Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020200696
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0020200696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XX, zastúpená advokátom JUDr. Vladimír Šatník so sídlom Mierová 64/2, Humenné, proti
žalovanému A. D., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ján Farkaš, Námestie
slobody 7, Michalovce, o určenie vlastníckeho práva, že veci patria do dedičstva, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7. septembra 2020 č.k. 5C/8/2020-94

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvejinštanciepreskúmavanýmrozsudkomuvedenýmvzáhlavíurčil,žedodedičstvapoporučiteľke
E. D., C. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 3.4.1969, naposledy bytom B. XX patrí podiel 24/3880 na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a podiel 2/8 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX,
kat. územia B., obec B., ako boli tieto identifikované vo výroku rozhodnutia a priznal žalobkyni proti
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobkyňa tvrdila, že v zmysle zásady „nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má“ žalovaný

nemôže byť vlastníkom sporných podielov nehnuteľností, ktoré sú podľa stavu v katastra zapísané ako
jeho vlastníctvo, pretože tieto mal získať kúpnou zmluvou od predávajúcej A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. X, ktorej vlastnícke právo nesvedčilo. Žalobkyňa uviedla, že predávajúca A. F. odvodzovala svoje
vlastnícke právo od notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní N/309/2015, Nz 21746/2015
zo dňa 22.06.2015, spísanej na Notárskom úrade H. B. I., ktorá sa zakladala na vyhlásení, že poručiteľka
E. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelá 3.4.1969, sporné nehnuteľnosti v 60-tych rokoch minulého storočia
ústne darovala jednému zo svojich potomkov, dcére A. G., ktorá ich mala následne v 70-tych rokoch

rovnako ústne darovať A. F., jednej zo svojich dcér. Táto ich mala nerušene užívať ako vlastné až do
súčasnosti. Tieto tvrdenia boli však ničím nepodložené a nepravdivé, čo potvrdzovalo čestné vyhlásenie
samotnej A. F., C. G., že nehnuteľnosti jej neboli darované, žalovaným bola uvedená do omylu a nemala
v úmysle previesť na neho vlastníctvo k podielom na nehnuteľnostiach, ktoré jej nepatrili, ale sú
dedičstvom po poručiteľke E. D., C. A. a patria všetkým jej dedičom.

Súd po konštatovaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v zmysle § 137c Civilného
sporového poriadku (CSP) skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vychádzal z obsahu
dedičských spisov Štátneho notárstva v Michalovciach D 349/69 vo veci poručiteľky E. D., C. A.,
zomrelej 3.4.1969, zo spisu Okresného súdu Humenné 13D/1044/2006 po poručiteľke A. G., C. D.,zomrelej 20.12.2006, ktorá bola matkou A. F., spisu Okresného súdu Michalovce D 2438/95 vo veci
poručiteľa H. D., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého 28.11.1995, starého otca žalobkyne, prihliadajúc k
údajom z Centrálneho registra obyvateľov SR. Z obsahu dedičských rozhodnutí a listinných dôkazov mu

vyplynulo, že poručiteľka E. D., C. A. mala syna H. D., nar. XX.XX.XXXX, dcéry H. D., nar. XX.XX.XXXX
a A. G., C. D., nar. XX.X.XXXX. J. H. D. zomrel XX.XX.XXXX, zanechal 6 potomkov, jedným z nich
bol aj syn H. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Podľa dedičského rozhodnutia vo
veci 21D/942/2017 Okresného súdu Michalovce jedným z dedičov po H. D., nar. XXXX a zomrelom
19.08.2017 bola aj žalobkyňa. Majúc za preukázanú dedičskú postupnosť od poručiteľky k žalobkyni

uzavrel, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o ochranu vlastníckych práv po
poručiteľke.

