Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200471
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8619200471.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyňa spravodajkyňa, v spor spore žalobcu: HK LOAN Sp.
z o.o., so sídlom Mickiewicza 18/6, Katowice 40-092, Poľská republika, IČO: 243 308 31, zastúpený:
Mgr. Juraj Berežný, advokát, so sídlom Centrálna 2/38, Svidník, IČO: 50 039 229, proti žalovanému:
INŽINIERING PLUS s. r. o., so sídlom 094 09 Majerovce 120, IČO: 45 986 622, zastúpený: A. B. C. D.,

s. r. o., so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 290 514, o zaplatenie
sumy 250.000,- eur s prísl., o návrhu žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7Cb/24/2019-650 zo
dňa 18.10.2021, t a k t o

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 7Cb/24/2019-650
zo dňa 18.10.2021 návrh žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Súd prvej inštancie už uznesením č. k. 7Cb/24/2019-177 zo dňa 10.01.2020 zriadil k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. D. vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu,
a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2017 vo výške

250.000,- eur s príslušenstvom. Žalovaný sa návrhom zo dňa 12.10.2020 domáhal čiastočného zrušenia
zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach - pozemkoch
a stavbách je v hodnote, ktorá je nepomerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka. O tomto návrhu
žalovaného rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Cb/24/2019 - 387 zo dňa 16.11.2020 tak že
návrh žalovaného zamietol. O odvolaní žalovaného rozhodoval Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
3Cob/3/2021 - 482 zo dňa 02.03.2021 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

Žalovaný sa podaním doručeným dňa 12.08.2021 opätovne domáhal, aby súd čiastočne zrušil
zabezpečovacieopatrenieatojehoponechanímlenknehnuteľnostiam-skladestojacomnaparcelereg.
C-KN,par.č.XXXX,k.ú.D.,ktoréhovšeobecnáhodnotabolaurčenána194.252,52eur,skladestojacom
na parcele reg. C-KN, par. č. XXXX, k. ú. D., ktorého všeobecná hodnota bola určená na 139.591,70
eur, pozemku reg. C-KN, par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 22.820,85 eur a

pozemku reg. C-KN, par. č. XXXX, ktorého všeobecná hodnota bola určená na 18.488,25 eur, podľa
znaleckéhoposudkuč.245/2020vypracovanéhoznalcomE.F.G..Žalovanýspoukazomnarozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/3/2021-482 zo dňa 02.03.2021 zotrval na názore, že ust. § 334
CSP nemožno interpretovať úzko a formalisticky a to najmä čo sa týka primeranosti použitia ustanovenia
o neodkladnom opatrení, kedy zákonodarca použitím pojmu „primerane“ jednoznačne pripúšťa, že
medzi rozhodovaním o neodkladných opatreniach a rozhodovaním o zabezpečovacích opatreniach

existujú určité odlišnosti. Zabezpečovacie opatrenie je podľa žalovaného spôsobilé zasiahnuť väčšmi do
majetkovej situácie strany ako neodkladné opatrenie, osobitne pri vykonávaní podnikateľskej činnosti,preto ustanovenia o neodkladnom opatrení je potrebné podľa žalovaného aplikovať len primerane, nie
však mechanicky. Žalovaný v tejto súvislosti dodal, že kým na zrušenie neodkladného opatrenia sa ust.
§ 334 CSP aplikuje priamo, na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa aplikuje analógiou podľa ust. §

344 CSP, čo je dôvod, prečo ust. § 334 CSP nemožno na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia použiť
rovnakoakonazrušenieneodkladnéhoopatrenia.ŽalovanýsúhlasilsprávnymnázoromKrajskéhosúdu
v Prešove vyrieknutým v uznesení zo dňa 02.03.2021,, pričom je tiež presvedčený, že v tomto prípade
nemožno aplikovať ust. § 334 CSP prísne, mechanicky, formalisticky, bez ďalšej analýzy a umožniť
zrušenie zabezpečovacieho opatrenia jedine v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

K tomu žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31. augusta
2017, na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 21/96 zo dňa 4. februára 1997 a nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 33/97 zo dňa 17. decembra 1997.

