Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 21S/80/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200583
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4021200583.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov

senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Salanci - LMS
s.r.o., Golianovo 504, IČO: 47 043 326, zastúpeného advokátskou kanceláriou: slc partners s.r.o.,
Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 47 246 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 28. 09.
2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101359114/2021 zo dňa 30. 07. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02. 05. 2022 k žalobe proti jeho vyššie uvedenému rozhodnutiu č.
101359114/2021 zo dňa 30. 07. 2021 uviedol, že predkladaný administratívny spis v tejto veci, t.j. veci
pod sp. zn. 21S/80/2021 obsahuje fotokópie listín, nakoľko originály listín sú súčasťou administratívneho
spisu, ktorý bol zaslaný tunajšiemu súdu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 21S/104/2021 (predmetom

súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2017).
Administratívny spis obsahujúce originály listín ako i administratívny spis obsahujúci fotokópie listín mal
správny súd k dispozícii a vychádzal z nich.
2. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019, v ktorom uviedol daň celkom v sume 12.241,38 eur,
odpočítaniedanecelkomvsume11.882,92eur,ztohopodľaust.§51ods.1písm.a/zákonač.222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.) v sume

11.214,88 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 358,46 eur a nadmerný dopočet odpočítaný od vlastnej
daňovej povinnosti v sume 358,46 eur.

3. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj splnomocnenie zo dňa 16. 10. 2013, ktorým
žalobca ako splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca R.. V. L. podľa ust. § 9 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom
elektronickéhodoručovaniapodľaDohodyoelektronickomdoručovaní,ktorúuzatvorilžalobcaasprávca

dane dňa 16. 10. 2013.

4. Kriminálny úrad finančnej správy v podaní zo dňa 08. 08. 2019 požiadal správcu dane o vykonanie
daňovej kontroly u žalobcu so zameraním sa na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie1/2016-12/2016,1/2017-12/2017,1/2018-12/2018a1/2019-5/2019sdôrazomnareálnosťuskutočnenia
zdaniteľných obchodov. Podaním zo dňa 09. 09. 2019 zároveň odstúpil správcovi dane zaistené veci
(účtovné doklady) žalobcu, ktoré sú uvedené v zozname zaistených vecí - účtovných dokladov žalobcu.

5. Dňa 09. 10. 2019 sa u žalobcu na základe oznámenia správcu dane zo dňa 10. 09. 2019 začala
daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2016, január až
december 2017, január až december 2018, január až máj 2019, o čom bola dňa 09. 10. 2019 spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom boli prevzaté doklady, záznamy a iné písomnosti k výkonu

daňovej kontroly. Boli spísané aj zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 10. 2019, zo dňa 30. 10.
2019, predmetom ktorých bolo prevzatie dokladov k výkonu daňovej kontroly u žalobcu a tiež zápisnica
o vykonaní úkonu zo dňa 17. 10. 2019 o prevzatí zaistených dokladov žalobcu.

6. Správca dane následne zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 05. 11. 2019 na predloženie dokladov a spísal
úradný záznam zo dňa 06. 11. 2019 o prevzatí spracovaných kontrolných výkazov žalobcu. Ďalej spísal

zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 21. 11. 2019 za účasti konateľa žalobcu (R.. G. M.) a účtovníčky
žalobcu (R.. F. Z.), predmetom ktorého bola žiadosť o nazretie do spisov a predloženie ďalších dokladov.
Dospisužalobcubolizaradenétiežodpovedeodbankovýchinštitúciívrámcidaňovejkontrolydaňového
subjektu marand plus, s.r.o. a o tejto skutočnosti spísal správca dane úradný záznam zo dňa 25. 11.
2019.

7. Žalobca dňa 01. 12. 2019 zaslal správcovi dane (na základe výzvy zo dňa 05. 11. 2019) doklady
požadované k výkonu daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobia a zároveň podal písomné
vyjadrenie zo dňa 01. 12. 2019. Ďalší doklad (faktúru) žalobca zaslal dňa 13. 12. 2019.

8. Dňa 02. 12. 2019 spísal správca dane úradný záznam o prijatí kópií dokumentov a ich zaradení do
spisu žalobcu zo spisu daňovej kontroly u iného daňového subjektu (MOTIVE, s.r.o.).

9.Dňa05.12.2019správcadanespísalďalšíúradnýzáznamovyhotovenífotokópiívybranýchdokladov
a ich zaradení do spisu žalobcu zo spisu daňovej kontroly u iného daňového subjektu (marand plus,

s.r.o.).

10.Výzvouzodňa21.11.2019(expedovanou13.12.2019)vyzvalsprávcadaneR..V.L.nazapožičanie
tam uvedených dokladov.

11. Ďalšou výzvou zo dňa 23. 01. 2020 vyzval správca dane žalobcu opakovane na predloženie
dokladov, ktorý reagoval podaniami zo dňa 13. 02. 2020, 14. 02. 2020 a 19. 02. 2020. V poslednom
podaní zo dňa 19. 02. 2020 žalobca uviedol, že zistil prekročenie rozsahu splnomocnenia R.. V. L. ako
splnomocnencom vo veci elektronickej komunikácie so žalovaným a že konal bez splnomocnenia v
rozsahu vystavovania faktúr, o ktorých sa žalobca postupne dozvedá v priebehu daňovej kontroly.

12. Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 06. 03. 2020, v ktorej ho vyzval, aby sa
písomne vyjadril a preukázal jeho tvrdenia predložením listinných alebo iných dôkazov. Na výzvu
reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 18. 03. 2020.

13. Výsluch predvolaného svedka R.. V. L. a konateľa žalobcu R.. G. M. dňa 08. 04. 2020 sa neuskutočnil
z dôvodu mimoriadnej situácie na Slovensku v súvislosti s rizikom šírenia nového koronavírusu, čo
bolo R.. M. oznámené v podaní správcu dane zo dňa 23. 03. 2020. R.. L. oznámenie správcu dane o
neuskutočnení výsluchu neprevzal v odbernej lehote a správca dane ho kontaktoval telefonicky, o čom
bol spísaný úradný záznam zo dňa 24. 03. 2020.

14. V administratívnom spise sa nachádza aj odpoveď správcu dane zo dňa 02. 04. 2020, adresovaná
Ministerstvu vnútra SR vo veci žalobcom podaného trestného oznámenia.

15. Správca dane 14. 04. 2020 spísal úradný záznam:

- o spísaní zistení dňa 14. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
AGROCULTUR BIO, s.r.o.,
- o spísaní zistení dňa 14. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
Babičkina záhrada s.r.o.,- o vyžiadaní kópií faktúr elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020 a spísaní zistení zo dňa 14. 04. 2020 v
súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti BBC consulting, s.r.o..

16. Súčasťou administratívneho spisu je i podanie žalovaného zo dňa 21. 04. 2017 označené ako
„posúdenie možnosti uplatniť § 69 ods. 5 zákona o DPH v prípade zistenia zneužívajúceho konania v
kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ“, ktoré zaslal žalovaný správcovi dane na základe jeho žiadosti
o metodické usmernenie zo dňa 23. 04. 2020.

17. Správca dane dňa 23. 04. 2020 spísal úradný záznam:
- o spísaní zistení dňa 23. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
CONTEC PLUS, s.r.o.,
- o vyžiadaní kópií faktúr od iných zamestnancov DÚ Nitra elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020 a
spísaní zistení dňa 23. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
ETNA Production, s.r.o..

18. Dňa 24. 04. 2020 správca dane spísal úradný záznam:
- o spísaní zistení dňa 24. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
ENERGEN SK, s.r.o.,
- o spísaní zistení dňa 24. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti

EXTERIER SK, s.r.o.,
- o spísaní zistení dňa 24. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
BRANDS STORE ITALY s.r.o.,
- o vyžiadaní kópií faktúr od zamestnancov DÚ Bratislava Nitra elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020
a následne dožiadaním, resp. žiadosťou č. 100588003/2020 zo dňa 03. 03. 2020 a o spísaní zistení

dňa 24. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti G.L. Pharma
Slovakia, s. r. o.,
- o spísaní zistení dňa 24. 04. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
HZ Stavby s.r.o.,
- o spísaní zistení dňa 24. 04. 2020 v súvislosti s preverovaním obchodných vzťahov žalobcu a

spoločnosti JADA Fashion, s.r.o..

19. Dňa 06. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam:
- o vyžiadaní kópií faktúr elektronickou poštou dňa 28. 02. 2020 a spísaní zistení dňa 06. 05. 2020 v
súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu V. Q. G.K.PLUS,

- o vyžiadaní kópií faktúr elektronickou poštou dňa 26. 02. 2020, 28. 04. 2020 a 06. 05. 2020 a spísaní
zistení dňa 06. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti GLASH
s. r. o..

20. Dňa 07. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam o spísaní zistení v súvislosti s preverením

obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu V. V. - VERITAS.

21. Dňa 11. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam:
- o spísaní zistení dňa 11. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a daňového
subjektu R. V. Revi-tech,

- o spísaní zistení dňa 11. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločností
JM International s.r.o.,
- o spísaní zistení dňa 11. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
KOVOSPOL RUNÁK s.r.o..

22. Dňa 12. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam o spísaní zistení dňa 12. 05. 2020 v súvislosti
s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti LOUNGE CAFFE & BAR s.r.o..

23. Dňa 14. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam:
- o spísaní zistení dňa 14. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločností

MAMOX s.r.o.,
- o spísaní zistení dňa 14. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
marand plus, s.r.o.,- o vyžiadaní si kópie faktúr od iných zamestnancov správcu dane elektronickým listom z 28. 02. 2020
a spísaní zistení dňa 14. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
VZP ADRIKA s.r.o..

24. Dňa 15. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam o vyžiadaní si kópie faktúr od iných
zamestnancov správcu dane elektronickým listom z 28. 02. 2020 a spísaní zistení dňa 15. 05. 2020 v
súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti Merge s.r.o..

25. Dňa 18. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam o spísaní zistení dňa 18. 05. 2020 v súvislosti
s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti NEVA SK, s.r.o..

26. Dňa 19. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam:
- o vyžiadaní si kópie faktúr od iných zamestnancov správcu dane elektronickým listom z 02. 03. 2020
a spísaní zistení dňa 19. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti

PELUPA s.r.o.,
- o spísaní zistení dňa 19. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
PIZZA SMEJO, s.r.o. v likvidácii.

27. Dňa 21. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam:

- o prijatí kópie faktúr elektronickým listom dňa 21. 11. 2019 a 18. 05. 2020 od iných zamestnancov
správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu u MOTIVE, s.r.o. a spísaní zistení dňa 14. 05. 2020 a
dňa 21. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti MOTIVE, s.r.o.,
- o vyžiadaní kópií faktúr od iných zamestnancov správcu dane elektronickým listom z 28. 02. 2020 a
ich prijatí dňa 26. 03. 2020 a dňa 20. 05. 2020 a o spísaní zistení dňa 19. 05. 2020 a 21. 05. 2020 v

súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu W.. F. B.,
- o vyžiadaní kópií faktúr od iných zamestnancov správcu dane elektronickým listom z 28. 02. 2020
a spísaní zistení dňa 21. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a daňového
subjektu Y. B.,
- o spísaní zistení dňa 21. 05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti

REMARS s.r.o.,
- o vyžiadaní kópií faktúr evidovaných spoločnosťou SEKont Nitra, s.r.o. a ktorých vystavenie bolo
deklarované platiteľom Salanci - LMS s.r.o. od iných zamestnancov správcu dane elektronickým listom
dňa 28. 02. 2020, ktorí vykonávajú u menovanej spoločnosti daňovú kontrolu a spísaní zistení dňa 21.
05. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti SEKont Nitra, s.r.o..

28. Dňa 22. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam o vyžiadaní kópií faktúr od iných
zamestnancov správcu dane elektronickým listom z 28. 02. 2020, 21. 05. 2020 a ich prijatí dňa 26. 03.
2020 a dňa 22. 05. 2020 a spísaní zistení dňa 19. 05. 2020 a 22. 05. 2020 v súvislosti s preverením
obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu W.. O. B..

29. Dňa 25. 05. 2020 správca dane spísal úradný záznam o vyžiadaní si kópií faktúr elektronickým listom
zo dňa 28. 02. 2020 a 21. 05. 2020 od iných zamestnancov správcu dane a spísaní zistení dňa 25. 05.
2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu B. B..

30. Svedkovi R.. V. L. zaslal správca dane predvolanie zo dňa 02. 06. 2020 na výsluch svedka, zároveň
žalobcovizaslalupovedomeniezodňa02.06.2020ovypočutísvedkaanaústnepojednávaniepredvolal
konateľa žalobcu R.. G. M..