Z čestného prehlásenia A. F. zo dňa 26.04.2019 a jej písomnej výpovede zo dňa 04.09.2020 súdu
vyplynulo, že menovanú v rokoch 2014 - 2015 navštívil žalovaný, ktorý bol vtedy starostom obce Inovce
s návrhom, aby mu odpredala niektoré pozemky v jej vlastníctve neupresniac konkrétne nehnuteľnosti,

ale uistil ju, že všetko zariadi. V júni 2015 ju priviedol k notárke H. I., kde podpísala dokumenty, obsahu
ktorých ani poriadne nerozumela, až dodatočne sa dozvedela, že išlo o notársku zápisnicu o vydržaní
sporných nehnuteľností, ktoré mala nadobudnúť na základe darovacej zmluvy od svojej matky A. F.
a táto na základe ústnej darovacej zmluvy od poručiteľky. V totožný deň podpísala u notárky H. I. aj
kúpnopredajnú zmluvu vo forme notárskej zápisnice o predaji sporných podielov na nehnuteľnostiach

za kúpnu cenu 1 euro. Potvrdila, že nemala v úmysle odpredať žalovanému pozemky, ktoré patrili do
dedičstva po jej starej mame E. D., a poprela, aby jej kedykoľvek v minulosti matka darovala sporné
nehnuteľností, a aby tieto boli darované jej matke A. G. poručiteľkou. Uviedla, že sporné nehnuteľnosti
majú byť súčasťou dedičstva po poručiteľke E. D..

Z výpisu z listov vlastníctva č. XXX E. K. XX katastrálneho územia B., obec Inovce zo dňa 22.04.2015,
teda pred vyhotovením spornej zápisnice o vydržaní a prevode vlastníckeho práva na žalovaného, mal
súd potvrdené, že ako vlastníčka sporných podielov na nehnuteľnostiach bola zapísaná poručiteľka E.
D., C. A.. Súd poukázal na procesnú pasivitu žalovaného, ktorý sa k žalobe nevyjadril, ani sa nezúčastnil

pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu predložených listín mal
preukázané, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od A. F.,
nakoľko ani táto nebola ich vlastníčkou, pretože nikdy nedošlo k darovaniu podielov na nehnuteľnostiach
v jej prospech, alebo v prospech jej právnych predchodcov, čo potvrdila vo svojom čestnom vyhlásení
apísomnejvýpovedi. Vzhľadomnazistenéskutočnostisúdhodnotilkúpnuzmluvuz22.06.2015spísanú

vo forme notárskej zápisnice, od ktorej žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo ako absolútne
neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (OZ) a podľa čl. 20 Ústavy SR, §126 ods. 1
OZ žalobe v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc
plne úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie podľa jeho obsahu uplatňujúc odvolacie dôvody
vymedzené § 365 ods. f), h) CSP, teda z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia veci s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po stručnom zrekapitulovaní odôvodnenia rozsudku

tvrdil, že nárok žalobkyne nie je hmotnoprávne daný a nie je preukázaná jej aktívna vecná legitimácia
v konaní, lebo žalobkyňa nie je s poručiteľkou v žiadnom príbuzenskom vzťahu a nepatrí do žiadnej
dedičskej skupiny. Zastával názor, že otec žalobkyne nie je synom a dedičom po H. D. a ani dedičom
po poručiteľke. Ním uvádzané skutočnosti súčasne považoval za prípustné novoty v odvolacom konaní
dôvodiac, že o nich získal vedomosť až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa tvrdila neprípustnosť procesnej obrany žalobcu pre nesplnenie podmienok vymedzených §
366 CSP o novotách v odvolacom konaní, pretože žalovaný bol v konaní pasívny, nevyjadril sa k žalobe,
ani sa nezúčastnil pojednávania. Zastávala názor, že jej vecná legitimácia bola riadne preukázaná

obsahom dedičských rozhodnutí a pripojila rodný list svojho otca H. D. nar. XX.XX.XXXX, z ktorého
vyplývalo, že jeho otcom bol H. D., nar. XX.XX.XXXX a matka H. D. C. D.. Žiadala rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť.Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tvrdení, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní
lebo rodičia jej otca H. D., nar. XXXX a H. D. sa zosobášili v 50 - 60 rokoch, v čase, keď už otec žalobkyne

H. D., C. D. žil. Žalobkyňu preto nepovažovali za vnučku a dedičku poručiteľky.

Žalobkyňa v odvolacej duplike hodnotila vyjadrenia žalovaného ako neopodstatnené zdôrazňujúc, že
žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností nepredložil žiadne dôkazy a so zreteľom na zásadu

koncentrácie konania, ďalšie dokazovanie v konaní nie je možné, a ani potrebné vykonávať.

Vychádzajúc zo zásady, že otázku vecnej legitimácie v konaní súd skúma ex offo aj bez námietok
sporových strán, odvolací súd vyzval žalobkyňu a žalovaného v súlade s § 382 CSP na vyjadrenie
k otázke vecnej legitimácie a nerozlučného núteného spoločenstva do úvahy prichádzajúcich dedičov

v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi s poukazom na právnu úpravu §460 OZ,
§175a až §175z zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (OSP), §78 zákona č. 160/2015
Civilného sporového poriadku (CSP) a §158 až §219 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok
(CMP).