Žalovaný ďalej v zhode s názorom Krajského súdu v Prešove uviedol, že ust. § 334 CSP nepokrýva
všetky prípady zrušenia zabezpečovacieho opatrenia a preto sa domáha zrušenia zabezpečovacieho

opatrenia nie z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo zriadené (ust. § 334 CSP), ale z dôvodov,
ktoré CSP priamo nepomenúva, ale ani nevylučuje ich aplikáciu. Za takýto dôvod považuje žalovaný
proporcionalitu, a je toho názoru, že sa dostal do situácie, ktorá ho neproporcionálne obmedzuje v
podnikaní, nakoľko má „zablokovaný“ majetok v niekoľkonásobnej hodnote ako je žalovaná pohľadávka,
ktorú navyše spochybňuje. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má

zabezpečovacie opatrenie vzťahovať, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov osoby, ktorá má byť takýmto spôsobom obmedzená, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Aj v tomto smere žalovaný poukázal,
že súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality, ktorú požiadavku vyslovil vo svojej
argumentácii aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 02.03.2021, č. k. 3Cob/3/2021-482. Podľa

žalovaného zriadením sudcovského záložného práva na všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
pre kat. úz. D. sa žalovaný prakticky dostal do situácie, že nemôže reálne vykonávať podnikateľskú
činnosť, vrátane nakladania so svojim majetkom, z dôvodu blokácie nevytvára takmer žiaden zisk,
nakoľko všetky príjmy z nájmu sú vynakladané na základné aspekty prevádzky. Žalovaný poukázal, že
spornú pohľadávku vo výške istiny 250.000,- eur + príslušenstvo zabezpečuje sudcovské záložné právo

zriadenénanehnuteľnostiachvhodnoteviacako4miliónyeur,čojeabsolútneneproporcionálne,pričom
znalecky ohodnotiť žalovaný nechal len časť areálu.

Žalovaný ďalej v návrhu uviedol, že okrem sudcovského záložného práva je na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX, pre kat. úz. D. je zriadené tiež zmluvné záložné právo v prospech záložného

veriteľa H., spol. s r. o., ktorý nadobudol pohľadávku vo výške 713.500,- eur od H. I., A., pričom mesačná
splátka činí 6.000,- eur. Žalovaný dodal, že toho času sa nachádza v procese rokovania s J. C. A.
ohľadom refinancovania úveru na uhradenie pohľadávky záložného veriteľa v prvom rade spoločnosti
H., spol. s r. o., tak aby zvyšné doposiaľ neocenené nehnuteľnosti mohli byť scudzené za účelom
získania finančných prostriedkov, investícií do areálu a zabezpečenia finančných prostriedkov pre

reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti, avšak žalovaný bez zrušenia zabezpečovacieho opatrenia
aspoň na časť nehnuteľností nemôže tento úver refinancovať, navyše množstvo z nehnuteľností je v
dezolátnom stave a ich rekonštrukcia je viac než potrebná.

Žalovaný k návrhu na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil listiny - prehľad príjmov

a výdavkov, Znalecký posudok č. 146/2020, Znalecký posudok č. 245/20, pôdorys areálu, potvrdenie o
zostatku vyhotovené spoločnosťou H., spol. s r. o., mailovú komunikáciu s J. C., a. s..

Žalobca vo vyjadrení vyjadril nesúhlas s návrhom na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia,
pretože neodpadol dôvod, a to ani z časti, pre ktorý bolo nariadené, neodpadol. U žalobcu stále

pretrváva obava z ohrozenia exekúcie o to viac, že žalovaný má preukázateľne v úmysle rozpredávať
majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný do konania predložil Zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.06.2021 a aj potvrdenie o zostatku záložného práva v prospech
spoločnosti H., spol. s r.o., avšak žalovaný nepredložil dôkaz o tom, akým spôsobom a to aspoň z
časti uspokojí spoločnosť H., K.. s r. o., pričom mu príde nepravdepodobné, že kupujúci - INŽINIERING

s. r. o. uhradí kúpnu cenu vo výške 290.000,- eur predávajúcemu INŽINIERING PLUS s. r. o. s tým,
že záložné právo v prospech H., spol. s r. o. ostane zapísané aj po prevode nehnuteľnosti. Žaloba
poukázal tiež na skutočnosť, že predmetom zmluvy je len stavba stojaca na pozemku parc. reg. „C“
KN, č. XXXX bez samotného pozemku, a teda pokladá za málo pravdepodobné, že by si niekto kupovalstavbu bez pozemku, na ktorom je postavená. K tomu ďalej žalobca zdôraznil, že kupujúci je tiež v
nepriaznivej finančnej situácii, pričom bol založený v roku 2020 so základným imaním vo výške 5.000,-
eur a s negatívnym výsledkom hospodárenia za rok 2020. Na základe verejne dostupných zdrojov

