Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 13, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205116
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122205116.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, advokát, so sídlom
Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 52 650 880, proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/
X, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Adrián Fabian, advokát, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov,
IČO: 37 941 682, o určenie, že vec patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 31.5.2022 sa žalobkyňa domáhala oproti žalovanej určenia, že vec patrí do
dedičstva na tom skutkovom základe, že strany sporu sú sestry a zároveň dcéry F. G., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XX, XXX XX C. (ďalej len „poručiteľka“). Počnúc dňom
08.01.2020 je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v liste vlastníctva č.
XXXXX, k. ú. C., obec C., okres C. a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu
s. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý je postavený na pozemku parcela C KN č. XXXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1.068 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového

domu, spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve vo veľkosti XX/XXXX k celku (ďalej
len „byt“).

Žalovaná obdržala byt, špecifikovaný v predchádzajúcom odseku, od poručiteľky a to na základe
darovacej zmluvy uzavretej krátko pred koncom roku 2019 (konkrétny dátum uzavretia darovacej zmluvy
nie je zverejnený v katastri nehnuteľností, preto žalobkyňa tento dátum nepozná). Pár dní po smrti
poručiteľky žalovaná žalobkyni oznámila, že v nadchádzajúcom dedičskom konaní po poručiteľke sa

ako majetok nebude prejednávať byt, pretože jeho výlučnou vlastníčkou poručiteľka už v čase svojej
smrti nebola. Až do tohto momentu, tzn. do oznámenia podľa predchádzajúceho odseku, žalobkyňa
nemala žiadnu vedomosť o tom, že byt, v ktorom poručiteľka žila a v ktorom žalobkyňa poručiteľku
spoločne so svojimmanželom a deťmi pravidelne navštevovala, odo dňa 08.01.2020 nepatrí poručiteľke,
ale žalovanej. Žalobkyňa sa de facto okamžite po overení si tvrdenia žalovanej o tom, že poručiteľka v
čase smrti už nebola vlastníčkou bytu, obrátila na advokáta.
Žalobkyňa je bez akýchkoľvek pochybností presvedčená o tom, že poručiteľka by dobrovoľne a za

obvyklých (štandardných) okolností nikdy bezodplatne nepreviedla vlastníctvo k bytu len na jednu zo
svojich dcér. Žalobkyňa odôvodňuje svoje presvedčenie podľa predchádzajúcej vety predovšetkým
nasledovnými okolnosťami. Poručiteľka žila po smrti svojho manžela (otca strán sporu) od roku 2016 v
byte sama s tým, že postupom času mala čoraz viac zdravotných ťažkostí, ktoré zväčša súviseli s jejnarastajúcim vekom. Nielen počas tohto obdobia (tzn. nielen od smrti manžela poručiteľky) ju pravidelne
navštevovala tak žalovaná so svojom rodinou, ako aj žalobkyňa so svojou rodinou. Poručiteľka sa nikdy
počas predmetných návštev ani mimo nich nikomu ani len náznakom nezmienila o tom, aby mala vôľu

prenechať svoj majetok len jednej zo svojich dcér. Poručiteľka mala rovnako tak rada žalovanú, ako aj
žalobkyňu. Rovnako tak mala poručiteľka rada manžela žalobkyne, ako aj bývalého manžela žalovanej
(žalovaná je rozvedená) a v neposlednom rade mala poručiteľka nesmierne rada všetkých svojich šesť
vnúčat (žalobkyňa je matkou štyroch detí a žalovaná je matkou dvoch detí). Inými slovami povedané,
poručiteľka veľmi dobre vychádzala tak so žalobkyňou a s jej rodinou ako aj so žalovanou a s jej rodinou,

preto si žalobkyňa nevie vysvetliť, prečo by sa poručiteľka náhle dva roky pred svojou smrťou a bez
akéhokoľvek rozumného dôvodu rozhodla darovať de facto celý svoj majetok len jednej zo svojich dcér.
Žalobkyňa má za to, že poručiteľka nedarovala byt žalovanej dobrovoľne, ale stalo sa tak pod
psychickým nátlakom zo strany žalovanej a navyše tiež v rozpore s dobrými mravmi. Ako psychický
nátlak na poručiteľku zo strany žalovanej vníma žalobkyňa to, že po smrti manžela poručiteľky sa
žalovaná voči poručiteľke začala správať menej úctivo a miestami až agresívne a ponižujúco. Vyústilo to

