Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 1, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202958
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2518202958.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa: H. S., H.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, dieťa matky: C.. K. U., R. S.: N., Š. XXXX/X, zastúpená: Mgr. Matúš Chmelo, advokát,
sídlo: Piešťany, Royova 9, a otca: Z. S., R. S.: S., F. XX/XX, o návrhu matky na zákaz styku otca s mal.
Ninou, alt. na úpravu styku otca s mal. Ninou takto

r o z h o d o l :

I. A/ Otec j e oprávnený stretávať sa s mal. H. bez prítomnosti matky každú stredu od 15.00 hod.
do 16,00 hod. za asistencie psychológa Centra pre deti a rodiny sídlo: S. XX, P.: XXXXXX, v priestoroch
tohto centra pre ambulantnú formu opatrení nachádzajúcich sa na F. X N. R. na mieste určenom týmto
centrom vždy za asistencie určeného psychológa.

B/ V prípade vážnych dôvodov, pre ktoré by sa styk realizovať nemohol, sú rodičia maloletej p o v
i n n í minimálne 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť Centru pre deti a rodiny sídlo: S. XX, P.:

XXXXXX, okolnosti, ktoré bránia realizácii styku.

C/ Matka j e povinná mal. H. riadne pripravenú v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi
tohto centra v jeho priestoroch na F. X N. R..

D/ Otec j e povinný mal. H. po realizácii styku v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi

tohto centra v jeho priestoroch na F. X N. R., ktorý zabezpečí odovzdanie mal. H. matke.

E/ Matka j e povinná v prípade nezrealizovania styku otca s mal. H. z dôvodov na strane maloletej
alebo matky, otcovi umožniť styk s mal. H. v náhradnom termíne, t.j. najbližšiu nasledujúcu stredu od
15 hod. do 16 hod. za rovnakých podmienok, najneskôr do 15 kalendárnych dní po odpadnutí prekážky,
s tým, že náhradný termín stretnutia matka oznámi otcovi a Centru pre deti a rodiny sídlo: S. XX, P.:
XXXXXX, najmenej 48 hodín vopred.

II. A/ Otec j e oprávnený stýkať sa s mal. H. každý párny piatok od 15 hod. do 18 hod. bez prítomnosti
matky po 10 zrealizovaných stykoch v Centre pre deti a rodiny sídlo: S. XX, P.: XXXXXX.

B/ Matka j e povinná mal. H. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať
v mieste bydliska matky.

C/ Otec j e oprávnený mal. H. v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po
ukončení styku v určenom čase j e povinný maloletú matke v mieste jej bydliska odovzdať.

D/ Matka j e povinná v prípade nezrealizovania styku otca s mal. H. z dôvodov na strane maloletej
alebo matky, otcovi umožniť styk s mal. H. v náhradnom termíne, t.j. najbližší nasledujúci piatok od 15
hod. do 18 hod. za rovnakých podmienok, najneskôr do 15 kalendárnych dní po odpadnutí prekážky, s

tým, že náhradný termín stretnutia matka oznámi otcovi najmenej jeden deň vopred.E/ Matka a otec s ú povinní v prípade, že sa styk z objektívnych dôvodov nebude môcť realizovať,
oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

III. N a r i a ď u j e sa výchovné opatrenie, ktorým súd ukladá matke, otcovi a mal. H. povinnosť
podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine podrobiť sa psychologickému poradenstvu a odbornému
poradenstvuvCentrepredetiarodinysídlo:S.XX,P.:XXXXXX,zaúčelomzlepšeniaschopnostírodičov
vzájomne komunikovať ohľadom mal. H., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi

a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu
mal. H. k otcovi.

Toto výchovné opatrenie bude r e a l i z o v a n é v rozsahu 15 hodín poradenstva každému z rodičov
a mal. H. s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Matka, otec a mal. H. s ú povinní riadiť sa pokynmi psychológa, dodržiavať stanovené termíny
stretnutí.

Súd u k l a d á povinnosť kolíznemu opatrovníkovi, aby v mesačných intervaloch podával súdu správy o
priebehu nariadeného výchovného opatrenia s tým, že záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch

výchovného opatrenia predloží v lehote 30 dní od ukončenia výchovného opatrenia.

IV. Návrh matky na zákaz styku otca s mal. H. a návrh matky na neupravenie styku otca s mal. H. sa
zamieta.

V. Matka j e povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany sumu vo výške 704,98 eur titulom
náhrady trov štátu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Otec j e povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany sumu vo výške 704,98 eur titulom
náhrady trov štátu do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka pôvodne v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 13P/84/2015 pred súdom
navrhla, aby bol zakázaný styk otca s mal. H..

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č.k. 13P/84/2015 - 440 zo dňa 07.07.2017, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/20/2018-514 zo dňa 24.10.2018, tak, že o.i. mal. H. bola zverená
do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať mal. H. a spravovať jej
majetok, otec bol súdom zaviazaný prispievať na výživné pre mal. H. sumou 100 eur mesačne do rúk

matky. Zároveň súd návrh matky na zákaz styku otca s mal. H. vylúčil na samostatné konanie z dôvodu
nutnosti vykonania ďalšieho dokazovania, pričom v záujme hospodárnosti konania s
prihliadnutím na už vykonané dokazovanie bolo možné rozhodnúť o návrhu matky na zverenie maloletej
do jej starostlivosti, tiež o vyživovacej povinnosti.

3. Matka pred súdom uviedla, že netrvá na zákaze styku otca s maloletou, avšak navrhuje, aby
zostal neupravený. Počas poradenstva v Centre pre deti a rodiny S. (ďalej len „CDR“) zažívala
sekundárnuviktimizáciu,nakoľkobolaviackrátzostranypracovníkavyzývaná,abydopodrobnahovorila
o udalostiach, ktoré sa jej stali v minulosti pri otcovi, mala rozprávať o svojej traume. Ošetrujúci lekár jej
ale neodporučil takto konať, takémuto sa má vyhýbať. Mal. H. nemá záujem o to, aby sa s otcom stretla.

Zároveň navrhla, aby súd zbavil ÚPSVaR Piešťany ako kolízneho opatrovníka povinnosti zastupovať
maloletú a ustanovil takého kolízneho opatrovníka, u ktorého bude predpoklad, že bude zastupovať
záujmy dieťaťa, pričom namietala ÚPSVaR Piešťany ako celok. Z celého konania kolízneho opatrovníka
sa nedozvedela, ako obhajuje záujmy maloletej a aké sú tie záujmy. Nemožno tu hovoriť o „obnove
vzťahu“ medzi maloletou a otcom, nakoľko žiaden vzťah neexistuje. Maloletá nevníma odporcu ako

svojho otca, jej otcom je B.Q. U., pričom poukazuje hlavne na str. 18 a 19 znaleckého posudku, kde jetáto skutočnosť slovami mal. viackrát uvedená. Ak kolízny opatrovník na základe dôverného rozhovoru
medzi mal. a psychologičkou, ktorého obsah nie je známy, usúdil, že je tu priestor na „obnovu vzťahu“,
podľa jej názoru sa jedná o čistú špekuláciu. Opakuje slová, ktoré vyslovila mal.: „Ja nemám sestru,

on nie je môj tatino. Ja chcem iba brata a brata. Ja nechcem byť jeho rodina. Nechcem. Ja s tým
nesúhlasím.“ V znaleckom posudku znalec konštatuje, že maloletá tieto slová opakovala viac ako 10x.
Nie je to matka, ktorá robí obštrukcie, ale sú to nekritické a necitlivé a egoistické prejavy otca, jeho
absolútna neschopnosť sebareflexie a prispôsobenia sa. Počas celého rozhodovania žiada, aby súd
vždy a za každých okolností bral do úvahy tú nespochybniteľnú skutočnosť, že otec matku dlhodobo týral

a okrem psychického utrpenia, ktoré stále trvá, jej aj fyzicky ubližoval. Počas týchto slov sa otec smial
a veľmi dobre zabával a prikyvoval. Nevidí dôvod, aby bolo mal. dieťa takýmto spôsobom znásilňované
a odovzdané do rúk odsúdeného násilníka, nakoľko to nie je v záujme maloletej, je to vyslovene proti
jej záujmu, naviac si to maloletá sama neželá. Spolupráca CDR s otcom neviedla k naplneniu cieľov
ako bolo dané v uznesení, otec je ďalej nekritický, nevie sa voči matke správať, neprejavuje žiadnu
snahu o konštruktívny dialóg a riešenie „sporu“, predovšetkým otec mal. dieťaťa na svojich postojoch

musí veľa zmeniť, ak má skutočne o dcéru záujem, pričom z jeho prejavu usudzuje, že toho nie je
schopný, stačí poukázať na to, že je stále presvedčený, že jeho väzbu a odsúdenie vybavila matka.
Matka navrhla, aby súd vykonal kontrolný znalecký posudok vzhľadom na podané odborné posúdenie
S.. Š. Z., S.., ako aj skutočnosť, že ustanovený znalec medzičasom zomrel a nie je možné ho vo veci
vypočuť, ako aj skutočnosť, že od podania znaleckého posudku uplynul viac než rok. Tiež navrhla,

aby bola maloletá vypočutá bez prítomnosti otca, ako aj vykonaný dôkaz výsluchom Z.. D., ktorý je
ošetrujúcim lekárom matky za účelom vylúčenia pochybností, že matka marí spoluprácu s CDR, resp.
zabraňuje styku otca s maloletou. Je na predĺženej materskej dovolenke, bez príjmu, poberá iba sociálnu
dávku, resp. rodičovský príspevok.

