Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 6, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420202280
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6420202280.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu

C. L., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX/XX, XXX XX Š., zastúpený Ľ. T., U.. XX.XX.XXXX, R. G.. A.. Š. XXXX/
XX, XXX XX M., proti žalovanej K. L., U.. XX.XX.XXXX, R. E. L. Č.. XXX, XXX XX E. L., zastúpená
Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou o sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu súd vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, p r i k a z u j e hnuteľné veci v celkovej hodnote 100,- Eur, a to
1/ hobľovačka v hodnote 100,- Eur,

2/ nefunkčný DVD rekordér v hodnote 0,- Eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej: K. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, súd p r i k a z u j e
A/ hnuteľné veci v celkovej hodnote 150,- Eur, a to
1/ malý cirkulár v hodnote 100,- Eur,
2/ plynová piecka v hodnote 40,- Eur,
3/ šijací stroj Lucznik v hodnote 0,- Eur,

4/ 3-dielna zasúvacia skriňa na chodbe v hodnote 0,- Eur,
5/ mraznička v hodnote 0,- Eur,
6/ stará kuchynská linka v hodnote 0,- Eur,
7/ plynový sporák MORA s elektrickou rúrou v hodnote 0,- Eur,
8/ veľká pojazdná miešačka v hodnote 10,- Eur,
B/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E. L., obec E. L., okres
Ž. U. T., a to
- pozemok V. D.. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

- pozemok V. D.. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2,
- stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku V. D.. č. XXX/XX,
nehnuteľnosti spolu v hodnote 144.732,66 Eur.

Žalovaná je p o v i n n á na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobcovi sumu 70.171,33 Eur v lehote 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 08.07.2020 sa žalobca domáhal, aby
súd vyporiadal jeho zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalou manželkou.1.2.Vžalobeaďalšíchpísomnýchvyjadreniachvpriebehukonaniažalobcauviedol,žemanželstvostrán
sporu bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. XXPc/XX/XXXX zo dňa 15.01.2018, právoplatným dňa 17.09.2018 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa 15.08.2018. Žalobca uviedol, že
počas manželstva nadobudli s manželkou do BSM nehnuteľnosti - pozemky V. D.. č. XXX/XX K. XXX/
XXX a rodinný dom súp. č. XXX, všetky zapísané na LV č. XXX v k.ú. E. L., ktoré žalobca navrhoval
prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej s jej povinnosťou vyplatiť mu na vyrovnanie podielov
finančnú náhradu.

1.3. Uviedol, že pred uzavretím manželstva, v roku XXXX sa strany sporu nasťahovali do služobného
bytu v Ž. U. T., ktorý bol pridelený žalobcovi ako príslušníkovi VB. Dohodli sa, že všetky finančné
prostriedky budú dávať do spoločnej kasy. Manželstvo uzavreli XX.XX.XXXX. V tom čase žalobca
pracoval a zarábal. Od roku XXXX do roku XXXX, kedy žalobca išiel do dôchodku, viedla finančnú
agendu domácnosti žalovaná. Od roku XXXX bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Od roku XXXX,
keď žalovaná podala návrh voči žalobcovi na úpravu vyživovacej povinnosti k ich spoločnému synovi,

nedával žalobca peniaze žalovanej, ako výživné platil inkaso v súvislosti s predmetným domom, proti
čomu nemala námietky. Odmietala mu poskytovať stravu, preto si časť peňazí musel nechávať pre
seba. Aj naďalej sa pritom staral o všetky potrebné práce na dome, vrátane rôznych opráv. Inkaso platil
až do G. XXXX vrátane (ešte rok po osamostatnení sa E. B., ktorý ukončil vysokoškolské štúdium v
C. XXXX), neskôr už používala všetky spotrebiče sama žalovaná, ktorá v dome bývala. Inkaso, ktoré

žalobca platil, bolo pritom oveľa vyššie ako stanovená suma výživného 1.000,- Sk, neskôr zvýšená na
2.500,- Sk. Z dôvodu dlhodobého psychického tlaku a vyvolávania hádok zo strany žalovanej, ako aj
zhoršenia zdravotného stavu, pričom žalobca vo vlastnom dome dlhodobo obýval iba izbu z prerobenej
garáže, si musel hľadať iné bývanie, ktoré našiel v Š. u p. W.j, ktorej od XX.XX.XXXX prispieva aj na
domácnosť, pričom tieto jeho výdavky žiadal zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Inkaso v E. L. prestal platiť

od XX.XX.XXXX, naďalej sa staral o technickú funkčnosť domu pri návšteve lekára 1x mesačne, pričom
od XX.XX.XXXX žalovaná vymenila zámky na vchodových dverách a bráne plota. Žalobca uviedol, že
akceptuje zníženie jeho vyporiadacieho podielu o fixné platby za elektromer a plynomer v dome v E. L. za
obdobie G. XXXX až O. XXXX (odkedy mu bol znemožnený vstup do domu), ktoré vyčíslil na 213,- Eur.
1.4. Pred podaním žaloby kontaktoval žalovanú 2x písomne, vyjadrila sa len raz e-mailom bez

konkrétneho návrhu na rozdelenie majetku. Nie je pravdou, že by neprispieval na údržbu a opravy
domu, resp. nemal záujem o jeho dokončenie. Vytvoril aj oplotenie celého pozemku, pletivo vyrobil
svojpomocne z hliníkového drôtu. Na stavbu domu boli použité aj peniaze žalobcu, ktoré dostal od
brata G. L., ktorému žalobca predaj svoj rodinný dom, konkrétne 17.05.1988 vo výške 30.000,- Kčs
a 02.03.1990 vo výške 20.000,- Kčs, ktoré boli uložené na vkladnej knižke na meno žalobcu a podľa

potreby vyberané počas stavby domu v E. L.. Tieto sumy žalobca žiadal započítať ako svoj vnos do
majetku v BSM. Tiež žiadal ako svoj vnos započítať sumu 256,- Eur za vyplatenú poistnú sumu zo
životnej poistky z predchádzajúceho manželstva.
1.5. Pôžičky brané v čase výstavby spoločného domu boli písané na žalovanú z dôvodu vysokého veku
žalobcu, pričom boli hradené zo spoločných finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaná zrekonštruovala

plot za podľa jej vyjadrenia 3.234,95 Eur, starý betónový plot chcel žalobca prerobiť za cca 500,- Eur, s
čím nesúhlasila. Tiež krbová vložka v hodnote 39.000,- Sk bola urobená výlučne pre jej potreby, nakoľko
ajkebyžalobcaneodišielzdomu,teplozkrbusálalolendojejmiestnostíapodlahovékúreniedostatočne
vykuruje celý dom. Pokiaľ žalovaná uvádzala darovanie drevenej guľatiny na stavbu domu, bolo jej asi
7 m3 a nebola dobrej kvality, v dreve boli modré fľaky a miestami bola napadnutá červotočom.

1.6.ČosatýkahodnotynehnuteľnostívE.L.,podľainternetovejstránkywww.nehnutelnosti.skbolacena
stanovená na rozpätie XXX.XXX - XXX.XXX Eur, resp. realitná kancelária N. U., E..A..O.. ich ohodnotila
na 180.000,- Eur. Tiež pri hodnote nehnuteľností žiadal zohľadniť pozemok za domom (pozn. V. D.. Č..
XXX/XXX o výmere XXX m2), ktorý možno odkúpiť od obce, čím sa zvýši celá hodnota nehnuteľností.
1.7. Pokiaľ sa jedná o hospodársku budovu, požiadal žalovanú, aby vybavila žiadosť na stavbu. S

vedomím, že doklady sú v poriadku, žalobca svojpomocne s kamarátmi hospodársku budovu postavili,
malou časťou s prácou pomohla aj žalovaná. Veľa rokov bola využívaná na chov hospodárskych zvierat,
o ktoré sa žalobca staral takmer sám. Hodnotu hospodárskej budovy žalobca odhadol na 10.000,- Eur.
1.8. Žalobca tiež uvádzal viaceré hnuteľné veci, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva, resp.
počas jeho trvania, príp. ich vyrobil a žiadal ich vyporiadať. Uviedol, že nežiada finančné vyrovnanie za