až k tomu, že poručiteľka krátko pred svojou smrťou pred žalobkyňou a jej manželom plakala a prosila ju
o to, aby k nej jej sestra (žalovaná) už viac nechodila. Žalobkyňa je v tejto spojitosti presvedčená o tom,
že presne tak nevhodne a direktívne, ako sa k poručiteľke žalovaná postupom času začala správať, tak
presne takto direktívne a „nanútene“ s najväčšou pravdepodobnosťou došlo aj k prevodu vlastníckeho
práva k bytu zo strany poručiteľky na žalovanú, tzn. bez toho, aby to bolo skutočnou slobodnou vôľou

poručiteľky. V tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti súdu tiež to, že žalovaná t. č. pracovala,
resp. vypomáhala v realitnej kancelárii C. E. A. – ANTreal, Maybaumova 18, 080 01 Prešov, IČO : 47
672 706, tzn. žalovaná (na rozdiel od žalobkyne) mala skúsenosti s prevodom nehnuteľného majetku.
Za rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa v danom prípade považuje to, že žalobkyňa s jej manželom a
štyrmi deťmi prišli dňa 06.12.2019 pri výbuchu bytového domu na E. H. I. C. o bývanie a všetky svoje

osobné veci, pretože t. č. bývali v predmetnom bytovom dome postihnutom výbuchom. Vzápätí na to si
musela žalobkyňa so svojim manželom a štyrmi deťmi urýchlene hľadať náhradné a neskôr nové trvalé
bývanie s tým, žalovaná t. č. žalobkyni viackrát „naznačila“ obavu žalovanej z toho, že poručiteľka daruje
svoj byt žalobkyni, ktorá o byt prišla pri výbuchu. Žalobkyňa však poručiteľku o jej byt nikdy nepožiadala
a našla si iné bývanie, no pri nazretí do katastra nehnuteľností je zrejmé, že práve v tom čase (tzn. v

čase krátko po výbuchu bytového domu) muselo dôjsť k podpisu darovacej zmluvy medzi poručiteľkou
a žalovanou, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože jednak bola žalobkyňa t. č. v tragickej
životnej situácii a ak by poručiteľka naozaj chcela v tom čase „vyporiadavať“ svoj majetok, žalobkyňu
by v takejto jej tragickej životnej situácii nikdy neopomenula a za ďalšie, žalovaná mala plnohodnotne
zabezpečené svoje vlastné bývanie v jej vlastnom byte na G. H. J. X I. C.. Inak povedané, ak by

poručiteľka naozaj chcela t. č. darovať svoj byt len jednej zo svojich dcér - čo žalobkyňa dôrazne popiera
a má za to, že poručiteľka by istotne rovným dielom rozdelila obe svoje dcéry - nedarovala by svoj byt
za vyššie opísanej tragickej životnej situácie na strane žalobkyne žalovanej, ale naopak skôr žalobkyni.
Opačný postup je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi.
Okrem vyššie uvedeného vníma žalobkyňa ako rozpor s dobrými mravmi ďalej to, že poručiteľke bola

v roku 2018 diagnostikovaná rakovina žlčníka, ktorá od tohto momentu natrvalo poznačila ďalší život
poručiteľky s tým, že poručiteľka rakovine žlčníka napokon dňa 20.05.2022 aj podľahla. Z toho je
zrejmé, že k prevodu vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky v prospech žalovanej došlo v
relatívne krátkom období (z pohľadu veku poručiteľky) po diagnostikovaní rakoviny žlčníka u poručiteľky,
čo tiež svedčí o tom, za akých rozporuplných podmienok k prevodu vlastníckeho práva k bytu došlo.

