo ona
videla, bolo vidieť ako sa obžalovaný približuje k poškodenej, potom bol zlý obraz, lebo obraz sa sekal
a zlý obraz bol aj z toho, že poškodená sa bránila. To je všetko, čo si pamätá z toho videa. Keď boli v
Čechách, poškodená im hovorila, že to nebolo prvýkrát, ukázala im to video, ale to bolo zle vidieť, lebo to
sekalo, poškodená im vravela, že tam boli vyhrážky, bližšie to nešpecifikovala, len že tam boli vyhrážky

zo strany obžalovaného. Čo sa týka vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným, jej bolo ľúto poškodenej,
toto sa tak nerobí, obžalovaný bol vo vzťahu s matkou poškodenej a aby išiel znásilňovať dcéry, resp.
dcéru. Poškodená mala strach z obžalovaného, keď išli niekde spolu a na diaľku videla obžalovaného,
tak sa poškodená celá rozklepala.

Svedok R. U. vypovedal, že z toho prípadu si pamätá, že poškodená im ukazovala videá, a taktiež vie, že
obžalovaný mal blbé narážky na poškodenú. Obžalovaného videl u pani poškodenej a pani poškodenú
pozná zhruba asi tri, štyri roky. Obžalovaného prvýkrát videl u pani poškodenej. Je to asi dva roky
dozadu. To boli na návšteve, lebo ich pozvala poškodenej mama D. Q.. To bolo vo F. oproti zelenémudomu. Boli tam okrem neho a obžalovaného, jeho priateľka J. W., poškodená a jej mama. Obžalovaný
mal vtedy také blbé narážky, ide o sexuálne narážky, že či mu poskytne sexuálne služby za 50,- €.
Poškodená na to reagovala vystrašene. On uvedené videá nevidel, ale poškodená priateľke ukazovala

tie videá. Informácie o tom, že poškodená mala byť znásilnená vedia iba od nej, iba čo im vravela. To,
že mala byť poškodená znásilnená, to im povedala vtedy na tej ubytovni, čo je dva roky dozadu. Nebol
svedkom telefonátu, kde by sa mala poškodená o takomto niečom zmieniť. Nevie o vyhrážkach, ktoré
mal adresovať obžalovaný poškodenej.
Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na návrh prokurátora súd prečítal časť výpovede svedka R. U.M. zo dňa

11.02.2020, kde svedok uviedol, že keď boli v Čechách s priateľkou, tak telefonovala S. sestre P., boli
tam prítomní aj oni, S. hovorila, že sa ju I. D. pokúsil znásilniť. Nevedel sa k tomu bližšie vyjadriť hoci
telefón bol na hlasný odposluch. S. plakala do telefónu. Údajne sa to stalo v kempe v U., bolo to ešte
v roku 2019, asi v novembri. Po prečítaní sa svedok vyjadril, že na tú vec si lepšie pamätal v tom roku
2020 keď bol vypočúvaný na polícií.

Svedkyňa U. P. uviedla, že poškodená jej písala, že ju znásilnil mamin priateľ. To bolo asi všetko. Ona
jej písala, že ak to je pravda, nech to rieši cez políciu. Ona to už vypustila, bolo to tri roky dozadu. Ona
ho nepozná, teraz ho vidí prvýkrát. Aj na polícii povedala, že nemá k tomu čo povedať. Vie, že to bolo
v roku 2019, že on býval s jej mamou, S. bývala s nimi. Písala jej, že sa stalo niečo, povedala, že nikto
jej nebude veriť, robila si nahrávky až neskôr, aby jej verili. Poškodená jej posielala nahrávku, ale ona

na nej moc nepočula a moc tomu neprikladala význam. Povedala jej, že to malo byť v tom kempe, kde
s nimi mal obžalovaný bývať. Údajne boli sami dvaja, potom spomínala niečo s bratom, že brat prišiel,
ale už si na to nespomínala.
S poškodenou sa poznajú od základnej školy, zhruba 20 rokov. Chodila s jej bratom do triedy, babka
ich vychovávala. Nemala ľahký život, mama viac-menej nedávala im lásku, nemali vzor rodiny, to aj na

