Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202837
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5713202837.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne E. T., S.. Ž., F..

X.X.XXXX, T. Š. F. XX/XX, XXX XX E., zastúpená Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Ul. P.
Mudroňa 39, 036 01 Martin, proti žalovanému Mesto Martin, so sídlom Vajanského námestie 1, 036 01
Martin, IČO: 00 316 796, zastúpené Ulianko & partners, s. r. o. Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO:
36 856 517, v konaní o zaplatenie sumy 2068,76 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 068,76 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súd priznáva Tatra banke, a. s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO 00 686
930 trovy spojené s podaním bankovej informácie vo výške 50 eur a upravuje sa učtáreň Okresného
súdu Martin, aby po právoplatnosti tohto výroku vyplatila Tatra banke, a.s., sumu 50 eur z preddavku
zloženého žalovaným na účet Okresného súdu Martin dňa 23.05.2017 pod položkou D14 19/2017 na
účet Tatra banky, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, R.:XXXXXXX, P.:XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 25.2.2013 domáhala vo vzťahu k
pôvodne žalovaným 1/ - mesto Martin a 2/ - H. T. ( bývalý manžel) tak, že prvý výroku petitu žaloby znel,

že jej prináleží z preplatkov na nájomnom a nákladov spojených s užívaním bytu č. 15 vo vchode č. 14
bytového domu, číslo súpisné 109 na Námestie Ľ. Štúra v Martine z ročného vyúčtovania za obdobie
od 1.1.2008 do 31.12.2008 čiastka 1 020,21 eur a z ročného vyúčtovania za obdobie od 1.1.2009 do
31.12.2009čiastka 1206,52eur.Druhýmvýrokomžiadala,abysúdzaviazalžalovaného 1/povinnosťou
vyplatiť jej sumu 2 226,73 eur s poplatkom z omeškania 2,5 promile za každý deň z omeškania zo
sumy 1 020,21 eur od 15.6.2009 do zaplatenia a zo sumy 1 206,52 eur od 1.7.2010 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný v rade 1/ je vlastníkom

bytu č. XX F. H. H. R. T. C., R. Č.. XX, J. Č. XXX, F. Ľ.. Š. X, XX, XX, XX, XX, XX, H. F. H..
S.. „. H. H.. Č.. XXX R. R. X XXX E., ktorý je zapísaný vlastnícky v 1/1 na žalovaného v rade 1/ a
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
pozemku v 195,3348 -tinách kataster nehnuteľnosti Okresného úradu, odbor katastrálny Martin ani LV
č. 4884, k. ú. Martin. Spoločné právo nájmu bytu so žalovaným vzniklo žalobkyni na základe Zmluvy o
nájme uzavretej 15.2.1995. Manželstvo žalobkyni so žalovaným v rade 2/ bolo právoplatne rozhodnuté
v konaní vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 9C/182/97 dňom 24.3.1998. Okresný súd Martin v

konaní vedenom pod sp. zn. 8C/56/2008 zrušil právo spoločného nájmu bytu žalobkyne a žalovaného 2/
k bytu Č.. XX R. C. Č.. XX F. Š. F.E. a určil žalobkyňu za výlučnú nájomníčku tohto bytu. Konanie sa stalo
právoplatným dňa 19.1.2010. Žalovaný 1/ nerešpektuje právo výlučného nájmu k predmetnému bytu
žalobkyne. Správca bytu jej, ako nájomníčke bytu nezasiela vyúčtovanie nákladov spojených s nájmombytu s odôvodnením, že vec ešte nie je uzavretá a nepoukázal jej ani preplatky z ročného vyúčtovania za
obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 v sume 1 020,21 eur a od 1.1.2009 do 31.12.2009 v sume 2 068,76
eur. Žalobkyňa žiadala správcu bytu o vrátenie preplatkov, a to listami zo dňa 8.7.2009 a 9.2.2010, ktoré

žalovaný v rade 1/ prevzal. Ročné vyúčtovanie ani za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 a od 1.1.2011
do 31.12.2011 je žalovaný v rade 1/ do dnešného dňa nedoručil. Až na jej sťažnosť zo dňa 8.3.2010
jej žalovaný 1/ listom zo dňa 21.3.2011 oznámil, že preplatky za rok 2009 a 2010 uložil do notárskej
úschovy, a to na základe zápisníc zo dňa 26.2.2010 a 10.11.2010. Až do začiatku mesiaca august 2008
žalobkyňa užívala byt spoločne so žalovaným 2/, takže podľa dohody medzi nimi platila žalovanému

v rade 2/ v hotovosti polovicu nájomného a nákladov spojených s nájmom bytu, a to do doby, kedy
žalovaný v rade 1/ vyzval na zaplatenie nedoplatkov z roku 2007. Žalobkyňa zistila, že žalovaný 2/ od
januára 2007 nájomné riadne neplatil, a to aj napriek tomu, že od žalobkyne prevzal polovicu nájomného.
Na nedoplatok zaplatila žalobkyňa žalovanému 1/ sumy dňa 27.4.2007 do pokladane sumu 6 004,- Sk,
dňa 13.4.2007 sumu12 951,- Sk a dňa 11.9.2007 sumu 7 345,- Sk, dňa 19.11.2007 sumu 5 189,- Sk z jej
účtu a od tohto dátumu trvalý príkazom z účtu 2613056866/1100 poukazovala na účet žalovaného v rade

1/ až do 20.4.2009 čiastky 172.24 eur. Od 20.5.2009 poukázala čiastku 34,06 eur, rovnakú čiastku dňa
19.6.2009 až do decembra 2009. Potom poukazovala čiastky 51,84 eur, ako zálohy na nájomné. Za rok
2008 zaplatila žalobkyňa na zálohách celkom 1 894,64 eur a za rok 2009 zaplatila celkom 1 206,52 eur.
Žalobkyňu žalovaný 2/ z bytu vykázal, vymkol, fyzicky ju so synmi napádal, vysťahoval jej nábytok a od
augusta 2008 jej bráni predmetný bytu užívať. Na Okresnom súlade Martin sa vedie exekučné konanie

na vypratanie bytu, ktoré do dnešného dňa nie je skončené. Žalovaný 1/ nedodržiava účtovné predpisy
o zúčtovaní nájomného a započíta bez súhlasu nájomníka nedoplatky s preplatkami. Nie je možné z
ročného vyúčtovania nákladov za rok 2008 zistiť, aké čiastky boli na nájomnom zaplatené, pretože
zaslal vyúčtovanie bez prehľadu platieb za rok 2008. Postup žalovaného 1/, ktorý odmietol poukázať
preplatky za vyššie uvedené obdobia nájomcom, a zložil ich do notárskej úschovy je neštandardný, v

rozpore s účtovnými predpismi. Žalobkyňa sa o úschove dozvedela z listu žalovaného v rade 1/ zo dňa
21.3.2011, a preto, že notár do dnešného dňa nepostupoval podľa § 65, § 70 a nasl. zákona č. 323/1992
Z. z. v platnom znení, je žalobkyňa nútená žiadať súd, aby určil, čo je z titulu preplatkov z ročných
vyúčtovaní nákladov predmetného bytu za rok 2008 a 2009 patrí. Žalovaný 1/ postupoval v rozpore s
ust. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) o nájme bytov § 68 a nasl. nariadenia vlády SR č. 87/1995.

Žalobkyňa sa domáha vyplatenia preplatkov za rok 2008 v sume 1 020,21 eur a z vyúčtovania za rok
2009 z preplatku v sume 2 068,76 eur domáha zaplatenia sumy 1 206,52 eur.