automobily N. K. E., ktoré používala žalovaná.
1.9. K tvrdeniam žalovanej ohľadom ich manželského spolužitia žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaná
privolala policajtov, bolo to z dôvodu jej provokácií, nikdy ho nezadržali, lebo na to nebol dôvod.
Vyjadrenia detí žalovanej sú ovplyvnené ňou. Alkohol vo zvýšenej miere nikdy nepožíval, nikdy sanesprával agresívne a nemalo to žiadny vplyv na chod nehnuteľností. Nie sú pravdivé tvrdenia
žalovanej, že dom stavala sama. Veci okolo stavby domu spočiatku viac zabezpečovala žalovaná,
on vykonával viac fyzické práce. Murovanie začínali spolu, potom v tom pokračoval sám, rovnako

priečky a zárubne. Strechu kládol on, žalovaná kontrolovala jej kolmosť. Elektriku vysekal v dome
žalobca sám, žalovaná pomohla naťahať káble. So svokrom dokončovali vnútorné omietky. Po finančnej
stránke prispieval výplatou, neskôr invalidným dôchodkom, ktorý celý dával žalovanej. Tiež prispel už
uvedenou hotovosťou 50.000,- Kčs, ktoré dostal od brata ako odplatu za rodinný dom v F.. Následne
až do odsťahovania udržiaval v dome elektrinu, kúrenie a vodu, každoročne kosil dvor, strihal stromy,

zabezpečil odhŕňanie snehu. Choval hospodárske zvieratá, z ktorých boli potravinárske produkty pre
rodinu. Napriek tomu, že obýval iba pivnicu a pôvodnú garáž, do roku XXXX platil celé inkaso, poistku
na dom a každý druhý rok daň z nehnuteľností. Žalovaná do manželstva priniesla 3 deti, potom mali
spoločného syna B.. Keď bol školák, chodil s ním žalobca do Ž. U. T. autobusom na angličtinu a hudobnú.
Chodili do lesa, na hríby, výlety. Žalovaná sa snažila, aby bol žalobca so synom čo najmenej. Jeho vzťah
so synom hodnotil ako dobrý, hoci dnes je na bode mrazu. Dobrý vzťah mal aj s deťmi žalovanej z prvého

manželstva. Jej dcére G. bol aj na svadbe. Opustenie domácnosti nebolo bezdôvodné, ale z dôvodu
dlhodobého zlého vzťahu so žalovanou.

2.1. Žalovaná v písomných vyjadreniach v priebehu konania uviedla, že nehnuteľnosť je síce v
obývateľnom stave, ale nedokončená je pivnica a interiér, pričom žalobca nemal záujem nehnuteľnosť

dokončiť a udržiavať. Počas trvania manželstva žalobca do nehnuteľnosti neprispieval. Na stavbe otec
žalovanej izoloval pivnice, sestra so švagrom darovali drevo v hodnote 1.000,- Eur, z ktorých boli
vyrobené všetky dvere, obklady atď. Po nasťahovaní sa do rozostavanej nehnuteľnosti v roku 1991 boli
na jej dokončenie potrebné úvery, lebo pracovala len žalovaná. Brala úver na strešné okno, podstienky,
plot. Popri zamestnaní začala podnikať, zo zisku bol dokončený interiér a balkóny, ktoré robil žalobca,

kým bola v práci. Všetok materiál na dom zabezpečovala ona, sama kopala základy, betónovala platňu
aj pivničné priestory, murovala obvodové múry pod prvú platňu, všetky hlavné aj vedľajšie priečky.
Peniaze z vkladnej knižky žalobca poskytol na dovoz materiálu (blokové tehly, keramické preklady...). V
roku XXXX bola nútená podať žiadosť o určenie vyživovacej povinnosti, lebo žalobca neprispieval ani
na výživu syna B., ani na domácnosť. V roku XXXX dala namontovať krbovú vložku s prieduchmi za

39.000,- Sk, čo riešila pôžičkou cez P. a z peňazí, ktoré poslala dcéra. Bolo to potrebné, lebo vypadlo
čerpadlo v náhradnom kúrení. Žalobca sa v roku XXXX-XXXX odsťahoval a nejavil žiadny záujem o
nehnuteľnosť. V roku XXXX bolo nutné opraviť rozpadajúci sa plot, ktorá ohrozoval chodcov. Zbúranie
a postavenie nového plotu vrátane bráničiek stálo 3.234,95 Eur. Ďalej žalovaná uviedla vynaloženie
nákladov na vysušenie domu po tom, čo v kúpeľni praskla prívodová hadica na teplú vodu (150,-

Eur), výmena nefunkčného WC (88,- Eur), vodoinštalačné práce (185,- Eur), poistenie nehnuteľnosti,
zaplatené inkaso, výmena starého bojlera. Hnuteľné veci v nehnuteľnosti sú všetky jej, ktoré si priniesla.
Auto E. E. bolo kúpené v roku XXXX v autobazári, vzala si naň pôžičku, ktorú splácala po 76,40 Eur
mesačne, v tom čase už neviedli so žalobcom spoločnú domácnosť, dosplácala ju dcéra Ž.. Toto auto
v roku XXXX žalovaná darovala synovi B., následne bolo vyradené z evidencie. Žiadala, aby žalobca

uhradil fixné platby za odberné miesto v dome v E. L. od C. XXXX, odkedy prestal platiť inkaso (mesačne
elektrina 8,35 Eur, plyn 8,64 Eur). Tiež aby uhradil polovicu kosenia dvora a poistenia nehnuteľnosti od
roku XXXX, tiež daň z nehnuteľností (ročne 17,71 Eur).
2.2. Pokiaľ sa jedná o hodnotu predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. E. L.,
žalovaná predložila znalecký posudok zo dňa 03.12.2022, z ktorého vyplýva ich všeobecná hodnota

145.000,- Eur. Vo vyjadrení zo dňa 01.02.2023 uviedla, že žiada zahrnúť do masy BSM pasívum titulom
zmluvy o pôžičke z roku 1991 medzi žalovanou ako dlžníkom a Q. U. ako veriteľom vo výške 266,- Eur
(8.000,- Sk), čo bolo použité na kabrince s tým, že uvedenú pôžičku žalovaná splatila z prostriedkov,
ktoré dostala z poistky po úmrtí jej syna G. N.. Tiež žiadala, aby súd aplikoval pri vyporiadaní BSM
princíp disparity podielov, keď za relevantné dôvody označila žalobcov alkoholizmus, bezdôvodné

opusteniedomácnosti,absenciupričineniaonadobudnutieaudržanienehnuteľností,absenciufinančnej
participácie na nákladoch spojených s nehnuteľnosťou a súvisiacimi službami, tiež absencia participácie
na výchove a starostlivosti o deti.

3. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 30.11.2021, 01.03.2022, 25.10.2022 a 07.02.2023, na

ktorýchvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmiaoboznámilsasprednesmistránsporuaichzástupcov.

4.Napojednávanísastranyzhodli,žedoichBSMpatrianehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXprek.ú.L.,
atorodinnýdomsúp.č.XXXapozemkyV.D..č.XXX/XXa625/150.Tiežzhodneuviedli,žedoBSMpatríhospodárska budova postavená približne v r. XXXX-XX, ktorá sa nachádza na pozemku vo vlastníctve
obce, ktorá nemá pridelené súpisné číslo. Rodinný dom začali stavať v G. XXXX a kolaudovaný bol v
G. XXXX.

5. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, na pojednávaní sa strany zhodli, že do BSM nepatria a vo výlučnom
vlastníctve žalobcu sú plechová búda, sústruh, veľký cirkulár, trojdielna zrkadlová skriňa, starší šijací
stroj, ktorý sa nachádza v dielni, ktorý žalobca nadobudol od p. A., malá elektrická bubnová kosačka
(o ktorej žalovaná uviedla, že nemá vedomosť kde sa nachádza, avšak nie je sporné, že ak vôbec

existuje, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu), plechová dvojdielna skriňa v pivnici, starší jedálenský
stôl v dolnej kuchyni, teplovzdušná panvica, staršia trojdielna skriňa a rozkladací stôl nachádzajúci
sa v pivnici (darované žalobcovi od suseda), Zlatá Q., vyšívané obrusy, prsteň od matky žalobcu a
mikrovlnná rúra (dar žalobcovi od suseda). Strany sa tiež zhodli, že gaučová súprava bola nadobudnutá
pred uzatvorením manželstva a netvorí preto predmet BSM. Zhodne uviedli, že nežiadajú vyporiadať
obývaciu stenu ani motorové vozidlo N.a, 2 balíky záhradného pletiva a koľajnice.