31. Dňa 04. 06. 2020 správca dane spísal úradný záznam:

- o spísaní zistení dňa 04. 06. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
G.L. Pharma Slovakia, s. r. o.,
- o spísaní zistení dňa 04. 06. 2020 v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti
Flex-Volt s.r.o..

32. Dňa 08. 06. 2020 správca dane spísal úradný záznam o prijatí ďalších faktúr evidovaných
spoločnosťou GLASH s. r. o. elektronickou poštou dňa 04. 06. 2020 a spísaní zistení dňa 08. 06. 2020
v súvislosti s preverením obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti GLASH s. r. o..33. Dňa 25. 06. 2020 správca dane spísal úradný záznam o spísaní zistení dňa 25. 06. 2020 v súvislosti
s preverením obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu B. W. - Meat express.

34. Predvolaný svedok R.. V. L. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01. 07. 2020 využil
právo odoprieť výpoveď podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko by ňou spôsobil nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe a blízkym osobám.

35. Dňa 01. 07. 2020 bola spísaná aj zápisnica ústnom o pojednávaní, ktorého sa zúčastnili konateľ

žalobcu R.. G. M. a R.. F. Z., externá účtovníčka žalobcu.

36. V administratívnom spise sa nachádzajú aj faktúry predložené žalobcom, ktorými doplnil podanie
č. 6/17768343/2019.

37. Protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2016, január až december

2017, január až december 2018 a január až máj 2019 vyhotovil správca dane dňa 19. 08. 2020. Protokol
spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 09. 09. 2020, zároveň protokol správca dane
doručil Ministerstvu vnútra SR. Podaním pod č. 6/08200293/2020 žalobca požiadal o predĺženie lehoty
navyjadreniekprotokolu,pričomotejtožiadostisprávcadanerozhodolrozhodnutímč.101621601/2020
zo dňa 23. 10. 2020 podľa ust. § 28 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým vyhovel žiadosti žalobcu
a predĺžil mu lehotu na predloženie písomného vyjadrenia k doručenému protokolu o 30 kalendárnych
dní, t.j. do 21. 11. 2020. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 18. 11. 2020.

38. Výzvou zo dňa 20. 11. 2020 žiadal správca dane žalobcu o prevzatie dokladov.

39. Úradné záznamy správcu dane zo dňa 23. 11. 2020 a zo dňa 17. 12. 2020 sa týkali telefonických
hovorov vo veci dohodnutia termínu prerokovania pripomienok k protokolu.

40. Dňa 18. 12. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok

žalobcu k protokolu z daňovej kontroly.

41. Rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2021 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2019 v sume 19.138,01 eur (vlastná daňová povinnosť uvedená v daňovom
priznaní v sume 358,46 eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane v sume 19.496,47 eur,

rozdiel dane v sume 19.138,01 eur) z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Žalobca podal proti
uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 16. 03. 2021.

42. Žalovaný žiadosťou zo dňa 31. 05. 2021 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o
predĺženie lehoty na rozhodnutie v odvolacích konaniach, pričom Ministerstvo financií Slovenskej

republiky v podaní zo dňa 09. 06. 2021 predĺžilo lehotu na rozhodnutie o 45 dní. O odvolaní rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30. 07. 2021, ktoré podľa vyznačenia právoplatnosť
dňa 11. 08. 2021.

43. V závere administratívneho spisu sa nachádzajú faktúry vystavené v mesiaci apríl 2019 žalobcom

akododávateľompreodberateľovDOMATMaterieelenafvalverwerkingtechnologie,AGRAs.r.o.,ďalšie
listiny týkajúce sa týchto faktúr, ako i výpis z účtu žalobcu za účtovné obdobie od 01. 04. 2019 do 30.
04. 2019 v Slovenskej sporiteľni, a.s. a zoznam vydaných faktúr žalobcu za obdobie 01. 01. 2016 - 31.
05. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

44. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101359114/2021 zo dňa 30. 07. 2021 žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 02. 2021 týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2019.

45. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019 dňa 27. 05. 2019, v ktorom priznal vlastnú daňovú
povinnosť v sume 358,46 eur.Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola u žalobcu vykonaná za zdaňovacie obdobia január až
december 2016, január až december 2017, január až december 2018 a január až máj 2019 na základe
žiadosti Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej aj „KÚFS“) z dôvodu zistených nezrovnalostí, ktoré

vyplynuli z analýzy údajov uvedených v kontrolných výkazoch žalobcu a v kontrolných výkazoch jeho
dodávateľov a odberateľov.
Kontrolou dokladov zaistených a odstúpených KÚFS a predložených žalobcom, správca dane okrem
iného zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2019 (žalovaný omylom uviedol január 2019)
si žalobca v podanom daňovom priznaní uplatnil právo na odpočítame dane v celkovej sume 11.882,92

eur. Z predložených dokladov bolo preukázané odpočítanie dane v celkovej sume 11.967,35 eur, pričom
správca dane konštatoval, že disponoval s faktúrami a inými dokladmi, z obsahu ktorých vyplynula
oprávnenosť žalobcu na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období vo vyššej sume, ako
to bolo deklarované v daňovom priznaní.
Správca dane v prípade tovarov nadobudnutých žalobcom podľa ust. § 11 zákona č. 222/2004 Z.z.
upravil základ dane ako i daň.

Ďalej správca dane daňovou kontrolou z obsahu daňového priznania zistil, že žalobca si uplatnil daň
podľa ust. § 69 ods. 3, 6 a 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.) , ale najmä podľa ust. § 69 ods. 1 tohto zákona, v nadväznosti
na ust. § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z.z. v celkovej sume 12.241,38 eur, čo bola iná hodnota, než aká
vyplývala z faktúr zaistených a postúpených správcovi dane a záznamov predložených žalobcom, t.j.

9.565,82 eur.
Správca dane z kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019 a z
vykonaného dokazovania získal nielen faktúry deklarované žalobcom v kontrolnom výkaze, ale aj faktúry
tam neuvedené, ku ktorým žalobca nepredložil k daňovej kontrole žiadne dokumenty (faktúry, dodacie
listy a pod.) k dodávkam deklarovaným v prospech odberateľov:

- CONTEC PLUS, s.r.o.,
- Jozef Galo,
- GLASH s. r. o.,
- MOTIVE, s.r.o.,
- PELUPA s.r.o.,

- PIZZA SMEJO, s.r.o..
Presnú špecifikáciu faktúr pre týchto odberateľov, na ktorých je žalobca uvedený ako dodávateľ
daňových subjektov CONTEC PLUS, s.r.o., Jozef Galo, GLASH s. r. o., MOTIVE, s.r.o., PELUPA s.r.o.
a PIZZA SMEJO, s.r.o. uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí.
Žalobca tvrdil, že mal ústne uzatvorenú zmluvu o poskytovaní účtovných služieb s R.. V. L., ktorého

následne správca dane predvolal ako svedka za účelom vysvetlenia, resp. vyjadrenia sa ohľadom
vystavenia sporných faktúr v prospech vyššie uvedených daňových subjektov ako odberateľov. Svedok
uviedol, že pozná žalobcu, robil mu účtovníctvo, písomná zmluva na vykonávanie účtovníctva nebola
vyhotovená, ale bol splnomocnený na elektronickú komunikáciu so správcom dane. Dostával odplatu za
to, čo „im robil, nahrával som im faktúry a podával som priznania“. Uviedol, že nie je živnostníkom, ani

nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, „robil som to len tak.“ Následne, po príslušnom poučení,
svedok využil právo odoprieť výpoveď v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko by
ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Zástupca žalobcu na
pojednávaní uviedol, že svedok mal splnomocnenie len na elektronickú komunikáciu, pričom rozsah
splnomocnenia na elektronickú komunikáciu ho neoprávňoval vystavovať faktúry v mene žalobcu pre

odberateľov, okrem tých, ku ktorým bol oprávnený na základe písomných podkladov konateľa. Prípadné
iné vystavenie faktúr svedkom preto považoval žalobca za prekročenie rozsahu splnomocnenia, čo
oznámil aj správcovi dane.
Na základe splnomocnenia žalobcu pre R.. L. zo dňa 16. 10. 2013 na elektronickú komunikáciu so
správcom dane (teda aj na elektronické podávanie štruktúrovaných dokumentov, t.j. daňových priznaní a

neskôr aj kontrolných výkazov) a na základe dohody medzi žalobcom a správcom dane o elektronickom
doručovaní písomností, pridelil správca dane účtovníkovi žalobcu prístupové údaje, prostredníctvom
ktorých bol účtovník schopný a oprávnený vykonať podania v mene žalobcu, ktoré sa považujú za
podania samotného žalobcu.
Následne správca dane žalobcovi oznámil zistenia týkajúce sa vzhľadu a náležitostí žalobcom

vystavených faktúr, resp. sporných faktúr pre uvedené daňové subjekty (CONTEC PLUS, s.r.o., Jozef
Galo, GLASH s. r. o., MOTIVE, s.r.o., PELUPA s.r.o. a PIZZA SMEJO, s.r.o.) ako i predmet dodávok na
sporných faktúrach, ich úhrady a vyzval ho na vyjadrenie. Následne žalobca správcovi dane oznámil, že
neeviduje žiadne iné vystavené faktúry, ako tie, ktoré boli predložené správcovi dane k daňovej kontrole.Nazákladeuvedenéhosprávcadanezistil,ževskutočnostinedošlokrealizáciiplnenia(dodávkytovarov
a služieb) podľa faktúr pre vyššie uvedené spoločnosti a konštatoval, že sa jedná o fiktívne faktúry bez
toho,žebykzdaniteľnýmplneniamvnichuvedenýchreálnedošlo.Vyhotovenietakýchtofaktúrjemožné

a nutné považovať za daňový podvod a je nutné uplatniť ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa
ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť
túto daň.
Z obsahu kontrolného výkazu žalobcu však vyplývajú údaje o uskutočnení dodávok tovarov a služieb
aj v prospech iných odberateľov, na základe iných faktúr, resp. v iných hodnotách, než to vyplýva z

predmetnýchfaktúrzaistenýchKÚFSužalobcuaodstúpenýchsprávcovidane.Nazákladetýchtoúdajov
uvedených v kontrolnom výkaze, resp. získaných z daňových kontrol u daňových subjektov (CONTEC
PLUS, s.r.o., Jozef Galo, GLASH s. r. o., MOTIVE, s.r.o., PELUPA s.r.o. a PIZZA SMEJO, s.r.o.), ktoré
deklarujú prijatie sporných faktúr a prijatie samotných dodávok v nich uvedených od žalobcu, správca
danezistil,žetietosubjektysizároveňuplatniliprávonaodpočítaniedanezpridanejhodnotyvyplývajúce
z týchto faktúr v celkovej sume 21.898,- eur.

Správca dane skonštatoval, že sa jedná o fiktívne faktúry bez toho, aby reálne došlo k zdaniteľným
plneniam v nich uvedených a je možné a nutné vyhotovenie týchto faktúr považovať za daňový podvod,
a teda je nutné uplatniť ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z..
S uvedenými závermi a zisteniami správcu dane týkajúcimi sa sporných faktúr pre vyššie označené
daňové subjekty žalobca nesúhlasil, a preto podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Zároveň

však nenamietal zistenia správcu dane v rozsahu uplatnenia práva na odpočítanie dane (teda dane na
vstupe) a s týmito zisteniami sa plne stotožnil.

46. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu.
K námietke (že daňovou kontrolou bolo preukázané, že žalobca neeviduje vo svojej účtovnej evidencii

falošné faktúry, ktoré boli správcom dane nájdené v účtovnej evidencii iných firiem a že falošné faktúry
zistené u iných spoločností sa nenachádzajú ani v kompletnej účtovnej agende žalobcu zaistenej KÚFS
a teda je zjavné, že nimi žalobca nikdy nedisponoval) žalovaný konštatoval, že po preskúmaní priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, nie je zjavné, že KÚFS zaistil kompletnú účtovnú agendu,
čo preukazuje aj skutočnosť, že po začatí daňovej kontroly žalobca na ústnom pojednávaní vykonanom

dňa 09. 10. 2019 uviedol, že záznamy, evidencie a iné písomnosti z účtovníctva, ktoré neboli predmetom
zaistenia nebude môcť získať od „účtovníka“ R.. V. L. z dôvodu, že mu bol odcudzený počítač a k
záznamom dane z pridanej hodnoty sa R. vyjadril, že ich priebežne „nevytláčal a nezakladal“.
Ďalej žalovaný k tejto námietke uviedol, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa „nedisponovania s falošnými
faktúrami“, „nemožnosti manipulovať s falošnými faktúrami“, vlastniť ich, resp. evidovať, nie je možné

žalobcom preukázať, nakoľko žalobca vykonal rekonštrukciu účtovníctva na základe písomností, ktoré
získal správca dane dokazovaním vykonaným v priebehu daňovej kontroly.
K poukazovaniu žalobcu na konštatovania správcu dane (falošné faktúry boli vystavené z iného
elektronického účtovného systému ako je systém žalobcu, obsahujú číslo bankového účtu, ktoré
nepatrilo žalobcovi, resp. nemohol s ním ani disponovať, ale patrilo iným subjektom, a to buď priamo

R.. L., alebo jeho firme, alebo jeho partnerke, ako i ďalšie odlišnosti v pečiatkach a podpisoch) žalovaný
uviedol, že tieto tvrdenia správca dane vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V prípade
iného licenčného čísla účtovného programu uvedeného na vydaných faktúrach žalovaný s poukazom
na spisový materiál a vyjadrenie žalobcu konštatoval, že aj žalobcom vyhotovené faktúry pre jeho
odberateľov, ktoré žalobca označil za reálne, boli vyhotovované v účtovných programoch, ktorých

vlastníkom licencií bol R.. L., resp. licenčné číslo účtovného programu absentovalo. Uvedené vyplýva
z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01. 12. 2019, v ktorom tvrdil, že iný účtovný program ako ten, ktorého je
majiteľom licencie, pre vyhotovovanie faktúr nepoužíva. Napriek tomu ďalej uviedol, že správcom dane
požadované faktúry boli vyhotovené R.. L. v mene žalobcu a na základe jeho požiadavky. R.. L. mal tieto
faktúry vyhotoviť na svojom vlastnom počítači, nakoľko chodil do priestorov žalobcu len raz mesačne.

Predmetné faktúry R.. L. vyhotovil vo svojom účtovnom systéme MRP, na ktorý mal vlastnú licenciu a
žalobcovi ich poslal mailom. Každá faktúra, ktorá odišla k odberateľovi, bola opatrená pečiatkou žalobcu
a podpisom jeho konateľa R.. G. M.. R.. L. nepodpisoval faktúry, hoci ich vystavoval. Ako príklad žalobca
zaslal jeden mail, v ktorom žiadal Ing. L. o vyhotovenie faktúry na základe ním predložených podkladov
a on túto faktúru obratom vyhotovil a mailom odoslal. Väčšinu faktúr však vyhotovoval raz do mesiaca v

priestoroch žalobcu, keď si prišiel po doklady k účtovníctvu. Účtovníctvo spracúval vo svojej kancelárii
vo svojom účtovnom systéme. Účtovný systém žalobcu „slúžil len na vystavovanie faktúr“.
Ďalej žalovaný s poukazom na ust. § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 4, ods. 5 veta prvá a ust. 74 ods. 1 písm.
a/ až n/ zákona č. 222/2004 Z.z. konštatoval, že sporné faktúry pre daňové subjekty CONTEC PLUS,s.r.o., V. Q., GLASH s. r. o., MOTIVE, s.r.o., PELUPA s.r.o. a PIZZA SMEJO, s.r.o. obsahujú všetky
zákonné náležitosti a jednoznačne potvrdzujú v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004
Z.z. žalobcu ako dodávateľa tovaru alebo služby, teda ako osobu, ktorá vyhotovila faktúru, nakoľko na

falošných faktúrach k slovnému spojeniu „Vystavil:“ je iba označenie „Salanci“, alebo odtlačok pečiatky
s nečitateľným podpisom, alebo odtlačok pečiatky s názvom spoločnosti, alebo nečitateľný podpis.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v informačnom systéme správcu dane sú dlhodobo
informácie o nezrovnalostiach, nakoľko z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že žalobca
preukazuje podanie daňového priznania a kontrolného výkazu s inými údajmi, ako sú údaje v podanom

daňovom priznaní a v kontrolnom výkaze nachádzajúcom sa v informačnom systéme správcu dane.
Zistenia týkajúce sa falošných faktúr je možné konštatovať na základe vykonaného rozsiahleho
dokazovania tak, ako to vyplýva aj z tejto vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
Na základe predloženého spisového materiálu žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že správca
dane zistil, že R.. L. vyhotovoval daňové doklady k dani z pridanej hodnoty na vstupe a na výstupe tak,
aby sa výsledok daňového priznania pozostávajúceho z falošných faktúr významne nelíšil od výsledku

daňového priznania z riadnych dokladov, ktoré konateľ schvaľoval, a že žalobca bol zneužitý pri ich
vyhotovení. Správca dane s poukazom na ust. § 44 ods. 1 prvá veta zákona č. 563/2009 Z.z. overuje
a preveruje tvrdenia daňového subjektu, teda i žalobcu. Stanovenie trestnoprávnej zodpovednosti
žalobcu, vrátane toho, či predmetný skutok reálne vykonal R.. L., alebo iné osoby, s vedomím alebo bez
vedomia žalobcu, ktorá zo zúčastnených osôb na tomto podvode mala záujem, ako aj s určením úmyslu

zodpovedných osôb na takomto konaní, je mimo kompetencie správcu dane.
Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalobca splnomocnil R.. L. v
zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom
elektronického doručovania podľa dohody o elektronickom doručovaní, ktorú uzatvoril žalobca a správca

dane. Predmetné splnomocnenie doručil žalobca správcovi dane dňa 16. 10. 2013 a malo presne
vymedzený rozsah týkajúci sa elektronického doručovania písomností. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa
vyhotovenia sporných faktúr pre daňové subjekty CONTEC PLUS, s.r.o., V. Q., GLASH s. r. o., MOTIVE,
s.r.o., PELUPA s.r.o. a PIZZA SMEJO, s.r.o. nad rámec predmetného splnomocnenia je nedôvodné,
nakoľko sa toto netýkalo vyhotovovania faktúr, ale doručovania písomností žalobcu elektronickými

prostriedkami správcovi dane. V tejto súvislosti je rovnako nedôvodné aj poukazovanie žalobcu na ust.
§ 33 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb..
Odvolací orgán tiež nepovažoval za dôvodné námietky týkajúce sa kontroly účtovníctva žalobcom, ktorý
uviedol, že pred podaním daňového priznania a kontrolného výkazu odsúhlasoval jednotlivé „faktúry“
s R.. L., ale ako s ním riešil rozdiel vo výslednom vzťahu daňového priznania k štátnemu rozpočtu, už

žalobca neuviedol ani v odvolaní, aj napriek skutočnosti, že v odvolaní uviedol, že „výsledok daňového
priznania pozostávajúceho z fiktívnych daňových dokladov sa významne nelíšil od výsledku daňového
priznania z riadnych dokladov, ktoré konateľ schvaľoval“. Nie je zrejmé, čo presne upravovala ústna
dohoda medzi žalobcom a R.. L., nakoľko len vo všeobecnosti obaja uviedli, že sa ústne dohodli na
odplatnom vedení účtovníctva, pričom konateľ žalobcu tiež uviedol podvodné konanie R.. L. vo vzťahu

k daňovému subjektu v minulosti. Žalovaný zdôraznil, že je len na daňovom subjekte, koho si vyberie
za zástupcu a v akom rozsahu ho splnomocní.
Námietky žalobcu k vykonávanej kontrole podaného daňového priznania a kontrolného výkazu
považoval žalovaný za právne irelevantné, nakoľko ide o podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú
formu podľa zákona č. 563/2009 Z.z. alebo iného osobitného predpisu, napr. zákona č. 222/2004 Z.z..

K námietkam týkajúcim sa rozporu medzi názorom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) o
daňovom podvode v prípade vystavenia „fiktívnych faktúr“ a ust. § 22 zákona č. 563/2009 Z.z., žalovaný
konštatoval, že žiadny rozpor nevzhliadol, nakoľko v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho
konania sa nevyskytla otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán a správca dane by
bol takýmto rozhodnutím viazaný podľa ust. § 22 ods. 1 tohto zákona.

Nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu, že správca dane porušil zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty.
Z preskúmavaného rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že z dôvodu porušenia daňového tajomstva
nebolo možné zohľadniť výsledky daňových kontrol u žalobcu. V súvislosti s uvedeným žalovaný
poukázal na bod 26 rozsudku C-138/12 Rusedespred, v ktorom SD EÚ rozhodol, že s cieľom zaručiť
neutralitu dane z pridanej hodnoty je vecou členských štátov stanoviť v ich vnútroštátnych právnych

poriadkoch, aby každá nedôvodne vyfakturovaná daň mohla byť opravená, ak vystaviteľ faktúry
preukáže svoju dobrú vieru. V bode 27 tohto rozsudku SD EÚ uviedol, že pokiaľ však vystaviteľ faktúry
v dostatočnom časovom predstihu úplne odstráni nebezpečenstvo straty daňových príjmov, zásadaneutrality dane z pridanej hodnoty vyžaduje, aby nedôvodne vyfakturovaná daň mohla byť opravená bez
toho, aby takáto úprava mohla byť členskými štátmi podriadená dobrej viere vystaviteľa tejto faktúry.
Odvolací orgán neprisvedčil ani tvrdeniu žalobcu, že správca dane vyhotovenie falošných faktúr posúdil

ako daňový podvod a zároveň aj získanie daňovej výhody, nakoľko správca dane jednoznačne v
rozhodnutí uviedol, že vyhotovenie falošných faktúr je daňovým podvodom.
Skutočnosť, že správca dane sa vyjadril k žalobcom namietaným tvrdeniam, resp. zisteniam, ale nie
podľa jeho predstáv, neznamená, že správca dane sa nezaoberal, resp. sa nedostatočne vysporiadal s
námietkami žalobcu s následnou satisfakciou na preskúmateľnosť a zákonnosť rozhodnutia.

K tvrdeniu žalobcu, že správca dane bol povinný ho vyzvať na odstránenie pochybností, či nezrovnalostí
zistených pri analytickej komparácii kontrolných výkazov v rozsahu spoločne vykazovaných fiktívnych
transakcií ešte v roku 2016, žalovaný poukázal na ust. § 78a ods. 10 zákona č. 222/2004 Z.z. s tým, že
správca dane vyzve daňový subjekt na podanie kontrolného výkazu, resp. na podanie vysvetlenia len v
zákonom stanovených prípadoch. Skutočnosti zistené daňovou kontrolou u žalobcu však nebolo možné
identifikovať jednoduchým preverením údajov v kontrolnom výkaze. Z ust. § 78a ods. 10 zákona č.

222/2004Z.z.nevyplývapresprávcudanežiadnalehota,vktorejjesprávcadanepovinnývyzvaťdaňový
subjekt. Jedinou determinujúcou lehotou je pre správcu dane lehota na zánik práva vyrubiť daň v zmysle
ust. § 69 zákona č. 563/2009 Z.z.. Odôvodnenie zavedenia ust. § 78a zákona č. 222/2004 Z.z., resp.
„verejne dostupné informácie o spôsobe fungovania systému evidencie a kontroly KV“ nie sú internými
kontrolnými postupmi, ktoré v záujme dosiahnutia nestranných výsledkov nie je možné zverejňovať tak,

ako to zamýšľal aj zákonodarca, nakoľko tento postup neuviedol, resp. nepopísal zákonnou formou.
Vyjadrenie žalobcu týkajúce sa dvoch výziev správcu dane vo veci podľa ust. § 78a ods. 10 uvedeného
zákona sa nezakladá na pravde, nakoľko týmito výzvami správca dane vyzval žalobcu na odstránenie
pochybností v kontrolnom výkaze k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016.
K námietke žalobcu (spočívajúcej v tom, že správca dane odmietol vykonať zisťovanie, ktorý subjekt

odosielal elektronické verzie falošných faktúr bez pečiatok a podpisov, ktoré boli fiktívnym odberateľom
zasielané elektronicky za účelom zistiť odosielateľa týchto faktúr) žalovaný s poukazom na ust. § 71
ods. 1 písm. a/, § 72 ods. 1 písm. a/ a c/, ods. 5 a 6 a ust. § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. uviedol,
že sa jedná o taký detail veci, ktorý zistenia správcu dane v ich podstate neovplyvňuje a je rozhodujúci
až pre trestné konanie.

