Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7SaZ/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201606
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022201606.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobcu:

R. R. B. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P., bez dokladu totožnosti, ID XXXXXX, adresa
posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu v meste E., H. V. P., štvrť V. XX-XX, pásmo T., P., t. č.
umiestnený v J. policajného zaistenia pre cudzincov U., zastúpený: Mgr. Viera Orichová, advokátka so
sídlom Kláštorská 131, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad,
so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 735 639, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného ČDK: MU-PO-232-32/2022-Ž zo dňa 14.10.2022, o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného
úradu, ČAS: MU-PO-232-32/2022-Ž zo dňa 14.10.2022, ktorým žalobcovi R. R. B. R., nar. XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť P., bez dokladu totožnosti, ID XXXXXX, zamietol žiadosť o udelenie azylu, z r u š u
j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny

úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 23.07.2022 žalobca pred pracovníkmi
Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie
doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z obavy o svoj život z dôvodu vojny medzi pásmom
Gazy a Izraelom a z dôvodu neustáleho ohrozenia ľudí streľbou. Prvýkrát požiadal o udelenie azylu
alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z obavy o svoj život 28.09.2021.

Po vykonaní vstupného pohovoru dňa 22.12.2021 a doplňujúceho pohovoru dňa 08.04.2022 bola jeho
žiadosť objektívne vyhodnotená a komplexne posúdená a migračný úrad dospel k záveru, že menovaný
v pásme Gazy skutočne požíval pomoc a ochranu Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc
palestínskym utečencom na Blízkom východe (ďalej len „UNRWA") a túto nemožno považovať za
zaniknutú ani jeho odchodom z krajiny pôvodu. Z dôvodu osobitného postavenia utečenca zavedeného
na územiach Blízkeho východu pre Palestínčanov, sú osoby zaregistrované agentúrou UNRWA na
základe článku 1D prvého odseku Ženevského dohovoru, resp. 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 1480/2002

Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o azyle“), v zásade vylúčené
z priznania postavenia utečenca, pokiaľ pomoc a ochrana agentúrou UNRWA nezanikla z dôvodov
vymykajúcichsakontroleanezávislýchodvôletýchtoosôb.Pretožalovanývprípadežalobcunepristúpil
k udeleniu azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko dospel k záveru, že žalobca by v prípadenedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm.
f) zákona o azyle, a preto nebol dôvod ani na poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej
republiky.ŽalovanýpretorozhodnutímMU-PO-290-53/2021-Žzodňa03.05.2022neudelilžalobcoviazyl

podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona o azyle a súčasne neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods.
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené a nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.05.2022, pričom proti nemu nepodal opravný prostriedok a následne dňa 30.05.2022 svojvoľne
opustil Pobytový tábor Rohovce.

2. Za účelom zdôvodnenia žalobcovi opakovanej žiadosti s ním bol dňa 01.08.2022 v Záchytnom
tábore Humenné vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že všetky informácie, ktoré uviedol
v prvom azylovom konaní, sú pravdivé, hoci niektoré otázky mu neboli v predchádzajúcom konaní
jasné. Menovaný opätovne uviedol, že v Palestíne nebol trestne stíhaný, nebol členom žiadnej politickej
strany, hnutia ani inej organizácie, a ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. K svojmu profilu uviedol, že v
Palestíne navštevoval sedem rokov základnú školu v Rafahu, ktorú ukončil v roku 2007. V štúdiu však

už nepokračoval pre obavy o svoju bezpečnosť. Po skončení štúdia pracoval v Rafahu približne 4 roky
ako rybár, neskôr ako predavač ovocia a zeleniny na trhu a v továrni na výrobu plastových okien. V
jeho súčasnej

žiadosti uviedol, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola nielen obava o svoju bezpečnosť z

dôvodu neustáleho ostreľovania pásma Gazy, ale aj obavy z hnutia Hamas. To ho predvolalo začiatkom
roka 2018 na cvičenie, na ktoré sa však nedostavil. Neskôr ho príslušníci hnutia hľadali doma a následne
zatkli počas práce. Z dôvodu nedostavenia sa na toto cvičenie bol zadržaný a väznený 3 až 4 dni,
počas ktorých prisľúbil svoj nástup na vojenskú službu v priebehu nasledujúcich 10 dní. Nakoľko sa
nechcel stať členom hnutia, ani absolvovať vojenskú službu a obával sa prenasledovania zo strany

hnutia, začal si po prepustení z väzenia vybavovať víza do Turecka, ktoré dostal za 7 dní a následne
opustil krajinu hraničnýmpriechodom do Egypta. V súvislosti s bezpečnostnou situáciu v pásme Gazy
uviedol opakujúce sa eskalácie najmä v rokoch 2009, 2012, 2014 až 2016. Vo vzťahu k jeho osobe
uviedol, žeobavy o svoju bezpečnosť mal odmalička a navyše sám zažil dvakrát, v roku 2014 a 2016,
dopad rakety v jeho blízkosti. Tieto udalosti mali vplyv na jeho zdravie, čo viedlo aj k jeho hospitalizácii.

