Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/110/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410220074
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4410220074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky sená tu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právne veci žalobcu: Z.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. M., S. H. T. XX/A, zastúpeného: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, za ktorú koná advokátka JUDr. Tatiana Timoranská, proti
žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34
122 711, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 26. mája 2022 pod č.k. 12C/137/2010-382 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou zo strany žalovaného zamietol . Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Z vykonaného dokazovania zistil zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 14Cb/228/2010
že v spore žalobcu Z.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému Q. bytovému družstvu, družstvu Q. M.,
rozsudkom pod č.k. 14Cb/228/2010-587 zo dňa 14.08.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre pod č.k. 15Cob/48/2019-678 zo dňa 19.11.2019, právoplatným dňa 10.02.2020, súd výrokom

I. návrh na určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva odporcu č. 79/8/2010 a č. 80/8/2010 zo dňa
26.08.2010 zamietol. Výrokom II. návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov
odporcu zo dňa 09.11.2010 v časti B - 1, ktorým bol navrhovateľ odvolaný z funkcie člena predstavenstva
odporcu zamietol. Z predmetného spisu vyplýva, že podľa výpisu z uznesenia predstavenstva NZBD
konaného dňa 26.08.2010,
uznesením č. 79/8/2010 - „predstavenstvo odvoláva Ing. J. E. z funkcie predsedu predstavenstva
a predsedu družstva dňom 26.08.2010 z dôvodu vážneho podozrenia z porušovania povinnosti pri

správe cudzieho majetku a z podozrenia na nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami
NZBD a z vážneho podozrenia zneužitia právomoci svojej funkcie, čím sťažuje činnosť ostatných členov
predstavenstva. Ukladá sa Ing. J. E. povinnosť odovzdať všetku agendu družstva poverenému členovi
predstavenstva neodkladne dňa 27.08.2010“,
uznesením č. 80/8/2010 - „predstavenstvo zvolilo do funkcie predsedu predstavenstva a predsedu
družstva Ing. H. T.“, uznesením č. 82/8/2010 - „predstavenstvo NZBD do funkcie podpredsedu
predstavenstva zvolilo P. K. ku dňu 27.08.2010 a zároveň ju k uvedenému dátumu poveruje výkonom

funkcie predsedu predstavenstva a predsedu družstva v čase neprítomnosti predsedu predstavenstva
a družstva.“
Žalobca so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu dňa 18.03.1991 s nástupom do práce 18.03.1991 na
funkciu predseda OSBD. Pracovnú zmluvu mal zmenenú a doplnenú dňa 27.03.2002 s účinnosťou od01.04.2002, v rámci ktorej mal podrobnejšie rozvedený popis pracovnej činnosti, mzdové podmienky
vrátane prémií a iné . Listom zo dňa 13.09.2010 doručenému žalobcovi 21.09.2010, žalovaný ponúkol
žalobcovi pracovné miesto s poukazom na § 63 odsek 2 Zákonníka práce a článku 88 bod 5 Stanov

NZBDsuvedením,ževsúvislostisjehoodvolanímzfunkciepredsedupredstavenstvaapredseduNZBD
prestal spĺňať predpoklady na výkon práce podľa § 63 odsek 1 písmeno d) Zákonníka práce. V liste
ďalej uviedol, že v súčasnosti má voľné jedno systematizované miesto v zmysle organizačného poriadku
družstva a to funkciu vrátnika - informátora. Preto navrhoval zmeniť dohodnuté pracovné podmienky
na pracovnú pozíciu vrátnika - informátora s tým, že pokiaľ tento návrh na zmenu dohodnutých

pracovných podmienok žalobca neprijme, zamestnávateľ v súlade s čl. 88 bodu 5 Stanov NZBD mu
dá výpoveď. Listom zo dňa 14.09.2010 adresovaným ZV OZ KOVO pri NZBD Nové Zámky žalovaný
žiadal o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 74 ZP s poukazom na to, že
žalobca prestal spĺňať predpoklady na výkon práce, z ktorých dôvodov sa s nim zamestnávateľ dohodne
na zmene dohodnutých pracovných podmienok, alebo s nim skončí pracovný pomer pre nespĺňanie
predpokladov ustanovených právnym predpisom na výkon funkcie. V liste sa ďalej uvádza, že žalobcovi

bude ponúknuté voľné systematizované pracovné miesto v zmysle organizačného poriadku družstva vo
funkcii vrátnika - informátora. Inú vhodnú prácu družstvo pre menovaného nemá. Na základe uvedených
skutočností žiadal zamestnávateľ o prerokovanie výpovede pre prípad, že menovaný ponúknuté voľné
pracovné miesto neprijme. Na uvedenej listine v jeho dolnej časti je uvedené jeho prevzatie dňa
14.09.2010 predsedníčkou ZV OZ KOVO pri NZBD Nové Zámky P. K..

