Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206570
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513206570.8

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcov 1. T.. B.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX I., občianky SR, 2. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č.
XXX, XXX XX I., štátny občan SR, právne zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom
Škultétyho č. 3, 040 01 Košice proti žalovaným 1. OTP Banke Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5,
813 54 Bratislava, IČO: 31 318 913, 2. DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01

Trnava, IČO: 46 713 930, 3. DUPOS dražobná spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01
Trnava, IČO: 36 233 935, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podaným návrhom a jeho spresnením domáhali určenia, že Zmluva o zriadení záložného
právaknehnuteľnostiamZZ1kÚZč.XXX/XXXX/XXHUzodňa06.06.2008uzavretámedzižalobkyňouv
1. rade a žalovaným v 1. rade je v časti výkonu záložného práva podľa čl. V. bod 1. písm. a), b) neplatná.
Ďalej žiadali, aby súd zakázal žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXX k.ú. C., a to rodinného domu súpisné číslo X a parciel KN C XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2161 m2, KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 a KN C XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a súčasne žiadali určiť, že zmluvný vzťah vyplývajúci
zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU z 22.04.2008 uzavretý medzi žalobcom v 2. rade
a žalovaným v 1. rade naďalej trvá.

Návrh odôvodnili tým, že dňa 22.04.2008 žalobca v 2. rade ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1. rade
ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXX/XXXX/XX HU na 23.235,74 eur (700 000,-Sk), ktorou sa zaviazal
úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
.120,76 eur k 15. dňu bežného kalendárneho mesiaca počnúc 15.07.2008 až do 15.06.2031. Dňa
15.07.2013 sa splátky zvýšili na sumu 153,22 eur.
Dňa 06.06.2008 žalovaný v 2. rade predložil žalobkyni v 1. rade zmluvu č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XX

HU o zriadení záložného práva, ktorá ju po podpísaní doručila katastrálnemu odboru, vklad záložného
práva bol povolený 01.07.2008.
Žalobca v 2. rade prestal úver riadne splácať od augusta 2010, potom realizoval len čiastočné úhrady,
ku dňu podania návrhu uhradil sumu 6 783,- eur.
Dňa 04.10.2013 žalobcovia obdržali od žalovaného v 3. rade oznámenie o prevzatí správy pohľadávky a
začatí záložného práva formou dobrovoľnej dražby a až z toho listu sa dozvedeli, že žalovaný v 1. rade

postúpil pohľadávku žalovanému v 2. rade, čo namietali, keďže takúto možnosť mal len žalovaný v 1.
rade a to bez toho, aby to žalobcovi v 1. rade ako dlžníkovi v zmluve o úvere, prípadne vo všeobecnýchzmluvných podmienkach, umožnil. Žalobkyňa v 1. rade nebola oboznámená s tým, že žalobca v 2. rade
svoje záväzky neplní, na to ju žalovaný v 1. rade neupozornil.
Dňa 04.10.2013 žalovaný v 3. rade vyzval žalobkyňu v 1. rade k sprístupneniu nehnuteľností za účelom

ohliadky.
Ďalej v rozsiahlom odôvodnení polemizujú o tom, či právna úprava o dobrovoľných dražbách je súladná
s Ústavou SR a Medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd a navrhujú
súdu predložiť Ústavnému súdu SR prejudiciálne otázky.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu majú obaja žalobcovia, pretože

výkonom dobrovoľnej dražby im reálne hrozí strata nehnuteľností, ktorých sú žalobcovi podieloví
spoluvlastníci. Na týchto nehnuteľnostiach prebiehajú rekonštrukčné práce a po ich ukončení budú slúžiť
obom navrhovateľom na bývanie.
Rovnako obaja žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že zmluvný vzťah zo zmluvy o
hypotekárnom úvere trvá, pretože ide o nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve a žalobca v 2. rade má
naliehavý právny záujem na tomto určení vždy. Bez rozhodnutia súdu im hrozí strata nehnuteľnosti.