6. Ďalej strany zhodne uviedli, že hodnota hobľovačky je 100,- Eur, rovnako aj hodnota malého cirkulára
je 100,- Eur s tým, že súhlasia s tým, aby v rámci vyporiadania BSM hobľovačka bola prikázaná
do vlastníctva žalobcu a malý cirkulár do vlastníctva žalovanej. Plynová piecka bola nadobudnutá za
trvania manželstva, približne v r. 2017, jej zostatková hodnota je približne 40,- Eur, žalobca súhlasil s

jej prikázaním žalovanej. Nefunkčný DVD rekordér bol kúpený za trvania manželstva, má v súčasnosti
nulovú hodnotu a strany sa zhodli na jeho prikázaní žalobcovi. U šijacieho stroja Lucznik sa strany zhodli
na nulovej zostatkovej hodnote a jeho prikázaní žalovanej. Zhodli sa aj na tom, že trojdielnu zasúvaciu
skriňu na chodbe vyrobil žalobca počas manželstva, zostatková hodnota je nulová a pripadne žalovanej,
rovnakosazhodlinanulovejzostatkovejhodnotemrazničky,starejkuchynskejlinkyaplynovéhosporáka

MORA s elektrickou rúrou a ich prikázaní žalovanej. Zhodli sa tiež, že do BSM patrí veľká pojazdná
miešačka a na jej prikázaní žalovanej; žalobca uvádzal jej zostatkovú hodnotu 20,- Eur, žalovaná nulovú.

7. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že zo sumy, ktorú mu žalovaná vyplatí na vyrovnanie podielov
po prikázaní nehnuteľností do jej vlastníctva, je ochotný odpočítať jeho podiel na dani z nehnuteľnosti

do rozvodu a jeho podiel fixnej platby za elektromer a plynomer. S ostatným znížením vyrovnacieho
podielu nesúhlasil, nakoľko sa jedná o výdavky, s ktorými nesúhlasil, tiež osobné výdavky žalovanej z
obdobia, keď žalobca už nehnuteľnosť neobýval (kosenie, spotreba vody a energie). Pokiaľ sa jedná
o žalovanou uvádzané pôžičky, tieto sa splácali za trvania manželstva z finančných prostriedkov, ktoré
boli predmetom BSM, teda aj z príjmu žalobcu. V čase, keď sa staval dom, žalobca prispieval na

úhradu buď svojím príjmom, alebo keď bol invalidný dôchodca z jeho dôchodku. Nepopieral cenu
nehnuteľností uvádzanú v znaleckom posudku predloženom žalovanou. Jeho súčasťou je hospodárska
budova nachádzajúca sa pri predmetných nehnuteľnostiach, ktorej hodnotu odhadol na 10.000,- Eur.

8. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že čo sa týka vedenia oddelenej domácnosti medzi

stranami sporu, bolo to z dôvodu, že žalovaná žalobcovi prestala variť, musel si teda nechávať nejaké
peniaze na stravu. Žalobca sa podieľal na udržiavaní a výstavbe domu, takisto napr. čistil kotol,
vodárenské trubky, celkovo počas svojho bývania v dome prispieval k tomu, že veci sa nekazili, nebolo
treba vynakladať ďalšie náklady v súvislosti s ich výmenou a opravami. Tiež kosil, odpratával sneh,
celkovo sa staral o domácnosť svojou prácou. S uplatnením princípu disparity podielov nesúhlasil,

nakoľko sa podieľal dostatočne na výstavbe a nadobudnutí predmetného domu, na jeho opravách a
údržbe, čo vedel urobiť to spravil. K starostlivosti o deti sa vyjadril písomne. So synom B. chodil žalobca
autobusom na hudobnú, angličtinu, na výlety, návštevu jeho dcéry z prvého manželstva v M.. Snažil sa
so synom udržiavať vzťah, čomu bránila najmä žalovaná, ktorá syna vždycky nejakým spôsobom volala
k sebe a snažila sa, aby s otcom trávil čo najmenej času. Žalobca bol na svadbe dcéry žalovanej z jej

predchádzajúceho vzťahu, snažil sa udržiavať vzťah aj so svojimi nevlastnými deťmi. Odchod žalobcu
zo spoločnej domácnosti nebol bezdôvodný, bolo to kvôli dlhodobým v podstate intrigám zo strany
žalovanej a jej osočovaniu, tzn. z psychických dôvodov žalobca už musel opustiť spoločnú domácnosť,
začať si hľadať iné bývanie, pričom v čase, keď si toto bývanie hľadal, ešte nepoznal ženu, u ktorej v
súčasnosti býva. Žalovaná dňa 03.10.2017 vymenila zámky na dome a od toho času žalobca tam nemal

prístup, čo bolo ešte pred rozvodom ich manželstva. Pokiaľ sa jedná o incident, kedy vytiekla voda v
dome a zatopila jeho časť, žalovaná predniesla v priebehu konania niekoľko variant tejto situácie, pričom
žalobca celý čas uvádza, že boli obaja doma, žalobca následne musel odísť k lekárovi, avšak snažil
sa situáciu vyriešiť.9. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti navrhujú prikázať do
výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá ich obýva a zveľaďuje od rozvodu manželstva. Navrhli pri

stanovení výšky výplaty prihliadnuť na širšie vyporiadanie, ktoré bolo uvádzané v priebehu konania,
súvisiace s odstránením havarijného stavu po vytopení domu, kedy náklady s tým hradila žalovaná.
Takisto čo sa týka odstraňovania ďalších havarijných stavov, udržiavacích prác, platenia poistného,
stočného, dane z nehnuteľností, opravy, resp. vybudovania nového plotu a podobne. Tiež navrhli, aby
súd prihliadol na princíp disparity, k čomu doložili čestné vyhlásenia detí žalovanej a žalobcu. Navrhli

priznať žalobcovi čo sa týka výplaty vo výške 1/4 z hodnoty nehnuteľnosti, tzn. vo výške 36.250,- Eur.

10. Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že súhlasí, aby v rámci vyporiadania BSM jej pripadli
nehnuteľnosti, teda rodinný dom, pozemky, ako aj hospodárska budova. Žiadala, aby od sumy
vyrovnacieho podielu pre žalobcu boli odpočítané náklady, ktoré vynaložila na údržbu spoločnej
nehnuteľnosti, čo sa týka platenia el. energie, plynu (platby za odberné miesto), poistenia, daní z

nehnuteľnosti a kosenia dvora, tiež ňou vykonané investície do spoločného majetku - kúpa expanznej
nádobky, odvzdušňovacieho ventilu. Tiež aby boli zohľadnené výdavky na krbovú vložku a stým spojené
práce, za ktoré uhradila 39.000,- Sk, výstavba plotu vo výške 3.234,95 Eur a ňou vynaložené platby
na opravu vodoinštalácie vo výške 185,- Eur a elektroinštalačné práce vo výške 242,- Eur v zmysle
predložených faktúr. Tiež žiadala zohľadniť náklady na vybudovanie parkovacieho státia cca 300,- Eur.

Žalovaná tiež uviedla, že pri stavbe domu brala si pôžičku 100.000,- Kčs na stavbu domu od Stavebnej
sporiteľne, zmluvu podpisovali obidvaja manželia a ešte aj ručiteľ. Ďalej brala pôžičky 20.000,- Kčs na
omietanie a 10.000,- Kčs dostala od odborovej organizácie. Ďalej si brala pôžičku od Trianglu na strešné
okná, podstienky a ďalšie veci na dome. Všetky uvedené pôžičky boli splatené, splácala ich ona. Zámok
na dome vymenila, nakoľko mala podozrenie, že odtiaľ žalobca odnáša veci, ktoré nie sú jeho, keďže

do manželstva prišiel s jedným kufrom, ona mala všetky ostatné veci z prvého manželstva. Do domu
nedávali žiadne investície, nakoľko nemali finančné prostriedky. Keď bol dom vytopený, nebola doma
ani žalovaná ani žalobca, ona v tom čase chodila pracovať do školy v prírode. Pozemok za domom nie
je súčasťou tohto domu. Keby sa ona nestarala o dom a nefinancovala ho pôžičkami od nebankových
subjektov, ešte dnes by bol rozostavaný.

11. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. L. súd zistil, že sú na ňom zapísané pozemky V. D.. č. XXX/XX
K. XXX/XXX, ako aj stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku V. D.. č. XXX/XX. Ako
vlastníci sú uvedení žalobca a žalovaná v režime BSM. Ako titul nadobudnutia je uvedené Dohoda o O.
A. XX/XX, Rozhodnutie o určení súpisného čísla z XX.XX.XXXX.

12. Zo žiadosti o pôžičku zo dňa 24.10.1989 vyplýva, že žalovaná požiadala Závodný výbor ROH pri U.
Ž. U. T. o pôžičku na stavbu rodinného domu, pričom podľa potvrdenia jej bola poskytnutá pôžička dňa
13.04.1990 vo výške 10.000,- Kčs. Ďalej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.1990 vyplýva, že ju uzavreli
obe strany sporu ako manželia a na jej základe im bola od Slovenskej štátnej sporiteľne poskytnutá
pôžička vo výške 20.000,- Kčs so splatnosťou 5 rokov. Z výplatnej pásky žalovanej za obdobie október

1990 vyplýva, že jej bola z platu strhávaná suma 550,- Kčs na „pôžičky“, suma 200,- Kčs na „FKSP“ a
suma 1.000,- Kčs na „sporenie“.
13. Z vkladnej knižky č. XXXXX vydanej Slovenskou štátnou sporiteľňou na meno žalobcu vyplýva, že
bolavydanádňa17.05.1988,kedynavkladovýúčetbolavloženásuma30.000,-Kčs.Znejbolipriebežne
v rokoch 1988 a 1989 vyberané peňažné prostriedky. Ku dňu 02.03.1990 bol zostatok 139,90 Kčs a v

ten deň bola na účet vložená suma 20.000,- Kčs. V priebehu roku 1990 boli opäť vyberané peňažné
prostriedky, ku dňu 19.11.1990 bol zostatok 39,90 Kčs. Následne už boli na vkladový účet pripisované
len úroky, posledný záznam je z 09.02.1999 so zostatkom 170,20 Sk.
14. Z darovacej zmluvy zo dňa 25.08.2019 vyplýva, že žalovaná darovala synovi B. L. osobný
automobil E. E., rok výroby XXXX, VIN: F.. Z potvrdenia o vyradení vozidla z evidencie a protokolu o

prevzatí starého vozidla na spracovanie vyplýva, že tento automobil bol dňa 06.08.2021 odovzdaný na
autovrakovisko a vyradený z evidencie.
15. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 03.12.2022 znalkyne B.. Ľ. G. Q. odboru Stavebníctvo,
odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že predmetom ohodnotenia bol rodinný dom súp. č.
XXX na pozemku V. D.. č. XXX/XX v intraviláne obce E. L. s vonkajšími úpravami (prípojky vodovodná,

NN, plynová, vodomerná šachta a napojenie do verejnej kanalizácie), ako aj pozemky V. D.. č. XXX/
XX K. XXX/XXX v k.ú. E. L.. Pri stanovení všeobecnej hodnoty bol braný do úvahy technický stav
domu k rozhodujúcemu dátumu zániku manželstva XX.XX.XXXX, na rekonštrukcie vykonané po tomto
dni nebolo prihliadané. Koeficient vyjadrujúci vývoj cien je k dátumu podania znaleckého posudku. Pristanovení opotrebenia majetku sa prihliadalo na spôsob vykonanej údržby ku dňu rozvodu manželstva
strán. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená znalkyňou na 144.732,66 Eur.

16. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX a toto bolo právoplatne rozvedené ku dňu XX.XX.XXXX. Týmto dňom zaniklo
aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo podľa § 148 ods. 1 OZ. Nakoľko k vyporiadaniu zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nedošlo, dňa 08.07.2020 (teda v lehote do 3 rokov v zmysle
§ 149 ods. 4 OZ) podal žalobca žalobu na vyporiadanie BSM.

18. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka svojou širokou formuláciou a demonštratívnym
výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

umožňuje súdu, aby majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku upravil čo najspravodlivejšie v
súlade s dobrými mravmi, so záujmami manželov i ich maloletých detí. Súd pri vyporiadaní BSM môže
teda odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143. Predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo
existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Táto doba je

rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih,
keď dôjde k zániku BSM, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho
hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva.
Z ust. § 150 OZ pre vykonanie vyporiadania BSM vyplývajú tieto zásady: a) Základnou zásadou je, že
podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré

umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.). b) Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný
majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený
(samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov

a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky,
ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada
(môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. c) Pri vyporiadaní sa prihliadne aj
na potreby maloletých detí, čo sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané

jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva, najmä v súvislosti s tým, či na čas po rozvode
mu deti boli alebo neboli zverené do ďalšej výchovy. d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomerezodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom
prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby, ak je ich hodnota vyššia,
než jeho podiel na spoločnom majetku, mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému

manželovi v peniazoch.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že do masy BSM patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú.
E. L., a to rodinný dom s pozemkami, ktorý bývalí manželia nadobudli počas manželstva výstavbou
a v ktorom spoločne bývali počas väčšej časti trvania ich manželstva. Po odsťahovaní sa žalobcu

nehnuteľnosti užíva žalovaná. V konaní nebol medzi stranami spor o to, že predmetné nehnuteľnosti by
mali byť prikázané do vlastníctva žalovanej. Pokiaľ sa jedná o hodnotu týchto nehnuteľností, pôvodne
bola medzi stranami sporná, pričom žalobca predložil v tomto smere potvrdenie realitnej kancelárie,
resp. odvolával sa kalkulačky cien nehnuteľností dostupné na internete. Žalovaná predložila v priebehu
konania znalecký posudok z odboru Stavebníctvo, odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil
aktuálnu všeobecnú cenu týchto nehnuteľností, pričom pri jej stanovení sa vychádzalo zo stavu

nehnuteľnostíkudňuzánikuBSMstránsporu,čojepostupvsúladesovšeobecnouzásadouoceňovania
vecí v rámci vyporiadania BSM ustálenou v súdnej a doktrinálnej praxi a ktorá sa v zásade uplatňuje
práve v situácii, kedy vec po zániku BSM užíval ten účastník, ktorému je prikazovaná (v danom prípade
žalovaná). Zástupkyňa žalobcu uviedla, že hodnotu nehnuteľností stanovenú predmetným znaleckým
posudkom nenamietajú. Súd preto vychádzal z hodnoty uvedených nehnuteľností 144.732,66 Eur. Takto

stanovenú hodnotu pritom nemôže ovplyvniť skutočnosť, že dvor, resp. záhradu, plotom pričlenenú k
domu tvorí pozemok V. D.. č. XXX/XXX o výmere XXX m2, keď medzi stranami nebolo sporné, že tento
nebol súčasťou ich BSM a ku dňu ich rozvodu bol vo vlastníctve obce.

20. Hoci strany sporu v priebehu konania uvádzali, že počas manželstva bola postavená aj hospodárska

budova, súd dospel k záveru, že túto nebolo možné v tomto konaní vyporiadať ako súčasť ich
zaniknutého BSM. Hoci faktická existencia tejto murovanej stavby vyplýva aj z predložených fotografií
(č.l. 212 spisu), je primárne potrebné konštatovať, že táto stavba z právneho hľadiska neexistuje.
V konaní neboli predložené žiadne dokumenty týkajúce sa jej výstavby (predovšetkým z hľadiska
uplatnenia predpisov stavebného práva), stavba nemá pridelené súpisné číslo, nie je zobrazená na

katastrálnej mape. Z uvedených okolností vyplýva záver, že sa jedná o neoprávnenú stavbu, ktorá bola
navyše postavená na cudzom pozemku V. D.. č. XXX/XXX, ktorý ku dňu zániku BSM nepatril stranám
sporu, ale obci E. L.. Úpravu právnych pomerov k takejto stavbe preto nemožno riešiť v konaní o
vyporiadanie BSM, ale primárne postupom v zmysle predpisov stavebného práva, resp. právnu úpravu
týkajúcu sa zriadenia neoprávnenej stavby na cudzom pozemku obsahuje aj ust. § 135c OZ.