žalobca považoval za zrejmé, že podľa účtovnej závierky a Štatistického úradu sú hlavným predmetom
podnikania žalovaného - zemné práce, a teda mu nie je jasné, ako zriadenie sudcovského záložného
práva na všetkých nehnuteľnostiach môže žalovanému brániť vo vykonávaní jeho hlavného predmetu
podnikania, keďže z verejne dostupných zdrojov žalobca tiež zistil, že celková výška výnosov žalobcu
za rok 2020 bola 251.517,- eur, a teda žalobca musí mať okrem nájmu aj iné výnosy z podnikania.

Opätovne žalobca uviedol, že od nadobudnutia areálu žalovaným, neprebehla významná investícia,
ktorá by hodnotu areálu zvýšila, práve naopak, po nadobudnutí vlastníckeho práva začal žalovaný areál
rozpredávať, preto je žalobca toho názoru, žže areál ma reálnu hodnotu niečo okolo 400.000,- eur,
pričom spoločnosť H., spol. s r. o., eviduje voči žalovanému dlh vo výške 713.500,- eur.

Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. § 343 ods. 1 a 2, § 344 a § 334 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 151k ods. 1, § 151ma ods. 6, § 151 ods. 8 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Následne v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal všeobecnými a právnou teóriou definovanými atribútmi
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia so zdôraznením, že jednou zo zákonných podmienok
zrušenia zabezpečovacieho opatrenia je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (ust. § 334 v

spojení s ust. § 344 CSP), teda zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho
nariadeniabolirelevantnénajehonariadenie.TiežsúdprvejinštanciepoukázalnauznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 491/2017 z 3. augusta 2017.

Vzhľadom k uvedeným atribútom súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný sa nedomáha zrušenia

zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo zriadené (ust. § 334 CSP), ale
z dôvodu, ktorý CSP priamo nepomenúva, ale ani nevylučuje, ktorým je proporcionalita. Vychádzajúc
z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 491/2017 z 3. augusta 2017
však súd prvej inštancie vyvodil záver, že pri rozhodovaní o návrhu žalovaného je povinný zaoberať
sa skutočnosťou, či žalovaný tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po nariadení zabezpečovacieho

opatrenia a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov, pre úpravu ktorých bolo zabezpečovacie
opatrenie nariadené. Súd prvej inštancie však nemal z návrhu žalovaného preukázané, že by došlo k
zmene skutočností, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, čo žalovaný vo svojom návrhu
ani netvrdil. Rovnako bol toho názoru, že medzi stranami sporu sa nezmenila, ani nenastala nová
hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava

z ohrozenia exekúcie.

Akceptujúc argumenty odvolacieho súdu v rozhodnutí 3Cob/3/2021-482 zo dňa 02.03.2021 súd prvej
inštancie mal z návrhu žalovaného a priložených listín za zrejmé, že na nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXX, kat. úz. D. je zriadené zmluvné záložné právo v prospech spoločnosti H., spol. s r. o.

