Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721010492
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5721010492.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. F., nar. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom H., X. F. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v Ú. C. Ú. Ž.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom období od roku 2019 do dňa 11.12.2019, v mieste trvalého bydliska v prenajatom
jednoizbovom byte č. XX Y. H., N.. X. F. Č.. XXXX/X, najmä pod vplyvom alkoholu ubližoval svojej
družke poškodenej E. G., X.. XX.XX.XXXX a svojim maloletým deťom najmä E.. F.., X.. XX.XX.XXXX,
E.. F.., X.. XX.XX.XXXX, a to takým spôsobom, že družku bil päsťami, tak že jej vybil zub, kopal ju

do oblasti rebier, búchal jej hlavu o stenu, dával jej facky, hodil do nej pohár, nútil ju piť alkohol, na
základe lekárskeho ošetrenia zo dňa 11.12.2019 boli u poškodenej skonštatované evidentné opuchy
aj hematómy obojstranne pod očami, obojstranne pred ušami, v oblasti príušných žliaz bol zistený
hematóm vo vlasovej časti hlavy vpravo temporálne a na základe udaní o tom, že ju mal kopať
do oblasti pravých rebier boli zistené opuchy a palpačná citlivosť pri hlbšom nádychu a taktiež bola
zistená obmedzená hybnosť v pravom uhle sánky, podľa odborného vyjadrenia mal poškodenej spôsobiť

zranenia:viacnásobnépomliaždeniehlavy,pomliaždeniepravejpolovicehrudníkaapomliaždeniepravej
bedrovej oblasti, tieto poranenia sú ľahkého stupňa a rozsahu, ktoré nezanechajú trvalé následky,
doba liečby v danom prípade predstavuje 7-10 dní, dobu práceneschopnosti nebolo potrebné vystaviť
vzhľadom na ľahký charakter poranení, uvedené zranenia obmedzovali poškodenú E. G. v obvyklom
spôsobe života bolestivosťou hlavy, pohmatovou citlivosťou hrudníka, pichaním pri hlbšom nádychu, táto
bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života iba minimálne, a poranenia boli prechodného charakteru,
nakoľko sa jednalo o viacnásobné poranenia (hematómy) v oblasti tváre, u poškodenej E. G. znalec zistil

prítomné evidentné stopy traumatickej emociality, odkazujúce na konanie obžalovaného - traumatické
reminiscencie, úľakové reakcie, rozbitý rytmus spánku a bdenia, nízky prah pre signály hrozby a pocit
totálnej bezmocnosti,
hore uvedené dve maloleté deti obžalovaný fyzicky napádal, bil ich papučou, rukou, remeňom, palicou,
ťahal ich za vlasy, chytil ich pod krk a hodil na matrac, kričal na nich, že ich „pozabíja“, odopieral im
stravu, hygienu, keďže im nenavaril teplé jedlo a ním kúpené chrumky a chipsy sám obžalovaný zjedol,

deti spali len na matracoch zamorenými plošticami, vyvolával v nich strach a stres, keďže kvôli hádkam
a fyzickému napádaniu družky obžalovaným, deti nemohli spať, plakali a kričali na neho, aby ju už
prestal biť, pri osobnej prehliadke tela dňa 28.11.2019 lekár u týchto detí konštatoval nedostatočnú
hygienu, že sú zanedbané a šatstvo majú v zlom stave, a znaleckým skúmaním u maloletého J. F..,
X.. XX.XX.XXXX bola zistená emociálna traumatizácia, príčinne súvisiaca s konaním jeho otca a v jeho
prípade manifestujúca tzv. somatickými markermi - pretrvajúcim pomočovaním a poruchami zaspávania
a u maloletej E.. F.., X.. XX.XX.XXXX v prežívaní znalec zistil v súvislosti s násilnými prejavmi otca

plačlivosť a nočný des,pričom všetky maloleté deti obžalovaného a jeho družky boli dňom 29.11.2019 umiestnené v Centre pre
deti a rodiny v L. na základe predbežného opatrenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 1PPOm/1/2019,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2019,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktorým ohrozoval jej fyzické a psychické

zdravie a obmedzoval jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, spánku, odopieraním
nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, bývania, výchovy a vzdelávania a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 127 ods. 12 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn.
1T/44/2019 zo dňa 27.12.2019, obžalovanému doručený dňa 09.01.2020, právoplatný dňa 05.02.2020,
ktorým mu bol pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.
zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok v ústave na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

náhradu škody (nemajetkovej ujmy) odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala dňa 18.05.2021 tunajšiemu súdu na obv. E.X. F.
obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), b) ods. 3, písm.
d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v predmetnej obžalobe.

