Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, October 17, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200471
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8619200471.22

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: HK LOAN Sp. z o.o., Mickiewicza 18/6, Katowice
40-092, Poľská republika, IČO: 24 330 831 zastúpeného: Mgr. Juraj Berežný, advokát, Centrálna
2/38, Svidník, proti žalovanému: INŽINIERING PLUS s.r.o., 094 09 Majerovce 120, IČO: 45 986 622,
zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Lukáš Michaľov, s.r.o., Thurzova 6, Košice, o návrhu na
čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.08.2021 domáhal, aby súd
čiastočne zrušil zabezpečovacie opatrenie, prostredníctvom ktorého bolo zriadené záložné právo na
všetky nehnuteľnosti v intenciách výroku uznesenia z 10.01.2020, s výnimkou ponechania zriadeného
záložného práva na nehnuteľnostiach - sklade stojacom na parcele reg. B.-P., par. č. XXXX, k. ú. E.,

ktorého všeobecná hodnota bola určená na 194.252,52,- EUR, sklade stojacom na parcele reg. B.-P.,
par. č. XXXX, k. ú. E., ktorého všeobecná hodnota bola určená na 139.591,70,- EUR, pozemku reg. B.-
P., par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 22.820,85,- EUR a pozemku reg. B.-P.,
par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 18.488,25,- EUR podľa znaleckého posudku
č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. C. H.. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením súdu zo dňa
10.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2020, bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie,

ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach patriacich žalovanému.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/3/2021-482 zo dňa 02.03.2021,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou o zamietnutí návrhu žalovaného
na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa uvedeného rozhodnutia odvolací súd je toho názoru, že
ust. § 334 CSP nepokrýva všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, keďže sa jedná iba o
demonštratívny výpočet odpadnutia dôvodov. Žalovaný zotrváva na názore, že ust. § 334 CSP nemožno

interpretovať úzko a formalisticky. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie. Zákonodarca expressis verbis používa pojem „primerane“ a nie „totožne“,
„rovnako“, resp. „v takom istom rozsahu“. Z príslovky „primerane“ možno usudzovať na potrebu použitia
analógie zákona v procese aplikácie práva. Zákonodarca použitím pojmu „primerane“ jednoznačne
pripúšťa, že medzi rozhodovaním o neodkladných opatreniach a rozhodovaním o zabezpečovacích
opatreniach existujú určité odlišnosti. Zabezpečovacie opatrenie je spôsobilé zasiahnuť väčšmi do

majetkovej situácie strany ako neodkladné opatrenie, osobitne pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.
Dotýka sa výlučne majetku, pričom neodkladné opatrenie nemusí mať majetkovú väzbu. Preto je
ustanovenia o neodkladnom opatrení potrebné aplikovať len primerane, nie však mechanicky, ale
v súlade s doktrinálne objektivizovaným duchom analogického používania práva. Súd môže podľa
názoru žalovaného vo veciach zabezpečovacích opatrení rozhodovať voľnejšie, v súlade s účelom a
charakterom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Kým totiž na zrušenie neodkladného opatrenia sa

ust. § 334 CSP aplikuje priamo, na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa aplikuje analógiou podľa
ust. § 344 CSP. To je dôvod, prečo ust. § 334 CSP nemožno na zrušenie zabezpečovacieho opatreniapoužiť rovnako ako na zrušenie neodkladného opatrenia. Používanie ust. § 334 CSP vo veciach
zabezpečovacích opatrení musí rešpektovať formálno-systematickú súvislosť s inými paragrafmi CSP
(v konkrétnom prípade s ust. § 344 CSP), t. j. nesmie byť v rozpore s ust. § 344 CSP. Z uvedeného

dôvodu je žalovaný v plnom súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyrieknutým v
uznesení zo dňa 02.03.2021, presvedčený, že v tomto prípade nemožno aplikovať ust. § 334 CSP
prísne, mechanicky, formalisticky, bez ďalšej analýzy a umožniť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia
jedine v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V náleze sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo
dňa 31. augusta 2017 Ústavný súd SR lapidárne podotýka: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým

všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický
postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným
znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho
vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii
právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a
vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Ďalej poukázal

na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 21/96 zo dňa 4. februára 1997 a nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 33/97 zo dňa 17. decembra 1997. Žalovaný ďalej v plnej zhode s názorom
Krajského súdu v Prešove vyrieknutým v uznesení zo dňa 02.03.2021 uvádza, že ust. § 334 CSP
nepokrýva všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia. Zákonodarca pri kreovaní právnej
normy nemôže pokryť všetky potenciálne situácie do budúcnosti. Zmena materiálnych okolností, ktorá