Iné dôvody svojej terajšej žiadosti neuviedol. Z Palestíny vycestoval v apríli 2018 do Egypta, po
pokuse o jeho naverbovanie do hnutia Hamas. Z Egypta následne odletel do Turecka, odkiaľ cestoval
ďalej do Európy. Nelegálne prekročil slovenské hranice a dňa 03.09.2021 bol predvedený a zadržaný
príslušníkmi policajného zboru SR. Po umiestnení v ÚPZC Sečovce požiadal o medzinárodnú ochranu.
Dňa 30.05.2022, po prevzatí právoplatného rozhodnutia, opustil svojvoľne územie SR. Následne dňa

12.06.2022 podal žiadosť o azyl na území Holandska a neskôr, dňa 30.06.2022, na území Nemecka,
odkiaľ sa opäť vrátil na územie Slovenskej republiky, kde dňa 23.07.2022 podal svoju súčasnú žiadosť.

3. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval bez problémov, legálne, na svoj
vlastný cestovný pas, ktorý si v Palestíne vybavil sám, bez akýchkoľvek problémov. Pas už však nemá a

žalovanému predložil len jeho kópiu. Na základe uvedeného a identity ustálenej v jeho predchádzajúcom
konaní, žalovaný nespochybnil identitu menovaného a ustálil ju tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím ČAS: MU-

PO-232-32/2022-Ž zo dňa 14.10.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobcu o
udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. V odôvodnení uviedol, že pri
posudzovaní opakovanej žiadosti o azyl v novom konaní, po neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej
ochrany, ide o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl
v jej merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu alebo na poskytnutie

doplnkovej ochrany. Konštatuje sa iba splnenie predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o azyle.
V tomto konkrétnom prípade je teda podľa žalovaného podstatná skutočnosť, či sa jedná o opakovanú
žiadosť o udelenie azylu, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyle právoplatne rozhodnuté a či od tohto
právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov. Tá sa môže týkať jednak uvádzaných
dôvodov žiadosti o azyl alebo sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.

5. Žalovaný mal za to, že na základe výpovede žalobcu, ním predložených dokumentov a dostupných
informácií o krajine pôvodu možno jednoznačne a objektívne skonštatovať, že žalobca odôvodňujúc
svoju žiadosť o azyl rovnakými, resp. obdobnými dôvodmi, ako v predchádzajúcej žiadosti, ktorou samu neudelil azyl podľa § 13 ods. 4 písm. a) a neposkytla doplnková ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20
ods. 4 zákona o azyle. Zároveň od vydania predchádzajúceho rozhodnutia v prípade žalobcu nedošlo
k podstatnej zmene skutkového stavu, a taktiež nedošlo ani k podstatnej a závažnej zmene pomerov

v krajine jeho pôvodu.

6. Poukázal na to, že žalobca vo svojej výpovedi síce poukázal na nové skutočnosti týkajúce sa
verbovania, zatknutia a väznenia zo strany hnutia Hamas, ako aj absencie pomoci zo strany UNRWA,
tieto sú však v rozpore s jeho predošlými výpoveďami zo vstupného ako aj doplňujúceho pohovoru

predchádzajúceho konania a nemajú oporu ani v informáciách o krajine pôvodu. V súvislosti s
verbovaním, zatknutím a väznením žalobcu zo strany hnutia Hamas je podľa žalovaného tiež potrebné
poukázať na výpovede z predchádzajúceho konania a uviesť, že žalobca bol pri vstupe do azylového
konania poučený, že má vypovedať pravdivo a vyčerpávajúco o dôvodoch svojej žiadosti. Na priame
otázky či bol v minulosti väznený, zatknutý alebo zadržaný, či mal v minulosti problémy s políciou, úradmi
alebo inými štátnymi orgánmi a či mal v minulosti problémy s niekým iným, uviedol trikrát, že takéto