2.Podanímdoručenýmsúdudňafaxom31.3.2014(č.l.141)adoplnenýpísomnýmpodanímdoručeným
súdu 31.3.2014 ( č. l. 144) žalobkyňa zobrala žalobu v časti zaplatenia sumy 157,97 eur späť. Uviedla,

že v petite návrhu došlo k počítacej chybe, keď z ročného vyúčtovania za obdobie od 1.1.2009 do
31.12.2009 bola uplatnená čiastka v sume 1 206,52 eur z rozdielu preplatkov za obidva roky vyplýva,
že mala byť uplatnená čiastka 1 048,55 eur. Z tohto dôvodu aj upravila petit návrhu tak, že z preplatkov
na nájomnom v sume 2 068,76 eur s poplatkom z omeškania 2,5 promile za každý deň z omeškania zo
sumy 1 020,21 eur od 15.6.2009 do zaplatenia a zo sumy 1 048,55 eur od 1.7.2010 do zaplatenia. Súd o

tomto čiastočnom späťvzatí rozhodol uznesením č. k. 15C/28/2013-155 zo dňa 13.5.2014, kde pripustil
zmenu žalobného návrhu a konanie v časti zaplatenia sumy 157,97 eur zastavil. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 7.6.2014.

3. K predmetnej žalobe zaslal do konania vyjadrenie žalovaný 1/ ( č. l. 109 ), ktorý poukázal nato,

že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na kladnom určovacom prvom výroku, pretože prípadné
vyhovenie kladnému určovaciemu výroku nevyrieši spornú situáciu medzi účastníkmi. Posúdenie toho,
či a aká časť patrí žalobkyni z peňazí titulom preplatkov za užívanie bytu je prejudiciálnou otázkou pri
posúdení dôvodnosti druhého výroku uvedeného v žalobnom návrhu žalobkyne, ktorým sa žalobkyňa
domáha od žalovaného v rade 1/ zaplatenia konkrétnej sumy z titulu vrátenia preplatkov za užívanie

bytu. Aj v zmysle judikatúry má žaloba na plnenie prednosť pre určovacou žalobou. Vzhľadom okrem
uvedeného, okrem toho pre posúdenie dôvodnosti prvého určovacieho výroku nie je po procesnej
stránke splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyni. Žalobkyňa na žiadanom určení
nemá naliehavý právny záujem. Zároveň žalovaný poukázal na to, že nie je daná ani jeho vecná
legitimácia, nakoľko vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ je len vlastníkom bytu v súvislosti s užívaním

ktorého vznikajú nedoplatky a preplatky, ktoré však vyberá správca bytového domu a nie žalovaný 1/.
Žalobkyňa teda nesplnila ani podmienku dodržania aktívnej vecnej legitimácie na žiadanom určení a
o jej určovacom výroku z procesných dôvodov vôbec nemožno rozhodnúť. Žalobkyňa si je povinná
vysporiadať preplatky/nedoplatky vzniknuté v súvislosti s užívaním bytu s tým, kto jej tieto preplatky/nedoplatky neoprávnené/oprávnene zadržiava. Druhým výrokom sa žalobkyňa domáha zaplatenia
konkrétnej sumy od žalovaného 1/ z titulu nevrátenia preplatkov za užívanie bytu za obdobie rokov 2008
až 2009. Žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaným subjektom, čo okrem iného vyplýva aj z dokladov

predložených žalobkyňou do súdneho spisu. Žalovaný 1/ od žalobkyne preddavky za platby spojené
s užívaním bytu nevyberá, preto jej ich protiprávne nezadržiava z titulu týchto preddavkov. Ako je
zrejmé aj z dokladov predložených do spisu žalobkyňou nie žalovaný 1/, ale tretia osoba ( vykonávajúca
správu v zmysle zákona o bytoch a nebytových priestorov) vyberala a účtovala peňažné prostriedky
z titulu poplatkov za služby spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa zároveň po celý čas s treťou osobou

komunikovala, a práve táto istá tretia osoba následne vložila na účet notára do notárskej úschovy
žalovanú sumu. Z tohto dôvodu žalovaný zastáva názor, že ani v tejto časti žalobného návrhu nie je
pasívne legitimovaný. Na úkor žalobkyne sa žiadnym spôsobom neobohatil. Pre prípad pochybnosti z
dôvodu právnej istoty zároveň žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania.

4. Podaním doručeným súdu 11.11.2013 ( č. l. 118) dal do konania vyjadrenie žalovaný 2/, ktorý uviedol,

že žaloba žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ je v celom rozsah nedôvodná, neopodstatnená.
Žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobkyňa sa svojou žalobou vôbec nedomáha
žiadneho nároku voči žalovanému 2/. Svoje nároky si predmetnou žalobou uplatňuje len od žalovaného
1/, čo je aj vyjadrené výrokmi v navrhovanom petite žaloby, ktoré na plnenie zaväzujú len žalovaného
1/. Hypoteticky by sa dalo uvažovať o súvise so žalovaným 2/ pri určovacom výroku petitu predmetnej

žaloby, avšak v danom prípade ani táto skutočnosť neprichádza do úvahy, pretože neexistuje naliehavý
právny záujem žalobkyne na podanej určovacej žalobe. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to,
že v zmysle doktrinálneho výkladu § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ OSP“)
určovacia žaloba na preventívnu povahu má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu
skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny

vzťah alebo právo už boli porušené, a kde je preto právnym prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.
Žalobkyňa žalobu na plnenie podala ( II. výrok petitu žaloby ), a to, či má žalobkyňa nárok na preplatky
na nájomnom je otázkou prejudiciálnom, ktorá s rieši práve v rámci konania, v ktorom sa žiada uložiť
povinnosť na plnenie. Žaloba na plnenie konzumuje žalobu určovaciu. Naopak to však a rozhodne
neplatní. Z tohto dôvodu žiadal žalovaný 2/ žalobcu vo vzťahu k nemu v oboch výrokoch zamietnuť a

priznať trovy konania.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 5.10.2015 č. k. 15C/28/2013-219, kde I. výrokom zaviazal
žalovaného ( pôvodne žalovaný 1/) povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 2 068,76 eur, vo zvyšku žalobu
zamietol s tým, že o trovách konania súd bude rozhodovať uznesením do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný ( pôvodne žalovaný
1/ ) a o odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, a to uznesením č. k. 8C/730/2015-253 zo dňa 28.4.2016
s tým, že rozsudok okresného súdu vo výroku 1/ a 3/ zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku zostal nedotknutý. V odôvodnení
svojho rozsudku uviedol, že je potrebné v konaní vypočuť žalobkyňu a žalovaného 2/ ako účastníkov

konania, najmä na okolnosti, ako platili predpísané zálohy ( nie nájomné ) za roky 2008 a 2009. Čo sa
týka vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2008 a 2009, z ich obsahu možno vyvodiť
pochybnosti, či za uvedené obdobia vznikli vôbec preplatky, nakoľko sa v nich uvádzajú nedoplatky ( za
rok 2008 - nedoplatok 10 775,- Sk, za rok 2009 - nedoplatok 53,32 eur ). Okresný súd vyžiadaním správy
od spracovateľa vyúčtovania za rok 2008 a 2009 ustáli, či preplatky uvedené vo vyúčtovaniach za rok

2008 a 2009 sú preplatkami konkrétne za vyššie uvedené roky, resp., či nešlo o preplatky pochádzajúce
ešte z rokov predchádzajúcich. Okresný súd si tiež pripojí spisy notárskeho úradu N 36/2010, N
200/2010, zistí, na ktorom účte sú vedené preplatky za roky 2008 a 2009, či sú stále vedené na účte
notára. Z tohto pohľadu zároveň preskúma pasívnu legitimáciu žalovaného 1/, najmä, či má postavenie
dlžníka, ak preplatky za rok 2008 a 2009 zložil do notárskej úschovy. Zároveň krajský súd poukázal na to,

ženakoľkovýrokII.,ktorýmbolažalobavozvyškuzamietnutá(čodourčujúcejžaloby,čodouplatneného
poplatku z omeškania a v podstate aj proti žalovanému 2/) nebol odvolaním žalobkyne napadnutý,
odvolací súd tento nepreskúmaval. Okresný súd v ďalšom konaní by mal rozhodnúť o náhrade trov
konania medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, ktorý vzhľadom na obsah výrokov I. a II. okresného súdu by
už nemal byť v ďalšom konaní účastníkom konania.