nastane po prijatí právnej úpravy, vyvoláva vznik medzery v práve, odchýlky, ktorú zákonodarca pôvodne
neplánoval (rozsudok Spolkového ústavného súdu Nemecka 1 BvR 1905/02 zo 6. decembra 2005).
Žalovaný sa takto domáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nie z dôvodu, že odpadol dôvod,
pre ktorý bolo zriadené (ust. § 334 CSP), ale z dôvodov, ktoré CSP priamo nepomenúva, ale ani
nevylučuje ich aplikáciu. Jedným z týchto dôvodov je práve proporcionalita. Žalovaný sa dostal do

situácie, ktorá ho neproporcionálne obmedzuje v podnikaní, nakoľko má „zablokovaný“ majetok v
niekoľkonásobnej hodnote ako je žalovaná pohľadávka, ktorú navyše spochybňuje. Žalovaný opätovne
poukazuje na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať,
musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť
takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje

zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný
nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Takýto
prístup je v plnej zhode s argumentáciou Krajského súdu v Prešove uvedenou v uznesení zo dňa
02.03.2021, č. k. 3Cob/3/2021-482: „Bezpochyby súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov
do majetkových pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k

pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, v procesnom štádiu keď
posudzujesamotnýnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Zhľadiskarozsahuzabezpečenia
by nemal súd pripustiť, aby vznikol celkom zjavný nepomer. Pri posudzovaní návrhu na čiastočné
zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je potrebné prvotne posúdiť, či medzi odpadnutie
dôvodov, pre ktoré bolo pôvodne zabezpečovacie opatrenie nariadené patrí aj proporcionalita. Teda

je potrebné si položiť otázku či súd pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov osoby, ktorá má
byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd
zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. (...) Obiter dictum odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že k
argumentácii odvolateľa o potrebe výkladu ustanovení § 434 a § 433 CSP a zohľadnenia proporcionality

je potrebné dodať, že proporcionalitu ako kritérium vyextrahované z Civilného sporového poriadku
pre čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nemožno a priori vylúčiť (pokiaľ toto
kritérium je súd povinný zohľadniť pri rozhodnutí o zabezpečovacom opatrení, je povinný vykonať test
proporcionality opätovne pri posudzovaní návrhu na čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho
opatrenia). Zriadením sudcovského záložného práva na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,

pre okres E., obec E., k.ú. E. sa žalovaný prakticky dostal do situácie, že nemôže reálne vykonávať
podnikateľskú činnosť vrátane nakladania so svojim majetkom. Žalovaný nevytvára z dôvodu blokácie
všetkých nehnuteľností takmer žiaden zisk, nakoľko všetky príjmy z nájmu sú vynakladané na základné
aspekty prevádzky. V tomto konaní si žalobca uplatňuje spornú pohľadávku vo výške istiny 250.000,-
EUR + príslušenstvo, pričom túto pohľadávku zabezpečuje sudcovské záložné právo zriadené na

nehnuteľnostiach v hodnote viac ako 4 milióny eur, čo je absolútne neproporcionálne. Nie všetky
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX sú znalecky ohodnotené. Priložené znalecké posudky pritom
preukazujú hodnotu len časti areálu. Na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, pre okres E., obec
E., k.ú. E. je zriadené tiež zmluvné záložné právo v prospech záložného veriteľa M., spol. s r.o., U. X,080 01 Prešov, IČO: XX XXX XXX. Žalovaný oznámil súdu, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky záložného veriteľa v prvom poradí M. banka, a.s., na
spoločnosť M., spol. s r. o., so sídlom U. X, 080 01 Prešov. Ide o právneho nástupcu záložného veriteľa