21. Pokiaľ sa jedná o hnuteľné veci, predpokladom ich vyporiadania v konaní o vyporiadanie BSM
je jednak preukázanie, že konkrétne veci skutočne patrili do zaniknutého BSM strán sporu, t.j. boli
nadobudnuté za trvania manželstva v súlade s podmienkami v § 143 OZ, a ďalej preukázanie,
že konkrétne veci stále existujú ako predmet vlastníctva strán sporu ku dňu rozhodovania súdu. V

prejednávanej veci strany sporu v priebehu konania v písomných vyjadreniach uvádzali viacero rôznych
hnuteľných vecí, ktoré by mali patriť do ich BSM. Na nariadených pojednávaniach v priebehu konania
za prítomnosti oboch strán došlo k zhode v ich tvrdeniach ohľadom toho, že spoločnými vecami, ktoré
teda skutočne tvoria súčasť ich nevyporiadaného BSM a stále fyzicky existujú, je celkovo 10 hnuteľných
vecí, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. U všetkých z nich sa pritom strany zhodli aj na tom,

komu by mali byť pri vyporiadaní prikázané do výlučného vlastníctva a u všetkých s výnimkou veľkej
pojazdnej miešačky sa zhodli aj na ich zostatkových hodnotách. Súd teda pri vyporiadaní prikázal tieto
hnuteľné veci v určených zostatkových hodnotách do výlučného vlastníctva strán sporu na základe
týchto ich zhodných prejavov počas pojednávaní. Pokiaľ sa jedná o spomenutú miešačku, súd vychádzal
zo zostatkovej hodnoty 10,- Eur, ku ktorej súd dospel spriemerovaním žalobcom uvádzanej hodnoty

20,- Eur a žalovanou uvádzanej hodnoty 0,- Eur, keď žiadna zo strán nepredložila ohľadom jej hodnoty
žiadny dôkaz. Pokiaľ sa jedná o ostatné hnuteľné veci uvádzané v priebehu konania, u niektorých z nich
sa strany zhodli, že nepatria do ich BSM, ale sú výlučným vlastníctvom žalobcu, resp. zhodne uviedli,
že nežiadajú ich vyporiadanie, resp. vyporiadanie ich hodnoty. To platí aj pre motorové vozidlá E. E.
K. N., preto nebol dôvod sa v konaní zaoberať spôsobom ich splácania a užívania, pričom navyše u

vozidla E. E. bolo zistené, že v čase rozhodovania súdu už fyzicky neexistuje, keďže bolo odovzdané na
vrakovisko a vyradené z evidencie. Pokiaľ v neskôr učinených písomných vyjadreniach niektorá strana
ohľadom vyššie uvedených hnuteľných vecí uvádzala zmenené skutkové tvrdenia ohľadom ich hodnoty,resp. existencie ako súčasti BSM, na takéto zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany
dohodli, súd v zmysle § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadal.

22. Poslednú skupinu hnuteľných vecí spomenutých v priebehu konania tvorili žalobcom uvádzané veci,
o ktorých tvrdil, že sa nachádzajú v predmetných nehnuteľnostiach a o ktorých zároveň tvrdil, že nie sú
súčasťou BSM strán, ale sú jeho výlučným vlastníctvom, nakoľko ich získal darom, resp. slúžili výlučne
výkonu jeho povolania. Jednalo sa o kotúčový magnetofón; náradie na opravy z kredencov a komody v
pivnici; mlynček na mäso z kuchyne v pivnici; príbory a kanva na mlieko; elektrosúčiastky z fotokomory;

motor zo starej práčky; knihy o kriminalistike z povaly; požičaná plynová bomba z piecky; stolík pod
TV. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná v priebehu konania nepoprela v zmysle, že by tvrdila
a preukazovala, že niektoré z uvedených vecí v skutočnosti tvoria predmet BSM strán a žiadala ich
vyporiadať. Súd preto nemal dôvod sa týmito vecami v tomto konaní zaoberať.

23. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, to znamená, že

treba vysporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva.Totovyporiadaniesavšakvykonáibamedzimanželmianievovzťahuktretímosobám.
Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143
OZ nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ, preto treba v zmysle §

853 OZ vychádzať z ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie,
teda primerane použiť § 149 a § 150 OZ. Predmetom vyporiadania sú len spoločné dlhy a nie dlhy, z
ktorých je zaviazaný len jeden z manželov. Ten môže len požadovať to, aby sa mu nahradilo, čo zo
svojho majetku (napr. zo svojej pôžičky) vynaložil na spoločný majetok a zasa je povinný nahradiť to, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok (na splácanie jeho dlhu).

24. Žalovaná v priebehu konania uvádzala, že si brala viaceré pôžičky, ktoré boli použité na stavbu
domu, ktorý je súčasťou BSM strán sporu. Konkrétne predložila doklady o pôžičke vo výške 10.000,-
Kčs, poskytnutej dňa 13.04.1990 a pôžičke vo výške 20.000,- Kčs poskytnutej dňa 24.09.1990, pri ktorej
aj zo samotnej zmluvy so Slovenskou štátnou sporiteľňou vyplýva, že ju uzavreli obe strany sporu

ako manželia. Okrem toho uvádzala pôžičku vo výške 100.000,- Kčs od Stavebnej sporiteľne u ktorej
uviedla, že zmluvu podpisovali obidvaja manželia a ešte aj ručiteľ, hoci samotná zmluva predložená
nebola. Sama pritom potvrdila, že pôžičky boli využité na stavbu domu, tvoriaceho predmet BSM a
boli počas trvania manželstva splatené. Z tohto dôvodu nemožno uvádzané pôžičky vyporiadať ako
pasívum BSM, keďže ku dňu zániku BSM boli splatené, teda ako pasívum už neexistovali. Je potrebné

uviesť, že uzavretím manželstva strán sporu dňa XX.XX.XXXX vzniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, pričom do tohto spoluvlastníctva patria aj všetky finančné prostriedky, ktoré nadobudne
ktorýkoľvek z manželov počas trvania manželstva (okrem zákonom presne stanovených výnimiek, napr.
prostriedkov získaných darovaním alebo dedením). Pokiaľ aj boli pôžičky splácané napr. zrážkami z
platu žalovanej v priebehu trvania manželstva, stále platí, že boli splácané zo spoločných peňažných

prostriedkov manželov. Keďže žalovaná nijako nepreukázala, že by mali byť splácané z jej vlastných
finančných prostriedkov netvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo strán, nebolo čo v tomto smere
zohľadniť ako jej vnos, kedy by bola oprávnená požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho osobitného
majetkuvynaložilanaspoločnýmajetok.Toistéplatíajprežalovanouuvádzanúpôžičkuvovýške8.000,-
Kčs (266,- Eur), ktorá v zmysle čestného prehlásenia Q. U. (č.l. 117 spisu) mala byť ňou poskytnutá

žalovanej v roku XXXX na kabrince v rámci stavby domu. Jednak táto pôžička opäť nie je pasívom BSM,
keďže ku dňu rozhodovania súdu mala byť splatená, a jednak opäť nemôže byť vnosom žalovanej,
keďže podľa uvedeného čestného prehlásenia (bez ohľadu na jeho hodnovernosť) mala byť splatená
po vyplatení životnej poistky po úmrtí syna žalovanej G. N., keď aj takéto prípadné poistné plnenie
realizované za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov patrí do BSM oboch manželov,

keďže nie je daná žiadna výnimka v zmysle § 143 OZ. Z dôvodov uvedených nižšie súd nezistil ani
relevantné dôvody, pre ktoré by mal tieto pôžičky zohľadniť v rámci prípadného stanovenia disparity,
teda nerovnakej výšky podielov strán pri vyporiadaní spoločného majetku.