4. Otec pred súdom navrhol, aby bol upravený jeho styk s mal. H. tak, že bude oprávnený stretávať
sa s maloletou každý nepárny týždeň od soboty od 8. hod. nepretržite do nasledujúcej nedele do 18.
hod., každoročne počas letných prázdnin od roku 2022 v júli od druhého uceleného týždňa celých 10
dní a 3. augustový ucelený týždeň celých 10 dní od pondelka od 9. hod. do štvrtka do 19. hod. s
prespaním maloletej, tiež počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. celých 10 dní od 8.

hod. do 3.1. do 18. hod. s prespaním maloletej. Tento rozsah úpravy vychádza z toho, aby bol tento
styk zosynchronizovaný spolu s dcérou jeho manželky - mal. F. E., ktorá ma takto upravený styk s
otcom, takto upraveným stykom by boli mal. H. spolu s mal. H. B. F.. Navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom pracovníčok CDR v S., ktoré boli prítomné na včerajšej konferencii, na ktorej bol prítomný
zástupca matky A.. E., a tiež kolízny opatrovník, za účelom dokazovania skutočnosti, že mal. H. je

silno ovplyvňovaná matkou vo vzťahu k nemu. Psychologičky z CDR maloletú vyšetrili, pričom zistili, že
maloletá sa ho nebojí, len je silno ovplyvňovaná zo strany matky. Jeho odsúdenie bolo zahladené asi
v marci 2021. Trestné konanie bolo vykonštruované a vymyslené, aby ho matka odstavila za 5 a pol
roka do dnešného dňa o kontakt s dcérou, prerušila ich citové väzby a cielene sa usiluje týmto konaním
zbaviť ho rodičovských práv a povinností, zakázať styk. Jej manžel pán U. si chce maloletú osvojiť, čo

nie je verejným tajomstvom. Na včerajšej konferencii zástupca matky A.. E. vyhlásil pred pani kolíznou
opatrovníčkou a pred pracovníčkami CDR, že majú pre neho návrh, nakoľko si B. U. chce osvojiť mal.
H., on s takýmto návrhom vôbec nebude súhlasiť.

5. Kolízny opatrovník pred súdom odporučil, aby bol styk otca s mal. H. upravený aspoň v nevyhnutnom

rozsahu 1 hod. týždenne na pôde CDR v S. s tým, že prípadne môže napr. po 10 takýchto zrealizovaných
stykoch byť styk rozšírený. Styk by prebiehal za účasti psychológa CDR. Z uvedeného dôvodu
neodporučil upraviť styk v takom rozsahu, ako ho odporúča otec, pričom odporučil návrh matky na zákaz
styku otca s maloletou, resp. neupravenia styku otca s maloletou zamietnuť. Dopĺňa, že podaný znalecký
posudok S.. E. pre ich účely za dostačujúci. Tiež doplnil ohľadom CDR, že prebehla včera konferencia za

účelom nastavenia rozsahu stretávania sa otca s maloletou, kde boli zo strany psychológov navrhované
konkrétne spôsoby, napr. aj prostredníctvom videohovoru, resp. telefonicky tak, aby bola matka čo
najmenej zaťažená. Čo sa týka spolupráce matky, táto bola naštartovaná dobre a prebiehala dokonca
novembra 2021. Počas tohto obdobia pracovali s maloletou, ako aj s rodičmi, bolo to však vždy s každým
zvlášť. Zároveň bola oboznámená zo strany psychologičky s tým, že maloletá bola vždy vypočúvaná,

resp. s ňou pracovali v prítomnosti matky, pričom na poslednom stretnutí maloletá požiadala matku,
aby z ambulancie odišla, pretože chcela byť so psychologičkou sama. Vzhľadom k tomu, že išlo o
dôverný rozhovor psychologička neoboznámila, čo jej maloletá povedala, avšak psychologička usúdila,
že je tam priestor na nadviazanie kontaktu otca a maloletou. Zároveň psychologička konštatovala,že k obnove vzťahu medzi mal. a otcom by mohlo prísť za pomoci matky. Na základe uvedeného
preto kolízny opatrovník odporučil zvážiť uloženie výchovného opatrenia rodičom a maloletej za účelom
obnovy vzťahu maloletej s otcom. Potvrdila, že bola včera prítomná na konferencii, ktorú spomínal otec,

tiež potvrdila, že zástupca matky A.. E. ju výslovne požiadal o zapísanie informácie, že ponuka matky
plus manžela matky je osvojiť si dieťa. Túto informáciu si zapísala, pričom A.. E. ju aj podpísal.

6. Matka, otec a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.

7. Zo Znaleckého posudku č. 30/2020 z 18.11.2020 znalca S.. E. E. súd zistil, že podľa
psychodiagnostického testu zameraného na psychologické väzby, maloletá ako najdôležitejšie osohy
vybrala-matku, otca B., babku z N. a bratov B. a B.. Maloletá najviac pozitívnych citov vyjadruje
smerom k matke. Prichádzajúce kladné city maloletá vníma hlavne od brata B.. K biologickému otcovi
neprejavuje žiadne zvýšené emocionálne prejavy, ale ani ho neodmieta a nebojí sa ho. K biologickému
otcovi, ktorého nevidela viac rokov zaujíma ambivalentný vzťah. Citová väzba matky k

H. je silná, úzkostná, má strach, že biologický otec začne ovplyvňovať ich vzťah. Biologický otec po
niekoľkých rokoch, čo nevidel svoju dcéru, bol z nej ,,očarovaný“. Správal sa k nej veľmi milo, láskavo a v
danej situácii si získal jej pozornosť. Maloletá bola mierne zmätená, lebo tento človek jej bol popisovaný
v negatívnych konotáciách. Keď sa na to pýtala mamy, prečo ten ujo bol na ňu tak milý, matka jej
odpovedala, že to iba hral. Odhadovaná intelektová úroveň otca sa nachádza v pásme priemernej

inteligencie vzhľadom na jeho vek a pohlavie. Skríningovým dotazníkom, zameraným na odhalenie
porúch osobnosti sa u menovaného manifestovala prítomnosť paranoidných a disociálnych rysov.
Iné patologické prejavy ani signifikantné odchýlky sa v teste nemanifestovali. Menovaný subjektívne
neprežíva neurotické tendencie, sťažuje sa len na miernu únavu a vyčerpanosť. Nie sú prítomné ani
žiadne subjektívne prejavy depresivity v oblasti sociability, somatiky či afektivity. Intelektová kapacita

matky je v pásme priemeru. Menovaná má sklon byť nedôverčivá voči druhým ľuďom, v niektorých
situáciách môže mat zníženú toleranciu, a tak prihliadať viac na svoje potreby, na stres reaguje nárastom
frekvencie a závažnosti svojich telesných symptómov a do telesných symptómov transformuje taktiež aj
svoju nespokojnosť. Na základe signifikantne zvýšeného skóre klinickej škály hypochondrie sa javí, že
matkamátendenciuprílišnesazaoberaťvlastnýmtelom,telesnýmisymptómamiaťažkosťami.Výsledky

naznačujú, že na časti fyzických problémov menovanej môžu mať podiel psychické mechanizmy.
Sklon k somatizácii má tendenciu sa u menovanej prejavovať taktiež majoritne v reakcii na stres.
Vykazuje zároveň tendencie k perzekučnému správaniu, môže mať pocit, že si na ňu niekto zasadol,
robí jej účelovo zle, v dôsledku čoho môže mať problém s utváraním vzťahov vzájomnej dôvery. Má
chronický spôsob adjustácie, ktorý je náročné meniť. U menovanej sa taktiež manifestovala zvýšená

generalizovaná úzkosť, tenzia a nadmerné starosti a strach. Maloletá H. vníma matku a nevlastného
otca pozitívne. O biologickom otcovi má skôr negatívny obraz, hoci ho nevidela skoro 3 a pol roka.
Negatívny obraz maloletej sa pravdepodobne vytvoril v jej rodine, kde maloletá bola vedená k tomu, aby
na biologického otca zabudla, lebo je to zlý človek. Počas stretnutia u znalca vyjadrovala k biologickému
otcov určité sympatie, normálne sa s ním rozprávala a najmä ho počúvala, keď jej rozprával o jeho

dcérach. Na základe vyšetrenia znalec predpokladá u maloletej intelektovo priemernú úroveň. Maloletá
mala veľmi rýchle pracovné tempo. Najlepšie skórovala v chápaní identity a zmeny kontinuálnych
vzorov, najhoršie v chápaní analogických zmien v priestorových a logicky príbuzných vzorov, čo je na
vek maloletej v norme. Grafomotorické schopnosti a percepčno-priestorové schopnosti sú na dobrej
úrovni v porovnaní s priemernou zdravou populáciou vo veku maloletej. Kreslí