Za rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa v danom prípade považuje tiež to, že poručiteľka z darovania
bytu žalovanej nielenže nemala žiadny majetkový prospech (išlo o bezodplatný prevod vlastníckeho
práva), ale navyše možno konštatovať, že poručiteľka tým automaticky rozvrátila rodinné vzťahy medzi
svojimi dvomi dcérami a ich rodinami, čo by poručiteľka dobrovoľne a pri plnom vedomí nikdy nespravila.
Poručiteľka mala rada obidve svoje deti a ich rodiny a nikdy by nedopustila, aby im krátko pred svojou

smrťou dala podnet (prenechaním majetku len jednej dcére) k tomu, aby sa znepriatelili, rozhádali
a súdili. S prihliadnutím na všetky vyššie opísané okolnosti je žalobkyňa neomylne presvedčená o
tom, že darovacia zmluva medzi poručiteľkou a žalovanou, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod
vlastníckeho práva k bytu zo strany poručiteľky v prospech žalovanej, je absolútne neplatným právnym
úkonom podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. a to pre absenciu slobodnej a

vážnej vôle poručiteľky a pre uskutočnenie tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi.
Zároveň žalobkyňa žiadala vydanie neodkladného opatrenia v tom zmysle, že súd žalovanej
zakáže previesť na tretie osoby, prenajať tretím osobám, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb
nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná v liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. C., obec C., okres C. a to bytč. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý je postavený
na pozemku parcela K. L. J. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.068 m2, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového domu, spoločných zariadeniach bytového

domu a na príslušenstve vo veľkosti XX/XXXX k celku. Toto neodkladné opatrenie malo trvať do
právoplatného skončenia tohto súdneho konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, ktoré je začaté
na podklade tejto žaloby.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C46/2022-12 zo dňa 16.6.2022 súd vo vzťahu k neodkladnému

opatreniurozhodoltakže,žalovanýjepovinnýzdržaťsanakladaniasnehnuteľnosťouzapísanounaliste
vlastníctva č. XXXXX, k. ú. C., obec C., okres C. a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového
domu s. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý je postavený na pozemku parcela K. L. J. XXXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1.068 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového
domu, spoločných zariadeniach bytového domu a na príslušenstve vo veľkosti XX/XXXX k celku, a to
previesť na tretie osoby, prenajať tretím osobám, založiť alebo zaťažiť právami tretích osôb, a to až do

právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Voči vyššie uvedenému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podala žalovaná odvolanie
písomným podaním zo dňa 13.7.2022, ktorým sa zároveň vyjadrila k žalobe, a uviedla, že návrh

žalobkyne je postavený na tom, že poručiteľka nedarovala byt žalovanej dobrovoľne, ale stalo sa tak
pod psychickým nátlakom zo strany žalovanej a navyše tiež v rozpore s dobrými mravmi. Za účelom
vyvrátenia tvrdení žalobkyne je žalovaná nútená podrobnejšie opísať genézu tohto obdobia života matky
– poručiteľky. Poručiteľka nadobudla predmetný byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2018, a to z
finančných prostriedkov získaných predajom rodičovského domu v M., ktorý predali po smrti otca.

Už pri predaji rodinného domu vznikli problémy, keď žalovaná s mamou zistili, že spoluvlastnícky podiel
žalobkyne je zablokovaný súdnym exekútorom, a žalovaná bola nútená vyplatiť súdneho exekútora, aby
smerodinnýdommohlipredať.Keďžesomsavtejistejdoberozviedla,bývalasomsmojimidvomideťmi
v mesiaci júl až august u mamy na adrese E. XX. Od septembra 2018 až do januára 2019 som bývala

s deťmi v podnájme na N. a následne som si kúpila na hypotéku byt na G. O. H. G.. Moja mama, už
po kúpe svojho bytu prejavovala záujem byt previesť na moju osobu s vecným bremenom doživotného
bývania, a to aj z obavy, že moja sestra – žalobkyňa, môže mať ďalšie dlhy, resp. do budúcna jej ďalšie
dlhy môžu vzniknúť. Zároveň mama vravela, že nemám chlapa, čo by sa o mňa a moje deti postaral a
mala záujem mi do budúcna pomôcť. Prihliadala aj na skutočnosť, že som na kúpu bytu brala hypotéku

vo výške 55.000,-€, ktorú som po kúpe bytu navýšila za účelom úpravy bytu.
Žalobkyňa v tej dobe bývala so svojou rodinou tiež na ul. E., ale za mamou nezvykla chodiť, len keď
mala mama sviatok, čo jej aj mama vyčítala, vravela, že zavolá a ozve sa len vtedy ak niečo potrebuje.
Koncom roka 2018 poručiteľka podstúpila operáciu, pri ktorej jej bol vyoperovaný žlčník a obličky a po
prepustení z nemocnica bola od konca októbra celý mesiac u žalovanej v podnájme na N., kde sa o ňu