na zabezpečenie pohľadávky vo výške 713.500,- eur. Súd prvej inštancie nespochybnil, že pohľadávka
žalobcu je podstatne nižšia ako je hodnota nehnuteľností, na ktorých je zriadené záložné právo,
avšak sa nestotožnil s názorom žalovaného, že pre zriadenie záložného práva na všetky nehnuteľnosti
zabezpečovacím opatrením nie je splnená požiadavka proporcionality. Podľa súdu prvej inštancie bolo
potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného je zároveň

zriadené záložné právo v prospech spoločnosti H., spol. s r. o., ktorá je záložným veriteľom v prvom
poradí, pričom v prípade konkurencie záložných práv platí pre poradie uspokojenia záložných práv
zásada priority - prednostne sa uspokojí ten záložný veriteľ, ktorého záložné právo vzniklo skôr,
z čoho vyplýva, že v prípade, ak by bolo návrhu žalovaného na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovené za situácie, kedy je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa H.,

spol. s r. o., v prípade výkonu záložného práva zo strany žalobcu by bolo jeho uspokojenie ohrozené,
nakoľko žalobca nemá postavenie prednostného veriteľa a výška pohľadávky spoločnosti H., spol.
s r. o. činí sumu 713.500,- eur. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zabezpečovacie opatrenie
môže žalobcovi poskytnúť náležitú ochranu iba vtedy, ak bude záložné právo efektívne zriadené na
všetkých nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalovaného, keďže spoločnosť H., spol.

s r. o. ako prednostný veriteľ môže vykonať záložné právo na ktorékoľvek nehnuteľnosti žalovaného
zapísané na LV č. XXX, a teda aj len na tie nehnuteľnosti, na ktoré žalovaný navrhuje ponechať zriadené
záložné právo a keďže je jeho pohľadávka vyššia ako pohľadávka žalovaného, v konečnom dôsledku
by uspokojenie pohľadávky žalobcu mohlo byť zmarené. Preto súd prvej inštancie za nevyhnutné apotrebné považoval ponechanie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ bude mať spoločnosť H. spol. s r.
o. zriadené záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXX, v
opačnom prípade by mohol byť žalobca pri prípadnom vymáhaní svojej pohľadávky neúspešný.

V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti uvedenému uzneseniu odvolanie. V odvolaní
žalovaný poukázal, že podaním zo dňa 12.08.2021 so zreteľom na závery produkované odvolacím
súdom v uznesení, sp. zn. 3Cob/3/2021 zo dňa 02.03.2021 sa opätovne domáhal čiastočného zrušenia
zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu, že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach je

v hodnote, ktorá je nepomerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka. Avšak opätovne súd prvej
inštancie rozhodol tak, že tento návrh uznesením zo dňa 18.10.2021 zamietol. Žalovaný je však
toho názoru, že napadnuté uznesenie je nesprávne a nezákonné, a preto podáva odvolanie, a to
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ Civilného sporového poriadku. Žalovaný je toho názoru,
že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nevykonal trest proporcionality v intenciách požiadaviek
uvedených v citovanom uznesení odvolacieho súdu. Keďže odvolací súd poukázal na nedostatok

dôkazov nevyhnutných pre výkon trestu proporcionality, žalovaný v návrhu na čiastočné zrušenie
zabezpečovacieho opatrenia preukázal hodnotu pohľadávky záložného veriteľa v prednostnom rade.
Žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní, že z napadnutého uznesenia potom absolútne nevyplýva,
prečo je nevyhnutné ponechať zaťažené zabezpečovacím opatrením všetky a nie iba určitú časť
nehnuteľnosti žalovaného.

Podľa žalovaného súd prvej inštancie prakticky konštatoval, že nakoľko na nehnuteľnostiach je zriadené
zmluvné záložné právo, nemožno zúžiť to sudcovské, čím by došlo k ohrozeniu práv žalobcu a s týmto
záverom sa žalovaný nestotožňuje. Súd prvej inštancie paušalizoval záver, podľa ktorého, ak je zmluvné
záložné právo ako prvé v poradí, vždy musí byť sudcovské na všetky nehnuteľnosti a nemožno ho

zúžiť, kým sa nezúži to zmluvné. Žalovaný opätovne poukázal na zrejmý nepomer medzi výškou
pohľadávky žalobcu a hodnotou nehnuteľností, na ktorých toho času viazne zabezpečovacie opatrenie,
pričom táto skutočnosť žalovanému bráni vo výkone podnikateľskej činnosti a nevyhnutnej rekonštrukcii
nehnuteľností, z ktorých sú mnohé v dezolátnom stave. Podľa žalovaného ak súd prvej inštancie
uznal neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia v nadväznosti na to mal precízne a zrozumiteľne