Žalovaný ďalej uviedol, že preskúmal odvolaním napadnutý priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania, z ktorého je zrejmé, že v prípade sporných faktúr pre daňové subjekty CONTEC PLUS,
s.r.o., V. Q., GLASH s. r. o., MOTIVE, s.r.o., PELUPA s.r.o. a PIZZA SMEJO, s.r.o. v spojení s
podaným daňovým priznaním a kontrolným výkazom, došlo k daňovému podvodu, nakoľko uvedené
sporné faktúry žalobca označil za „falošné faktúry“ a k predmetom dodania deklarovaným na týchto

sporných faktúrach konštatoval, že nikdy nedošlo. Ustanovenie § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.
bolo do uvedeného zákona transponované na základe čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ustanovuje, že každá osoba, ktorá
uvedie na faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Súdny dvor EÚ
vydal viaceré rozhodnutia, v ktorých posudzoval postup v prípade bezdôvodne fakturovanej dane z

pridanej hodnoty (C-342/87 Genius Holding, C-454/98 Schmeink a Manfred Strobel, C-35/05 Reemtsma
Cigarettenfabriken, C-566/07 Stadeco BV, C-642/11 Stroj trans, prípadne C-138/12 Rusedespred a
ďalšie). Predmetom týchto rozhodnutí je napríklad situácia, kedy sa bezdôvodne na faktúre uvádza
sadzba dane z pridanej hodnoty platná v inom členskom štáte, ako v tom, kde je miesto dodania, alebo
sa rieši uvedenie dane z pridanej hodnoty na fiktívnej faktúre, kedy k dodaniu plnenia vôbec nedošlo.

Súdny dvor EÚ v týchto rozhodnutiach uvádza, že výkon práva na odpočítanie dane je obmedzený len
na dlhované dane, čiže dane zodpovedajúce plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty alebo
zaplatené v rozsahu, v akom boli dlhované.
V rozhodnutí Schmeink a Manfred Strobel išlo o vyhotovenie fiktívnej faktúry, na ktorej bola uvedená
daň z pridanej hodnoty. Súdny dvor v bode 57 tohto rozhodnutia uvádza, že riziko straty na daňových

príjmoch bolo úplne eliminované v dostatočnom čase buď preto, že vystaviteľ faktúry ju opravil alebo
zničil predtým, ako ju prijímateľ použil na odpočítanie dane alebo, hoci bola faktúra použitá, vystaviteľ
vysporiadal sumu dane uvedenú na faktúre. V takýchto prípadoch princíp neutrality dane z pridanej
hodnoty vyžaduje, aby táto daň, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby sa
vyžadovalo preukázanie vystaviteľa faktúry, že konal v dobrej viere. Ak by riziko straty daňových príjmov

nebolo úplne eliminované, z bodu 61 tohto rozsudku vyplýva, že členské štáty môžu úpravu dane z
pridanej hodnoty, ktorá bola nesprávne fakturovaná, urobiť závislú na preukázaní, či vystaviteľ faktúry
konal v dobrej viere. Ak vyjde najavo, že už nie je možné zrušiť vrátené odpočítanie dane u prijímateľafaktúry a vystaviteľ faktúry nekonal v dobrej viere, môže byť stanovený zodpovedným za schodok v
daňových príjmoch za účelom zaistenia daňovej neutrality (Schmeink a Manfred Strobel, bod 61).
Pokiaľ ide o bezdôvodne fakturovanú daň z pridanej hodnoty v prípade neuskutočnenia zdaniteľného

plnenia, Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Stroj trans uvádza, že zo smernice 2006/112/ES vyplýva, že s
dotknutými subjektmi netreba zaobchádzať rovnako, pokiaľ vystaviteľ faktúry túto neopravil.
Pokiaľ osoba uviedla na faktúre daň z pridanej hodnoty, je povinná ju odviesť bez ohľadu na to, či
skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu. Na druhej strane, príjemca faktúry môže podľa článkov 63 a
167 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

uplatniť právo na odpočet, len v súvislosti s daňami vzťahujúcimi sa na plnenie podliehajúce dani z
pridanej hodnoty. Dodržiavanie zásady daňovej neutrality je zabezpečené možnosťou členských štátov
stanoviť, že bezdôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju
dobrú vieru, alebo ak v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových
príjmov.
To znamená, že v prípade uplatnenia ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. (článok 203 smernice

Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty) má riziko straty
daňových príjmov eliminovať dodávateľ plnenia, a teda buď vyhotoví opravnú faktúru predtým, ako si
odberateľmoholuplatniťodpočítaniedane,aleboakopravnúfaktúrunevyhotovilvčas,abymoholopraviť
odvedenú daň, musí preukázať, že konal v dobrej viere. Opravu dane uvedenej na faktúre je možné
vykonať na základe vyhotovenia opravnej faktúry, ktorú jej vystaviteľ zašle svojmu zákazníkovi, ak je

minimalizované nebezpečenstvo straty daňových príjmov. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov nie
je úplne vylúčené, pokiaľ príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodne vyfakturovaná daň z pridanej hodnoty,
túto faktúru ešte môže použiť na účely uplatnenia odpočtu. Ak však daňová správa príjemcovi spornej
faktúry právoplatne zamietla právo na odpočítanie dane, nebezpečenstvo straty daňových príjmov
spojené s výkonom tohto práva je úplne vylúčené (Rusedespred, bod 24).

Podľa vyjadrenia Súdneho dvora EÚ vyhotovenie fiktívnej faktúry je možné považovať za daňový
podvod. Súdny dvor EÚ uviedol, že predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj
akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi môžu brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu
fungovaniu spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Právo Únie tak nebráni, aby členské štáty
považovali predloženie nepravdivých faktúr za daňový podvod (R., bod 49).

47. Námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie,
posúdil žalovaný ako nedôvodné. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec
odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také

odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Žalobcom namietaná
vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti) napadnutého rozhodnutia je v rozpore s jeho obsahom.
Rozhodnutie nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov netrpí jednak preto, že z jeho obsahu je
zrejmé, na čom správca dane založil svoje právne závery a z akých skutkových zistení a podkladov
vychádzal a tiež preto, že so všetkými podstatnými námietkami žalobcu sa dostatočne vysporiadal.

Žalovaný konštatoval, že správca dane riadne odôvodnil rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci a poukázal aj na ustálenú judikatúru SD EÚ v rámci
eurokonformného výkladu.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení
predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení žalobcu dospel k záveru, že správca dane sa vysporiadal

so svojím tvrdením týkajúcim sa sporných faktúr pre vyššie označené daňové subjekty, ktoré uviedol v
rozhodnutí. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú
upravené v ust. § 3 zákona č. 563/2009 Z.z. a jeho záver je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný.
Práva žalobcu boli zachované, pričom žalobca v odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali
dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane tak, ako to žiada.

Na základe zistených skutočností žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

48. Žalobca sa žalobou zo dňa 28. 09. 2021 (ktorá bola zapísaná pod sp. zn. 21S/63/2021) domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia tridsiatich piatich rozhodnutí žalovaného č. 101359115/2021 zo dňa
30. 07. 2021, č. 101359114/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359113/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č.
101359086/2021 zo dňa 29. 07. 2021, č. 101359085/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359084/2021 zo
dňa 30. 07. 2021, č. 101359082/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359080/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č.101359062/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359060/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359058/2021 zo
dňa 30. 07. 2021, č. 101359037/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359034/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č.
101359006/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101359002/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358974/2021 zo

dňa 30. 07. 2021, č. 101358969/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358936/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č.
101358913/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358880/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358775/2021 zo
dňa 30. 07. 2021, č. 101358667/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358598/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č.
101358563/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358496/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358411/2021 zo
dňa 30. 07. 2021, č. 101358368/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358236/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č.

101358189/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358075/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101358039/2021 zo
dňa 30. 07. 2021, č. 101357980/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č. 101357833/2021 zo dňa 30. 07. 2021, č.
101357711/2021 zo dňa 30. 07. 2021 a č. 101357576/2021 zo dňa 30. 07. 2021.

49. Týmito rozhodnutiami žalovaný potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými správca dane vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj - január 2019, december - január

2018, december - január 2017, december - august 2016 a apríl 2016.

50. V II. časti žaloby žalobca vymedzil žalobné body a uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje a
ani neviedol evidenciu faktúr (ďalej len „falošné faktúry“), na základe ktorých mu bol vyrubený rozdiel
na dani z pridanej hodnoty v kontrolovanom období. Falošné faktúry nie sú súčasťou jeho účtovníctva

a súčasťou účtovníctva byť nemali. Jeho argumenty potvrdzuje podľa neho fakt, že na základe týchto
faktúr neboli deklarované plnenia zrealizované.
Za uvedený stav zistený daňovou kontrolou bol zodpovedný účtovník žalobcu p. L. ktorý falošné faktúry
vyhotovilanaichzákladekontrolnévýkazypodal.Falošnéfaktúrysaodfaktúrevidovanýchvúčtovníctve
žalobcu výrazne odlišovali, a to absenciou čísla účtu žalobcu, namiesto ktorého bolo uvedené iné

číslo účtu, pravdepodobne patriace účtovníkovi p. L., ďalej podpismi a pečiatkami. Falošné faktúry sú
špecifické aj tým, že boli vystavené z iného elektronického účtovného systému, ako je systém žalobcu.
Žalobca až do vykonania kontroly zo strany správcu dane nemal vedomosť o takomto konaní p. L., ktorý
v jeho mene konal nad rámec plnomocenstva. Daňové orgány sa nevysporiadali s jeho argumentami
o prekročení oprávnenia. Žalobca ako splnomocniteľ nemôže byť zodpovedný za konanie p. L. ako

splnomocnenca v prípade konania nad rámec udelenej plnej moci.
Rovnako daňové orgány nevzali do úvahy argumentáciu žalobcu o zanedbaní kontroly zo strany správcu
dane, podľa ktorej kontrolný systém správcu dane musel vykazovať nesúlad údajov medzi výkazmi
jednotlivých daňových subjektov, a to dávno pred vykonaním kontroly.
Žalovanýpotvrdilrozhodnutiasprávcudane,ajkeďsámsprávcadaneuviedol,ževyhotovenímfiktívnych

faktúr bol spáchaný daňový podvod a žalobca sa stal obeťou tohto podvodu a nemal finančný ani iný
záujem o ich vyhotovenie. Vzhľadom na uvedené by bolo nelogické a nezákonné, aby žalobcovi vznikla
povinnosťvzmyslerozhodnutíuhradiťvyrubenúdaňnazákladepodvodnéhokonania,navyšeinejosoby
než žalobcu.
Žalobca nesúhlasil s tým, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi dostatočne

odôvodnený, pričom poukázal na rozhodovaciu prax (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS
377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Sž 65/2001 zo
dňa 30. 10. 2001 a sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02. 2015) ohľadom unesenia dôkazného bremena
a mal za to, že správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia
uvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal správca dane

počas daňovej kontroly. Vytýkal pritom, že správca dane ho zaťažoval požadovaním nepredložiteľných
dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov a ktorými žalobca objektívne nedisponoval, a preto ich
nemohol predložiť.
Následne žalobca poukázal aj na dokazovanie a vyčerpanie vlastného dôkazného bremena v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf 1/2011 a povinnosti stanovené v § 1 zákona

č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Bol toho názoru,
že nie je možné hodnotiť nepredloženie dôkazov, ktorými žalobca ako daňový subjekt nedisponoval
ako neunesenie dôkazného bremena. Správca dane mal dostatok inštitútov na zabezpečenie dôkazov
od tretích osôb, pričom je neprípustné, aby takouto povinnosťou zaťažoval žalobcu, čím zároveň
dochádzalo k porušeniu jeho práv ako daňového subjektu.