Súdúčastníkomkonaniauznesenímpoučiloichprocesnýchprávachapovinnostiach,žalovanýmdoručil
žalobu s prílohami a nariadil pojednávanie.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 22.04.2008 uzatvoril so žalobcom v 2. rade

Zmluvu o úvere č. XXX/XXXX/XX HU, v zmysle ktorej poskytol žalobcovi v 2. rade hypotekárny úver
vo výške 700 000,-Sk, čiže 23.235,74 eur. Návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvou o zriadení
záložného práva č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XX HU zo dňa 6.6.2008. Žalobca v 2. rade úver riadne a
včas nesplácal. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.9.2013 postúpil pohľadávku z
uvedeného úveru žalovanému v 2. rade a toto postúpenie listom z toho istého dňa oznámil žalobcom.

Postúpenie pohľadávky bolo zrealizované v súlade so zákonom, pričom žiaden predpis ani zmluvné
ustanovenie žalovanému v 1. rade nezakazuje postúpiť pohľadávku na iný subjekt. S vyslovením
neplatnosti čl. V., bodu 1, písm. a) a b) Záložnej zmluvy nesúhlasil s poukazom na ustanovenia §
151a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Uviedol, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť,
aby veriteľ musel svoj nárok najprv uplatniť na súde, naopak samotný zákon priznáva veriteľovi právo

uspokojiť svoj nárok z predmetu záložného práva. Záložná zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom.
Ustanovenie § 151j ods. 1 OZ umožňuje veriteľovi predať záloh priamo na dražbe v zmysle zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, preto napadnuté ustanovenie záložnej zmluvy je podľa jeho
názoru v súlade
.s právom SR. Naopak prípadné vyslovenie neplatnosti tohto ustanovenia by bolo v rozpore so

zákonom. Žalovaný v 1. rade namietal aj svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom na postúpenie pohľadávky
žalovanému v 2. rade, ktorý je v súčasnosti veriteľom žalobcov.

Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcov namietali, že v danom prípade nejde o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., a teda nejde o zmluvu, ktorá by mala

požívať ochranu podľa tohto zákona, keďže v danom prípade bola uzavretá zmluva o hypotekárnom
úvere. Taktiež namietali, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujme na určení neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva v časti týkajúcej sa uspokojenia veriteľa predajom zálohu na dražbe,
resp. priamym predajom tretím osobám. Poukázali na to, že žalobcovia v čase podpisu úverovej a
záložnej zmluvy neboli obmedzení v spôsobilosti na právne úkony, pričom k zmluvám nemali žiadne

výhrady. Z povahy záložného práva vyplýva, že má jednak zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu,
ktorá umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky priamo zo zálohu. Žalobcovia pritom sami
v návrhu uvádzajú, že žalobca v 2. rade úver riadne a včas nesplácal, pričom k 7.6.2013 predstavoval
jeho záväzok po lehote splatnosti 1 971,31 eur. V súlade s úverovou zmluvou preto záložný veriteľ
vyhlásil úver za predčasne splatný a pristúpil k začatiu výkonu záložného práva. Jeho realizácie je

preto plne v súlade s právnymi predpismi i judikatúrou SR, ale aj príslušnými normami európskeho
práva. K argumentácii žalobcov založenej v značnej miere na obsahu prejudiciálneho konania pred
Európskym súdnym dvorom vo veci O. M., N. M. proti FINANCREAL, s.r.o. poznamenal, že jednak toto
konanie bolo vzaté späť, čiže o preiudiciálnych otázkach nebolo rozhodnuté a jednak poukázal na návrh
generálneho advokáta Nilsa Wahla, ktorý dospel k záveru, že smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993

nebráni výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v takej právnej úprave, ako je
upravená v SR. Námietku žalobcov týkajúcu sa postúpenia pohľadávky žalovaným v 1. rade považovali
za absolútne nedôvodnú, keďže žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie nebránilo žalovanému v 1.
rade pohľadávku postúpiť. Tento právny úkon pritom nijako nezhoršuje pozíciu dlžníka, ani neoslabujejeho práva voči veriteľovi. Ani na určení, že zmluvný vzťah so žalovaným v 1. rade trvá nemôžu mať
žalobcovia naliehavý právny záujem, najmä preto, že tento zmluvný vzťah naďalej trvá vo žalovaným v
2. rade. Návrh žalobcov preto považovali za neopodstatnený, nedôvodný a vyslovene účelový a navrhli

ho zamietnuť.