celodenne starala a čerpala OČR. Počas maminej asi mesačnej hospitalizácie v nemocnici, ju sestra
navštívila v nemocnici len raz. Aj následne sa žalovaná o mamu starala, robila 2x, 3x týždenne nákupy
a pravidelne ju navštevovala, chodila s ňou po vyšetreniach. V roku 2019 už mama začínala pravidelne
spomínať, že chce na žalovanú previesť byt a následne dňa 13.11.2019 došlo k uzavretiu darovacej
zmluvy a návrh na vklad bol podaný dňa 13.11.2019.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k uzavretiu darovacej zmluvy ako aj k podaniu návrhu na vklad
došlo pred 6.12.2019, t. j. pred dátumom výbuchu bytovky, v ktorej bývala žalobkyňa so svojou rodinou.
Nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo pred výbuchom bytovky, potom sa ako nepravdivé a klamlivé
ukazuje tvrdenie žalobkyne: „Žalovaná t. č. žalobkyni viackrát naznačila obavu žalovanej z toho, že
poručiteľka daruje svoj byt žalobkyni, ktorá o byt prišla pri výbuchu“. Keďže k uzavretiu darovacej zmluvy

došlo dňa 13.11.2019, potom nemožno prijať záver, že poručiteľka konala v rozpore s dobrými mravmi,
keď byt podarovala len jednej z dcér. Poručiteľka v tom čase nemohla predsa vedieť, že v priebehu
mesiaca príde žalobkyňa o svoj byt v dôsledku výbuch bytovky, a takúto skutočnosť by ani pri najvyššej
opatrnosti nemohla predpokladať.
Po výbuchu bytovky bývala žalobkyňa so svojou rodinou u žalovanej na G. a snažila sa jej pomôcť

akýmkoľvek spôsobom, aj zbierkami na žalovanej pracovisku. Asi po týždni pobytu u žalovanej si
žalobkyňa s rodinou prenajali rodinný dom v M. a odsťahovali sa, tam bývali niekoľko mesiacov.
Otázku svojho následného bývania vyriešila žalobkyňa s manželom kúpou stavebného pozemku v D.
a postavením rodinného domu, kde sa v januári 2021, po narodení štvrtého dieťaťa aj nasťahovali.Predmetné bývanie si zabezpečili z odškodnenia a zbierok vykonaných pre majiteľov bytov vo
vybuchnutej bytovke a nehnuteľnosti nie sú zaťažené právami tretích osôb. Po celú tu dobu žalovaná
naďalej zabezpečovala pravidelnú starostlivosť o mamu, ktorej medzičasom diagnostikovali nádor

obličky a druhotný nádor pľúc. Mama začala byť niekedy na prelome marec/apríl anemická a začala
metastázovať. V tom období bola žalovaná u mamy každodenne, večer chodila po dohode k mame aj
žalobkyňa na 15-20 min. Vždy chodila bez muža, ktorý ju zatiaľ čakal vonku. Boli to približne posledné
3 týždne pred smrťou mamy, kedy žalovaná u mamy aj prespávala. Preto žalovanej nie je zrejmé, kedy
by sa údajne mal muž žalobkyne nachádzať v byte. Napriek všetkej starostlivosti o matku, jej zdravotný

servis a starostlivosť o domácnosť, žalobkyňa, v snahe získať byt, prácu žalovanej a starostlivosť aj
kriminalizovala, keď na žalovanú podala trestné oznámenie o podozrení zo spáchania prečinu usmrtenia
ich mamy. V súčasnosti sa vedie konanie na OR PZ SR Prešov pod sp. zn. ČVS: ORP-560/1-VYS-
PO-2022, kde žalovaná absolvovala takmer trojhodinový výsluch a vyjadrovala sa k fotodokumentácii
predloženej jej sestrou – žalobkyňou.

Uznesením KS PO č. k. 17Co/49/2022-39 zo dňa 25.8.2022 odvolací súd rozhodol tak, že zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.9.2022.

Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka, ako aj dokazovanie listinnými
dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním že, na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná
žaloba, na č. l. 4 sa nachádza výpis z LV č. XXXXX, k. ú. C., obec C., P. C., O. J. Q. X je výpis z LV č.
XXXXX, k. ú. C., obec C., okres C. na č. l. 7 je úmrtný list poručiteľky F. G., R. L., na č. l. 12 sa nachádza
uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16C/46/2022-12 zo dňa 16.6.2022, ktorým súd vyhovel návrhu na NO,

na č. l. 16 a nasl. sa nachádza odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu o nariadení NO, na č. l.
19 sa nachádza kúpna zmluva medzi predávajúcim S. L., R. L. a kupujúcim F. G., R. L., na č. l. 20 je
zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcim C. G. L. a kupujúcim E. F., R. G., na č. l. 24 sa
nachádza darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi darujúcou F. G.,
R. L. a obdarovanou E. F., R. G. (žalovanou v tomto konaní), na č. l. 27 sa nachádza návrh na vklad vo

vzťahu k predmetnej vyššie uvedenej darovacej zmluve, na č. l. 28 je výpis z LV č. XXXX, k. ú D., obec
D., okres C., na č. l. 29 je výpis z LV č. XXXX, k. ú. D., obec D., okres C., na č. l. 30 je predvolanie svedka
(žalovanej) z Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície zo dňa 20.6.2022, na
č. l. 35 je vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej vo vzťahu k predmetnému NO, na č. l. 39 a nasl.
je uznesenie KS PO č. k. 17Co/49/2022-39 zo dňa 25.8.2022, pričom zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. C., obec C., okres C. vyplýva, že žalovaná je vlastníkom v celosti bytu
č. XX, vchod č. X, na X. poschodí, so súp. č. XXXX, na ulici G., s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere XX/

XXXX a rovnako tak je postavenom na parcele č. XXXXX/XXX o výmere 756 m2.

Z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. C., obec C., okres C. vyplýva, že žalovaná je vlastníkom v celosti bytu
č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod č. XX, s podielom priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve v podiele XX/XXXX s tým, že na tomto byte viazlo
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu.

Z úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí Matričného úradu Prešov, zv. XX, ročník XXXX, str. XX, por.

č. XXX je uvedené, že XX.X.XXXX došlo k úmrtiu F. G., R. L., nar. XX.X.XXXX.

Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darujúcou F. G., R. L. a obdarovanou E. F., R. G. zo dňa
11.11.2019 vyplýva, že darujúca darovala obdarovanej byt č. XX, vchod č. XX, nachádzajúci sa na X.

poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra CKN č. XXXX v C., na ulici
E., zapísaný v LV č. XXXXX, k. ú. C., na v spoluvlastníckom podiele 1/1, ako aj spoluvlastnícky podiel
o veľkosti pomeru podlahovej plochy bytu k podlahovej ploche všetkých bytov v dome v podiele XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve zapísaného v LV č.
XXXXX, k. ú. C.. Obdarovaná dar prijala do svojho výlučného vlastníctva.

Návrh na vklad k vyššie uvedenému bytu prevádzaného darovacou zmluvou bol podaný 13.11.2019.

Na pojednávaní konanom 14.2.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že naliehavý právny záujem

žalobkyne vyplýva z toho, že v prípade úspechu by sa stala eventuálnou dedičkou. Poukázal na
rozhodujúce skutočnosti v tom zmysle, že poručiteľka by nikdy slobodne a vážne bez ďalšieho previedla
svoju jedinú nehnuteľnosť, teda hodnotnejší majetok, ktorý mala len jednej z dcér, nakoľko mala dobrý
vzťah k obidvom dcéram a nechcela, aby nastal medzi nimi rozvrat v ľudskej rovine. Darovacia zmluva
je podľa jeho právneho názoru absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Uviedol,
že poručiteľka nikdy neprejavila vôľu darovať svoj jediný hodnotný majetok len jednej zo svojich dcér.

Za rozpor s dobrými mravmi považoval samotný rozvrat vzťahov medzi stranami sporu, ktoré sú sestry.
Navrhol žalobe vyhovieť. Záverom ešte konštatoval, že žiada odročiť pojednávanie za účelom doplnenia
dokazovania vo vzťahu k výsluchu svedkov – nakoľko práve rodinní príbuzní by mohli svedeckými
výpoveďami preukázať to, že poručiteľka by nepreviedla dobrovoľne a slobodne svoju nehnuteľnosť len
na žalovanú, a po doplnení dokazovania žalobe vyhovieť.