Nečinnosť správcu dane po dobu 4 rokov v rozsahu jeho povinnosti kontrolovať nesúlad medzi
kontrolnými výkazmi jednotlivých daňových subjektov je neospravedlniteľná. Informačný systém
finančnej správy identifikuje priebežne rozpory a rozdiely zistené medzi údajmi odoslanými daňovými
subjektami v kontrolných výkazoch. Správca dane tieto rozdiely evidoval štyri roky a svojou nečinnosťouspôsobil zavádzanie všetkých daňových subjektov zúčastnených na deklarovaných obchodných
transakciách v tom, že tieto sú vykazované v súlade so zákonom a bez akýchkoľvek pochybností,
rozdielov, nesprávností, či nepravdivých údajov. Správca dane svojim nezákonným postupom zmaril

správny výber daní, ale nesplnil si ani svoju povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov, čím
by došlo k odhaleniu príčin a dôvodov, ktoré viedli k neuznaniu práva žalobcu na odpočítanie dane.
Žalobcanebolnažiadnenezrovnalosti,pochybnosti,čichybyvkontrolnýchvýkazochnijakoupozornený,
hocibolsprávcadanezákonomviazanýtaktopostupovať.Správcadaneopomenutímsvojichzákonných
povinností uprel žalobcovi právnu istotu, že jeho kontrolné výkazy sú v súlade s kontrolnými výkazmi

jeho dodávateľov a nevykazujú žiadne nezrovnalosti, chyby, či rozpory. Postup správcu dane hodnotil
ako nezákonné nakladanie s dátami vyplývajúcimi z kontrolných výkazov tým, že boli síce spracované,
no nezákonným postupom správcu dane eliminované na ďalšie konanie.
Zároveň poukázal aj na zásadu daňovej neutrality, ktorá sa odráža v režime odpočítania dane a v zmysle
ktorej je správca dane povinný vykladať všetky ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z.. Správca dane
však postupoval tak, že neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nielen žalobcovi, ale i

jeho dodávateľom vyrubil rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že správca dane chce vybrať jednu daň
dvakrát, hoci táto daň má mať neutrálny vplyv. Tým dochádza k porušeniu únijného práva v oblasti
základných zásad zharmonizovaného systému dane z pridanej hodnoty.
Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Sž 68/98, 4 Sž 74/98,
4 Sž 75/98 a uviedol, že správca dane porušil daňové zásady tým, že nevyužil možnosť preverenia

údajov uvedených v kontrolných výkazoch z vlastného informačného systému, čo je výlučne v jeho
možnostiach a nie v možnostiach žalobcu ako daňového subjektu. Nesprávne argumentoval i v tom,
keď uviedol, že pre nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty u žalobcu bolo nutné, aby dodávateľ
daň priznal, čím prenáša zodpovednosť za splnenie povinností z dodávateľa na žalobcu, nereagoval na
výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval žalobcu požadovaním

nepredložiteľných dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom a ďalšími účastníkmi konania, pri
hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a vyhodnotil stav
veci povrchne bez overenia svojich zistení.
Uvedené zásady sú záväznými v daňovom konaní a dokonca sú hlbšie rozpracované v Daňovom
poriadku, ktorý je na nich postavený. V tejto súvislosti tak nebol procesný postup daňových orgánov

na prvom a druhom stupni vykonaný v súlade s procesnými predpismi, pričom tým došlo k porušeniu
práv žalobcu.

51. V III. časti žaloby (Daňový poriadok) žalobca citoval ust. § 63 ods. 1, 2, 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) s tým, že

rozhodnutiežalovanéhonarúšaprincípprávnejistotyatýmajprávažalobcu.Žalobcažiadalsprávnysúd,
aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie
nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom, nakoľko nevychádza zo správne a spoľahlivo
zisteného skutkového stavu. Zároveň bol toho názoru, že žalovaný predmetnú vec nesprávne právne
posúdil.

V závere žaloby žalobca žiadal, aby súd zrušil všetky vyššie uvedené a žalobou napadnuté rozhodnutia
žalovaného.

52. Uznesením č.k. 21S/63/2021-26 zo dňa 20. 10. 2021 súd vylúčil žalobu zo dňa 28. 09. 2021
proti jednotlivým vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného (48. bod tohto rozsudku) na samostatné

konanie.

53. Predmetom tohto konania, t.j. konania vedeného pod sp. zn. 21S/80/2021 je teda žaloba zo dňa
28. 09. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101359114/2021 zo dňa 30. 07. 2021, ktorým žalovaný na
základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100249507/2021 zo dňa 17.

02. 2021, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 19.138,01 eur
(vlastná daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní v sume 358,46 eur, vlastná daňová povinnosť
zistená správcom dane v sume 19.496,47 eur, rozdiel dane v sume 19.138,01 eur).

IV. Vyjadrenie žalovaného

54. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 05. 2022 k žalobe uviedol, že po jej
preštudovaní dospel k záveru, že žalobca v žalobe opätovne zopakoval námietky, ktoré už namietal
v jeho predchádzajúcich vyjadreniach a v odvolaní. Z toho dôvodu žalovaný trval na výroku svojhožalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní, pričom poukázal na jeho odôvodnenie, ako aj na dôkazy,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

55. K námietkam žalobcu v II. časti žaloby sa žalovaný už vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia a
nebude sa opakovane k nim vyjadrovať. Zdôraznil, že žalobca na ústnom pojednávaní dňa 09. 10. 2019
uviedol, že záznamy, evidencie a iné písomnosti z účtovníctva, ktoré neboli predmetom zaistenia nebude
môcť získať od p. L.a, „účtovníka žalobcu“ v rozhodnom období, z dôvodu, že mu bol odcudzený počítač
a k záznamom dane z pridanej hodnoty sa p. Runák vyjadril, že ich priebežne „nevytláčal a nezakladal“.

K tvrdeniu žalobcu, že na základe týchto sporných faktúr neboli deklarované plnenia zrealizované,
žalovaný uviedol, že deklarovaní odberatelia uvedení na týchto sporných faktúrach tvrdia, že plnenia
deklarované spornými faktúrami boli zrealizované, t.j. dodané, a to dodávateľom, čiže žalobcom,
uvedeným na týchto sporných faktúrach.
Žalobca v prípade falošných faktúr poukázal na skutočnosti, ktoré konštatoval aj správca dane, že tieto
boli vyhotovené z iného elektronického účtovného systému ako je systém žalobcu; že obsahujú číslo

bankového účtu, ktoré nepatrilo žalobcovi, resp. nemohol s ním ani disponovať, ale iným subjektom, a
to buď priamo p. L., alebo jeho firme, alebo jeho partnerke B. Z. A., v prípade ktorej bol s ním oprávnený
disponovať aj p. L.; a ďalšie odlišnosti v pečiatkach a podpisoch. Žalovaný v prípade iného licenčného
čísla účtovného programu uvedenom na falošných faktúrach poukázal na spisový materiál a vyjadrenie
žalobcu v tom zmysle, že aj žalobcom vyhotovené faktúry pre jeho odberateľov, ktoré žalobca označil za

reálne, boli vyhotovované v účtovných programoch, ktorých vlastníkom licencií bol p. L., resp. licenčné
číslo účtovného programu absentovalo. Uvedené vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 01. 12. 2019, kde
v bode 3 tvrdil, že iný účtovný program ako ten, ktorého je majiteľom licencie, pre vyhotovovanie faktúr
nepoužíva. Napriek tomu ďalej v tomto bode uviedol, že správcom dane požadované faktúry uvedené v
bode 3 výzvy č. 102487852/2019 (vyhotovené pod licenčnými číslami YPFM1700086 a YPFM 1000066)

boli vyhotovené p. L. v mene žalobcu a na základe jeho požiadavky. Pán L. mal tieto faktúry vyhotoviť
na svojom vlastnom počítači, nakoľko chodil do priestorov žalobcu len raz mesačne. Predmetné faktúry
vyhotovil p. L. vo svojom účtovnom systéme MRP, na ktorý mal vlastnú licenciu a žalobcovi ich poslal
mailom.
K tvrdeniam žalobcu, že za predmetný stav zistený daňovou kontrolou je zodpovedný účtovník žalobcu

p. L., žalovaný nemohol prisvedčiť, nakoľko tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané. Otázne však
bolo, akým spôsobom a či mohol uvedenému stavu žalobca predísť a otázna bola aj trestnoprávna
zodpovednosť žalobcu v tejto veci. Ustanovenie trestnoprávnej zodpovednosti žalobcu, vrátane toho,
či predmetný skutok reálne vykonal p. L., alebo iné osoby, s vedomím alebo bez vedomia žalobcu,
ako aj s určením úmyslu takéhoto konania zodpovedných osôb je mimo kompetencie správcu dane aj

žalovaného v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. a/ až z/ a ust. § 5 ods. 2 písm. a/ až k/ zákona č. 35/2019
Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 35/2019 Z.z.“).
Žalovanýkudelenejplnejmociprep.L.uviedol,žežalobcasplnomocniluvedenúosobuvzmysleust.§9
ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického

doručovania podľa dohody o elektronickom doručovaní, ktorú uzatvoril žalobca so správcom dane.
Predmetné splnomocnenie doručil žalobca správcovi dane dňa 16. 10. 2013. S poukazom na ust. § 9
ods. 2, 3 veta prvá zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný konštatoval, že splnomocnenie malo v zmysle ust.
§ 9 ods. 3 veta prvá tohto zákona presne vymedzený rozsah týkajúci sa elektronického doručovania
písomností. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa vyhotovenia sporných faktúr nad rámec predmetného

splnomocnenia bolo nedôvodné, nakoľko sa toto netýkalo vyhotovovania faktúr, ale doručovania
písomností žalobcu elektronickými prostriedkami správcovi dane. K nesúladu údajov v informačnom
systéme správcu dane v súvislosti so zisteniami týkajúcimi sa falošných faktúr žalovaný zdôraznil,
že tieto zistenia je možné konštatovať na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania tak, ako to
vyplývalo aj z vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

56. Žalobca ďalej nesúhlasil s argumentami žalovaného v záverečných výrokoch napadnutého
rozhodnutia, v zmysle ktorých uviedol, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi
dostatočne odôvodnený.
K tomuto žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol skutočnosti, resp. dôkazy, z ktorých je zrejmé, že

správcom dane vykonaný záver je nesprávny a dôkazmi nedostatočne odôvodnený a z tohto dôvodu sa
žalovaný nevedel relevantne k žalobnej námietke vyjadriť.57. Žalovaný súhlasil s konštatovaním žalobcu o presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane
a žalobcom, ale podotkol, že bol to žalobca, ktorý spochybnil ním podané daňové priznanie a kontrolný
výkaz.

Žalobcovi bola zo strany správcu dane opakovane poskytnutá príležitosť na splnenie si jeho dôkaznej
povinnosti konštatovanej v rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Sž 65/2001 zo dňa
30. 10. 2001. K citácii z rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.
02. 2015 žalovaný uviedol, že má všeobecný charakter a nebolo zrejmé, čo žalobca namietal, nakoľko
správca dane postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov a so zisteniami získanými v

rámci daňovej kontroly alebo daňového konania nakladal v súlade so zákonnými postupmi, t.j. hodnotil
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického
myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
K námietkam týkajúcim sa „ dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov “ a rozsudku Najvyššieho súdu
SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011, ktorý sa týkal dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa

žalovaný uviedol, že falošné faktúry sa týkajú odberateľov žalobcu, preto žalobné námietky považoval
za nedôvodné.

58. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone predmetnej daňovej
kontroly a počas vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z.,

zákona č. 563/2009 Z.z., zákona č. 35/2019 Z.z. a konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom,
ktoré tieto zákony ustanovujú. Správca dane v priebehu daňového konania má možnosť a je oprávnený
požadovať doklady, účtovníctvo, písomnosti od žalobcu ako daňového subjektu a využiť všetky zákonom
stanovené prostriedky, aby chránil záujmy štátu a obcí, pritom dbal na zachovanie práv a právom
chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu, a zároveň aby správne určil a vyrubil daň. Žalobca

ako daňový subjekt je povinný strpieť všetky úkony, ktoré od neho vyžaduje správca dane počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, aby daň bola správne určená a vyrubená. Žalovaný v odvolacom
konaní postupoval len v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z., zákona č. 35/2019 Z.z., a
konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony ustanovujú. Opätovne zdôraznil, že
v danom prípade žalobca nie je odberateľom a spoločnosti deklarované na sporných faktúrach nie sú

dodávatelia, ale sú odberatelia žalobcu. Správca dane nezaťažoval žalobcu so zabezpečením dôkazov
od tretích osôb, ako je zrejmé aj z predloženého administratívneho spisu.
K poukazovaniu na zákon č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2015, žalovaný uviedol, že tento zákon bol zrušený zákonom č. 400/2015
Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31. 12. 2015. Rozhodným obdobím v danej
veci je apríl 2019. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca nebol zaťažovaný zabezpečením
dôkazov od tretích osôb, nakoľko správca dane nahliadal do spisov odberateľov, resp. ich vyzýval v
zmysle ust. § 26 zákona č. 563/2009 Z.z..