Žalobca listom zo dňa 23.09.2010 oznámil žalovanému svoje stanovisko k ponuke pracovného miesta,
v ktorom okrem námietok k osobe štatutárneho zástupcu ako aj k členom štatutárneho orgánu uviedol,
že ponúknuté pracovné miesto vrátnika nezodpovedá ust. § 55 odsek 5 Zákonníka práce, čo sa týka
vhodnosti vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu. Preto má za to, že ponúknutá práca týmto
zákonným podmienkam nezodpovedá a nie je ochotný o zmene pracovnej zmluvy sa dohodnúť.

Žalovaný listom zo dňa 27.09.2010 označeným ako „Výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63
odsek 1 písmeno d) bod 1 Zákonníka práce“ ktorý doručil žalobcovi 29.09.2010 mu dal výpoveď z
pracovného pomeru. Ako dôvod v ňom uviedol, že dňa 26.08.2010 bol odvolaný na riadnom zasadnutí
predstavenstva NZBD z funkcie predsedu predstavenstva a predsedu družstva. Poukázal na článok

88 bod 5 Stanov NZBD, podľa ktorých v prípade skončenia funkcie predsedu družstva, s ktorým bola
uzatvorená pracovná zmluva a to aj odvolaním, prestáva predseda spĺňať predpoklady stanovené
Obchodným zákonníkom na výkon práce a družstvo sa s nim buď dohodne na zmene dohodnutých
pracovných podmienok, alebo s nim skončí pracovný pomer pre nespĺňanie predpokladov ustanovených
právnym predpisom na výkon funkcie podľa § 63 odsek 1 písmeno d) Zákonníka práce. Vo výpovedi

ďalej uviedol, že žalobcovi bolo listom zo dňa 21.09.2010 ponúknuté voľné pracovné miesto vo funkcii
vrátnika - informátora a zároveň oznámené, že inú vhodnú prácu družstvo pre neho nemá, keďže v
lehote stanovenej na prijatie ponuky pracovného miesta sa žalobca vyjadril tak, že pracovné miesto
neprijíma, mu zamestnávateľ dáva výpoveď v zmysle § 63 odsek 1 písmeno d) bod 1 Zákonníka práce,
t.j., že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Predmetnú

výpoveď za družstvo podpísal predseda predstavenstva Ing. H. T., podpredsedníčka predstavenstva P.
K. a člen predstavenstva M. W. (čl. 11, 201).
Zo Stanov žalovaného schválených Zhromaždením delegátov dňa 14.05.2009 a platným a účinným v
čase dania výpovede žalovaného žalobcovi vyplýva, že podľa článku 88 bod 5 „V prípade skončenia
funkcie predsedu družstva, s ktorým bola uzavretá pracovná zmluva v zmysle § 7, odsek 3 a § 43

Zákonníka práce (odvolaním, skončením funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie a pod.), prestáva
predseda spĺňať predpoklady stanovené Obchodným zákonníkom na výkon práce a družstvo sa s nim
buď dohodne na zmene dohodnutých pracovných podmienok, alebo s nim skončí pracovný pomer
pre nespĺňanie predpokladov ustanovených právnym predpisom na výkon funkcie podľa § 63 odsek
1 písmeno d) Zákonníka práce.“ Uvedené stanovy podpísal ako predseda predstavenstva Ing. J. E. a

ako člen predstavenstva M. W.. Z návrhu na vyradenie registratúrnych záznamov zo dňa 03.08.2018,
adresovaného žalovaným Štátnemu archívu v Q. vyplýva, že podľa pripojeného zoznamu vecných
skupín bez znaku hodnoty „A“ navrhnutých na vyradenie pod poradovým číslom 100 je uvedená aj
korešpondencia NZBD za roky 2003 - 2010 v počte 7 šanónov. Ing. G. G. bol zamestnaný u žalovaného
od 01.09.1995 ako vedúci útvaru energetiky a investičnej činnosti. Listom zo dňa 20.02.2006, ktorú