Pojednávania konaného dňa 26.5.2015 sa nezúčastnil žalobca v 2. rade, napriek tomu, že
predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Svoju neúčasť žiadnym spôsobom
vopred neospravedlnil (podľa oznámenia jeho právneho zástupcu na konci pojednávania mal byť

práceneschopný). Pojednávania sa nezúčastnili ani žalovaní v 2. a 3. rade, ktorých neúčasť ospravedlnil
ich právny zástupca. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj v neprítomnosti uvedených
účastníkov konania.

Na pojednávaniach všetci účastníci, resp. ich zástupcovia trvali na svojich vyjadreniach a stanoviskách.

Právnyzástupcažalobcovknaliehavémuprávnemuzáujmuuviedol,žetentojedaný,pretožespotrebiteľ
má naliehavý právny záujme vždy. Na poslednom pojednávaní poukázal na nepomer výšky pohľadávky
a hodnoty nehnuteľností, ktorú odhadol na cca 99 000 eur. Zároveň namietal, že žalobcom nebolo
doručené vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,
.spochybnil doručenie výzvy zo dňa 17.2.2012 žalobcovi v 2. rade, ktorého navrhol na túto skutočnosť

vypočuť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného v 2. rade,
teda právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade trvá. Navrhol takisto vyžiadať stanovisko
NBS, či žalovaný v 2. rade má povolenie na poskytovanie a správu úverov.

Žalobkyňa v 1. rade na poslednom pojednávaní sa pripojila k prednesu svojho právneho zástupcu.

Uviedla, že mala vedomosť o tom, čo nastane, ak sa úver nebude splácať, ale žalobcu v 2. rade sa
nepýtala a nezisťovala od neho, či úver spláca. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
jej nebolo doručené, doručené jej bolo až oznámenie o postúpení pohľadávky a výzva od žalovaného
v 3. rade. Trvala na podanom návrhu, aj keď priznala, že po zosplatnení úveru nezaplatili žalovanému
v 2. rade žiadnu sumu.

Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na poslednom pojednávaní uviedla, že pred zosplatnením úveru bola
žalobcovi v 2. rade doručená výzva zo dňa 17.2.2012, ktorou bol vyzvaný na zaplatenie záväzku po
lehote splatnosti a zároveň bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého dlhu. Následne ku dňu
7.6.2013 bol úver zosplatnený. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný si žalobcovia v odbernej lehote

nevyzdvihli.

Právnyzástupcažalovanýchv2.a3.radenaposlednompojednávaníkvznesenýmnámietkamžalobcov
uviedol, že tieto majú podľa jeho názoru iba predĺžiť spor a tieto nemajú žiadne vplyv na prejednávanú
vec. Poznamenal, že žalobkyňa v 1. rade mala možnosť sa oboznámiť s uloženou poštovou zásielkou na

pošte a doposiaľ žiadne námietky k pravosti ani výške pohľadávky nevzniesla. Na prípadné neprevzatie
zásielok pamätajú všeobecné obchodné podmienky, v zmysle ktorých sa aj nevyzdvihnutá zásielka
považuje za doručenú. Ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade neposkytuje úvery, ani žiadne podobné
produkty, preto nie je registrovaný v registri veriteľov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom ich zástupcov a oboznámením
sa s obsahom predložených listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
tento skutkový stav:

Dňa 22.04.2008 žalobca v 2. rade ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu

o úvere č. XXX/XXXX/XX HU, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700 000,-Sk, čiže
23.235,74 eur. Žalobca v 2. rade sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 120,76 eur k 15. dňu bežného kalendárneho mesiaca počnúc 15.07.2008 do 15.06.2031. Dňa
06.06.2008 uzavrela žalobkyňa v 1. rade so žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva č.
ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XX HU, ktorá ju po podpísaní doručila katastrálnemu odboru, vklad záložného

práva bol povolený 01.07.2008. Táto zabezpečovala úver poskytnutý žalobcovi v 2. rade. Predmetom
záložného práva boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXX k.ú. C., a to rodinný dom súpisné číslo X a
parcely KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, KN C XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 465 m2 a KN C XXX - zastavané plochy a nádvoria o.výmere 96 m2, ktoré v tom čase vlastnila žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/1. V súčasnosti sú
spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností obaja žalobcovia, a to každý v podiele 1/2.
Žalobca v 2. rade úver riadne nesplácal, pričom ako sami žalobcovia uviedli v návrhu, úver bol riadne