Žalobkyňa vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedla, že pri koncipovaní žaloby vychádzala
z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/2375/2012 nadväzujúceho na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR 32Cdo/1675/2011, v zmysle ktorých právo podať žalobu o určenie, že poručiteľ bol ku dňu
svojho úmrtia vlastníkom majetku, má jednotlivo každý potencionálny dedič a pre posúdenie toho, či

ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania. Poukázala
na to, že ak z hmotnoprávnych predpisov nevyplýva, aby predmet konania nemohol byť prejednaný vo
vzťahu ku ktorémukoľvek z dedičov samostatne, ide na ich strane o samostatné spoločenstvo. Uviedla,
že posudzovaný spor predstavuje iba fázu predchádzajúcu dodatočnému prejednaniu dedičstva po
poručiteľovi a výsledok sporu neovplyvní postavenie žalobkyne v rámci dedičského konania. V prípade,

ak by odvolací súd z uvedeného názoru nevychádzal, navrhovala, aby bol napadnutý rozsudok zrušený
a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže v odvolacom konaní už
nie je možné pripustiť, aby na stranu žalobcu pristúpili ďalšie sporové strany.

Žalovaný uviedol, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Cdo/264/2007 u sporového konania
začatého na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi podľa § 175k ods. 2 OSP treba považovať
všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov, pričom podľa §78 ods. 1 CSP
nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, kedy osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore
účasť všetkých subjektov, inak súd žalobu zamietne. Poukazujúc na uvedené konštatoval, že žalobkyňa

nie je vecne legitimovaná k podaniu žalobného návrhu, lebo žalobu musia podať všetci dedičia, či už na
strane žalobcov alebo žalovaných, keďže sa jedná o nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP. Navrhoval
preto rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu vzniknutých trov.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky na
potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok zmenil (§ 388 CSP) a žalobu zamietol,

tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 08.02.2023 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené

na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.Súd prvej inštancie správne skúmal otázku vecnej legitimácie žalobkyne, aj keď v prejednávanej veci
vychádzal z nesprávneho právneho názoru (odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. h) CSP), že táto je
v uvedenom prípade daná i v situácii, ak stranami sporu nie sú všetci do úvahy pripadajúci dedičia po

poručiteľke.

Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania, keď súd vecnú legitimáciu
skúmabeznávrhu,ikeďjužiadnastrananenamieta(porovnajNajvyššísúdSR2Cdo/205/2009).Úspech

žalobcu v spore závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna sporová strana
subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, sa v občianskom procesnom práve
používa pojem vecná legitimácia. Táto vždy závisí od hmotnoprávneho vzťahu, nie od subjektívneho
presvedčenia sporovej strany. Aktívnou vecnou legitimáciou je teda také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva žalobcovi právo si takýto nárok uplatňovať v konaní pred súdom.

V zmysle § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, no vzhľadom na ingerenciu štátu pri
nadobúdaní dedičstva (§ 175a až 175zd zákona č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok účinný do
30.6.2016, od 1.7.2016 §161 až §209 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok), musí byť

dedičstvo prejednané, a až uznesením súdu o potvrdení dedičstva, či dohody dedičov sa nadobúda
dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského
súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej podiel, nemôže sa domáhať
ochrany svojho vlastníctva žalobou, ale je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, že vec,
resp. spoluvlastnícky podiel patril do dedičstva po poručiteľovi (porovnaj Najvyšší súd SR sp. zn.

3Mcdo/4/2013).

V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičstva právoplatným
uznesením súdu, tu nemôže byť istota, s akým výsledkom dedičské konanie skončí, najmä kto sa stane

poručiteľovým dedičom, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Ak
zanechal poručiteľ viacerých dedičov, prejavuje sa tento stav, aký tu vzniká v dobe od smrti poručiteľa
až do vyporiadania dedičstva právoplatným uznesením súdu, tiež v ich vzájomných vzťahoch k majetku
patriacemu do dedičstva. Vyporiadanie dedičov má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, ale až do
vyporiadania právoplatným uznesením súdu nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu

upravené. Tento osobitný vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má okrem iného za následok, že až
do vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva, a že z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv
patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V

sporoch s inými osobami, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený
vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov
(§ 78 CSP) lebo ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na
všetkých dedičov.