polícii vravela. Nemá kde bývať, chodí po priateľoch od jedného k druhému. V rokoch 2019 - 2020 boli
viac-menej každý deň spolu. Dosť často sa stretávali. Poškodená uvádzala, že nemá rada maminho
priateľa, vravela, že mal na ňu nejaké narážky. Neprikladala tomu nejaký význam. On žil s jej mamou
ako partner. Narážky boli sexuálneho charakteru na jej prsia, zadok. Boli zo strany maminho priateľa
na poškodenú S.. Tak jej to S. povedala, ona pri tom osobne nebola. Len písala, že sa musela celá

povyzliekať potom, že obžalovaný mal strašne veľa sily, že sa len umyť chcela po tom. Na posteľ ju hodil
a bolo všetko rozhádzané. Po tom skutku bola poškodená taká, že rozprávala, že neznáša chlapov,
že sa jej hnusí, bála sa ho. Ale ako kamarátka sa nezmenila, že by sa začala k nej inak správať. Po
skutku zostala poškodená bývať s mamou v kempe. O nejakých vyhrážkach si už nepamätala. Marí sa
jej niečo, ale nechce zavádzať. Nevedela uviesť ani to, kto mal vysloviť nejaké vyhrážky a voči komu.

Vie o tom, že poškodená sa o tom skutku rozprávala aj s mamou, s babkou. Aj kamarátke, aj jej o tom
skutku - znásilnení, vravela. Nevie presne, či nebola vtedy aj na polícii, ale to už si nepamätala. Len
vravela, že jej nikto neverí, tak to začala riešiť až po roku. Až keď mala k dispozícii nahrávku. Myslí, že jej
poškodená písala hneď po skutku znásilnenia. Ale presný dátum si už nepamätala. Vie, že potom bola
ešte u mamy, tam robila tie nahrávky, zrejme tam bývala. Tak tam vravela poškodená, že mal obžalovaný

znova sexuálne narážky na ňu. Poškodená ju nežiadala o to, aby jej pomohla s bývaním, aby odtiaľ išla
preč. Ona sama chcela ísť preč, hľadala si priateľov na internete, aby mohla odtiaľ odísť, aby nemusela
ísť na ulicu.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal výpovede svedkov, znalca a znalecké posudky

z prípravného konania.

Svedkyňa poškodená S. Q. po zákonnom poučení v prípravnom konaní vypovedala, že v presne
nezistený deň apríl, máj 2019, okolo poludnia v L. -U., P. X, v chatke v B., bývali tam s mamou, bratom,
sami. Potom nasťahoval R. I. k nim a jedného dňa ju I. začal obťažovať. Bolo to na prízemí, mali tú izbu

zariadenú ako obývačku. Tu ju začal obťažovať, postele mali do písmena L, ona sedela na jednej posteli,
I. prišiel za ňou, začal ju obchytkávať na ruku, okolo pása, na krk, bozkával ju na krk, išla do kuchyne,
povedala mu už predtým nech to nerobí, povedala mu že to nechce. Postavila sa a išla do kuchyne, bola
otočená k nemu chrbtom, išiel za ňou, chytil ju za ruku, ktorú mu držal za chrbtom, vtiahol ju do izby
a tam sa to stalo. Potom deky boli porozhadzované po izbe, všetko bolo porozhadzované, posteľ bola

odsunutá od izby, ona to naozaj nechcela, bránila sa. Ešte aj pred mamou hovoril, že kde bola, že ju
čakal celú noc. To už bolo neskôr. On vtedy aj na ňu kričal, že „teraz si krič, teraz ťa znásilním", nemohla
nič robiť. Dostal ju naspäť do obývačky, zvalil ju na posteľ, stiahol jej veci z nej. Nevie ako sa mu to
podarilo. Ona sa nohami a rukami bránila, ako vedela. Aj plakala. Na otázku ako sa obvinenému podarilastiahnuť rifle, odpovedala, že nevie, bolo to s obidvoma rukami jej stiahol, najprv ležala tvárou dole, držal
jej ruku za chrbtom, potom ju prevrátil a tak jej stiahol rifle, ona to už opisovala podrobne, trvá na tom, čo
predtým vypovedala. Potom ju znásilnil. Prišiel Ľ. zo školy, on jediný videl tú miestnosť, I. už tam nebol,