6. Súd v intenciách uznesenia krajského súdu rozhodol o trovách konania žalovaného 2/ vo vzťahu
k žalobcovi s tým že má právo na náhradu trov konania prvej inštancii, ako aj odvolacieho konaniav rozsahu 100 %. Právoplatnosťou predmetného uznesenia žalovaný 2/ prestal byť stranou sporu a
žalovaný 1/ zostal jediným žalovaným v rámci tohto konania.

7. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu, oboznámením sa s
rozsudkom Okresného súdu Martin v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k. 8C/56/2008.
Predmetný spis si súd nemohol pripojiť, nakoľko je pripojený v rámci iného konania. Ďalej sa súd
oboznámil aj s pripojeným spisom sp. zn. 9C/182/1997. V zmysle uznesenia krajského súdu si pripojil

spisy notárskeho úradu N 200/2010, N 36/2010.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonu, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ust. tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie, ak by boli v neprospech strany.
S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok a v ust. §
470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy

9. Na základe skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré neboli rozporované žalovaným, bolo preukázané,
bola uzavretá dňa 15.2.1995 Zmluva o nájme, na základe ktorej ( č. l. 32 ) vzniklo spoločné právo nájmu
bytu žalobkyni a H. T. ( pôvodne žalovaný 2/). Išlo o byt č. 15 na 1. poschodí v bytovom dome, vchod
č. 14, súpisné číslo 109 na námestí Ľudovíta Štúra 14. Manželstvo žalobkyne s H. T. bolo právoplatne
rozvedené v konaní sp. zn. 9C/182/1997 dňa 24.3.1998. Ďalej z pripojeného rozsudku, ktorý bol vydaný

v konaní sp. zn. 8C/56/2008 ( č. l. 306-311) súd zistil, že Okresný súd Martin zrušil právo spoločného
nájmu bytu žalobkyne a H. T. k predmetnému bytu a určil žalobkyňu za výlučnú nájomníčku tohto bytu,
kde rozsudok sa stal právoplatným dňa 19.1.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina. Z
uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa sa stala výlučnou nájomníčkou tohto bytu od 19.1.2010.

10. Nakoľko predmetné konanie prebiehalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), tak súd mohol v súvislosti s uvedenou procesnou právnou úpravou si vyžiadať a vykonať
ďalšie dôkazy, okrem tých, ktoré navrhli strany sporu. V tejto súvislosti si súd vyžiadal zmluvy o výkone
správy majetku mesta Martin účinné od 1.1.2005 až po súčasnosť, týkajúce sa správy predmetného
bytu . Predmetom konania boli preplatky súvisiace s platením záloh za plnenia poskytované s užívaním

bytu za roky 2008, 2009. Súd mal preukázané, že v čase vzniku preplatkov za roky 2008, 2009 bola
platná a účinná Zmluva o výkone správy majetku mesta Martin ( č. l. 151) zo dňa 3.1.2005, ktorá
bola zrušená Zmluvou o poskytovaní všeobecne prospešných služieb v spojení so zabezpečovaním
bývania a nájmu nebytových priestorov ( č. l. 104) zo dňa 17.8.2012. V zmysle Zmluvy o výkone správy
majetku mesta Martin mesto Martin odovzdalo MATRE, n.o. nehnuteľný majetok mesta - bytový fond,

ako aj správu záväzkov a pohľadávok súvisiacich s preberaným majetkom do správy. V zmysle čl. III.
tejto zmluvy bola MATRA, nezisková organizácia povinná zverený majetok užíva, a to najmä vymáhať
nedoplatky nájomného a poplatky za služby spojené s bývaním za byty prevzaté do správy od mesta
Martin súdnou cestou, vykonávať správu pohľadávok, ktoré súvisia so správou zvereného majetku, so
zvereným majetkom nakladať v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších

predpisov a Všeobecne záväzným nariadením mesta Martin č. 30 o hospodárení s majetkom mesta v
platnom znení a brať z neho úžitky.

11. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí správca nemôže nadobudnúť majetok do
svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom obce, správca alebo mestská časť

vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v
mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktoré spravuje.
Žalovaný v priebehu konania vzniesol viaceré námietky. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej
legitimácie, poukazoval na to, že je len vlastníkom bytu v súvislosti s užívaním, ktorého vznikajú
nedoplatky a preplatky, ktoré však vyberá správca bytového domu a nie žalovaný. Žalobkyňa je teda

povinná si vyporiadať preplatky, nedoplatky súvisiace s užívaním bytu s tým, kto jej tieto preplatky,
nedoplatky neoprávnene zadržiava. K takejto námietke nedostatku vecnej legitimácie žalovaného sa
vyjadroval aj zástupca žalobkyne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.9.2015 ( č.l. 210 ). Súd
sa v podstate s jeho právnou argumentáciou v súvislosti s takto vznesenou námietkou nedostatkupasívnej legitimácie stotožnil. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Martin ( citovanej v ods.
9. odôvodnenia rozsudku), následne aj zo Zmluvy o poskytovaní všeobecne prospešných služieb
spojených so zabezpečovaním bývania a nájomnom nebytových priestorov zo dňa 17.8.2012, ktorá

nahradila túto zmluvu, je zrejmé, že organizácia MATRA, n.o. vždy konala pri prenajímaní bytov, pri
prijímaní, pri vyúčtovaní pohľadávok v mene a na účet mesta Martin ako vlastníka, teda žalovaného.
V danom prípade je zrejmé, že nájomný vzťah vznikol v roku 1995 zmluvou o nájme, ktorú opätovne
v mene mesta Martin podpisovala ešte v tom čase spoločnosť Real, s.r.o. následne došlo k zmene
subjektu, ktorý spravoval predmetné byty, ale vždy sa jednalo len o správu, teda konanie v mene a na

účet žalovaného, čo bolo aj v súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o správe majetku obcí. To,
že MATRA, n.o. konala vždy v mene mesta Martin a na jeho účet, potvrdilo aj mesto Martin v liste
zo dňa 21.3.2011 ( č.l. 18), z ktorého vyplýva, že MATRA, n.o. konala s účinkami práv a povinností
priamo pre žalovaného. MATRA, n.o. nemohla ako subjekt, ktorý nevlastnil predmetné byty, uzatvárať
vo vlastnom mene tieto zmluvy, pretože konala na základe zmluvy o výkone správy, ktorú je potrebné
brať ako zastúpenie. Námietka žalovaného v tomto prípade nebola dôvodná.

12. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Žiline mal zistiť, či vôbec za obdobie rokov 2008
a 2009 vznikli preplatky, nakoľko sa vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008
a 2009 uvádzajú aj nedoplatky ( za rok 2008 - nedoplatok 10 775,- Sk, za rok 2009 - nedoplatok
53,32 eur ). Okresný súd mal vyžiadaním správy od spracovateľa vyúčtovania za rok 2008 a 2009

ustáliť, či preplatky uvedené vo vyúčtovaniach za rok 2008 a 2009 sú preplatkami konkrétne za vyššie
uvedené roky, resp., či nešlo o preplatky pochádzajú ešte z rokov predchádzajúcich. Súd vyzval správcu
MATRU, n.o., aby oznámila ako spracovateľ vyúčtovaní za žalovaného, či za obdobie rokov 2008 a
2009 vznikli preplatky v predmetnej výške. MATRA, n.o. prevzala prípis dňa 25.10.2015, avšak žiadnym
spôsobom na predmetný prípis nereagovala. K predmetnému vyúčtovaniu žalovaný na pojednávaní,

ktoré sa konalo dňa 28.11.2016, uviedol, že išlo o preplatky v tejto výške, nakoľko v zmysle vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2007 vyplýva, že stav konta bol nula. Bol tam síce preplatok,
ktorý už bol vrátený a od roku 2008 sa išlo nanovo. Teda jedná sa o preplatky. Následne žalovaný do
konania doložil do konania vyjadrenie MATRY, n. o. k týmto preplatkom ( č. l. 303). Z vyjadrenia Matry, n.
o. ako spracovateľa vyúčtovaní bolo preukázané, že stav konta nájomcu k 30.11.2008 bol 1 020,21 eur,

nakoľko platby za nájomné uhrádzali aj pani T. I. H. T.. V období roku 2009 bolo vyúčtovanie nákladov
spojených s užívaním bytu č. 15 vo vchode č. 14 bytového domu, číslo domu 109 s nedoplatkom 53,32
eur. Stav konta nájomcu k 30.11.2009 bol 2 068,76 eur, z ktorých čiastka 1 020,21 eur bola uložená v
notárskej úschove dňa 26.2.2016 (zrejmý preklep, mal byť rok 2010) a zvyšná čiastka 1 048,55 eur bola
uložená do notárskej úschovy dňa 11.1.12016 (zrejmý preklep, mal byť rok 2010). Po vykonaní týchto

dôkazov mal súd preukázané, že z dôvodu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vznikol
preplatok k 30.11.2008 v sume 1 020,21 eur , t. j. za rok 2008 a za rok 2009 vo výške 1 048,55 eur po
odrátaní nevyplateného preplatku za rok 2008.