menovaný prevzal dňa 20.02.2006 mu dal žalovaný výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 odsek
1 písmeno b) Zákonníka práce s poukazom na to, že uznesením predstavenstva družstva 2/1/2006 z
26.01.2006 bola jeho funkcia zrušená a zamestnávateľ nemá pre neho inú vhodnú prácu. Predmetnú
výpoveď ako predseda predstavenstva podpísal Ing. J. E.. Listom zo dňa 21.02.2006 doručil Ing. G.G. žalovanému žiadosť o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Dňa
22.02.2006 bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru medzi Ing. G. G. a žalovaným z
dôvodu zrušenia pracovnej funkcie zamestnanca v zmysle § 63 odsek 1 písmeno b) ZP s tým, že

pracovný pomer zamestnanca končí dňom 28.02.2006. Zo záverov znaleckého posudku Ing. W. D.,
znalkyne z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov pod č. 3/2021 zo dňa
26.01.2022, vrátane jeho doplnenia pod č. 2/2022 zo dňa 11.03.2022 vyplýva, že:
- na spornej žiadosti o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 74 ZP neboli zistené
charakteristické znaky, ktoré by spochybňovali jej pravosť,

- skúmaním bolo zistené, že obidva podpisy na listine boli vyhotovené druhovo zhodným/-i perom/-i,
podpisy sa nevyznačujú individuálnymi charakteristickými znakmi, na základe ktorých by bolo možné
ich individuálne stotožnenie. Ďalej skúmaním bolo zistené, že všetky textové časti boli vyhotovené
na druhovo zhodnom zariadení pracujúcom na princípe tonerovej tlačiarne. Individuálna identifikácia
zariadenia nie je možná,
- skúmaním neboli zistené stopy po dodatočnom dopisovaní, prepisovaní ani odstraňovaní textov, resp.

ichčastí.Kurčeniupravostiodtlačkovpečiatok,resp.kurčeniuichčasovejväzbybudemožnésavyjadriť
až po zabezpečení dodatočného množstva (min. 10 ks) ukážok odtlačkov adekvátnych originálnych
pečiatok z obdobia cca 6 mesiacov pred a po danom období vyhotovenia listiny,
- skúmaním neboli zistené charakteristické znaky (rozdiely tlače, iné formátovanie), ktoré by poukazovali
na dodatočné dotláčanie predmetného textu „Prevzaté dňa 14.09.2010 predsedníčkou ZV OZ KOVO

pri NZBD Nové Zámky, P. K.“,
- skúmaním neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce falšovaniu listiny, resp. neoprávnenému zásahu
do listiny. Svedok J. F. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný približne 20 rokov
nepretržite, až do času odchodu do dôchodku, kedy pracoval vo funkcii údržbár, pričom po roku ako
sa zamestnal u žalovaného, sa stal členom ROH a základného výboru OZ KOVO NZBD Q. M.. K

udalostiam týkajúcich sa odvolania žalobcu uviedol, že všetko to prišlo nečakane, v jednom momente
zamestnancov zvolala p. K., pričom sa nejednalo o zasadnutie základného výboru odborového zväzu.
V zasadačke im oznámila, že predseda Ing. E. bol odvolaný a bol dočasne vymenovaný Ing. T.. V
uvedenom čase bol podpredsedom základného výboru odborového zväzu a nemal vedomosť o tom,
prečo bol odvolaný žalobca. Celé to bolo veľmi divné, pričom by mal vedomosť o tom, pokiaľ by závodný

výbor prerokoval výpoveď zamestnávateľa, ktorú mienil dať žalobcovi, takže takáto žiadosť prerokovaná
nebola. Nevedel sa vyjadriť k tomu či žiadosť o prerokovanie výpovede bola závodnému výboru a
prípadne kedy doručená.

1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 42 odsek 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP)

§ 63 odsek 1 písmeno d) ZP, § 74 ZP uviedol, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie vo veci
14Cb/228/2010 námietky žalobcu uvedené v žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
týkajúce sa neplatného odvolania z funkcie člena predstavenstva a predsedu predstavenstva, ,
že výpoveď bola podpísaná osobou, ktorá nebola oprávnená konať v mene družstva, sa stali
bezpredmetnými. Z uvedených dôvodov predmetom dokazovania sa stali námietky žalobcu uvedené,

a to
- nesprávne uvedený výpovedný dôvod,
- nesplnenie ponukovej povinnosti,
- neprerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, resp. nepravosť tejto listiny