odišiel. Potom volala babke. Babka povedala, že mala volať policajtov, ale nikto by jej neuveril. Ona to
hovorila aj R., aj on povedal, aby volala policajtov. Keď sa večer I. vrátil, tak jej klamal rovno do očí za
prítomnosti jej mami a povedal jej, že ju neznásilnil, že to nie je pravda. Najhoršie na tom je, že mu jej
mama uverila. V ten večer už potom mala vypité, ona sa vrátila späť do kempu a musela sa umývať, ona
to proste nezvládla. Spravila chybu, že nevolala sanitku, že nešla v ten večer na ošetrenie, nemusela by

teraz nič dokazovať. V ten večer to nešla oznámiť, lebo by jej aj tak nikto vo Vrútkach neveril na polícii.
Chcela povedať, že potom ako sa to stalo tak išli spolu bývať s Ivanom do Vrútok na ubytovňu, ktorú
prenajala mama, ona ostala bývať v kempe sama, Ľubo išiel s mamou, mama ju uprosila aby to nešla
hlásiť na políciu. Potom ona išla do Švajčiarska. Trvá na tom, čo povedala, že tu prítomný ju znásilnil
a hovorí pravdu naozaj. Na otázku vyšetrovateľa , aby sa vyjadrila ako jej tu prítomný vyhrážal dňa
18.01.2020 poškodená odpovedala, že vyhrážal sa jej, že si ju počkajú jeho kamaráti, že si ju počkajú,

že ju zbijú, to je na druhej nahrávke. A keď povedala, že má dôkaz, že má nahrávku, tak sa zľakol. Trvala
na tom, čo hovorila, bála sa že jej niečo urobí.

Svedok Ľ. W. v prípravnom konaní na otázky vyšetrovateľa ako spolu vychádzal s I. D., po tom ako ste
odsťahovali z B. a býval s jeho mamu prenajatom byte v ubytovni, odpovedal že zle, neznáša keď si

mama niekoho druhého nájde, S. dala dokopy mamu a I.. Keď sa D. nasťahoval, predtým R.Š. zaklopal
na dvere a povedal, že k nim príde bývať spolubývajúci, oni nechceli; na druhý deň išiel do školy, S. ho
čakala pri bráne a zavolala ho, rozprávala sa s mamou, že je tam fest pekný ujo. On sa so S. tak veľmi
nerozpráva. S. spreneverila peniaze aj jemu. Keď bývali v B., vtedy chodil do 4. triedy, chodil na R., do
školy chodil o 7,00 hod. a zo školy chodil okolo 12,35 hod.

Na otázku vyšetrovateľa či nevie im povedať prečo sa S. bojí I. D. odpovedal, že on keď si nevypije,
on je trocha dobrý, keď si vypije, vtedy je horší - kričí a tak. Pohádali sa s mamou, ale asi sa znovu
udobrili. Nevedel prečo sa pohádali, bol v tom čase na Ľ., hrali sa s chlapcami, volala mu S., Ž. I. odišiel,
že sa pohádal s mamou.
Na otázku vyšetrovateľa či si pamätá situáciu, že keď prišiel zo školy a S. mu kázala zamknúť dvere

odpovedal, že prišiel do kempu, otvoril dvere, bolo ticho, kričal kde si S., ona bola v obývačke, perina
bola na zemi, bolo to rozhodené, inak majú pekne upratané vždy. Všimol si neporiadok, bola na zemi
perina, cez ňu deka prehodená. S. sa mu zdá že mu kázala zamknúť dvere, že vraj ju Ivan znásilnil,
niečo také. Nevie čo to znamená znásilnil. Nie je to nič dobré. S. sa tvárila normálne, hneď potom sa
umyla. On išiel ku kamarátovi. Mala zvláštne vlasy, mala ich rozstrapatené. Roztrhnuté nemala nič, tričko

