Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Sidónia Sládečková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/37/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208452
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4414208452.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a
členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
advokátskou kanceláriu Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnej: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - Q. P., J. XXX/XX, o vymoženie 561,27 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky,
č. k. 7Er/514/2014-12 zo dňa 05.novembra 2019, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
§ 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods.
1,4 písm. r), 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu
na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je treba zamietnuť.
1.2 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy 561,27 eura s príslušenstvom
a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR
00407/12, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Týmto rozsudkom bol povinný( žalovaný) zaviazaný zaplatiť
oprávnenému ( žalobcovi) sumu 561,27 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy
561,27 eura od 05.11.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 561,27 eura od
21.12.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 191,84 eura.
1.3 Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
02.06.2011, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej peňažné prostriedky
vo výške 200,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 196,- eur, teda celkovo zaplatiť 396,- eur v 12 mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc
dňom 21.06.2011. Súd preskúmal zmluvu o úvere , ktorú posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu upravenú
ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 02.06.2011 oprávnený a povinná uzatvorili
aj rozhodcovskú zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má
za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť
neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetkydôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Ďalej uviedol, že exekučný súd je podľa ust. § 45 ZoRK oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či sú tu nedostatky uvedené v
§ 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva t.j. jej obsah nebol osobitne spotrebiteľom vyjednaný,
vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste.
Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či
spotrebiteľ-povinná mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť
si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jeho
osobu. Súd uviedol, že v danom prípade čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových
Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Poukázal na
to, že Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
rozhodcovskú doložku. Podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011,
6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010.
1.4 Súd zistil, že predmetná úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou),
kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky
(bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky. Súd mal za to, že
dohoda o vyplnení zmenky, je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Dodal, že táto podmienka je dohodnutá
jednoznačne v prospech veriteľa a povinná ju nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu
14 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že podľa zmluvy bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 200,- eur, za ktorý mala zaplatiť poplatok vo výške 196,- eur. Súd poplatok
považoval za neprimerane vysoký. Poukázal na to, že z rozhodcovského rozsudku nebolo možné zistiť,
ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje
povinnú okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok súd považoval za neprimerane vysoký a v
rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dodal, že napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku
úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán,
ich konečná výška nie je neobmedzená. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne
súd považoval s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v
rozpore s dobrými mravmi, a mal za to, že takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať
za absolútne neplatné.
1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na
rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnejvznikolnárok,ktorého
by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať. Mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so
zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie a preto súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami
súdu,akoanisdôvodmizamietnutiaudeleniapoverenianavykonanieexekúcieuvádzanévnapadnutom
uznesení. Mal za to, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Dodal, že už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne
v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná
výlučnosťrozhodcovskéhosúduapovinnásamámožnosťvprípadenespokojnostiobrátiťnavšeobecnýsúd. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Ďalej uviedol,
že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili
súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve. Poukázal na to,
že sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného
rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Sporová strana mala možnosť
tak urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú
odpoveď. Mal za to, že v prípade predmetnej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú podmienku,
v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú. Oprávnený bol presvedčený, že rozhodcovská
zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne
pochybnosti o jej legitímnosti. Záverom dodal, že medzi oprávneným a povinnou bola v predmetnom
prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej
zmluvy o úvere. Povinná svojím podpisom vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a
zároveň vyhlásila, že bola pred uzatvorením zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto
rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil, že povinná svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým
prejavom vôle súhlasila s uzavretím. Rozhodcovskú zmluvu považoval za platne dojednanú a mal za
to, že rozhodcovská zmluva netvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku a spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, a to aj na základe vydaného rozhodcovského rozsudku vedeného pod sp. zn.
SRSAspA 00407/12 zo dňa 25.04.2012.V zmysle vyššie uvedeného žiadal, aby súd rozhodol tak, že
súdnemu exekútorovi udeľuje poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahom
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie
exekúcie spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 12.02.2014 domáhal vykonania
exekúcievočipovinnejnavymoženie561,27eurasprísl..Exekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudok
sp. zn. SR 00407/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2012 a vykonateľnosť dňa 17.05.2012.
Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručenásúduprvejinštanciedňa17.04.2014,
ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.
6.Exekučnýporiadokbolsúčinnosťouod1.júla2016vustanoveniach§9aa§9bnovelizovanýzákonom
č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotoveniarozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.
9. Ustanovenie § 236 CSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho vydal,
ďalej označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 220 ods. 2
CSP v odôvodnení súd musí jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie
bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je takto odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho
účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
10. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti
je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia aj v prípade uznesenia
musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj
obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v
nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva
podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie pre ktoré zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia nemajú opúoru vo zistenom skutkovom stave. Závery súdu
prvej inštancie, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola bez akýchkoľvek pochybností
uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, nie sú ničím podložené, a to aj s poukazom na to, že oprávnený
súdu prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu nepredložil. Preto súd prvej inštancie vychádzal iba zo
skutočností tvrdených v rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol v predmetnej exekučnej veci exekučným
titulom, a ktorý dôvodil, že tento svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou). Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora z
dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, avšak bez toho, aby mal
predloženú rozhodcovskú zmluvu a vedel posúdiť rozhodcovskú doložku v nej dojednanú. Vzhľadom
k tejto skutočnosti exekučný súd nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie spočívajúce v zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora, keď poukazoval na to, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§
396 ods. 3 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.