splácaný do augusta 2010. Výzvou zo dňa 17.2.2012 bol žalobca v 2. rade vyzvaný na zaplatenie
meškajúcich splátok vo výške 511,30 eur najneskôr do 3.3.2012 a zároveň bol upozornený na možnosť
zosplatnenia celého dlhu. Túto výzvu prevzal dňa 13.3.2012. Keďže svoj dlh nesplatil, ku dňa 7.6.2013
vyhlásil žalovaný v 1. rade úver za predčasne splatný a vyzval žalobcov na jeho splatnenie. Zásielky
adresované žalobcom boli uložené na pošte dňa 14.6.2013 a dňa 8.7.2013 sa žalovanému v 1. rade

vrátili neprevzaté s poznámkou pošty „neprevzaté v odbernej lehote“.

Zmluvou zo dňa 26.9.2013 postúpil žalovaný v 1. rade pohľadávku z uvedeného úveru žalovanému v
2. rade, ktorý jeho správou poveril žalovaného v 3. rade. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa
26.9.2013boložalobcomdoručenédňa21.10.2013.Listomzodňa30.9.2013oznámilžalovanýv3.rade
žalobkyni v 1. rade prevzatie správy pohľadávky a začatie výkonu záložného práva a následne výzvami

2.10.2013 a 18.10.2013 ju vyzval na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 552 Obč. zák. pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje
pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Obč. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou

dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a
záloh.

Podľa § 151c ods. 1, 2 Obč. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 151e ods.2 Obč. zák. záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon) neustanovuje inak.

.

Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák. postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.Podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s
dlžníkom.

Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 528 ods. 1 Obč. zák. ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom,

ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá
zabezpečenie záväzku poskytla.

Podľa § 529 ods. 1 Obč. zák. námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou

(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka

zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi
poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch
.medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom od 1.6.2014,
dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným
právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 Eur.

Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník

predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto ustanovenia, môže osoba, ktorá tvrdí,

že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník v predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitnéhopredpisu.Vtomtoprípadejemožnédomáhaťsaneplatnostídražbyajpouplynutítejtolehoty.

V prípade spoločnej dražby je neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa § 36b zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ods. 1 - prechodné ustanovenie k
úpravám účinným od 1.7.2014, dražby, od ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1.7.2014 sa
dokončia podľa predpisov účinných od 1.7.2014.

Právne posúdenie veci:
Podaným návrhom sa žalobcovia domáhajú:1. - určenia neplatnosti ustanovení záložnej zmluvy týkajúcej sa možnosti záložného veriteľa uspokojiť
sa predajom zálohu na dražbe alebo priamym predajom tretej osobe,
2. - zákazu vykonať dražbu nehnuteľností špecifikovaných v návrhu

3. - určenia, že právny vzťah medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade trvá.

Vzhľadom na vznesené námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade a naliehavého
právneho záujmu žalobcov na podanom určovacom žalobcom návrhu sa súd v prvom rade vysporiadal
s týmito námietky, keďže v prípade zistenie, že nie je daná pasívna legitimácia, resp. naliehavý právny

záujme žalobcov, je tu dôvod na zamietnutie návrhu bez skúmania merita veci.

.
V zmysle citovaného § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny

záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by
právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

Žalobcovia ako páni sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určili medze, v rámci ktorých súd
mal poskytnúť ochranu ich právam a právom chráneným záujmom.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré s v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník
na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne

legitimovaný).

Vecnú legitimáciu v spore o určenie neplatnosti zmluvy má zásadne len ten, kto je účastníkom právneho
vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

Účastníkmi zmluvy o úvere boli žalobca v 2. rade ako dlžník - spotrebiteľ a žalovaný v 1. rade ako
veriteľ. Účastníkmi záložnej zmluvy boli žalobkyňa v 1. rade a žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade
postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu so všetkými právami vrátane práv
vyplývajúcim zo zabezpečenia pohľadávky. Týmto došlo k prevodu všetkých práv a povinností z úverovej
aj záložnej zmluvy na žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vo vzťahu k 1. a 2.