mala v poriadku. Vlastne si ju neobzeral. S. ho poprosila o telefón, aby zavolal babke. Presne si však
už nepamätal, či sa S. rozprávala s babkou V., ani nevie o čom sa rozprávali. S. mu povedala, že I. ju
znásilnil. Nebol pri tom keď sa sestra S. sťažovala pánovi R., ako aj ich mame čo sa jej v ten deň stalo.
Ak sa S. sťažovala mame o znásilnení, tak pri tom nebol, bol vtedy u kamaráta. I. je niekedy dobrý,
niekedy zlý. Teraz nevie aký je, tiež nevie aký má vzťah mama s I.. Jeho babka V. neznáša I., babka

povedala, že ak mama I. nevyhodí, že ju mama nebude môcť viac opatrovať. Nevie či I. býva v ubytovni
s mamou. Na otázku vyšetrovateľa, či počul že by sa niečím I. vyhrážal S. svedok odpovedal, že sa
pokúsil, S. mala nejakú nahrávku v telefóne, táto nahrávka sa však nedala dať do jeho telefónu a tam
sa jej mal vyhrážať. Povedala, že má nejaké video, na ktorom sa ju pokúsil znásilniť, ale to vie od S.. O
vyhrážaní zabitím nepočul. I. len keď si vypil začal vyhukovať na neho. Oni - S. s I. sa teraz nestretávajú.

Správajú sa k sebe tak, že ona je na neho naštvaná, zrejme kvôli znásilneniu. S. čaká dieťa, toto vie z
N., lebo tam uverejnila fotku ultrazvuku. Nevie s kým dieťa čaká. So S. sa nestretáva, nebaví sa s ňou,
kvôli tým peniazom. V podstate vie, že ona - S. ho má rada, aj on ju. Ale majú nezhody kvôli tomu, že
si vždy pýtala jeho mobil, tablet, chcela byť na internete. On jej to nechcel dať, lebo by prišiel o kredit.
On dal S. 190 Eur na byt, ktoré mu tiež nevrátila. S. je lenivá, nevie si nájsť prácu a frajeri ju opúšťajú

preto, lebo je bordelárka.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal znalecké posudky ako
i výpoveď znalca z prípravného konania.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca U.. T. Ď. vyplýva, že intelektové a pamäťové
schopnosti S. Q. sa nachádzajú v pásme mentálnej subnormy. Je to hraničné pásmo intelektu, takáto
osoba dosahuje intelektový výkon medzi mentálnou retardáciou a priemernou inteligenciou, ale nie je
možné ju zaradiť ani do pásma mentálnej retardácie avšak nedosahuje ani priemernú mentálnu úroveňpopulácie. Výraznejšie je zaostávanie v oblasti logickej pamäti, mechanická pamäť má úroveň tak isto
zníženúoprotinorme.Vzhľadomktomu,žemámenovanázníženéreprodukčnéschopnostioprotinorme
a pridružené príznaky akcentovaných rysov poruchy osobnosti - histriónske črty, môže u nej dochádzať

ku čiastočne skreslenej reprodukcii prežívaných udalostí. Osobnosť nedostatočne diferencovaná,
simplexná, s disharmonickým vývinom, akcentovaná s histriónskymi črtami. Správanie impulzívne.
Zvýšené prežívanie úzkosti a pocity menejcennosti. Afektivita nevyvážená. Toho času sú príznaky
miernej depresivity. Bez príznakov psychotraumatizácie. Temperament cholericko-melancholický.
Vzhľadom k tomu, že u menovanej zistil úroveň mentálnej subnormy, tak pri tejto úrovni intelektu sú

možné prejavy sugestibility. Všeobecná a špecifická vierohodnosť je z dôvodu nižšieho intelektu a
pridružených „histriónskych“ čŕt osobnosti otázna. Psychologickým vyšetrením v správaní a prežívaní
nezistil príznaky psychotraumatizácie v príčinnej súvislosti s konaním I. D..