problémynemal.Tietoskutočnostineuviedolanipočasdvochpohovorovpredchádzajúcehokonania,ani
v stanovisku svojho právneho zástupcu, Mgr. Y. R., právnika Slovenskej humanitnej rady, povereného
jeho zastupovaním, ktoré doručil migračnému úradu dňa 22.04.2022. Pri otázkach týkajúcich sa jeho
bezprostredného odchodu z pásma Gazy uviedol, že jeho prípravy trvali 3 mesiace, počas ktorých
si vybavoval predĺženie platnosti svojho cestovného dokladu a víza do Turecka. Čakal „na otvorenie

hraničného prechodu, pretože ten Egypt otvára len niekedy. Keď ho otvorili, tak som opustil pásmo
Gazy.” Na ďalšiu otázku, prečo sa rozhodol odísť z Palestíny práve v apríli 2018 odpovedal, že to
nebol cielený mesiac, ale lenvtedy otvoril Egypt koridor na odchod. Podľa žalovaného je potrebné tiež
zdôrazniť, že územie pásma Gazy nie je možné opustiť cez regulárny hraničný prechod v Rafahu, ktorým
žiadateľ podľa svojich slov opustil krajinu, bez vedomia predstaviteľov hnutia Hamas, ktorí tento prechod

kontrolujú. Tu poukázal žalovaný na predchádzajúcu výpoveď žalobcu, že „cestoval bez problémov“,
pričomhopodjehomenom„nahraniciachlustrovali“,„alevšetkobolovporiadku,takžeprešielhranicou“.
Z dostupných zdrojov sa žalovanému nepodarilo nájsť informácie o násilnom náborovaní zo strany
Hamasuvroku2018anivroku2022Naopak,organizáciaprotinenávistinaSvete,ADL(Anti-Defamation
League), informovala vo svojom článku publikovanom dňa 05.03.2022, že síce dochádza k náboru

Hamasom, nie však nútenému. Je preto podľa žalovaného možné konštatovať, že pokiaľ by nešlo o
účelové tvrdenia, tieto dôvody by existovali už v priebehu predchádzajúceho konania a žalobca mal
opakovane príležitosť ich uviesť.

7. Žalovaný uviedol, že si je vedomý, že v pásme Gazy dlhodobo dochádza zo strany izraelskej armády k

útokom, ktorého obeťami sú aj civilisti a bezpečnostná situácia nie je dlhodobo stabilná. V tejto súvislosti
je však podľa neho potrebné podotknúť, že podobne ako v minulosti, aj naďalej dochádza k sporadickým
stretomsrelatívnekrátkoudĺžkoutrvaniasobmedzenýmúzemnýmrozsahomatohlavnevprihraničnom
pásme.TietosúvprevažnejmierecielenénapolitickýchpredstaviteľovpásmaGazyamiestneozbrojené
zložky. Žalovaný preto vyhodnotil mieru neselektívneho násilia charakterizujúcu ozbrojený konflikt v

pásme Gazy za nezmenenú.

8. Rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí MU-PO-290-53/2021-Ž zo dňa 03.05.2022, žalovaný
opäť poukázal na list UNRWA adresovaný Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov
pre utečencov (UNHCR) z 22.09.2021. V ňom sa opisuje mandát a služby poskytované UNRWA, kde

samotná agentúra uvádza, že jej mandát tvorí šesť hlavných programov poskytovania pomoci a služieb
registrovaným palestínskym utečencom. Ide o program vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálny
program, program mikropôžičiek, program rozvoja infraštruktúry a táborov a program pomoci v núdzi. V
súlade so svojim mandátom, UNRWA „nie je zodpovedná za ochranu fyzickej bezpečnosti palestínskych
utečencov, ani za udržiavanie práva a poriadku“ a „nemôže zaručiť' fyzickú bezpečnosť žiadneho

jednotlivca“. Vo vzťahu k mandátu UNRWA a v súvislosti s § 13 ods. 4 písm. a), resp. článkom ID
Ženevského dohovoru, poukazuje migračný úrad na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-364/110
zo dňa 19.12.2012, ktorý upresňuje podmienky, za akých sa pomoc a ochrana poskytnutá UNRWA môže
považovať za zaniknutú. Ide o „samotný zánik tejto agentúry alebo orgánu, ale aj nemožnosť takejto
agentúry alebo orgánu splniť svoju úlohu”. Relevantné pre posúdenie žiadosti je preto podľa žalovaného

len plnenie tých úloh agentúry, ktoré jej vyplývajú z jej aktuálne platného mandátu. Neschopnosť
agentúry UNRWA zaručiť fyzickú bezpečnosť jednotlivca, preto nemá vplyv na toto posúdenie.