13. Krajský súd v rámci vysloveného právneho názoru okresnému súdu uložil, že má zistiť, na ktorom

účte sú vedené preplatky za roky 2008, 2009, či sú stále vedené na účte na notára a z tohto pohľadu
zároveň má okresný súd preskúmať pasívnu legitimáciu žalovaného, najmä, či má postavenie dlžníka,
ak preplatky za roky 2008 a 2009 zložil do notárskej úschovy. Súd vychádzajúc z právneho názoru
krajského súdu, si pripojil do konania spisy notárskeho úradu N 36/2010 a N 200/2010. V spise N
200/2010 bolo zistené, že bola spísaná zápisnica N 200/2010 U 3/2010 na Notárskom úrade v Martine

dňa 11.11.2010 pred notárom a za účasti štatutárneho orgánu organizácie MATRA, n.o. Mgr. Jána
Gallu, kde na žiadosť účastníka bola spísaná zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy za účelom
ich vydania určitému príjemcovi, a to za týchto podmienok: Rzsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
7Co/8/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.1.2010, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v
Martine č. k. 8C/56/2008, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu nehnuteľnosti, a to bytu č. XX F.

Š.S. F. R. E., že ďalším výlučným nájomcom tohto bytu sa stáva navrhovateľka E. T.. Na základe vyššie
uvedeného rozsudku odporca H. T. bol zaviazaný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať do 30 dní po
zabezpečení náhradného bytu navrhovateľkou. Za užívanie tohto bytu do 31.12.2009 vznikol preplatok,
ktorý obaja účastníci zaplatili vo výške 1 048,55 eur. Pretože do dnešného dňa nedošlo k majetko -
právnemu vysporiadanie tohto bytu organizácia MATRA, n.o. žiada, aby vyššie uvedená suma, t.j. 1

048,55 eur bola uložená do notárskej úschovy, a to formou prevodu z účtu žiadateľa č. 2629026725/1100
vedený v peňažnom ústave Tatra banka, a.s., pobočka Martin na č.ú. notárskej úschovy vedený v
peňažnom ústave Tatra banka, a.s., pobočka Martin č.ú. 302337072/1100. V rámci predmetného spisu
bolo uvedené, bolo len poznámkou uvedené, že nedoniesli potvrdenie o vložení peňazí na účet notárskejúschovy. Z pripojeného spisu notárskeho úradu N 36/2010 bolo zistené, že bola opätovne spísaná
zápisnica na notárskom úrade v Martine dňa 26.2.2010 pre notárom za účasti riaditeľa organizácie
MATRA, n.o. Mgr. Jánom Gallom o prijatí peňazí do notárskej úschovy za účelom ich vydania určité u

príjemcovi za rovnakých podmienok, ako pri notárskej úschove N 200/2010 ale s tým, že tu bol zložený
preplatok do 31.12.2008 vo výške 1 020,21 eur. Opätovne na predmetnom spise je, že nedoniesli
potvrdenie o vložení peňazí na účet notárskej úschovy. Keďže predmetné notárske spisy neobsahovali
údaje, či vôbec tieto peniaze predstavujúce preplatky za rok 2008 a 2009, boli vložené na účet notára,
tak súd vykonal dôkaz, ktorý navrhoval žalovaný a vyžiadal z Tatra banky, a.s. informácie ( č. l. 325)

v súvislosti s účtom notára č.ú. XXXXXXXXX/XXXX, či v mesiaci november boli na predmetný účet
poukázané finančné prostriedky vo výške 1 048,55 eur a 1 020,21 eur v mesiaci marec 2010, či finančné
prostriedky boli vrátené zložiteľovi alebo poukázané na iný účet, alebo bol realizovaný výber týchto
prostriedkov. Tatra banka, a.s. k uvedenej veci uviedla, že išlo o účet notárskej úschovy notára JUDr.
Miroslava Debnára zomrelého dňa 29.9.2012 a z výpisu bolo zistené ( č.l. 331), že dňa 4.3.2010 bol
realizovaný prevod na predmetný účet vo výške 1 020,21 eur, čiže z uvedeného je zrejmé, že bola

vložená suma 1 020,21 eur do notárskej úschovy na účet vedený v Tatra banke, a.s. č.ú.: XXXXXXXXXX
I. rovnako bolo zistené, že na tento účet bola zložená aj ďalšia čiastka, a to čiastka vo výške 1 048,55
eur dňa 17.11.2010 ( č.l. 333). Z týchto dôkazov je preukázané, že správca MATRA, n.o. zložila na účet
notárskej úschovy preplatky za rok 2008 a 2009. Čo sa týka ďalšej histórie finančných prostriedkov,
je zrejmé, že predmetný účet notárskej úschovy notára neb. JUDr. Miroslava Debnára bol zatvorený

dňa 18.5.2011 a nie je zrejmé, kde predmetné finančné prostriedky boli prevedené. Keďže notár JUDr.
Miroslav Debnár zomrel, odovzdala celý jeho notársky archív poverená notárka JUDr. Viera Školníková
do archívu Okresného súdu Martin dňa 17.10.2012 a z jej vyjadrenia je zrejmé, že neprevzala žiadnu
agendu po JUDR. Debnárovi, a ani žiadne účty ( č.l. 263 a nasl., č. l. 322).

14. Žalovaný na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.1.2017 ( č. l. 314) doplnil skutkové tvrdenia, a
poukázal na to, že finančné prostriedky predstavujúce preplatky za rok 2008 a 2009 boli vložené na účet
v rámci notárskej úschovy. Žalovaný s nimi nedisponuje, neboli mu vrátené a nebolo mu doručené ani
rozhodnutie týkajúce sa úschovy. Za daných skutkových zistení žalovaný je toho názoru, že nie je daná
jehopasívnalegitimácia.Vzhľadomktomu,žefinančnéprostriedkyzostranyžalovanéhobolizloženédo

notárskej úschovy, zaniklo týmto postavenie žalovaného ako dlžníka, ak súd vyhodnotil, že žalovaný toto
postavenie má. K uvedenému zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že je síce potvrdenie o tom,
že peniaze boli vložené na účet notárskej úschovy, ale k dnešnému dňu nie je potvrdené, či notárska
úschova stále trvá, alebo kde sa finančné prostriedky nachádzajú. Je toho názoru, že dlžníkom zostáva
žalovaný, pretože zápisnica o notárskej úschove neobsahuje určitého príjemcu, ani žiadnu podmienku

o tom, za akých podmienok mali byť peniaze vyplatené a komu. Pričom v roku 2010, keď boli úschovy
realizované bol v platnosti notársky poriadok, kde v § 17 hovoril o tom, že jednou z náležitostí notárskej
úschovy je aj označenie určitého príjemcu, prípadne miesto, kde mali byť peniaze zložené. V zápisnici
nie je príjemca definovaný. Je tam iba konštatované, že nebolo urobené majetkovo-právne vyrovnanie
medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorými boli H. T. I. H. T. v inom spore. Toto žalobkyňa nepovažuje

za splnenie záväzku s tým, že by žalovaný mal stratiť pasívnu legitimáciu v tomto spore.

