Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 72S/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200516
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6020200516.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany

DatlovejačlenieksenátuJUDr.AlenyAntalovejaJUDr.JanyNovotnej,vprávnejvecižalobcu:Združenie
domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 820
174, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040
01 Košice, IČO: 53 929 6910, konajúca konateľom a advokátom JUDr. Jánom Tkáčom, proti žalovanej:
Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, za
účasti ďalšieho účastníka: DETOX s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 139, 974 05 Banská Bystrica, IČO:
31 582 028, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Kovalová, advokátka Advokátskej kancelárie KOVAL a

spol., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 33 762 031, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 7789/27/2020-30652/2020 zo dňa 21. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Dňa 28. februára 2020 bola Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného
prostredia Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán“) doručená žiadosť ďalšieho účastníka o

zmenu integrovaného povolenia zo dňa 29. apríla 2004 v znení jeho neskorších zmien pre prevádzku
„Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov“ DETOX s. r. o., Košická cesta 2923, závod 45,
Rimavská Sobota (ďalej aj „prevádzka“), ktorá bola zaevidovaná pod č. 6927/2020. Predmetom žiadosti
bola zmena stavby pred jej dokončením, vybudovanie vodnej stavby a odstránenie časti stavby.
2. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 30. apríla 2020 č. 4884-13074/47-3, 4/2020 upovedomil
účastníkov konania a dotknuté orgány, že dňom doručenia žiadosti sa začalo správne konanie o vydanie
zmeny integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím 1049/199/2003/OIPK/Pe zo dňa 29. apríla 2004

pre uvedenú prevádzku. Konkretizoval, čo je súčasťou správneho konania a určil 30-dňovú lehotu
odo dňa doručenia tohto upovedomenia na podanie vyjadrenia. Zároveň ich informoval, že upúšťa od
náležitostí uvedených v § 11 ods. 10 písm. a) až e) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože nejde o konanie
uvedené v § 11 ods. 9 písm. a) až d) uvedeného zákona. Adresátom podľa § 11 ods. 5 písm. b) tohto
zákona oznámil, že do žiadosti a jej príloh je možné nahliadnuť na prvostupňovom správnom orgáne
v pracovných dňoch a úradných hodinách. Účastníkov tiež podľa § 15 ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z.
poučil, že môžu požiadať o nariadenie ústneho pojednávania s tým, že prvostupňový správny orgán

ústne pojednávanie nariadi aj v prípade, ak budú splnené podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. b), c) a
d) uvedeného zákona s tým, že ak tieto podmienky splnené nebudú a účastník konania o nariadenie
ústneho pojednávania nepožiada, prvostupňový správny orgán podľa § 11 ods. 10 písm. e) uvedeného
zákona a § 61 ods. 2 Stavebného zákona upustí od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania,pretože sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie
navrhovanej zmeny stavby a vodnej stavby. Tiež uviedol, že vyjadrenie dotknutého orgánu musí podľa
§ 12 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. obsahovať návrh podmienok povolenia, ktoré dotknutý orgán

uplatňuje v integrovanom povolení s tým, že na vyjadrenia zaslané po určenej lehote prvostupňový
správny orgán neprihliadne. Zároveň adresátov informoval, že k predmetnému zámeru vydalo dňa 10.
augusta 2018 Ministerstvo životného prostredia SR v zisťovacom konaní rozhodnutie č. 7547/2018-1.7/
ss-R, podľa ktorého sa zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. Upovedomenie o začatí konania v predmetnej veci bolo dňa 30. apríla 2020 zaslané aj Ministerstvu

životného prostredia SR vrátane príloh.
3. Dňa 4. mája 2020 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanovisko Okresného úradu
Rimavská Sobota, odboru starostlivosti o životné prostredie, štátnej vodnej správy ako dotknutého
orgánu v zmysle § 9 ods. 4 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. a v zmysle § 73 ods. 18 vodného
zákona, ktorého obsahom bol súhlas so zmenou integrovaného povolenia pre uvedenú prevádzku bez
pripomienok. K vydaniu zmeny integrovaného povolenia sa vyjadril aj Okresný úrad Rimavská Sobota,

odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva a
určil podmienky ohľadom nakladania so vzniknutými odpadmi, ich evidenciou a dokladovaním spôsobu
ich zhodnotenia alebo zneškodnenia. Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor 3 72S/27/2020

starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny

nemal k vydaniu zmeny integrovaného povolenia pre uvedenú prevádzku žiadne námietky. Ministerstvo
životného prostredia SR, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor
posudzovania vplyvov na životné prostredie ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné
prostredie a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) zákona č. 24/2006 Z. z. vydal podľa § 38 ods. 4
tohto zákona záväzné stanovisko č. 1083/2020-1.726479/2020 zo dňa 3. júna 2020 v ktorom uviedol,

že realizáciou zmeny navrhovanej činnosti sa docieli sedimentácia opotrebovaného ropného oleja na
jednotlivé frakcie, čím sa zmení objem fyzikálnej úpravy odpadov v jestvujúcej prevádzke, pričom tejto
činnosti predchádzajú vedľajšie činnosti, a to stáčanie olejov z autocisterien, laboratórna analýza a
viacnásobná filtrácia. Nevyhnutnou činnosťou je potrubná doprava pred úpravou a po nej. Doplnkovými
činnosťami k hlavnej činnosti bude najmä ohrev nádrží a potrubných rozvodov, prečerpanie a čistenie

zachytenýchdažďovýchvôd.Konštatoval,ževpredmetnejprevádzkenenastalitakézmeny,ktorébyboli
v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov, posúdenou navrhovanou činnosťou alebo boli dôvodom
na posúdenie podľa § 18 zákona č. 24/2006 Z. z.
4. Žalobca zaslal v stanovenej lehote vyjadrenie podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona v ktorom žiadal
v stavebnom konaní overiť environmentálne záujmy uvedené v bodoch a) až g), súhlasil s realizáciou

stavby „Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov“ s tým, že do podmienok stavebného povolenia
žiadal zahrnúť podmienky uvedené v bodoch 1 až 4 jeho vyjadrenia a zároveň požiadal o doručenie
elektronickej kópie spisu, resp. jeho častí v rozsahu týkajúcich sa ním uplatnených pripomienok v súlade
s § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Jeho vyjadrenie a spôsob, akým ho úrad zohľadnil žiadal uviesť v
rozhodnutíatiežžiadalbyťoboznámenýpredsamotnýmvydanímrozhodnutiasjehopodkladmivsúlade

s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Dňa 27. mája 2020 prvostupňový správny orgán žalobcovi zaslal
požadované doklady, ktoré mal k dispozícii vzhľadom na rozsah a predmet prebiehajúceho konania a
umožnil mu svoje vyjadrenie doplniť do 5 pracovných dní od ich doručenia.
Prvostupňové správne rozhodnutie
5. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica

rozhodnutím č. 4884/-21569/2020/3, 4/470580104/Z20 zo dňa 9. júla 2020 rozhodol o žiadosti
prevádzkovateľa a stavebníka Detox s. r. o., Zvolenská cesta 139, Banská Bystrica (v texte aj „ďalší
účastník“) zo dňa 28. februára 2020 o zmenu integrovaného povolenia, ktorou mu bola povolená činnosť
v prevádzke „Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov“ Detox, s. r. o., Košická cesta 2923, závod
45, Rimavská Sobota a ktorej predmetom bola zmena stavby - objekt SO 030 „Sklad rozpúšťadiel“ na

„Sklad a sedimentácia ropných látok“ pred jej dokončením (a iné súvisiace zmeny) tak, že na základe
konania vykonaného podľa § 3 ods. 3 písm. b) bod č. 3, § 3 ods. 3 písm. b) bod č. 4, § 3 ods. 3 písm. g),
§ 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
(ďalej len „zákon č. 39/2013 Z. z.“), § 68 a § 88 Stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku) a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny

poriadok“) vydal podľa § 19 zákona č. 39/2013 Z. z., § 68 a § 88 ods. 3 Stavebného zákona zmenu
integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím č. 470580104 pod č. jednania 1049/199/2003/OIPK/
Pe zo dňa 29. apríla 2004 a zmeneného ďalšími vo výroku prvostupňového rozhodnutia označenými
rozhodnutiami pre uvedenú prevádzku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 4 72S/27/20206. Uvedenou zmenou integrovaného povolenia povolil prvostupňový orgán zmenu stavby „Sklady
ropných produktov“ na stavbu „Sklad a sedimentácia ropných produktov“ na pozemkoch parcela č.