pravou rukou. Po osobnostnej stránke je bez neurotických príznakov, živá, veselá, reč bez vád. Má
pozitívny vzťah ako k matke, tak i k nevlastnému otcovi. Biologicky otec je pre ňu veľká neznáma, ale
pri osobnom stretnutí ju pravdepodobne zaujal rozprávaním o jeho rodine. O prípadných negatívnych
vplyvoch rodičov pri výchove maloletej Niny, prípadne jej ovplyvňovanie (manipuláciu) otcom, či matkou
proti druhému rodičovi priame dôkazy neexistujú, ale vyjadrenia maloletej, ktorá niekoľko rokov nebola

v kontakte s otcom tomu nasvedčujú, že v rodine sa o biologickom otcovi
rozprávali v negatívnom slova zmysle. V projektívnych testoch maloletá označuje biologického otca
ako hada, v ďalšom teste ho radí do poľa strachu. Použitými psychodiagnostickými metódami nebola
zistená prítomnosť posttraumatickej poruchy. Posttraumatická porucha má trvanie cca 6 mesiacov, ak
nedochádza následne k retraumatizácii, čo u matky nebolo zistené. Určité prejavy

strachu a úzkosti u menovanej vyplývajú z jej štruktúry osobnosti a to najmä prítomnosti perzekučných
rysov a generalizovanej úzkostnej poruchy. Uvedené charakteristiky značne
znižujú schopnosť matky pripravovať maloletú na styk s otcom, lebo má strach, že ju stratí. Znalec
odporučil mal. H. ponechať v starostlivosti matky. Maloletá je v súčasnej rodine adaptovaná veľmi dobre,nevlastného otca prijíma ako vlastného a má k nemu bezpečnú citovú väzbu. K biologickému otcovi
si bude musieť dlhodobo budovať svoj citový vzťah, lebo je málo pravdepodobné, že matka bude v
tejto veci nápomocná. Optimálne by bolo stretávanie biologického otca a maloletej, najmä v úvode, za

prítomnosti pracovníkov sociálnych služieb. Neprítomnosť matky pri týchto stretnutiach bude skôr na
osoh veci ako opačne. Prvé dva mesiace znalec odporučil stretávanie biologického otca a maloletej 1x
týždenne, neskôr, ak sa vytvorí pozitívny vzťah, môže dôjsť aj k víkendovým kontaktom 2x do mesiaca
aj s prípadným prespaním maloletej u biologického otca. U matky znalec odporučil psychoterapeutickú
prípadne psychiatrickú podporu. Psychologickým vyšetrením neboli zistené žiadne také skutočnosti, aby

styk otca s H. bolo potrebné zakázať. Zo psychologického hľadiska je potrebné
aby si maloletá Nina osvojila čo najskôr, že má aj biologického otca. Pri realizácii testu Strange situation,
ktorým sa zisťuje ako malé deti reagujú na dočasnú neprítomnosť svojich matiek, bolo zistené mal. H.
sedí na zemi a stavia si stavebnicu. Menovaný (pán S.) si sadá ku nej. Rozpráva jej, že on má
dve dievčatá, s ktorými si tiež stavia kocky stavebnice. Pochváli maloletú, že má krásne vlásky. Pýta sa
jej, či má ružový stan, ktorý jej poslal. H. rozpráva, akú má bábiku. Ďalej hovorí, že majú doma hojdačku,

na ktorú sa zmestia celá rodina: tatino, mamina, B. B. B.. Komunikácia prebieha pekne. Maloletá ďalej
rozpráva, že rada tancuje, že stratila náušničky. Menovaný jej chce na budúce stretnutie kúpiť náušničky,
aj čelenku, ako princeznej. Keď menovaný odchádza z miestnosti, H. sa hrá sama ďalej. Následne po
krátkom čase prichádza menovaný naspäť, komunikácia pokračuje. Maloletá sa s menovaným rozpráva
o bratoch, B. B. B., o tom, že má H. červený bicykel a vie už jazdiť bez pomocných kolečiek. Menovaný

sa jej pýta na škôlku, ako sa tam má, či má H. aj zvieratká. Maloletá veľa rozpráva o tatinovi, mamine,
čo dostane od Ježiška. Menovaný maloletej pomáha, spolu stavajú stavebnicu. Menovaný H. rozpráva,
že chcel íst za ňou. Rozpráva jej o tom, že H. má dve sestričky, ako s ňou chodil na plávanie, keď bola
maličká, že ju učil plávať. Po absolvovaní Strange Situation s otcom sa maloletá dalej hrá s
kockami, ale teraz už s matkou. Tá sa H. pýta, ako bolo. H. sa o tom nechce baviť, povie, že sa ešte

musí rozhodnúť, či bude s menovaným kamarátka.

8. Z odborného posúdenia S.. Š. Z., S.., zo dňa 17.12.2020 súd zistil, že o odborné
vyjadrenie k znaleckému posudku vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. S. bol požiadaný
právnym zástupcom matky maloletej. Za skutočnosti, ktoré zásadne ovplyvnili a perspektívne aj naďalej

môžu s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote významne ovplyvňovať finálnu fázu predmetného
znaleckého dokazovania, pokladá predovšetkým úmrtie znalca E. E. a z toho následne vyplývajúca
nemožnosť jeho vypočutia na pojednávaní, b) časový odstup od návrhu konania, určení znalca,
predvolaní znalca na vyšetrenie , samotným vyšetrením a pojednávaním. Pre laickú verejnosť, môže
byť problémom paralelné používanie týchto dvoch termínov - citová väzba a citový vzťah. Štruktúra

citových vzťahov k otcovi je ovplyvnená skúsenosťou, ktorú má zo sporadických kontaktov s otcom v
čase (01/2019 - 04/2019). Anamnesticky možno doložiť, že tento vzťah sa formoval do ambivalentnej
polohy na základe negatívnych skúsenosti s nadväzovaním kontaktu zo strany otca, v čase keď
nebola na to pripravená. Otec je podľa predloženej dokumentácie a výsledkov vyšetrení výchovne a
pedagogicky negramotným. Vzhľadom na to, že dieťa nevidelo otca od 3. júna 2016, (v tom čase

17 mesačné dieťa), neexistuje žiaden citový vzťah. Nemal sa ako vytvoriť. Negatívnym zážitkom,
ktorý v tejto situácii zažívala H. s otcom, pripravená nebola, čo pochopiteľne spôsobilo traumatické
prežívanie prvého kontaktu s otcom. Z preštudovanej dokumentácie vyplýva, že otec svojím konaní
v záujme doriešiť svoje požiadavky a predstavy ohľadne maloletej dcéry H. je necitlivý a nekritický.
Spôsob jeho komunikácie je egoistický. K osobnostnej štruktúre a intelektovým schopnostiam otca

nie je potrebné sa k nim obšírnejšie vyjadrovať, nakoľko je veľmi stručná. Znalec síce dal vypracovať
test, no výsledok určil na základe odhadnutia?!, pričom matke znalec stanovil - nie odhadol úroveň
intelektovej schopnosti. K intelektovým schopnostiam matky sa vyjadril znalec obšírnejšie ako k otcovi.
Komplexné posúdenie osobnostnej štruktúry naznačuje jej harmonický vývin, ktorý vytvára optimálne
predpoklady k pozitívnym výchovným vplyvom vo vzťahu k maloletej. Maloletá H. prežíva vzťah k matke

veľmi pozitívne, poskytuje jej základnú životnú istotu, pričom tento vzťah je v evidentnom protiklade v jej
vzťahu k biologickému otcovi. Prípadné prejavy odmietania, biologického otca majú
svoju príčinu v spomínaných traumatických zážitkoch, psychologicky necitlivou formou získavania si
dcérinej náklonnosti. Vyplýva to z preštudovaných dokumentov. Na základe komplexného vyhodnotenia
výsledkov psychologického vyšetrenia možno predpokladať, že v súčasnom psychickom stave sa

nenachádzajú žiadne vývinové, respektíve osobnostné anomálie. Psychický stav maloletej zodpovedá
psychologicky pozitívnemu a podnetnému rodinnému prostrediu, v ktorom prebieha jej momentálny
psychický a sociálny vývin. V osobnom rozhovore maloletá nepotvrdila avizovanú manipuláciu matky v
tomto smere. Na základe komplexného vyhodnotenia výsledkov psychologického skúmania maloletejmožno uzatvárať, že žiadne negatívne vplyvy pri výchove maloletej H. sa nepreukázali, čo nemožno
tvrdiť o negatívnom vplyve otca v súvislosti už s spomínanými pokusmi nadviazať s maloletou kontakt.
Fyzické násilie na maloletej H. sa nepreukázalo. Doteraz vnútorne nespracovanými traumatickými