25. Celkovo súd nemal preukázané, že by bolo v prejednávanej veci možné zohľadniť akýkoľvek vnos

zo strany žalovanej v zmysle § 150 OZ, t.j. že by bolo preukázané, že by vynaložila veci alebo peňažné
prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva na nadobudnutie alebo zhodnotenie spoločného
majetku patriaceho do BSM. Ako bolo uvedené, manželstvo strán sporu bolo uzavreté XX.XX.XXXX a
právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX, pričom akékoľvek prostriedky, ktoré ktorýkoľvek z manželovnadobudol počas trvania manželstva ako odmenu za prácu, zisk z podnikateľskej činnosti alebo
dôchodkovú dávku, tvoria spoločný majetok oboch manželov a pokiaľ je tento vynakladaný na
nadobudnutiealeboúdržbuvecípatriacichdoBSM,nemožnohovoriťovnosektoréhokoľvekzmanželov,

ktorý by pochádzal z jeho oddeleného majetku. Za vnos nemožno považovať ani prácu poskytnutú
medzi manželmi navzájom, resp. prácu iných osôb, napr. rodinných príslušníkov niektorého z manželov
pri stavbe ich nehnuteľnosti (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Cdo 205/2020 z
24.02.2021). Pokiaľ ide o žalovanou uvádzaný dar drevnej guľatiny počas stavby domu, tento súd nemal
hodnoverne preukázaný, keďže žalobca spochybňoval uvádzanú hodnotu 1.000,- Eur s poukazom

na menšie než žalovanou tvrdené množstvo (uvádzal len 7 m3), ako aj nižšiu kvalitu. Celkovo na
hodnoverné preukázanie takejto tvrdenej investície žalovanej práve vo výške 1.000,- Eur, ktorá by
mala byť jej výlučným majetkom, nie je s poukazom na rozporné tvrdenia žalobcu dostatočné čestné
prehlásenie (v prílohovej obálke na č.l. 73 spisu) spísané sestrou žalovanej po takmer 30 rokoch od
stavby predmetného domu.

26. V zmysle ustálenej praxe sa v rámci konania o vyporiadanie BSM nepriznáva ani náhrada bežných
udržiavacích nákladov, ktoré boli na spoločnú vec vynaložené tým z manželov, ktorý ju výlučne užíval.
Za takéto bežné udržiavacie náklady súd považuje napr. žalovanou uvádzanú kúpu bojlera, resp. opravu
WC vykonané v čase, kedy žalobca dom už neužíval, rovnako platby poistného za obdobie po roku
XXXX (žalovaná doložila poistku zo dňa 27.02.2017, v zmysle ktorej sú poistené nehnuteľnosti pred

poškodením, ako aj poistenie zodpovednosti za škodu s celkovým ročným poistným 122,- Eur). Takisto
uvádzané opravy elektroinštalácie a vodoinštalácie, o ktorých žalovaná predložila faktúry z roku 2020 vo
výške spolu 427,- Eur (č.l. 71-72 spisu), ktoré navyše boli vykonané už po zániku BSM strán. Investície
vykonané po zániku BSM strán sporu, medzi ktoré spadá aj vybudovanie parkovacieho státia v roku
2021, nie je dôvod v konaní zohľadňovať, keďže nehnuteľnosti boli ocenené podľa ich stavu ku dňu

zániku BSM (teda bez zohľadnenia neskorších investícií), čo je v súlade s ustálenou praxou, pretože
pokiaľ nehnuteľnosti majú pripadnúť do vlastníctva žalovanej, jej vlastné investície vykonané po rozvode
manželstva sú jej benefitom (potenciálne zhodnotenie nehnuteľnosti). Z rovnakých dôvodov nebolo na
druhej strane možné zohľadniť ani náklady žalobcu na jeho bývanie v Š., keďže každá strana sporu
musí vynakladať náklady v súvislosti s vlastným bývaním a nie je dôvod sa nimi osobitne zaoberať v

konaní o vyporiadanie BSM.

27. Na druhej strane súd mal preukázané splnenie podmienok na zohľadnenie vnosu uvádzaného
žalobcom vo výške 1.660,- Eur (50.000,- Kčs), keď bolo preukázané, že táto suma bola vložená dvomi
platbami počas trvania manželstva strán v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na vkladnú knižku

vydanú na meno žalobcu a v konaní nebolo sporné, že sa jednalo o výplatu zo strany žalobcovho brata
v súvislosti s majetkovým vyporiadaním žalobcovej inej nehnuteľnosti v F. mimo režimu BSM. Tieto
prostriedky teda boli výlučným majetkom žalobcu a z histórie výberov z vkladnej knižky (keď ku dňu
19.11.1990 bol zostatok už len 39,90 Kčs) možno hodnoverne usúdiť, že tieto boli použité v súvislosti so
stavbou rodinného domu v E. L. patriaceho do BSM strán, čo žalovaná ani nepopierala. Nebolo medzi

stranami sporné, že jeho výstavba prebiehala v rokoch 1988 až 1991, čo ostatne vyplýva aj z údajov na
príslušnom liste vlastníctva. Ďalší tvrdený vnos žalobcu vo výške 256,- Eur za vyplatenú poistnú sumu
zo životnej poistky z predchádzajúceho manželstva nebol v konaní preukázaný.

28. Pri vyporiadaní BSM sa v zmysle § 150 OZ zásadne vychádza z princípu parity, teda rovnosti

podielov oboch bývalých manželov na majetku patriacom do BSM. Odklon od uvedenej zásady musí
byť odôvodnený individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu a pristúpiť k nerovnomernému určeniu
podielov je možné iba výnimočne v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov. Je potrebné uviesť,
že v zmysle ustálenej aplikačnej praxe a doktríny je nerovnaká výška podielov namieste zásadne
iba v prípade zjavnej nerovnomernosti účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti

o rodinu a spoločnú domácnosť. Relevantné sú pritom len také konania, ktoré sa vo významnej
miere nepriaznivo prejavujú v majetkovej sfére BSM alebo v starostlivosti o rodinu. Ani samotné
príčiny rozvratu manželstva, pokiaľ zároveň nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným
majetkom alebo na starostlivosť o rodinu, nie sú pre rozhodnutie súdu významné. Vo všeobecnosti
platí, že podiel na vyporiadaní spoločného majetku nemožno znížiť iba preto, že príčinou rozvratu

manželstva bol napr. mimomanželský vzťah jedného z manželov, alkoholizmus, návykové látky,
gamblerstvo alebo iné nežiaduce javy v manželstve, ak sa takéto skutočnosti nepriaznivo neprejavili
v hospodárení so spoločným majetkom alebo v zabezpečovaní starostlivosti o rodinu. Ani samotné
oddelené hospodárenie manželov, hoci trvajúce dlhší čas, nie je dôvodom na stanovenie rozdielnychpodielov (porov. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie.
Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1236-1237).

