Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 3, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 22Sa/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200600
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:1022200600.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: Y. W., nar. XX. XX.

XXXX, bytom A. N., S. H. Q. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 08. 05. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 03. 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.Zrelevantnejčastipredloženéhoadministratívnehospisusprávnysúdzistil,žežalobcadňa3.augusta
1977 havaroval na motorke. Pri dopravnej nehode došlo k trieštivej zlomenine ľavého predkolenia.
Najprv bola prevedená amputácia v predkolení, neskoršie reamputácia v stehne v rozhraní strednej
a dolnej tretiny. Na následky úrazu bol Posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia v Nitre od 6.
apríla 1978 uznaný za čiastočne invalidného podľa § 25 ods. 4 písm. a/ zákona č. 121/1975 Zb. a za
invalidného podľa § 29 ods. 2 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. bol uznaný až od 4. januára 1991.

2. Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení bola pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - stav po traumatickej
amputácii ľavej dolnej končatiny v stehne v roku 1977 určená podľa kapitoly XV. Oddiel G položka 34
prílohy č. 4 zákona 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola podľa § 71
ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená o 10 %.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 2. septembra 2005 bolo rozhodnuté podľa § 263 ods. 5 zákona č.

461/2003 Z.z. o znížení invalidného dôchodku od 2. novembra 2005 na 6.969,- Sk mesačne.

V dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 25/05-51 zo dňa 7. júna 2006 bolo
rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. septembra 2006, sp. zn. 1So/42/2006, ktorý zmenil potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 13. marca 2006, č.k. 13Sd/567/2005-19.

Následným rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 8. februára 2007 bolo podľa § 29 zákona č. 100/1988
Zb. a § 263a ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnuté o zvýšení invalidného dôchodku od
2. novembra 2005 na 7.973,- Sk mesačne.3. Podaním zo dňa 28. 12. 2018 žalobca požiadal o prehodnotenie - prepočítanie výšky ČID -
Čiastočného invalidného dôchodku a ID - Invalidného dôchodku, podľa pravidiel a podmienok novej
právnej úpravy t.j. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 01. 01.

2004 a to s doplatením spätne minimálne za celé obdobie /roky od nadobudnutia účinnosti zákona
č. 461/2003 Z.z., t.j. 01. 01. 2004, ku dňu prepočítania a následného vyplácania prepočítaného ID -
Invalidného dôchodku/. Dôvodom jeho žiadosti je skutočnosť, že v období rokov 2004 až 2006 síce
Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie jeho invalidity podľa nových/prísnejších pravidiel, ale pri určení
novej výšky jeho ID - Invalidného dôchodku už nepostupovala podľa § 263a ods. 9 zákona č. 461/2003

Z.z., aj keď táto povinnosť vyplývala priamo zo zákona.

4. O predmetnej žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. 03. 2019 tak, že podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100P/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy

invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisovrozhodla,žeod01.02.2016muvznikolnároknavýplatuinvalidnéhodôchodkuvsume316,60
eur mesačne. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. rozhodla
tiež, že naďalej bude vyplácaný invalidný dôchodok v sume 387,10 eur mesačne a nárok na invalidný
dôchodok v nižšej sume 316,60 eur mesačne zaniká.

O odvolaní žalobcu rozhodla pôvodne žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 07. 2019
tak, že na základe odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 18. 03. 2019, vo veci zvýšenia invalidného dôchodku rozhodla tak, že napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie mení takto:

Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 a podľa §
29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa žalobcovi
zamieta žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 28. 12. 2018.

Podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobcovi vznikol
od 02. 01. 2016 nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 316,60 eur mesačne.

Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. sa naďalej vypláca
invalidný dôchodok v sume 387,10 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 316,60

eur mesačne zaniká.

Uvedené rozhodnutie bolo podrobené súdnemu prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn.23Sa/94/2019,
v ktorom súd rozhodol rozsudkom č.k. 23Sa/94/2019-62 zo dňa 18. 05. 2020 tak, že žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/38/2020 zo dňa 27. 09. 2021 tak, že zmenil rozsudok
Krajského súdu v Nitre tak, že rozhodnutie žalovanej z 15. 07. 2019 číslo 531 113 1940 0 zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaná rozhodla žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto

odôvodnenia, ktoré si súd zabezpečil z administratívneho spisu a vo fotokópii sa stalo súčasťou súdneho
spisu.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sk/38/2020 zo dňa 27. 09. 2021, vo veci
odvolaniažalobcu,podanéhoprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,ústredieč.XXXXXXXXXX0zodňa
18. 03. 2019, vo veci zvýšenia invalidného dôchodku, rozhodla tak, že zmenila napadnuté rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie takto:

Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa
§ 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla
žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 28. 12. 2018.Podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobcovi vznikol
od 02. 01. 2016 nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 316,60 eur mesačne.

Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. sa žalobcovi bude naďalej
vyplácať invalidný dôchodok v sume 387,10 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume
316,60 eur mesačne zaniká.

6. V odôvodnení žalovaná uviedla, že posúdila priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu,
posúdila námietky žalobcu a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
vysloveným v jeho rozsudku, dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 18. 03. 2019 je
potrebné zmeniť.

Poukázala pritom na skutkové zistenia a príslušné právne predpisy, majúc pritom za to, že zdravotný

stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Nové Zámky dňa 10. 05. 2019, ktorý nevyhovel odvolaniu. Ďalej poukázala na závery
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre, ktorý posúdil
zdravotný stav žalobcu dňa 20. 06. 2019 a skonštatoval, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. V odvolacom konaní bol posudkový záver nezmenený, teda žalobca bol naďalej

invalidný aj podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. V odvolacom konaní neboli predložené
žiadne dôkazy, ktorými by žalobca preukázal zhoršenie zdravotného stavu, na základe ktorých by
posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Okrem toho v odvolacom konaní bolo zistené, že v napadnutom rozhodnutí prvostupňový orgán
žalovanej nesprávne uviedol dátum vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1

a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (od 01. 02. 2016), ako aj bolo
nesprávne zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1978, 1982 a 1999 a vymeriavací
základ za rok 2005. V odvolacom konaní následne boli uvedené pochybenia odstránené k dátumu 02.
01. 2016, avšak nedošlo k zmene vo výške invalidného dôchodku.

V napadnutom rozhodnutí bolo v roku 1978 zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu od
01. 01. 1978 do 31. 05. 1978 a od 01. 07. 1978 do 31. 12. 1978, správne malo byť od 01. 01. 1978
do 30. 06. 1978 a od 01. 07. 1978 do 31. 12. 1978. V roku 1982 bolo zhodnotené v rozsahu od 01.
01. 1982 do 28. 02. 1982 a od 25. 05. 1982 do 31. 12. 1982, správne malo byť od 01. 01. 1982 do 28.
02. 1982 a od 01. 03. 1982 do 31. 12. 1982. V roku 1999 bolo zhodnotené od 01. 01. 1999 do 31. 12.

1999, správne malo byť od 01. 01. 1999 do 15. 02. 1999 ako doba zamestnania, od 16. 02. 1999 do
02. 03. 1999 ako doba poberania invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku), od 03. 03.
1999 do 30. 06. 1999 ako doba zamestnania, od 01. 07. 1999 do 02. 08. 1999 ako doba poberania
invalidného dôchodku, od 03. 08. 1999 do 31. 12. 1999 ako doba zamestnania. Taktiež bol nesprávne
zhodnotený v napadnutom rozhodnutí vymeriavací základ za rok 2005 - 173.103, mal byť 181.140. Po

zistení nesprávnosti v napadnutom rozhodnutí bol opätovne posúdený nárok na invalidný dôchodok,
majúc pritom za to, že žalobca ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný
dôchodok,čímmuvznikolnároknainvalidnýdôchodokpodľa§70ods.1zákonač.461/2003Z.z.vznení
zákona č. 439/2004 Z.z. 01. 10. 2006. Následne žalovaná poukázala na výpočet, majúc pritom za to, že
sumainvalidnéhodôchodkuje315,60eurmesačne,určenáakosúčinpriemernéhoosobnéhomzdového

bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálne dôchodkovej hodnoty a
percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma invalidného dôchodku sa ďalej
podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o
1,00 eur mesačne na 316,60 eur mesačne. Pretože suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý
bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. 12. 2003 je 387,10 eur

mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 je 316,60 eur mesačne,
bude žalobcovi vyplácať dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká.

7. Súčasťou rozhodnutia je aj osobný list dôchodkového poistenia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe8. Žalobou zo dňa 08. 05. 2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11. 05. 2022 a postúpenou
tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 03. 03. 2022.