1.3.K nesprávne uvedenému výpovednému dôvodu uviedol, že žalobca bol platne odvolaný z funkcie
predsedu predstavenstva a zároveň platne odvolaný ako člen predstavenstva družstva žalovaného.
Z týchto dôvodov podľa § 63 odsek 2 z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno d) bod 2.
Zákonníka práce, pokiaľ žalovaný nedisponoval iným voľným pracovným miestom, boli splnené zákonné
podmienky na danie výpovede pre existenciu výpovedného dôvodu. Žalobcom uvádzané skutočnosti,

že v predmetnej výpovedi je nesprávne uvedený výpovedný dôvod, keď je v ňom citované ustanovenie
§ 63 odsek 1 písmeno d) bod 1. Zákonníka práce s poukazom na doterajšiu súdnu prax sama o sebe
nemohla spôsobiť neplatnosť výpovede (rozs. NS SR 1NCdo 2/2008 z 28.07.2008, rozs. NS ČR 21Cdo
1768/2000 z 20.08.2001, US ČR 192/1995, zo súdnej praxe 4/2000 s. 79), keď v samotnej výpovedi je
jeho skutkové vymedzenie úplne jednoznačné a nespochybňujúce skutočnosť, že výpoveď mu je daná

z dôvodov prestania spĺňania požiadavky na výkon funkcie podľa § 42 odsek 2 ZP. Žalobca v čase keď
bol predsedom družstva, podpisoval stanovy družstva platné a účinné v čase jeho výpovede, v ktorých
sa nesprávne uvádza zákonné ustanovenie týkajúce sa požiadaviek k výkonu funkcie, v článku 88 bod
5 Stanov, ktorá nesprávnosť sa premietla aj do jeho výpovede. Uvedená skutočnosť však nič nemenína tom, že jeho námietka týkajúca sa nesprávneho uvedenia výpovedného dôvodu nebola spôsobilá
na vyslovenie neplatnosti danej výpovede.

1.4. K námietke neplnenia ponukovej povinnosti uviedol, že v čase výpovede, t.j. dňa 27.09.2010
žalovaný nedisponoval žiadnym iným voľným pracovným miestom, aké uvádzal v ponuke pracovného
miesta zo dňa 13.09.2010. Žalobcom uvádzané voľné pracovné miesto po Ing. G. G. zaniklo zrušením
jeho funkcie (ešte dňa 22.02.2006, t.j. 4 roky pred spornou výpoveďou). V rámci svojej procesnej obrany
žalobca nepreukázal, že by v čase výpovede okrem nim uvádzaného pracovného miesta by žalovaný

disponoval aj iným voľným pracovným miestom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/261/2007). Žalobca
odmietol ponúknutú prácu nezodpovedajúcu jeho kvalifikácii a postaveniu. Ponúkaná vhodná práca
môže byť akákoľvek, ktorú má zamestnávateľ k dispozícii, nemusí zodpovedať doteraz vykonávanému
druhu práce, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady.
K námietke podľa ktorej „žiadosť o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 74 ZP“
zo dňa 14.09.2009 nebola prerokovaná zo strany zástupcov zamestnancov, resp. bola dodatočne

vyhotovená a vôbec nedoručená ZV OZ KOVO pri NZBD Nové Zámky , poukázal na výsledky
znaleckého dokazovania a závery znalkyne uvedené v znaleckom posudku č. 3/2021 zo dňa 26.01.2022
vyvracajúcich akékoľvek pochybnosti o pravosti tejto listiny. Samotná skutočnosť, že na tom istom
kancelárskom papieri bol napísaný text žiadosti o prerokovanie výpovede a zároveň v jeho dolnej časti
dopísané tak isto na počítači iným druhom písma jeho prevzatie predsedníčkou ZV OZ KOVO pri NZBD