podľa žalovaného zhodnotiť naplnenie kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti a použitia menej drastických
prostriedkov na dosiahnutie sledovaného cieľa. Avšak naplnenie tejto druhej fázy testu proporcionality
z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva. Teda žalovaný je toho názoru, že napadnuté
uznesenie nie je riadne odôvodnené, pretože súd prvej inštancie nevykonal test proporcionality v súlade
s uznesením krajského súdu a nevysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami doloženými žalovaným

a svoje myšlienkové pochody ohľadom nevyhovenia návrhu žalovaného dostatočne nevysvetlil. Preto
žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, alternatívne, aby sám pristúpil k zúženiu zabezpečovacieho opatrenia.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal, že o predchádzajúcom návrhu žalovaného

na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia už konajúci súd právoplatne rozhodol, čo bolo potvrdené aj
Krajským súdom v Prešove uznesením sp. zn. 3Cob/3/2021, v ktorom odvolací súd uviedol možnosť
zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, avšak jedine ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Žalobca je však toho názoru, že dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, neodpadli
a vymáhaná pohľadávka je úročená a teda nárok žalobcu sa navyšuje o stále rastúce príslušenstvo.

Opätovným podaním sa podľa žalobcu žalovaný domáha čiastočného zrušenia zabezpečovacieho
opatrenia z rovnakého dôvodu, a teda že zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach je v hodnote,
ktorá je nepriemerne vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca
považuje za správne a zákonné a je toho názoru, že u žalobcu stále pretrváva obava z ohrozenia
exekúcie o to viac, že žalovaný má preukázateľne v úmysle rozpredávať majetok, ktorý je predmetom

zabezpečovaciehoopatrenia,očompredložilzmluvuobudúcejkúpnejzmluvezodňa28.06.2021.Podľa
žalobcu žalovaný neuviedol, akým spôsobom je mu bránené vykonávať podnikateľskú činnosť. Podľa
žalovanéhonehnuteľnostivjehoareálimajúhodnotuvyššiuako4mil.,avšakcelýareálžalovanýponúka
za cenu 2,25 mil., čím si sám odporuje a k tomu dodáva, že kúpnou zmluvou od predchádzajúceho
vlastníka tieto žalovaný nadobudol v dražbe za sumu približne 700.000,- eur, pričom od nadobudnutia

vlastníckeho práva v areáli neprebehla významná investícia, ktorá by hodnotu areálu zvýšila. Práve
naopak žalovaný začal areál rozpredávať a znížil jeho hodnotu o sumu približne 240.000,- eur. Žalobca
tiež vo vyjadrení poukázal na zriadené záložné právo v prospech spoločnosti H., spol. s r.o., ktorú akoskutočnosť pri rozhodovaní zohľadnil aj súd prvej inštancie. Žalobca navrhol preto odvolaciemu súdu
aby napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného priložením listinného dôkazu a to rozsudku
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/20/2021, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol právoplatne
zaviazaný zaplatiť spoločnosti Váhostav – SK, a. s. sumu 21.524,80 eur s príslušenstvom, čo je ďalší
dôvod, pre ktorý by nariadené zabezpečovacie opatrenie nemalo byť zrušené a stále pretrváva obava
z ohrozenia exekúcie, a to o to viac, že žalovaný má ďalšieho veriteľa.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 380 CSP (viazanosť rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania), bez nariadenia ústneho pojednávania a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

Podľa ust. § 334 CSP, súd návrh na neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

TretiahlavatretejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkupredstavujeprávnuúpravuneodkladnýchopatrení,
zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je rozhodnutie súdu
smerujúce k zriadeniu záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla

byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,
MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAČOVIČ, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310).

Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na jeho nariadenie
odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne osvedčiť aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP).
V prípade osvedčenia určitej skutočnosti platí (na rozdiel od dokázania), že osvedčované skutočnosti

sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2020, sp. zn. III. ÚS
294/2020: ,,cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v
priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má

poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho
nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti
strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní
rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní

vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri
rozhodovaní na súde odvolacom.“,,Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.
Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol
byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý

je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
jeho majetkové pomery“ ( z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, pod č. R 20/1998).