9. V dôvodoch žaloby žalobca zopakoval priebeh konania a poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k.
PL.ÚS 25/05-51 zo dňa 07. 06. 2006, majúc pritom za to, že žalovaná mala povinnosť zo zákona dať vec
do súladu so zákonom, do právneho stavu pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z., žiadal ponechať
pôvodnú posudkovými lekármi už priznanú percentuálnu mieru. Na základe uvedených skutočností bol

toho názoru, že žalovaná sa nezaoberala dôsledne meritom veci, neriadila sa nálezom Ústavného súdu
SR a nerešpektovala ani rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, v dôsledku čoho nedala vec do
právneho stavu pred účinnosťou protiústavného zákona č. 461/2003 Z.z. Vytýkal rozpor s článkami
Ústavy SR, ako aj Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

10. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 09. 2022 poukázala na to, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku uviedol, že po vyhodnotení námietok, uvedených v kasačnej sťažnosti
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a k obsahu pripojených administratívnych spisov,

súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď žiadosti žalobcu o prepočítanie
výšky čiastočného invalidného a invalidného dôchodku nevyhoveli. Najvyšší súd Slovenskej republiky
vytkol odvolaciemu orgánu, že žalovaná bez bližšieho zdôvodnenia v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia uviedla, že v odvolacom konaní boli pochybenia v nesprávne zhodnotených obdobiach
dôchodkového poistenia v rokoch 1978, 1982 a 1999 a vymeriavací základ za rok 2005 odstránené k

dátumu 2016, avšak k zmene vo výške invalidného dôchodku nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov
bolo rozhodnutie odvolacieho orgánu žalovanej zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že
bude potrebné, aby sa žalovaná v súlade s právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
vysloveným v jeho rozsudku, právne vysporiadala so žiadosťou žalobcu o prepočítanie invalidného
dôchodkupododatočnomzaplateníchýbajúcehoobdobiadôchodkovéhopoisteniaavovecivydalanové

rozhodnutie. Následne v odvolacom konaní bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bol uvedený
rozsudok vykonaný.

11. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná poukázala na skutkový stav, majúc pritom za to, že námietka
žalobcu je irelevantná. Bola toho názoru, že suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol

prekvalifikovaný invalidný dôchodok, priznaná podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, je 387,10 eur
mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 je 316,60 eur mesačne,
patrí žalobcovi dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zanikol.

Poukázala tiež na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu žalovanej došlo k pochybeniam,

ktoré boli odstránené v odvolacom konaní, pričom nedošlo k zmene vo výške dôchodku. Vo výroku
prvostupňového rozhodnutia žalovanej došlo k nesprávnemu uvedeniu dátumu porovnania invalidných
dôchodkov, bolo uvedené 1. februára 2016, správne malo byť 1. januára 2016, čo bolo tiež odstránené
v odvolacom konaní.

V odôvodnení napadnuté rozhodnutia sa odvolací orgán žalovanej vysporiadal aj s pochybení, týkajúcim
sa zhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia v rokoch 1978, 1982 a 1999, ako aj nesprávneho
zhodnotenia vymeriavacieho základu za rok 2005, a to v súlade s právnym záverom, vysloveným vo
vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR. Ohľadom bodu 46 uviedla, že po preskúmaní veci
bolo zistené, že žalobca nežiadal o prepočet invalidného dôchodku z dôvodu, že by doplatil poistné

na dôchodkové poistenie, ale žiadal o doplatenie čiastočného invalidného dôchodku od roku 1978
a invalidného od roku 1991. Týmto námietkam nebolo možné vyhovieť, pretože podľa § 112 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. bol invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. určený 3 roky spätne
od doručenia žiadosti žalobcu o prepočítanie invalidného dôchodku, teda od 01. 01. 2016 (žiadosť bola
doručená dňa 01. 01. 2019).

12. Z uvedených dôvodov žalovaná považoval rozhodnutie za správne a žiadala súd, aby žalobu ako
nedôvodnú zamietol.V. Ďalší priebeh súdneho konania

13. K vyjadreniu žalovanej zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom poukázal na záver Najvyššieho

správneho súdu SR, a to „úlohou žalovanej predovšetkým bude, aby sa v zmysle uvedených právnych
záverov právne vysporiadala so žiadosťou žalobcu o prepočítanie invalidného dôchodku po dodatočnom
započítaní chýbajúceho obdobia dôchodkového zabezpečenia/ poistenia a vo veci vydala nové
rozhodnutie.“. Týmto sa žalovaná podľa žalobcu neriadila, preto žiadal, aby boli dodatočne započítané
chýbajúce obdobia dôchodkového zabezpečenia/ poistenia a vo veci vydané nové rozhodnutie.

14. Žalovaná ďalšie písomné vyjadrenie nepodala.

15. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 03. 03. 2023, za účasti žalobcu a
zástupcu žalovanej, ktorí sa pridržali tvrdení uvádzaných v písomných podaniach.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

16. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu správnym orgánom, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho

súdu SR sp. zn. 9Sk/38/2020 zo dňa 27. 09. 2021, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 03.
03. 2022 a tiež konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

17. Súd vec posudzoval podľa nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom v čase rozhodovania žalovanej (ďalej len
zákon „č. 461/2003Z.z.“) dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého sa dávka alebo jej zvýšenie

patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume,
ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak
sa dodatočne zistí, že sa dávka
a/ priznala v nižšej sume, ako patrí,
b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c/ odoprela neprávom alebo
d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné

podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní
veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,

odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu

svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

18. Tak ako uviedol aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sk/38/2020, aj správny súd
konštatuje, že naďalej „medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dňa 3. augusta 1977
havaroval na motorke. Pri dopravnej nehode došlo k trieštivej zlomenine ľavého predkolenia. Najprv bola
prevedená amputácia v predkolení, neskoršie reamputácia v stehne v rozhraní strednej a dolnej tretiny.

Na následky úrazu bol Posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia v Nitre od 6. apríla 1978 uznaný
za čiastočne invalidného podľa § 25 ods. 4 písm. a/ zákona č. 121/1975 Zb. Za invalidného podľa § 29
ods. 2 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. bol uznaný až od 4. januára 1991.“

19. Rovnako tak bolo preukázané, že „Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení bola pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie - stav po traumatickej amputácii ľavej dolnej končatiny v stehne v roku 1977
určená podľa kapitoly XV. Oddiel G položka 34 prílohy č. 4 zákona 50 % miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšená o 10 %.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 2. septembra 2005 bolo rozhodnuté podľa § 263 ods. 5 zákona

č. 461/2003 Z.z. o znížení invalidného dôchodku od 2. novembra 2005 na 6.969,- Sk mesačne. V
dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 25/05-51 zo dňa 7. júna 2006 bolo
rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. septembra 2006, sp. zn. 1So/42/2006, ktorý zmenil potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre z
13.marca2006,č.k.13Sd/567/2005-19.NáslednýmrozhodnutímSociálnejpoisťovnez8.februára2007

bolo podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. a § 263a ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnuté
o zvýšení invalidného dôchodku od 2. novembra 2005 na 7.973,- Sk mesačne.“

20. V bode 40. a nasledujúcich nižšie citovaných kasačný súd z obsahu spisov zistil, že „v roku 2016
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodovala aj podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa v

odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 20. januára 2016 uvádza: „...suma Vášho invalidného
dôchodku je 385,40 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku je vyššia ako suma minimálneho
dôchodku328,90eurmesačne,pretovámnevznikolnároknazvýšenie nasumuminimálnehodôchodku
podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Suma invalidného dôchodku sa
podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2016 o 1,7 eur

mesačne na 387,10 eur mesačne.

41. Žiadosťou o prehodnotenie - prepočítanie výšky ČID - čiastočného invalidného dôchodku a ID
invalidného dôchodku, priznaného od 1. júla 1978 a prehodnotenie - prepočítanie výšky invalidného
dôchodku priznaného od 4. januára 1991 žalobca žiadal vykonať podľa pravidiel a podmienok novej

právnej úpravy, t.j. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára
2004, a to s doplatením spätne minimálne za celé obdobie/roky od nadobudnutia účinnosti zákona
č. 461/2003 Z.z., t.j. 1. januára 2004, ku dňu prepočítania a následného vyplácania prepočítaného
invalidného dôchodku. Žalobca v žiadosti zdôraznil, že absentuje postup podľa § 263a ods. 9 zákona
č. 461/2003 Z.z.

42. Podklad pre vydanie rozhodnutia tvoril Odborný posudok o invalidite z 30. januára 2019. Zdravotný
stav žalobcu bol na základe tejto žiadosti posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia so
záverom o 70 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotnépostihnutie podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 32 - (strata jednej dolnej končatiny v stehne) prílohy č. 4
kzákonuč.461/2003Z.z.so60%mieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťsozvýšením
o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Zdravotný stav žalobcu bol rovnako posúdený aj

podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.

43. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojených spisov dospel
k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď žiadosti žalobcu o prehodnotenie - prepočítanie

výšky ČID - čiastočného invalidného dôchodku a ID invalidného dôchodku nevyhoveli. V prvom rade
považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca bol za invalidného uznaný podľa § 29 ods.
3 zákona č. 100/1988 Zb. v roku 1991. Žalobcovi nebola nikdy určená viac ako 70 % miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V súvislosti s určením % miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť kasačný súd z posudku posudkového lekára z 30. januára 2019 zistil, že v celkovom
posudku je uvedená 60%+10 %=70 % miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 1. októbra 2006

(od platnosti zákona č. 529/2006 Z.z., ktorým sa menil zákon č. 461/2003 Z.z.). V lekárskej správe z
9. januára 2007 posúdenie zdravotného stavu žalobcu podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
absentuje; v lekárskej správe z 26. júna 2005 je preukázateľne zistená 50 %+10 % = 60 % miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

44. Žalobca v kasačnej sťažnosti v zásade namietal aj nesprávne zhodnotené obdobia dôchodkového
poistenia. Konkrétne namietal obdobie od 1. januára 1978 do 30. júna 1978, od 25. mája 1982 do
31. decembra 1982 a rok 1999. Žalovaná bez bližšieho zdôvodnenia v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia uviedla, že v „odvolacom konaní boli pochybenia v nesprávne zhodnotených obdobiach
dôchodkového poistenia v rokoch 1978, 1982 a 1999 a vymeriavací základ za rok 2005 odstránené k

dátumu 2. január 2016, avšak k zmene vo výške invalidného dôchodku nedošlo.

45.Vzhľadomnauvedenédôvodynajvyššísprávnysúdvyužijúcpritom(ajvzhľadomnazásadurýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského
súdu rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného

z 15. júla 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

46. Pretože rozhodnutie žalovanej bolo zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie, úlohou
žalovanej predovšetkým bude, aby sa v zmysle hore uvedených záverov právne vysporiadala so
žiadosťou žalobcu o prepočítanie invalidného dôchodku po dodatočnom započítaní chýbajúceho

obdobia dôchodkového zabezpečenia/poistenia a vo veci vydala nové rozhodnutie.“

21. Riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyjadreným vo vyššie citovanom
rozhodnutí, žalovaná opätovne podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 310/2006 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 28. 12.
2018. Správnosť tohto záveru konštatoval aj Najvyšší správny súd SR v citovanom rozsudku v bode
43, preto aj správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, nevidel dôvod na odklonenie sa
od uvedeného právneho názoru. Naviac, správny súd má za to, že požiadavkou žalobcu bolo v prvom
rade zosúladenie s právnym stavom do 31. 12. 2003 a následne v žalobnej replike doplnil, že žiada

dodatočne započítať chýbajúce obdobia dôchodkového zabezpečenia /poistenia.

22. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj osobného listu dôchodkového poistenia,
správny súd má za to, že chýbajúce obdobia dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, týkajúce sa roku
1978, 1982 a 1999, boli riadne započítané a obdobie dôchodkového poistenia bolo zvýšené z 45,5124

rokov na 45,8274 rokov tak, ako to presne v napadnutom rozhodnutí rozpísala žalovaná (viď. čl. II
tohto odôvodnenia). Rovnako tak bol správne zhodnotený vymeriavací základ za rok 2005 - 181 140 a
následne bol v napadnutom rozhodnutí uvedený presný výpočet sumy invalidného dôchodku vo výške
315,60 eur, ktorá je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu

schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť(70%).Sumainvalidnéhodôchodkusaďalejpodľa§82zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 1,00 eur mesačne
na 316,60 eur mesačne. Pretože suma vyplácaného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný
invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. 12. 2003, bol vo výške 387,10 eur mesačnea suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01. 01. 2004 bola 316,60 eur mesačne,
zostal žalobcovi vyplácaný dôchodok vo vyššej sume, t.j. bol zosúladený stav do 31. 12. 2003 tak, ako
to aj žalobca v žalobe požadoval. Rovnako tak boli započítané aj chýbajúce obdobia dôchodkového

zabezpečenia/ poistenia a taktiež bol dodržaný aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/05-51,
o čom bolo rozhodnuté už v predchádzajúcich rozhodnutiach a tie nemôžu byť predmetom súčasného
súdneho prieskumu.

Zároveň správny súd dodáva, že podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., invalidný dôchodok sa

môže zvýšiť len odo dňa, od ktorého jeho zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku
na jeho zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a/ priznala v nižšej sume, ako patrí,
b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c/ odoprela neprávom alebo
d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, t.j. v danom prípade dátum 01. 01. 2016 bol zo

strany žalovanej uvedený správne, a nemohlo byť vyhovené požiadavke žalobcu na skoršie doplatenie
čiastočného invalidného dôchodku a tiež invalidného dôchodku.

23. Keďže všetky žalobcom uvádzané námietky boli vyhodnotené ako nedôvodné, správny súd nezistil
dôvody na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko
zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná
len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.