Nové Zámky, nie je dostatočným argumentom že listina nebola vyhotovená a doručená na prerokovanie
ešte pred tým ,ako žalovaný dal žalobcovi výpoveď. Zároveň, pokiaľ prípadne táto listina v celom jej texte
teda aj s uvedením jej prevzatia od členky odborovej organizácie bola napísaná a vyhotovená naraz,
t.j. v rovnakom čase za prítomnosti všetkých, ktorí ju aj podpísali, tak takýto postup nie je v rozpore
s § 74 Zákonníka práce. Pokiaľ bola uvedená listina vyhotovená a vytlačená zo strany žalovaného

dňa 14.09.2010, mohla byť v akomkoľvek časovom rozpätí tohto dňa, t.j. od 00:01 hod. do 24:00 hod.
podpísaná preberajúcou osobou, t.j. predsedníčkou ZV OZ KOVO, a to aj v prípade, že dolná časť
textu sa nenapísala spolu, resp. zároveň s hornou časťou textu. Pri správnom vložení listiny do tlačiarne
nič nebráni na už napísaný list niečo v spodnej jeho časti napísať a dotlačiť. Z týchto dôvodov bolo
bezpredmetné zisťovať, či Ing. T. dňa 14.09.2010 bol alebo nebol v práci v U.. Citoval ustanovenie § 74,

posledná veta Zákonníka práce prečo považoval za nadbytočné zisťovať a dokazovať, či zástupcovia
zamestnávateľa na základe žiadosti žalovaného zo dňa 14.09.2010 výpoveď prerokovali. Žalobu ako
bezzákladnú zamietol.

1.5. O nároku na náhradu trov konania žalovaného voči žalobcovi rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP s

poukazom na §255 odsek 1 CSP tak, že nakoľko žalovaný mal plný úspech v konaní, priznal mu nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 odsek 2
CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie samostatným uznesením.

2.1. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci poukazujúc

na ustanovenie § 365 ods.1 písm. h/ CSP.
Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol v posúdení výpovedných dôvodov uvedených vo výpovedi
z hľadiska špecifikácie dôvodu, v posúdení naplnenia podmienky prerokovania výpovede so zástupcami
zamestnancov.
2.2.Nestotožnilsa snázoromsúduprvejinštancie,ženesprávneuvedenývýpovednýdôvodvovýpovedi

nemôže sám o sebe spôsobiť neplatnosť výpovede, pokiaľ je vo výpovedi dostatočne skutkovo tento
dôvod vymedzený. Požiadavka správneho a jednoznačného špecifikovania výpovedného dôvodu je
dôležitá z dôvodu nezameniteľnosti takto uvedeného dôvodu za iný dôvod. Je nesporné, že výpoveď
podľa bodu 1. ust. § 63 ods. 1 písm.d) Zákonníka práce sa týka celkom iného skutkového a právneho
vzťahu, ktorý však nezodpovedá jeho postaveniu. Funkcia mu vznikla voľbou, bol z nej odvolaný,

preto výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi je nesprávne právne kvalifikovaný. Táto vada výpovede
je natoľko podstatná, že výpoveď nie je spôsobilá privodiť platné skončenie pracovného pomeru. Nie
je pravdou , že nespĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
V skutočnosti v dôsledku odvolania z funkcie predsedu predstavenstva ,prestal spĺňať požiadavky v
zmysle ust. § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Dôvod výpovede uvedený vo výpovedi nemá žiaden súvis s

predpokladmi na výkon práce tak ako ho zadefinoval žalovaný. Výpoveď mala priamy súvis s voľbou do
funkcie ako predpokladom vykonávania funkcie štatutárneho orgánu.
2.3.Zotrval na nesplnení podmienky uvedenej v ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný túto
povinnosť splnil len formálne, ponúkol mu miesto vrátnika, ktorá však nezodpovedala jeho kvalifikácii aschopnostiam Preukázal, že boli voľné aj iné pracovné miesta organizačnou štruktúrou žalovaného a
rozpisom obsadených pracovných pozícii podľa stavu ku dňu , kedy mu bola daná výpoveď. Ponukovú
povinnosť je potrebné vykladať extenzívne, v zmysle ktorého výkladu by mal zamestnávateľ mať snahu

udržať pracovný vzťah a postupovať v súlade s Čl. 2 Základných zásad zákonníka práce, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.

2.4. V závere namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k preukázaniu splnenia povinnosti
žalovaného prerokovať s odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru. Žiadosť nebola zo

strany žalovaného odborovému orgánu predložená, nemohla byť preto prerokovaná a nemohla nastať
právna domnienka prerokovania. Poukázal na ustanovenia ust. § 74 Zákonníka práce , § 17 ods. 2
Zákonníka práce. Uviedol, že žiadosť o prerokovanie výpovede má byť doručená odborovej organizácii
pred samotnou výpoveďou . Pred samotnou výpoveďou mala byť prerokovaná, či už výslovne alebo
v dôsledku právnej domnienky . V tejto súvislosti v jeho prospech svedčí svedecká výpoveď svedka
Hubinu, skutočnosť, že žiadosť nebola zaevidovaná v poštovej knihe, žalovaný nevedel predložiť