2903/73 a 2903/205 v k. ú. Rimavská Sobota pred jej dokončením na základe predloženej projektovej
dokumentácie, konkretizoval obsah vykonanej zmeny stavby a určil podmienky pre jej uskutočnenie.
Okrem iného uviedol, že oproti pôvodne povolenej stavbe dochádza k zmene charakteru a množstva
skladovaných kvapalín. Namiesto skladu rozpúšťadiel s objemom 8 x 20 m3 sa vybuduje sklad a
sedimentácia ropných látok s objemami 2 x 33 m3 a 2 x 300 m3 , v ktorom budú skladované

opotrebované oleje. Ďalšou zmenou integrovaného povolenia bolo povolenie odstránenia časti stavby
„Sklad náhradných dielov“, č. súpisné 3107 a parcele č. 2903/64 s tým, že uvoľnený priestor sa využije
pre vytvorenie areálovej komunikácie a pre odstránenie časti tejto stavby určil konkrétne podmienky
podľa § 90 Stavebného zákona. Ďalšou zmenou integrovaného povolenia bolo povolenie uskutočnenia
vodnej stavby SO 015 „Kanalizácia“ na parcele č. 2903/73 podľa projektovej dokumentácie s tým,
že predmetnou vodnou stavbou sa dopĺňa jestvujúca kanalizácia o vetvu dĺžky 5,3 m a odlučovač

ropných látok. Pre uskutočnenie vodnej stavby určil konkrétne podmienky s tým, že dokončenú vodnú
stavbu možno užívať len na základe rozhodnutia o povolení užívania stavby. V ďalšej časti rozhodnutia
prvostupňový orgán konkretizoval zmeny vydaného integrovaného povolenia v jeho jednotlivých
častiach a rozhodol o námietkach, návrhoch a požiadavkách Združenia domových samospráv (žalobcu).
7. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán zopakoval priebeh administratívneho konania.

Uviedol, že súčasťou správneho konania o zmene integrovaného povolenia bolo v oblasti povrchových
a podzemných vôd povolenie na uskutočnenie vodnej stavby SO 015 - „Kanalizácia“ podľa § 3 ods. 3
písm. b) bod č. 3 zákona č. 39/2013 Z. z., udelenie súhlasu na uskutočnenie zmeny stavby a zariadení,
alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa príslušných právnych predpisov ochrany vôd,
ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd podľa § 3 ods. 3 písm. b) bod 4

zákona č. 39/2013 Z. z. v oblasti ochrany prírody a krajiny, vyjadrenie k vydaniu stavebného povolenia na
zmenu stavby podľa § 3 ods. 3 písm. g) zákona č. 39/2013 Z. z. a oblasti Stavebného poriadku, povolenie
zmeny stavby „Sklady ropných produktov“ na stavbu „Sklad a sedimentácia ropných produktov“ podľa
§ 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. a § 68 stavebného zákona a povolenie na odstránenie časti stavby
súpisnéčíslo3107„Skladnáhradnýchdielov“podľa§3ods.4zákonač.39/2013Z.z.a§88Stavebného

zákona. Uviedol, že v konaní o zmene integrovaného povolenia upustil od náležitostí uvedených v §
11 ods. 7 písm. a) až e) zákona č. 39/2013 Z. z., pretože sa nejednalo o konanie uvedené v § 11 ods.
6 písm. a) až d) uvedeného zákona. Upustil tiež od nariadenia ústneho pojednávania, pretože neboli
splnené podmienky podľa § 15, bod 1. písm. a), b) a c) zákona č. 39/2013 Z. z. Prvostupňovému orgánu
boli dobre známe pomery staveniska a podaná žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie

navrhovanej zmeny stavby, odstraňovanej časti stavby a vodnej stavby, a preto prvostupňový orgán
upustil aj od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania v zmysle § 61 ods. 2 Stavebného zákona.
Po preskúmaní žiadosti a na základe výsledkov vykonaného konania rozhodol tak, ako bolo uvedené
vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
8. Okrem ďalším účastníkom predloženej dokumentácie pri rozhodovaní zobral do úvahy v stanovenej

lehote doručené súhlasné stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o
životné prostredie, úsek odpadového hospodárstva, ochrany prírody a krajiny a štátnej vodnej správy.
Ministerstvo životného prostredia sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva,
odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie 5 72S/27/2020

zaslalo záväzné stanovisko zo dňa 03. júna 2020, v ktorom konštatovalo, že návrh prevádzkovateľa
a stavebníka je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006
Z. z.“). Prevádzkovateľ stavby (ďalší účastník) predložil stanoviská ďalších orgánov, a to Krajského
riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, Stredoslovenskej distribučnej, a.

s. Žilina, Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. Rimavská Sobota, Slovak
Telekomu, a. s. Bratislava, Michlovský spol. s r. o., UC 2 - údržbové centrum Banská Bystrica, SSP
distribúcia a. s. Bratislava a odborné stanovisko z posúdenia projektovej dokumentácie od technickej
inšpekcie a. s. Bratislava. Mesto Rimavská Sobota svojím záväzným stanoviskom udelilo súhlas s
povolením zmeny predmetnej stavby. Stanoviská dotknutých orgánov boli prvostupňovým orgánom

zohľadnené v podmienkach vydaného rozhodnutia.
9. Tiež uviedol, že dňa 04. mája 2020 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie Združenia
domových samospráv, o. z., v ktorom uplatnil okrem iného aj požiadavku o elektronické doručenie častí
spisového materiálu, týkajúcich sa uplatnených pripomienok. Požadované časti spisového materiálu muboli zaslané v rozsahu, v akom ich mal prvostupňový orgán k dispozícii vzhľadom na rozsah a predmet
prebiehajúceho konania.
10. V závere rozhodnutia prvostupňový orgán konštatoval, že preskúmal predloženú žiadosť aj z

hľadísk uvedených v § 62 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, pretože integrované povoľovanie prevádzky
vyžadovalo povoliť uskutočnenie zmeny stavby a povolenie vodnej stavby a zistil, že uskutočnením
zmeny stavby, vodnej stavby a ich budúcou prevádzkou nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani
neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Projektová
dokumentácia spĺňa podmienky ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá

všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, je vybudované technické vybavenie potrebné pre
riadne užívanie stavby a nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu zmeny stavby a vodnej stavby.
Schválil navýšenie kapacity technologickej linky „LORO“, keďže realizáciou objektu na separáciu a
sedimentáciu vstupnej suroviny bude zabezpečené zlepšenie kvality vstupnej suroviny do linky LORO
a následne produkované výrobky budú spĺňať náročnejšie požiadavky na výrobky vyrábané na báze
odpadových olejov. Súčasne stanovil opatrenia na predchádzanie havárii a obmedzenie jej následkov

pri zaobchádzaní zo znečisťujúcimi látkami počas skladovania a sedimentácie ropných produktov.
Podmienky týkajúce sa diaľkového znečistenia a cezhraničný vplyv znečisťovania prvostupňový
orgán neurčil, pretože prevádzka svojim technologickým vybavením a geografickou pozíciou nemá
vplyv na cezhraničné znečisťovanie životného prostredia. Neurčil ani limitné hodnoty pre vibrácie,
pretože z charakteru predmetnej technológie nie je predpoklad ich vzniku. Neurčil ani podmienky pre

zabezpečenie prístupu a užívania stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
prevádzky, pretože sa v prevádzke nepredpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie a prevádzka nie je určená pre užívanie verejnosťou.
Druhostupňové správne rozhodnutie
11. Voči prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolal žalobca, ktorý žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové konanie. O jeho odvolaní rozhodla Slovenská inšpekcia
životného prostredia - ústredie (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 7789/27/2020-30652/2020 zo dňa
21. októbra 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 4884-21569/2020/3,
4/470580104/Z20 zo dňa 09. júla 2020 potvrdil. 6 72S/27/2020

12. Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne. Bolo vydané na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci po zabezpečení všetkých potrebných záväzných
stanovísk od relevantných dotknutých orgánov, ktoré sú v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z.
podkladom pre vydanie rozhodnutia. Tiež sa vyrovnal so všetkými pripomienkami Združenia domových
samospráv v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný tiež uviedol, že v odvolacom konaní

neaplikoval postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože všetkým účastníkom konania bola
daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia už v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní
vychádzal odvolací orgán z rovnakých podkladov. Po dôkladnom preskúmaní odvolaním napadnutého
rozhodnutiavsúladesinterpretačnýmipravidlamiazásadamivzmysle§3Správnehoporiadkurozhodol
žalovaný tak, ako bolo vo výrokovej časti uvedené.