29. V prejednávanej veci žalovaná žiadala, aby súd aplikoval princíp disparity podielov, keď za
relevantné dôvody označila žalobcov alkoholizmus, bezdôvodné opustenie domácnosti, absenciu
pričinenia o nadobudnutie a udržanie nehnuteľností, absenciu finančnej participácie na nákladoch
spojených s nehnuteľnosťou a súvisiacimi službami, absencia participácie na výchove a starostlivosti
o deti. Takéto dôvody na odklon od princípu parity žalobca popieral. V konaní v prvom rade nebolo

preukázané, že by sa žalobca podieľal významne nižšou mierou na stavbe predmetného rodinného
domu. Manželstvo strany uzavreli XX.XX.XXXX a dom bol stavaný v rokoch XXXX-XXXX. Za tým
účelom manželia vzali niekoľko pôžičiek, ktoré boli splatené zo spoločných prostriedkov počas trvania
manželstva. Obe strany vo svojich písomných vyjadreniach prezentovali výšku svojich príjmov v období
po uzavretí manželstva, pričom nebolo nijako spochybnené, že obaja boli zamestnaní a po roku XXXX
žalobca poberal dôchodok. Z takýchto príjmov oboch manželov bola vedená spoločná domácnosť a

výstavba domu, pritom nie je možné uplatňovať princíp disparity podielov len preto, že prípadne jeden
z manželov mal vyšší príjem ako druhý. V konaní neboli nijako preukázané tvrdenia žalovanej, že v
podstate dom postavila, vymurovala, betónovala sama, keď jednak chodila do práce, jednak sa jej dňa
XX.XX.XXXX narodil syn B. a zároveň v tom čase so žalobcom ešte viedli spoločnú domácnosť. Vo
svojich vyjadreniach pritom sama uvádzala aj niektoré práce, ktoré vykonával žalobca, napr. murovanie

balkónov. Samotný žalobca potom uvádzal, že dom murovali, stavali priečky, strechu, ťahali elektrinu
atď. spolu so žalovanou. Okolnosť, že by sa žalobca nepodieľal na stavbe domu, pritom nevyplýva ani
zo žalovanou predložených vyjadrení jej detí. Navyše bolo v konaní preukázané, že na stavbu domu
boli použité aj vlastné finančné prostriedky žalobcu vo výške 50.000,- Kčs. Špecifikom prejednávanej
veci, ktoré vyplynulo z vyjadrení strán je, že počas obdobia približne 20 rokov pred samotným rozvodom

manželstva, mali strany medzi sebou vzájomne negatívne vzťahy, ktoré vyústili do toho, že v podstate
žili oddelene, keď žalobca obýval časť spoločného domu (pôvodne pivnicu a garáž) a takisto hospodárili
oddelene, keď väčšinu času si každý z nich zabezpečoval napr. stravu a hygienu osobitne. Tento stav
trval pritom dlhodobo, žalovaná uvádzala, že už približne od roku XXXX, žalobca uvádzal rok XXXX.
Aj z predloženého rozsudku OS Žiar nad Hronom sp. zn. XNc/XX/XXXX zo dňa 15.03.2001 vyplýva,

že dňa XX.XX.XXXX podala žalovaná proti žalobcovi návrh na určenie vyživovacej povinnosti k ich
spoločnému synovi B., U.. XX.XX.XXXX, ktorá bola žalobcovi určená vo výške 1.000,- Sk. V uvedenom
konaní bolo zistené, že manželia žijú spolu, ale nevedú spoločnú domácnosť, do N. XXXX žalobca dával
žalovanej financie na výživu syna, uviedol, že starostlivosť o neho zabezpečuje manželka, nakoľko majú
rozdielne výchovné prístupy a vznikajú medzi nimi nezhody. Bolo zistené, že všetky potreby maloletého

zabezpečovala žalovaná, ktorej príjem bol cca 9.000,- Sk a rodinné prídavky, žalobca bol poberateľom
invalidného dôchodku vo výške 6.500,- Sk, pričom v domácnosti hradil inkaso vo výške 2.000-2.500 Sk.
S hradením inkasa pritom žalobca pokračoval až do C. XXXX, hoci v tom čase už bol zo spoločného
domu odsťahovaný, keď podľa predložených inkasných poštových lístkov v uvedenom období jeho
mesačná výška bola 61,04 Eur, resp. každý druhý mesiac (aj so zálohou na plyn) vo výške 117,04 Eur.

Bolo teda zistené, že žalobca sa podieľal na nákladoch na bývanie v spoločnom dome, hoci minimálne
od konca 90-tych rokov hospodárili s manželkou oddelene. V konaní bolo zistené, že približne v roku
XXXX sa žalobca z domu odsťahoval a odvtedy býva u priateľky v Š.. Súd však nedospel k záveru,
že by toto odsťahovanie bolo bezdôvodné, ako uvádzala žalovaná, resp. že by bolo naň potrebné
prihliadnuťpriurčenípodielovnamajetkuvBSM.Akoužbolouvedené,počasobdobiacca15rokovpred

odsťahovaním sa žalobcu boli medzi manželmi dlhodobo navzájom zlé vzťahy, hospodárili oddelene,
žalobca sa podieľal na nákladoch na domácnosť platením inkasa a inak každý zabezpečoval svoje
potreby sám. Nebolo preukázané násilie ani z jednej strany, hoci obe strany hovorili najmä o psychickom
týraní zo strany druhého manžela. V každom prípade v okolnostiach konkrétnej veci je akceptovateľné,
že žalobca sa po dlhom období nezhôd a psychickej nepohody rozhodol spoločný dom opustiť a nájsť

si iné bývanie. Pokiaľ sa jedná o požívanie alkoholu zo strany žalobcu, toto síce uvádzali vo svojich
písomných vyjadreniach deti žalovanej G. Ž. K. Ž. N., ako aj spoločný syn strán sporu B. L., ani z
týchto vyjadrení však nevyplýva, že to malo mať výrazný priamy negatívny dopad na hospodárenie so
spoločnýmmajetkomalebonastarostlivosťorodinudotakejmiery,abytobolorelevantnéprestanovenie
disparity pri vyporiadaní BSM. Treba uviesť, že dcéry žalovanej G. Ž. K. Ž. N. nadobudli plnoletosť v

rokoch XXXX, resp. XXXX a osamostatnili sa teda XX rokov pred rozvodom manželstva strán. Spoločný
syn B. L. uviedol, že od 15-tich rokov (t.j. rok XXXX) býval na internáte a hoci uvádzal situácie, kedy
bol jeho otec opitý, ani z jeho vyjadrenia nevyplýva, že by sa to malo výrazne negatívne podpísať
na celkovej starostlivosti o rodinu, resp. spoločný majetok manželov, príp. zanechať pretrvávajúcenegatívne dôsledky. Potvrdil, že ak jeho rodičia na seba natrafili, často sa hádali, predmet hádok bol
rozličný, čo len potvrdzuje dlhodobo vzájomne zlé vzťahy medzi stranami sporu počas ich manželstva,
ktoré súd nemal dôvod vziať do úvahy v prospech či neprospech žiadnej z nich. Pokiaľ sa jedná o vzťahy

v rodine, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoP/
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol potvrdený rozsudok o rozvode strán sporu, kde samotná
žalovaná nesúhlasila s rozvodom, uvádzala, že boli s manželom spolu na synovej stužkovej, dcére na
svadbe,zaťovinaokrúhlejoslave,dokoncauviedla,žemážalobcustáleradaabolamuochotnáodpustiť
prešľap v podobe odchodu k inej žene. Súdy v konečnom dôsledku v rozvodovom konaní vyhodnotili,

že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené a žalovaná nesúhlasila s rozvodom len z dôvodu
svojho vyššieho veku.

30. Súd teda s ohľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci nezistil dôvody na strane žalobcu
týkajúce sa hospodárenia so spoločným majetkom, resp. starostlivosti o rodinu, ktoré by boli natoľko
relevantné, aby znížil podiel žalobcu na vyporiadavanom majetku až do takej miery, ako žiadala