Žalobkyňa na tomto pojednávaní vypovedala, že je presvedčená o tom, že ich mama by nedarovala
byt iba sestre. Uviedla, že po smrti otca sestra zmenila správania, nakoľko pre seba chcela svoj podiel
dedičstva z rodinného domu v M.. Uviedla, že mama im nechala každej po polovici z tohto rodinného

domu. Poukázala na to, že sestra sa podľa jej názoru správala k matke arogantne, ponižovala ju a brala
ju len ako upratovačku so základným vzdelaním. Uviedla, že po predaji rodinného domu mama bývala 3
mesiace u žalobkyne. Záverom ešte poukázala, že keď bola ich matka u nich už v rodinnom dome v D.,
tak sa sestra mala negatívne vyjadrovať k prebaľovaniu ich matky a žalobkyňa ďalej uviedla, že mama
jej za života viackrát uviedla, že byt by si mali so sestrou rozdeliť na polovicu, pričom po novembri 2019,

kedy už došlo k darovaniu predmetného bytu z poručiteľky na žalovanú mala matka obidvoch strán sporu
uviesť,žebytsimajúrozdeliťnapolovicu,pričomtouviedlaviackrátamalibysarozdeliťpreprípad,žeby
sasňouniečostalo.Vypovedala,žeunebohejmamyboličasto,každývíkendajsdeťmi,nakoľkomanžel
pracovalmimoSlovenska.Vzťahsvojejsestryamatkouoznačilaakocelkomdobrýajkeďsestraviackrát
mamenaznačila,žeposmrtiotcavtomtosvetebybola,,stratená“,pričomspomenulaajsituáciuvbanke,

kde žalovaná mala kritizovať svoju mamu, že sa nevie ani elektronicky podpísať. Konkretizovala, že
matka spomínala aj pred novembrom 2019 aj potom po novembri 2019 po podpise darovacej zmluvy
so žalovanou, že byt si po prípadnej smrti majú rozdeliť napoly. Rozprávali sa so sestrou o byte zhruba
2 roky pred maminou smrťou, avšak to, že byt nebude predmetom dedičstva, resp. že bol darovaný
žalovanej, pričom uvedenú skutočnosť sa dozvedela až v deň smrti matky. Nespochybnila, že čo sa týka

zdravotnej starostlivosti o nebohú matku, túto zabezpečovala jej sestra – žalovaná.

Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že darovacia zmluva je platný právny úkon.
Uviedol, že zákon nijak neobmedzuje nakladanie fyzickej osoby so svojím majetkom tak ako tomu

bolo v tomto prípade, ale na ilustráciu uviedol, že ak by sa takto pristupovalo v situáciách, že rodičia
darujú nejaký majetok niektorým svojím deťom bolo by potrebné ,,riešiť takto pol Slovenska“. Čo sa
týka navrhovaného výsluchu svedkov, ktorých požadovala žalujúca strana, uviedol, že ide o súrodencov
s nebohým otcom strán sporu (zomrel v roku 2016), pričom tieto osoby neudržiavali bližšie styky v rámci
celej rodiny a teda ich výpoveď mal za neopodstatnenú. Poukázal na to, že samotná žaloba bola

v princípe postavená na tom, že nehnuteľnosť mala byť darovaná žalovanej po páde bytovky na ulici E.,
avšak bolo v konaní jednoznačne preukázané, že k prevodu bytu po poručiteľke došlo pred výbuchom
tejto bytovky. Ak by tomu bolo povedzme po výbuchu bytovky, možno by to zakladalo nejaký nárok vo
vzťahu k dobrým mravom, avšak tomuto tak v danom prípade nebolo. Uviedol, že žalobkyňa nepredložila
žiaden konkrétny dôkaz, že darovacia zmluva by mala byť uzatvorená pod nátlakom, alebo neslobodne

vo vzťahu k poručiteľke. Čo sa týka výsluchu svedkov tento považoval za nadbytočný a irelevantný,
nakoľko dané osoby sa nestýkali s poručiteľkou minimálne od smrti jej manžela, čo je niekoľko rokov.
Navrhol žalobu zamietnuť a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že po ochorení mamy, navštevovala lekárov a zabezpečovala
aj potrebnú zdravotnú starostlivosť. Konštatovala, že nikdy sa k matke nesprávala neúctivo a poukázala