59. Žalovaný k žalobným námietkam týkajúcich sa nepreverenia údajov uvedených v kontrolných
výkazoch z vlastného informačného systému správcu dane, konštatoval, že sa zhodujú s odvolacími
námietkami,anakoľkosažalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiastýmitonámietkamináležite
vysporiadal, poukázal na predmetné odôvodnenie rozhodnutia.
Nestotožnil sa ani so žalobnými námietkami, v ktorých žalobca vyčítal správcovi dane, že nereagoval na

výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu požadovaných dôkazov, zaťažoval žalobcu požadovaním
nepredložiteľných dôkazov, nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom a ďalšími účastníkmi konania,
pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a vyhodnotil
stav veci povrchne bez overenia svojich zistení, a to z dôvodu, že v daňovom konaní správca dane
nevyhľadáva dôkazy za žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt, pretože označenie, resp. predloženie,

tvorí dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu. Nie je pritom povinnosťou správcu dane
inštruovať žalobcu, aké konkrétne dôkazné prostriedky mal využiť, aby mu bolo možné priznať uplatnené
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že procesný
postup daňových orgánov na prvom a druhom stupni nebol vykonaný v súlade s procesnými predpismi,
pričom tým došlo k porušeniu práv žalobcu z dôvodu, že daňové konanie je ovládané zásadou

materiálnej pravdy, ktorá však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie až
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu alebo nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne skutočností ním
uvedených v daňovom priznaní. Bolo na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, aké dôkazyvykoná, akú dôkaznú silu im prizná, či a akým spôsobom dokazovanie doplní, a to s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy už vykonané a závery z nich vyplývajúce.

60. Okrem toho žalovaný mal za to, že žalobca v žalobe nekonkretizoval, ktoré obligatórne požiadavky
predpokladané zákonom napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Taktiež žalobca neuvádzal skutočnosti, resp.
dôkazy, z ktorých je zrejmé, že rozhodnutie nevychádza zo správne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu.Rovnakotakneboloznáme,vktorejčastiavakomrozsahusažalobcanestotožnilsvyhodnotením
zabezpečeného spisového materiálu správcom dane, resp. neuviedol dôvody a dôkazy o tom, že

výsledok vyhodnotenia spisového materiálu by mal byť iný.

61. S poukazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia bol žalovaný toho názoru, že dal jasnú a
zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, ktoré žalobca v konaní nastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentmi a
presvedčivo sa s nimi vysporiadal. Konštatoval, že v danom prípade preskúmaval odvolaním napadnuté

rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.
vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019 v sume 19.138,01 eur a
v napadnutom rozhodnutí žalovaný jasne predstavil, čo skúmal, z čoho vychádzal, ktorými právnymi
normami sa riadil, ktoré okolnosti boli preň určujúce a z akého dôvodu považoval závery správcu dane
v otázkach dane z pridanej hodnoty za správne.

62. V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Odôvodnenie

jeho rozhodnutia spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a
spravodlivý proces, t.j. rozhodnutie je riadne odôvodnené v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Žalovaný konštatoval, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu správne aplikoval
príslušné ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. a v jeho odôvodnení sú uvedené dostatočné dôvody vo
vzťahu k ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. i ustanovenia upravujúce daňové konanie, ktoré ho

viedli k záveru uvedenému vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia. Rovnako tak správca
dane postupoval v súlade s ust. § 3, § 24 a § 63 zákona č. 563/2009 Z.z., keď na základe zhodnotenia
všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ust. § 24 tohto zákona v zdaňovacom období apríl
2019. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 zákona
č. 563/2009 Z.z., dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v
daňovom konaní vyšlo najavo. Žalobca bol o všetkých zistených skutočnostiach a o spôsobe ich zistenia
oboznámený.Malpriestornapredloženiedôkazov,prostredníctvomktorýchpreukážepravdivosťsvojich
tvrdení a oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Na tento účel bol žalobca správcom
dane aj opakovane vyzvaný.

Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým
potvrdil rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť.

63. Originál administratívneho spisu žalovaný predložil ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod
sp. zn. 21S/104/2021 a tento administratívny spis mal správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci

k dispozícii.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

64. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný

rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
na pojednávaní dňa 31. 01. 2023 preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.
07. 2021 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je
dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

65. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 09. 2019, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek
ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem
a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a
poľnohospodárskejčinnosti,činnosťvykonávanúakoslobodnépovolaniepodľaosobitnýchpredpisov,1)

duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku
a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v
rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je

a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane

a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe

zákona.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 69 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je
povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b/ elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e/ elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
Podľa § 72 ods. 1, 6, 7 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri
a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej

osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
b/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť
daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,
d/ dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,

e/ dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f/ prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),
g/ prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c),h/ dodaní služby uvedenej v § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe,
ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje
osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b.

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba.
Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom
je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet
dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo

služby.
Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby,
a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.
Podľa § 78a ods. 1, 2, 4, 9, 10, 11 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný podať kontrolný
výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové
priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz

za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom
a/ nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,
b/ je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje
o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d). (ods. 1)

Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie
obdobie v tomto členení:
a/ údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a
služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem
zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69

ods. 12 písm. f) až j), okrem zjednodušenej faktúry,
b/ údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,
1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3, 6, 7 a 9 až 12 a ktoré
nie sú oslobodené od dane,
2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých

príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období,
c/ údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2,
d/ údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný platiť
daň v tuzemsku. (ods. 2)
Z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto

údaje:
a/ identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo
má byť dodaná,
b/ poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú
identifikáciu obsahuje,

c/ dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová
povinnosť,
d/ základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,
e/ sadzba dane,
f/ výška odpočítanej dane,

g/ druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň
príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i). (ods. 4)
Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu,
že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz,
pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí

po uplynutí lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo
nesprávne, podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje. (ods.
9)
Ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie.
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o

pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný
výkaz podal, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný dopiatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť. (ods.
10).
Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v

kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu
neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10
000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky
100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho
stavu. (ods. 11)

66. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 07. 2021, teda i v čase rozhodovania
žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 9 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva
udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo

mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom
hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým
pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane
s účinkami doručenia v deň ich vydania.
Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak

to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať
aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje
za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len
jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba,
ktorú tento orgán poveril.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom
konaní neprihliada.

67. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.). Konkrétne predmetom sporu medzi žalobcom
a žalovaným bolo to, či žalobcovi mal byť vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v kontrolovanom
zdaňovacom období na základe faktúr žalobcu ako dodávateľa vyhotovených pre iné daňové subjektyako odberateľov, ktoré podľa tvrdenia žalobcu nie sú súčasťou jeho účtovníctva a súčasťou účtovníctva
ani byť nemali. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa jednalo o falošné (fiktívne) faktúry, ktoré vyhotovil II.
a následne na ich základe podal správcovi dane daňové priznanie i kontrolný výkaz za žalobcu za

príslušné zdaňovacie obdobie. Falošné (fiktívne) faktúry však podľa žalobcu nie sú odrazom reality
a plnenie v nich deklarované nebolo žalobcom realizované v prospech tam uvedených odberateľov.
Až do vykonania daňovej kontroly žalobca nemal vedomosť o takomto konaní R.. L., ktorý konal v
jeho mene nad rámec plnomocenstva, s čím sa daňové orgány nevysporiadali. Ďalej žalobca v žalobe
vytýkal zanedbanie kontroly zo strany správcu dane, ktorý nezistil nesúlad údajov medzi kontrolnými

výkazmi jednotlivých daňových subjektov, a to dávno pred vykonaním daňovej kontroly. Bol toho názoru,
že je nelogické a nezákonné, aby mu vznikla povinnosť uhradiť určenú daň na základe podvodného
konania inej osoby. Správcovi dane vytkol, že od neho požadoval nepredložiteľné dôkazy, ktoré boli v
dispozícii iných daňových subjektov a žalobca s nimi nedisponoval. Poukázal i na judikatúru, týkajúcu
sa dôkazného bremena, ako napr. uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/2018-53 a rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sž 65/2001, sp. zn. 4Sžf/30/2014 a sp. zn. 3Sžf 1/2011.

Ďalej tvrdil, že správca dane nekonal v úzkej súčinnosti s ním ako s daňovým subjektom, postupoval
v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a stav veci vyhodnotil povrchne bez overenia si
svojich zistení, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobcu ako daňového subjektu a k vydaniu
nezákonných rozhodnutí správcu dane ako i žalovaného.

68. S ohľadom na vymedzenie žalobných bodov sa javí, že žaloba smeruje proti celému rozhodnutiu
žalovaného, ako aj správcu dane. Žalobca však vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 11. 2020 k protokolu
z daňovej kontroly ako i v odvolaní zo dňa 16. 03. 2021 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 17.
02. 2021 celkom jednoznačne uviedol, že nerozporuje zistenia správcu dane v rozsahu uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (teda dane na vstupe) a s týmito zisteniami sa plne

stotožňuje. Z odôvodnenia žaloby taktiež celkom jednoznačne vyplýva, že žalobca namieta len určenie
dane z pridanej hodnoty na základe falošných (fiktívnych) faktúr, t.j. faktúr vydaných žalobcom pre
deklarovaných odberateľov (CONTEC PLUS, s.r.o., V. Q., GLASH s. r. o., MOTIVE, s.r.o., PELUPA
s.r.o. a PIZZA SMEJO, s.r.o.), ktorým žalobca fakturoval plnenia - dodávky tovarov a služieb, k realizácii
ktorých v skutočnosti nedošlo. Neuskutočnenie deklarovaných dodávok v zmysle faktúr pre vyššie

uvedené daňové subjekty v zdaňovacom období apríl 2019 žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval
a vlastne potvrdil, že k týmto dodávkam z jeho strany nedošlo. S poukazom na vykonané dokazovanie
a skutočnosti z neho zistené, správca dane konštatoval, že sa jednalo o falošné (fiktívne) faktúry,
bez realizácie zdaniteľného plnenia zo strany žalobcu ako dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potrebné
vyhotovenie takýchto faktúr považovať za daňový podvod a uplatniť ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004

Z.z., podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná
túto dať zaplatiť. S poukazom na uvedené sa potom správny súd zameral na preskúmanie toho, či
správca dane postupoval správne, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty na základe
tých faktúr, ktoré neodrážali reálne plnenie, teda falošných (fiktívnych) faktúr) vyhotovených Ing. L. v
mene žalobcu ako dodávateľa pre odberateľov, a teda žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť daň z pridanej

hodnoty uvedenej na týchto faktúrach.

69.Vovšeobecnostimožnouviesť,žesprávcadaneadaňovésubjektyvykonávajúúkonynadosiahnutie
relatívne spoločného cieľa, ktorým je správne určenie a vybratie dane v súlade s hmotnoprávnymi
predpismi. Je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou

daňového subjektu, ale je príslušným daňovým orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a
procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Nemožno prenášať na správcu
dane povinnosť špecifikovať a vymedziť konkrétne dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť za účelom
preukázania ním tvrdených skutočností. Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné predložiť,
vždytozávisíodkonkrétnejdôkaznejsituácieacharakterudokazovanýchskutočností,pričomjetopráve

daňový subjekt, ktorý má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré považuje za vhodné a
účelné na preukázanie jeho tvrdení. Správca dane navyše nemôže s istotou vedieť, akými konkrétnymi
dôkazmi daňový subjekt disponuje, a preto nie je dôvodné, aby ho inštruoval akýmkoľvek taxatívnym
alebo demonštratívnym výpočtom dôkazov. Daňový subjekt môže a má predložiť také dôkazy, ktoré
korešpondujú s ust. § 24 ods. 4 prvá veta zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého dôkazom môže byť

všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. S poukazom na uvedené
bolo potrebné považovať za nedôvodnú argumentáciu žalobcu o tom, že správca dane ho zaťažoval
požadovaním nepredložiteľných dôkazov. Ako už správny súd uviedol, správca dane nemôže s istotouvedieť, akými dôkazmi žalobca disponuje, a preto bolo na žalobcovi, aby preukázal, že správcom dane
požadovanými dokladmi nedisponuje.

