Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 13, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215402
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4417215402.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: L.. V. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX R., zastúpeného L.. A. S., bytom F. XX, XXX XX S., proti žalovanej: D. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX S., zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Ema Zacharová,
advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, o odstránenie

stavby a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 6C/133/2017-513
zo dňa 28.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania p o t v
r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením pre späťvzatie žaloby konanie zastavil a rozhodol, že
žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o výške trov konania súd rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že
písomným podaním žalobcu cestou zástupcu doručeným dňa 13.09.2022 vzal svoj návrh späť v celom
rozsahu a žiadal konanie vo veci zastaviť bez udania dôvodu. Žalovaná podaním zo dňa 10.10.2022

oznámila, že so späťvzatím žaloby žalobcu súhlasí.

2. Súd konanie v spore o odstránenie stavby a iné zastavil, pretože žalobca v rámci dispozičného práva
s návrhom nakladať návrh zobral späť bez udania dôvodu a žalovaná so späťvzatím vyjadrila súhlas.
Zastaveniekonaniasúdodôvodnilsodkazomnaustanovenie§144a§145ods.1zákonač.160/2015Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §

256ods.1CSPzdôvodu,žežalobcasvojímsprávanímzavinilspäťvzatiežalobysmerujúcekzastaveniu
konania.

3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a
navrhol výrok o trovách zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Takto navrhol rozhodnúť podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,

ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade takýmito dôvodmi je skutočnosť, že
žalovaná vykonala nelegálne stavby bez ohlásenia a bez stavebného povolenia postavila na cudzom
pozemku prístavbu k existujúcemu domu a vymenila krov na pôvodnom dome, a to všetko bez stavebnej
dokumentácie a súhlasu spoluvlastníkov a bez súhlasu dvoch susedov a stavebného povolenia.
Stavenisko si zriadila na spoločnom dvore užívanom spoluvlastníkmi, pričom spoločný dvor je jediná
prístupová cesta k ostatným domom. Žalovaná si svojho konania bola vedomá, a teda vedela, že nie

je vlastníčkou a ani spoluvlastníčkou spoločného dvora, kde si vytvorila skládku stavebného materiálu
a parkovisko vlečky na stavebný odpad. Vedome tým porušovala zákony a nekonala v dobrej viere vzmysle § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať trovy osobám, ktoré
postupujú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Žalovaná mala v tomto prípade postupovať
podľastavebnéhozákonaaonsalendomáhalsplneniapovinností.Navyševpriebehukonaniapreviedla

nehnuteľnosť, ku ktorej sa viaže spor, na ďalšiu osobu a tým spôsobila zmenu pomerov medzi stranami
sporu a spôsobila nutnosť zastaviť konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

6. Podľa obsahu spisu sa predmetné konanie začalo dňa 27.09.2017, kedy pôvodný žalobca a terajší
zástupcažalobcudoručilsúdužalobupodanúvočižalovanej,abynavlastnénákladyodstránilaprístavbu
domu súp. č. XXXX postavenú na parcele registra „C“ č. XXX/X k.ú. G. Z., a zároveň aby zabezpečila
pevné spojenie konštrukcie krovu so stropnou betónovou doskou a doloženia projektovej dokumentácie
stavby. Tiež požadoval, aby miestne príslušný stavebný úrad udelil sankcie podľa § 105 ods. 1

Stavebného zákona na tom základe, že je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „C“ č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 481 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. G. Z. v pomere
XX/XXX k celku, pričom ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaná a tiež C. N., bytom D. R.,
R. X, v pomere po XX/XXX k celku. Žalovaná v r. 2014 začala s prestavbou rodinného domu súp. č.
XXXX v jej výlučnom vlastníctve a prestavbu uskutočňovala na parcelách registra „C“ č. XXX/X a XXX/

X, ku ktorým nemá vlastnícke právo; vlastníctvo k domu súp. č. XXXX je zapísané na LV č. XXXX
k.ú. G. Z., pričom parcela registra „C“ č. XXX/X je vlastnícky neusporiadaná a k tejto nie je založený
list vlastníctva. V žalobe uviedol, že pred začatím prestavby žalovaná odstránila časť domu súp. č.
XXXX na parcele registra „C“ č. XXX/X bez oprávnenia, ohlásenia stavebnému úradu a povolenia na
odstránenie stavby a zároveň na parcele č. XXX/X pristavila k domu novostavbu o rozmeroch 2 x 2 m,