13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konkretizoval všetky odvolacie námietky žalobcu
uvedené pod bodom 1, 2 písm. a) až g) a 3. O jeho podaní upovedomil ostatných účastníkov konania a
vyzval ich, aby sa k obsahu odvolania vyjadrili. V stanovenej lehote zaslalo svoje stanovisko len Mesto
Rimavská Sobota, v ktorom sa nestotožnilo s tvrdením odvolateľa (žalobcu), že by hrozilo poškodenie
životného prostredia nad zákonom prípustnú mieru a že súhlasí s vydaným rozhodnutím vo veci.

14. Žalovaný sa jednotlivo vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu. Uviedol, že v konaniach podľa
Stavebného zákona je ochrana verejných záujmov zabezpečená súčinnosťou povoľujúceho orgánu s
dotknutými orgánmi podľa ich príslušnosti v jednotlivých oblastiach. Prvostupňový orgán postupoval
v súlade s § 126 Stavebného zákona a pre vydanie rozhodnutia si zadovážil všetky potrebné
záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Ustanovenie § 140b ods. 6 a ani iné ustanovenia Stavebného

zákona a ani zákona č. 39/2013 Z. z. nedefinujú termín „zjednocujúce stanovisko“, o ktoré odvolateľ
žiadal. Aplikácia § 140b ods. 6 Stavebného zákona nebola podľa žalovaného možná z toho dôvodu,
že žalovanému neboli známe konkrétne námietky odvolateľa, ktoré by smerovali proti konkrétnym
existujúcim záväzným stanoviskám dotknutých orgánov. S pripomienkami a návrhmi Združenia
domových samospráv, o. z. (žalobcu), ktoré uplatnil v procese posudzovania vplyvov sa zaoberalo

Ministerstvo životného prostredia, ktoré vydalo rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 7547/2018-1.7/
ss-R. Duplicitne sa nimi v integrovanom konaní zaoberal aj prvostupňový orgán a rozhodol o nich tak,
ako bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania neboli pre navrhovanú zmenu činnosti Ministerstvom životného prostredia SR určené žiadnepodmienky, ktoré by bol prvostupňový orgán povinný zapracovať do rozhodnutia. Vo svojom súhlasom
záväznom stanovisku č. 1083/2020-1.7/26479/2020 skonštatovalo súlad so zákonom č. 24/2006 Z. z.
akoajsrozhodnutímzozisťovaciehokonania.Kďalšímodvolacímnámietkamžalobcužalovanýuviedol,

že riešenie dopravného napojenia nebolo predmetom konania. V prevádzke už bola činnosť povolená
pred účinnosťou § 16a vodného zákona. V prípade navrhovanej zmeny integrovaného povolenia sa
nejedná o navrhovanú činnosť definovanú v § 16 ods. 10 vodného zákona, pretože zmenou nedochádza
k zmene fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, ani k zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej
vody, teda postup podľa § 16a ods. 1 vodného zákona sa neuplatňuje. Rovnakého názoru bol aj dotknutý

orgán štátnej vodnej správy, ktorý vo svojom súhlasom záväznom stanovisku nevzniesol požiadavku na
aplikáciu postupu podľa § 16a vodného zákona. Prvostupňový orgán si v konaní zabezpečil vyjadrenie
orgánu Štátnej ochrany prírody, navrhovanú zmenu stavby ako aj vodnú stavbu navrhli projektanti s
platnými oprávneniami a vyjadrenie projektantov, ktoré požaduje odvolateľ sa v zmysle všeobecne 7
72S/27/2020

záväzných právnych predpisov nevyžaduje. Súhlasné záväzné stanovisko orgánu odpadového
hospodárstva bolo doručené dňa 5. mája 2020 pod číslom 13478/2020. Podľa žalovaného odvolateľ
v konaní neuviedol, ako a čím by mohol byť predmetom konania dotknutý na svojich právach a
právom chránených záujmoch. V konaniach súvisiacich s daným predmetom konania mu bol poskytnutý
dostatočný priestor na vznesenie jeho námietok a pripomienok a teda mu bolo umožnené, aby svoje

právaazáujmymoholúčinneobhajovať.Hocivzmysle§32ods.1,2Správnehoporiadkumôžeúčastník
konania podávať návrhy a vyjadrenia, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje
správny orgán.
Žalobné body
15. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie č.
7789/27/2020-30652/2020zodňa21.10.2020akoajprvostupňovéhorozhodnutiaSlovenskejinšpekcie
životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica č. 4884-21569/2020/3,
4/4705800104/Z20 zo dňa 09. 07. 2020 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného

prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej
preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

16. Žalobca v žalobe odcitoval články 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl.
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článok 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej
únie a tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných týmito ustanoveniami, aby
mohol ovplyvniť výsledok posudzovania. Žiadal o vykonanie doplňujúceho dokazovania „zabezpečením
zjednocujúcich stanovísk uvedených orgánov a vyjadreniami účastníkov konania“. Navrhol procesné

vybavenie na dosiahnutie cieľov, ale návrhy neboli akceptované. Úrad preto porušil § 3 ods. 2 a 4
Správneho poriadku.
17. V časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval §
3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len Správny
poriadok) s tým, že prvostupňové rozhodnutie má dôvody neprimerane všeobecné. Tiež tvrdil, že došlo k

porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii so
zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor), pretože mu prvostupňový orgán v rozpore s § 63 „zákona
o posudzovaní“ neumožnil zúčastniť sa konzultácie.
18. Žalobca v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval „svoje
enviromentálne záujmy“ a naznačil ich riešenie konkrétnymi opatreniami.

Uviedol, že na územné rozhodnutie sa vzťahuje § 16a ods. 2, 3 vodného zákona, ktoré zakazuje
vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov navrhovanej
činnosti na vody. Postup správneho orgánu bol v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany
vôd nedostatočný a v rozpore so zákonom, keďže takéto rozhodnutie chýba. Podľa žalobcu sa na
vec vzťahuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-461/13, z ktorého vyplýva, že povoliť

možno len projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom § 16a vodného zákona požaduje
formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so splnením všetkých procesných a formálnych
náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na
8 72S/27/2020znenie § 38a Stavebného zákona podľa ktorého „s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje
povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie

stavby alebo na určenie využitie územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú
v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a“ a tvrdil, že z tohto ustanovenia
Stavebného zákona v kombinácii s § 16a ods. 23 Vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si
mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto jeho zákonnej povinnosti ho nemohol oslobodiť ani názor
dotknutého orgánu, pretože táto povinnosť mu vyplýva aj z § 3 ods. 1 Správneho poriadku.

19. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vzhľadom na fakt, že rozhodnutie z konania je jedným z podkladov
pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné, aby žalobca definoval svoj záujem na ochrane
životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho
orgánu identifikovať a vyhodnotiť enviromentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať
prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach a je nevyhnutné
individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.