70. Žalobca v žalobe spochybňoval dokazovanie tvrdiac, že za vyčerpanie jeho dôkazného bremena
je možné považovať stav, v ktorom ako daňový subjekt podal riadne vyplnené daňové priznanie a
spolu s ním predložil správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť a faktúry, ktoré podľa svojho tvrdenia nevyhotovil, sú v dispozícii dodávateľov (pozn. správneho
súdu, žalobca bol dodávateľom na sporných faktúrach, preto uvedená argumentácia v žalobe je

nesprávna). Takéto chápanie dôkazného bremena žalobcu je však neudržateľné za stavu, kedy bolo
reálne dodanie tovarov správcom dane a aj žalobcom účinne spochybnené. V reakcii na preukazovanie
svojej nevedomosti o niektorých faktúrach vyhotovených Ing. L., žalobca poukazoval na rozdiely medzi
faktúrami vyhotovenými Ing. L., ktoré mal evidované v účtovníctve a falošnými (fiktívnymi) faktúrami,
ktoré nemal evidované v účtovníctve. Žalobca tvrdil, že zo strany Ing. L. a aj z jeho elektronického
účtovného systému boli vyhotovené faktúry, ktoré tento následne mailom poslal žalobcovi (v pozícii

dodávateľa),pričomkaždáfaktúra,ktoránásledneodišlakodberateľovibolaopatrenápečiatkoužalobcu
ako dodávateľa a podpisom jeho konateľa. Existenciu týchto faktúr žalobca nepoprel a tieto mal aj
evidované v účtovníctve, čo vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 01. 12. 2019, v ktorom
uviedol, že Ing. L. mal oprávnenie na vyhotovenie faktúr uvedených v prílohe č. 4, ale pokyny na
vyhotovenie iných faktúr nemal. Písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 01. 12. 2019 predchádzalo

vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 09. 10. 2019, ktorý uviedol, že Ing. L. bol odcudzený
počítač, pričom tento sa k záznamom dane z pridanej hodnoty vyjadril, že ich priebežne nevytláčal a
nezakladal. Z vyššie uvedeného potom podľa názoru súdu vyplýva, že Ing. L. v pozícii účtovníka žalobcu
mal oprávnenie na vyhotovovanie faktúr v mene žalobcu a aj ich vyhotovoval.
Okrem faktúr, ktoré mal žalobca evidované v účtovníctve, však boli v mene žalobcu ako dodávateľa

vyhotovené i ďalšie faktúry (falošné, resp. fiktívne) pre odberateľov žalobcu bez reálneho plnenia, ktoré
boli zaslané odberateľom a títo si na základe týchto faktúr uplatnili odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
čo nebolo sporné. Podľa zistení správcu dane mal tieto faktúry v mene žalobcu ako dodávateľa vyhotoviť
R.. L. ako účtovník žalobcu, s čím sa stotožnil i žalobca tvrdiac, že o vyhotovovaní týchto faktúr nemal
vedomosť a R.. L. prekročil rozsah svojho oprávnenia.

K osobe Ing. L. je potrebné uviesť, že správcovi dane bolo predložené splnomocnenie zo dňa 16.
10. 2013, ktorým žalobca splnomocnil Ing. V. L. v zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.
na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania podľa Dohody o
elektronickom doručovaní, ktorú uzatvoril žalobca a správca dane dňa 16. 10. 2013. Vychádzajúc z ust.
§ 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí

a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.
Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné.
Z vyššie uvedeného plnomocenstva zo dňa 16. 10. 2013 však vyplývalo, že rozsah splnomocnenia
pre R.. L. bol jasne vymedzený a splnomocnenie sa týkalo podávania písomností doručovaných
prostredníctvom elektronického doručovania podľa Dohody o elektronickom doručovaní, ktorú uzatvoril

žalobca a správca dane dňa 16. 10. 2013, pričom žalobca prekročenie rozsahu tohto splnomocnenia
ani nenamietal. Práve naopak v konaní bolo jednoznačne preukázané, že R.. L. vykonával podávanie
písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania za žalobcu, čo sa považovalo za
doručovaniepísomnostípriamožalobcom.Skutočnosť,žežalobcasidostatočnenepreverilkvantitatívnu
a kvalitatívnu stránku podávania písomností správcovi dane, nie je možné považovať za prekročenie

rozsahu splnomocnenia zo dňa 16. 10. 2013.
Iné písomné splnomocnenie žalobcu pre R.. L. správcovi dane predložené nebolo, a preto sa daňové
orgány ani nemohli zaoberať prekročením jeho rozsahu a žalobca nepreukázal prípadnú existenciu
ústneho splnomocnenia pre R.. L. na vykonávanie úkonov (vyhotovovanie faktúr) v jeho mene. Tvrdenie
konateľa žalobcu, že R.. L. mal pokyn, poverenie, resp. splnomocnenie na vystavenie niektorých faktúr,

ale na vystavenie iných už takýto pokyn, poverenie, resp. splnomocnenie nemal, je celkom nepreukazné
a je potrebné vychádzať z toho, že R.. L. bol oprávnený vyhotovovať faktúry v mene žalobcu, nakoľko to
aj reálne robil a žalobca s tým súhlasil, niektoré faktúry podpisoval a mal ich zahrnuté aj v účtovníctve.
Žalobca v podaní zo dňa 01. 12. 2019 tvrdil, že s R.. L. mal uzavretú ústnu zmluvu o poskytovaní
účtovných služieb od roku 2004 a jednalo sa o obchodný vzťah. V prípade, ak bol žalobca toho

názoru, že R. konal mimo rámca tejto tvrdenej ústnej zmluvy, mohol sa obrátiť na príslušný orgán,
ktorým ale nie je správca dane. S poukazom na ust. § 9 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. pre správcu
dane je relevantné len zastupovanie na základe písomného plnomocenstva alebo plnomocenstva
udeleného ústne do zápisnice, a preto sa správca dane správne nezaoberal tvrdeniami žalobcu oprekročenírozsahusplnomocnenia,ktorémalobyťudelenéústne,resp.tvrdeniamioprekročeníústneho
zmluvného dojednania medzi žalobcom a R.. L.. Pokiaľ R.. L. skutočne konal nad rámec toho, čo mal
dohodnutésožalobcom(obsahtejtoústnejdohodyvšakpreukázanýnebol),takétojehokonaniejemimo

správcu dane a dôsledky tohto konania si musí riešiť žalobca.

71. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a skutočnosť, že R.. L. v mene žalobcu vyhotovoval faktúry
(niektoré boli falošné, resp. fiktívne), ktoré odišli k odberateľom, je i správny súd toho názoru, že žalobcu
nemožno v daňovom konaní zbaviť povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúrach

pre jeho odberateľov. Podľa ust. § 72 ods. 6 veta prvá a druhá, ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z.
faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba.
Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom
je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Za správnosť údajov vo faktúre a
za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená

odberateľom alebo treťou osobou. Z uvedeného vyplýva, že tretia osoba, t.j. v predmetnej veci R.. L.,
nepotreboval na vyhotovenie faktúry v mene a na účet žalobcu ako dodávateľa písomnú zmluvu a táto
ani nebola predložená. Na doplnenie správny súd uvádza, že správca dane predvolal na pojednávanie
R.. V. L. ako svedka, ktorý uviedol, že robil žalobcovi účtovníctvo bez písomne uzavretej zmluvy, za
čo dostával odplatu, nebol živnostníkom, ani v pracovnoprávnom pomere, „robil to len tak“. Následne

využil svoje právo a odoprel výpoveď podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko by ňou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Vo vyjadrení zo dňa 18. 11.
2020 (vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly) žalobca uviedol, že R.. L. bol splnomocnený
na vyhotovovanie faktúr výlučne na základe podkladov pripravených konateľom žalobcu. Toto tvrdenie
žalobcuneboložiadnymspôsobompreukázané.Jeskutočnosťou,žeIng.L.akoúčtovníkžalobcufaktúry

vyhotovoval (pre správcu dane a daňové účely nie je podstatné, či sa tak stalo na základe ústneho
splnomocnenia, resp. poverenia žalobcu alebo bez neho), tieto boli zaslané odberateľom žalobcu, ktorí
si na ich základe uplatnili odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nebolo sporné, že k dodaniu tovaru
alebo služby žalobcom pre odberateľov (daňové subjekty CONTEC PLUS, s.r.o., V. Q., GLASH s. r. o.,
MOTIVE, s.r.o., PELUPA s.r.o. a PIZZA SMEJO, s.r.o.) uvedených v odôvodnení rozhodnutia správcu

dane a žalovaného nedošlo. Žalobca dodanie tovaru týmto daňovým subjektom ani netvrdil a rovnako
ako daňové orgány považoval faktúry vyhotovené pre uvedených odberateľov za falošné (fiktívne).

72. Správca dane po ustálení skutočnosti, že ide o falošné, resp. fiktívne faktúry, bol (na rozdiel od
žalobcu) tohto názoru, že podľa ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. vznikla žalobcovi povinnosť

zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúrach vyhotovených pre vyššie uvedených odberateľov.
S týmto právnym názorom sa žalobca nestotožnil, resp. namietal, že bol obeťou podvodu, a preto nemá
povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na sporných faktúrach, bez ohľadu na to, či táto daň
bola uvedená v jeho daňovom priznaní a taktiež aj v kontrolnom výkaze. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že faktúry (vrátane falošných, resp. fiktívnych) boli vyhotovené R.. L. v mene žalobcu a boli

zahrnuté do daňového priznania žalobcu ako i všetkých povinných výkazov žalobcu ako platiteľa dane z
pridanej hodnoty, teda boli súčasťou účtovníctva žalobcu (nakoľko R.. L., ktorý podľa tvrdenia konateľa
žalobcu viedol žalobcovi účtovníctvo ich do účtovníctva žalobcu zaradil), ktorému ako dodávateľovi v
zmysle týchto faktúr vznikla podľa ust. § 69 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. povinnosť zaplatiť daň
uvedenú na predmetných faktúrach, a to aj za stavu, že niektoré faktúry nezodpovedali skutočnosti,

pretože plnenie v nich uvedené nebolo zo strany žalobcu dodané deklarovaným odberateľom.

73. Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vyhotovenie falošných (fiktívnych) faktúr, teda
faktúr bez reálneho plnenia, je daňový podvod, z čoho ale nemožno vyvodiť, že žalobca je obeťou
tohto podvodu, resp. že žalobca bol podvedený. Toto správca dane netvrdil a netvrdil to ani žalovaný. V

predmetnej veci faktúry v mene žalobcu ako dodávateľa vyhotovoval R.. L. (ktorý podľa tvrdenia žalobcu
viedol jeho účtovníctvo) pre odberateľov žalobcu, pričom na všetkých faktúrach uviedol daň z pridanej
hodnoty, bez ohľadu na to, či faktúry zodpovedali alebo nezodpovedali reálnemu plneniu. V ust. § 72 ods.
1, 2, 3, 4 zákona č. 222/2004 Z.z. je upravená povinnosť platiteľa dane, zdaniteľnej osoby, zahraničnej
osoby, resp. každej osoby vyhotoviť faktúru pri splnení tam uvedených podmienok. Podľa ust. § 72 ods.

6 tohto zákona však faktúru môže vyhotoviť aj odberateľ alebo tretia osoba, a to opätovne pri splnení
tam uvedených podmienok. V obidvoch prípadoch (teda v prípade povinnosti vyhotoviť faktúru ako i v
prípade možnosti vyhotoviť faktúru) za správnosť údajov na nej uvedených zodpovedá dodávateľ tovaru
alebo služby, a to aj vtedy, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou, čo výslovnevyplýva z ust. § 72 ods. 7 zákona č. 222/2004. Z.z.. Faktúra vyhotovená osobou podľa ust. § 72 tohto
zákona (teda platiteľom dane, zdaniteľnou osobou, zahraničnou osobou, dodávateľom, odberateľom
alebotreťouosobou)musíobsahovaťivýškudaneveurách,ktorásamázaplatiť,čojevýslovneuvedené

v ust. § 74 ods. 1 písm. i/ zákona č. 222/2004 Z.z. (okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy
v ust. § 66 tohto zákona).

74. V súvislosti so žalobnými námietkami žalobcu, podstata ktorých spočívala v tom, že k reálnemu
plneniu podľa faktúr vyhotovených R.. L. nedošlo, že o vyhotovení týchto faktúr nevedel, a preto nie je

povinný zaplatiť daň na týchto faktúrach uvedenú, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-712/17 (bod 20, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 31, 32, 33, 34, 35, 36), v ktorom bola posudzovaná
obdobná situácia ako je táto. Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku riešil otázku, či v situácii, v ktorej
fiktívne predaje nespôsobili stratu na daňových príjmoch, sa má smernica Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“) vykladať v
tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty

súvisiacej s fiktívnymi transakciami, pričom ale zaväzuje osoby, ktoré uvedú na faktúre daň z pridanej
hodnoty, zaplatiť túto daň, a to aj za fiktívnu transakciu. Súdny dvor EÚ uviedol, že neodpočítateľnosť
dane z pridanej hodnoty súvisiacej s fiktívnymi transakciami vyplýva z čl. 168 smernice o DPH a ak k
skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie.
Fiktívna transakcia teda nemôže zakladať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na druhej

strane povinnosť každej osoby, ktorá uvedie daň z pridanej hodnoty na faktúre, zaplatiť túto daň sa
výslovne uvádza v čl. 203 smernice o DPH. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ spresnil, že daň z pridanej
hodnoty uvedenú na faktúre je povinný zaplatiť vystaviteľ tejto faktúry, a to aj pri absencii akejkoľvek
skutočnej zdaniteľnej transakcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. 01. 2013, Stroj trans EOOD,
C-642/11, bod 38).