Žalovaný podal návrh na zrušenie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom ako konštatoval aj

súd prvej inštancie, návrh neodôvodňoval tým, že by odpadli dôvody pre jeho nariadenie, ale podľa jeho
názoru je tu samostatný dôvod, keď po teste proporcionality je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie
bolo zriadené k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota je nepomerne vyššia oproti výške pohľadávky, ktorú
si uplatňuje žalobca v tomto súdnom konaní. V odvolaní žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení napriek predloženým listinám nevykonal test proporcionality a svoje rozhodnutie
založil na konštatovaní potreby zachovania sudcovského záložného práva z dôvodu existencie zápisu

záložného veriteľa v prospech tretej osoby, ktorá má postavenie prednostného záložného veriteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Všetky námietky žalovaného sú
riadne v uznesení súdu prvej inštancie zodpovedané. Ak žalovaný namieta, že súd prvej inštancie
nevykonal test proporcionality, k tomu odvolací súd dodáva, že námietka nie je dôvodná, keďže súd prvej

inštancie tento test vykonal. Z úvah súdu prvej inštancie vyplýva, že sa zoberal nielen pomerom hodnoty
zaťažených nehnuteľností k uplatňovanej pohľadávke, ale taktiež vzal do úvahy aj ostatné ťarchy na
týchto nehnuteľnostiach. Vykonanie testu proporcionality neznamená len prosté porovnanie hodnoty
zaťažených nehnuteľností s výškou uplatňovanej pohľadávky, ale je potrebné vziať na zreteľ aj ostatné
činitele, ktoré môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť samotný proces uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Tak ako odvolací súd vyššie uviedol, cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať udalosti, ktoré
by v budúcnosti podstatne mohli sťažiť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že k nehnuteľnostiam zaťažených sudcovským záložným právom viazne aj iné záložné
právo a to v prospech spoločnosti H. spol. s r. o., ktorý má podľa § 151ma Občianskeho zákonníka
postavenie prednostného záložného veriteľa, s čím súvisí aj úprava výkonu záložného práva. Súd prvej

inštancie správne poukázal, že z tohto dôvodu je odôvodnená potreba ponechania zabezpečovacieho
opatrenia pre všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. D. bez ohľadu na ich hodnotu.
Totiž v prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalovaného a zabezpečovacie opatrenie by čiastočne
zrušil a sudcovské záložné právo by ponechal len pre ním vybrané nehnuteľnosti, mohlo by sa stať,
že by prednostný záložný veriteľ začal výkon záložného práva, v ktorom procese by došlo k predaju

týchto nehnuteľností, pričom podľa ust. § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka záloh by bol prevedený
ako nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, teda týmto by žalobca ostal bez
sudcovského záložného práva. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k paušalizovaniu úvah, že
v dôsledku zriadeného zmluvného záložného práva, nemožno zúžiť to sudcovské, ale v rámci vykonania
testu proporcionality vymedzil možný dopad na chránené záujmy žalobcu práve pre prípad jeho zúženia.

Žalovaný tiež namietal, že zabezpečovacie opatrenie mu bráni vo výkone podnikateľskej činnosti
a v nevyhnutnej rekonštrukcii nehnuteľností. K tejto námietke odvolací súd podotýka, že žalovaný
nevysvetlil, v akom konkrétnom úkone je mu bránené a prečo rekonštrukciu nehnuteľností v dôsledku
zriadeného sudcovského záložného práva vykonať nemôže. Podľa názoru odvolacieho súdu zriadené

sudcovské záložné právo nemá bezprostredný vplyv na možnosť nehnuteľnosti rekonštruovať alebo
inak do nich investovať, opätovne sa však zdôrazňuje účel zabezpečovacieho opatrenia pre prípad,
ak judikovaná pohľadávka veriteľa nebude dlžníkom dobrovoľne splnená, má dlžník možnosť uspokojiť
sa práve výkonom takto zriadeného záložného práva. Ak dlžník svoju pohľadávku voči veriteľovi splní,
dlžník sa nemusí obávať straty založených nehnuteľností.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že argumentácia žalovaného v odvolaní tak
nebola spôsobilá spochybniť správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a uznesenie súdu
prvej inštancie bolo potvrdené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).