Znalec U.. T. Ď. dňa 21.05.2020 pri svojom výsluchu v prípravnom konaní na otázku vyšetrovateľa
uviedol, že u menovanej nezistil zvýšené tendencie k účelovým výpovediam, nezistil ani závažné

poruchy osobnosti, predpokladá teda, že špecifická vierohodnosť je u menovanej vyššia ako všeobecná.
Menovaná mala napr. problém správne sa rozpamätať na sled udalostí, čo súvisí s jej horšou
schopnosťou si zapamätať, čo súvisí s jej mentálnou subnormou (tu sa jedná o všeobecnú vierohodnosť)
a margo toho uvádzal, že v jednom osobnostnom dotazníku (EOD) nevyšlo u menovanej zvýšené skóre
lži, čo svedčí, že menovaná nemá zvýšenú tendenciu ku konfabuláciám. V správaní klientky sa prejavil

odpor a odmietanie k sexuálnym aktivitám, kvôli tomu sa skončil jej posledný vzťah v M., to tiež svedčí,
že mohla prežiť negatívnu sexuálnu skúsenosť. Špecifická vierohodnosť aj napriek tomu, že v posudku
uviedol, že je otázna, jej následná výpoveď bola konzistentná, odpovede priliehavé a pri inkriminovaných
udalostiach sprevádzané intenzívnou emočnou reakciou, toto svedčí o autenticite výpovede. Možno
povedať, že S. Q. v rámci svojich možností o skutkoch vypovedala pravdivo, v danom prípade bola u

nej špecifická vierohodnosť zachovaná.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX L.. T. B., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria a sexuológia vyplýva, že obžalovaný I. D. sexuálnu úchylkou / sexuálnou deviáciou/,
t j. kvalitatívnou poruchou sexuality /pohlavného pudu/ t.č. netrpí. Jeho konanie nebolo motivované

chorobne- sexuálnou úchylkou. Obžalovaný je normálne - heterosexuálne orientovaný. Jeho ovládacia
schopnosť konania /sexuálneho správania/ nebola chorobne /sexuálne - deviantne/ narušená. Konanie
obvineného bolo sexuálne motivované. Sexuálna motivácia konania obvineného v čase činu bola
nedeviantná, nebola chorobná.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné doklady pripojené do súdneho
spisu, a to najmä trestné oznámenie, zápisnicu o vydaní veci, zápis o dychovej skúške, úradné záznamy,
uznesenie o zastavení trestného stíhania, odpis z registra trestov a výpis z evidencie priestupkov na
obžalovaného. Z trestného oznámenia na č.l. 1 až 4 spisu vyplýva, že poškodená S. Q. podala na polícii
dňa 06.02.2020 oznámenie na I. D., ktorý ju v máji alebo v júni 2018 v kempe u R. mal znásilniť a dňa

18.01.2020 keď prišla domov Ivan na ňu vyletel, že ju zabije, že ju zbije alebo si ju počká vonku. Aj toto
si natočila na video ako sa jej začal vyhrážať.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd sa oboznámil s dvomi obrazovo-zvukovými záznamami, ktoré poskytla
poškodená S. Q. dňa 06.02.2020 polícii (č. l. 139 spisu). Dôsledným prehratím týchto obrazovo

zvukových záznamov na technickom zariadení neboli zistené žiadne usvedčujúce skutočnosti voči
obžalovanému a to tak ku skutku v bode 1/ obžaloby (znásilnenie) ako i ku skutku v bode 2/ obžaloby
(vyhrážky zabitím).

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 7 záznamov v registri trestov pre majetkovú ako

i násilnú trestnú činnosť, obžalovaný doposiaľ bol 4- krát postihnutý pre spáchanie priestupku.