čím zväčšila plochu pôdorysu obytnej plochy domu a začala s rekonštrukciou strechy domu; na parcele
č. XXX/X žalovaná postavila druhú stavbu - prístrešok o rozmeroch 5 x 4 m, ktorého tri základové oporné
stĺpy boli pevne spojené s betónovým základom s parcelou č. XXX/X a tieto základové pätky sa na
uvedenej parcele doposiaľ nachádzajú. Žalovaná podľa žalobcu na tejto parcele zriadila aj stavenisko
a skládku stavebného materiálu a rôznych pomôcok, čím mu znemožnila výkon vlastníckeho práva

prechodu automobilom. Keď ju požiadal o odpratanie materiálu a umožnenie prechodu tak, aby sa
mohol dostať na vonkajšiu komunikáciu, žalovaná to odmietla. Viedlo sa aj konanie o dodatočnom
povolení stavby. Podľa žalobcu zrealizovaná prestavba strechy domu nespĺňa všeobecné technické
požiadavky bezpečnej stavby podľa § 48 ods. 5 Stavebného zákona. Podaním zo dňa 18.10.2017
spresnil žalobu a žiadal rozhodnúť tak, že „žalovaná je povinná dať vypracovať u stavebného projektanta

situáciu ukotvenia konštrukcie celého zrekonštruovaného krovu na rodinnom dome č. XXXX a následné
naprojektované ukotvenie dať zrealizovať odbornej stavebnej spoločnosti.“ Zároveň nepožadoval uložiť
stavebnému úradu povinnosť udeliť sankcie podľa stavebného zákona. Okrem toho doplnil žalobu
návrhom rozsahu tak, že „žalovaná je povinná dať odstrániť betónové základy s kovovými kotvami v
počte 2 ks, ktoré sa nachádzajú na parcele registra „C“ č. XXX/X k.ú. G. Z.“, keďže tieto dala vyhotoviť

za účelom pevného spojenia prístrešku k domu súpisné číslo XXXX so zemou a keďže ich po odstránení
uvedeného prístrešku neodstránila. Uviedol, že betónové základové pätky majú na povrchu oceľové
kotvy na uchytenie konštrukcie prístrešku a majú tvar U, pričom ostré hrany smerujú nahor a predstavujú
nebezpečenstvo pri využívaní parcely č. XXX/X pri prechode pešo alebo autom.

7. Žalovaná namietala nezrozumiteľný petit žaloby a aj to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky
rozhodovania súdom, keďže nejde o vzťah občianskoprávny, ale ide o vzťah stavebno-právny, o ktorom
nerozhodujú súdy v občianskoprávnom konaní (§ 3 CSP a § 88 až 91, 94 Stavebného zákona). Ona
nie je konfliktnou osobou. Stavebný úrad o tejto veci už konal a právoplatne rozhodol o dodatočnom
povolení stavby, kedy žalobca svoje práva nevyužil. Uviedla, že časť domu bola nabíjanina, ktorá

sa rozpadla a ona odstránila suť, pričom všetko má skolaudované a stavba je zapísaná v katastri
nehnuteľností. Viedlo sa aj konanie na Okresnej prokuratúre D. R.. Pre vecnú nepríslušnosť navrhla
konaniezastaviť.Následneuviedla,žepodľarozhodnutiaMestaS.XXXX/XXX-XX-D.zodňa20.10.2014
podielovéspoluvlastníčkyF.G.aN.C.súhlasilisdodatočnýmpovolenímstavby„PrestavbastrechyRDaprístavba k rodinnému domu s. č. XXXX na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X k.ú. G. Z.. Stavebné
konanie riešilo vykonané stavebné úpravy na troch parcelách, z ktorých je žalobca spoluvlastníkom len
u parcely č. XXX/X o výmere 481 m2, na ktorej vybudovala zádverie do vchodu domu č. XXXX a toto má

výmeru 5 m2. Ide o šikanóznu žalobu žalobcu v časti, ktorou sa domáha žalobca odstránenia prístavby,
a v ostatnom nie je súd príslušný konať. Navyše žalobca dlhuje F. G. a N. C. cca 33.093,44 €, čo je
predmetom exekučného konania 5Er/328/2007 vedeného na OS Nové Zámky.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 6C/133/2017-418 zo dňa 19.11.2020 I. výrokom uložil žalovanej