Účasť všetkých dedičov je nevyhnutná bez ohľadu na to, akí majú postoj k prípadnému vyriešeniu
spornosti tohto dedičského práva, teda či sa k spornej otázke stavajú odmietavo alebo vystupujú
pasívne. Pretože v dedičskom konaní po poručiteľke neboli sporné podiely na nehnuteľnosti prejednané,
ohľadom tejto veci sú všetci dedičia až do vyporiadania dedičstva považovaní za (spolu)vlastníkov v

rovnakom pomere a pri nakladaní s nehnuteľnosťou s vecnoprávnymi účinkami resp. sporoch týkajúcich
sa takých právnych následkov (určenie vlastníckeho práva, vecné bremená) majú dedičia postavenie
nerozlučného núteného spoločenstva vyplývajúce z ustanovenia §78 CSP (porovnaj R42/74, Najvyšší
súd SR 2Cdo/48/2008, 5MCdo/15/07, 1Cdo/183/2009, 3Cdo/222/2010, 6Cdo/157/2012). Konania sa
teda musia zúčastniť všetci do úvahy pripadajúci dedičia, inak súd musí súd žalobu pre nedostatok

vecnej legitimácie zamietnuť.Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné žalobe vyhovieť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie,
keď stranami sporu nie sú všetci tí, ktorým svedčí dedičské právo po poručiteľke, ktorého ochrany
sa v konaní domáhajú. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že dedičského

konania po poručiteľke sa zúčastňuje žalobkyňa len ako jedna z viacerých dedičov. Poručiteľka E.
D., C. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX bola manželkou H. D., nar. XX.XX.XXXX,
z ktorého vzťahu pochádzal H. D., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX a A. G., nar. XX.XX.XXXX
(Štátne notárstvo Michalovce D349/69). Dcérou A. G. bola A. F., ktorá uzavrela spornú kúpnopredajnú
zmluvu so žalovaným. Syn poručiteľky H. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX uzavrel

manželstvo s H. D., C. D., v roku 1946, dedičmi po ňom boli manželka a sedem detí (OS Michalovce
D/2438/95, Dnot/646/95). Otec žalobkyne, H. D., nar. XX.XX.XXXX zomrelý XX.XX.XXXX bol len
jedným z týchto viacerých potomkov poručiteľky, a žalobkyňa je rovnakou len jednou z viacerých do
úvahy prichádzajúcich dedičov, lebo deťmi H. D. zomr. XX.XX.XXXX boli okrem žalobkyne tiež L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, N. L., nar. XX.X.XXXX a J. L., nar. XX.X.XXXX (OS Michalovce 21D/942/2017,
Dnot/204/2017). Pretože okrem žalobkyne sa žiadny z ďalších do úvahy pripadajúcich dedičov

nezúčastnil konania, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, so zreteľom na ustálenú judikatúru
vyšších súdnych autorít, od ktorej sa nemal dôvod odvolací súd odchýliť ani v uvedenom konaní,
bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený a žaloba zamietnutá. Pokiaľ žalobkyňa svoju žalobu
opierala o súdnu prax Najvyššieho súdu ČR, tak v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/29/2017 (R 71/2018), ustálená rozhodovacia prax nezahrňuje rozhodnutia Najvyššieho súdu

ČR, vydané po 1.1.1993 a nepublikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk vydávané Najvyšším
súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. decembra 1992, preto
na ňou označené rozhodnutie odvolací súd neprihliadal. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, toto
súdne rozhodnutie nepredstavuje ujmu na právach dedičov poručiteľky E. D., ktorí sa vzhľadom na
nepremlčateľnosť vlastníckeho práva, môžu opätovne domáhať jeho ochrany v súdnom konaní.

Výrok rozhodnutia o náhrade trov konania vyplýva z § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Pretože odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol tiež o náhrade vzniknutých
trov aplikujúc zásadu zodpovednosti za procesný výsledok sporu, ako je formulovaná v § 255 ods. 1

CSP. Podľa uvedeného ustanovenia, súd prizná náhradu trov konania stranám sporu podľa pomeru ich
úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa nemala v konaní úspech, bola jej uložená povinnosť k náhrade trov
konania procesne úspešnému žalovanému.

Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).