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

V súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
ktoré založil na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.Z vykonaného dokazovania hodnotiac všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, ako aj
každý jednotlivo, súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa stali skutky tak ako ich uvádzala

obžaloba v bode 1 a v bode 2, nakoľko sa v danej veci vyskytli závažné rozpory a skutočnosti, ktoré
minimálne spochybňujú vinu obžalovaného a ktoré je potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného.
Vzhľadom na nejednoznačnú dôkaznú situáciu, aká je v posudzovanom prípade súd aplikoval zásadu
„in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Použitie zásady „in dubio pro reo“, ktorá
vyplýva z príslušného ustanovenia Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v

trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných
dôkazov,ktorémôžureálneprispieťknáležitémuzisteniuskutkovéhostavu,atovrozsahunevyhnutnom
na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. l Tr. zák. sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného
násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Objektom trestného činu

znásilnenia je právo ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom pohlavnom živote. Súložou sa rozumie
spojenie pohlavných orgánov muža ženy, pričom stačí, ak došlo len k čiastočnému vsunutiu pohlavného
údu muža do pošvy ženy, nemusí dôjsť k pohlavnému uspokojeniu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa
jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je už v základnej skutkovej podstate zločinom ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ).

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý má charakter prečinu.

Predovšetkým v tejto trestnej veci je potrebné poukázať na to, že prokurátor pri podávaní obžaloby

vychádzal z výpovede poškodenej a ňou uvedených svedkov (vrátene poškodenou dodaných obrazovo
zvukových záznamov). V konaní pred súdom prokurátor zastupuje štát a len jeho zaťažuje dôkazné
bremeno(obžalovaciazásada),ktorékeďneunesie,vedietokvyhláseniuoslobodzujúcehorozsudku.Je
vecou prokurátora ako si pripraví dôkaznú situáciu pred súdom a aké dôkazy, z hľadiska ich obsahovej
a procesnej kvality, predloží súdu. V danej veci súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má

za to, že prokurátor v danej veci neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepredložil dôkazy, ktoré by bez
akýchkoľvek pochybností preukazovali, že sa vôbec stali skutky uvedené v bode 1/ ako i v bode 2/
obžaloby.

Čo sa týka skutku v bode 1 obžaloby - trestného činu znásilnenia je podľa názoru súdu zarážajúce, že

poškodenáažsodstupomniekoľkýchmesiacovpodalanasamotnéhoobžalovanéhotrestnéoznámenie.
Súdu neunikla ani tá skutočnosť, že svedkyňa v samotnom trestnom oznámení najprv uvádzala, že k
samotnému skutku - k znásilneniu malo dôjsť v máji alebo v júni roku 2018. Neskôr ako vyplýva aj zo slov
vyšetrovateľa poškodená došla k záveru, že k znásilneniu nedošlo v roku 2018, ale v presne nezistený
deň v apríli - máji roku 2019 (č.l. 130 spisu). Pre súd je ďalej nepochopiteľné následné správanie

poškodenej, ktorá napriek usmerneniu troch osôb - babky, pána R. R. a U. P. - túto udalosť ihneď
neoznámila na polícií, ktorá mohla následne zabezpečiť a zaistiť nevyvrátiteľné objektívne dôkazy o
skutku, ktoré by potvrdzovali vierohodnosť výpovede poškodenej. Sama poškodená uviedla, že spravila
chybu, že nevolala sanitku, že nešla v ten večer na ošetrenie, nemusela by teraz nič dokazovať, že
v ten večer to nešla oznámiť na polícii. Podľa názoru súdu je nepochopiteľné konanie poškodenej,

ktorá nepožiadala ani kamarátku, ani svoju babku aby ju prichýlili, resp. jej našli nové ubytovanie, aby
nemusela bývať spolu s obžalovaným v spoločnom obydlí. Naopak poškodená napriek tomu, že mala
byť znásilnená obžalovaným v predmetnom kempe, zostala bývať spolu s obžalovaným v tomto obydlí,
ba dokonca neskôr sa aj dobrovoľne presťahovala do garsónky v ubytovni N., kde bývala jej mama
spolu s obžalovaným. Poškodená si musela byť vedomá toho, že môže dôjsť k situácií, kedy v obydlí

môže zostať sama s obžalovaným a obžalovaný by sa mohol opäť dopustiť obdobného konania voči nej,
keďže je oveľa silnejší ako ona. Taktiež je zarážajúce, že viacerým svedkom poškodená povedala len tú
skutočnosť, že bola znásilnená obžalovaným, no bližšie podrobnosti tohto skutku znásilnenia neuviedla
poškodená ani samotnej matke.
Taktiež svedkovia T. L., R. U. a sčasti J. W. ináč (rozdielne) popísali predmetný skutok č.1 obžaloby