žalovaná. Napriek tomu súd určité dôvody na zníženie podielu žalobcu vzhliadol. Vo všeobecnosti je
spôsob aplikácie princípu disparity podielov, resp. jeho rozsah ponechaný na odôvodnenej úvahe súdu,
keď môže byť stanovený pevnou sumou, o ktorú sa podiel niektorého z bývalých manželov zníži, určenú
odhadom súdu s prihliadnutím na okolnosti veci, príp. určený ako percentuálne zníženie podielu, alebo
napr. prikázaním niektorej veci jednému z bývalých manželov bez povinnosti výplaty druhému bývalému

manželovi za túto vec a pod. V prejednávanej veci súd zohľadnil, že žalovaná sa väčšou mierou pričinila
o udržiavanie spoločnej nehnuteľnosti, konkrétne čo sa týka opravy krbu slúžiaceho na vykurovanie
(faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 38.806,- Sk, t.j. 1.288,12 Eur) a rekonštrukcie poškodeného plota z
roku XXXX (s nákladmi 3.234,95 Eur, ku ktorým žalovaná predložila doklady a žalobca ich samotnú
výšku nespochybňoval), teda v oboch prípadoch počas trvania manželstva. Obe tieto udržiavacie práce

sa v konečnom dôsledku prejavili na udržaní, príp. zvýšení hodnoty nehnuteľností, pričom žalobca
nepoprel, že sa na nich nepodieľal, tvrdil len ich neúčelnosť, s čím sa súd nestotožnil. Keďže tieto
práce boli vykonané počas trvania manželstva a žalovaná nepreukázala, že by použila vlastné finančné
prostriedky,nemoholichsúdpovažovaťzavnoszoddelenéhomajetkužalovanejdospoločnéhomajetku
v BSM. Napriek tomu súd túto činnosť žalovanej zohľadnil v rámci stanovenia disparity podielov s

prihliadnutím na jej väčšiu zásluhu na udržiavaní spoločného majetku v tomto smere. Konkrétne súd
vychádzal z nákladov vo výške cca 4.500,- Eur a znížil podiel žalobcu na vyporiadavanom majetku o
polovicu tejto sumy, teda o 2.250,- Eur. Okrem toho súd z obdobných dôvodov v rámci úvah o výške
podielov jednotlivých strán zohľadnil v neprospech podielu žalobcu polovicu fixných platieb za odberné
miesto elektriny a plynu v spoločnom dome, keďže na týchto nákladoch sa fakticky nepodieľal, hoci sú

spojené s údržbou spoločného majetku a platia sa bez ohľadu na rozsah spotrebovaných energií (ktoré
spotrebovala žalovaná, ktorá v dome bývala a na tieto nebol dôvod prihliadať). Konkrétne u elektriny
súd vychádzal z fixnej platby za odberné miesto 8,35 Eur mesačne a u plynu 8,64 Eur mesačne, ako
uvádzala žalovaná a korešponduje to s predloženými vyúčtovacími faktúrami (č.l. 142-143 spisu). Súd
zohľadnil obdobie C.M. XXXX až C. XXXX (rozsudok vyhlásený XX.XX.XXXX), t.j. 91 mesiacov, čo

predstavujespolu1.546,-Eur,zktorejsúdvneprospechpodielužalobcuzohľadnilpolovicu,t.j.773,-Eur.
Obdobne postupoval súd ohľadom platenia dane z nehnuteľností, ktorá bola stanovená rozhodnutím
obce vo výške 17,71 Eur ročne, čo za obdobie 7 rokov (2016-2022) činí 123,97 Eur, na ktorých by sa
mal žalobca podieľať polovicou, t.j. 61,99 Eur. Žalobca doložil doklady (č.l. 166 spisu), že uhradil daň
vo výške 17,71 Eur dňa 06.04.2017 a dňa 12.06.2019 poslal poštovou poukážkou žalovanej sumu 18,-

Eur, teda v neprospech jeho podielu súd zohľadnil sumu 26,28 Eur. Celkovo teda súd aplikoval princíp
disparity podielov strán sporu na vyporiadavanom spoločnom majetku tak, že znížil podiel žalobcu o
sumu 3.050,- Eur, o ktorú sa teda zvýšil podiel žalovanej.

31. Celková hodnota vyporiadavaných aktív BSM predstavovala sumu 144.982,66 Eur (hnuteľné veci

250,- Eur + nehnuteľnosti 144.732,66 Eur). Neboli vyporiadavané žiadne pasíva. Od celkovej hodnoty
BSM bolo potrebné odpočítať výšku preukázaných vnosov z osobitného majetku jednotlivých manželov,
ktoré sú pohľadávkou voči BSM, v tomto prípade sumu 1.660,- Eur ako vnos žalobcu. Tým vychádza
hodnota 143.322,66 Eur, ktorá je určujúca pre základné vyčíslenie podielov. Pokiaľ by boli rovnaké,
každý z manželov by mal nárok na polovicu z tejto čiastky (71.661,33 Eur). V prejednávanej veci

súd znížil podiel žalobcu a tým zvýšil podiel žalovanej o 3.050,- Eur, t.j. podiel pripadajúci na žalobcu
predstavuje sumu 68.611,33 Eur a na žalovanú 74.711,33 Eur. Podiel žalobcu následne treba zvýšiť o
výšku jeho vnosov, t.j. o sumu 1.660,- Eur na výslednú hodnotu 70.271,33 Eur. Súčet oboch podielov
i so započítaním vnosov (žalobca 70.271,33 Eur, žalovaná 74.711,33 Eur) musí dať v súhrne celkovúhodnotu aktív BSM (144.982,66 Eur) (porov. k tomu napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/367/2013,
resp. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/165/2018). Žalobca pri vyporiadaní BSM získal
hnuteľné veci v hodnote 100,- Eur, teda menej o sumu 70.171,33 Eur, ako je konečná výška jeho

podielu. Ak na druhej strane vyrovnávací podiel žalovanej predstavuje sumu 74.711,33 Eur a získava
majetok v hodnote 144.882,66 Eur, musí v rámci vyporiadania spoločného majetku zaplatiť žalovanému
sumu 70.171,33 Eur. Súd určil žalovanej na zaplatenie sumy 70.171,33 Eur žalobcovi lehotu 90 dní od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorú súd považuje za primeranú vzhľadom na výšku výplaty, vek a sociálne
pomery žalovanej.

32. S poukazom na princíp koncentrácie konania súd nevyhovel návrhu žalovanej na doplnenie
dokazovania, keď najmä navrhovala vykonanie výsluchu jej detí, resp. aj spoločného syna strán
ako svedkov. Tento návrh na vykonanie dokazovania žalovaná učinila v písomnom podaní zo dňa
01.02.2023,pričomužnapojednávaníkonanomdňa25.10.2022uvádzalapotenciálnuaplikáciuprincípu
disparity podielov a súd ju navyše osobitnou výzvou, ktorá bola jej právnej zástupkyni doručená dňa

08.12.2022 vyzval, aby s poukazom na dĺžku a priebeh konania svoje návrhy na doplnenie dokazovania
predostrela súdu najneskôr do 10.01.2023. Vykonávanie ďalších dôkazov by si za daných okolností
vyžadovalo odročenie pojednávania, pričom žalovanej nič mu nebránilo takéto prostriedky procesnej
obrany uplatniť skôr, t.j. včas.

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34. Pri rozhodovaní o trovách v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné vychádzať zo skutočnosti,
že takéto konanie je typickým príkladom konania označovaného „iudicium duplex“, v ktorom majú obe
strany tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného. Svoje špecifiká má v tomto prípade aj rozhodovanie

o trovách konania, pretože ide v podstate o rozhodnutie v záujme obidvoch sporových strán, pričom ich
úspešnosť nie je možné kategoricky posúdiť ako to má na mysli § 255 ods. 1 CSP. Preto si spravidla,
pri dodržaní základnej parity podielov, každá strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude
druhému nič hradiť. Medzi stranami pred podaním žaloby neprebiehala komunikácia, ktorá by mala
smerovať k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM, keď si len vymenili strohé písomné vyjadrenia bez

konkrétnych návrhov riešenia. V konečnom dôsledku medzi stranami nebol sporný rozsah BSM, keď
sa v priebehu konania zhodli aj na jednotlivých hnuteľných veciach a ich hodnotách. Pokiaľ sa jedná o
hodnotu nehnuteľností, súd vychádzal z predloženého znaleckého posudku, ktorý stanovil cenu vyššiu
než predtým uvádzanú žalovanou a nižšiu než uvádzanú žalobcom. Nebol spor o to, že nehnuteľnosti
majú byť prikázané žalovanej. Obom stranám sporu súd nezohľadnil viaceré ich nedôvodné, resp.

nepreukázané tvrdenia, ktorými sa snažili zvýšiť svoj vyporiadací podiel. Aj princíp disparity podielov
súd aplikoval v neprospech podielu žalobcu vo výrazne menšom rozsahu, než navrhovala žalovaná.
Súd vykonával dôkazy navrhnuté oboma stranami a na ich základe dospel na základe svojej úvahy
k vyššie uvedeným záverom ohľadom rozdelenia spoločného majetku. V danej situácii teda nemožno
jednoznačne konštatovať procesný úspech niektorej zo sporových strán a jeho mieru. Je preto namieste

rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcomkonaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.