M. banka, a. s., na ktorej zabezpečenie bolo zriadené bankové záložné právo na všetky nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, pre k. ú. E., obec E., okres E.. Výška pohľadávky
zmluvne zabezpečeného veriteľa M., spol. s r. o., so sídlom U. X, 080 01, Prešov predstavuje sumu
713.500,- EUR. Mesačná splátka činí 6.000,- EUR. Žalovaný dodal, že toho času sa nachádza v procese
rokovania s R. A. a.s. ohľadom refinancovania úveru na uhradenie pohľadávky záložného veriteľa v

prvom rade spoločnosti M., spol. s r. o., so sídlom U. X, 080 01 Prešov. R., a.s. bude stačiť zmluvné
zabezpečenie na nehnuteľnosti uvedené v znaleckom posudku č. XXX/XXXX v hodnote 1.807.000,-
EUR, pričom zvyšné nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ neboli predmetom ocenenia budú môcť byť scudzené
za účelom získania finančných prostriedkov, investícií do areálu a zabezpečenia finančných prostriedkov
pre reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Bez zrušenia zabezpečovacieho opatrenia aspoň na
časťnehnuteľnostíniejemožnérefinancovaťtentoúver(veriteľM.,spol.sr.o.)azabezpečiťžalovanému

opätovné reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti. Navyše množstvo z nehnuteľností je v dezolátnom
stave a ich rekonštrukcia je viac než potrebná. Bez finančných prostriedkov to však možné nebude.
Práve tieto vie žalovaný získať scudzením časti areálu bez ohrozenia postavenia veriteľov vrátane
žalobcu, nakoľko tento bude mať svoju pohľadávku stále „krytú“ sudcovským záložným právom.

2. Žalovaný k návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil prehľad príjmov a
výdavkov, Znalecký posudok č. XXX/XXXX, Znalecký posudok č. XXX/XX, pôdorys areálu, potvrdenie
o zostatku vyhotovené spoločnosťou M., spol. s r.o., mailovú komunikáciu s R. A., a.s.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom na čiastočné zrušenie

zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 12.08.2021 nesúhlasí. Uviedol, že k zrušeniu zabezpečovacieho
opatrenia môže dôjsť len, ak odpadne dôvod, pre ktorý bolo nariadené, pričom tento dôvod neodpadol,
a to ani z časti. Žalovaný mal možnosť svoj nesúhlas s nariadeným zabezpečovacím opatrením
prezentovať v odvolaní, ktoré však nepodal, čím sa právne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
U žalobcu stále pretrváva obava z ohrozenia exekúcie o to viac, že žalovaný má preukázateľne v úmysle

rozpredávať majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný do konania predložil
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX a aj potvrdenie o zostatku záložného práva v
prospech spoločnosti M., spol. s r.o., avšak žalovaný nepredložil dôkaz o tom, akým spôsobom a to
aspoň z časti uspokojí spoločnosť M., spol. s r.o., pričom mu príde nepravdepodobné, že kupujúci -
O. s.r.o. uhradí kúpnu cenu vo výške 290.000,- EUR predávajúcemu O. PLUS s.r.o. s tým, že záložné

právo v prospech M., spol. s r.o. ostane zapísané aj po prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ by to však aj
bola pravda nastáva otázka, prečo by sa mala nevyhnutne odstrániť len poznámka z LV č. XXX o
zriadení zabezpečovacieho opatrenia v časti predmetu kúpy a nie aj záložné právo spoločnosti M.,
spol. s r.o. Poukázal tiež na skutočnosť, že predmetom zmluvy je len stavba stojaca na pozemku
parc. reg. „. P., č. XXXX bez samotného pozemku, pokladá za málo pravdepodobné, že by si niekto

kupoval stavbu bez pozemku na ktorom je postavená, pričom poukázal aj na nepriaznivú finančnú
situáciu kupujúceho, ktorý bol založený v roku 2020 so základným imaním vo výške 5.000,- EUR a s
negatívnym výsledkom hospodárenia za rok 2020, nie je mu preto zrejmé, ako by reálne chcel do 60
dní od podpisu zmluvy financovať kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 290.000,- EUR. Nemyslí
si, že by išlo o skutočnú vôľu kupujúceho o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale len o

nepravdivý dôkaz. Žalovaný vo svojom návrhu ďalej uvádza, že pre zriadené sudcovské záložné právo
na všetkých nehnuteľnostiach nemôže reálne vykonávať podnikateľskú činnosť vrátane nakladania
so svojim majetkom, avšak neuviedol akým spôsobom (okrem predaja nehnuteľnosti) mu je bránené
vykonávať podnikateľskú činnosť. Na základe verejne dostupných zdrojov je však zrejmé, že podľa
účtovnej závierky a Štatistického úradu sú hlavným predmetom podnikania žalovaného - Zemné práce,