( znásilnenia), ako im bol poškodenou uvádzaný. Svedok T. L. uviedol, že S. sa mu zverila s tým, že
I. ju obťažoval, bolo to niekedy v decembri 2019. Svedok R. U. vypovedal, že keď boli v Čechách s
priateľkou, tak telefonovala S. sestre P., boli tam prítomní aj oni, S. hovorila, že sa ju I. D. pokúsil znásilniť
a údajne sa to stalo v kempe v U., bolo to ešte v roku 2019. Svedkyňa J. W. vypovedala, že poškodenávolala sestre P. Q. a ona počula ako sa jej poškodená sťažuje, že ju mal zneužiť, že ju obžalovaný
zneužil, že to bolo viackrát.
Čo sa týka samotného skutku v bode 2 obžaloby (nebezpečné vyhrážanie) nikto z vypočutým svedkov

nepotvrdil,badokoncaviaceríaninemalivedomosťonejakomvyhrážanísaobžalovanéhovočisamotnej
poškodenej. Aj samotná matka poškodenej svedkyňa D. Q. uviedla, že nepočula v tej garsónke, ubytovni
N. F. F., že by sa obžalovaný vyhrážal S.. Poškodená vypovedala, že dňa 18.01.2020 sa jej obžalovaný
vyhrážal, že si ju počkajú jeho kamaráti, že si ju počkajú, že ju zbijú, to je na druhej nahrávke.
Dôsledným prehratím druhej nahrávky poskytnutej samotnou poškodenou súd musí potvrdiť vyjadrenie

obžalovaného k tomuto dôkazu, že na tejto nahrávke nie je počuť, že by sa obžalovaný vyhrážal
poškodenej.

Ďalej samosudca poukazuje na osobnosť poškodenej vykreslenú znalcom z odboru psychológia
(intelektové a pamäťové schopnosti, poruchy osobnosti - histriónske črty, môže u nej dochádzať
ku čiastočne skreslenej reprodukcii prežívaných udalostí) a jeho konštatovanie, že psychologickým

vyšetrenímvsprávaníaprežívanípoškodenejnezistilpríznakypsychotraumatizácievpríčinnejsúvislosti
s konaním I. D..

Na druhej strane obžalovaný od počiatku popieral, že by sa dopustil týchto skutkov. Obžalovaný
vypovedal, že čo sa týka znásilnenia, to si poškodená vymýšľa, nestalo sa to. Poškodená si to vymyslela

kvôli tomu, lebo nechcela, aby bol s jej mamou. Ku skutku v bode 2 obžaloby uviedol, že je možné,
že jej nadával, ale nie je pravda, že by sa jej vyhrážal zabitím. To sa mu ona vyhrážala cez telefón. V
prospech obžalovaného vypovedala matka poškodenej ako i svedok T. L.. Svedkyňa D.V. Q. vypovedala,
že dcéra S. je hysterka. Ona robila veľké prieky, už keď nebývali spolu, ona chcela naozaj aby sa rozišli
s obžalovaným. Dcéra im závidela vzťah s obžalovaným D., väčšinou vždy iba vybliakavala. Svedok T.

L.Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že S. nenávidí I. D., že je odporný, že nechce aby býval s jej
matkou, údajne sa s matkou aj kvôli nemu pohádali.

Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov sa
nepodarilo odstrániť dôvodné pochybnosti o tom, či sa stali skutky tak ako ich uvádzala obžaloba, a

preto súd aplikujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine, pretože nebolo
dokázané, že sa stali skutky, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v

Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže hovýslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.