II. Žaloba9. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 21.11.2022,
sa žalobca v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal skutkovou podstatou žiadosti a neskúmal splnenie
podmienok pre udelenie medzinárodnej ochrany, ale aplikoval ustanovenie § 11 ods. l písm. f) zákona o
azyle a žiadosť zamietol ako neprípustnú. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí a považuje ho

za nezákonné. Má za to, že žalovaný v konaní vec nesprávne právne posúdil a na vydanie napadnutého
rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky.

10. Má za to, že žalovaný nesprávne skonštatoval, že žalobca odôvodnil svoju žiadosť o azyl
rovnakými, resp. obdobnými dôvodmi ako predchádzajúcu žiadosť . Žalovaný uviedol, že žalobca síce
poukázal na nové skutočnosti týkajúce sa verbovania, zatknutia a väznenia zo strany hnutia Hamas

(v predchádzajúcich pohovoroch sa o nich nezmienil) ako aj absencie pomoci zo strany UNRWA,
ale tieto sú v rozpore s jeho predošlými výpoveďami zo vstupného ako aj doplňujúceho pohovoru
predchádzajúceho azylového konania (žalobca uviedol, že dostával od UNRWA potraviny a mal prístup
k liekom a zdravotnej starostlivosti) a nemajú oporu ani v informáciách o krajine pôvodu (z dostupných
zdrojov sa nepodarilo zabezpečiť žiadne informácie o násilnom nábore zo stranu HAMASu), pričom

zmenu výpovede považuje za nedôveryhodnú a účelovú.

11. Podstatná zmena skutkového stavu od vydania rozhodnutia v predchádzajúcom azylovom konaní
sa podľa žalobcu týka najmä fungovania agentúry UNRWA, ku ktorému boli nedávno zverejnené
podstatné informácie (citované nižšie). Informácie hovoria o chronickom nedostatočnom financovaní

agentúry a slabnúcej podpory medzinárodného spoločenstva, a o obmedzení kapacity poskytovať
základné služby palestínskym utečencom. Kombinácia pokračujúceho politického tlaku a zhoršujúcej
sa finančnej krízy sťažuje UNRWA vykonávať svoje poslanie, v správe je dokonca zmienka o skočení
fungovania agentúry, pričom dôvodom je nedostatok financií. Samotný riaditeľ agentúry P. G. uviedol, že
z dôvodu posunu geopolitických priorít a vzniku nových humanitárnych kríz sa znížili priority izraelsko-

palestínskeho konfliktu. Uviedol, že rastúce ceny potravín a komodít vrhajú palestínskych utečencov v
regióne do hlbšej chudoby, pričom Viac ako 80 % žije pod hranicou chudoby v Gaze. Navyše sa zhoršuje
nestabilita regiónu. Okrem toho sa zhoršili bezpečnostné a ekonomické vyhliadky Blízkeho východu a
najdôležitejších hostiteľských krajín sa zhoršili. Správa hovorí aj o eskalácii násilia v auguste po tom,
čo Hamas zaútočil na Izrael.

12. Vzhľadom na tieto informácie je podľa žalobcu potrebné aplikovať aj rozsudok Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev C-364/11. Má za to, že momentálna situácia, v ktorej sa agentúra UNRWA
nachádza je tak vážna, že UNRWA nemôže plniť svoju úlohu a plniť záväzky voči palestínskym
utečencom, ktoré jej vyplývajú z mandátu a na ktorý sa odvoláva žalovaný. Na problémy agentúry

UNRWA je podľa citovaných správ naviazaná aj destabilizácia a zhoršenie bezpečnosti v regióne,
ktoré podľa žalobcu predstavujú podstatnú zmenu skutkového stavu, vyžadujúcu si vydanie nového
meritórneho rozhodnutia vo veci.

13. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, ktorý vyhodnotil jeho výpoveď ohľadom verbovania

zo strany HAMASu ako účelovú. Hlavným dôvodom žiadosti, ktorý opakoval o oboch konaniach, je
neúnosná bezpečnostná situácia v Gaze a celková bezvýchodiskovosť situácie, v ktorej žije. Žalobca
poukazuje na to, že je jednoduchý človek, a hoci incident s HAMASom sa stal tak ako ho opísal, v
predchádzajúcom konaní mu nepripisoval dôležitosť, a preto ho nespomenul. Hoci to upevnilo jeho
odhodlanie z Gazy odísť, udialo sa to už dávno. Máme za to, že ide tieto novo poskytnuté informácie

predstavujú podstatnú zmenu skutkového stavu a správny orgán mal preto vo veci vydať meritórne
rozhodnutie. Vo vzťahu k prezentovaným politickým dôvodom žiadosti o azyl namieta, že žalovaný
si nezabezpečil dostatok informácii o hnutí HAMAS a podklady rozhodnutia založené v spise sú
nedostatočné.

14. Žalobca dodáva, že opustil krajinu pôvodu najmi z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie a
neselektívneho násilia, ktorému čelí od detstva, ktoré bolo v jeho živote v Gaze prítomné od narodenia
až do odchodu a ktoré mu znemožnilo viest' bezpečný a riadny život - kvôli neselektívnemu násiliu v
podobe stále hroziacich bombových útokov nemohol riadne študovať, pracovať a viesť bezpečný života boli mu tým odopreté základné ľudské práva a slobody (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa
článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, právo na vzdelanie podľa článku 2 Dodatkového
protokolu k Dohovoru). Na existenciu a intenzitu tohto násilia nemá UNRWA vôbec žiaden vplyv a

nemaže pred ním žiadateľa žiadnym spôsobom ochrániť. Ak by žalobca prišiel o život v dôsledku
raketového útoku, tak potravinová ani žiadna iná pomoc od agentúry UNRWA mu nepomôže. Žalobca
má za to, že situácia žalobcu zodpovedá citovanému rozsudku SDEU C-364/11, keďže žiadateľ sa v
zóne spravovanej agentúrou UNRWA nachádzal v situácii vážneho nebezpečenstva, ktorá je spôsobená
ozbrojeným izraelsko-palestínskym konfliktom, a agentúra mu nedokázala zabezpečiť normálne životné

podmienky. Žalobca opakovane opísal, že bol priamo vystavený raketovým útokom a v ich dôsledku
bol aj hospitalizovaný (pričom migračný úrad tieto skutočnosti vôbec nespochybnil), čo je v zmysle §
19a ods. 2 zákona o azyle dôležitým znakom obáv z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia,
pričom v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu je takmer isté, že situácia sa nezmení a násilie sa
bude opakovať. Na žalobcu sa preto nevzťahuje ustanovenie § 13 ods. 4 písm. a) zákona o azyle,
podľa ktorého sa azyl neudelí, ak žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných

organizácií Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených
národov pre utečencov.

III. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2022 žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. Uviedol, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o
azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate „procesného charakteru“, to znamená,
že žiadosť o azyl nie je potrebné meritórne posudzovať, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu,
resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, ale sa vyhodnocuje, či ide o opakovanú žiadosť o udelenie

azylu, podanú z rovnakých dôvodov, aké žalobca uviedol vo svojej predchádzajúcej žiadosti, a či sa od
právoplatného rozhodnutia o predošlej žiadosti skutkový stav podstatne nezmenil.
16. Má za to, že mandát UNRWA trvá, UNRWA je schopná poskytovať vo vymedzených lokalitách svoje
služby, a preto v prípade žalobcu nemohlo, na základe uvedeného, dôjsť k podstatnej zmene skutkového
stavu. Žalovanému nie je jasné, prečo informácie v súvislosti s podstatnou zmenou skutkového stavu

ohľadom situácie, v ktorej sa má UNRWA nachádzať, právna zástupkyňa žalobcu neuviedla už vo
vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, nakoľko jej vyjadrenie je datované ku dňu 29.09.2022, pričom
články uvádzané v správnej žalobe sú zo dňa 02.09.2022 a 30.06.2022.

17.Žalobcanamietaajaplikáciuvylučujúcejklauzuly§13ods.4písm.a)zákonaoazyle,avšakžalovaný

poukazuje na to, že predmetná žiadosť žalobcu o udelenie azylu nebola preskúmaná v merite veci.
Žalovaný nezistil podstatnú zmenu skutkového stavu a žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako
neprípustnú. Preto námietka právnej zástupkyne v súvislosti s vylučovacou klauzulou je podľa názoru
žalovaného bezpredmetná. Pri posudzovaní prípadu žalovaný postupoval v súlade s platnou a účinnou
právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobcom,

dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobné pomery vrátane
pôvodu, pohlavia a veku.

IV. Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.

19. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1

sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.21. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú

vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

23. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako
neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne
rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,

nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia
nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu
bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

25. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

26.Podľa§13azákonaoazyle,ministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o
a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl,
alebo

b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).

28.Podľa§19a/Posúdeniežiadostioudelenieazylu/ods.1písm.a),b)ac)zákonaoazyle,ministerstvo
posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o

udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť
subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku

29. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

30. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.V. Posúdenie veci správnym súdom

31. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia

a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) sa oboznámil s obsahom súdneho spisu
a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh
administratívneho konania, ktorý predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu
žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa
stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru,

že správna žaloba je dôvodná.

32. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-232-32/2022-DŽ zo dňa
14.10.2022, ktorým žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa §
11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle.

33. Žalovaný síce zamietol žalobu ako neprípustnú v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle s tým,
že v odôvodení uviedol, že ide o procesné rozhodnutie, avšak sám uvádza, že žalobca vo výpovedi
poukázal na nové skutočnosti, ktoré žalovaný aj posudzoval a dospel k záveru, že sú v rozpore s
predošlými výpoveďami žalobcu a nemajú oporu v informáciách o krajine pôvodu. Pokiaľ však žalovaný
dospel k záveru, že ide o nové skutočnosti, ktoré aj posudzoval, nemal zamietnuť žalobu z uvedeného

dôvodu. Správny súd konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa
jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho
merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej
ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Zároveň
správny orgán musí pri svojom rozhodovaní vychádzať zo stavu v čase rozhodovania, čo sa v danom

prípade nestalo, nakoľko vychádzal z informácií o krajine pôvodu z mája 2022 v čase, kedy žalovaný
rozhodoval o pôvodnej prvej žiadosti o udelenie azylu.

34. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií
o krajine pôvodu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa §

32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v
priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že
by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zásada, tzv. materiálnej pravdy

má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov
preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či
vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností
viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá
nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej

ochrane je špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide
o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko
vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné
dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie
dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide

o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú
ochranu.

35. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo, že
by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,

potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o
udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov
pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané
skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa.
Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu

a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je
povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a
informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny
orgánvoveciachmedzinárodnejochranynesiezodpovednosťzanáležitézisteniereáliíokrajinepôvodu.Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok
sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,,benefit
of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných

ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v
spoločnosti,sprihliadnutímnajehopresvedčenie,názorom,správanieatď.,dôjsť,asprávnyorgánnemá
dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti
musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015).

36. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 SžoKS 102/06, v zmysle ktorého: „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané
alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa,
musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež
musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k

rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody
alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo
veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami
obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu
perzekvovaných“.

37. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické prospektívnym rozhodovaním, čo znamená, že
sa posudzuje riziko hroziace žiadateľovi v budúcnosti. Samotná skutočnosť, že žalobca doteraz nebol
podrobený násiliu v Palestíne neznamená, že mu takéto nebezpečenstvo nehrozí. Je porušením zásady
v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl, ak správny orgán opiera rozhodnutie o vlastnú hypotézu,

v dôsledku ktorej znevierohodňuje výpoveď žiadateľa.

38. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný si nezabezpečil dostatok podkladov, aby starostlivo
posúdil situáciu v krajine jej pôvodu, čím porušil § 32 Správneho poriadku. Zisťovanie podkladov pre
rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate

ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu.
Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie
a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je pritom procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy
(§ 3 ods. 4). Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými, pre
posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym
aplikovaním na prejednávaný prípad.

39. Vzhľadom na to vyššie uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného v súlade s uvedenou

argumentáciu správneho súdu a potom, čo znova vykoná dôkazy, týkajúce sa zistenia aktuálnej situácie
v krajine pôvodu žalobcu v Palestíne, tak politickej vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v žiadosti o azyl, znova
vo veci meritórne rozhodnúť s uvedením dôsledného hodnotenia skutkového a právneho stavu veci,
týkajúcej sa žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Pri plnom akceptovaní
právnych podmienok, uvedených v zákone o azyle a medzinárodných zmluvách, ktorým je Slovenská

republika viazaná, je nevyhnutné v rozhodnutí žalovaného vysvetliť plnohodnotne, t.j. zrozumiteľným a
logickým spôsobom dôvody rozhodnutia, ku ktorým žalovaný správny orgán v ďalšom konaní dospeje.
Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 prvá veta SSP).

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP, že priznal úspešnému žalobcovi

voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o ktorých bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP)Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439

ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).