15. Podľa § 65 zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti ( ďalej len „Notársky poriadok“)v
znení účinnom v čase zloženia preplatkov zo strany správcu MATRA, n.o. do notárskej úschovy, notár
na žiadosť zložiteľa prijme do notárskej úschovy ( ďalej len „úschova“) peniaze a iné listinné cenné

papiere, ak mu boli vydané so žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi.
Podľa § 70 ods. 1 Notárskeho poriadku notár môže prijať do úschovy peniaze len vtedy, ak ich zložiteľ
vkladá do úschovy, a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí
určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste, ktorým môže byť len banka alebo pobočka
zahraničnej banky.

Podľa § 70 ods. 2 Notárskeho poriadku notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo pobočke
zahraničnej banky na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno s označením notárske úschova.
Podľa § 70a) ods. 1 Notárskeho poriadku, ak dá zložiteľ do úschovy peniaze s vyhlásením, že sa vzdáva
dispozičného práva nakladať s peniazmi, ktoré sú predmetnom úschovy, nakladá s peniazmi, ktoré sú
predmetnom úschovy notár.

Podľa § 70a) ods. 2 Notárskeho poriadku na uloženie peňazí platí obdobne ust. § 70 ods. 2.Podľa § 70a) ods. 3 Notárskeho poriadku na prijatie peňazí platí obdobne ust. § 71 ods. 1 písm. a)
až d) a ods. 2; zápisnica navyše obsahuje osobitný príkaz zložiteľa ako naložiť s peniazmi, ktoré sú
predmetnom úschovy.

Podľa § 70 ods. 4 Notárskeho poriadku na odovzdanie peňazí platí obdobne § 73.
Podľa § 70a) ods. 5 Notárskeho poriadku pri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetnom úschovy notár
je povinný postupovať podľa príkazu obsiahnutého v zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak
boli peniaze prijaté do úschovy podľa osobitného zákona, notár vyhľadá v registri záložných práv alebo
v osobitnom registri ostatných záložných veriteľov, ktorým oznámi, že sú u neho zložené peniaze v

notárskej úschove.
Podľa § 70a) ods. 6 notárskeho poriadku, ak sa notárovi z dôvodov, ktoré on nezapríčinil a ktoré nemohol
ovplyvniť nepodarí naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetnom úschovy podľa ods. 5 do 10 rokov odo dňa
ich prijatia do úschovy, zloží prijaté peniaze do úschovy súdu.
Podľa § 71 ods. 1 notárskeho poriadku o prijatí peňazí spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto
náležitosti:

a) miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy,
b) meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu,
c) presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
d) údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté a prijaté do úschovy a označenie banky, alebo pobočky
zahraničnej banky a čísla účtu, na ktorom sú prijaté peniaze uložené

Podľa § 71 ods. 1 písm. e) vyhlásenie zložiteľa, komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste majú
byť zložené.
Podľa § 71 ods. 2 Notárskeho poriadku zložiteľovi sa vydá druhé vyhotovenie zápisnice.
Podľa§72ods.1Notárskehoporiadkuzloženiepeňazínaurčenommiestevykonánotárbezzbytočného

odkladu.

Podľa § 72 ods. 2 Notárskeho poriadku odovzdaní peňazí určitému príjemcovi vykoná notár najneskôr
do 15 dní odo dňa ich doručenia, ak zložiteľ neurčí inú lehotu. Ak notár nemôže peniaze odovzdať v tejto
lehote, vráti ich zložiteľovi, ak to nie je možné, zloží do úschovy súdu. Ak vracia notár peniaze zložiteľovi

postupuje obdobne podľa § 73.
Podľa § 3 ods. 1 notárskeho poriadku notárskou činnosťou je
d) konania vo veciach notárskych úschov ( § 65 a 73 )
Podľa § 5 v súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám
( ďalej len „ účastník „)

c) vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon
neustanovuje inak.

16. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že MATRA, n.o., ktorá konala v mene žalovaného
a spravovala bytového fondu žalovaného, vrátane preplatkov, nedoplatkov na nájomnom a na úhradách

spojených s užívaním bytu, zložila preplatky za rok 2008 a 2009 v súvislosti s bytom č. 15 na Štúrovom
námestí v Martine, kde boli spoloční nájomcovia žalobkyňa a jej bývalý manžel H. T. do notárskej
úschovy,očomsvedčiazápisniceoprijatípeňazídonotárskejúschovyprispiseN36/2010aN200/2010.
Nebolo preukázané, že by notár tieto preplatky vyplatil žalobkyni, jej bývalému manželovi, a ani to, že
by ich vrátil správcovi Matre, n. o. , s ktorou bol notár vo vzťahu ohľadom zloženia peňazí. V tejto

súvislosti, ale súd poukazuje na citované ustanovenia Notárskeho poriadku ( ods. 14. odôvodnenia)
a má za to, že čo sa týka notárskych úschov, čiže úschovy, ktoré môže prijať notár a o nich konať
majú súkromno-právnu povahu a sú značne obmedzené. Notár môže prijať za žiadosť zložiteľa podľa
notárskeho poriadku aj peniaze, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi,
t.j., že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že čo sa týka zloženia peňazí do úschovy, ide o vzťah

medzi zložiteľom a notárom, ktorý nemôže ovplyvniť vzťah, ktorý tu je medzi žalobkyňou a mestom
Martin, v mene a na účet, ktorého koná správca. Postavenie žalovaného ako dlžníka tým, že boli
predmetné preddavky zložené do notárskej úschovy v žiadnom smere nezanikajú, ani nedochádza
k splneniu dlhu vo vzťahu k žalobkyni a jej bývalému manželovi, ktorí boli spoločnými nájomcami v
čase, keď vznikli preplatky za rok 2008 a 2009. Ust. § 568 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v

čase zloženia preddavkov do notárskej úschovy, umožňovalo v prípade, ak dlžník nemohol splniť svoj
záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené
pochybnosti, kto je veriteľom alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho
predmet dlžník uloží do úradnej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené náklady s tým spojenéznáša veriteľ. V súlade s cit. ust. bolo možné zložiť za účelom splnenia záväzku finančné prostriedky, ale
v tom čase len do úradnej úschovy (súdnej), t.j. nie do notárskej úschovy. Až od 1.7.2016 prešla súdna
agenda týkajúca sa úschov na účely splnenia záväzku zo súdov na notárov. Žalovaný uložením peňazí

do notárskej úschovy si nesplnil svoj záväzok vo vzťahu k žalobkyni a jej bývalému manželovi z titulu
vzniku preplatkov za roky 2008 a 2009, čím teda je daná jeho pasívna legitimácia v tomto konaní. To,
že s predmetnými finančnými prostriedkami nedisponuje, neboli vrátené notárom, zakladá jeho právo
domáhať sa náhrady škody vo vzťahu k správcovi a ten následne vo vzťahu k notárovi.
Napodporuvyššieuvedenýchtvrdení súd poukazujenarozsudokNSSRč.k.2Co/285/2006,vktoromje

konštatované, že zloženie peňazí do notárskej úschovy nemá ( ak nie je tak stranami dohodnuté - pozn.
dovolacieho súdu, čo v danom prípade splnené nebolo) na rozdiel od súdnej úschovy v zmysle ust. §
185a OSP solučné účinky, t. j. účinky splnenia dlhu zložiteľom. Účelom úschovy u notára je obstaranie
odovzdania peňazí určitému príjemcovi. V prípade, že určitý príjemca peniaze neprevezme, nemá to pre
neho žiadne dôsledky a peniaze musia byť vrátené jeho zložiteľovi. Zo strany žalovaného teda nedošlo
k zániku jeho záväzku splnením ( preplatky za roky 2008, 2009), ktorý vznikol v súvislosti s nájmom bytu

vo vzťahu k žalobkyni a jej bývalému manželovi H. T.Č..

17. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom medzi manželmi.
Tak, ako už bolo vyššie odôvodnené v odseku rozsudku medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom H.

T., pôvodne teda žalovaným 2/ vzniklo spoločné právo nájmu bytu medzi manželmi v súlade s citovaným
ust. § 703 ods. 1 OZ. Spoločný nájom k bytu medzi manželmi vznikne teda, ak za trvania manželstva
nadobudne právo k nájmu bytu. Toto právo manželia môžu alebo jeden z nich nadobudnúť zmluvou o
nájme podľa § 685 OZ alebo priamo zo zákona podľa § 706 ods. 1 a § 708 OZ.
Spoločný nájom k bytu manželmi zaniká rozhodnutím súdu podľa § 705 OZ a z dôvodov, ktoré sú

uvedené v ust. § 707 a § 708 OZ. Právo spoločného nájmu bytu manželmi je osobitným prípadom
spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým že svedčí obidvom manželom spoločne a nerozdielne.
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Martin v spojení s rozsudkom krajského súdu ( č.l. 306 až č.l.
311 ) bolo preukázané, že až do rozhodnutia súdu o zrušení spoločného nájmu bytu medzi žalobkyňou
a jej bývalým manželom H. T. ( pôvodne žalovaný 2/) do 19.1.2010 ( právoplatnosť rozsudku o zrušení

spoločného nájmu ) existoval medzi nimi spoločný nájom bytu, t.j., že boli solidárne zaviazaní, aj čo sa
týka plnení, ktoré boli poskytované v súvislosti s nájmom bytu.

18. Podľa § 696 ods. 1 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,
spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné,

úhraduzaplneniaposkytované sužívanímbytu,akmeníďalšiepodmienkynájomnejzmluvy,ustanovuje
osobitný právny predpis.
Podľa § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí
s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Medzi základe práva prenajímateľa bytu patrí požadovanie platenia nájomného a úhrady za plnenia

poskytované v nájomnom byte. Nájomca je povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu vo výške na neho pripadajúceho podielu skutočných nákladov. Splatnosť nájomného,
úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu sa riadia zmluvou, Občianskym zákonníkom, všeobecne
záväznými predpismi. Rozdiel medzi zaplatenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi za
kalendárny rok je potrebné vyúčtovať s jednotlivými užívateľmi bytov, najneskôr do 31.5. nasledujúceho

kalendárneho roku. Nájomné a úhradu za plnenie spojené s užívaním bytu v prípade spoločného
užívania bytu medzi manželmi sú teda povinní platiť nájomné a úhrady za užívanie bytu obidvaja
manželia spoločne a nerozdielne ( solidárne). O vyúčtovanie úhrad za plnenie poskytované s užívaním
bytu ( cien a záloh ) za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody ) možno hovoriť a vyúčtovanie môže
privodiť splatnosť nedoplatku, resp. Splatnosť preplatku vyplývajúceho z tohto vyúčtovania len vtedy,

ak toto vyúčtovanie obsahuje všetky predpísané náležitosti, a ak je v ňom uvedená cena poskytnutej
služby v správnej výške. Riadne vyúčtovanie je predpoklad pre vznik splatnosti sumy v ňom uvedenej,
t.j. nedoplatku/preplatku.
Čo sa týka vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 ( č.l.
9), v ktorom preplatok po vyúčtovaní k 30.11.2008 predstavoval sumu 1 020,21 eur, toto bolo spracované

25.5.2009 a adresované žalobkyni a podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo rozporované žalovaným, ho
prevzala 8.6.2009 ( č. l. 12). Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009
do 31.12.2009 ( č.l. 10), v ktorom preplatok po vyúčtovaní k 30.11.2009 predstavoval sumu 1 048,55eur, toto bolo spracované 1.6.2010 a adresované žalobkyni a podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo
rozporované žalovaným, ho aj prevzala po 1.6.2010, keďže ním pri podaní žaloby disponovala.
Zo skutkových tvrdení podporených listinným dôkazom je zrejmé, že žalobkyňa požiadala o vyplatenie

preplatku za rok 2008 listom bez uvedenia dátumu ( č.l. 12), ďalej listom zo dňa 9.2.2010 opätovne
požiadala žalobkyňa o preplatenie nájomného za rok 2008, čo bolo aj prevzaté zástupcom MATRA,
n.o. ( č.l. 13). Listom zo dňa 8.3.2010 cestou právneho zástupcu žalobkyňa požiadala už žalovaného o
vyplatenie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008. Listom zo dňa 21.3.2011 ( č.l. 18) žalovaný
žalobkyni uviedol, že kontaktoval správcu, teda MATRA, n.o. aby sa k veci vyjadrila, kde vo vyjadrení

riaditeľ uviedol, že mu bol doručený list od právneho zástupcu pána T. a jeho synov, ktorí vyzývajú
MATRA, n.o. na zdržanie sa konania ohľadne predmetného bytu. Vzhľadom k tejto veci nebude MATRA,
n.o. podnikať žiadne kroky až do konečného vyriešenia. Zároveň žalovaný ako prílohy zaslal žalobkyni
Notárske zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo dňa 26.2.2010 a 11.11.2010.

19. V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Žiline súd vypočul žalobkyňu, ako aj bývalého manžela

H. T. ( pôvodne žalovaný 2/), ako platili mesačné nájomné a zálohy za plnenia spojené s užívaním
predmetného bytu. Žalovaný do konania predložil rozpis mesačného nájomného a záloh za služby
spojené s užívaním bytu platné od 1.1.2008, kde bola dohodnuté základné nájomné vo výške 73,03 eur
mesačne a zálohy za služby boli dohodnuté vo výške 99,21 eur mesačne, spolu vo výške 172,24 eur
mesačne ( č. l. 302). Z tohto rozpisu je zrejmá povinnosť uhradiť platby mesačného predpisu nájomného

a záloh za služby spojené s bývaním v termíne splatnosti vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca.
Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov - výpisov z účtov, vkladových dokladov ( č. l. 288 až
298) bolo preukázané, že táto uhradila, čo sa týkalo nájomného a záloh spojených s užívaním bytu za
rok 2008, každý mesiac základné nájomné vo výške 73,03 eur a zálohy za služby spojené s užívaním
bytu vo výške 99,21 eur, za rok 2008 spolu základný nájom vo výške 876,36 eur ( 12x73,03) a zálohy

spolu vo výške 1190,52 eur ( 12x99,21). Bývalý manžel žalobkyne bol vypočutý v konaní v intenciách
rozhodnutia krajského súdu, a na pojednávaní konanom dňa 28.11.2016 uviedol, že už nemá žiadne
doklady preukazujúce, akým spôsobom platil zálohy za plnenia spojené s užívaním bytu za roky 2008,
2009. V čase, keď bol stranou sporu, doložil príjmové pokladničné doklady ( č. l. 70 až 78), z ktorých
bolo preukázané, že za rok 2008 uhradil základné nájomné a zálohu za plnenia spojené s užívaním

bytu za január, marec, máj, júl až december 2008, kde spolu teda uhradil zálohy za plnenia spojené s
užívaním bytu za rok 2008 vo výške 892,89 eur ( 9x99,21 eur).
Od 1.6.2009 celková výška mesačného predpisu, t.j. nájomné a zálohy za služby bola vo výške 207,37
eur ( č. l. 287). Bolo preukázané žalobkyňou, a to na základe listinných dôkazov ( č.l. 280 až 285 ) , že
táto uhradila celý mesačný rozpis vo výške 172,24 eur za január až máj 2009, za jún, júl uhradila len

časť základného nájomného vo výške 43,06 eur, za august až december uhradila len časť nájomného vo
výške 51,84 eur. Čo sa týka zálohy za plnenia spojené s užívaním bytu, tak tieto uhradila za rok 2009 za
obdobie január až máj 2009 v celkovej výške 496,05 eur. Čo sa týka je bývalého manžela ( žalovaného
2/), tak tento uhradil za rok 2009 nájomné, ako aj zálohy za plnenia spojené s užívaním bytu v celom
rozsahu, t.j. o za január až máj 2009 v celkovej výške mesačne 172,24 eur a od 1.6.2009 do decembra

2009 vo výške 207,37 eur. To znamená, že bývalý manžel žalobkyne uhradil zálohy za služby spojené
s užívaním bytu za rok 2009 v celkovej výške 1 436,43 eur. ( t.j. 99,21 x 5 a 7 x 134,34 ).

20. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a bol toho názoru, že objektívna lehota na uplatnenie nároku
na vrátenie preplatku začala plynúť prvým dňom nasledujúcim po období, za ktorý preplatok vznikol.

Podľažalovanéhotútolehotunemožnopredĺžiťanidohodouzmluvnýchstrán,anidoručenímoznámenia
o vzniku preplatku, s ktorým je spojené iba plynutie subjektívnej lehoty na vrátenie preplatku v rámci
objektívnej lehoty. Podľa žalovaného teda právo na vrátenie preplatku vzniklo k 1.1.2009 za rok 2008,
čo sú tri roky, kedy začala plynúť objektívna lehota na vrátenie preplatku. To, že bolo oznámené vo
vyúčtovaní dátum, je podľa názoru zástupcu žalovaného v rade 1/ subjektívna lehota, ktorá plynie len v

rámci objektívnej lehoty. Preto majú za to, že predmetný nárok na vrátenie preplatku minimálne za rok
2008 je celkom premlčaný ( č. l. 233).

21. Podľa názoru súdu podmienkou splatnosti preplatku za služby poskytované s užívaním bytu je
vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré musí byť uskutočnené riadne a

nájomca sa s ním oboznámil. Je nepochybné, že žalobkyňa prevzala vyúčtovanie nákladov spojených
s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 dňa 8.6.2009 ( ods. 17. odôvodnenia). V
predmetnom vyúčtovaní si MATRA, n.o. uviedla v rámci preplatkov, že ich poukáže poštovou poukážkou
a budú spracovávané po reklamačnej dobe, ktorá je 15 dní od doručenia vyúčtovania. Podľa názorusúdu splatnosť preplatku za rok 2008 nastala 9.6.2008, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobkyňa
prevzala vyúčtovanie za rok 2008, bez vplyvu na splatnosť bola reklamačná lehota. Čo sa týka
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 to prevzala

žalobkyňa v mesiaci jún 2010 ( ods. 17. odôvodnenia), v tomto mesiaci nastala aj splatnosť preplatku
za rok 2009. To znamená, že žalobkyňa sa môže domáhať v rámci plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty vrátenia tohto preplatku. Čo sa týka preplatku za rok 2009, tak do júna 2013, kedy
žaloba bola na súd podaná 25.2.2013, t. j. včas. Čo sa týka preplatku za rok 2008, tak tam žalobkyňa
mala podať žalobu do 9.6.2012. Zástupca žalobkyne uviedol, že malo dôjsť zo strany žalovaného, teda

mesta Martin prostredníctvom zástupcu MATRA, n.o. k uznaniu týchto dlhov predstavujúcich preplatky
za rok 2008 a 2009, čo malo za následok plynutie novej premlčacej doby. Zástupca žalobcu poukázal
na to, že čo sa týka vyúčtovania za roky 200, 2009 považujú za uznanie dlhu v spojení s notárskymi
zápisnicami o zložení jednotlivých plnení do úschovy, ktoré boli zaslané žalobkyni žalovaným, nakoľko
tieto notárskej zápisnice jej boli zaslané ako príloha listu zo dňa 21.3.2011 zo strany žalovaného a bolo
jej oznámené, že predmetné plnenia boli uložené do notárskej úschovy. V notárskych zápisniciach

je presne vyčíslený dlh, čo do základu, čo do výšky. Správca MATRA, n.o. v tom čase tie preplatky
nespochybnil, práve ich uznal, že má takéto záväzky, len má problém identifikovať, v akej výške prináleží
táto suma žalobkyni alebo jej bývalému manželovi.

22. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,

predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok
len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.

23. Žalovaný uvádzal ( č.l. 233 ), že nie je možné sa stotožniť s názorom, že došlo k uznaniu záväzku v
zmyslenaplneniavšetkýchnáležitostívymedzenýchv§558anasl.OZ.Vzápisniciachoprijatípeňazído

notárskej úschovy za účelom ich vydania určitému príjemcovi zo dňa 26.2.2010 a zo dňa 11.11.2010 je
len konštatovanie, keďže nedošlo k majetkovo-právnemu vyporiadaniu tohto bytu, organizácia MATRA,
n.o. so sídlom v Martine, ul. Šoltésovej 23 žiada, aby vyššie uvedená suma bola uložená do notárskej
úschovy. K tomuto žalovaný poukázal na to, že uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu
bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka

adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu
akceptuje. Právne účinky uznania dlhu môže mať len takáto dohoda. Vystavením iného dokumentu
alebo dlžobného úpisu takéto právne účinky nemá. Takéto listiny môžu slúžiť len ako dôkaz na
preukázanie existencie alebo pravosti dlhu v prípadnom súdnom spore. Notárske zápisnice nemožno
považovať za uznanie dlhu s právnymi účinkami z tohto vyplývajúcimi. Z týchto notárskych zápisníc

najmä bezpochybne nevyplýva, komu je uznanie dlhu adresované, resp. kto má na predmetný preplatok
nárok a taktiež jednoznačne uznávací prejav nevyjadruje prísľub zaplatiť dlh. Žalovaný zdôrazňuje, že
v tom čase, t.j. v čase spísania notárskej zápisnice nebolo právoplatne rozhodnuté o žalobe, ktorou sa
žalobkyňa domáha, že je výlučnou vlastníčkou.

24. Okrem všeobecných náležitostí ( §34 a nasl. OZ ) potrebných na to, aby bo právny úkon perfektný,
OZ v prípade uznania dlhu vyžaduje ďalšie osobitné náležitostí, písomnú formu, sľub zaplatiť dlh
a vymedzenie dlhu, čo do dôvodu a výšky. Pre platnosť uznania dlhuje je potrebná jeho písomná
forma. Čo sa týka notárskych zápisníc o prijatí peňazí do notárskej úschovy z 26.2.010 a 11.11.2010
písomná forma bola dodržaná. Zároveň treba konštatovať, že uznanie dlhu predstavuje zabezpečovací

prostriedok, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností z záväzkov. Ide o
jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník
v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a výšky. Základným obsahovým prvom
inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorý sa prejavuje
najmä v procesnej rovine ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Zároveň však uznanie dlhu

zakladá aj iné procesno-právne a hmotno-právne účinky. Čo sa týka predmetných notárskych zápisníc,
tak súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že došlo k uznaniu dlhu predstavujúceho preplatky
za rok 2008 a 2009. Tieto notárske zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy za účelom ich
vydania určitému príjemcovi za stanovených podmienok podľa názoru súdu obsahujú jednak všeobecné
náležitosti a jednak osobitné náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 558 OZ pre uznanie dlhu.

Predmetné notárske zápisnice boli zaslané žalovaným žalobkyňou, a to ako príloha listu zo dňa
21.3.2011 a žalobkyňa predmetné zápisnice akceptovala ako veriteľ. Z týchto notárskych zápisníc v
spojení s listom, ktorý adresoval žalovaný 21.3.2011, je z obsahu týchto listín zrejmá určitosť prejavu
vôle uznať dlh, čo do dôvodu a výšky a veriteľovi, teda žalobkyni, ktorej bol tento úkon adresovaný spoluso zaslaním týchto zápisníc, boli dôvody a výška uznaného práva jasné. Správca MATRA, n.o., konajúci
v mene a na účet žalovaného v tom čase tieto preplatky nespochybnil, práve ich zložil do notárskej
úschovy z toho dôvodu, že uznal, že sú tu preplatky za rok 2008 a 2009 a s tým že je ich potrebné vydať

určitému príjemcovi. Rozhodne je tu vyjadrený sľub zaplatiť dlh určitému príjemcovi za splnenia určitých
podmienok, t .j., že je potrebné konštatovať, že tu neabsentuje prisľúb zaplatenia konkrétneho dlhu v
predmetných zápisniciach. Uznanie dlhu je teda úzko späté s inštitútom premlčania a platným uznaním
dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 OZ k pretrhnutiu ( prerušeniu ), resp. k založeniu premlčacej
doby a zároveň k jej prolongácii na 10 rokov. Uznanie splatného dlhu má tak za účinok založenie plynutie

novej premlčacej lehoty, t.j., že súd nepovažoval premlčaný dlh vzniknutý titulom preplatkov vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2008 a 2009, a okrem toho za rok 2009 bola žaloba podaná
v premlčacej dobe ( ods. 20.odôvodnenia rozsudku) .

25. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt

ďalej užívať ako nájomca.
Jezrejmé,žemanželstvomedzižalobkyňouajejbývalýmmanželom(H.T.)boloprávoplatnerozvedené
dňa 24.3.1998. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Martin v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č.k. 8C/56/2008 bolo preukázané, že súd s právoplatnosťou 19.1.2010 zrušil právo spoločného
nájmu bytu žalobkyne a jej bývalého manžela H. T. s tým, že určil, že ďalším výlučným nájomcom tohto

bytusastalažalobkyňa.Kuvedenémujepotrebnéuviesť,žekeďženejdeodružstevnýbyt,takrozvodom
manželstva síce zanikne manželstvo, nie však spoločný nájom bytu manželmi. Toto právo zaniká buď
dohodou rozvedených manželov alebo súdnym rozhodnutím, ak nedôjde k dohode. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa sa stala výlučným nájomcom predmetného bytu s účinnosťou
od 19.1.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu o zrušení spoločného nájmu

bytu medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom H. T.. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a jej bývalý
manžel v čase, keď vznikli preplatky na predmetnom byte za roky 2008 a 2009 v súvislosti s vyúčtovaním
nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, boli spoločnými nájomcami predmetného
bytu až do rozhodnutia súdu do 19.1.2010. Manželia ako spoloční nájomcovia bytu majú rovnaké práva
a povinnosti ( § 700 ods. 1 druhá veta OZ), právo spoločného nájmu, je právom nedeliteľným. Bežné veci

týkajúce sa spoločného nájmu bytu manželmi môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach
sa vyžaduje súhlas oboch, inak je právny úkon relatívne neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločného nájmu bytu manželmi sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne ( § 701
OZ). To znamená, že uvedené zakladá aktívnu solidaritu ( § 513 OZ), a aj pasívnu solidaritu manželov
( § 511 OZ) ako spoločných nájomcov. Ich solidarita ako spoločných nájomcov je daná ust. § 701 OZ.

26. Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa
zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže
ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.

Aktívna veriteľská solidarita teda môže byť založená právnym predpisom alebo môže byť dojednaná
na základe zmluvy alebo jeho povahou plnenia. Občiansky zákonník v ust. § 513 predpokladá aj
aktívne solidárne záväzky, teda solidárne záväzky, pri ktorých je viacero veriteľov oprávnených voči
dlžníkovi spoločne a nerozdielne. O aktívnu solidaritu môže ísť iba v prípade, ak je predmetom záväzku

deliteľné plnenie alebo plnenie solidárne nedielne. Občiansky zákonník ustanovuje aktívnu solidaritu
na veriteľskej strane aj pri spoločnom nájme bytu § 701 ods. 2 OZ, kedy toto ustanovenie sa vzťahuje
aj na spoločný nájom bytu medzi manželmi.
Žiadny zo solidárnych veriteľov nie je ex lege obmedzený v uplatnení celého nároku voči dlžníkovi a
môže sa efektívne domáhať, aby dlžník splnil dlh iba jemu. Pokiaľ solidárny veriteľ individualizuje svoj

postup v zmysle vymáhania solidárnej pohľadávky bez ohľadu na ostatných spoluveriteľov, uplatní sa
tzv.právopredstihu. Veriteľmôžeoplneniepožiadaťvakejkoľvekforme.Uplatneniepráva máprocesné
dôsledky, pretože povinnosť dlžníka splniť celý dlh je daná len vo vzťahu k veriteľovi, ktorý ho ako prvý
požiadal o plnenie. Tento veriteľ je aktívne legitimovaný sám podať žalobu na splnenie záväzku voči
dlžníkovi.

27. Žalobkyni boli doručené vyúčtovania, čo sa týkalo záloh za plnenia, ktoré boli poskytnuté spolu s
užívaním bytu za roky 2008, 2009 a bola to ona, ktorá požiadala správcu o vrátenie preplatkov a tento bol
povinný jej ich vrátiť v súlade s ust. § 513 OZ. Keďže nedošlo k vyplateniu týchto preddavkov, žalobkyňapodala žalobu na súd a bola v postavení jedného zo solidárnych veriteľov tak, ako to upravuje § 513
OZ. Táto solidárnosť v čase vzniku preplatkov je daná tým že spoločný nájom bytu medzi žalobkyňou
a jej bývalým manželom trval aj po rozvode až do jeho právoplatného zrušenia súdom do 19.1.2010. Z

tohto titulu podľa názoru súdu o vyplatenie preplatkov za rok 2008, 2009 mohol požiadať ktorýkoľvek zo
solidárnych veriteľov, to znamená buď žalobkyňa alebo jej bývalý manžel, avšak žalovaný bol povinný
poskytnúť celé plnenie tomu veriteľovi, ktorý o plnenie požiadal ako prvý. Na existencii aktívnej solidarity
nič nemení ani zrušenie spoločného nájmu bytu súdom, nakoľko zrušenie spoločného nájmu bytu nie
je možné, aby pôsobilo do minulosti a týkalo sa už existujúcich práv a povinností, pretože inak by bolo

retroaktívne tak, ako to správne uvádza aj zástupca žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
( č.l. 241 ). Zrušenie spoločného nájmu bytu a solidárnej pohľadávky z titulu preplatkov na úhradách
vzniknutej ešte za trvania spoločného nájmu bytu, nemajú nič spoločné a sú samostatnými právnymi
kategóriami.
Súd pre úplnosť dodáva, že išlo o preplatky za roky 2008, 2009, ktoré ako solidárne pohľadávky vznikli
v čase spoločného nájmu bytu a v súlade s ust. §513 mal postupovať aj správca MATRA, n .o. ,

nakoľko musel vedieť, komu má daný preplatok vrátiť. Konanie o zrušenie spoločného nájmu bolo
bez vplyvu na uvedené. Následne je na bývalých spoločných nájomcoch bytu, teda na žalobkyni a jej
bývalommanželovi,akýmspôsobomsamedzisebouvyporiadajú,ust.§515OZupravujevnútornývzťah
spoluveriteľov, v prípade, keď jeden zo solidárnych veriteľov prijal od dlžníka celé plnenie, avšak toto nie
je predmetom žaloby. Súd preto vo výroku rozsudku zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni

sumu 2 068,76 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týkalo ďalších nárokov žalobkyne,
tieto už boli rozsudkom, ktorý vydal v tomto konaní Okresný súd Martin sp. zn. 15C/28/2013-219 zo
dňa 5.10.2015 zamietnuté, proti tomuto nebolo podané odvolanie, a v tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa§255ods.2CSPakmalastranaúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom k tej skutočnosti,
že žalobkyňa bola úspešná v druhom výroku jej žalobného návrhu a neúspešná v prvom výroku žaloby.

Úspech strán v spore je rovnaký 50% ku 50%, preto súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu
nepriznal ani žalobkyni, ani žalovanému.

31. Súd zároveň v rozsudku priznal v súlade s ust. § 252, 253 CSP oprávnenému Tatra banke, a. s.
trovy spojené s podaním bankovej informácie a upravil učtáreň okresného súdu na ich vyplatenie z

preddavkov, ktoré zložil žalovaný na účet okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.