zážitkami, ktorý spôsobil maloletej H. jej biologický otec (popísané v správach UPSVaR, a v správe S..
P. sú s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote traumatické zážitky, ktorých negatívny vplyv pretrváva
doteraz. S psychologického hľadiska je profesionálnou povinnosťou odporúčať, také
terapeutické postupy, ktoré môžu efektívne v krátkom čase eliminovať vyššie spomínané traumatické
zážitky. Na základe vychádzajúc z analýz výsledkov informačného pohovoru, možno konštatovať, že

následky, respektíve prežívanie posttraumatickej stresovej poruchy nie sú dlhodobo prítomné v správaní
a prežívaní matky. Nesmeli by však vznikať nové podnety od otca ako napríklad: skutočnosti, ktoré
praktizoval otec na sociálnej sieti, či vyskytovanie sa v blízkosti jej bydliska za účelom kontaktu
s dcérou, ktoré boli preštudovaním dokumentácie zistené z dokumentov OOPZ-Vrbové, Zápisnica z
Okresnej prokuratúry v Piešťanoch v období 04/2019, 11/2019 a uznesenie polície z
viacerých konaní. Matka nevnímala žiadnu istotu ani ochranu pred nepredvídateľnými skutkami otca,

ktorý bol v tom čase v právoplatne odsúdený v skúšobne dobe. Z psychologického hľadiska je tak
nemožné, aby posttraumatická porucha nebola prítomná. Vzhľadom k prežitým negatívnym osobným
skúsenostiam s partnerským vzťahom, považuje za efektívne využiť patričné psychiatrické
služby, avšak za predpokladu, že podobnej starostlivosti sa podrobí aj otec, predovšetkým v záujme
racionálnej optimalizácie svojho správania voči maloletej H.. V prípade dekompenzácie tohto stavu otca

bude potrebné uvažovať o odporučení psychiatrickej starostlivosti predovšetkým v
záujme vylúčenia negatívnych vplyvov v správaní sa otca na možné ohrozenia duševného vývinu mal.
H.. Základnou podmienkou akejkoľvek úpravy styku je absolvovanie psychoterapeutickej prípravy otca
na postupné efektívne budovanie vzťahu dcéry a otca. Z psychologického hľadiska považuje
za kontraindikované, aby maloletá začala proces obnovy vzťahu otca a dcéry až v čase primeranej

adaptácie maloletej na školskú dochádzku. Komplexná analýza obsahu ZP zo dňa 18.11.2020 30/2020,
vypracovaná S.. E. oprávňuje k záveru, aby sa prehodnotili tieto dokumenty, pretože v opačnom
prípade je ohrozená efektivita. Vzhľadom na to, že boli prehliadané dôležité skutočnosti, ktoré boli
zdokumentované ÚPVSaR a neboli zohľadnené v ZP.

9. Z výsluchu matky súd zistil, že návrh je z roku 2016, kedy bol otec vzatý do väzby. Styk ponechala,
nerušila ho, pretože predpokladala, že otec možno po tej väzbe príde k nejakej zmene, bola si úplne
vedomá toho, že sa dcéry dožadovať bude. Potom sa stali neskôr udalosti, že otec bol prepustený z
väzby, a sám dobrovoľne, bez návrhu jej advokáta, alebo bez jej návrhu sa vzdal toho, že dcéru bude
navštevovať alebo bude sa nejako domáhať nejakých informácií. Otec bol potom ešte nejaký rok na

monitorovacom náramku, v októbri 2017 mu odobrali zariadenie, tak vtedy kontaktovala Úrad práce,
soc. vecí a rodiny s tým, že bola zvedavá, či sa otec o dcéru zaujímal, kontaktovala detskú lekárku,
bolo jej povedané, že zatiaľ nie, tak čakala čo bude nasledovať ďalej. A potom s manželom odsledovali
zvýšenú frekvenciu otca na jeho služobnom aute v blízkosti ich bydliska. Potom opäť kontaktovala úrad
práce, že teda otec si neplní vyživovaciu povinnosť, a či je vhodné, vzhľadom na jeho povahu, sa aj

dožadovať. Pani kurátorka jej vysvetlila, že sú to peniaze dcéry, nie jej. Spočiatku na to výživné odvahu
nemala, až po tom, ako otec prejavil záujem o dcéru, si povedala, že teda keď sa dožaduje svojich
práv, tak aj povinností. Čo považuje za úplnú chybu otca bolo to, akým spôsobom vyhľadával dcéru.
Nevyhľadalkontaktúradupráceakotorobilpredtým,akohovzalidoväzby,skutočnezvolilúplnenecitlivý
spôsob, odstavil na služobnom aute, nevie, či mal nejaký čas odsledovaný, kedy a kde sa pohybujú a

o koľkej, ale jednoducho mal to šťastie, natrafil na jej manžela s deťmi na prechádzke pri venčení psa
a predstavil sa teda dcére, že je otec, nie ten pán, čo stojí vedľa nej a prebehla nejaká komunikácia
medzi jej manželom a p. S.. To, čo zanechalo na dcére, kontaktovala v tom čase sociálnu kurátorku,
všetko je riadne zadokumentované, skutočne nevedela vzhľadom na to, čo s otcom dcéry prežila, nájsť
vhodné vysvetlenie, a to ani nebude popierať, a to je asi jediná vec, s ktorou sa stotožňuje v znaleckom

posudku,naozajnechcebyťprítomnánariešenístyku,pretožemásvojurodinuanechce,abydeckámali
nervovo zrútenú matku. Spôsob, ktorý si otec vybral kontaktovať dcéru, vybral si ho sám, bol nevhodný
a jednoducho spravila maximum pre to, aby sa otec s tou dcérou neskôr dali dokopy. Potom, po týchto
udalostiach, ako sa otec zjavoval pri tom bydlisku a dcéra mala tie problémy ktoré mala, sa rozhodla
až vtedy požiadať, aby sa ten styk zrušil. Ono sa totiž stala ešte jedna veľmi nepríjemná vec. Pani Š.

jej povedala, keď riešili styk, z jej strany bola taká snaha, žeotcovi navrhla, aby zobral dcéru, ktorú
vychováva s manželkou, lebo sú v podobnom veku, že by to bolo možno fajn a tá dcéra bude smelšia,
a teda mu odporučila hračku, s ktorou sa v tom čase dcéra hrala, aby kúpil a doniesol na to stretnutie.
Dcéra nechcela ísť a ona, matka ani nevynaložila nejakú veľkú silu ju prehovárať, pretože jej už to, žeotec bol pri ich bydlisku, nespravilo zrovna na psychiku dobre a ona nedokázala napr. zobrať tú dcéru
a ísť s ňou na ihrisko. Toto je pre ňu veľmi ťažké. Ten styk vtedy prebehol tak, že otec prišiel aj s tým
dieťaťom, ktoré vychováva s manželkou, a teda dcéra má v izbe veľké rohové okno a elektrické rolety

zdvihla s tým, že teda si k nej sadla a hovorí jej, to je tvoj biologický otec H., je tu preto, lebo sa o teba
zaujíma. To, čo bolo medzi nimi, a prečo spolu nežijeme, lebo to boli časté otázky dcéry - Prečo nebýva
s nami? Kde je?, takže to konzultovala s psychológom a nejako vhodne povedať. Ale ona skutočne nie
je ani odborník a po tom, čo si prežila, skutočne nevie nájsť nejaký vhodný spôsob a tá dcéra si myslí,
že ona vidí ako-keby to je nasilu, proste ona to cíti, že to nie je v poriadku, keď sa jej snaží vysvetliť,

že aspoň to skús, choď, neber ohľad na mňa. Jednoducho sa ten styk nepodarilo zrealizovať a Z.. Š.
jej povedala ešte takú informáciu, že otec teda sľúbil, alebo povedal, že keď sa nepodarí tento styk, že
nebude podávať žiadne oznámenia na políciu, tak dúfala, že to tak bude do času, kedy boli na rodinnej
prechádzke a odstavilo pri nich policajné auto s tým, že policajt si stiahol okienko a oslovil ju, že ju
potrebuje vypočuť. Dcéru držala za ruku, hovorí dobrý deň, prosím Vás k čomu? K tomu, čo vždycky,
opäť nedávate dieťa otcovi. O tom, čo to zanechalo v dcére, tá jednoducho bola v tom, že jej biologický

otec na nich posiela políciu, aby ich jednoducho zobrali, alebo proste to už bolo také detské myslenie,
spleť nejakých negatívnych emócií, zase bol na čas nejaký problém s políciou, s autami a keďže na ich
ulicu tí policajti chodia dosť často, nevie, z akého dôvodu, možno pre hliadku, ktorú často robia na konci
mesta, tak tam bol veľký problém, keď dcéra zbadala to policajné auto, takže sa s manželom rozhodli, že
teda túto tému úplne nechajú, nebudú ju trápiť, pokiaľ to nie je aktuálne, takže aj nejaké psychologické