20. Žalobca s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že podľa jeho názoru
je riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podmienkou sine qua non
pre jeho zákonnosť. Odcitoval z rozsudku NS SR 10Sža/15/2011 časť týkajúcu sa odôvodnenia
administratívneho rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu
a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie 10Sžso/79/2015 podľa ktorého odvolací

orgán musí odôvodniť svoj názor. Žalobca ďalej uviedol že úlohou správneho orgánu je posúdiť stav veci
a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje
za nesprávne.
21. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a
obsahodôvodneniarozhodnutia.Niejemožnésastotožniťstým,žežalovanývyhodnotilvšetkypísomné

stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami
žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. V odôvodnení oboch rozhodnutí
však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide o sumarizáciu zákonných ustanovení,
čím mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov v zmysle čl. 44 Ústavy
SR. Chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a tiež z nich nie je zrejmý

spôsob použitia správnej úvahy. Žalobca v tejto časti odcitoval z rozhodnutí NS SR zaoberajúcimi
sa nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov (1So 115/2010, 5Sžo/11/2013,
1So/115/2010). Uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov nakoľko neobsahujú žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia
kópie spisov žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že žiadnou s uvedených skutočností sa odvolací orgán

nezaoberal a nezobral ich do úvahy. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní zároveň
došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalovaný ani

prvostupňový správny orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a ani s vadou
prvostupňového rozhodnutia a to jeho nedostatočným odôvodnením.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe 9 72S/27/2020

22. Žalovaný poukázal na § 61 a § 177 SSP a tvrdil, že v žalobe absentuje označenie

konkrétnych subjektívnych práv žalobcu, ktoré boli rozhodnutím žalovaného porušené. Žalobca v žalobe
nešpecifikoval žiadne svoje právo ani subjektívny oprávnený záujem, ktoré by boli konaním žalovaného,
alebo vydanými rozhodnutiami dotknuté. Označil za neúčelné vyjadrovať sa k tej časti správnej žaloby,
v ktorej žalobca citoval rôzne ustanovenia rôznych právnych predpisov bez uvedenia, akého porušenia
zákonnýchustanovenísamalžalobcadopustiťabezuvedeniakonania,ktorýmktakémuporušeniumalo

dôjsť. Námietku týkajúcu sa porušenia § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. označil za mylnú a neopodstatnenú,
pretože prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nie sú orgánmi príslušnými podľa predmetného
zákona, a preto nie sú spôsobilí určovať okruh subjektov, ktoré sa danej konzultácie môžu zúčastniť.
K námietke týkajúcej sa porušenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca
okrem citácie rôznych súdnych rozhodnutí neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že boli

jeho práva porušené. V žalobe absentuje jej základná náležitosť, a to špecifikácia žalobných bodov,
pričom úlohou správneho súdu nie je domnelé dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať, keďže je v zmysle § 134 Správneho súdneho poriadku
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie je riadne odôvodnené, pričomžalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobcu vysporiadali náležitým spôsobom,
a preto považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za súladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní v súlade s princípom

materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. K námietke týkajúcej sa aplikácie § 16a
ods. 23 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v texte aj „vodný zákon“) žalovaný uviedol, že k
potrebe zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody sa žalovaný aj prvostupňový
správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrili v rámci svojich rozhodnutí. Žalovaný v rozhodnutí

konštatoval, že postup podľa § 16a vodného zákona sa v danom prípade nevyžadoval, pretože nešlo o
navrhovanú činnosť definovanú v § 16 ods. 10 vodného zákona, pretože zmenou nedochádza k zmene
fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, ani k zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody.
Rovnakého názoru bol aj dotknutý orgán štátnej vodnej správy, ktorý vo svojom súhlasnom záväznom
stanovisku, ktoré bolo zaevidované pod č. 13290/2020 nevzniesol požiadavku na aplikáciu postupu
podľa § 16a vodného zákona. Povoľovaná stavba nezasahuje do útvaru povrchových vôd, nemá vplyv

na zvýšenie odberu podzemných vôd, nemá vplyv na zmeny fyzikálnych vlastností povrchovej vody
a ani vplyv na zmenu hladiny podzemnej vody, a preto sa nejedná o navrhovanú činnosť podľa § 16
ods. 10 vodného zákona, a preto sa postup podľa § 16a ods. 1 ani zákaz podľa § 16 ods. 23 vodného
zákona neuplatňuje. Týmto bola podľa žalovaného vyvrátená argumentácia žalobcu o potrebe aplikácie
§ 16a vodného zákona ako nemajúca oporu v právnej úprave. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii,

ktorá bola obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože námietky obsiahnuté v správnej žalobe
sú obdobné ako námietky podané v rámci odvolacieho konania. Žalovaný citoval aj § 28 Správneho
súdneho poriadku a vyjadril domnienku, že žalobca využíva jemu patriace práva šikanóznym spôsobom,
čo vyplýva z podaného odvolania, v ktorom žalobca uvádzal skutočnosti nezodpovedajúce predmetu
konania. V žalobe tiež neuvádza konkrétne porušenia zákonných ustanovení zo strany žalovaného,

iba vo všeobecnosti konštatuje, že došlo k porušeniu jeho práv. Žalovaný preto vyjadril názor, že ide
tzv. bezúspešné uplatňovanie práva, pričom z obsahu podanej žaloby je podľa žalovaného zrejmé,
že jej nemôže byť vyhovené. Navrhol správnemu súdu, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú a
neopodstatnenú zamietol.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka k žalobe 10 72S/27/2020

23. Ďalší účastník nesúhlasil so skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré boli obsahom podanej správnej
žaloby a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za vecne správne a zákonné. Uviedol,
že žaloba nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, pretože v nej absentuje uvedenie dňa právoplatnosti
napadnutéhorozhodnutiavzmysle§182ods.1písm.d)SSPatiežkžalobenebolopripojenépotvrdenie

o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca, alebo člena v zmysle § 182 ods. 2 písm. b)
SSP. K samotnému obsahu podanej správnej žaloby ďalší účastník uviedol, že žalobca len formálne
pomenoval zákonné dôvody, pre ktoré možno napadnuté rozhodnutie zrušiť, avšak tieto dôvody bližšie
nekonkretizoval. Uviedol, že žalobca je verejne a všeobecne známym subjektom, ktorý vstupuje do
rôznych správnych konaní a požaduje rôzne aj nesplniteľné požiadavky a účelovo využíva všetky

zákonom stanovené opravné prostriedky. Skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanej správnej
žalobe, citáciu ustanovení Ústavy a právnych predpisov, či poukazovanie na niektoré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR označil ďalší účastník len za všeobecné konštatácie bez podrobného naviazania
na žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ďalší účastník vyjadril názor, že
napadnuté rozhodnutie je dostatočným spôsobom odôvodnené po skutkovej aj právnej stránke, a nie je

danýžiadnyzákonnýdôvod,prektorýbymalobyťnapadnutérozhodnutiezrušené.Navrhol,abysprávny
súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka
24. Žalobca sa ohradil proti obvineniam zo šikanózneho výkonu jeho práv, pričom poukázal na čl.
44 Ústavy SR a ako dôkaz na vyvrátenie tvrdení o jeho šikanóznom konaní predložil analýzu VIA

IURIS z roku 2014, poukázal na dôvodovú správu k novele zákona č. 314/2014 Z. z., z ktorých podľa
jeho názoru vyplynulo, že príslušné orgány nepostupovali v súlade s cieľom a účelom zákona (čl.
152 ods. 4 Ústavy SR), keď nechápali verejnosť ako element, ktorý ich mal podnietiť k náprave a
zlepšeniu svojej činnosti, ale ako nežiadúci prvok, ktorý právo zneužíva. Zdôraznil, že využíva svoje
právo dané mu z Ústavy, ale aj ostatných právnych predpisov zúčastňovať sa správy veci verejných.

Poukázal aj na čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorého „každá strana sa usiluje zabezpečiť,
aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám,
uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia“ a uviedol, že identifikoval, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyhávanielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale systémovo, nesprávnou aplikáciou právnych predpisov.
Žalobcovi preto ide o zmenu prístupu navrhovateľov a úradníkov a v konečnom dôsledku k zmene
vnímania problematiky životného prostredia najširšou verejnosťou, čo nie je prístupom zneužívajúcim

právo, alebo jeho šikanóznym využívaním, ale je naplnením ústavných práv a ústavných princípov
SR o priamej účasti občanov na správe vecí verejných, ako aj aplikáciou príslušných medzinárodných
zmlúv upravujúcich spravodlivosť v oblasti životného prostredia postupmi, ktoré priznáva legislatíva
občianskym združeniam. Zopakoval, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval
svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Preto jeho subjektívne

právo, ktoré je porušené, je právo na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. č. 44 Ústavy SR.
Tvrdil, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, pretože žalobca v
jednotlivých námietkach podrobne identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie a
požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia, avšak žalovaný sa vôbec
nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad
aplikovateľné nie sú. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu musí byť pritom zrejmé, že sa skutočne zaoberal

podstatnými otázkami a že len bez ďalšieho jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel nižší orgán.
Musí byť rešpektované základné právo na dostatočne 11 72S/27/2020

odôvodnené rozhodnutie, čo vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR aj judikatúry ESĽP (III.ÚS
131/2010, III. ÚS 279/2009). Žalobca zdôraznil, že má dlhodobo odlišný výklad k § 16a Vodného zákona

a zopakoval argumentáciu, ktorá bola obsahom podanej správnej žaloby. Mal za to, že jeho žaloba
dôvodná a preto žiadal, aby súd rozhodol v zmysle jej petitu a priznal mu náhradu trov konania vo výške
100%.
Konanie na správnom súde
25. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 72S/27/2020-52 zo dňa 28.
apríla 2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. mája 2021.
26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1

SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a po prejednaní
veci zistil, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na obsahu
písomného vyjadrenia k žalobe. Najmä tvrdil, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne dôvody,
pre ktoré považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Navrhol, aby správny súd žalobu
ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol. Ďalší účastník sa k vyjadreniu žalovaného pripojil a obaja

zhodne poukázali na to, že žalobca uplatňuje svoje práva šikanóznym spôsobom.
Právny rámec
27. Podľa § 2 ods. 2 SSP (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 182 ods.1 , písm. e) SSP (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné
(ďalej len "žalobné body").

29. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
30. Podľa § 135 ods. 1 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 10 ods. 1 a 5 zákona č. 525/2003 o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie (1)
Ústredie inšpekcie a inšpektoráty vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu
podľa § 9 ods. 1 vo svojich územných obvodoch.
(5) Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie

inšpekcie. 12 72S/27/2020

33. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Tento
zákon upravujec) postupy v procese integrovaného povoľovania,
e) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania
životného prostredia,

34. Podľa § 2 písm. a), f), l) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie
a) integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu
znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie
vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú
úroveň ochrany životného prostredia,

f) prevádzkovanie je využívanie integrovaného povolenia na výkon činnosti alebo činností v prevádzke
určených v integrovanom povolení,
l) podstatná zmena je zmena v charaktere prevádzky alebo činnosti prevádzky alebo rozšírenie
prevádzky, ktorá môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie;
za podstatnú zmenu sa považuje zmena v užívaní, spôsobe prevádzkovania alebo rozsahu prevádzky,
ak zmena

1. podlieha povinnému hodnoteniu podľa osobitného predpisu,8)
2. zahrňuje odchylné hodnoty z emisných limitov podľa § 22 ods. 6 alebo vyplýva z prehodnotenia
záväzných podmienok povolenia podľa § 33 a osobitných predpisov,9)
35. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 písm. b) bod 3. bod 4. písm. g) ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení
účinnom na toto konanie (1) Integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a

určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom
zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného
prostredia v normách kvality životného prostredia.
(2) Výsledkom integrovaného povoľovania je integrované povolenie (ďalej len "povolenie"). Povolenie je
rozhodnutie, ktoré oprávňuje prevádzkovateľa vykonávať činnosť v prevádzke alebo jej časti a ktorým

sa určujú podmienky na vykonávanie činnosti v prevádzke a ktoré sa vydáva namiesto rozhodnutí a
súhlasov vydávaných podľa osobitných predpisov10) v oblasti životného prostredia, ochrany verejného
zdravia, v oblasti poľnohospodárstva a stavebného povoľovania.
(3) Súčasťou integrovaného povoľovania je
b) v oblasti povrchových vôd a podzemných vôd14)

3. povolenie na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby,
4.súhlasnauskutočnenie,zmenualeboodstráneniestaviebazariadeníalebonačinnosti,naktorénieje
potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných
vôd,
g) v oblasti ochrany prírody a krajiny vyjadrenie21a) k vydaniu stavebného povolenia na stavbu, na

zmenu stavby alebo na udržiavacie práce.
(4) Ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa § 60 až 74 a § 86
až 88 stavebného zákona, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia") má v
integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona
okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. 13 72S/27/2020

36. Podľa § 9 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1)
Účastníkomkonaniaokremúčastníkovkonaniapodľavšeobecnéhopredpisuosprávnomkonaní41)jeaj
b) dotknutá verejnosť.
(2) Dotknutá verejnosť sa stáva účastníkom konania dňom doručenia písomnej prihlášky inšpekcii

podanej po zverejnení žiadosti podľa § 11 ods. 5 písm. d).
37. Podľa § 10 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie
Dotknutá verejnosť je
a) osoba alebo viacero osôb, ich združenia45) alebo skupiny, ktorá je alebo môže byť dotknutá
konaním pri vydávaní povolenia pre novú prevádzku alebo konaním pri vydávaní povolenia podstatnej

zmeny v činnosti prevádzky alebo konaním pri prehodnocovaní a aktualizácii podmienok povolenia
uskutočňovanej podľa § 33 alebo ktorá má alebo môže mať na takomto konaní záujem,
b) osoba, ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak,
c) právnická osoba podporujúca ochranu životného prostredia založená podľa osobitných predpisov;45)

táto organizácia sa považuje za osobu, ktorej právo na priaznivé životné prostredie 46) môže byť
rozhodnutím dotknuté, ak zároveň vznikla najmenej dva roky pred prihlásením sa za účastníka konania
podľa § 11 ods. 5 písm. d).38. Podľa § 11 ods. 1, 5, 9 písm. d) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1)
Konanie sa začína na návrh prevádzkovateľa dňom doručenia žiadosti prevádzkovateľa inšpekcii alebo
z vlastného podnetu inšpekcie dňom doručenia výzvy inšpekcie prevádzkovateľovi na predloženie

žiadosti.
5) Ak je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov a cudzích dotknutých
orgánov, inšpekcia bezodkladne
a) písomne upovedomí účastníkov konania a dotknuté orgány o začatí konania a určí účastníkom
konania a dotknutým orgánom primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní; ak

je počet účastníkov konania podľa § 9 ods. 2 vyšší ako 20, upovedomí ich o začatí konania verejnou
vyhláškou, ktorú zverejní na svojom webovom sídle,
b) účastníkom konania okrem prevádzkovateľa a dotknutým orgánom doručí stručné zhrnutie údajov a
informácií o obsahu žiadosti poskytnuté prevádzkovateľom podľa § 7 ods. 1 písm. l) spolu s informáciou,
kde je možné nahliadnuť do žiadosti, príloh a robiť z nej kópie, odpisy alebo výpisy,
c)zverejnížiadosťnasvojomwebovomsídleavinformačnomsystémeintegrovanejprevencieakontroly

znečisťovaniaokremprílohkžiadosti,ktoréniesúdostupnévelektronickejpodobe,anajmenejna15dní
zverejní stručné zhrnutie údajov a informácií o obsahu podanej žiadosti poskytnuté prevádzkovateľom
podľa § 7 ods. 1 písm. l), o prevádzkovateľovi a o prevádzke na svojej úradnej tabuli; prílohy k žiadosti,
ktoré neboli zverejnené na webovom sídle, musia byť na vyžiadanie prístupné všetkým účastníkom
konania,

d) zverejní na svojom webovom sídle, v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly
znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli výzvu dotknutej verejnosti na písomné
prihlásenie sa za účastníka konania, výzvu dotknutej verejnosti a výzvu verejnosti s možnosťou
vyjadrenia sa k začatiu konania s lehotou najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy na webovom sídle
spolu s informáciami,

1. na ktorom mieste možno nahliadnuť do žiadosti spolu s prílohami, 14 72S/27/2020

2. či sa pre prevádzku vyžadovalo posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie, cezhraničné
posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie alebo konzultácie medzi členskými štátmi a či boli
vykonané,8)

3. ktoré orgány majú v konaní postavenie dotknutých orgánov,
4. o podrobnostiach týkajúcich sa konania pri aktualizácii podmienok pri podstatnej zmene povolenia,
5. o možnosti účastníka konania požiadať o nariadenie ústneho pojednávania a o skutočnosti, že ak o
nariadenie ústneho pojednávania účastník konania nepožiada, inšpekcia ústne pojednávanie nemusí
nariadiť, ak § 15 ods. 1 neustanovuje inak,