a teda nie je jasné, ako zriadenie sudcovského záložného práva na všetkých nehnuteľnostiach môže
žalovanému brániť vo vykonávaní jeho hlavného predmetu podnikania. Poukázal aj na deklarované
príjmy z nájmu vo výške 13.247,50,- EUR, ku ktorým žalovaný do spisu nedoložil dôkaz a tiež poukázal
aj na verejne dostupné zdroje (M..sk), kde celková výška výnosov žalobcu za rok 2020 je 251.517,-
EUR, a teda žalobca musí mať okrem nájmu aj iné výnosy z podnikania. Nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v areáli žalovaného majú podľa jeho vyjadrenia hodnotu vyššiu ako 4 milióny eur, avšak celý areál
ponúka žalovaný na predaj za cenu 2,25 milióna (ponuka realitnej kancelárie P. S., Š. X, 071 01 E.,
www.P.-S..sk ), čím si sám odporuje a prezentuje svoje tvrdenia tak, ako mu to v danom čase vyhovuje.
Celý areál žalovaný nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od predchádzajúceho vlastníkav dražbe za sumu cca 700.000,- EUR (bola to najvyššia ponuka). Od nadobudnutia vlastníckeho
práva v areáli neprebehla významná investícia, ktorá by hodnotu areálu zvýšila, práve naopak, po
nadobudnutí vlastníckeho práva začal žalovaný areál rozpredávať a tak znížil jeho hodnotu o sumu

240.000,- EUR (10.000m2 pozemkov vrátane dvoch budov ). Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia
pokračoval žalovaný v rozpredávaní areálu (betónové panely v sume 70.000,- EUR), ktoré boli podľa
jeho názoru súčasťou zabezpečovacieho opatrenia a tak na žalovaného podal trestné oznámenie na
obvodnom oddelení PZ v E. pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania veriteľa. Žalovaný
nadobudol areál v dražbe pre 4 rokmi za cenu 700.000,- EUR, do dnešného dňa areál neprešiel

výraznou rekonštrukciou, areál bol čiastočne rozpredaný za sumu 310.000,- EUR (dôkaz je obsiahnutý
v samotnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), z uvedeného vyplýva, že areál ma
reálnu hodnotu niečo okolo 400.000,- EUR, pričom spoločnosť M.I., spol. s r.o., eviduje voči žalovanému
dlh vo výške 713.500- EUR.

4. Žalobcasavkonanídomáhazaplateniasumy250.000,-EURspoluspríslušenstvom.Napojednávaní

dňa 17.08.2021 súd uznesením pripustil zmenu žaloby a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 250.000,- EUR s úrokom vo výške 23,36 % ročne od 31.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 8% ročne od 01.07.2017 do zaplatenia.

5. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 7Cb/24/2019-177 zo dňa 10.01.2020 zriadil k

nehnuteľnostiam:
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2

Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXX m2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2

Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XX6m2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2

Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2

Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/X o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXm2

Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2

Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2
Zastavané plochy a nádvorie - parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXXXm2
Administratívna budova postavená na parcele XXXX so súpisným číslom XXXX
Sklad postavený na parcele XXXX

Regul. Stan. Plynu postavená na parcele XXXX
Prečerp. Stanicu na parcele XXXX
Garáže, dielne postavené na parcele XXXX
Sklad postavený na parcele XXXXSklad postavený na parcele XXXX
Dielne postavené na parcele XXXX
Sklad postavený na parcele XXXX

Sklad postavený na parcele XXXX
Sklad postavený na parcele XXXX
Sociálna budova postavená na parcele XXXX
Dielne postavené na parcele XXXX
Sklad postavený na parcele XXXX

Sklad postavený na parcele XXXX
Sklad postavený na parcele XXXX
Sociálna budova postavená na parcele XXXX/X
Požiarna nádrž postavená na parcele XXXX/X
Sklad postavený na parcele XXXX/X
Garáže, dielne postavené na parcele XXXX/X

Regul. Stan. Plynu postavená na parcele XXXX/X
Administratívna budova postavená na parcele XXXX/X
Kotolňa postavená na parcele XXXX/XX
vedené na LV č. XXX, pre k.ú. E., obec E., okres E., ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho

pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 250.000,- EUR s príslušenstvom.

6. Žalovaný sa návrhom zo dňa 12.10.2020 domáhal čiastočného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia
z dôvodu, že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach - pozemkoch a stavbách je v hodnote, ktorá
je nepomerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka.

7. O návrhu žalovaného rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 7Cb/24/2019 - 387 zo dňa 16.11.2020 tak
že návrh žalovaného zamietol.