sedenia alebo tak, už ďalej neriešila. Nenadobudla pocit, že by sa otec zmenil aj napriek tomu, že má
rodinu, a že sa mu narodilo druhé dieťa a ona jednoducho nevie byť užitočná. Čo ju mrzí, je napr. aj
taká vec, že darček, ktorý mu odporučila, aby teda doniesol dcére, jednoducho nedokázal otec ani tam
nechať, aby jej to mohli, nechcela, aby dieťa, ktoré vychováva, išlo na ich pozemok, no nedajbože, že
by sa jej niečo stalo, bolo to cudzie dieťa. Otec chcel, aby teda dieťa, ktoré priviezol, odovzdalo darček

jej dcére, no jednoducho na svoj pozemok to dieťa pustiť nechcela a neskôr jej Z.. Š. tento darček
priniesla v rámci nejakej svojej dobrej vôle. Dcéra tašku pozrela a na druhý deň jej povedala, že či by
to nemohli zaniesť na charitu, kam dosť často nosia veci pre nich nepotrebné. Nevie, či to bolo tým,
že to oblečenie nebolo zrovna vhodné na tú bábiku, s ktorou sa ona v tom čase hrala, alebo prečo,
jednoducho ona sa rozhodla, že tie veci nechce. Súhlasí s tým teda, že nechce byť účastná na nejakej

tej obnove, lebo nebola by určite žiadnym prínosom. Nevie teraz celkom presne odpovedať, či by vedela
zabezpečiť účasť dcéry v niektorom Centre pre deti a rodiny za účasti psychológa za účelom obnovy
vzťahu otca s dcérou a pôvodného stretávania ako to navrhol znalec, má ešte ďalšie dve deti, nevie
ako časovo, nevie sa k tomu zatiaľ vyjadriť. Ak by jej to časovo vyhovovalo a bolo by to nutné, vedela
by zabezpečiť účasť dcéry. Súhlasila by so zabezpečením účasti dcéry v Centre pre deti a rodiny S.

v budúcnosti, pretože dcéra nastupuje do školy. Keď bola na znaleckom posudku navrhovala, aby sa
táto úprava riešila po nástupe, keď dieťa si vytvorí nejaký režim, zvykne si na školu, prekročí obdobie
z materskej školy do základnej školy, s čím sa stotožnil aj p. E., len to zabudol napísať, alebo nevie z
akého dôvodu to nenapísal, otec s tým nesúhlasil.

10.ZosprávyS..M.P.z29.03.2019súdzistil,žezprevedenéhopsychologickéhovyšetreniaarozhovoru
s maloletou vyplýva, že maloletá je aktuálne veľmi bojazlivá a vykazuje vysokú mieru úzkostlivosti.
Je silné naviazaná na svoju matku, ktorá pre ňu predstavuje najdôležitejšiu istotu a vyžaduje jej
bezprostrednú prítomnosť. Je tiež silno citovo naviazaná na svoju terajšiu rodinu - manžela matky ktoré
ho vníma ako svojho otca a súrodencov, ku ktorým prezentuje veľmi blízky vzťah. Po situácii,

ktorú matka opísala, že maloletá bola vystrašená a prežíva silné obavy a strach z možného odlúčenia
od svojej matky. Zvýšene kontroluje svoje okolie. Voči ľuďom je nedôverčivá, nové, neznáme situácie ju
frustrujúce, dôsledku čoho sa môžu objavovať problémy v správaní dieťaťa, ktoré matka u
maloletej v poslednom období pozoruje.

11. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 16T/125/2010-76 z 02.08.2018, v spojení s uznesením
Krajského údu v Trnave, č.k. 5To/160/2018-2157 z 21.03.2019, súd zistil, že otec bol uznaný vinným
zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, začo bol odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky, výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a bola mu určená
skúšobňa doba s probačným dohľadom na dva roky. Z odôvodnenia rozsudku súd o.i. zistil, že

znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria - Z.. M. Z. počas výsluchu na súde
na otázku súdu, či existujú nejaké prostriedky, v rámci ktorých by sa mohla potlačiť emočná nestabilita
obžalovaného, znalkyňa uviedla, že jeho stav nie je meniteľný medicínskymi prostriedkami, možno ich
zmeniť psychologickými metódami, poradenstvom, ale iba ak má o to záujem.12. Z Mesačnej správy o práci s dieťaťom a rodinou január 2022 súd zistil, že v rámci realizácie programu
odbornej podpory náhradnej rodinnej starostlivosti III. spolupráca s rodinou mal. H. S.

začala v mesiaci júl 2021 na základe uznesenia Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 21. 05. 2021.
Zvolené opatrenie sa vykonáva v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov - v počte 30 hodín. Cieľom spolupráce je obnovenie konštruktívnej komunikácie
rodičov, dohoda rodičov o úprave styku s maloletou a obnova kontaktu otca s maloletou.

Spolupráca s rodičmi maloletej H. v januári 2022 neprebiehala z dôvodu zdravotných problémov a
sťaženej komunikácie s matkou. Poslednú konzultáciu s matkou absolvovali 30.11. v ambulancii CDR.
Matka na stretnutí vyjadrila svoj súhlas s obnovením komunikácie s otcom maloletej. Dohodli sa, že
nasledujúce stretnutie prebehne s matkou v ambulancii, kde obnovia komunikáciu rodičov (s podporou
odborného tímu CDR ako moderátora a mediátora) prostredníctvom telefonického rozhovoru s otcom.
Následne na stretnutí s otcom 6.12.2021 v ambulancii zreálnili vzájomné očakávania od priebehu

nasledujúcej spolupráce a pripravili sa na obnovenie komunikácie s matkou. Viaceré ďalšie ponúknuté
termíny konzultácie s matkou sa im nepodarilo zrealizovať. Začiatkom decembra 2021 nastúpila aj
so svojimi tromi maloletými deťmi na liečebno-diagnostický pobyt do Tatier. Termín konzultácie v
ambulancii 17. 12. 2021 matka odmietla, ako dôvod uviedla návrat z liečenia v Tatrách. Dohodnutý
termín 27.12.2021 matka zrušila prostredníctvom SMS z dôvodu vlastných zdravotných problémov. 3.

1. 2022 poslala matka SMS, kde uviedla svoje zdravotné problémy, pre ktoré sa konzultácie nemôže
osobne zúčastniť. Následne matke telefonovali. Uviedla, že jej lekár neodporúča návštevu ambulancie,
preto jej ponúkli možnosť uskutočnenia online videokonferenčného hovoru, ktorý by zorganizoval a
moderoval odborný tím CDR. Otec maloletej by sa mohol zúčastniť osobne v ambulancii CDR, alebo tiež
doma sa pripojiť online, matka by komunikovala z domácnosti, súhlasila s vlastnou audio komunikáciou,

bez videa. Matka uviedla, že má skúsenosti s uvedenou komunikáciou, nakoľko sa na podobnom
princípe online vyučovania zúčastnila aj maloletá H. počas COVID opatrení svojej základnej školy. S
matkou sa dohodli, že si zavolajú v piatok 7. 1. 2022 a dohodnú si termín. 7.1. 2022 matka poslala
SMS, že je v nemocnici a táto hospitalizácia sa netýka maloletej H.. Uviedla, že po prepustení a
vybavení najnutnejších vecí sa ozve. Po porade odborného tímu sa rozhodli požiadať o podporu

manažérku prípadu p. Š.. 10. 1. 2022 jej zatelefonovali s návrhom na prípadovú konferenciu s rodičmi
maloletej, nakoľko spolupráca a komunikácia s matkou viazne. Navrhli, aby si na stretnutí vyjasnili
očakávania od vzájomnej spolupráce OT CDR s rodičmi maloletej, ako aj limity účinnej podpory zo
strany odborného tímu v prípade nedostatočnej komunikácie a spolupráce rodičov maloletej. Na základe
informácií od manažérky prípadu sa matka maloletej odmietla konferencie zúčastniť a vyslala na ňu

poverenú osobu. Do dátumu 27. 01. 2022 ich matka po návrate z nemocnice s cieľom dohodnúť si ďalší
termín nekontaktovala. Nastavený proces s rodinou za uvedených okolností považujú za neefektívny.
Komunikácia s matkou je sťažená, v januári 2022 s OT CDR nespolupracovala, preto považujú za
potrebnú intervenciu manažéra prípadu v záujme účinného pokračovania v realizovaní poradenského
procesu s cieľom obnovy komunikácie medzi rodičmi a nadviazaniu vzťahu otca s maloletou. S rodinou

od začiatku spolupráce vyčerpali 19,5 hod. priamej práce (z odporúčaných 30 hodín).

13. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú

o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.16. Zásah do práva na rodinný život predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a
preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (pozri rozhodnutie
Veľká komora ESĽP vo veci Scozzari a Giunta vs. Taliansko z 13. 7. 2000). Orgány verejnej moci majú aj

pozitívne záväzky, ktoré sú úzko spojené s účinným rešpektovaním rodinného života. Akonáhle je teda
preukázaná existencia rodinného vzťahu, musia orgány verejnej moci v zásade konať tak, aby sa tento
vzťah mohol rozvíjať, a prijať vhodné opatrenia na zlúčenie rodiča s dieťaťom (Kutzner proti Nemecku
či nález sp. Zn. II. ÚS 838/07 - pozri vyššie), pričom k týmto pozitívnym povinnostiam sa radí vedľa
aktívnej pomoci s osobnými, sociálnymi, zdravotnými či majetkovými ťažkosťami aj povinnosť rodičov

informovať a riadne poučiť o možných následkoch jeho rokovaní (pozri rozsudok ESĽP vo veci W. verzus
Spojené kráľovstvo).