výroku navrhovaného žalobného petitu nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade nevykonáva dobrovoľnú dražbu, ani jej výkon nenavrhol. Na tomto nič nemení
skutočnosť, že bol pôvodným veriteľom pohľadávky. Riadnym postúpením pohľadávky sa vlastníkom
pohľadávky stal žalovaný v 2. rade. Žalobcovia namietali toto postúpenie z dôvodu, že postúpenie
pohľadávky nebolo oznámené žalobcom. Z predložených dokladov mal súd preukázané, že výzva na

zaplatenie záväzku po lehote splatnosti bola dňa 24.2.2012 doručená žalobcovi v 2. rade. V tejto výzve
bol upozornený aj na možné následky nezaplatenia dlhu po splatnosti, a to na možnosť vyhlásenia úveru
za predčasne splatný, ako aj na možnosť realizácie zabezpečovacích prostriedkov. Žalobkyňa v 1. rade
nebola účastníčkou úverovej zmluvy, teda ani dlžníčkou, preto nebol dôvod zasielať výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy aj jej. V tomto smere preto súd považuje námietku žalobcov za nedôvodnú a postúpenie

pohľadávky za súladné so zákonom (a to tak Občianskym zákonníkom, ako aj s § 92 ods. 8 zákon
o bankách). Za tohto stavu sa neplatnosti časti záložnej zmluvy a zákazu vykonať dobrovoľnú dražbu
môže žalobcovi domáhať iba proti súčasnému vlastníkovi pohľadávky.

Podobne námietku žalobcov, že žalovaný v 2. rade nemá oprávnenie na poskytovanie a správu úverov

súd považuje za nedôvodnú, pretože žiaden zákon nevyžaduje, aby postúpenie pohľadávky banky po
zosplatnení úveru muselo byť postúpené spoločnosti, ktorá poskytuje alebo spravuje úvery, čo vyplýva
aj z § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd preto dokazovanie navrhované žalobcami na zistenie tejto
skutočnosti nevykonával, pretože pre potreby tohto sporu nemá žiaden význam.
.

Pokiaľ ide o 3. navrhovaný výrok petitu žaloby, že právny vzťah medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným
v 1. rade trvá, v tomto prípade podľa názoru súdu je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. V
prípade jeho vyhovenia by sa výrok rozhodnutia týkal aj priamo žalovaného v 1. rade. Súd však skúmal,či pokiaľ ide o tretí určovací výrok petitu žaloby je daný naliehavý právny záujme žalobcov na takomto
určení a dospel k záveru, že tento nie je daný.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcov ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo ich právne
postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na
splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto
nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý

ovplyvniť právne postavenie žalobcov, a teda mal za následok zmenu ich práv a povinností alebo
postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôžu uplatňovať svoje práva
žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p.

Žalobcovia naliehavý právny záujme vo vzťahu k celému petitu návrhu odôvodňovali tým, že ide o
spotrebiteľskú vec a tým, že môžu prísť o obydlie. Pokiaľ ide o tretí výrok petitu, aj v prípade jeho

vyhovenia by sa na pozícii žalobcov nič nezmenilo. Je evidentné a preukázané, že žalobca v 2. rade
riadne nesplácal úver, v dôsledku čoho bol vyhlásený za predčasne splatný. Aj prípadné určenie, že
právny vzťah medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade trvá, nemá žiadny vplyv na výšku dlhu
žalobcu v 2. rade, ani na jeho povinnosti tento dlh vyrovnať. Skutočnosť, či tento dlh uhradí žalovanému
v 1. alebo v 2. rade nezakladá naliehavý právny záujem.

Z uvedených dôvodov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej
legitimácie žalovaného v 1. rade vo vzťahu k 1. a 2. žalobnému návrhu a pre neexistenciu naliehavého
právneho záujmu vo vzťahu k 3. žalobnému návrhu.

Následne súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti 1. a 2. žalobného návrhu vo vzťahu k žalovaným v 2.
a 3. rade a dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Na určení neplatnosti časti záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje spotrebiteľskú zmluvu, má spotrebiteľ
naliehavý právny záujem, ak sa preukáže, že sa dodávateľ domáha nároku z neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj pri domáhaní sa prípadného zákazu vykonať práva za
takejto podmienky. Súd preto pristúpil k preskúmaniu ustanovení záložnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa
žalobcovia domáhali.