8.Vočivyššieuvedenémuuzneseniupodalžalovanýodvolanie,oktoromrozhodolKrajskýsúdvPrešove

uznesením č.k. 3Cob/3/2021 - 482 zo dňa 02.03.2021 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

10. V zmysle § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené.

13. Vzhľadom na obdobný charakter inštitútu neodkladného opatrenia a inštitútu a zabezpečovacieho
opatrenia nie je nevyhnutné duplikovať zhodne ustanovenia, ktoré riešia charakter, obsah a
procesný postup samotného neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenia o
neodkladných opatreniach použijú primerane. Použijú sa predovšetkým náležitosti návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, postup pri odstraňovaní vád zabezpečovacieho opatrenia, lehota na
rozhodnutie o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručovanie rozhodnutia o zriadení
zabezpečovacieho zariadenia a zánik a zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a podobne (porovnaj
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1164 s.).

14. Jednou zo zákonných podmienok zrušenia zabezpečovacieho opatrenia je odpadnutie dôvodov,
pre ktoré bolo nariadené (ust. § 334 v spojení s ust. § 344 CSP). Zákonným dôvodom
zrušenia neodkladného opatrenia ako aj zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na primerané použitieustanovení o neodkladnom opatrení na zabezpečovacie opatrenie, je zmena tých pomerov, ktoré oproti
stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné na jeho nariadenie. Z uvedeného potom a
contrario vyplýva, že existencia alebo pretrvávanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku,

aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť.

15. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
491/2017z3.augusta2017vzmyslektorého:Všeobecnýsúdvrámcirozhodovaniaozrušeníuznesenia
o nariadení predbežného alebo neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať vecnú správnosť

pôvodného uznesenia o jeho nariadení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa
zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po jeho vyhlásení
a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane
kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností), pre úpravu ktorých bolo
predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej
zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného alebo

neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu
o jeho zrušení. Táto konštrukcia je reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych
rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená,
že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom
istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie.

16. Žalovaný vo svojom návrhu uvádza, že sa domáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nie z
dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo zriadené (ust. § 334 CSP), ale z dôvodov, ktoré CSP priamo
nepomenúva, ale ani nevylučuje ich aplikáciu a jedným z týchto dôvodov je práve proporcionalita. Z
vyššie uvedeného ustanovenia Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť záver, že súd

je povinný zaoberať sa skutočnosťou, či žalovaný tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po nariadení
zabezpečovacieho opatrenia a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov, pre úpravu ktorých bolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené.

17. Z obsahu rozhodnutia, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenia vyplýva, že dôvodom jeho

nariadenia bola existencia dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie vzhľadom na konanie žalovaného
po uzavretí zmluvy o pôžičke, kedy žalovaný po splatnosti pôžičky požičanú finančnú sumu žalobcovi
nevrátil, pričom uzavrel 2 kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti v celkovej kúpnej cene
249.000,- EUR a jednal o predaji ďalších nehnuteľností. Súd nemal z návrhu žalovaného preukázané, že
by došlo k zmene skutočností, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené a napokon žalovaný

to vo svojom návrhu ani netvrdil. Rovnako sa medzi stranami sporu nezmenila ako ani nenastala nová
hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava
z ohrozenia exekúcie.

18. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí 3Cob/3/2021-482 zo dňa 02.03.2021, vydanom v

tomto konaní, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí návrhu
žalovanéhonačiastočnézrušeniezabezpečovaciehoopatrenia,uviedol,žeproporcionalituakokritérium
vyextrahované z Civilného sporového poriadku pre čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho
opatrenia nemožno a priori vylúčiť (pokiaľ toto kritérium je súd povinný zohľadniť pri rozhodnutí o
zabezpečovacom opatrení, je povinný vykonať test proporcionality opätovne pri posudzovaní návrhu

na čiastočné zrušenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia). Uvedené však platí iba v prípade,
ak strana poskytne listinné dôkazy umožňujúce vykonať test proporcionality. Pri opätovnom posúdení
proporcionality bude nutné klásť dôraz na druhú fázu testu proporcionality a vyhodnotiť kritéria
nevyhnutnosti, potrebnosti či použitia najmenej drastických prostriedkov. Pri posudzovaní návrhu na
zrušenie zabezpečovacieho opatrenia má byť osobitne významná tá skutočnosť, aby neúčelným trvaním

nariadených účinkov zabezpečovacieho opatrenia nevznikala alebo sa ďalej nerozširovala ďalšia škoda
alebo iná ujma, za ktorú by neskôr mohla vznikať objektívna zodpovednosť. Otázka „pro portio“ hodnoty
sporu a hodnoty rozsahu zabezpečenia bude pri čiastočnom zrušení zabezpečovacieho opatrenia vždy
postavená na prípustnosti pomenovaného násobku ich rozdielu.