aj na to, že sestra po operácii navštívila ich mamu v nemocnici len raz, hoci ju matka často spomínala
a dožadovala sa návštevy. Poukázala aj na to, že jej sestra, teda žalobkyňa, matku alebo aj ju ako
žalovanú len prezváňala, pričom matka sa mala sťažovať, že zavolá len keď niečo potrebuje. Uviedla,
že mama jej mala povedať, teda žalovanej, že keď sa o ňu stará, tak teda preto jej daruje tento byt,
keďže v tom čase už mala hypotéku a bola rozvedená. Ešte poukázala na to, že pri predaji rodinného

domu v M. boli určité dlhy na strane žalobkyne a preto matka mala obavu, aby žalovaná nemala do
budúcna finančné problémy. Vypovedala, že v čase darovania bytu mala síce zabezpečené vlastné
bývanie, avšak na predmetnom byte na G. ulici už v tom čase mala hypotekárny úver. Darovaciu zmluvu
robil mediátor, ktorý jej ju následne preposlal, potom išli s matkou k notárovi osvedčiť podpis a následne
sa to zavkladovalo na katastri. Matka nepovedala sestre – žalobkyni o darovaní bytu chcela mať kľud,
žalovaná tak tiež neurobila a mama mala možno aj obavu, aby jej sestra nevyvolávala. Pred žalovanou

sa nikdy nezmienila, že byt by sa mal nejakým spôsobom deliť.

Svedok Q. B. – manžel žalobkyne, vypovedal, že určite by matka strán sporu nepreviedla byt len na
žalovanú, nakoľko veľakrát sa o tom rozprávali, keď ešte poručiteľka bola na návšteve v ich dome.

Dcéry poručiteľka vnímala rovnako ako jednu, tak aj druhú, avšak uviedol, že bol prítomný v situácii,
kde mala žalovaná na svoju matku ,,vyskočiť“ verbálne. Nebohá svokra sa mala vyjadriť, že žalobkyňa
si má dokončiť dom v D. a byt by sa mal rozdeliť Žalovaná sa mala vyjadriť, že by sestru – žalobkyňu
o majetok nikdy neobrala, pričom v deň smrti ich matky mala uviesť, že byt jej bol darovaný.

Súd prvej inštancie na základe vyššie zisteného skutkového stavu právne uzatvára:

Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.Podľa § 461 ods. 2 OZ ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo
zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z

nich rovnakým dielom.

S ohľadom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej inštancie
konštatuje nasledovné:

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Dôležitou otázkou tohto konania je teda okrem iného hodnotenie súkromnej listiny, t. j. darovacej zmluvy
zo dňa 11.11.2019 uzavretej medzi žalovanou (obdarovanou) a poručiteľkou F. G., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX (darcom). To, či obsah listiny, v tomto prípade darovacej zmluvy, zodpovedá

skutočnosti, teda či táto je pravdivá, posúdi súd na základe výsledkov dokazovania, a to spravidla
nepriamo. Nedokazuje sa totiž pravdivosť listiny, ale právne významné skutočnosti, o ktorých existencii
svedčí i listina. Ak by žalobkyňa tvrdila, že skutočnosti uvádzané v listine nie sú pravdivé, je na nej, aby
toto tvrdenie, z ktorého vyvodzuje pre seba nepriaznivé následky, taktiež dokázala.

To, že žalobkyňa tvrdila, že je presvedčená o tom, že matka by nedarovala byt len jednej z dcér, nestačí
na preukázanie neplatnosti darovacej zmluvy. Matka strán sporu – poručiteľka, bola v čase darovania
plne spôsobilá na právne úkony, resp. jej spôsobilosť nebola relevantne spochybnená.

Žalovaná tým, že predložila fotokópiu darovacej zmluvy medzi ňou a poručiteľkou F. G. s osvedčeným
podpisom darcu, vychádzajúc zo všeobecných pravidiel o dôkaznom bremene, toto dôkazné bremeno
aj uniesla, nakoľko súd konštatuje, že všeobecná skúsenosť je taká, že čo je písané, je dané, pričom by
odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by niekto podpísal písomnosť s právne záväzným obsahom, ktorý

navyše môže mať pre neho nepriaznivé následky, keby obsah takejto listiny nebol pravdivý. Vzhľadom
k tomu, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza spravidla bez svedkov, predstavovala by uloženie dôkazného
bremena strane, ktorá sa listiny dovoláva, vo väčšine prípadov nesplniteľnú úlohu (probacio diabolica).