17. Podľa čl. 29 ods. 1 pís. c/ Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
Dohovoru súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k: c/ výchove zameranej na posilňovanie úcty k
rodičom dieťaťa, kultúrnej svojbytnosti, jazyku a národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije, krajine

svojho pôvodu a civilizáciám odlišným od svojej vlastnej.

18. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko
č.16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre

rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Súd starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o

usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia
nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez
akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003). Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na
význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Súdy majú v prípadoch, ak rodičia samotní, a to ani

za pomoci príslušných orgánov, k dohode nedospeli, široký priestor pre voľnú úvahu (porov. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Görgülü vs.Nemecko č. 74969/01 zo dňa 26.2.2004).

20. Medzi kritéria, ktoré musia všeobecné súdy vziať na zreteľ pri rozhodovaní o zverení maloletého
dieťaťa z hľadiska nevyhnutnosti rozhodovať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je 1/ existencia

pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou osobou, 2/ mieru zachovania identity
maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby,
3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a
fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa
(porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 3216/13 ).V prípade, ak jeden z rodičov

naplňuje tieto kritéria výrazne lepšie, je spravidla v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do
starostlivosti tohto rodiča. V prípade, ak obaja rodičia napĺňajú tieto kritéria zhruba rovnakou mierou,
je potrebné vychádzať z premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch
rodičov(porov.nálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikyvoveciIII.ÚS1206/09,tiežuznesenieÚstavného
súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 1554/14).

21. Styk rodičov s dieťaťom je zo strany prvostupňového súdu spôsobom rešpektujúcim záujem mal. D.
s tým, že príprava na styk musí v predmetnej veci zohrať významnú rolu. Uvedený termín bez ďalšieho
znamená tiež zodpovednosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby
v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k druhému

rodičovi. Úlohou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je aj vhodne na
nehopôsobiťazdôrazňovaťmudôležitosťstretávaniasasdruhýmrodičom(porov.UznesenieKrajského
súdu v Hradci Králové sp. zn. 25 Co 38/2003 zo dňa 24.02.2003).

22. Vykonaným dokazovaním rozsudkom, č.k. 13P/84/2015 - 440 zo dňa 07.07.2017, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/20/2018-514 zo dňa 24.10.2018, mal súd za
preukázané, že doposiaľ o úprave styku otca s mal. H. súdnym rozhodnutím vo veci samej nebolo,
nakoľko uvedeným rozsudkom bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k mal. H. iba v časti
jej zverenia, zastupovania a spravovania majetku a výživy.23. V predmetnom konaní sa matka najprv domáhala zákazu styku otca s mal. H., následne v priebehu
konania navrhla styk otca s maloletou výslovne neupraviť vzhľadom na skutočnosť, že otec bol uznaný

vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby vo vzťahu k nej, začo bol odsúdený na
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a
bola mu určená skúšobňa doba s probačným dohľadom na dva roky, tiež z dôvodu, že mal. H. si sama
neželá s otcom sa stýkať, čo viacnásobne, nielen pred znalcom, verbalizovala. Otec sa domáhal úpravy
styku s mal. H., navrhol, aby bol oprávnený sa s ňou stýkať každý nepárny týždeň od soboty od 8. hod.

nepretržite do nasledujúcej nedele do 18. hod., ako aj počas letných prázdnin v júli celých 10 dní a v
auguste tiež celých 10 dní s prespaním maloletej, tiež počas vianočných sviatkov každý párny rok od
24.12. celých 10 dní s prespaním maloletej.

24. Tu súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nemal za preukázané akékoľvek skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali návrh matky neupraviť styk otca s mal. H., keďže je z obsahu spisu ako aj vyjadrení

oboch rodičov viac ako zrejmé, že na úprave styku otca s mal. H. sa nevedia dohodnúť S poukazom
vyššie citovanú judikatúru najvyšších súdnych autorít, keďže je zrejmá preukázaná existencia rodinného
vzťahu medzi mal. H. a otcom, je v záujme mal. H. prijať vhodné opatrenia na obnovenie jej vzťahu
s otcom, ktorý sa oprávnene domáha styku s maloletou, ako aj prijať opatrenia, aby sa tento vzťah
nielen obnovil, ale aj ďalej rozvíjal. Znaleckým posudkom znalca S.. E. mal súd za preukázané, že

znalec na základe vlastného pozorovania priameho osobného kontaktu maloletej s otcom konštatoval,
ževyjadrovalakbiologickémuotcoviurčitésympatie,normálnesasnímrozprávalaanajmähopočúvala,
keď jej rozprával o jeho dcérach, správal sa k nej veľmi milo, láskavo a v danej situácii si získal jej
pozornosť, a to napriek skutočnosti, že negatívny obraz maloletej o otcovi sa pravdepodobne vytvoril
v jej rodine, kde bola vedená k tomu, aby na biologického otca zabudla, lebo je to zlý človek, ktorý

záver podporuje aj správanie matky a jej manžela, ktorí otcovi navrhli, aby súhlasil s osvojením mal.
H. manželom matky, čo mal súd za preukázané vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že
otec dostal počas konferencie v CDR ponuku od matky na osvojenie mal. H. manželom matky, čo súd
považuje za absolútne nevhodné správanie matky, ktoré je v úplnom rozpore so záujmom mal dieťaťa.
Takéto správanie matky vzhľadom na záujem mal. H. nemôže mať oporu ani v tom, že otec vo vzťahu

k matke spáchal zločin týrania blízkej osoby, keď znaleckým posudkom mal súd za preukázané, že
u mal. H. neboli zistené žiadne známky fyzického, či psychického ubližovania spôsobeného konaním
otca, pričom mal. H. sa otca nebojí, zaujíma k nemu ambivalentný (nejasný, neurčitý) postoj. Tiež súd
poukazuje na priebeh testu Strange situation počas znaleckého skúmania, z ktorého vyplynulo, že
mal. H. napriek neprítomnosti matky s otcom bez problémov komunikovala, teda neboli zistené žiadne

reálne traumatické skúsenosti dieťaťa s otcom, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že vyšetrenie
psychologičky S.. P. bolo vykonané 25.03.2019, pričom znalecké dokazovanie bolo vykonané až
následne po roku a pol v novembri 2020.

25. Preto súd v súlade s vyššie uvedeným bolo nevyhnutné súdnym rozhodnutím upraviť styk otca s mal.

H. v súlade so závermi znaleckého dokazovania, ako aj v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka
a CDR s prihliadnutím na zachovanie práva mal. dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom,
v tomto prípade s otcom, ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené. Keďže maloletá s otcom
nebola dlhodobo v kontakte (pričom tento sa s ňou nevhodným spôsobom snažil skontaktovať na ulici,
na čom však má podiel aj matka, ktorá tento kontakt otcovi dlhodobo odmietala umožniť), nadviazanie

opätovného kontaktu otca s dieťaťom musí mať formu postupného adaptačného procesu. Takto sa
prirodzeným, nenásilným spôsobom obnovia veľmi oslabené (ak nie úplne prerušené) vzájomné väzby
medzi dieťaťom a otcom. Zároveň sa eliminuje akékoľvek významnejšie riziko, že mal. H. by takú náhlu
zmenu (v zmysle návrhu otca na úpravu styku s prespaním) nemusela bez nezvrátiteľných dôsledkov
na jej psychický a emocionálny stav zvládnuť. Z uvedených dôvodov potom súd logicky návrh matky na

zákaz styku otca s mal. H., resp. návrh matky styk otca s maloletou výslovne neupraviť ako nedôvodný
zamietol.

26. Súd dopĺňa, že úlohou súdu pri rozhodovaní v takejto veci nie je prioritne chrániť rodičov, ale prioritne
ochrániť mal. H., ktorá sa napriek tomu, že je ešte v relatívne útlom veku, už vie aktívne vymedziť, keď

si sama vymienila dôverný rozhovor s psychológom CDR bez prítomnosti matky. Preto so zreteľom na
uvedené súd považoval za nevyhnutné upraviť styk otca s maloletou a upraviť ho tak pre maloleté dieťa,
ako aj oboch rodičov, aby jeho výsledkom boli obnovené stabilné vzájomné vzťahy medzi maloletou a
otcom, čo je v záujme mal. dieťaťa. Uvedený rozsah styku zabezpečí dostatok času a priestor na to,aby si mal. H. postupne voči otcovi opätovne začala budovať pocit, že ide o osobu, ktorá je pravidelnou
súčasťou jej života, teda že do jeho života aktívne patrí, s čím samozrejme pôjde aj postupný vznik
pocitu, že ide o osobu, ktorá rovnako ako matka, jej je osobou blízkou, poskytujúcou jej bezpečie.