povinnosť odstrániť prístavbu rodinného domu súp. č. XXXX o výmere 4,37 m2, ktorá prístavba sa
nachádza na parcele registra „C“ č. XXX/X k.ú. G. Z., tak ako je to vyznačené na kópii z katastrálnej
mapy na čl. 41 spisu, ktorá je nedeliteľnou súčasťou rozsudku, II. výrokom uložil žalovanej povinnosť
odstrániťbetónovézákladyskovovýmikotvamivpočtedvakusy,ktorésanachádzajúnaparceleregistra
„C“ č. XXX/X k.ú. G. Z., tak ako je to vyznačené na kópii z katastrálnej mapy na čl. 41 spisu, ktorá je
nedeliteľnou súčasťou rozsudku, III. výrokom súd zamietol žalobu o určenie povinnosti pre žalovanú dať

vypracovať u stavebného projektanta situáciu ukotvenia konštrukcie celého zrekonštruovaného krovu na
dome s. č. XXXX a následné naprojektované ukotvenie dať zrealizovať odbornej stavebnej spoločnosti,
a napokon IV. výrokom žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vo veci samej
súd oprel o ustanovenie § 123, § 126 ods. 1,2, § 136, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Odvolací súd v odvolacom konaní na základe

odvolania žalovanej uznesením sp. zn. 12Co/47/2021 zo dňa 30.06.2022 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a V. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že na žalobe netrvá,
pričom neuviedol žiadne dôvody tohto späťvzatia. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila a žiadala
priznať nárok na náhradu trov konania.

9. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania napadnutého
uznesenia vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Pri aplikácii ustanovenia
§ 257 CSP musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len
výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

14. Z ustanovení Civilného sporového poriadku pojednávajúcich o trovách konania vyplýva, že nárok
na náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu,

kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ
sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé
konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vnikol procesnoprávny vzťah medzisúdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti so zastavením konania
sa zavinenie posudzuje len z procesného hľadiska, a nie podľa ustanovení hmotného práva, lebo potom
by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej a súd by sa po zastavení konania ďalej zaoberal

tým, či nárok bol uplatnený dôvodne. Predmetné sporové konanie bolo právoplatne zastavené (výrok
I. napadnutého uznesenia), preto z procesného hľadiska bol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia §
256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania v nadväznosti na jeho zastavenie vychádzal z
toho, že samotný žalobca pri späťvzatí žaloby neuviedol žiadny dôvod takéhoto jeho postupu, pričom
nežiadal ani náhradu trov konania, respektíve nenavrhol rozhodnúť o trovách konania podľa § 257
CSP nepriznaním trov konania žalovanej. Až v podanom odvolaní navrhol prihliadať na správanie sa
žalovanej, ktoré bolo podľa neho v rozpore s dobrými mravmi a, pre ktoré bol nútený podať žalobu o
odstránenie stavby. Tiež poukázal na to, že žalovaná previedla svoje vlastnícke právo na inú osobu.

Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu urobil záver, že o trovách
konania bolo v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie rozhodnuté správne. V tomto prípade je
nepochybné, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby bez toho, aby toto späťvzatie
odôvodnil, a to aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania.

16. Odvolací súd konštatoval, že žalobca namietal napadnutý výrok o trovách konania z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia. Vzhľadom na žalobcom neuvedené dôvody späťvzatia žaloby však
súdprvejinštanciesprávneposúdilotázkuzavineniazastaveniakonaniaastýmspojenúotázkunáhrady
trov konania, keďže je nepochybné, že zastavenie konania zapríčinil späťvzatím žaloby žalobca bez
toho, aby uviedol dôvod takéhoto postupu. Žalobu teda nezobral späť preto, že by žalovaná bola

konala podľa jeho žalobného návrhu a že by jeho požiadavke vyhovela. Odvolací súd vzhľadom na to,
prihliadajúc na obsah spisu, konštatoval, že neboli dané dôvody na rozhodnutie podľa § 257, v zmysle
ktorého by žalovanej nemali byť priznané trovy konania. Okolnosti, ktoré žalobca uvádzal až v odvolaní,
a nie v podaní o späťvzatí žaloby, a ktoré smerovali proti žalovanej, odvolací súd nemohol považovať
za relevantné. Uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania

prichádza do úvahy len výnimočne, no v predmetnom spore uvádzaná opodstatnená výnimočnosť a
neprimeraná tvrdosť absentuje. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd urobil záver, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto napadnutý výrok o trovách konania podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej v tomto štádiu
žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).