(9) Postup podľa odsekov 5 a 6 sa uplatní vždy, ak ide o konanie o
d) zmenu povolenia alebo podmienok povolenia pre prevádzky podľa § 33 ods. 1 písm. a) až e).
39. Podľa § 12 ods. 1, 5 zákona č. 39/2013 Z .z. v znení účinnom na toto konanie (1) Dotknutý orgán
zašle inšpekcii najneskôr v lehote určenej na vyjadrenie podľa § 11 ods. 5 písm. a) alebo v predĺženej
lehote určenej podľa § 11 ods. 6 svoje vyjadrenie, ktoré musí obsahovať návrh podmienok povolenia,

ktoré uplatňuje v integrovanom povoľovaní.
(5) Na vyjadrenia zaslané po lehote uvedenej v odseku 1 inšpekcia neprihliada. Na túto skutočnosť musí
inšpekcia v upovedomení upozorniť účastníkov konania a dotknuté orgány.
40. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Podkladom na
vydanie povolenia sú stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, stanoviská a vyjadrenia cudzieho

dotknutého orgánu, obsah zápisnice zo zhromaždenia obyvateľov obce a skutočnosti všeobecne známe
alebo známe inšpekcii z jej úradnej činnosti.
(3) Inšpekcia nie je viazaná právoplatnými rozhodnutiami orgánov, ktoré v integrovanom povoľovaní
majú postavenie dotknutých orgánov, ak boli vydané pred podaním žiadosti a týkajú sa povoľovanej
prevádzky; s výnimkou nesúhlasného vyjadrenia Hlavného banského úradu na úseku vydávania

povolenia na výrobu výbušnín, výbušných predmetov a munície vydaného podľa osobitného predpisu,
47a) ak sa v integrovanom povoľovaní povoľuje výroba výbušnín v chemických prevádzkach na výrobu
výbušnín. Tieto rozhodnutia hodnotí rovnako ako iné dôkazy.
41. Podľa § 19 ods. 1, 5 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpekcia vydá
povolenie, ktorým sa povoľuje činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie

normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa tohto zákona
a osobitných predpisov upravujúcich konania,47b) ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania.
(5) Prevádzkovateľ je povinný ohlásiť inšpekcii vopred každú zmenu činnosti v prevádzke, ktorá sa
nevzťahuje na podstatnú zmenu. Zmenu činnosti v prevádzke, ktorá sa nevzťahuje na podstatnúzmenu, môže prevádzkovateľ uskutočniť len na základe písomného oznámenia inšpekcie, že proti jej
uskutočneniu nemá pripomienky; toto oznámenie inšpekcia zašle prevádzkovateľovi do 60 dní odo dňa
doručenia ohlásenia zmeny činnosti v prevádzke inšpekcii, inak platí, že inšpekcia nemá pripomienky.

42. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpekcia
a) je správnym orgánom v integrovanom povoľovaní 15 72S/27/2020

43. Podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Inšpekcia
prehodnotí, a ak je to potrebné, aktualizuje podmienky určené v povolení, ak

b) sa v prevádzke podľa oznámenia prevádzkovateľa alebo na základe vlastného zistenia pripravuje
zmena používaných surovín a iných látok alebo používanej energie, zmena výrobného postupu a
technológie alebo zmena spôsobu nakladania s odpadom,
44. Podľa § 39 zákona č. 39/2013 Z. z. v znení účinnom na toto konanie Na konanie podľa tohto zákona
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,70) ak tento zákon v § 4, 6, 7, § 9 až 12, § 15 až
19, § 21, 25, § 26 ods. 9 a § 29 neustanovuje inak.

45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Podľa § 1 zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon) v znení účinnom pre preskúmavané konanie (1)

Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo,
ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie
života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.
47. Podľa § 3 zákona č. 364/2004 Z. z. (1) Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
(2)Povrchovýmivodamisúvnútrozemskévodyokrempodzemnýchvôd,brakickévodyapobrežnévody.

Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody.
Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni
a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len
"vnútorná voda"). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou.
(3) Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a

v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich
ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej
len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným
prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, 4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom 5) alebo
vykonaním inej obdobnej činnosti.

(4) Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na
ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. 6) Iné použitie podzemných vôd je možné
iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
(5) Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových
vôd podľa osobitného predpisu, 7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu

8) (ďalej len "osobitné vody"), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.
(6) Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento
zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis 9) neustanovuje inak.
(7) Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný
charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej

vody. 16 72S/27/2020

(8) Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod
je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej
sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu

brakických vôd.
48. Podľa § 5 zákona č. 364/2004 Z. z. (1) Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného
využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c)
chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia
s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných

druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska
oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné
oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu.(2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie
zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej
vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie

umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál
a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami
a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
(3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo
obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov

podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie
rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav
podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie
znečisťujúcejlátky,ktorýjespôsobenýľudskoučinnosťouscieľompostupnéhoznižovaniaznečisťovania
podzemnej vody.
(4) Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo

osobitný predpis 15) neustanovuje prísnejšie požiadavky.
(5) Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych
cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
49. Podľa § 16 ods. 1, 6 písm. a) a b), ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z. (1) Environmentálne ciele určené
na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť

plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.
(6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje
a) dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných okolností prírodného pôvodu
alebo iných nepredvídateľných prírodných okolností najmä povodní, dlhodobého sucha alebo
mimoriadneho zhoršenia kvality vôd (ďalej len "výnimočná okolnosť"), ak sú súčasne splnené všetky

tieto podmienky:
1. uskutočnia sa primerané opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej
vody alebo stavu útvaru podzemnej vody, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov
v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú ovplyvnené týmito
výnimočnými okolnosťami,

2. plán manažmentu povodia obsahuje podmienky a popis ukazovateľov, za ktorých možno okolnosti
označiť za výnimočné okolnosti,
3. program opatrení obsahuje opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných okolnostiach; tieto
opatrenia nesmú ohroziť obnovu pôvodného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody
po skončení výnimočných okolností, 17 72S/27/2020

4. každoročne sa preskúmajú účinky výnimočných okolností a s prihliadnutím na environmentálne ciele
sa vykonajú opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru
podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými okolnosťami,
5. súhrn účinkov výnimočných okolností a opatrení podľa prvého až štvrtého bodu sa uvedie v

nasledujúcom aktualizovanom pláne manažmentu povodia,
b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo
dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody
alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo
zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru

povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových
činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:
1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru
povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,
2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito

uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia
každých šesť rokov,
3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z
dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových
úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a

4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej
realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne
lepšou environmentálnou voľbou.(10) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové
činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny
úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na

začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.
50. Podľa § 62 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebného zákona) (1) V stavebnom
konaní stavebný úrad preskúma najmä,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
(2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku
1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického
zariadenia nepreskúmava.
(3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov konania a ich námietky.

51. Podľa § 65 stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie So stavebným konaním sa spájajú,
pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania 4c)
potrebné na uskutočnenie stavby. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom
konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a.
52. Podľa § 68 ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na

žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 18 72S/27/2020

(2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov
stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť
a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach

účastníkovaurčípodľapotrebyďalšiezáväznépodmienky,alebožiadosťzamietne.Nakonanieozmene
sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
53. Podľa § 88 ods. 3 stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (3) Na odstránenie stavby,
pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak.
O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel,

miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia
prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s
uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.
54. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 zákona č. 24/2006 Zb. v znení účinnom na toto konanie (2) Dotknutá verejnosť
má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v

povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo
odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na
priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom
podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo
následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o
vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého

odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29
ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia
55. Predmetom preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

zo dňa 21. 10. 2020 č. 7789/27/2020-30652/2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4884-21569/2020/3, 4/470580104/Z20 zo dňa 09. 07. 2020,
ktorým bola vydaná zmena integrovaného povolenia vydaného rozhodnutím č. 470580104 pod číslom
jednania: 1049/199/2003/OUPK/Pe zo dňa 29. 04. 2004 v znení neskorších rozhodnutí. Žalovaný sa vodôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom sa stotožnil s
posúdením veci prvostupňovým orgánom. Predmetom návrhu ďalšieho účastníka na zmenu vydaného
integrovaného povolenia bola zmena charakteru skladovaných kvapalín v Centre fyzikálno-chemických

úprav odpadov, vybudovanie 2 stáčacích a dvoch sedimentačných nádrží, 19 72S/27/2020

zabezpečenie stáčacieho miesta, doplnenie príjazdu k stáčaciemu miestu, odstránenie časti pôvodného
skladu, doplnenie kanalizácie o vetvu L=5,3m a odlučovač ropných látok a doplnenie ENERGOMOSTU
o potrubný most L=36m.

56. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý,
kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo
priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok
stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Je teda

na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov
verejnejsprávyvyužije.Správnysúdnepredstavujeďalšiuinštanciuvadministratívnomkonaníakonanie
pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia

z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie § 134 ods. 2 SSP. Nedostatky uvedené v tomto ustanovení správny súd v preskúmavanom

administratívnom konaní neriešil.
57. Žalobné námietky, tak ako sú zhrnuté v bode 15 až 21 tohto rozsudku, sú len všeobecnými
námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, viažucu sa vecne k
napadnutému, či prvostupňovému rozhodnutiu a dôvodom týchto rozhodnutí. Správny súd, ako
bolo vyššie uvedené, nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou

prieskumnou činnosťou činnosť administratívneho orgánu, a preto mu nebola zverená kompetencia
preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah
prieskumu je striktne daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom. To znamená, že správny súd
skúma zákonnosť rozhodnutia len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona uplatnil žalobca vo
včas podanej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, teda tvrdenie, že rozhodnutie je v rozpore so

zákonom, alebo že správny orgán porušil procesné ustanovenie bez skutkovej a právnej argumentácie
vzťahujúcej sa na daný konkrétny prípad, žiadny obsah takému prieskumu nedáva, a preto musí byť
vyhodnotená ako nedôvodná.
58. Žalobným námietkam zhrnutým v bodoch 15 - 17, 19, 20 tohto rozsudku chýba akákoľvek skutková
a právna argumentácia.

59. Žalobcova námietka zhrnutá v bode 18 tohto rozsudku, ktorou žalobca namietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona,
keď nerešpektoval zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia povoľovanej činnosti a jej vplyvu
na vody, je čiastočne zmätočná, keď žalobca namieta, že § 16a ods. 23 vodného zákona sa vzťahuje
na územné rozhodnutie, pričom ale predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní nie je územné

rozhodnutie ale zmena skôr vydaného integrovaného povolenia, teda rozhodnutie obsahujúce povolenie
zmeny stavby pred jej dokončením, odstránenie časti stavby a vybudovanie vodnej stavby, ktoré bolo
potvrdené odvolacím orgánom. Táto námietka neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, ktorú za 20
72S/27/2020

žalobcu správny súd nemôže doplniť. Žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
dospieť k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami povolená zmena už povolenej stavby pred jej
dokončením je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Možno teda len všeobecne reagovať na
všeobecne uplatnenú námietku o chýbajúcom rozhodnutí príslušného orgánu pred vydaním stavebného
povolenia, vydaného podľa § 16 vodného zákona. § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely

§ 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny
fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody
(ďalej len navrhovaná činnosť) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanejčinnosti podľa § 16a“. Toto ustanovenie vodného zákona je potrebné vykladať systematicky v zmysle
predmetuúpravyvodnéhozákonauvedenéhov§1atonajmäjehoodseku3,podľaktoréhovodnýzákon
upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi

súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárskom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej
vodnej správy a zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ďalej v súlade s úpravou
enviromentálnych cieľov podľa § 5 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého na zabezpečenie ochrany
vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú enviromentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd,
b) útvary pozemných vôd, c) chránené územia. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania

enviromentálnych cieľov. Potom navrhovaná činnosť v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len
činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, útvarov pozemných vôd, chránených území uvedených
v § 5 ods. 1, písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia tak pri ochrane ako aj
pri účelnom a hospodárnom využívaní. Teda nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho
orgánu, je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona. Možno zopakovať, že žaloba neobsahuje
žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavebná činnosť mala plniť atribúty navrhovanej

činnosti podľa vodného zákona, preto žalobná námietka tak, ako bola formulovaná v žalobe, mala len
všeobecný charakter, a preto nemohla byť vyhodnotená ako odôvodnená. Pre úplnosť možno uviesť,
že v prípade že ide o navrhovanú činnosť v zmysle vymedzenia obsiahnutého v § 16 ods. 10 vodného
zákona, potom je navrhovateľ takejto činnosti povinný vyžiadať si vydanie rozhodnutia o tom, či takáto
navrhovaná činnosť je činnosťou podľa § 16 ods. 6, písm. b) vodného zákona, teda činnosťou, ktorá

stav vôd negatívne ovplyvňuje, resp. neumožní jeho budúce zlepšovanie.
60. Žalobná námietka, ktorou žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia nemajú v odôvodneniach
uvedenú úvahu správneho orgánu, ktorou bol tento vedený pri hodnotení dôkazov nemá oporu v
odôvodneniach tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, čo vyplýva zo zhrnutia
argumentov použitých v týchto rozhodnutiach uvedeného v bodoch 5 - 14 tohto rozsudku. Prvostupňový

orgán ako aj žalovaný uviedli, že po posúdení predloženej projektovej dokumentácie, dokladov
priložených k žiadosti a stanovísk dotknutých orgánov dospeli k tomu, že uskutočnením zmeny stavby,
vodnej stavby a ich budúcou prevádzkou nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane
obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Projektová dokumentácia
spĺňa podmienky ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným

technickým požiadavkám na výstavbu, je vybudované technické vybavenie potrebné pre riadne užívanie
stavby a nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu zmeny stavby a vodnej stavby. V prípade navrhovanej
zmeny integrovaného povolenia sa nejedná o navrhovanú činnosť definovanú v § 16 ods. 10 vodného
zákona, pretože zmenou nedochádza k zmene fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, ani k
zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, teda postup podľa § 16a ods. 1 vodného zákona sa

21 72S/27/2020

neuplatňuje. Navrhovanú zmenu stavby ako aj vodnú stavbu navrhli projektanti s platnými oprávneniami
a rozhodnutie bolo vydané po zabezpečení všetkých potrebných záväzných stanovísk od relevantných
dotknutých orgánov, ktoré sú v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. podkladom pre vydanie

rozhodnutia. Po dôkladnom preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v súlade s interpretačnými
pravidlami a zásadami v zmysle § 3 Správneho poriadku žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie
za zákonné a vecne správne. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový orgán a aj žalovaný jasne
a zrozumiteľne uviedli, akou úvahou sa pri hodnotení predložených dokladov - dôkazov spravovali.
Takéto námietky okrem toho, že majú absolútne všeobecný charakter nemajú ani oporu v odôvodnení

napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, a preto boli nedôvodné.
61. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s § 3 ods.
4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, a to na základe vyššie v žalobe uvedeného postupu, avšak
vyššie v žalobe nijaký postup prvostupňového orgánu nekonkretizoval. Len všeobecne uviedol,
že dôrazne žiadal o vykonanie doplňujúceho dokazovania zabezpečením zjednocujúcich stanovísk

uvedených orgánov a vyjadreniami účastníkov konania. Neuviedol o zjednocujúce stanovisko ktorých
konkrétnych orgánov žiadal a nebolo mu vyhovené, ani z akého zákonného ustanovenia vyplýva
jeho požiadavka na zabezpečenie zjednocujúcich stanovísk, ani akú konkrétnu zákonnú povinnosť
prvostupňový orgán alebo žalovaný porušil, keď zjednocujúce stanoviská nezabezpečil a ani aký to
malo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Na základe takto formulovanej žalobnej

námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože
pre jej nekonkrétnosť nebol pre správny súd vymedzený žiadny predmet jeho prieskumu. Správny súd
znova opakuje, že nie je oprávnený za žalobcu konkretizovať, dopĺňať alebo vyhľadávať z obsahu
administratívneho spisu dôvody tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretožerozsah a obsah jeho prieskumu je striktne vymedzený skutkovými a právnymi dôvodmi žaloby (§ 182
ods. 1 písm. e) SSP).
62. Nedôvodná bola aj námietka, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa

§ 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor), pretože
mu prvostupňový orgán v rozpore s § 63 „zákona o posudzovaní“ neumožnil zúčastniť sa konzultácie,
pretože bola zmätočná a nekonkrétna. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného preto,
že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, avšak predmetom preskúmavaného administratívneho konania nebolo

posudzovanie vplyvu ďalším účastníkom navrhovanej zmeny na životné prostredie podľa uvedeného
zákona. Preto neúčasťou žalobcu na konzultáciách prvostupňový orgán a ani žalovaný nemohli porušiť
jeho namietané práva, keďže aplikácia postupu, ktorého sa žalobca dožadoval ani neprichádzala do
úvahy. Žalobca pritom ani neuviedol, aký vplyv mala mať uvedená namietaná skutočnosť na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia, a preto ju pre jej nekonkrétnosť ani nebolo možné preskúmať, a teda
dospieť na jej základe k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preto bola nedôvodná.