S prihliadnutím na námietku žalobcov v 2. a 3. rade, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu súd poznamenáva,

žepreposúdenietoho,čiideospotrebiteľskúzmluvu,jedôležitéposúdeniepostaveniaobochzmluvných
strán v zmluvnom vzťahu (viď § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák.). Súd nespochybňuje, že v danom prípade
bol žalobcovi v 2. rade poskytnutý hypotekárny úver, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, ani že
v danom prípade je vylúčená aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. je však každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

.dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Keďže je zrejmé, že úver bol žalobcovi v 2. rade poskytnutý ako fyzickej
osobe nepodnikateľovi, ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobcovia neplatnosť časti záložnej zmluvy a zákaz vykonať dobrovoľnú dražbu zásahom do práva na
vlastníctvo, ktoré je vykonávané bez ingerencie súdnej moci a záložca je vystavený iba rozhodovaniu a
vôli záložného veriteľa. Zároveň poukázali na stanovisko Európskej komisie vo veci O. M., N. M. proti
FINANCREAL, s.r.o. a na polemike o súladnosti zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR.

K veci O. M., N. M. proti FINANCREAL, s.r.o. vedenej na Európskom súdnom dvore (ESD) súd
považujezapotrebnéuviesť,ževtejtoveciESD nerozhodol,pretoženávrhnaprejednanieprejudiciálnej
otázky bol vzatý späť. Otázkou prijateľnosti dobrovoľnej dražby sa však ESD zaoberal vo veci C
34/13. Z jeho rozsudku z 10.9.2014 vyplýva záver, že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že

im neodporuje vnútroštátna právna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úpravaprakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

Európsky súdny dvor v uvedenom rozsudku taktiež uviedol že čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13/EHS sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo
dodávateľ so spotrebiteľom je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná
podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží
vnútroštátnemu súdu.

Európsky súdny dvor poukázal na zákon č. 106/2004 Z. z. zo dňa 1.4.2014, ktorým sa zmenil Občiansky
zákonník a aj zákon o dobrovoľných dražbách, ktorým boli zmenené aj procesné pravidlá umožňujúce
súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom
toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní
s tým, ktoré mal pôvodne, a

teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu
(bod 61 rozsudku). Európsky súdny dvor poukázal na ustanovenie § 151m ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, kde sa stanovuje, že predaj na
dražbejemožnéspochybniťvlehote30dníododňaoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhopráva,pričom
osoba, ktorá spochybňuje podmienky predaja disponuje na základe § 21 ods. 2 uvedeného zákona

lehotou v dĺžke 3 mesiacov odo dňa príklepu na to, aby sa obrátila na súd (bod 55 rozsudku). Európsky
súdny dvor taktiež uviedol, že hoci Smernica 93/13/EHS v prípadoch, v ktorých proti sebe stoja predajca
alebo dodávateľ a spotrebiteľ, ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý o týchto sporoch rozhoduje povinnosť
konať aktívne a nezávisle od samotných zmluvných strán, dodržiavanie zásady efektivity nemôže v plnej
miere nahradiť úplnú nečinnosť od dotknutého spotrebiteľa (bod 56 rozsudku).

.

Právnu úpravu platnú v Slovenskej republike týkajúcu sa dobrovoľných dražieb a najmä možností
záložcu - spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv v zmysle tohto zákona a iných zákonov
(najmä OZ a Občianskeho súdneho poriadku) nepovažuje za úpravu, ktorá prakticky znemožňuje alebo

nadmerne sťažuje ochranu práv spotrebiteľa. V tomto je potrebné poukázať aj na zmenu zákona o
dobrovoľných dražbách a súvisiacich zákonov účinnú od 1.6.2014.

Konkrétne na vyššie citované zákonné ustanovenia § 3 ods. 6, § 12 ods. 5 § 21 ods. 2, § 36b zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 1.6.2014

Záložca má ďalej právo domáhať aj vydania predbežného opatrenia pred reálnym vykonaním dražby.
Uvedené ustanovenia umožňujú záložcovi brániť sa po oznámení o začatí výkonu záložného práva, v
priebehu výkonu dobrovoľnej dražby, ako aj po udelení príklepu, pričom najneskôr je potrebné príklep
namietať v lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu. Zmena právnej úpravy v prospech záložcu je aj

úprava minimálnej výšky najnižšieho podania upraveného v § 16 ods. 5 cit. zákona, ktorá v prípade
úspešnej dražby umožňuje mu zbavenie sa svojich záväzkov v čo najväčšom rozsahu.

Zabezpečovacie záložné právo je jedným z prostriedkov zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorý je
upravený zákonom. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 Obč. zák. účinný od 1.7.2014 počíta s

tým, že nárok zo spotrebiteľskej zmluvy môže záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť
aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Účastníci záložnej zmluvy teda mohli zabezpečiť vrátenia
úveru aj záložnou zmluvou, v ktorej bol pre prípad nesplácania úveru dohodnutý predaj zálohu na
dobrovoľnej dražbe.

Žalobcovia ani v návrhu ani na pojednávaniach neuviedli konkrétne dôvody, pre ktoré by záložná zmluva
mala byť v napadanej časti neplatná, ich argumenty v podstatnej miere vychádzali z úvah o nesúladnosti
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR. V tomto smere súd odkazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014, ktorým odmietol návrh Okresného súdu
Pezinok na začatie konania o súlade § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách s čl. 1

ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Ústavný súd poukázal na to, že vyhlásenie veriteľa podľa § 7
ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. nevytvára „exekučný titul“, ale je len jednou z podmienok na vykonanie
dobrovoľnej dražby. Taktiež poznamenal, že súdy majú pri výklade právnych predpisov pristupovať tak,
aby bol ústavne konformný. Žalobcami namietané ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách jepodľa názoru súdu potrebné vykladať ústavne konformne. Priebeh dobrovoľnej dražby je upravený
zákonom a aj samotný Občiansky zákonník počíta s možnosťou uspokojenia veriteľa prostredníctvom
dobrovoľnej dražby aj v spotrebiteľských veciach. Namietať preto neplatnosť dohody zmluvných strán o

možnosti uspokojiť nárok veriteľa predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe len všeobecnými argumentmi
je nepostačujúce. Naviac predmet dobrovoľnej dražby nie je obydlím žalobcov, čo vyplýva z ich
samotných vyjadrení, hypotetický obydlím mal by byť v budúcnosti.

Pokiaľ ide o neplatnosť záložnej zmluvy v časti, ktorá umožňuje veriteľovi uspokojiť svoj nárok priamy

predajom, súd poukazuje na § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinný od 1.7.2014, ktorý umožňuje,
aby sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva
.uspokojil len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitnýchzákonov,čižebuďprostredníctvomdobrovoľnejdražbyalebodražbyvykonanejvexekučnom
konaní (ktorému musí samozrejme predchádzať konanie, v ktorom bude vydaný exekučný titul).
Uvedené znenie Občianskeho zákonníka sa použije aj na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred

1.7.2014 (viď prechodné ustanovenia k úpravám Občianskeho zákonníka účinným od 1.7.2014 - § 879r).
Veriteľ teda nie je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho nároku priamym predajom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä na to, že záložná zmluva v časti týkajúcej sa možnosti
veriteľa uspokojiť svoj nárok na dobrovoľnej dražbe bola uzavretá v súlade so zákonom a súd nezistil

skutočnosti, že by uvedený výkon bol v rozpore so zákonom, nie je dôvod ani zakázať žalovaným v 2.
a 3. rade vykonať túto dražbu (žalovaný v 1. rade v tejto časti nie je v zmysle vyššie uvedené pasívne
legitimovaný).

Súd preto s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti zamietol návrh z vyššie

uvedených dôvodov. Keďže návrh bol zamietnutý, je bezpredmetný aj návrh žalobcov na prerušenie
konania za účelom predloženie prejudiciálnych otázok Ústavnému súdu SR, pričom ako už súd vyššie
uviedol, tieto je možné vykladať v súlade s Ústavou SR.

Na záver sa žiada uviesť, že zmyslom ochrany spotrebiteľa ako jedného z princípov, na ktorých

je fungovanie Európskej únie založené, je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Uvedené sa deje aj rozhodovacou činnosťou súdov, ktorá
vyvažuje túto faktickú nerovnosť. Ochrana spotrebiteľa však neznamená, že tento nie je povinný
dodržiavať svoje záväzky. Spotrebitelia by mali konať obozretne a svoje zmluvné povinnosti dodržiavať
(bod 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008). Ak svoje

povinnosti porušia, aj oni musia znášať následky svojho konania. V takom prípade sú aj oni povinní
strpieť zásah aj do svojej majetkovej sféry za účelom uspokojenia práv veriteľa, samozrejme za
dodržania príslušných zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol podľa 151 ods. 3 O. s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne

samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
.b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.