S ohľadom na uvedené mal preto súd prvej inštancie za to, že predmetná darovacia zmluva je platným
právnym úkonom. Nebolo žiadnym dôkazom preukázané, a napokon ani tvrdené, že by poručiteľka
v rozhodnom čase pri podpise darovacej zmluvy trpela nejakým psychickým ochorením, resp. by sa
nebola schopná z vlastnej vôle slobodne a zodpovedne rozhodovať.

To, či poručiteľka (darkyňa) podľa názoru žalobkyne „uprednostnila“ jednu z dcér pri darovaní
nehnuteľnosti je z právneho hľadiska v zásade bez významu. Ak by chcela poručiteľka, aby byt
bol predmetom dedenia, resp. aby bol vlastnícky prevedený v podieloch na obe dcéry, bola by taknepochybne učinila a neuzatvorila by darovaciu zmluvu so žalovanou. Nestačí, ako už bolo uvedené,
vdanomprípadepresvedčeniežalobkyne,resp.svedka,žeporučiteľkachcelabytrozdeliťpreobedcéry,
keď uzavretá darovaciu zmluva tomuto nesvedčí.

To, že žalovaná neoboznámila svoju sestru o darovaní bytu matkou, sporné nebolo a samo osebe to
ani nie je zákonná povinnosť obdarovaného. Uvedené konanie/nekonanie má však spôsobilosť naštrbiť
vzťahy medzi stranami sporu – sestrami, ako je tomu aj v danej veci.

Nebolo nutné vzhľadom na vývoj sporu zaoberať sa časom uzatvorenia darovacej zmluvy vo vzťahu
k výbuchu bytovky, keďže samotná žalobkyňa po ozrejmení uviedla, že darovanie bolo realizované cca
3 týždne pred výbuchom bytovky na E. ulici, išlo o dej náhodný, ktorý samozrejme nikto nemohol vopred
predpokladať, teda kontext dobrých mravov nebol vo vzťahu k tejto skutočnosti nijako naplnený.

Čo sa týka zamietnutia návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov navrhovaných
žalujúcou stranou, súd prvej inštancie mal za to, že odročenie pojednávania z tohto dôvodu by bolo
neúčelné a spôsobilo by len ďalšie trovy, prípadne prieťahy v konaní a následne len oddialenie

meritórneho rozhodnutia, Navrhovaní svedkovia neboli prítomní pri uzatváraní darovacej zmluvy medzi
poručiteľkou a žalovanou, preto ich výpoveď by bola nadbytočná, nehospodárna a vo vzťahu k platne
uzavretej darovacej zmluve aj právne irelevantná.

Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že pri
posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde (vzťah medzi
sestrami)apredmetnákauzajelenjednýmzjehoprejavov.Jenastranáchsporu,abysiuvedomili,žeich
skutočný problém vzájomného spolužitia vyplýva zo vzájomnej animozity najmä vo vzťahu k majetkovým
otázkam, pričom uvedené nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym výrokom. Žiadne

rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické vzťahy
medzi príbuznými. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia vo vzťahoch je
výlučnou záležitosťou samotných strán sporu. Súd ako štátny orgán môže len apelovať na to, aby sa
strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a živeniu sporu. Ani v tomto
spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili mnoho času, či už útokmi alebo snahou

brániť sa proti nim. Žiaden rezultát deklarujúci „kto má pravdu“, vzťahový problém nevyrieši.

Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže každý
spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje pokoj tak

musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií, či odplát
(princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený. Je na
každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne dve
možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo negatívne reakcie vyhrocovať. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá

len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že
nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom
na to reaguje.

V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority, zvlášť
v situácii, že nejde o „cudzie“ strany sporu, ale o blízkych príbuzných – sestry, riešili všetky problémové
situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné vzťahy minimálne na
úrovni slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný
úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto má žalovaná voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.