Vystaviteľ faktúry je teda povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty uvedenú na nej, zatiaľ čo
neodpočítateľnosťtejtodanesúvisiacejsfiktívnymitransakciamimožnonamietaťvočiadresátovifaktúry,
teda odberateľovi. Ďalej Súdny dvor EÚ konštatoval, že vystaviteľ faktúry a za uplatnenia pravidla
uvedeného v čl. 203 smernice o DPH bol povinný zaplatiť sumu dane z pridanej hodnoty tam uvedenú.
Na druhej strane vzhľadom na fiktívnu povahu dotknutých transakcií nebolo v súlade s požiadavkou

vyplývajúcou z čl. 168 smernice o DPH povolené odpočítať si daň v rovnakej sume uvedenú na faktúre.
Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je tiež cieľom, ktorý uznáva a podporuje
smernica o DPH. Nebezpečenstvo straty daňových príjmov však v zásade nie je úplne vylúčené, pokiaľ
príjemca faktúry, na ktorej je nedôvodne vyfakturovaná daň z pridanej hodnoty, túto faktúru ešte môže
použiť na účely uplatnenia odpočítania tejto dane (rozsudok SD EÚ vo veci C-642/11, bod 31). Z tohto

pohľadu povinnosť stanovená v článku 203 tejto smernice smeruje k odstráneniu nebezpečenstva straty
daňových príjmov, ktoré môže vytvárať právo na odpočítanie (rozsudok C-642/11, bod 32).
Podľa zásady proporcionality však uvedená povinnosť nemá ísť nad rámec toho, čo je potrebné na
dosiahnutie tohto cieľa a najmä nespôsobovať prílišnú ujmu zásade neutrality dane z pridanej hodnoty.
V situácii, keď fiktívna povaha transakcií je prekážkou odpočítateľnosti dane, je dodržiavanie zásady

neutrality dane z pridanej hodnoty zabezpečené možnosťou členských štátov stanoviť, že nedôvodne
vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo ak
vystaviteľ faktúry včas úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov (rozsudok C-642/11, bod
43).
Správny súd taktiež poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci LVK - 56 EOOD, C-643/11,

bod 48, podľa ktorého nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry
preukáže svoju dobrú vieru alebo ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni
nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ako sa uvádza v bode 37 tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca nekonal tak, aby v dostatočnom časovom
predstihu úplne zabránil nebezpečenstvu straty daňových príjmov, nestornoval fiktívne faktúry, resp.

nevyhotovil opravné faktúry, ani dodatočný kontrolný výkaz.

75. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu Súdneho dvora EÚ, ktorý bolo potrebné aplikovať na
skutkový stav v predmetnej veci, dospel správny súd k záveru, že žalobca sa nemôže dovolávať dobrej
viery. Fiktívne faktúry vedome vyhotovil R.. L. v mene žalobcu, ktorý ako právnická osoba poveril R.. L.

vedením účtovníctva, a to napriek tomu, že konateľ žalobcu R.. G. M. ako fyzická osoba - podnikateľ
mal s ním v minulosti negatívnu skúsenosť pri vedení účtovníctva a R.. L. mu musel vrátiť asi 150.000,-
eur (zápisnica o podaní vysvetlenia spísaná na Kriminálnom úrade finančnej správy dňa 16. 07. 2019).
Žalobca neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie dobrej viery v to, že po predchádzajúcej negatívnejskúsenosti bude R.. L. pri vedení účtovníctva žalobcu ako právnickej osoby postupovať v súlade so
zákonom. Konateľ žalobcu potvrdil, že podpisoval faktúry vyhotovené účtovníkom R.. L. ako treťou
osobou a v prípade, ak by sa bol zaujímal o konanie tohto účtovníka, o obsah daňových priznaní a

ostatných povinných výkazov ním podávaných v mene žalobcu a podkladov k nim (medzi ktorými boli
nepochybne i fiktívne faktúry), nepochybne by zistil a musel by zistiť, že R.. L. v mene žalobcu vyhotovuje
fiktívne faktúry bez reálneho základu. Toto súd osobitne zdôrazňuje vzhľadom na poukazovanie žalobcu
na odlišnosť faktúr vyhotovených R.. L. v sídle žalobcu, resp. faktúr, ktoré mu R.. L. poslal a ktoré žalobca
následne podľa svojho tvrdenia evidoval v účtovníctve (podľa tvrdenia žalobcu bol R.. L. na vyhotovenie

týchto faktúr poverený) a faktúr vyhotovených R.. L., o ktorých žalobca podľa svojho tvrdenia nemal
vedomosť a R.. L. na vyhotovenie týchto faktúr nebol poverený. V tejto súvislosti je dôvodné poukázať i
na negatívnu skúsenosť konateľa žalobcu s R.. L. pri vedení účtovníctva v minulosti, ktorú dokumentuje
vyjadrenie konateľa žalobcu na Kriminálnom úrade finančnej správy do zápisnice zo dňa 16. 07. 2019.
Napriek tomu konateľ žalobcu poveril R.. L. vedením účtovníctva žalobcu ako právnickej osoby.
Konanie účtovníka R.. L. ako tretej osoby za spoločnosť žalobcu je právny vzťah medzi účtovníkom

a žalobcom, ktorý sa riadi ustanoveniami príslušného zákona. Za skutočnosť, že tento účtovník v
mene žalobcu vyhotovil faktúry, ktoré nezodpovedali žiadnej obchodnej transakcii medzi žalobcom
ako dodávateľom a deklarovanými odberateľmi, však nemôžu niesť zodpovednosť finančné orgány, a
to najmä za stavu, že žalobca neuniesol pred správcom dane dôkazné bremeno vyplývajúce z jeho
tvrdenia, že Ing. Runák vyhotovil fiktívne faktúry bez jeho vedomia. Faktúry boli riadne vyhotovené,

obsahovali zákonom stanovené náležitosti, boli uvedené v daňovom priznaní žalobcu, ako aj v
kontrolnom výkaze žalobcu, boli doručené odberateľom, preto ani námietka žalobcu, že správca dane
nerealizoval postup podľa ust. § 78a ods. 10 zákona č. 222/2004 Z.z. nebola dôvodná.
Naviac, správny súd dáva do pozornosti žalobcu tiež povinnosť daňového subjektu podať opravný
kontrolný výkaz, resp. dodatočný kontrolný výkaz, v závislosti od toho, kedy platiteľ dane zistil nesprávne

alebo neúplné údaje v pôvodnom kontrolnom výkaze. Nie je možné, aby žalobca prenášal zanedbanie
kontroly daňových priznaní a iných povinných dokumentov (ktoré boli vyhotovené a podávané R.. L. v
mene žalobcu) na správcu dane. Rovnako tak je potrebné uviesť, že v ust. § 78a ods. 10 zákona č.
222/2004Z.z.niejeuvedenálehota,vrámciktorejmásprávcadanevyzvaťplatiteľa,abysakvzniknutým
pochybnostiam vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo

pravdivosť údajov riadne preukázal. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplynulo, že pochybnosti
o správnosti, pravdivosti a úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo pravdivosti údajov v ňom
uvedených vznikli až v rámci daňovej kontroly, ktorá bola vykonávaná na žiadosť Kriminálneho úradu
finančnej správy a žalobcovi bolo umožnené, aby v rámci predmetnej daňovej kontroly pochybnosti
o správnosti, pravdivosti a úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo pravdivosti údajov v ňom

uvedených vysvetlil, resp. sa k nim vyjadril, príp. údaje opravil, čo však žalobca nevykonal tvrdiac, že
o nich nevedel, nemal podklady a predložil mu ich až správca dane. Z mailového podania žalobcu zo
dňa 19. 02. 2020, ktoré je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa dňa 04. 03. 2020
(zrejme došlo k pochybeniu žalobcu pri uvedení týchto dátumov) dozvedel o prekročení oprávnenia
vyplývajúcehozosplnomocnenia(bezuvedenia,oakésplnomocneniesajednáačobolojehoobsahom)

pre Ing. L., ale ani následne nevykonal žiadny úkon smerujúci k zabráneniu straty daňových príjmov,
resp. nevykonal úkon smerujúci k tomu, aby si deklarovaní odberatelia žalobcu na základe fiktívnych
faktúr neuplatnili odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

76. V predmetných fiktívnych faktúrach žalobcu bola uvedená daň z pridanej hodnoty neoprávnene

(pretože nebol reálne dodaný žiadny konkrétny tovar, ani konkrétna služba), a preto bol žalobca povinný
túto daň zaplatiť v súlade s ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia každá
osoba, ktorá uvedie na faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Uvedené
znenie ustanovenia vychádza z čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES, v zmysle ktorého daň z pridanej
hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre.

V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na právnu vetu v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-712/17, v zmysle ktorej sa má Smernica Rady 2006/112/ES vykladať v tom zmysle, že nebráni
vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vylučuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty súvisiacej s fiktívnymi
transakciami, pričom ale zaväzuje osoby, ktoré uvedú na faktúre daň z pridanej hodnoty zaplatiť túto
daň, a to aj za fiktívnu transakciu, pod podmienkou, že vnútroštátne právo umožňuje opraviť daňový

dlh vyplývajúci z tejto povinnosti, ak vystaviteľ faktúry, ktorý nekonal v dobrej viere, včas úplne zabráni
nebezpečenstvu straty daňových príjmov, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. V danom prípade,
k takýmto skutkovým okolnostiam nedošlo, nakoľko žalobca nepreukázal konanie v dobrej viere (75.
bod tohto rozsudku), teda nekonal v dobrej viere a nevykonal ani žiadne úkony, aby včas úplne zabránilnebezpečenstvu straty daňových príjmov. Falošné (fiktívne) faktúry vyhotovené účtovníkom žalobcu v
mene žalobcu sú stále v platnosti, odberatelia žalobcu si na základe týchto faktúr uplatnili odpočítanie
dane z pridanej hodnoty a trvali na tom, že zdaniteľné plnenia boli vykonané. Preto argumentácia

žalobcu, týkajúca sa narušenia princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, ako aj proporcionality, je
nedôvodná. Rovnako tak správny súd nezistil porušenie ani iných zásad daňového konania, ktoré
žalobca ani bližšie nešpecifikoval.

77. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle

zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2021 vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2019 v sume v sume 19.138,01 eur (vlastná daňová povinnosť uvedená
v daňovom priznaní v sume 358,46 eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane v sume
19.496,47 eur, rozdiel dane v sume 19.138,01 eur). Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 17. 02. 2021 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z obsahu
predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v

dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02. 2015 „Zásada
objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže

daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie
a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu
konania k dispozícii.“

78. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že sporným faktúram
absentuje materiálny podklad a žalobca je povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty z titulu jej uvedenia
na falošných (fiktívnych) faktúrach. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu

dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom
poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,
zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č.
222/2004 Z.z. platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne
procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

K vykonanému dokazovaniu správny súd uvádza, že v daňovom konaní má dôkaznú povinnosť
prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca
dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva

správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca
dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom
prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových
okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

Tak, ako aj žalobca uviedol v žalobe, daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

V daňovom konaní je teda povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,
pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Ak správca dane získa oprávnené pochybnosti o tom, že
predmetnáslužbaalebotovarbolidodanétak,akojetouvedenénapredloženýchpísomnýchdokladoch,
nie je povinný dokazovať opak, ale daňový subjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, čo bol aj daný
prípad, v rámci ktorého správca dane získal oprávnené pochybnosti ohľadom reálnosti sporných faktúr,

pričom žalobca túto pochybnosť nepoprel, ale práve naopak potvrdil, v dôsledku čoho sa ustálilo, že išlo
ofiktívnefaktúry.Daňovéorgányvyhodnotilizistenéskutočnosti,získanédôkazyavšetko,čopridaňovej
kontrole a vo vyrubovacom konaní u žalobcu vyšlo najavo, a to nielen u samotného žalobcu, ale aj u
odberateľov, pretože takýto postup považovali za odôvodnený a nevyhnutný pre správne určenie dane.Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.
04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo

veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby
bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci
reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza
dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil

podstatu aplikácie príslušných právnych noriem, najmä ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z., pričom
postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou ako i judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

79. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

80. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc
z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len
vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani

nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
81. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.