27. Ako už súd uviedol, pri opätovnom nadväzovaní kontaktu a vzťahu medzi maloletou a otcom je
nevyhnutné postupovať pomaly a veľmi citlivo. Za tým účelom sa stretnutia otca s maloletou budú v prvej
etape realizovať za prítomnosti odborníkov z Centra pre deti a rodiny S., pričom bude
takto zabezpečený dohľad nad zachovaním psychickej pohody maloletej, ktorá už navyše tieto osoby,

ako aj priestory pozná. Z uvedeného dôvodu potom súd nepovažoval prítomnosť matky za nevyhnutnú
aj s prihliadnutím na jej vlastný návrh nebyť pri styku prítomná, ako aj vzhľadom na skutočnosť,
že obmedzovanie styku otca s maloletým dieťaťom prítomnosťou matky (pri uvedenom vzájomne
narušenom vzťahu rodičov) znamená zásah nielen do práv otca, ale aj zásah do práv dieťaťa vytvárať a
budovať si vzťah s otcom, ako aj z dôvodu opodstatnenej reálnej obavy z možného negatívneho dopadu
takejto komunikácie rodičov pred mal. dieťaťom na jeho zdravý, všestranne harmonický vývoj osobnosti.

28. Po ukončení tejto prvotnej etapy, ktorú pri zodpovednom prístupe oboch rodičov nie je dôvod
predpokladať, že by dieťa reálne nezvládlo, najmä s pomocou odborníkov CDR, možno považovať
za primerané, aby sa v ďalšom období dieťa s otcom stretávalo už samostatne po vyučovaní v
komfortnejšom časovom rozpätí, ktoré otcovi umožní otcovi dieťa odviezť aj do miesta svojho bydliska,

a tak maloletú bližšie zoznámiť so svojou rodinou. V ďalšom však súd nepokračoval v rozširovaní úpravy
styku otca s maloletou, nakoľko vzhľadom na aktuálny stav nie je zrejmé, aké časové obdobie bude
nevyhnutnéposkytnúťmal.dieťaťunajehoadaptáciu.Uvedenébudemožnézodpovedneposúdiťnajmä
po vyhodnotení výchovného opatrenia, ktoré súd nariadil.

29. „Hoci všeobecne platí, že profesionáli z titulu svojej profesie nie sú automaticky imúnni voči
rôznym kognitívnym skresleniam pri posudzovaní prípadov, ktorými sa zaoberajú, osobitné obavy o ich
objektívnosť vyvstávajú v situáciách, kedy posúdenie prípadu robia na základe súkromných žiadostí
osôb, ktorých sa prípad dotýka. Výskumy, ktoré sledovali schopnosť znalcov zachovať si objektivitu
a presnosť, ak sú najatí na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, dospeli k znepokojivým

záverom. U znalcov sa v takýchto situáciách prejavuje tendencia „opúšťať objektivitu“ a stať sa
„obhajcami“ strany, ktorá si ich najala. Výsledky výskumov ukázali, že rôzni znalci môžu dospieť k
protichodnýmzáveromvovzťahuktejistejvyšetrovanejosobe,dokoncaajvtedyakpoužívajúprocedúry
určené na zvýšenie objektivity a reliability. Aj keď vyšetrovaná osoba dosiahla v rovnakom teste rovnaké
skóre, výsledky boli rôznymi znalcami interpretované odlišne“ (Murrie et al., 2013; Murrie & Boccaccini,

2015; Guarnera et al., 2017).

30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd posúdil aj odborné vyjadrenie S.. Š. Z., S.., vyhotovené na základe
objednávky matky, z ktorého záverov vychádzala odôvodňujúc nevyhnutnosť vykonania kontrolného
znaleckého dokazovania, t.j. predovšetkým úmrtie znalca E. E. a z toho následne vyplývajúca

nemožnosťjehovypočutianapojednávaníačasovýodstupodnávrhukonania,určeníznalca,predvolaní
znalca na vyšetrenie, samotným vyšetrením a pojednávaním. Súd uvádza, že je zrejmé, že znalecký
posudok bol podaný k 18.11.2020, pričom k rozhodnutiu súdu došlo 01.02.2022. Napriek uvedenej dobe
súd nepovažoval za dôvodné doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku,
nakoľko nemal za preukázané obsahom spisu, že na strane matky, mal. dieťaťa alebo otca by došlo k

zmene, ktorú by bolo nevyhnutné posúdiť. Za dobu celého konania je faktická situácia rovnaká - otec sa s
mal. dcérou vôbec nestýka, pričom je zrejmé, že mal. H. má k otcovi ambivalentný vzťah, matka s otcom
nekomunikuje. Čo sa týka vyjadrenia matky ohľadom nemožnosti výsluchu znalca tu súd uvádza, že
výsledky znaleckého dokazovania sú zhodné s pozorovaniami zamestnancov CDR, čo sa týka mal. H., u
ktorej nezistili strach z otca, naopak po dôvernom rozhovore zistili priestor na obnovenie vzťahu s otcom.

Tiež súd uvádza, že pri hodnotení znaleckého posudku skúmal, či bol riadne podaný, pričom dospel k
záveru, že znalec dodržal súdom uložené zadanie, riadne zodpovedal na súdom uložené otázky, závery
formuloval určito a zrozumiteľne v súlade s vlastným vyšetrením účastníkov konania, použité metódy
riadne opísal a nimi zistené skutočnosti zodpovedali záverom, ku ktorým znalec dospel.

31. Tiež súd uvádza, že matka pred súdom namietala, že nemožno hovoriť o „obnove vzťahu“ medzi
maloletou a otcom, nakoľko žiaden vzťah neexistuje, maloletá nevníma odporcu ako svojho otca, jej
otcom je B. U., všetko aj s poukazom na závery S.. Z., S.. Súd však poukazuje aj na rozpornosť záverov
S.. Z., ktorý vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na to, že dieťa nevidelo otca od 3. júna2016, (v tom čase 17 mesačné dieťa), neexistuje žiaden citový vzťah, nemal sa ako vytvoriť, pričom však
v závere uvádza, že z psychologického hľadiska považuje za kontraindikované, aby maloletá začala
proces obnovy vzťahu otca a dcéry až v čase primeranej adaptácie maloletej na školskú dochádzku, k

čomu súd uvádza, že nie je zrejmé, z akého dôvodu je nutné čakať na toto obdobie, ktoré však už aj tak
bezpochyby nastalo, keďže maloletá od septembra 2021 navštevuje 1. ročník základnej školy.

32. Zároveň súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, ako aj zo zhodných tvrdení rodičov pred znalcom,
že evidentne bol vytvorený vzťah medzi mal. H. a otcom v čase, keď matka po pôrode pracovala, kedy

počas jej pracovnej doby starostlivosť o mal. H. zabezpečoval otec, ktorej kvalitu matka nenamietala.
Je tiež zrejmé, že matka následne prežila traumu spôsobenú trestným činom otca, avšak aj napriek
uvedenému mal. dcéru v udržiavaní vzťahu k otcovi nielenže nepodporovala, naopak negatívne ho
ovplyvňovala, čo mal súd za preukázané znaleckým posudkom S.. E., z ktorého vyplýva, že mal. H.
nevlastného otca prijíma ako vlastného, k biologickému otcovi si bude musieť dlhodobo budovať svoj
citový vzťah, lebo je málo pravdepodobné, že matka bude v tejto veci nápomocná, čo matka sama aj

deklarovala počas výsluchu pred súdom. Tiež uvedené vyplýva zo zistení znalca, ktorý v závere posudku
uvádza, že o biologickom otcovi má skôr negatívny obraz, hoci ho nevidela skoro 3 a pol roka, negatívny
obraz maloletej sa pravdepodobne vytvoril v jej rodine, kde bola vedená k tomu, aby na biologického otca
zabudla,lebojetozlýčlovek;počasstretnutiauznalcavyjadrovalakbiologickémuotcoviurčitésympatie,
normálne sa s ním rozprávala a najmä ho počúvala, keď jej rozprával o jeho dcérach, správal sa k nej

veľmi milo, láskavo a v danej situácii si získal jej pozornosť, pričom maloletá bola mierne zmätená, lebo
tento človek jej bol popisovaný v negatívnych konotáciách, keď sa na to pýtala mamy, prečo ten ujo
bol na ňu tak milý, matka jej odpovedala, že to iba hral. Tu súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nie
je z odborného posúdenia S.. Z., S.., zrejmé ako a či vôbec sa týmito informáciami zaoberal, nakoľko
uvedené situácie vôbec neboli v odbornom posúdení nielenže vyhodnotené, ale ani uvedené.

33. Preto súd návrh matky na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku
zamietol, keďže nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov konania v tom smere, že by bol
povinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy.Súdjeoprávnenýposúdiťvšetkydôkaznénávrhyarozhodnúť
o tom, ktoré z dôkazov vykoná.

34. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že matka nerobí účinné kroky k obnoveniu vzťahu mal. H. k
otcovi.Uvedenématkaodôvodňujeprežitoutraumouspôsobenouotcom,akoajďalšouretraumatizáciou
nevhodným správaním otca. Tu súd poukazuje na výsledok znaleckého dokazovania, z ktorého
vyplýva, že matka v niektorých situáciách môže mať zníženú toleranciu, a tak prihliadať viac na

svoje potreby, na stres reaguje nárastom frekvencie a závažnosti svojich telesných symptómov a do
telesných symptómov transformuje taktiež aj svoju nespokojnosť, na základe signifikantne zvýšeného
skóre klinickej škály hypochondrie sa javí, že matka má tendenciu prílišne sa zaoberať vlastným
telom, telesnými symptómami a ťažkosťami, výsledky naznačujú, že na časti fyzických problémov
menovanej môžu mať podiel psychické mechanizmy, sklon k somatizácii má tendenciu sa u menovanej

prejavovaťtaktiežmajoritnevreakciinastres,použitýmipsychodiagnostickýmimetódaminebolazistená
prítomnosť posttraumatickej poruchy, určité prejavy strachu a úzkosti u menovanej vyplývajú z jej
štruktúry osobnosti a to najmä prítomnosti perzekučných rysov a generalizovanej úzkostnej poruchy,
uvedené charakteristiky značne znižujú schopnosť matky pripravovať maloletú na styk s otcom, lebo má
strach, že ju stratí. S.. Z., S.., síce uvádza, že u matky dochádzalo k retraumatizácii len s

poukazom na ďalšie preukázané nevhodné správanie otca, avšak v ďalšom už toto nezdôvodnil, pričom
nevykonal akékoľvek skúmanie, čo naopak znalec vykonal.

35. Ďalším dôkazom, ktorý matka navrhla vykonať, bol výsluch Z.. D., ktorý je ošetrujúcim lekárom
matky, za účelom vylúčenia pochybností, že matka marí spoluprácu s CDR, resp. zabraňuje styku otca

s maloletou. Návrh na vykonanie tohto dôkazu súd zamietol ako nadbytočný, nakoľko súd pri úprave
styku otca s mal. H. vychádzal z vyššie uvedených skutočností preukázaných znaleckým dokazovaním,
ktoré zohľadnilo vyšetrenie všetkých účastníkov konania uvedenými psychologickými metódami, nie iba
vlastným pozorovaním, ako to možno konštatovať z lekárskej správy Z.. D., ktorý navyše vychádzal zo
subjektívneho vlastného vyjadrenia matky.

36. V závere súd uvádza, že zároveň rozhodol o úprave tzv. náhradného styku poukazujúc na
skutočnosť, že z obsahu spisu, najmä zo správy CDR za mesiac január 2022 sa javí, že matka
nedostatočne spolupracuje pri obnove vzťahu otca s mal. Ninou, čo bolo potvrdené aj znaleckýmdokazovaním.Tiežsúduvádza,žepredmetnýmrozsudkomjestykotcasmaloletouupravenývskutočne
minimálnom rozsahu, pričom práve by malo dôjsť k rozširovaniu styku otca s maloletou a nie k jeho
zužovaniu. Preto prípadné nerealizovanie ani takto upraveného rozsahu stretávania sa otca s mal. H.

nie je v najlepšom záujme maloletej, a preto súd z uvedených dôvodov upravil tiež spôsob nahrádzania
termínov styku otca s maloletou v prípadoch prekážok v styku na strane matky alebo maloletej.

37. Podľa čl. 5 písm. b), c), e), h) Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a

posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, h)
podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi
osobami,

38. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

39. Podľa § 37 ods. 4 písm. a), b) Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo
na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o

maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo
podľaodseku3,sorgánomsociálnoprávnejochranydetí,obcou,neštátnymsubjektom,b)inúpovinnosť.

40. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991Zb.
v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok
18ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

41. Na základe všetkých uvedených preukázaných skutočností najmä znaleckým posudkom, ako aj
správou CDR za mesiac január 2022 súd dospel tiež k záveru, že nariadenie výchovného opatrenia

(§ 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine) rodičom mal. H. za účelom zlepšenia schopností rodičov
vzájomne komunikovať ohľadom mal. H., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi
a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov, ako aj za účelom vytvorenia vzťahu
mal.H.kotcovi,jeplnedôvodnéavzáujmeďalšejstarostlivostiavýchovymaloletej.Výchovnéopatrenie
súd uložil rodičom z dôvodu, že obaja navzájom vôbec konštruktívne nekomunikujú, pričom z vyjadrení

matky, ako aj záverov znaleckého posudku vyplýva, že matka nerešpektuje rolu otca vo vzťahu k
maloletej. Za predpokladu riadnej spolupráce rodičov s určeným subjektom, výchovné opatrenie (ktoré
bude súd v ďalšom sledovať a vyhodnocovať) môže mať pozitívny dopad aj na posilnenie jednotlivých
rodičovských kompetencií a zručností u každého rodiča, nielen u otca, ale aj u matky, ktorá sa sama
o sebe vyjadrila, že na určité otázky maloletej týkajúcej sa otca, odpovedať vhodne nevedela. Tiež

súd uvádza, že pokiaľ sa rodičia sami nevedia zhodnúť na spoločnom postupe, prípadne za účelom
riešeniaproblémovsamivyhľadaťpomocodborníkov,malibytakétorozhodnutiesúduprijaťapovažovať
ho za pomoc pri riešení rodičovského konfliktu v záujme mal. H.. Keď rodičia budú schopní nájsť
spoločné riešenia a postupy aj pri vytvorení/obnovení vzťahu mal. H. k otcovi, uvedené bude mať
pozitívny vplyv na jej zdravý vývoj, jej prežívanie a možnosti sa čo najlepšie vyrovnať so situáciou, ktorú

priniesol pretrvávajúci konflikt rodičov. Tiež súd dopĺňa, že výchovné opatrenie uložil aj mal. H. za účelom
zvládnutia aktuálnej situácie. Úlohou súdu je rodinné väzby sceľovať, ako aj poskytnúť všetky dostupné
prostriedky a pomoc pri obnovení vzťahu maloletej k otcovi. Čo sa týka rozsahu výkonu uloženého
opatrenia, súd tento určil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že poradenstvo už prebiehalo, v užšomrozsahu 15 hodín každému z rodičov, ako aj mal. H.. V závere súd dopĺňa, že výchovné opatrenie
nariadil aj s prihliadnutím na skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 16T/125/2010-76
z 02.08.2018, v spojení s uznesením Krajského údu v Trnave, č.k. 5To/160/2018-2157 z 21.03.2019,

ktorým bol otec odsúdený na trest odňatia slobody, z výsluchu znalkyne Z.. M. Z. v danom konaní
vyplynulo stav emočnej nestability otca nie je meniteľný medicínskymi prostriedkami, možno ich zmeniť
psychologickými metódami, poradenstvom, ale iba ak má o to záujem.

42. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby

sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no
už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou,
pričomnaotázky,resp.problémy,ktorésanachádzalivovyslovenomprávnomnázoreodvolaciehosúdu,
súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).

43. O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si nárok na ich náhradu
neuplatnili. Súd dopĺňa, že v mimosporovom konaní v zásade nemá nárok na náhradu trov konania
žiaden z účastníkov, pričom v predmetnom konaní nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov

konania.

44. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

45. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

46. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

47. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom obom rodičom bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu, z ktorého dôvodu im pri nariadení znaleckého dokazovania nebola
uloženápovinnosťzložiťpreddavoknatrovyznaleckéhodokazovania.Ustanovenýznalecpredložilsúdu
vyúčtovanie svojej odmeny v celkovej výške 1 409,95 eur, pričom uplatnená odmena mu bola v plnej
výške priznaná uznesením, č.k. 9P/206/2018 - 216 z 30.12.2020, s tým, že táto priznaná odmena bola

znalcovi vyplatená zo štátnych rozpočtových prostriedkov. V zmysle ustanovení civilného sporového a
civilného mimosporového poriadku vo všeobecnosti platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
(trovy dôkazu) sám a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. Vzhľadom na
povahu a predmet konania v danej veci, v ktorej nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka
konania vo veci, keďže ide o tzv. mimosporové konania, bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme

maloletého dieťaťa. Je teda na mieste a v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, aby sa obaja
rodiča podieľali na vzniknutých trovách konania rovným dielom, poukazujúc zároveň aj na konštantnú
rozhodovaciu prax odvolacieho súdu. V predmetnej veci trovy znaleckého dokazovania predstavujú
sumu v celkovej výške 1 409,95 eur, z ktorej sumy pripadá na každého rodiča suma vo výške 704,
98 eur. Súd dopĺňa, že s poukazom na § 257 CSP pritom z obsahu spisu nezistil, že v predmetnej

veci boli splnené podmienky na nepriznanie trov konania, t.j. existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
a výnimočnosť. V zmysle rozhodovacej praxe súdov pritom samotná skutočnosť, že rodičom ako
účastníkom konania bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nezakladá dôvod pre použitie
ustanovenia § 257 CSP.

48. Preto v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením rozhodol v časti náhrady trov konania
štátu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany, v potrebnom počet

písomných vyhotovení.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového
poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému.