Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, December 18, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610209473
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1610209473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Š. D.,
L.. XX.XX.XXXX, J. T. X, D., zast. advokátskou kanceláriou Consilior Iuris, s. r. o., IČO: 47 231 157,
so sídlom Radlinského 51, Bratislava, proti žalovaným: 1/. S. D., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX,
D., X.ast. advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, X/ S. D.,
L.. XX.XX.XXXX, J. L. A.. XXX/XX, D., X/ S. D., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX, D., X/ C. D., L..
XX.XX.XXXX, J. L. A.. XXX/XX, D., X/ G. D., L.. XX.XX.XXXX, J. L. A.. XXX/XX, D., o určenie neplatnosti
darovacích zmlúv a o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Malacky zo dňa 30. marca 2021, č.k. 7C/369/2010-903, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej 1/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným 2/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti určenia
vlastníctva zamietol, v časti určenia neplatnosti darovacích zmlúv odmietol, žalovaným 1/, 3/ a

pôvodnému žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a štátu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou pôvodne voči žalovanej 1/ domáhal
určenia neplatnosti darovacích zmlúv V-2578/06, právoplatnej dňa 22.08.2006, V-1663/07, právoplatnej

dňa 25.06.2007 a V-4363/09, právoplatnej dňa 23.12.2009 tvrdiac, že žalovaná 1/, v snahe získať
neprimerané výhody a obísť dedenie zo zákona, pripravila tieto darovacie zmluvy a zariadila, aby
ich podpísala ako darkyňa jej matka, nebohá T. D., ktorá však bola veľmi chorá a okrem iných
ťažkých diagnóz je v správe UNsP Milosrdní bratia v Bratislave (ďalej len „nemocnica Milosrdní bratia“)
konštatovaná stredne ťažká demencia. S poukazom na ust. § 38 ods. 2 Obč. zák. tvrdil, že táto diagnóza,
ktorá u nej pretrvávala viac ako päť rokov, dokazuje, že právne úkony, ktoré urobila pri darovaní, sú
neplatné. Žalovaná 1/ nesúhlasila tvrdiac, že nebohá T. D. psychickou chorobou v čase vykonania

namietaných úkonov netrpela a nemala obmedzenú zmluvnú voľnosť. Boli vykonané na základe jej
priania a rozhodnutia. Žalobu žiadala zamietnuť.3. Poukázal na to, že prvým rozsudkom č.k. 7C/369/2010-153 zo dňa 23.04.2015 žalobu zamietol
ako nedôvodnú. V predmetnom rozhodnutí ustálil, že počas života darkyne T. D. jej duševný stav
nikto nespochybňoval, jej podpisy na darovacích zmluvách boli overené matrikou a predložené na

zápis vkladu vlastníctva, ktorý bol vo všetkých troch prípadoch povolený. Ďalej uviedol, že C.. I. Y.,
znalkyni z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, uložil oboznámiť sa so zdravotnou
dokumentáciou nebohej T. D. a vyjadriť sa, či jej zdravotný stav umožňoval v dňoch 19.07.2006,
03.04.2007a10.11.2009vykonaťtaképrejavyvôle,ktorébynevzbudzovalipochybnostiotom,čochcela
prejaviť a či jej rozpoznávacie schopnosti jej v týchto dňoch umožňovali urobiť právny úkon slobodne,

vážne a zrozumiteľne. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že psychický stav nebohej T. D. ku dňom
19.07.2006, 03.04.2007 a 10.11.2009 jej umožňoval vykonať uvedené prejavy vôle bez pochybností o
tom, čo chcela prejaviť, jej rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované a umožnili jej robiť akékoľvek
právne úkony slobodne, vážne a zrozumiteľne. Dospel potom k záveru, že zdravotný stav nebohej T. D.
bol v čase podpisu darovacích zmlúv primeraný jej veku, bola spôsobilá vykonávať akékoľvek právne
úkony slobodne, vážne a zrozumiteľne a netrpela žiadnou psychickou poruchou. Záverom poukázal aj

na nesprávnosť podanej žaloby, pretože účastníkmi darovacej zmluvy zo dňa 03.04.2007 boli aj T. D. S.
S. D. ako obdarovaní, pričom žalobca podal žalobu iba voči žalovanej 1/.

4. Konštatoval, že na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/594/2015-270
zo dňa 31.05.2017 tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Citoval zo zrušujúceho uznesenia závery odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že z celého dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by mal súd k dispozícii originály darovacích zmlúv, a
že by ustálil, že predložené fotokópie s originálmi súhlasia. Vzhľadom na zlú kvalitu fotokópií darovacích
zmlúv datovaných dňa 10.11.2009 a zrejme dňa 19.07.2006 (dátum je na kópii nečitateľný) v časti
overenia podpisu darkyne, nie je možné z týchto fotokópií prijať vôbec žiadny záver o overení podpisu

darkyne, keďže doložka o overení jej podpisu je v oboch prípadoch úplne nečitateľná, a nie je z nej
možné zistiť, kto vlastne podpis darkyne overil. Závery súdu prvej inštancie o tom, že podpisy darkyne
boli na všetkých darovacích zmluvách overené, vyhodnotil za predčasný a nepreskúmateľný. Súdu prvej
inštancie tiež vytkol, že zadanie znaleckého dokazovania bolo vadné a znalecký posudok znalkyne C..
I. Y., ktorým súd zdôvodnil zamietnutie žaloby, nie je v konaní použiteľný, keďže nebohá T. D. urobila

prejavy vôle dňa 03.05.2007, dňa 25.11.2009 a v neustálený deň, ku ktorým však nebol psychický
stav darkyne skúmaný nebol. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že vôbec neskúmal naliehavý právny
záujem žalobcu na ním požadovanom určení, hoci určovacia žaloba podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.
bola za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku prípustná len v prípade, ak žalobca preukázal na
určení naliehavý právny záujem, ktorý musel byť daný aj v čase rozhodovania o jeho žalobe. Citoval v

súčasnosti platné a účinné ust. § 137 C.s.p., ktoré sa vzhľadom na priamu aplikabilitu vzťahuje aj na
posudzovanú vec a vysvetlil, že žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného
právneho predpisu nevyplýva, je vadný a pokiaľ vady takejto žaloby nie sú odstránené, je potrebné ju
s poukazom na ust. § 129 C.s.p. odmietnuť.

5. Následne na návrh žalobcu uznesením č.k. 7C/369/2010-332 zo dňa 25.08.2017 pripustil vstup
pôvodného žalovaného 2/ (T. D.) S. Ž. X/ (S. D.) do konania a pripustil zmenu žaloby. Vo vzťahu
k zneniu žalobného návrhu, ktorý navrhol žalobca uviedol, že v danom prípade nejde o alternatívny
žalobný návrh tak, ako ho označoval žalobca, ale o samostatné žalobné návrhy - tri žalobné návrhy o
neplatnosť troch darovacích zmlúv a žalobný návrh na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Vo

vzťahu k neplatnosti troch darovacích zmlúv vyzval žalobcu, aby uviedol, z akého právneho predpisu
vyplýva možnosť domáhať sa neplatnosti darovacích zmlúv. Žalobca odôvodňoval svoju žalobu v časti
neplatnosti darovacích zmlúv tým, že možnosť domáhať sa takejto neplatnosti vyplýva z ust. § 38 ods.
1 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na to, že žalobca rozšíril svoju žalobu o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, v rámci ktorej súd rieši predbežnú otázku platnosti darovacích

zmlúv, ktoré zabránili tomu, aby predmetné nehnuteľnosti stali dedičstvom, vyhodnotil, že žaloba o
neplatnosťtrochdarovacíchzmlúvsastalanadbytočnou.Konštatovaltiež,žežalobcavadusvojejžaloby
o neplatnosť darovacích zmlúv neodstránil, preto ju podľa § 129 C.s.p. v tejto časti aj s poukazom na
odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu odmietol.

6. Vo vzťahu k druhému žalobnému návrhu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej 1), žalovaného 3), výsluchom znalkýň C.. I. Y., C.. G. P. S. C..
R. Ž., darovacou zmluvou zo dňa 19.07.2006, vkladovým spisom 2978/06, darovacou zmluvou zo dňa
03.04.2007, vkladovým spisom XXXX/XX, darovacou zmluvou zo dňa 10.11.2009, vkladovým spisomXXXX/XX, kópiami poštových poukážok žalobcu, oznámením o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.05.2011, čestným prehlásením T. D., K. J., X. L., B. R.B. T., S. E.,
M. D., K. V. S. S. C., G. C.. C. zo dňa 15.08.2012, znaleckým posudkom č. 17/2012 C.. Y., znaleckým

posudkom č. 5/2016 C.. P., doplnením č. 1 k znaleckému posudku C.. P., znaleckým posudkom č.
6/2018 C.. Ž., B. I. D., S. D., darovacou zmluvou zo dňa 15.03.2006 medzi nebohou T. D. a žalobcom,
darovacou zmluvou zo dňa 14.12.2007 medzi nebohou T. D. S. M. S. S. D., darovacou zmluvou zo dňa
24.10.2006 medzi nebohou T. D. S. T. D., listom nemocnice Milosrdní bratia zo dňa 07.01.2011 spolu
s prílohami, oznámením znalkyne Ľ. J. zo dňa 03.08.2020 a zo dňa 20.09.2020, vkladovým D. Č.. E.

XXX/XX. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení mal za preukázaný s odôvodnením,
že takouto žalobou sa odstráni spornosť vlastníctva k veci, teda či sa má konkrétna vec prejednať
v dedičstve, pričom sa v konečnom dôsledku zmení postavenie žalobcu, žalovanej 1/ a pôvodného
žalovaného 2/, keďže sú dedičmi zo zákona a sú uvedení aj v závete.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 19.07.2006 bola uzatvorená

darovaciazmluvamedzinebohouT.D.akodarkyňouažalovanou1/akoobdarovanou,ktorejpredmetom
bolo darovanie nehnuteľnosti zapísanej na B. Č.. XXXX pre T.. Ú.X.. D. S. G.. O.. „. Č.. XXXX/XX S. M.
G. M. E. XXXX C.2 E. G. X/X. Podpis darkyne bol overený toho istého dňa na Mestskom úrade Stupava.
Uvedená darovacia zmluva bola zavkladovaná pod Č.. E.-XXXX/XX. Dňa 03.04.2007 bola uzatvorená
darovacia zmluva medzi nebohou T. D. ako darkyňou a žalovanými 1/ až 3/ ako obdarovanými, ktorej

predmetom bolo darovanie nehnuteľností zapísaných na LE. Č.. XXXX pre T.. Ú.. C. W. S. G.. O.. „.
Č.. XXXX/X S. M. G. S. G.. Č.. XXXX/X S. orná pôda v rôznych podieloch. Podpis darkyne bol overený
dňa 03.05.2007 na Notárskom úrade I.. F.. Uvedená darovacia zmluva bola X. G. Č.. E.-XXXX/XX. Dňa
10.11.2009 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi nebohou T. D. ako darkyňou a žalovanou 1/ ako
obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti zapísanej na B. Č.. XXXX pre T.. Ú.X..

C. W. S. G.. O.. „. Č.. XXXX/X S. M. G. M. E. XXX C.2 S. D. D. D.G.. Č.. XXX D. na G.. Č., XXXX/X E.
G. X/X. Podpis darkyne bol overený dňa 25.11.2009 na Mestskom úrade Stupava. Uvedená darovacia
zmluva bola zavkladovaná pod Č.. E.-XXXX/XX. Ďalej zistil, že na základe darovacej zmluvy zo dňa
15.03.2006 darovala nebohá T. D. nehnuteľnosti nachádzajúce v T.. Ú.. D. žalobcovi ako obdarovanému.
Ďalšou darovacou zmluvou zo dňa 24.10.2006 darovala nebohá T. D. nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v T.. Ú.. D. pôvodnému žalovanému 2/. Darovacou zmluvou zo dňa 14.12.2007 darovala nebohá T. D.
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v T.. Ú.. D. dcéram žalobcu M. D. S. S. D.. Dňa 03.05.2007 nebohá T. D.
spísala na Notárskom úrade I.. F. závet, na základe ktorého všetok svoj majetok ku dňu smrti odkázala
svojim trom deťom (žalobcovi, žalovanej 1/ a pôvodnému žalovanému 2/). V znaleckom posudku č.
40/2015 vyhotovenom na objednávku žalobcu znalec C.. C. T. konštatoval, že na základe predložených

porovnávacích podpisov nie je možné potvrdiť, že sporné podpisy na kópiách sporných písomností sú
pravými podpismi T. D..

8. Uviedol, že súdom ustanovená znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
C.. I. Y. v znaleckom posudku č. 17/2012 na otázky položené súdom odpovedala tak, že psychický

zdravotný stav nebohej T. D. ku dňom 19.07.2006, 03.04.2007 a 10.11.2009 bol taký, že jej umožnil
vykonať také prejavy vôle bez pochybností o tom, čo chcela prejaviť a jej rozpoznávacie schopnosti
k týmto dňom boli plne zachované a umožnili jej robiť akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne a
zrozumiteľne. Znalkyňa analýzou údajov zo zdravotnej dokumentácie zistila, že nebohá T. D. neudávala
v blízkom príbuzenstve výskyt duševnej poruchy. V osobnej anamnéze nebohej zaznamenanej v

zdravotnej dokumentácii je jeden záznam z konziliárneho psychiatrického vyšetrenia realizovaného
15.10.2010 počas hospitalizácie na oddelení LDCH MB v Bratislave a tiež psychiatrické vyšetrenie
v rámci konzília v Nemocnici v Malackách dňa 12.11.2010. Pri vyšetrení zo dňa 15.10.2010 bolo
zistené,žepacientkajelenľahkodezorientovaná,ubolená,komunikuje,vobsahochmysleniaprevládajú
témy súvisiace s jej zdravotným stavom. Chorobné obsahy myslenia neboli prítomné. Skríningovým

testom MMSE bola kvantifikovaná kognitívna porucha (16 bodov) na stredne ťažký stupeň. Vedomie
pacientky bolo jasné. Stav pacientky bol hodnotený len na základe uvedenej kognitívnej poruchy
ako S. K. D. Ť. D., pričom okrem kognitívnej poruchy neboli u pacientky pozorované žiadne iné G.
G., ktoré by sa pri stredne ťažkom stupni demencie vyskytovali. Vzhľadom na uvedené znalkyňa
uviedla, že K. S. K. je sporná, keďže táto G. L. G. sa rozvíja postupne od ľahkej formy k ťažším

prejavom. V zdravotnej dokumentácii však chýbajú údaje o tom, že by pacientka mala takéto poruchy.
Kognitívna porucha všeobecne znamená poruchu poznávacích procesov ako je pamäť, pozornosť,
myslenie, intelekt a tiež pri stredne ťažkom stupni demencie by sa nutne mali vyskytovať aj poruchy
exekutívnych (výkonových) funkcií prejavujúcich sa pri plánovaní a vykonávaní komplexných činností aporucha súdnosti. Pri predchádzajúcich opakovaných hospitalizáciách nepreukazovala stavy porušenej
orientácie, komunikovala vždy primerane a spolupracovala pri vyšetreniach. Tiež CT nálezom na mozgu
v júni 2008 bola zistená len veku G. S. C.. Nebohá T. D. netrpela stavmi porušeného vedomia až na

terminálne štádium v novembri 2010, kedy po prekonaní ložiskovej C. W. sa vyskytli stavy zmätenosti.
V zdravotnej dokumentácii taktiež absentujú záznamy, ktoré by poukazovali na to, že nebohá T. D.
v priebehu svojho života trpela prípadne aj prechodnými psychotickými poruchami, ktoré by mohli
ovplyvniť jej schopnosť rozhodovať o vlastných veciach. Súd prvej inštancie následne vypočul znalkyňu
C..I.Y.,ktorásavcelomrozsahupridržalasvojhoznaleckéhoposudkuauviedla,ževčasepodpisovania

predmetných darovacích zmlúv neboli u nebohej T. D. zistené žiadne psychiatrické zmeny. Na otázku
žalobcu ohľadom prekonania troch mozgových porážok u nebohej T. D. uviedla, že mozgové príhody
nemusia byť dôvodom pre psychické zmeny a zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že prekonané
cievne mozgové príhody neviedli k zmene jej psychických ani rozpoznávacích vlastností. Vo vzťahu
ku screeningovému testu absolvovanému v nemocnici u Milosrdných bratov uviedla, že toto vyšetrenie
nebolo indikované lekárom, a že T. D. bola pri tejto hospitalizácii liečená pre zlomeninu stavca chrbtice,

preto mohol byť výsledok testu ovplyvnený analgetikami, ktoré užívala. Výsledok tohto testu nebol
zásadný pre stanovenie K. S. Q.. Okrem toho uvedené vyšetrenie bolo realizované mesiac pred smrťou.
Ani podrobnejšie vysvetlenie C.. J., ktorá toto vyšetrenie realizovala, by nemalo vplyv na jej závery.
Znalkyňa trvala na tom, že keď nebohá T. D. podpisovala predmetné darovacie zmluvy, neboli u nej
zistené žiadne psychiatrické zmeny.

9. Zo znaleckého posudku č. 5/2016 vypracovaného na žiadosť žalobcu znalkyňou C.. G. P. súd
prvej inštancie zistil, že psychický stav nebohej T. D. bol zmenený depresívne úzkostnou poruchou,
nedostatočne liečenou, a že jej úsudková, rozhodovacia a rozpoznávacia schopnosť bola zmenená
chorobným procesom s postupnou progresiou ochorenia. Jej psychický stav ku dňu 19.07.2006,

03.04.2007 a 10.11.2009 bol ovplyvnený takou duševnou chorobou, ktorá jej neumožňovala domyslieť
dôsledky svojho konania. Znalkyňa zároveň zistila, že pacientka trpela zmiešanou formou demencie s
postupnou progresiou. V znaleckom posudku uvádza, že nebohá T. D. podpísala prvú darovaciu zmluvu
19.07.2006. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že v tom čase mala závažné T. M. S. Q., ktorá nebola
stabilizovaná, čo znamená, že hladiny N. sa pohybovali smerom T. Y. S. Y.É., čo sa prejavuje zmenou

psychických funkcií poruchou vedomia, poruchou orientácie, afektívnej zmene, poruche vnútorného
prostredia. Z interného vyšetrenia C.. T. dňa 20.09.2002 vyplýva, že v čase podpisu T. D. trpela S.Ó. C..
Už vtedy sa jednalo o E. M. G. - Ľ. K., ktorá sa nemusela prejavovať v denných aktivitách. Myslenie v
rámci tejto poruchy je zmenené v zmysle dynamiky myslenia, logických operácií, analytického myslenia.
C.. P. na I. L. vyšetrení zo dňa 15.02.2006 predpísala Z. D. X,X. Z daného vyplýva, že T. D. v období

podpisu zmluvy následkom T. M. - G. K. V. W.. D., D. S. S. P. W., X. R. V. Ľ. T. XX %., A.Á. S., P. Ú.,
K. S. W.. Ďalším závažným faktom v rozvoji psychických zmien u nej bolo užívanie M. P. T. G. C.. P.
dňa 15.02.2006. Znalkyňa má za to, že užívanie opiátov bolo u T. D. dlhodobé, nakoľko trpela S. D.. Pri
užívaní liekov na Q., D., C., S., E., S. a pri základných ochoreniach ktoré mala, P. M. L. ovplyvnili G.
V. v zmysle kognitívnych zmien. Záverom znalkyňa prišla k záveru že T. D. v čase podpisu darovacej

zmluvy 19.07.2006 na základe mnohočetných premenných ukazovateľov mala G. G., ktoré súviseli s K.
G., S. D., G. T. V. na X. E. K. E. X. M. C., S. V., O., Ú.D. D.. T. D. podpisuje druhú darovaciu zmluvu
03.04.2007 v deň prepustenia z hospitalizácie u Milosrdných Bratov Bratislava interné oddelenie od
26.03.2007 do 03.04.2007, kde bola prijatá pre metabolický syndróm - nestále hodnoty N., G. na T.O.
W. D. Y. P. XXX/XXX, a oproti roku 2006 s zhoršením S. - K.Á. T. W. C.. V tom čase naďalej užívala

lieky na K., Ú. B. - G. C.. T. 15.03.2007. Neurológ jej dňa 09.07.2007 predpisuje G.. Znalkyňa prišla
preštudovanímzdravotnejdokumentácieohľadomdarovacejzmluvyzodňa03.04.2007,ktorúmalaT.D.
podpísaťvdeňprepusteniazhospitalizácie,kzáveru,žedarovaciazmluvazhľadiskapsychickéhostavu
nemohla byť ňou napísaná ani skoncipovaná, nakoľko ležala v ťažkom zdravotnom stave v nemocnici u
Milosrdných Bratov Bratislava. V čase podpisu zmluvy trpela zmiešanou demenciou, vzhľadom k K. Ú.

D. S. X. K. nebola plne schopná posúdiť celý predmet darovacej zmluvy, akt podpisu sa javí skôr ako
vyhovenie príbuznému v čase citového rozpoloženia z hospitalizácie, strachu zo smrti a bilancovania
svojho života na nemocničnom lôžku. V čase podpisu nevedela so 100 % určitosťou zhodnotiť dopad
podpisu zmluvy na jej ďalší život a dopad tohto činu na vzťahy v rámci rodiny. T.na D. podpisuje tretiu
darovaciu zmluvu 10.11.2009, v druhý deň počas hospitalizácie na Internom oddelení FnSP Bratislava

09.11.2009 - 18.11.2009, čiže jeden deň po privezení RZP pre akútny infarkt myokardu. Znalkyňa mala
zato,žepodpisdarovacejzmluvyprebeholnalôžkuinternéhooddelenia,ačibolaT.D.vtakomtelesnom
a psychickom stave, že bola schopná danú zmluvu podpísať, ponechala na hodnotenie súdom. Dňa
12.11.2009 v rámci hospitalizácie L. G. S.. Pacientka počas tejto hospitalizácie utrpela W. C.. V dňoch09.02.2008 - 07.03.2008 bola hospitalizovaná pre L. S. G.. Neurológ konštatuje M. G.. Znalkyňa mala za
to, že v tomto období trpela X. K. E. Ť. D. S. S. D. Ť. D.. Na základe dokumentácie badať zjednodušenie
myšlienkových pochodov, narušenie abstraktného myslenia, zmeny osobnosti premorbídne simplexnej,

náladovosť v správaní, tendencie vyhovieť každému bez domyslenia dopadu svojho konania. Prítomná
je strata iniciatívy a sociálna izolácia. Popri tejto progredujúcej zmene psychických funkcií sú prítomné u
ťS. E. K. skokovité zmeny, ktoré sa môžu prejavovať nezávisle zhoršením G. C. G. S. G., C.. V doplnení
k znaleckému posudku znalkyňa uviedla, že ku dňom 03.05.20078 a 25.11.2009 bol psychický stav L.
T. D. ovplyvnený takými psychickými ochoreniami, ktoré jej neumožňovali domyslieť dôsledky svojho

konania. Jej schopnosť posúdiť konanie bola ovplyvnená v dôsledku vymiznutia racionálnej kontroly a
v dôsledku zvýšenej D. G. G. M.. Znalkyňa C.. P. vyhotovila doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č.
5/2016, v ktorom konštatovala, že ku dňom 03.05.2007 a 25.11.2009 bol psychický stav nebohej T. D.
ovplyvnený takými psychickými ochoreniami, ktoré jej neumožňovali domyslieť dôsledky svojho konania.
Jej schopnosť posúdiť vlastné konanie bola ovplyvnená v dôsledku vymiznutia racionálnej kontroly a v
dôsledku zvýšenej sugestibility pri psychickom ochorení.

10. Z dôvodu existencie dvoch rozdielnych znaleckých posudkov súd na návrh žalobcu nariadil nové
znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu C.. R. Ž., znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 06/2018 uviedla, že duševný stav nebohej T. D.
v dňoch vykonania predmetných právnych úkonov ku dňom 19.07.2006, 03.05.2007 a 25.11.2009 jej

umožňoval vykonávať také prejavy vôle, ktoré by nevzbudzovali pochybnosti o tom, čo chcela prejaviť,
jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti k uvedeným dňom boli také, že jej umožňovali urobiť akýkoľvek
právny úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Znalkyňa v posudku konštatovala, že mala k
dispozíciipomernebohatúzdravotnúdokumentáciu.Znalkyňasaoboznámilaajsvykonanýmivýsluchmi
sporových strán, s písomnými vyjadreniami rôznych rodinných príslušníkov, ktoré sú obsahom spisu

a napokon aj so znaleckým posudkom C.. Y. č. 17/2012 a znaleckým posudkom C.. P. č. 5/2016. V
osobe posudzovanej poručiteľky, ktorá zomrela v závere roku 2010 išlo o vdovu, ktorá žila samostatne
vo svojom dome, vo vysokom veku už s opaterou rodiny a najatej opatrovateľky. Opateru si vyžiadal
zdravotný - somatický stav pri jej G. D. P. D. S. Ť. D. G. Ú.. Nebohá udržiavala kontakt s rodinou
a prejavovala aktívny prístup vo veci spravodlivého rozdelenia majetku medzi jej deti - podľa jej

vlastných kritérií. Mala záujem vykonať patričné právne úkony ešte za života a trvala na tom. Svoj
postoj nezmenila, nerobila zmätočné protichodné rozhodnutia, ale postupne delila jej majetok tak, aby
to bolo z jej pohľadu spravodlivé. Právne úkony vykonala postupne s časovým odstupom. Znalkyňa
chronologicky porovnala v zdravotnej dokumentácií popisovaný psychický a zdravotný stav poručiteľky
s časovým údajom vykonaných právnych úkonov. Čo sa týka právneho úkonu dňa 19.07.2006 (1.

darovacia zmluva): v roku 2005 podávané lieky na E. P. T., B. pre G. D. E. X. G., B. na Ž.W., S. pre
T. J., E. O. XXXX C. L. E. J. X. M. G. X., M. G., ktorá sa v roku 2004 a v roku 2005 už neopakuje: už
v roku 2004 mala podávaný B. X C. na L., bez uvedenia indikácie: v záznamoch sú diagnózy skupiny
W. E. C. - P..I.. Q. M.. V roku 2006 pribudli lieky na cA., B. J. G. L.. X K. Y. E. K. XXXX na Klinike
pracovného lekárstva a toxikológie pre 2 týždne trvajúce bolesti R. S. J. na Y. /. B. A. S.; uvádzala

samostatne anamnestické údaje, aj údaj o liekových alergiách. V danom období nie sú žiadne zmienky
o G. G.. G. je liek na zlepšenie činnosti mozgu aj z indikácie C. S., bol podávaný krátko: B. I.e často
užívaný D. J., ordinovaný praktickými lekármi o.i. aj z indikácie poruchy spánku. Právny úkon 03.05.2007
(Druhá darovacia zmluva): vo februári mala vykonané neurologické vyšetrenie pre opakované závraty
a pády, opuchy nôh k večeru, tinnitus. Málo pila tekutiny. Stav diagnostikovaný ako prejav L. T. X.

C. O. E. W. Q. E. G. T. Q., čo zodpovedalo za popisované príznaky, aj pri zanedbávaní pitia tekutín
(čo je pomerne bežné u starých ľudí). Boli ordinované lieky C., K., L., W., G., K. G. P., G. V.. J., G.
XXXX C. X-X-X, R. O.. Dňa 09.02.2008 - 07.03.2008 bola hospitalizovaná na odporučenie kardiológa
na internom oddelení pre ischemickú chorobu srdca bolestivú formu opäť primerane komunikovala:
subjektívne udávala M. L. K. Č. S. J. L., Q., J., P. Q. P., L. I. P. G. J. E. M. D. X. E.S. K. T., schudla za

2 roky 20 kg. Ani počas tejto hospitalizácie neboli popisované zmeny psychického stavu, uvádza sa:
pri vedomí, orientovaná osobou, miestom i časom, kontakt primeraný, poloha aktívna, postoj chôdza
s oporou 1 paličky. Užívanie G. - G. D. L. - R. malo zlepšiť prekrvenie mozgu a zlepšenie jeho
činnosti pri závratoch a pískaní v ušiach - ale to nedokazuje prítomnosť demencie: veľa ľudí s cievnym
ochorením mozgu ich užíva aj ako prevenciu pred ďalšími dôsledkami cievneho ochorenia mozgu.

Právny úkon 25.11.2009 (tretia darovacia zmluva): 25.06.2008 ráno niekto zvonil cca o 7:00 hodine,
išla otvoriť a spadla na chodbe. Udrela si ľavý bok, ľavú HK, ľavú časť tváre. Celý pád a aj to čo po
ňom nasledovalo si pamätá, pokúšala sa ísť k telefónu, ale nemohla sa postaviť tak sa plazila Zavolala
telefonicky nakoniec nevestu. Nebola pohryzená ani pomočená, a keďže si všetko pamätala, nebolaani v bezvedomí. Tento úraz nezanechal žiadne následky. Hospitalizácia na Internom oddelení 09.11.
- 18.11.2009 pre bolesti na hrudníku posledných 10-11 dní; o 19.30 po príchode RZP bol nameraný P.
XXX/XXX C., G. XX/min. reg., na ambulancii sa už cítila lepšie, bolesti na hrudníku i nauzea ustúpili

po podanej liečbe, nezvracala. Objektívny nález: pri vedomí, orientovaná osobou, miestom i časom,
kontakt bol primeraný, poloha aktívna na posteli. Ani v čase medzi týmito právnymi úkonmi neboli
popisované psychické zmeny, nebolo vyslovené podozrenie na demenciu, nebolo iniciované cielené
vyšetrenie u neurológa či psychiatra pre poruchy pamäti. Sporné psychiatrické konzílium bolo v konané
až v októbri 2010 takmer rok po poslednom právnom úkone a diagnóza demencia vznikla vlastne iba

na základe jediného konziliárneho vyšetrenia - ktoré ani zďaleka nemôže byť tak kvalitné, ako keď
psychiater či neurológ vyšetruje na svojom pracovisku, v dostatočnom čase, aj opakovane, s využitím
potrebných diferenciálne diagnostických vyšetrení (biochemické vyšetrenia, neurologické vyšetrenie,
neurozobrazovacie vyšetrenie, interné vyšetrenie a event. i iné). Kritériom, ktoré podľa Medzinárodnej
klasifikácie platí je, že D. K. so svojimi špecifickými poruchami kognitívnych funkcií má trvať minimálne
pol roka, až potom možno stanoviť túto diagnózu. Nemôže postačovať iba jediný údaj o tom, že

poruchy pamäti a dezorientácia trvajú 3 roky - bez toho, aby to malo oporu v zdravotnej dokumentácii,
pomocných E. S. Y. od ľudí, korí s pacientom trávili viac času (napríklad praktická lekárka, ktorá si
viedla starostlivo zdravotnú dokumentáciu a chorú navštevovala i v domácom prostredí). A zvlášť keď
tento údaj nekoreluje s inými signifikantnými javmi v živote pacienta. Dezorientácia starého človeka
s S.X. C. Q. môže vzniknúť iba ako prechodný stav v priebehu telesného ochorenia (somatogénne)

a ako porucha vznikla, tak sa po zlepšení telesného ochorenia spontánne upraví, a môže to byť až
do pôvodného stavu. Zmienka o organickom G. W.. - čiže počínajúcom - v neurologickom vyšetrení
je označením stavu, kedy organické ochorenie (v tomto prípade cievne ochorenie) mozgu podmieňuje
nejaké konkrétne psychické príznaky (môže to byť spomalená dynamika psychických dejov, porA. S.,
K. G. G., D. G. S. - P. pojem sa klinicky spája s prechodným priebehom a O.) čiže po prechodnom

výskyte sa psychické funkcie vrátia do pôvodného stavu. Atrofia mozgu na vyšetrení CT sama osebe
nemusí mať žiadny klinický korelát - môže sa jednať iba o prirodzené starnutie mozgu (v nálezoch
popisované ako S.). Dôležité je, ako ten ktorý človek autonómne existuje, ako vníma okolitú realitu, aký
má úsudok. Absolutizovať výpovednú hodnotu CT mozgu bez ďalších oporných bodov diagnostiky by
bolo nevedecké, pretože je známym faktom, že mnohí ľudia so zistenou atrofiou mozgu nejavia žiadne

známky úbytku rozumových a poznávacích schopností (presnejšie kognitívnych funkcií). Čiže nejde o
jednoznačný dôkaz prítomnosti demencie. X. C.. Y. - tak ako aj súčasná expertíza - vo svojom posudku
nenachádza žiadne relevantné podklady pre to, aby boli spochybnené právne úkony posudzovanej. Je
nutné poznamenať, že predmetné právne úkony nie sú ani v príkrom rozpore s prirodzeným uvažovaním
a postojmi posudzovanej T.. D. z minulosti, ale vyplývajú logicky z kontextu jej života, trvala na nich a ako

už bolo povedané - nedala sa odkloniť vo svojom zámere. X. C.. P. vo svojom posudku podáva najmä tie
udalosti a podklady pre svoje závery, ktoré hovoria pre to, že nebohá T.. D. nebola schopná predmetné
právne úkony vykonať z dôvodu demencie. Vychádza z početných telesných ochorení posudzovanej
a možných, ale nie istých, následkov takýchto ochorení na psychike chorého. Existenciu manipulácie
a zámerov obdarovanej - žalovanej dcéry vyvodzuje z nesprávne interpretovaných dátumov vykonania

právnych úkonov. V podstate zdôrazňuje existenciu M. D. - T. S. S. L. A. K. na T. V. (G., M., Ú. R..)
Cituje konziliárne vyšetrenie C.. J., ktoré je 11 mesiacov po ostatnom právnom úkone a nepodrobuje jeho
závery kritickému prehodnoteniu aké sú uvedené vyššie. Na strane 10 popisuje prítomnosť symptómov,
sprevádzajúcich demenciu - ktoré sa ale u posudzovanej nevyskytovali - neboli objektívne v časovom
horizonte predmetných právnych úkonov nikde zachytené. Tiež je nedostatočne odôvodnené klásť

mimoriadny dôraz na test MMSE, ktorý je orientačný a vo svojich výsledkoch aj u toho istého jedinca
veľmi variabilný. C.. J. sa neopierala iba o tento test - ako skúsená E. N. vie o jeho výpovedných limitoch.
Ale ak bola informovaná, že G. D. už tri roky nazad silne zabúdala, mal tento test pre ňu podpornú
diagnostickú hodnotu. Pacientka až pred smrťou bola klinicky závažne psychicky S., S. L. K. - to však
bolo v terminálnom štádiu jej ochorení s nálezom čerstvého ložiska nedokrvenia mozgu a to až rok po

poslednom právnom úkone.

11. Dokazovanie vykonal aj konfrontáciou znalkýň, ktoré vo veci podali znalecké posudky.

12. Uviedol, že znalkyňa C.. Y. potvrdila, že mala k dispozícii kompletnú spisovú dokumentáciu a

kompletnú zdravotnú dokumentáciu C.. R., ošetrujúcej lekárky nebohej T. D. a zopakovala, že nebohá
T. D. netrpela takou duševnou poruchou v čase uzatvorenia jednotlivých darovacích zmlúv v rokoch
2006, 2007 a 2009, že by nevedela posúdiť následky svojho konania, pričom ani posuny dátumov
dvoch darovacích zmlúv (dňa 03.05.2007 - druhá darovacia zmluva a dňa 25.11.2009 - tretia darovaciazmluva) nemajú vplyv na závery jej znaleckého posudku. Ďalej uviedla, že nenašla žiadne záznamy
o rozvíjaní S. K. A. L. T. D. a táto diagnóza bola prvýkrát uvedená až v správe počas hospitalizácie
v nemocnici Milosrdní bratia v októbri 2010. Poukázala na to, že toto vyšetrenie bolo realizované

na žiadosť syna (žalobcu) a nebolo realizované na žiadosť ošetrujúceho lekára, ktorý by indikoval
psychiatrické vyšetrenie na základe zhoršenia psychického stavu. Výsledok tohto testového vyšetrenia
mohol byť ovplyvnený v tom čase podávanou liečbou, ktorej súčasťou boli aj lieky proti bolesti, ktoré
mohli významným spôsobom ovplyvniť pozornosť nebohej T. D. a tým aj ovplyvniť výsledky tohto
testového vyšetrenia, ktoré je aj tak len dielčou súčasťou celého vyšetrovacieho procesu. V zdravotnej

dokumentácii sa navyše ani neuvádza, že trpela psychickými poruchami okrem údajov syna (žalobcu),
ktoré uviedol konziliárnej psychiatričke, že nebohá T. D. trpí poruchami pamäti, to je jediný údaj,
ktorý bol uvedený, preto tento nebol potvrdený v ostatných nálezoch nachádzajúcich sa v zdravotnej
dokumentácii. Znalkyňa ďalej uviedla, že vylučuje diagnózu demencie na základe toho, že neboli prejavy
demencie zachytené v lekárskych záznamoch, pričom nebohá absolvovala iné odborné vyšetrenia v
minulosti, v ktorých nebolo potvrdené, že by nebola pri jasnom vedomí, nebola zachovaná jej orientácia

a schopnosť kontaktu. Znalkyňa záverom uviedla, že B. Z. S. B. sú predpisované bežne pacientom aj
mimo psychiatrických diagnóz, a že diagnózu demencie v tomto prípade vylučuje.

13. Znalkyňa C.. G. P. počas výsluchu zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Tvrdila, že
nebohá mala ku dňu uzatvorenia darovacích zmlúv zníženú úsudkovú schopnosť a úkony urobila pod

vplyvom psychických porúch. Na základe uvedených diagnóz bola u pacientky zvýšená dôverčivosť,
ovplyvniteľnosť a manipulatívnosť. Uviedla, že v čase podpisu tretej darovacej zmluvy nebola T. D.
schopná uskutočniť tento právny úkon, pretože dňa 10.11.2009 bola hospitalizovaná na internom
oddelení, kde bola privezená RPZ pre akútny koronárny syndróm. Vysvetlila, že pri vypracovaní
znaleckého posudku nemala k dispozícii súdny spis a vychádzala z podkladov, ktoré jej boli doručené

žalobcom ako objednávateľom. X. C.. Y. vytkla, že niektoré skutočnosti neboli predmetom jej znaleckého
skúmania,atonapr.CTmozgu,ktorébolorealizovanédňa25.06.2008sdiagnózouK.S.C.aopakované
CT mozgu z 10.11.2010 počas hospitalizácie, keďže tieto objektívne zobrazovacie metódy potvrdzujú
stanovenú diagnózu C.. J. K. G. K., D. Ť., V., pričom je jedno, kto navrhol uvedené vyšetrenia. Čo sa týka
ordinovaných liekov B., Z., G. uviedla, že tieto lieky sa nepredpisujú len tak, ale sa predpisujú pacientom

s Ú., K., G.C. L. S. R. B., G. B. G., ordinovaný v roku 2007, sa podľa príbalového letáku používa aj pri
včasnej B. S. K., i keď z lekárskych správ nevyplýva dôvod jeho predpisu. Znalkyňa mala za to, že zo
zdravotnej dokumentácie nebohej T. D. vyplýva, že trpela organickou úzkostnou poruchou, organickou
poruchou nálady a demenciou pri S. Q., S. S. X. P. S. S., ktorá sa u nej vyvíjala 13 rokov, C. M. D.. S.
sa prejavuje určitými prejavmi, môže to byť narušená schopnosť samostatného úsudku, pacienti často

preberajú názory osôb s blízkou emočnou väzbou.

14. Znalkyňa C.. R. Ž. vo výsluchu uviedla, že v takýchto znaleckých posudkoch je potrebné pridržiavať
sa hlavne objektívnych dôkazov, a to dominantne zdravotnej dokumentácie. Čo sa týka lieku G., I. to
nešpecifický liek na posilnenie činnosti mozgu, sám o sebe to nie je liek indikovaný na S. Q. ako

prvoradý. Na liečbu S. Q. D. G. P.. „. - tieto lieky nikdy neboli nebohej indikované ani podávané. B.
bol ordinovaný bez uvedenia indikácie, pretože praktický lekár mal možnosť tento liek ordinovať a v
zdravotných záznamoch sa uvádzajú ochorenia cievneho typu. Znalkyňa uviedla, že je dôležité, že v
tomto období samostatne uvádzala anamnestické údaje aj údaje o liekových alergiách. V tomto období
nie sú žiadne zmienky psychických poruchách. Čo sa týka právneho úkonu zo dňa 03.05.2007 (druhá

darovacia zmluva), pred ním bola nebohá neurologicky vyšetrená pre závraty, a keďže sa jednalo cievne
ochorenia a prejavy nedostatočného prekrvenia mozgu, bol opäť nasadený G. S. R. O., čo sú lieky na
zlepšenie výživy mozgu bežne podávané starším osobám a nie je podmienkou, aby trpeli demenciou.
Následne bola T. D. hospitalizovaná takmer celý mesiac na internom oddelení, kde opäť primerane
komunikovala a sťažovala si najmä na bolesti chrbtice. Ani počas tejto hospitalizácie napriek tomu,

že tam bola celý mesiac neboli zachytené zmeny psychického stavu, bola pri plnom vedomí, plne
orientovaná, kontakt bol primeraný. Čo sa týka tvrdení o demencii, je nutné dať do súvisu, že za celý
mesiac hospitalizácie túto demenciu nikto nezistil. Čo sa týka právneho úkonu zo dňa 25.01.2009 (tretia
darovacia zmluva), tomu predchádzal úraz dňa 25.06.2008 kedy spadla. Avšak celý pád si presne
pamätala, tento úraz nezanechal žiadne následky. V novembri, týždeň pred právnym úkonom bola

9 dní hospitalizovaná pre Y. T., ale objektívne sa konštatuje, že orientovaná osoba miestom časom,
kontakt primeraný. Čiže ani medzi dvomi právnymi úkonmi neboli konštatované závery poukazujúce
na demenciu, v tomto období komunikovala s viacerými členmi rodiny, a je nemysliteľné, aby niekto
neinicioval cielené vyšetrenie u neurológa či psychiatra pre poruchy pamäti. Vysvetlila, že pre demenciusú príznačné poruchy pamäte, pri ktorých sa zle orientuje, a keď je to už nápadné rodina by situáciu
riešila. Psychiatrické konzílium bolo vykonané až v októbri 2010, rok po treťom právnom úkone, a ak
C.. J. zachytila, že demencia mala trvať až 3 roky, tak to logicky nevyplýva zo zdravotnej dokumentácie.

Kritériá pre S. K. sú stanovené v medzinárodnej klasifikácii chorôb C. jednoznačne, pričom nedá sa
urobiť jednoznačný záver iba na základe jedného vyšetrenia. C.. J., ktorá urobila C. P. a mala tento
anamnestický údaj, mohla omylom určiť túto diagnózu, a preto znalkyňa takto postavenú diagnózu
nepovažovala za relevantnú pre jej závery, vzhľadom na okolnosti, za akých bola stanovená. Čo sa
týka informácie od neurológa z roku 2010, čo je špecialista na demenciu, tento napísal, že ide o

počínajúci G., W. teda o dôkaz, že demencia tam nebola. S. C. na vyšetrení CT z roku 2008 sama o
sebe nemusí mať psychický korelát, posudzuje sa, ako ten ktorý človek dokáže samostatne existovať,
ako vníma okolitú realitu, aký má úsudok. V znaleckej expertíze sa musí znalec zaoberať aj kontextom
života a prianí, nepridŕža ani jednej ani druhej zo sporových strán. Nebohá robila právne úkony, ktoré
nesporila, mala na to právo, nedochádzalo k zmätočným právnym úkonom, nespochybňovala svoje
právne úkony, nedala sa odkloniť. Znalec posudzuje právny úkon vtedy, keď by bol vytrhnutý z kontextu

prirodzených prianí toho človeka a v priamom rozpore s tým, čo deklaroval. Čo sa týka znalkyňou C.. P.
uvádzaného cievneho ochorenia, znalkyňa C.. Ž. uviedla, že ľudia v tejto vekovej skupine trpia cievnou
polymorbiditou a dementní nie sú. Cievne ochorenie neznamená, že sa stav vyvinie do demencie. Čo sa
týka konštatovania neurológa v správe z roku 2010 ohľadom organického G., uvedené môžu byť drobné
poruchy v duševnej činnosti, ale nejde o demenciu.

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oznámením o výsledku šetrenia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 27.05.2011. Z tohto vyjadrenia zistil, že Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou dospel k záveru, že psychiatrické konziliárne vyšetrenie nebohej T.L. D.
v rámci hospitalizácie na LDCH v nemocnici Milosrdní bratia nebolo indikované v zmysle platných

právnych predpisov a chýba dôvod psychiatrického vyšetrenia, ktorý by mal byť uvedený ošetrujúcim
lekárom. V zadokumentovanom psychiatrickom náleze predmetného psychiatrického vyšetrenia nie je
uvedená diferenciálne-diagnostická úvaha, ktorá viedla ošetrujúceho odborného lekára k stanoveniu
diagnózy demencie G. S. chorobe a adekvátny liečebný plán vzhľadom na stanovenú diagnózu. Úrad
konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (UNsP

Milosrdní bratia, spol.s.r.o.) poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z..

16. Následne zhrnul zistenia z písomných výpovedí a čestných prehlásení K. J., X. L., R. T., K. Ž. (S. E.,
W.. M. D. S. T. H.), C.. I. D. (C. Ž.Y. X/), K. V. S. S. C., ktoré všetky opisovali ich vzťah s nebohou T. D.
počas jej života a vyjadrovali svoje názory na ňu a na starostlivosť o ňu. Poukázal aj na to, že žalobca

záverom uviedol, že jediné, čo chcel je, aby sa majetok delili spravodlivo na tri časti, a že zdravotný
stav jeho matky nebol dobrý, keď jeden deň dala na hrob kvety a druhý deň si to nepamätala. Tvrdil,
že podpisy matky na zmluvách nie sú pravé, a že matka zmluvy nepodpisovala. Žalovaná 1/ záverom
uviedla, že ich matka nebohá T. D. všetok majetok spravodlivo rozdelila. Záhrada bola rozdelená na 4
diely s tým, že žalobca svoj diel daroval svojim dvom dcéram. Žalobca dostal tiež urbár.

17. Vec posúdil právne podľa ust. § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Najprv vysvetlil, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon,
ktorý účastník robí, a pokiaľ takúto spôsobilosť nemá a právny úkon aj tak urobí, tak je takýto právny
úkon absolútne neplatný. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche,

hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť na urobený právny
úkon, pričom takáto osoba nemusí byť súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Zdôraznil, že
či išlo o konanie v duševnej poruche, však treba preukázať.

18. Súd prvej inštancie zhrnul výsledky dokazovania, ktoré následne vyhodnotil. Uviedol, že žalobca

tvrdil, že predmetné tri sporné darovacie zmluvy uzatvárala T. D. E. čase, kedy trpela duševnou
poruchou, ktorá ju robila na uvedené právne úkony nespôsobilou. Súd tu poukázal na to, že v konaní
prebehlo rozsiahle dokazovanie ohľadom zdravotného stavu nebohej T. D.. Taktiež boli v konaní
ustálené dátumy uzavretia sporných darovacích zmlúv a to ku dňu 19.07.2006 (prvá darovacia zmluva),
03.05.2007 (druhá darovacia zmluva) a 25.11.2009 (tretia darovacia zmluva). Boli vyhotovené tri

znalecké posudky, pričom znalecký posudok C.. Y. S. C.. Ž. konštatoval plnú spôsobilosť nebohej
T. D. na právne úkony vo forme darovacích zmlúv, a to ku každému jednotlivému dňu uzatvorenia
darovacích zmlúv. X. C.. P. vyhodnotila zdravotný stav nebohej T. D. ako nespôsobilý na uvedené
právne úkony. Ani pri konfrontácii všetkých troch znalkýň nedospeli znalkyne k zhodnému záveru. Súdprvej inštancie dospel po podrobnom preštudovaní všetkých troch znaleckých posudkov k záveru, že
najkomplexnejšie, hĺbkovo a po oboznámení sa so všetkou dostupnou zdravotnou dokumentáciou ako
aj dovtedajším priebehom sporu zhodnotila zdravotný stav T. D. znalkyňa C.. Ž.. X. C.. P., ako uvádza

v znaleckom posudku, mala k dispozícii len určité vyselektované lekárske správy (strana 5 znaleckého
posudku), naproti tomu znalkyňa C.. Ž. mala k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu, ktorá je súčasťou
spisu, a z ktorej urobila podrobný výpis (čl. 8 až 20 znaleckého posudku). Sama znalkyňa C.. P. pri
výsluchu uviedla, že mala k dispozícii len také listiny, ktoré jej dal žalobca. Táto znalkyňa primárne
oprela konštatovanie nespôsobilosti o zadokumentované cievne ochorenie - aterosklerózu mozgu.

Zdravotný stav nebohej znalkyňa C.. P. vnímala v kontexte narušenosti samostatného úsudku, zvýšenej
sugestibility a schopnosti manipulácie a v znaleckom posudku uviedla, že akt podpisu darovacích zmlúv
sa javí byť ako vyhovenie príbuznému. Ďalej konštatovala, že v prípade S. (ktorou nebohá T. D. trpela)
môže byť narušená schopnosť samostatného úsudku a pacienti často preberajú názory osôb s blízkou
emočnou väzbou. Súd prvej inštancie mal však za to, že nemožno založiť nespôsobilosť nebohej iba
na určitých, izolovane vytrhnutých diagnózach, a treba sa pozrieť aj na priebeh jej života v daných

obdobiach, na to, ako nebohá v danom období života fungovala a starala sa o seba. Vyjadril názor,
že nemožno hovoriť o neprimeranej sugestibilite nebohej, ktorá pomedzi sporné úkony darovacích
zmlúv uzatvárala aj iné darovacie zmluvy a urobila aj závet. Stotožnil sa so závermi znalkyne C.. Ž.,
ktorá vzala v úvahu aj tieto skutočnosti, aj závery oboch vyššie uvedených znalkýň, ale vyhodnotila ich
komplexnejšie, a to najmä so zameraním sa na viaceré lekárske správy, ktoré hovoria o samostatnosti

nebohej (nebohá vedela uviesť svoje zdravotné problémy, v čase vykonania jednotlivých darovacích
zmlúv bývala sama, bola relatívne sebestačná).

19. Súhlasil s konštatovaním znalkyne C.. Ž. v tom, že nebohá robila právne úkony, ktoré nesporila,
nerobila zmätočné právne úkony a nedala sa odkloniť od svojho rozhodnutia. Uvedené právne úkony nie

súvytrhnutézkontextujejživotaazkontextujejprianí.Napokon,nasvedčujetomuajuzatvorenieďalších
darovacích zmlúv, ktoré nie sú predmetom tohto sporu, ktorými T. D. obdarovala samotného žalobcu a
to zmluvou zo dňa 15.03.2006. Po tejto zmluve uzatvorila prvú spornú darovaciu zmluvu dňa 19.07.2006
(len 4 mesiace po predchádzajúcej zmluve, pričom podľa žalobcu už mala byť ku dňu 19.07.2006
nespôsobilá na uzatvorenie darovacej zmluvy). Medzi prvou a druhou spornou darovacou zmluvou

uzatvorila T. D. ďalšiu darovaciu zmluvu dňa 24.10.2006, ktorou obdarovala žalovaného 2/ (uvedenú
darovaciu zmluvu nenamietal ani žalobca ani žalovaný 2/). Druhou spornou darovacou zmluvou zo
dňa 03.05.2007 nebohá obdarovala všetkých troch žalovaných. Následne darovacou zmluvou zo dňa
14.12.2007 obdarovala svoje vnučky (dcéry žalobcu), teda tiež v čase, kedy podľa žalobcu už nebola
spôsobilá na takýto úkon. Treťou spornou darovacou zmluvou zo dňa 25.11.2009 obdarovala žalovanú

1/. Z uvedeného vyvodil nepochybnosť, že nebohá T.na D. chcela spravodlivo podeliť svoj majetok a
konala v súlade so svojimi želaniami. S poukazom na jej konanie považoval za vylúčené, že by bola
manipulovaná, ovplyvňovaná a vmanévrovaná do uvedených právnych úkonov. Poukázal na to, že aj
žalovaný 2/ vo výsluchu uviedol, že ich matka chcela rozdeliť majetok na tri časti pre svoje deti, čomu
zodpovedá aj závet, ktorý nebohá zriadila v deň podpisu druhej spornej darovacej zmluvy (03.05.2007)

na Notárskom úrade I.. F., kam ju žalovaný 2/ odviezol.

20. Zo strany žalobcu vyhodnotil za špekulatívne, že tvrdí neplatnosť práve tých právnych úkonov, z
ktorých nemal prospech on, resp. jeho dcéry, pričom na druhej strane právne úkony T. D., ktoré boli
vykonané v období, o ktorom žalobca tvrdí, že nebohá trpela duševnou poruchou, ale také, z ktorých mal

prospech on alebo jeho dcéry, nenamieta. Vyjadril názor, že takýto postoj žalobcu hraničí s porušovaním
dobrých mravov.

21. Vyhodnotil, že T. D. sa rozhodla urobiť dispozíciu so svojim majetkom tak, ako je uvedené v
jednotlivých darovacích zmluvách a keďže sa to žalobcovi nepáčilo, podal žalobu a v konaní sa snažil

preukázať, že jeho matka nebola na uvedené úkony spôsobilá. Jeho tvrdenia však boli vyvrátené
znaleckými posudkami C.. Y. S. C.. Ž.. Z toho ako popisuje sám žalobca (prípadne jeho dcéry a
účastníčky svadby) zdravotný stav T. D., vôbec nevyplýva, že by nebohá trpela takou duševnou
poruchou, aby nerozumela sporným právnym úkonom. Zdôraznil, že ani žalobca ani jeho manželka ako
zdravotná sestra v priebehu starostlivosti o nebohú T. D. neiniciovali vyšetrenie psychiatrom, napriek

tvrdeniu žalobcu, že už od roku 2005 zabúdala (svedkyne zo svadby a dcéra žalobcu T. H. uviedli, že
opakovala to isté). Až pri hospitalizácii v roku 2010 (od 29.09.2010 - 27.10.2020) v nemocnici Milosrdní
bratia inicioval žalobca vyšetrenie psychiatrom a to až približne po roku od poslednej napadnutej
darovacej zmluvy (zo dňa 25.11.2009) vediac, že nebohá T. D. poslednou darovacou zmluvou darovalažalovanej 1/ polovicu domu, v ktorom bývala. S poukazom na to, že žalobca a žalovaná 1/ ako súrodenci
sú rozhádaní, mal za pravdepodobné, že aj ich matka nebohá T.na D. uvedené citlivo vnímala a
nepôsobilo to pozitívne na jej zdravotný stav. Z jej konania, uzatvorenia 6 darovacích zmlúv a napokon

aj závetu, podľa ktorého rozdelila svoj majetok pre prípad smrti na tri časti podľa svojich detí, mal za
zrejmé, že tak konala pri plnom vedomí a plnom duševnom zdraví. Vzhľadom na vyššie uvedené závery
nemalpreukázanúneplatnosťtrochspornýchdarovacíchzmlúv,pretožalobuourčenie,ženehnuteľnosti
patria do dedičstva zamietol.

22. Nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom lekárov (žalobca navrhoval vypočuť C.. D. J., C.. E.
R., C.. P. C. S. C.. R. R.) v zmysle návrhov žalobcu a toto rozhodnutie podrobne vo vzťahu ku
každému navrhovanému výsluchu zdôvodnil v bode 56. napadnutého rozsudku. Vyhodnotil, že nie
je dôvodné predpokladať, že by výsluchy jednotlivých lekárov dokázali zmeniť resp. vyvrátiť závery
znaleckého posudku C.. Ž., ktorá podrobne a komplexne vyhodnocovala zdravotný stav nebohej z
mnohých lekárskych správ a kompletnej zdravotnej dokumentácie. Za nehospodárne a nadbytočné

vyhodnotil žalobcom navrhované znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru zdravotníctva a
farmácie, keďže vo vzťahu k zdravotnému stavu nebohej T. D. bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
(tri znalecké posudky, výsluchy znalkýň, ich konfrontácia). Uviedol, že žalobca navrhoval aj výsluchy
svedkov manželky M. D., K. T. H., M. D., C. Ž. X/ S. D., C. Ž. X/ S. D. D.., D. K. V.O., S. C., S. Y. S. C. I..
Vo vzťahu k výsluchom manželiek, manžela a dcér konštatoval, že mal k dispozícii ich čestné vyhlásenia

a vyjadrenia a ich výsluch neprinesie odpoveď na otázku spôsobilosti nebohej na právne úkony. D. K.
V., S.B. C., S. Y. S. C. I. ako susedia, resp. hostia zo svadby taktiež nemôžu hodnotiť duševný stav
nebohej v čase jednotlivých právnych úkonov. Žalobca ďalej navrhol svedkov M. Š., X. D. M. B., R. Y.
(bez vzťahu k uvedenému sporu) a G. O. (bez vzťahu k uvedenému sporu). Súd ich výsluch vyhodnotil
za nadbytočný a nehospodárny.

23. Konštatoval, že žalobca v priebehu konania po vykonaní znaleckého dokazovania navrhoval skúmať
podpisy na všetkých troch darovacích zmluvách, keď tvrdil, že podpisy na darovacích zmluvách darkyne
nebohejT.D.niesújejpravé.PoukazovalnaznaleckýposudokC..C.T.č.40/2015,ktorýbolzaloženýdo
trestného konania ČVS ORP-138/2-VYS-MA-18, kedy nebolo možné zistiť pravosť podpisu, v dôsledku

nepredloženia originálov sporných podpisov. Uviedol, že za účelom zistenia pravosti podpisu na troch
sporných darovacích zmluvách ustanovil vo veci znalkyňu C.. Ľ. J., a vykonal množstvo dožiadaní za
účelom zabezpečenia originálnych podpisov nebohej. Ustanovená znalkyňa vrátila spisový materiál z
dôvodu, že na znalecké skúmanie bola poskytnutá veľmi malá vzorka originálnych ukážok podpisov
nebohej T. D., čiastočne aj nekvalitná a z nevyhovujúceho časového obdobia. Znalkyňa uviedla, že

mala k dispozícii 7 podpisov, čo je na písmoznalecké skúmanie nedostačujúce. Súd prvej inštancie
konštatoval, že pokúsil získať ďalšie originály podpisov nebohej, ale podarilo sa mu zabezpečiť len
jeden. Vzhľadom na to nepovažoval vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia pravosti
podpisov na sporných darovacích zmluvách za možné. Preto aj napriek opätovnému návrhu žalobcu
na ustanovenie znalca takýto dôkaz s poukazom na čl. 5 C.s.p. nevykonal. V tejto súvislosti zdôraznil,

že podpisy na prvej a tretej spornej darovacej zmluve boli overované na Meste Stupava. Z vykonaného
dokazovania ani z tvrdení žalobcu nevyplývajú najmenšie pochybnosti o tom, že by uvedené zmluvy
nemala podpisovať nebohá T. D., ani že by nejakým spôsobom mali byť jej podpisy sfalšované prípadne
s nimi manipulované. Čo sa týka druhej spornej darovacej zmluvy, podpis nebohej bol overovaný na
Notárskom úrade I.. F., pričom žalovaný 2/ potvrdil, že svoju matku T. D. na Notársky úrad viezol. Nie je

žiadny dôvod mať pochybnosť o tom, že by aj tento podpis na zmluve nebol pravým podpisom nebohej
T. D..

24. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná 1/, pôvodný
žalovaný 2/ (T. D.) a žalovaný 3/ boli v konaní plne úspešní, preto im priznal nárok na náhradu trov

konania vo výške 100 %. Súčasne rozhodol aj o trovách štátu spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom
zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uviedol, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

25. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu

vyhovel. Nesúhlasil s vyhodnotením vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a namietal nevykonanie
ním navrhnutých dôkazov. Citoval pasáž z napadnutého rozsudku a súdu prvej inštancie vytkol
konštatáciu, že C.. P. primárne oprela svoje posúdenie nespôsobilosti T. D. o zadokumentované cievne
ochorenie - aterosklerózu. Zdôraznil, Ž. C.. P. na uvedené ochorenie upozornila počas konfrontácie s C..Ž., avšak vo svojej výpovedi dňa 15.02.2019 poukazovala na S. K., O.. na X. K. a na to, že menovaná
s ohľadom na G. B. P. Ú., K., G. L. S. R. B.. Zároveň vo výpovedi poukázala i na to, že u takýchto
pacientov trpiacich demenciou pre laika navonok dochádza u pacienta k nepatrným zmenám takmer

nepostrehnuteľným, avšak tento stav ovplyvňuje úsudok týchto pacientov a taktiež často preberajú
názory osôb s blízkou emočnou väzbou. Citoval tiež záver jej znaleckého posudku, podľa ktorého bol
psychický stav nebohej T.Í. D. zmenený depresívne úzkostnou poruchou nedostatočne liečenou, a že jej
úsudková, rozhodovacia, rozpoznávacia schopnosť bola zmenená chorobným procesom s postupnou
progresiou ochorenia. Jej psychický stav bol ku dňu 19.07.2006, 03.04.2007 a 10.11.2009 ovplyvnený

takou duševnou chorobou, ktorá jej neumožnila domyslieť dôsledky svojho konania. Zároveň zistila,
že pacientka trpela zmiešanou formou demencie s postupnou progresiou. Mal za to, že závery súdu
ohľadom odborného názoru tejto znalkyne nie sú správne a súd ho nesprávne vyhodnotil. Citoval
aj záver zo znaleckého posudku C.. Ž., v ktorom znalkyňa konštatuje, že duševný stav nebohej T.
D. v uvedených termínoch vykonania predmetných právnych úkonov jej umožňoval vykonávať také
prejavy vôle, ktoré by nevzbudzovali pochybnosti o tom, čo chcela prejaviť, jej rozpoznávacie a vôľové

schopnostikuvedenýmdňombolitaké,žejejumožňovaliurobiťakýkoľvekprávnyúkonslobodne,vážne,
určite a zrozumiteľne. Podľa názoru žalobcu bol súd vzhľadom na celkom odlišné názory oboch znalkýň,
ktoré neboli odstránené ani ich výsluchom, či konfrontáciou, povinný postupovať podľa ust. § 207 ods. 3
C.s.p. a vykonať dokazovanie znaleckým ústavom, ktoré on aj navrhol podaním zo dňa 26.03.2021, súd
ho však nenariadil. Zhrnul, že výsledkom dokazovania nebol jednoznačný záver o spôsobilosti nebohej

T. D. na právne úkony, a preto nebol dostatočne zistený skutkový stav. Vytkol tiež súdu prvej inštancie,
že sa bez odborných znalostí priklonil k posudku C.. Ž., keď naviac táto vo svojom posudku na str. 25
uvádza diagnózy, ktorými podľa názoru žalobcu netrpela (D. po O. D. pre S., C. Q., Y. na D. B., G. Ž.,
D. T., D. S.), pretože nevyplývajú zo žiadnej zdravotnej dokumentácie. Tvrdil, že súdom ustanovená
znalkyňa C.. Y. mala odmietnuť vykonať znalecký úkon s odkazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a) v spojení

s § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keďže táto znalkyňa
nebohú T. D. vyšetrovala. Naviac, vo svojom posudku nevzala do úvahy to, že nebohá T. D. prekonala
tri mozgové cievne príhody. Mal za to, že jej znalecký posudok nemôže tvoriť podklad pre rozhodnutie
vo veci, a že nie je možné naň prihliadať. S odvolaním sa na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu
tvrdil, že jej znalecký posudok nie je v konaní použiteľný.

Nesúhlasil s argumentom súdu, ktorý považoval z jeho strany za špekulatívne, že žalobou napadol,
tvrdiac, že T. D. P. K.R. G., len tie právne úkony nebohej, z ktorých nemal prospech on alebo jeho dcéry,
ale tie jej právne úkony, z ktorých prospech mali, boli v poriadku, hoci boli vykonané v rovnakom období.
Zdôraznil, že tieto iné právne úkony neboli predmetom súdneho konania. Ďalej tvrdil, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je zmätočné a protirečivé, keďže na jednej strane súd tvrdí, že vo vzťahu k

posúdeniuspôsobilostinebohejT.D.naprávneúkonyniejemožnéjejnespôsobilosťurčiťibanazáklade
izolovanevytrhnutýchdiagnóz,alejepotrebnéskúmaťjejživotaakovdanomobdobífungovalaastarala
sa o seba, no na druhej strane uvádza, že vypočutie ním navrhnutých svedkov je nehospodárne, keďže
nie je dôvodné predpokladať, že by uviedli pre rozhodnutie nové a relevantné skutočnosti.
Nesúhlasil so záverom súdu, ktorým zdôvodnil nevykonanie znaleckého dokazovania za účelom

zistenia pravosti G. T. D. na troch sporných darovacích zmluvách (pre nemožnosť jeho vykonania z
dôvodu nedostatku porovnávacieho materiálu). V tejto súvislosti uviedol, že on súd upozornil na 12
zdrojov, odkiaľ možno získať originálne podpisy nebohej. Dodal, že znalkyňa nepostupovala v súlade
so zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, keďže nevyužila možnosť a nedostavila sa
do zdravotníckeho zariadenia, v ktorom by mala k dispozícii na nahliadnutie ďalší vzorový materiál.

Upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že je účastníkom konania vedenom na Okresnom súde
Malacky pod sp. zn. 7C/467/2016, v ktorom konajúci súd zabezpečil pre znalca dostatočný počet
jeho porovnávacích podpisov. Vyjadril potom názor, že pokiaľ je konajúci súd v jednej veci schopný
zabezpečiť dostatočný počet podpisov, tak by toho mal byť schopný aj súd v tomto konaní. Ak súd
pri konštatovaní, že vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia pravosti podpisov nebohej

na sporných darovacích zmluvách nie je možné, poukazoval aj na záver znalca C.. T., uviedol, že súd
znalca citoval nesprávne, pretože tento takéto stanovisko neuviedol, ale uviedol, že jednoznačný záver
znaleckého skúmania je možné stanoviť po predložení originálov sporných porovnávacích písomností.
Poukázal tiež na to, že tvrdil, že ani podpis žalovaného 2/ na dotknutej darovacej zmluve zo dňa
03.05.2007 nie je pravým, však súd sa s jeho tvrdením nevysporiadal a nenariadil ani znalecké

dokazovanie, čím nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal aj nevykonanie dokazovania výsluchom
ním navrhnutých svedkov C.. D. J., ktorá vie objasniť závery o psychickom stave nebohej, ktoré sú
uvedené v prepúšťacej správe, pretože nebohú ošetrovala, a C.. E. R., ako aj ďalších ním navrhnutých
svedkov.Záverom svojho odvolania ešte uviedol, že pojednávanie konané dňa 30.03.2021 bolo uskutočnené
v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní,
hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, kedy

sa okrem stanovených výnimiek, ktoré sa podľa názoru žalobcu nevzťahovali na toto konanie,
neuskutočňovali pojednávania s ohľadom na pandemickú situáciu. Tvrdil, že procesné podmienky pre
vydanie rozhodnutia súdom tak neboli splnené.

26. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila žalovaná 1/, ktorá

navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že žalobcom navrhované znalecké
dokazovanie znaleckým ústavom je výnimočný dôkazný prostriedok prípustný len v obzvlášť závažných
prípadoch, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
V tomto ohľade vyjadrila názor, že znalkyňa C.. Y. S. S. X. C.. Ž.Á. dospeli k rovnakému záveru, že
nebohá T. D. bola schopná vykonávať právne úkony slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Uznala,
že C.. Y. síce v znaleckom posudku uviedla nesprávne dátumy 19.07.2006, 03.04.2007 a 10.11.2009,

hoci správne malo byť 03.05.2007 a 25.11.2009, avšak tieto nesprávne dátumy sú takmer totožné s
dátumami vykonania sporných právnych úkonov, a preto závery znalkyne môžu byť relevantne použité
v kontexte jej výpovede na pojednávaní konanom dňa 15.02.2019, na ktorom znalkyňa uviedla, že tieto
časové rozdiely nemajú vplyv na závery jej znaleckého posudku. Namietanie osoby znalkyne C.. Y. v
odvolacom konaní považovala za bezpredmetné, pretože v priebehu konania, teda v čase ustanovenia

tejto znalkyne súdom a pri jej účasti na konfrontácii znalkýň, žalobca jej účasť nespochybňoval. Mala
zato, že po predmetnej konfrontácii znalkýň bol záver súdu o spôsobilosti nebohej logický a jediný
možný. Ďalšie dokazovanie znaleckým ústavom by podľa jej názoru len predlžovalo konanie. Súd
totiž vyhodnotil aj kontinuálne správanie nebohej T. D. na základe výpovedí strán a svedkov, ktoré
nasvedčovali záverom znaleckých posudkov C.. Y. S. C.. Ž.. Zdôraznila, že nebohá T. D. vykonala

okrem napadnutých právnych úkonov aj iné právne úkony, ktoré len potvrdzujú jej súvislé a nepochybné
správanie, ktorým postupne za svojho života rozdeľovala nehnuteľnosti medzi svoje deti, prípadne
vnukov a vnučky. Správanie nebohej nevykazovalo žiadne znaky zmätenosti alebo nestálosti, zotrvávala
na svojich názoroch a systematicky ich doviedla do konca. Záverom sa stotožnila so záverom súdu
prvej inštancie ohľadom nevykonania navrhnutého znaleckého dokazovania na preukázanie pravosti

podpisov na sporných darovacích zmluvách, keď dôvody ním uvedené, považovala za správne.

27. Žalovaný 3/ sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením
žalovanej 1/ a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

28. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý
zotrval na svojom odvolaní. Zopakoval svoje tvrdenia, že znalkyňa C.. Y. nemala vypracovať znalecký
posudok s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., a
že predmetný znalecký posudok č. 17/2012 nie je v tomto konaní použiteľný. Tu odkázal na zrušujúce
uznesenie odvolacieho súdu, ktorý zdôraznil, že je potrebné skúmať psychický stav nebohej ku dňom,

kedy uskutočnila prejavy vôle. Mal potom za to, že argumentácia žalovanej 1/, že dátumy, ku ktorým
C.. Y. posudzovala spôsobilosť nebohej, boli takmer totožné s dátumami vykonania sporných úkonov,
neobstojí. Zopakoval, že na znalecký posudok C.. Y. nie je možné prihliadať, a keďže dve znalkyne C.. P.
S. C.. Ž. došli rozdielnym záverom, mal súd vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Opäť
vyjadril nesúhlas s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať znalecké dokazovanie na

preukázanie pravosti podpisov nebohej T. D. na troch sporných darovacích zmluvách s odôvodnením,
že k dispozícii nie je potrebný počet porovnávacích podpisov a vytkol mu, že od Okresného súdu
Bratislava III vyžiadal nesprávny dedičský spis a nie ten, na ktorý poukazoval. Zastával názor, že
súdom ustanovená znalkyňa mala umožnený prístup k ďalším podpisom nebohej T. D., ktoré by jej boli
poskytnuté v nemocnici Milosrdní bratia na nahliadnutie. Záverom svojho vyjadrenia uviedol, že pôvodný

žalovaný 2/ (T. D.) X. K. XX.XX.XXXX.

29. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením
žalovanej 1/ k odvolaniu žalobcu a zdôraznil, že toto konanie trvá už 11 rokov.

30. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/369/2010-984, právoplatným dňa 13.12.2021 rozhodol, že
pokračuje v konaní s dedičmi žalovaného 2/ T. D., T. X. XX.XX.XXXX, L. J. L. A.. XXX/XX, D., S. P. S.
D., L.. XX.XX.XXXX, J. L. A.. XXX/XX, D. S. Ž. X/, C. D., L.. XX.XX.XXXX, J. L. A.. XXX/XX, D. S. Ž.
X/ S. G. D., L.. XX.XX.XXXX, J. L. A.. XXX/XX, D. S. Ž. X/. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pridoručovaní odvolania zistil, že žalovaný 2/ po doručení odvolania dňa 19.06.2021 zomrel. Z potvrdenia
notára I.. W. B., G.. o okruhu dedičov na základe výsledku predbežného šetrenia zo dňa 11.11.2021
zistil, že do úvahy prichádzajú ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine manželka poručiteľa S. D.

S. K. C. D. S. G. D., pričom dedičské konanie nebolo v tom čase právoplatne skončené a dedičia sa
nevyjadrili k prijatiu alebo odmietnutiu dedičstva. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 63 ods. 1 a 2
C.s.p. dospel k záveru, že aj napriek tomu, že dedičské konanie po zomrelom žalovanom 2/ nebolo toho
času právoplatne skončené, môže pokračovať s dedičmi, ktorých zistil notár v dedičskom konaní.

31.Doručilžalovanej2/,žalovanej4/ažalovanému5/napadnutýrozsudok,odvolanieavyjadreniaaurčil
im lehotu 15 dní na vyjadrenie, ktorú však žiadny z nich nevyužil. Žalobca sa ešte vyjadril k vyjadreniu
žalovaného 3/ a pridržal sa svojich doterajších stanovísk uvádzaných v odvolacom konaní. K vyjadreniu
žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ a opäť odkázal na vyjadrenia žalovanej 1/ v odvolacom koní a už len
zopakoval doterajší priebeh konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca sa aj napriek tomu, že mu
bolo vyjadrenie žalovaného 3/ doručené len na vedomie k tomuto vyjadril a opäť len zopakoval priebeh

konania pred súdom prvej inštancie, odvolacie argumenty a neuviedol žiadne nové skutočnosti.

32. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

33. Preskúmaním súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku
a obrany žalovaných, keď vykonal všetky stranami predložené listinné dôkazy, vypočul strany na

pojednávaní, vykonal dokazovanie znaleckými posudkami troch znalkýň, ktoré aj vypočul a konfrontoval
na pojednávaní a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom, teda riadne zistil skutkový stav veci. Na skutkové zistenia
aplikoval správne právne predpisy, a to ust. § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho
zákonníka a vyvodil správny právny záver, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že ním

označené vyššie špecifikované darovacie zmluvy sú neplatné, a že darované nehnuteľnosti patria do
dedičstva po T.Í. D.. Svoje rozhodnutie aj náležite, vyčerpávajúco a v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal
sa argumentáciou sporových strán, zdôvodnil svoje právne úvahy a prijal správne a logické závery. Ak

žalobe žalobcu nevyhovel, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí.

34. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
po jej zmene a pristúpení pôvodného žalovaného 2/ a žalovaného 3/ do konania domáhal určenia
neplatnostitrochdarovacíchzmlúvaurčenia,ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetomdarovaniapatriado

dedičstva po nebohej T. D.. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že k podpisu
troch sporných darovacích zmlúv nebohou T. D. došlo v dňoch 19.07.2006, 03.05.2007 a 25.11.2009.
Z overovacej doložky na prvej spornej darovacej zmluve mal preukázané, že podpis nebohej T. D. bol
overený na Mestskom úrade Stupava dňa 19.07.2006, z overovacej doložky na druhej spornej darovacej
zmluve mal preukázané, že podpis nebohej T. D. bol overený na Notárskom úrade I.. S.Á. F. pred

pracovníčkou poverenou notárom I.. S. F. dňa 03.05.2007, a z overovacej doložky na tretej spornej
darovacej zmluve mal preukázané, že podpis nebohej T.L. D. bol overený na Mestskom úrade Stupava
dňa 25.11.2009. Medzi stranami nebolo sporné, že T. D. uzatvorila v predmetnom období aj ďalšie
darovacie zmluvy, ktorými darovala nehnuteľnosti žalobcovi, jeho dcéram a pôvodnému žalovanému 2/,
a že urobila aj závet. Vzhľadom na správne ustálené dni podpísania sporných darovacích zmlúv súd

prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie, na vykonanie ktorého ustanovil znalkyňu C.. R. Ž.,
ktorá dospela k záveru, že duševný stav nebohej T. D. jej umožňoval ku dňom 19.07.2006, 03.05.2007
a 25.11.2009 vykonávať také prejavy vôle, ktoré by nevzbudzovali pochybnosti o tom, čo chcela prejaviť,
jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti k uvedeným dňom boli také, že jej umožňovali urobiť akýkoľvek
právny úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. K rovnakému záveru dospela aj znalkyňa C.. Y..

K opačnému záveru (teda, že nebohá konala v čase podpísania sporných darovacích zmlúv v duševnej
poruche), dospela znalkyňa C.. P., ktorá vypracovala na zadanie žalobcu súkromný znalecký posudok.
Súd prvej inštancie všetky znalkyne vypočul na pojednávaní a konfrontoval ich. Okrem uvedeného
vykonal súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie uvedené vyššie, aby zistil zdravotný stav nebohej T.D. nielen z medicínskeho pohľadu, teda z pohľadu lekárov, odborníkov, ale aj z pohľadu jej bežného
života. Všetky vykonané dôkazy starostlivo podľa svojej úvahy vyhodnotil a prijal záver, že T. D. uzavrela
sporné darovacie zmluvy zo svojej vôle a na ich uzavretie bola duševne spôsobilá.

35. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať

parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené
vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou strán
sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že skutkové,

a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym
výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť,
pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych
záverov súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

36. Žalobca vo svojom odvolaní predovšetkým namieta hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
a jeho nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie
rozhodol na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán,
keď následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričomstarostlivoprihliadolnavšetko,čovyšlozakonanianajavo,včítanetoho,čouviedlisporovéstrany
(§ 191 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami
riadil. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s
akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného

hodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho skutkový záver sudcu vychádzajúci z vykonaných dôkazov je
vecou vnútorného postoja (presvedčenia) a myslenia konajúceho sudcu. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov,kuktorémusúddospel,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodneniarozsudku,
z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov
dospel, jednoznačne vyplývajú. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku

je vyčerpávajúce, logické a pochopiteľné i pre laika. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo
vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
Odvolací súd sa s vyhodnotením produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov spravoval.

37. K odvolaniu žalobcu potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane
nesprávnych skutkových záverov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje tiež za potrebné
pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazniť, že do obsahu

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať

sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97).

38. Žalobca v odvolaní s poukazom na znalecký posudok vypracovaný C.. P. a jeho doplnenie, v
ktorom sa uvádza, že psychický stav nebohej T. D. ku dňu 19.07.2006, 03.05.2007 a 25.11.2009 bol
ovplyvnený takými psychickými ochoreniami, ktoré jej neumožňovali domyslieť dôsledky svojho konania

a na znalecký posudok C.. Ž., ktorá dospela k záveru, že duševný stav nebohej T. D. jej umožňoval
ku dňom 19.07.2006, 03.05.2007 a 25.11.2009 vykonávať také prejavy vôle, ktoré by nevzbudzovali
pochybnosti o tom, čo chcela prejaviť, jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti k uvedeným dňom boli
také, že jej umožňovali urobiť akýkoľvek právny úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, súduprvej inštancie vytkol, že hoci sa závery týchto znaleckých posudkov líšia, priklonil sa k posudku C.. Ž..
Namietal, že súd nemá odborné vedomosti na to, aby sa mohol prikloniť len k jednému z nich. Odvolací s
jeho námietkou súd nesúhlasí. V prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa k

znaleckému posudku C.. Ž. nepriklonil „len tak“, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil,
prečo vyhodnotil tento znalecký posudok za najpresvedčivejší v porovnaní so znaleckými posudkami
C.. Y. S. C.. P., ktoré mu v konaní predchádzali (a ktorých závery boli protichodné), a žiadny z týchto
dôkazných prostriedkov nehodnotil len izolovane, ale aj vo vzájomnej súvislosti jednak s výpoveďou
všetkých troch znalkýň na pojednávaní, ako aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi, produkovanými v konaní

a skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo.

39. Na vysvetlenie problematiky odvolací súd uvádza, že v civilnom sporom konaní platí, že sudca
nemôže riešiť odborné otázky, a to ani vtedy, ak by disponoval potrebnou odbornou kvalifikáciou.
Za odbornú otázku sa nepovažujú právne otázky, o ktorých rozhoduje jedine sudca. Súd rozhodne
vo veci samej na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti. Ako dôkaz v konaní pred súdom môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možné
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Znalca priberie súd na návrh strany do
konania v prípade, ak v konaní vyvstali zložité otázky, ktorých zodpovedanie závisí od odborných

znalostí.Stranasporutiežmôžezaúčelomzodpovedaniaotázok,naktorésúpotrebnéodbornéznalosti,
predložiť súkromný znalecký posudok (tak, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, kedy žalobca predložil
súkromný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou C.. P.). V zásade v zmysle Civilného sporového
poriadku platí, že všetky dôkazné prostriedky sú na jednej úrovni a písomný znalecký posudok nie je
vyvýšenýnadinédôkaznéprostriedky,ajetedahodnotenýakokaždýinýprodukovanýdôkaz.Súkromný

znalecký posudok by mal v sporovom konaní pôsobiť ako rovnocenný dôkazný prostriedok v porovnaní
so znaleckým posudkom nariadeným súdom, i keď je zrejmé, že v prípade písomného znaleckého
posudku nariadeného súdom a súkromného znaleckého posudku nejde o úplne rovnaké listiny, keďže
predovšetkýmzpohľaduvýchodískpreichvypracovaniemôžuvykazovaťistérozdielnosti.Taktomubolo
i v posudzovanej veci. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého

posudku poveril C.. Y., ktorá vychádzajúc z informácií zo súdneho spisu a zo zdravotnej dokumentácie
T. D. vypracovala znalecký posudok, záverom ktorého bolo, že psychický zdravotný stav nebohej T. D.
ku dňom 19.07.2006, 03.04.2007 a 10.11.2009 bol taký, že jej umožnil vykonať také prejavy vôle bez
pochybností o tom, čo chcela prejaviť a jej rozpoznávacie schopnosti k týmto dňom boli plne zachované
a umožnili jej robiť akýkoľvek právny úkon slobodne, vážne a zrozumiteľne. Odvolací súd pripomína, že

súd prvej inštancie vadne zadal znalkyni úlohu posúdiť spôsobilosť nebohej na právne úkony k dátumom
odlišným od skutočných dátumov podpísania sporných darovacích zmlúv. Tento rozpor v dátumoch
bol však následne odstránený výpoveďou znalkyne C.. Y. na pojednávaní pred súdom a znalkyňa na
svojich odborných záveroch zotrvala. Po podaní znaleckého posudku C.. Y. (ktorého závery neboli pre
jeho žalobu priaznivé), zadal žalobca vypracovanie súkromného znaleckého posudku znalkyni C.. P.,

ktorá vychádzajúc z podkladov, ktoré jej zabezpečil žalobca, dospela v doplnenom znaleckom posudku,
keďže v pôvodnom znaleckom posudku hodnotila spôsobilosť nebohej na uzatvorenie darovacích zmlúv
rovnako ako C.. Y. k nesprávnym dátumom, k záveru opačnému ako znalkyňa C.. Y., a to, že psychický
stav nebohej T. D. ku dňu 19.07.2006, 03.05.2007 a 25.11.2009 bol ovplyvnený takou psychickou
chorobou, ktorá jej neumožňovala domyslieť dôsledky svojho konania. Práve z dôvodu protichodných

záverovtýchtoznaleckýchposudkovnariadilsúdprvejinštancieďalšieznaleckédokazovanieaustanovil
znalkyňu C.. Ž., ktorej okrem iného uložil oboznámiť sa s oboma vyššie uvedenými posudkami. Záver
znaleckého posudku C.. Ž. bol, že duševný stav nebohej T. D. jej umožňoval ku dňom 19.07.2006,
03.05.2007 a 25.11.2009 vykonávať také prejavy vôle, ktoré by nevzbudzovali pochybnosti o tom, čo
chcela prejaviť, jej rozpoznávacie a vôľové schopnosti k uvedeným dňom boli také, že jej umožňovali

urobiť akýkoľvek právny úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Odvolací súd pripomína, že
tak ako ostatné dôkazy, i znalecké posudky musí súd podrobiť hodnoteniu. Znalecký posudok by mal
spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia, záveru a postupu, akým znalec
k nemu dospel, aby bol súd schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemal odborné
vedomosti. V tomto prípade všetky tri v konaní produkované znalecké posudky uvedené kritériá spĺňali

a boli pochopiteľné a zrozumiteľné.

40. Súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky tri znalecké posudky, vyhodnotil ich aj v súvislosti
s ostatnými v konaní produkovanými dôkazmi a priklonil sa k záverom znaleckému posudku C.. Ž..Takémuto vyhodnoteniu dôkazov niet čo vytknúť, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov vyhodnotil znalecký posudok C.. Ž. za podrobnejší a komplexnejší
ako znalecký posudok C.. P.. X. C.. P. vo svojom znaleckom posudku sama uvádza, že k dispozícii

mala len vyselektovanú zdravotnú dokumentáciu nebohej T. D., teda tú, ktorú jej poskytol žalobca, čo
potvrdila aj počas svojho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 15.02.2019. Na druhej stane C.. Ž.
mala k dispozícii celý súdny spis, dva znalecké posudky C.. Y. S. C.. P., a aj kompletnú zdravotnú
dokumentáciu nebohej T. D., z čoho pri svojich záveroch vychádzala. Už len na základe tejto skutočnosti
je dôvodné dospieť k záveru, Ž. C.. Ž. dokázala vzhľadom na rozsiahlejší materiál, z ktorého vychádzala,

posúdiť zdravotný stav nebohej T. D. komplexnejšie a detailnejšie. I keď odvolací súd (zhodne so súdom
prvej inštancie) neprikladá súkromnému znaleckému posudku C.. P. v dokazovaní nižšiu váhu, nemohol
neprihliadnuť na to, že tejto znalkyni zadal vypracovanie znaleckého posudku žalobca a poskytol jej na
jeho vypracovanie (v porovnaní s C.. Y. S. C.. Ž.) menej informácií a dokumentácie ohľadom zdravotného
stavunebohejT.D.,čosaprejavilovnietakpodrobnompsychiatrickomposúdení,akévykonalaznalkyňa
C.. Ž.. Ak dospel súd prvej inštancie pri hodnotení súkromného znaleckého posudku vypracovaného

C.. P. k záveru, že tento nezanalyzoval zdravotný stav nebohej T. D. do takej miery, ako tomu bolo v
prípade znaleckého posudku C.. Ž., a priklonil sa (berúc do úvahy aj výpoveď všetkých troch znalkýň
pred súdom) po jeho vyhodnotení vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi k záverom
znaleckého posudku C.. Ž., niet mu čo vytknúť. V tejto spojitosti považuje odvolací súd za potrebné
zdôrazniť, ako už bolo uvedené vyššie, že znalecký posudok je len ďalším z mnohých iných dôkazov

založených v súdnom spise a súd ho skúma a hodnotí jednak samostatne ako i vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými v konaní produkovanými dôkazmi. Ak potom súd prvej inštancie pri hodnotení všetkých
v konaní vykonaných dôkazov za najkomplexnejší vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný C.. Ž.,
pričom všetky svoje úvahy ohľadom hodnotenia dôkazov presvedčivo zdôvodnil, odvolací súd súhlasí.

41. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie bol povinný postupovať podľa ust. § 207 ods.
3 C.s.p. a vykonať dokazovanie znaleckým ústavom, a to z dôvodu, že závery znaleckých posudkov C..
P. S. C.. Ž. si odporovali. Odvolací súd ani s touto jeho odvolacou námietkou nesúhlasí. Je potrebné
si uvedomiť, že v konaní boli predložené až tri znalecké posudky, a to dva vypracované znalkyňami
ustanovenými súdom (C.. Y. S. C.. Ž.) S. jeden súkromný znalecký posudok predložený žalobcom (C..

P.), keď znalecký posudok C.. Ž. bol súdom prvej inštancie zabezpečený ako kontrolný práve z dôvodu,
že závery znaleckých posudkov C.. Y. S. C.. P. boli navzájom si odporujúce. Všetky tri znalkyne boli pred
súdom aj vypočuté a bola vykonaná ich konfrontácia. Dve znalkyne z troch, a to znalkyne ustanovené
súdom, dospeli k záveru o spôsobilosti nebohej T.L. D. na uzatvorenie sporných darovacích zmlúv a
jedna, ktorej zadal vypracovanie znaleckého posudku žalobca, k záveru o jej nespôsobilosti.

42. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné tiež zdôrazniť, že ak žalobca v odvolaní a v
jeho následných vyjadreniach sústavne zdôrazňoval, že práve zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu
stanovilo, že znalecký posudok, vypracovaný znalkyňou C.. Y., je v konaní nepoužiteľný, je zrejmé,
že žalobca (resp. jeho právny zástupca) interpretuje predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho

súdu vedome nesprávne. Je totiž úplne nepochybné, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení prijal
svoje závery o nepoužiteľnosti znaleckého posudku C.. Y. v tom čase (v čase vydania jeho rozhodnutia)
výlučne a len z dôvodu, že práve jeho závermi pôvodne, v prvom rozsudku, súd prvej inštancie zdôvodnil
zamietnutie žaloby, a to napriek tomu, že znalkyni zadal nesprávnu úlohu (zjednodušene povedané)
posúdiť spôsobilosť nebohej na právne úkony k dátumom odlišným od skutočných dátumov podpísania

sporných darovacích zmlúv, a to za stavu, keď ani nedisponoval originálmi darovacích zmlúv a ich
kópie, ktoré boli súčasťou spisu, boli nečitateľné a nebolo z nich možné ustáliť, kedy nebohá tieto
zmluvy podpísala a kedy a kým bol overený jej podpis. Žalobcom tvrdená nepoužiteľnosť znaleckého
posudku C.. Y. (s odkazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu) však už vzhľadom na následné
súdne konanie a v jeho rámci vykonané dokazovanie nemohla obstáť. Znalkyňa C.. Y. bola totiž na

pojednávaní pred súdom prvej inštancie za účasti sporových strán vypočutá, pričom vo svojej výpovedi
zotrvala na záveroch uvedených v jej znaleckom posudku a vysvetlila, že minimálny časový posun
dátumov,kuktorýmvypracovalaznaleckýposudok,ksprávnymdátumomreálnehopodpísaniasporných
darovacích zmlúv nebohou, nebol pre jej odborné závery rozhodujúci. Na záveroch, uvedených v
jej posudku zotrvala a vo svojej výpovedi pred súdom ich aj logicky, dôveryhodne a pochopiteľne

zdôvodnila. Niet potom žiadnych pochybností o tom, že ak súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení
vykonaných dôkazov aj z jej znaleckého posudku a jeho doplnenia jej výpoveďou ako znalkyne pred
súdom, postupoval správne.43. Ak žalobca v odvolaní namietal, že znalkyňa C.. Y. nemala vypracovať znalecký posudok a s
poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. tvrdil, že
mala vypracovanie znaleckého posudku odmietnuť, pretože nebohú T. D. vyšetrovala, odvolací súd

vyhodnotil túto jeho odvolaciu námietku za nedôvodnú. Ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z.
stanovuje, že znalec zapísaný v zozname je povinný odmietnuť vykonanie úkonu, ak je vylúčený podľa §
11 ods. 1 , pričom ust. § 11 ods. 1
cit. zákona stanovuje, že znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo
k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti. Znalkyňa C.. Y. nezistila žiadny dôvod,

prektorýbymohlabyťpripodaníznaleckéhoposudkuzaujatá,aznaleckýposudokvypracovala.Žalobca
počasceléhokonania(včaseustanoveniatejtoznalkynesúdom,anivovzťahukjejúčastinakonfrontácii
znalkýň) jej zaujatosť z konkrétneho dôvodu, teda pre jej pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej
osobe, ktorej sa úkon týka, netvrdil a znalkyňu z dôvodu jej možnej zaujatosti nenamietal. Jej účasť na
pojednávaní pri konfrontácii znalkýň nespochybňoval. Ak potom bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia a
zdôvodnenia následne v odvolaní tvrdil, že znalkyňa mala vypracovanie znaleckého posudku odmietnuť,

pretože nebohú T. D. (v čase bezprostredne pred jej smrťou - pozn. odvolacieho súdu) vyšetrovala,
nemohol odvolací súd na túto jeho odvolaciu námietku prihliadnuť. V prvom rade zdôrazňuje, že ani sám
žalobca netvrdil, že by C.. Y. mala byť z nejakých konkrétnych dôvodov vo veci podania znaleckého
posudku zaujatá. Poukazuje len na to, že C.. Y. nebohú vyšetrovala, a z tohto dôvodu tvrdí, že znalkyňa
mala vypracovanie znaleckého posudku odmietnuť. Žalobca však na druhej strane navrhoval napr.

výsluch C.. D. J., a to práve z dôvodu, že nebohú ošetrovala. Z uvedeného je zrejmá účelovosť tejto
odvolacej námietky žalobcu vo vzťahu k znalkyni C.. Y., ktorej zaujatosť nikdy, dokonca ani v odvolaní
netvrdil. Odvolací súd preto už len pre úplnosť uvádza, že o pomer znalca k veci pôjde vtedy, ak je znalec
sám stranou konania alebo rozhodnutím, ktoré je zavŕšením tohto konania, môžu byť dotknuté jeho
práva a povinnosti (o takýto prípad v posudzovanej veci nejde). O pomer znalca k osobe pôjde vedy, ak

znalec nemá neutrálny vzťah k zadávateľovi (v našom prípade súd), prípadne ak má znalec príbuzenský,
priateľský alebo naopak nepriateľský vzťah k stranám sporu, či ich zástupcom. Takéto dôvody vylúčenia
znalkyne C.. Y. žalobca netvrdil a ani nepreukázal, a odvolací súd nezistil.

44.Odvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanejvecinebolonariadenie

znaleckého dokazovania znaleckým ústavom hospodárne. Na prijatie záveru o spôsobilosti nebohej T.
D. na vykonanie sporných právnych úkonov mal súd prvej inštancie oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď vykonal nielen znalecké dokazovanie (a dva znalecké posudky z troch tento právny záver súdu prvej
inštancie podporovali a jeden bol „proti“), ale aj ďalšie vyššie uvedené dôkazy, ktoré všetky vo vzájomnej
súvislosti správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a na ich základe aj právnym záverom.

Ustanovenie znaleckého ústavu za stavu, keď má súd dostatok dôkazov pre rozhodnutie, nie je potrebné
ani hospodárne, keďže by len neúmerne predlžovalo konanie. Tu považuje odvolací súd za potrebné
poukázať i na to, že o nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom žalobca žiadal až v
podaní zo dňa 26.03.2021, teda takmer tri roky odkedy bol jeho právnemu zástupcovi dňa 22.06.2018
doručenýznaleckýposudokC..Ž.aviacakodvarokyoduskutočneniapojednávaniadňa15.02.2019,na

ktorom došlo ku konfrontácii znalkýň. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca zahltil súd prvej
inštancie množstvom návrhov na dokazovanie v snahe oddialiť rozhodnutie a naďalej viesť konanie.
Napokon,nevykonanienímnavrhnutýchdôkazovvýsluchmirôznychlekárovasvedkovnamietalžalobca
aj v odvolaní. Odvolací súd pripomína, že o tom, ktoré dôkazy v konaní vykoná, rozhoduje súd. Nie
je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami, je však povinný v rozhodnutí zdôvodniť, prečo

navrhnuté dôkazy nevykonal. Súd prvej inštancie takto aj postupoval a z odôvodnenia jeho rozsudku sú
zrejmé dôvody, pre ktoré ten ktorý žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom nevykonal. Odvolací súd sa so
súdom uvádzanými dôvodmi stotožnil. Vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov nebolo hospodárne
a len by predlžovalo konanie, keď naviac ním navrhnuté dôkazy nedisponovali vypovedacou potenciou
a neboli spôsobilé potvrdiť žalobcom tvrdenú duševnú chorobu nebohej T. D. v čase vykonania sporných

právnych úkonov, a boli aj nadbytočné, keďže dokazovaním vykonaným v konaní bol skutkový stav
už riadne zistený. V tejto súvislosti ešte zdôrazňuje, že civilné sporové konanie sa riadi princípom
hospodárnosti, resp. procesnej ekonómie. Tento princíp je zakotvený v čl. 17 C.s.p., podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Toto ustanovenie reflektuje na princíp konania bez zbytočných prieťahov vyjadrený v čl. 48 ods. 2 veta
prvá Ústavy Slovenskej republiky. V posudzovanom prípade sa spor vedie od roku 2010, teda už vyše
12 rokov, pričom vo veci bolo už vykonané rozsiahle a pre rozhodnutie vo veci dostatočné dokazovanie.
Túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil za nedôvodnú.45. Ďalej žalobca v odvolaní namietal záver súdu, ktorým zdôvodnil nevykonanie znaleckého
dokazovania za účelom zistenia pravosti podpisov T. D. na troch sporných darovacích zmluvách (pre

nemožnosť jeho vykonania z dôvodu nedostatku porovnávacieho materiálu), tvrdiac, že vykonanie tohto
znaleckého dokazovania možné bolo. Odvolací súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či by bolo
možné takéto dokazovanie vykonať alebo nie, nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru
písmoznalectva za účelom zistenia pravosti podpisov T. D. na troch sporných darovacích zmluvách
súdom prvej inštancie nebolo vôbec dôvodné.

46. Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 22.11.2010 žalobu, ktorou sa pôvodne len voči žalovanej
1/ domáhal určenia neplatnosti predmetných darovacích zmlúv podľa ust. § 38 ods. 2 Obč. zák.. Žalobu
zdôvodnil tvrdením o duševnej poruche nebohej T. D., ktorá darovacie zmluvy síce podpísala, ale učinila
tak v duševnej poruche, ktorá ju na taký právny úkon robila nespôsobilou. Sám žalobca v žalobe uviedol,
že cit. „Žalovaná v snahe získať neprimerané výhody a obísť dedenie zo zákona pripravila darovacie

zmluvy a zariadila, aby jej matka T. D. ako darkyňa tieto zmluvy podpísala“. Žalovaná 1/ potvrdila, že
nebohá T. D. predmetné zmluvy podpísala. Všetky tri podpisy L. T. D. na sporných darovacích zmluvách
boli overené, či už na Mestskom úrade Stupava, alebo priamo na notárskom úrade, čo je nepochybné
z overovacích doložiek. Odvolací súd uvádza, že z uvedeného je zrejmé, že skutočnosť, že nebohá
T. D. sporné zmluvy podpísala, nebolo medzi stranami sporné. Po štyri a pol roku súdneho konania

a vykonávania dokazovania vo vzťahu k duševnému stavu darkyne a deň pred prvým rozhodnutím
súdu prvej inštancie rozsudkom (21.04.2015) navrhol žalobca vykonanie znaleckého posudku znalcom
z odboru písmoznalectvo, cit. „keďže má odôvodnené pochybnosti o pravosti podpisu nebohej“ na tretej
darovacej zmluve. Súd v prvom rozsudku vysvetlil, že žiadne pochybnosti o tom, že nebohá zmluvy
podpísala nemá, keď poukázal na náhlu zmenu argumentácie žalobcu ohľadom tretej darovacej zmluvy.

Po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom doručil žalobca súdu dňa 11.08.2017 zmenenú žalobu,
v ktorej okrem duševnej poruchy nebohej v čase podpísania zmlúv začal tvrdiť, že nebohá darovacie
zmluvy nepodpísala, a že jej podpisy na nich vyhotovila žalovaná 1/ (poskytol teda dve navzájom
si odporujúce argumentácie). Žalovaná to poprela. Na pojednávaní dňa 25.10.2017 právny zástupca
žalobcu zas tvrdil, že podpis na tretej darovacej zmluve nie je pravým podpisom nebohej T. D.. Žalovaná

1/ zdôraznila, že podpis bol riadne overený a nie je dôvodné skúmať jeho pravosť. Na pojednávaní dňa
10.01.2018 pôvodný žalovaný 2/ vo svojej výpovedi potvrdil, že druhú darovaciu zmluvu podpísal, a
že k notárke viezol nebohú on. Následne súd vykonával dokazovanie k duševnému stavu nebohej v
čase podpisu sporných darovacích zmlúv. Po ich konfrontácii na pojednávaní sa žalobca opäť vrátil k
návrhunavykonanieznaleckéhoposudkuznalcomzodborupísmoznalectvovovzťahuktretejdarovacej

zmluve (návrh zo dňa 17.04.2019). Žalobca doručil súdu dňa 05.06.2019 podanie, v ktorom uviedol,
že žiada znalecky preskúmať podpisy nebohej aj na zvyšných dvoch zmluvách, keďže jeden podpis je
opravovaný a „zdá sa byť robený pod nátlakom“. Mal za to, že keď už sa robí znalecký posudok, mali
by byť preverené aj tieto podpisy. Na pojednávaní dňa 30.03.2021 žalobca navrhol skúmať aj podpis
žalovaného 2/.

47. Odvolací súd pripomína, že žalobca svoju argumentáciu v žalobe postavil v roku 2010 na K.Š. G. L.
T. D. a tvrdení, že darovacie zmluvy síce podpísala, ale učinila tak v duševnej poruche, ktorá ju na taký
právny úkon robila nespôsobilou, a na tejto argumentácii zotrváva doposiaľ. Ak začal v priebehu konania
v úplnom rozpore so svojou vlastnou argumentáciou a v rozpore so svojimi predchádzajúcimi tvrdeniami

len izolovane tvrdiť, že nebohá vlastne sporné zmluvy nepodpísala (ale toto tvrdenie ničím konkrétnym,
teda ani len žiadnym relevantným argumentom nepodporil), je úplne zrejmé, že ide vzhľadom na
výsledky dokazovania o tvrdenie účelové. Nebol žiadny dôvod pochybovať o pravosti podpisov nebohej,
pretože všetky tri jej podpisy na sporných darovacích zmluvách boli overené či už na Mestskom úrade
Stupava, alebo na notárskom úrade a to, že nebohá zmluvy podpísala tvrdil predsa aj sám žalobca (až

do času, kedy sa konanie začalo vyvíjať v jeho neprospech) a nebolo to medzi stranami sporné. Práve
preto bolo vykonané rozsiahle dokazovanie k otázke, či bola nebohá v čase podpísania zmlúv na takýto
právny úkon spôsobilá. Sám žalobca zotrváva na tvrdení, že v tom čase konala v duševnej poruche.

48. Z vyššie uvedeného prijal odvolací súd záver, že žalobca jednak neposkytol žiadny relevantný

argumentaanižiadnypodpornýdôkaz,ktorýbypodporovaljehotvrdenie,ženeboháT.D.spornézmluvy
nepodpísala, a účinne tak spochybnil jej podpisy overené matrikou, či notárom, na základe čoho by bolo
namieste vykonať znalecké dokazovanie (spochybnenie dôkazov musí mať nejakú kvalitu). Na druhej
strane ale sám svoje tvrdenia vyvracia, keď tvrdí, že sporné zmluvy podpísala v duševnej poruche. Zvykonaného dokazovania vyplynulo a (okrem účelového tvrdenia žalobcu) ani nebolo sporné, že nebohá
sporné zmluvy podpísala. Vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmnoznalectva bolo
a je neodôvodnené. Ak ho súd prvej inštancie (i keď z iných dôvodov) nevykonal, nijak nepochybil. Ak

v odvolaní poukazoval na to, že tvrdil, že ani podpis žalovaného 2/ na dotknutej darovacej zmluve zo
dňa 03.05.2007 nie je pravým, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal a nenariadil ani znalecké
dokazovanie, odvolací súd vyhodnotil toto jeho tvrdenie, že ani podpis žalovaného 2/ na druhej zmluve
nie je jeho podpisom, za účelové, ničím neodôvodnené a bez akéhokoľvek základu. Pripomína, že
žalovaný 2/ potvrdil, že zmluvu podpísal a len tvrdenie žalobcu, že to tak nie je, nemôže založiť spornosť

uvedenej skutočnosti.

49. Ani odvolacia námietka žalobcu, spočívajúca v tvrdení, že pojednávanie dňa 30.03.2021, na
ktorom súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok, sa nemalo konať s odkazom na ust. § 1 ods.
1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných
pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže v tejto veci

nedošlo k splneniu ani jednej z podmienok vymedzených v predmetnom ustanovení, nie je dôvodná.
Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa v tomto prípade jedná o vec, ktorá neznesie
odklad, pretože konanie sa vedie od roku 2010, t. j. vyše 12 rokov. Nevykonaním pojednávania by sa len
bezdôvodnepredlžovaloužtakneúmernedlhékonanie.Napredmetnompojednávanídošlokvyhláseniu
rozsudku za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žiadne práva žalobcu preto neboli porušené.

50. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396

ods. 1 C.s.p.. Žalovanej 1/, plne úspešnej v odvolacom konaní, priznal voči neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaným 2/ až 5/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konanie nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).