poštovú knihu a nevedel predložiť dôkaz, že by bola skartovaná zákonným spôsobom. Rovnako je
pochybná forma uvedenej žiadosti s dopísaným textom na spodnej časti listiny.
Dôkazné bremeno na preukázanie, že k prerokovaniu žiadosti, resp. k jej predloženiu odborovej
organizácii prišlo pred podaním výpovede, prešlo na žalovaného . Spornú skutočnosť musí preukázať.
Ide o uplatnenie tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného

súdu Nové Zámky zo dňa 26.5.2022 spis. zn. 12C/137/2010 tak, že určuje, že výpoveď z pracovného
pomeru žalovaného daná žalobcovi podaním zo dňa 27.9.2010, doručená žalobcovi dňa 29.9.2010, je
neplatná.

3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Uviedol, že vo výpovedi nebol nesprávne

uvedený výpovedný dôvod, ale zákonné ustanovenie. Vo výpovedi jasne, zreteľne a nezameniteľným
spôsobom vymedzil dôvod výpovede. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o preukázaní voľných
pracovným miest v čase dania výpovede. Z predložených dokumentov žalobcu nevyplýva, že boli nejaké
pracovné miesta voľné. Vo svojich vyjadreniach k ponúkanej práce nespomenul existenciu iných voľných
pracovných miest. Ako predseda predstavenstva a družstva o nich musel vedieť. K námietkach o

neprerokovaní výpovede poukázal na znalecký posudok posudzujúci žiadosť o prerokovanie ako pravú
listinu. Nepodarilo sa mu preukázať, že k prerokovaniu skutočne došlo. Navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.
4. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Nestotožnil sa s jeho argumentami a trval na
dôvodoch odvolania.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené , preto napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v plnom rozsahu
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej iba poukazuje.

V predmetnej veci súd prvej inštancie začal konať podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963

Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací

súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je

odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd
prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne
posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
záveryprimeranevysvetlil.Zodôvodneniajehorozhodnutianevyplývajednostrannosť,anitakáaplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre
ktoré žalobe žalobkyne vyhovel.

7. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o neplatnosti výpovede z
dôvodu nesprávne uvedeného výpovedného dôvodu, nesplnenia ponukovej povinnosti, neprerokovania
výpovede so zástupcami zamestnancov. Žalobca nesúhlasil s jeho názorom. Odvolací súd nepovažoval
za potrebné opakovať vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a opisovať skutkový stav zistený

súdom prvej inštancie, pretože ho považoval za správny. Rovnako sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia.

8.K námietke žalobcu o neplatnosti výpovede z dôvodu neuvedenia správneho výpovedného dôvodu
dodáva ,že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou výpovedného dôvodu. Na splnenie požiadavky
písomnej formy výpovede, v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí niekedy stručné skutkové

uvedenie dôvodu. Ak so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo, je medzi účastníkmi skutkovo
nepochybné, čo je dôvodom výpovede, stačí aj citácia zákona. Preto, ak dôvod výpovede je uvedený
nejakým spôsobom, môže súd vyhlásiť výpoveď za neplatnú pre neuvedenie dôvodu len vtedy,
ak na základe vykonaného dokazovania a za použitia výkladu podľa § 240 ods. 3 Zákonníka práce
( teraz § 34 OZ, § 17 ZP) zistí, že uvedený výpovedný dôvod je medzi účastníkmi sporný. Inak

výpoveď spĺňa náležitosti ustanovenia § 44 ods.2 (teraz ustanovenia § 61 ods. 2 ZP). Viď NS SR
5 Cdo56/2008.Neuvedenie príslušného zákonného ustanovenia, ktoré sa stalo dôvodom výpovede,
nespôsobuje jej neplatnosť (viď NS SR 2 Cdo 278/2007). Námietka žalobcu je v tejto časti nedôvodná.9.K námietke ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce odvolací súd dodáva,
ponuka inej vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z dôvodu uvedeného v
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ponúkaná práca však nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu

doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy, môže ísť aj o prácu na kratší pracovný čas.
Zamestnávateľ môže, pokiaľ ide o prácu v mieste doterajšieho výkonu práce, ponúknuť akúkoľvek
prácu, na ktorú má zamestnanec zdravotné predpoklady. Nesplnenie ponukovej povinnosti spôsobuje
neplatnosť výpovede. Zákonník práce v tomto prípade nepredpisuje písomnú formu, uvádza však,
že ponuka vhodného zamestnania sa musí uskutočniť skôr, ako dá zamestnávateľ zamestnancovi

výpoveď, inak by bola výpoveď neplatná. Ak zamestnávateľ nemá v mieste, ktoré bolo dohodnuté v
pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu,
svoju ponukovú povinnosť nemôže splniť. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje
nielen ponuka iného vhodného zamestnania, ale aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol. V
súvislosti s ponukovou povinnosťou dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/306/2008, v zmysle ktorého ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi

ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie
práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca.
Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu
spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou
vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych

vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať. Podľa
ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá
pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.
Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii
v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii

(viď§63ods.2ZPvčasedaniavýpovede).Rozhodnutie,čitútoponukuzamestnanecvyužije,jevýlučne
na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP pre platnosť
výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť
zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti

tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je
procesná obrana zamestnanca (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/261/2007). Za potrebné
považuje odvolací súd poznamenať, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo
stranyzamestnávateľa,t.j.,čizamestnávateľmá,resp.nemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávať,
treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede. Žalovaný si splnil ponukovú povinnosť,

žalobca odmietol ponúknutú prácu prijať. V konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia , že žalobca
mal iné voľné pracovné miesta. Odvolací dôvod v tejto časti nie je daný.

10. Žalobca namietal neprerokovanie výpovede, znalecký posudok. Súd prvej inštancie sa správne
vyporiadal so závermi znaleckého dokazovania, ktorýmbolo preukázané, že žiadosť o prerokovanie

výpovede bola doručená . Žalovaný pre odstup času nevedel preukázať, že k prerokovaniu skutočne
došlo.
Spolupôsobenie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru zamestnanca je prejavom
pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Prvky pracovnoprávnej ochrany zamestnanca sa teda neviažu
len na taxatívnosť vymedzenia dôvodov skončenia pracovného pomeru, ale aj na povinnosť

zamestnávateľa pred tretím subjektom objasniť dôvody a ďalšie skutkové okolnosti situácie, ktoré
majú príčinnú súvislosť so vznikom dôvodu, na základe ktorého môže zamestnávateľ v súlade s
príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Prerokovanie
výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v právnej forme
predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou ich

platnosti, pričom v prípade výpovede je ustanovená lehota siedmych pracovných dní a v prípade
okamžitého skončenia pracovného pomeru lehota dva pracovné dni. Ak zo strany zástupcov
zamestnancov nepríde k prerokovaniu v zákonom stanovených lehotách, platí nevyvrátiteľná právna
domnienka, že po márnom uplynutí lehoty sa predpokladá, že k prerokovaniu došlo. Zákonník
práce upravuje z pohľadu formálnych náležitostí len žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie, pričom

vyžaduje písomnú podobu. Keďže Zákonník práce formu prerokovania neupravuje, možno sa
domnievať, že je prípustné využiť akúkoľvek formu, ktorá nevzbudí pochybnosti, že k prerokovaniu
došlo. Žiadosť zamestnávateľa by mala byť konkrétna, dôvod skončenia pracovného pomeru by
v nej mal byť dostatočne skutkovo vymedzený, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť sakvalifikovane vyjadriť k skončeniu pracovného pomeru na základe dostatočných informácií. Uvedené
znamená, že zástupcovia zamestnancov by mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch skončenia
pracovného pomeru s ktorým zamestnancom zamýšľa pracovný pomer zamestnávateľ skončiť. Ak by

zamestnávateľ informoval zástupcov zamestnancov len všeobecne, splnil by si svoju povinnosť len
formálne (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/160/2012, sp. zn. 1Cdo/72/2006, sp. zn.
1MCdo/2/2008, sp. zn. 5Cdo/255/2008 a sp. zn. 5Cdo/140/2010). Žalobca preukázal doručenie žiadosti
o prerokovanie výpovede. Bola prevzatá dňa 14.09.2010. Výpoveď bola daná žalobcovi 27.09.2010.
Žalovaný nepreukázal prerokovanie výpovede, preto nastúpila nevyvrátiteľná domnienka druhej a tretej

vety § 74 Zákonníka práce, že k prerokovaniu došlo. Odvolací dôvod žalobcu nie je daný.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262, § 255 ods.
1 a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).