19. Žalovaný vo svojom návrhu poukázal na to, že žalobca si uplatňuje spornú pohľadávku vo výške
250.000,- EUR spolu s príslušenstvom, pričom túto pohľadávku zabezpečuje sudcovské záložné právo
zriadené na nehnuteľnostiach v hodnote viac ako 4 milióny eur, čo je podľa jeho názoru absolútne
neproporcionálne. Z návrhu žalovaného, ako aj k návrhu priložených listinných dôkazov je zrejmé, žena nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k.ú. E. je zriadené zmluvné záložné právo v prospech
spoločnosti M., spol. s r.o., U. X, Prešov, IČO: XX XXX XXX, ktorá je právnym nástupcom záložného
veriteľa M. banka, a.s. Na zabezpečenie jeho pohľadávky bolo zriadené bankové záložné právo na

všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. E.. Výška pohľadávky
spoločnosti M., spol. s r.o. predstavuje sumu 713.500,- EUR.

20. V zmysle § 151k ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich

registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich
registrácie v osobitnom registri.

21. Podľa § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný
veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom,
ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim

záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

22. V zmysle § 151 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa
alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie

záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu
záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať
uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

23. Súd nespochybňuje, že výška pohľadávka žalobcu je podstatne nižšia ako je hodnota nehnuteľností,

na ktorých súd zriadil záložné právo. Súd sa však nestotožnil s názorom žalovaného, že pre zriadenie
záložného práva na všetky nehnuteľnosti žalovaného zabezpečovacím opatrením nie je splnená
požiadavka proporcionality. V danom prípade je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že na všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zároveň zriadené záložné právo v prospech spoločnosti M.,
spol. s r.o., ktorá je záložným veriteľom v prvom poradí. V prípade konkurencie záložných práv platí

pre poradie uspokojenia záložných práv zásada priority - prednostne sa uspokojí ten záložný veriteľ,
ktorého záložné právo vzniklo skôr. Prednostný záložný veriteľ alebo záložný veriteľ, ktorý je v poradí
predchádzajúcom poradiu záložného veriteľa, ktorý vykonáva záložné právo a má zároveň splatnú
pohľadávku, môže začať výkon svojho záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky
aj z výťažku predaja zálohu, ktorý získal záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného

veriteľa. V tom sa prejavuje výhodnejšie postavenie prednostného záložného veriteľa, ktorý svoje
výhodné postavenie môže uplatniť aj v štádiu speňaženia predmetu zálohu. Z uvedeného teda vyplýva,
že v prípade, ak by súd návrhu žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel
za situácie, kedy je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa M., spol. s r.o. na všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, v prípade výkonu záložného práva zo strany žalobcu by

bolo jeho uspokojenie ohrozené, nakoľko žalobca nemá postavenie prednostného veriteľa a výška
pohľadávky spoločnosti M., spol. s r.o. činí sumu 713.500,- EUR. Súd má za to, že zabezpečovacie
opatrenie môže žalobcovi poskytnúť náležitú ochranu iba vtedy, ak bude záložné právo efektívne
zriadené na všetkých nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovaného. Spoločnosť M.,
spol. s r.o. ako prednostný veriteľ môže vykonať záložné právo na ktorékoľvek nehnuteľnosti žalovaného

zapísané na LV č. XXX, a teda aj len na tie nehnuteľnosti, na ktoré žalovaný navrhuje ponechať zriadené
záložné právo a keďže je jeho pohľadávka vyššia ako pohľadávka žalovaného, v konečnom dôsledku
by uspokojenie pohľadávky žalobcu mohlo byť zmarené. Teda pokiaľ bude mať spoločnosť M. spol. s
r.o. zriadené záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX,
tak je dôvodné a v súlade s požiadavkou nevyhnutnosti a potrebnosti ponechať zriadené záložné právo

v prospech žalobcu na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, k.ú. E..
V opačnom prípade by mohol byť žalobca pri prípadnom vymáhaní svojej pohľadávky neúspešný.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností a zároveň zákonných ustanovení súd návrh
žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

25. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko žalobca pred podaním návrhu na čiastočné zrušenie
zabezpečovacieho opatrenia podal žalobu vo veci samej. Súd preto podľa výsledkov konania rozhodneaj o trovách tohto konania pretože predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí
v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).