63. Námietka, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov
žalobcovi bola tak isto nekonkrétna. Nie je z nej zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a
ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2020

uviedol aj požiadavku: „Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie
elektronickej 22 72S/27/2020

kópie spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t.
j.“: i)koordinačná situácia, ii) sprievodná správa, iii) písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania

podmienok a rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 140c ods. 2 stavebného
zákona, iv.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia , v.) sprievodná správa
týkajúca sa odpadového hospodárstva a jeho zabezpečenia, vi.) sprievodná správa týkajúca sa bilancie
vôd, vodných zariadení (ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, vyhodnotenie možnosti
použitia drenážnej dlažby, vii.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, viii.)

sprievodná správa týkajúca sa naplnenia záujmov podľa vodného zákona a rozhodnutia podľa § 16a
vodného zákona, ix.) sprievodná správa týkajúca naplnenia požiadaviek, čo najlepšie zohľadniť miestne
klimatické pomery a zapracovanie adaptačnej stratégie SR. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že
žalobcovi boli poskytnuté dokumenty: celková situácia stavby, sprievodná správa, súhrnná technická
správa, technická správa SO 015 Kanalizácia. Rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahuje ako sa

správny orgán vyrovnal s požiadavkou na doručenie ďalších dokumentov. Z týchto dôvodov vyplýva, že
tieto ďalšie dokumenty netvorili obsah správneho spisu. Zo žalobnej námietky, že nejde o relevantnú
argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisu žalobcovi nemožno zistiť čo konkrétne spôsobilo,
že žalobca považuje za nerelevantnú skutočnosť, že správny spis také doklady, aké žalobca požadoval
neobsahuje. Správny orgán uviedol dôvody, pre ktoré tomu tak je podrobne a žalobca v žalobe ani

netvrdí, že doklady, ktoré mu neboli odoslané správny spis obsahoval. Táto námietka je nedôvodná
nielen pre svoju absolútnu všeobecnosť, ale tiež nezodpovedá obsahu správneho spisu a nemá ani
právny základ.
64. Žalobné námietky zhrnuté v bode 21 tohto rozsudku boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu
žalobcu s napadnutým rozhodnutím. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené všetky

stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s
námietkami žalobcu náležite. K takejto námietke možno uviesť, že podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia administratívneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k
podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie vo
svojich odôvodnenia obsahujú. V rozhodnutiach (prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného
tvoria jeden celok) sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti aj ako boli tieto
vyhodnotené a ako bola žiadosť ďalšieho účastníka (stavebníka a prevádzkovateľa) právne posúdená.

Prvostupňový orgán rozhodol o zmene skôr vydaného integrovaného povolenia, čím povolil zmenu
stavby pred jej dokončením, odstránenie časti stavby a povolil vodnú stavbu. Vo výroku obsahuje,
aká zmena stavby pred dokončením podľa predloženej projektovej dokumentácie bola povolená, ktorá
časť stavby bude odstránená aj to, aká vodná stavba bude vykonaná, teda ktoré stavebné objektya v akom rozsahu rieši projekt zmeny stavby pred dokončením. Rozhodnutie obsahuje aj podmienky
uskutočnenia, zmeny, resp. odstránenia časti stavby a tiež povinnosť stavebníka dodržať podmienky
vyplývajúce z odborných vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov s ich špecifikáciou.

Obsahuje aj rozhodnutie o námietkach, resp. pripomienkach účastníkov konania (žalobcu) k zmene
stavby pred jej dokončením, teda ako sa s jednotlivými pripomienkami vysporiadal. Rozhodnutie
obsahuje aj odôvodnenie, v ktorom popísal priebeh konania a uviedol, ktoré doklady boli podkladom pre
rozhodnutie s tým, že žiadosť preskúmal zo všetkých hľadísk uvedených v § 62 ods. 1 a 2 Stavebného
zákona v súlade s § 68 ods. 2 Stavebného zákona a zistil, že uskutočnením požadovanej zmeny stavby

23 72S/27/2020

pred jej dokončením a ani jej budúcim užívaním za dodržania podmienok uvedených v rozhodnutí nie
sú ohrozené verejné záujmy. Poukázal na to, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v súlade
s právnymi predpismi na to sa vzťahujúcimi a tiež na to, že tieto skutočnosti spolu so súhlasnými
stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré boli v konaní predložené odôvodňujú závery, že neboli zistené

nedostatky, ktoré by bránili povoleniu stavby. Odôvodnenie obsahuje aj zodpovedanie jednotlivých
námietok podaných žalobcom. Správny súd z takéhoto odôvodnenia bezpochyby zistil, že toto obsahuje
všetky rozhodné skutočnosti a aj to, z akých dokladov boli tieto zistené a aj k akým záverom po
vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov správny orgán dospel, teda, že
ideostavbuktoráaninepoškodzujeanineohrozujeverejnézáujmyaanineobmedzujealeboneohrozuje

práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako je zhrnuté
v bode 11 - 14 tohto rozsudku vykazuje všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Podstatné je, že povolená zmena stavby bola po posúdení predloženej projektovej dokumentácie a
ostatných podkladov rozhodnutia bola vyhodnotená ako stavba spĺňajúca zákonné kritériá a to aj z
hľadiska ochrany životného prostredia a podľa posúdení dotknutých orgánov bola vyhodnotená ako

neohrozujúca žiadny verejný záujem. Prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy svoje
rozhodnutia riadne odôvodnili a dali odpoveď na každú námietku, ktorá bola v konaní vznesená. To,
že žalobca takéto vysporiadanie považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa
s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie
sa s námietkami, resp. v čom by mala tá nenáležitosť spočívať. Takto formulované námietky žalobcu

možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s
jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo
o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať
také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté,
alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s

odôvodnenímrozhodnutia.Nepreskúmateľnosťprenedostatokdôvodovmôžeznamenaťbuďchýbajúce
odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán
viedli k rozhodnutiu alebo, keď chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností.
Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové
chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach,

ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito
chybami odôvodnenie tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia rozhodne netrpia. Naopak,
majú všetky náležitosti, ktoré od nich vyžaduje Správny poriadok, sú jasné a zrozumiteľné, pričom
odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.
65. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Správny súd

preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
66. K tvrdeniam žalovaného a ďalšieho účastníka správny súd uvádza, že nezistil obsahové nedostatky
podanej správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) SSP, ktoré by bránili jej vecnému
preskúmaniu. Keďže žalobca je občianskym združením - enviromentálnou a ekologickou organizáciou,
ktorej cieľom je presadzovanie práv a záujmov v oblasti životného prostredia (pozn. pozri Stanovy

žalobcu),tvrdenie,žežalobounapadnutýmrozhodnutímbolporušenýverejnýzáujemvoblastiživotného
prostredia ho oprávňuje na podanie správnej žaloby v zmysle § 177 ods. 2 SSP. Pokiaľ žalovaný a ďalší
účastník v rámci konania pred správnym súdom nepodali návrh na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods.
1 písm. h/ v nadväznosti na § 28 SSP a nenavrhli k tomu vykonanie dokazovania 24 72S/27/2020

obsahom administratívneho spisu, ich námietky týkajúce sa šikanózneho charakteru správnej žaloby
mali len význam prejavených názorov, bez ďalších procesných následkov a bez priameho vplyvu na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania žalobca len v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto
prípade žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalší účastník

má v zmysle § 169 SSP právo voči účastníkovi, ktorý nebol v konaní úspešný na náhradu trov konania,
avšak iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil správny súd. Okrem
toho z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu možno na jeho návrh priznať právo na náhradu ďalších
trov konania. V tomto prípade správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadne povinnosti neuložil a tento ani
návrh na priznanie ďalších trov konania nepodal. Správny súd preto ďalšiemu účastníkovi náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom
súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť
samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo
procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 25 72S/27/2020

Poznámka: Písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a
JUDr.JanaNovotnázdôvoduichospravedlnenejneprítomnostinasúdevčaseexpedovaniapísomného
vyhotovenia rozhodnutia.