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného E. F.; výsluchom svedkyne poškodenej E. G.; výsluchom svedkov; výsluchom znalcov - J..
E.Š.Ú.,J..,H..J.D.,H..E.F., H..E.F.;prečítanímzápisniceovýsluchusvedkynezprípravnéhokonania
podľa § 263 ods.1 Tr. por. ; oboznámením s obrazovo - zvukovými záznamami o výsluchu maloletých

osôb podľa § 270 ods. 2 Tr. por. s použitím § 135 ods. 4 Tr. por.; ako i prečítaním listinných dôkazov
pripojených v súdnom spise a spisov Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/168/2015, sp. zn. 1T/44/2019,
podľa § 269 Tr. por.. Súd obžalovaného podľa § 262 Tr. por. vylúčil z časti hlavného pojednávania,
kde súd vypočúval svedkyňu poškodenú E. G. ako i dve svedkyne - H.. H. Z. C. H.. Y. M., nakoľko
tieto súdu za prítomnosti procesných strán (obhajkyne a prokurátora) oznámili, že majú obavu, že im

a ich blízkym osobám z podaného svedectva voči obžalovanému hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné
závažné nebezpečenstvo.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2

ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivomuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.
Vypovedal, že boli v meste v decembri 2019, išli do Y., tam niečo popili, potom išli do obchodu, potom
prišli domov, doma pili, on, E. G., jej brat E. G. a ešte niekto tam bol. Pohádal sa s priateľkou, a potom
odišiel, bolo to večer. Domov sa vrátil až nadránom, až vtedy videl, že má niečo napuchnuté, on sa jej

pýtal, čo sa jej stalo, ona mu k tomu nič nepovedala. Potom ho 11. decembra 2019 zavreli. Čo sa týka
detí, áno, po riti dostali, to nepopieral, že po riti nedostali, bil ich kvôli tomu, že boli zlí, mlátili sa medzi
sebou, neposlúchali mamu, preto dostali od neho po riti rukou, žiaden remeň, palicu, na deti nepoužil.
Už si nespomenul, kto v tom decembri bol u nich doma, vie, že boli štyria, štyria popíjali, deti v tom čase
už u nich neboli, zobrali ich v novembri. V tom čase pil pivo a vodku, nemal moc vypité, jeho družka
mala vypité dosť, pila to isté, čo on. On nevie, prečo sa hádali s družkou, ale skôr kvôli deťom, že im

druhýkrát odobrali deti. Deti im odobrali kvôli tomu, že ich mal údajne týrať, čo nie je pravda. Čo sa týka
vyhrážok, že by mal deti pozabíjať, to nepovedal, on svoje deti miluje. So školskou dochádzkou nemal
nič spoločné, chodil do roboty na šiestu a končil o druhej, takže nie je možné, aby im zakazoval chodiť
do školy. Čo sa týka hygieny, stravy, takisto - neodopieral im nič, čo by potrebovali. Čo sa týka vzťahu
s jeho družkou, zo začiatku to bolo v poriadku, neskôr bol problém ten, že jej prestal dávať najavo, čo

k nej cíti. On nepopiera, že by boli medzi nimi hádky, stalo sa, že jej dal aj zaucho, ale to bolo veľmi
dávno, teraz, keď sa pohádali, riešil to tak, že sa pobral a odišiel z domu preč. Družka vypovedala preto
tak, lebo potom, čo sa vrátila z F., našla si priateľa, on to čítal vo výpovedi, že sa stretávali na ihrisku
a družka vypovedala preto tak, aby sa s ním mohla naďalej stretávať. Ona s ním žije, to má informáciu
od krstného otca jeho detí, on o nej nevie od r. 2020, kedy mala operáciu rakoviny krčka maternice.

Jeho deti sa nechali nahovoriť svojej matke, lebo deti majú radi takisto ako svoju mamku. Deti povedali
to, čo chcela, aby povedali, ich matka. V tom čase si družku nevšímal, on ju podvádzal, čakal dieťa s
inou ženou. Toto mu jeho družka vytýkala, a to bolo aj dôvodom ich hádok. Čo sa týka alkoholu, on aj
jeho družka občas požívali alkoholické nápoje, a to v malom množstve. Terajší priateľ družky sa volá
V.. O H. K. - frajerovi jeho družky, to vedel, s ním sa stretávala v tej L., ale vrátila sa k nemu, on jej

odpustil. V minulosti nebol problém, že by podával trestné oznámenie na jeho družku. V minulosti chodil
do roboty, peniaze chodili na účet, povedal jej, aby išla do banky, vybrala peniaze, kúpila potraviny, čo
bolo treba. Deti mali u nich čo jesť, stalo sa, že občas nie, ale buď on alebo jeho družka, vždy niečo
zohnali. Jeho družka keď je pod vplyvom alkoholu, naposledy rozbila celý byt, teraz naposledy čo počul
v 2020 vyskočila z okna, chcela sa zabiť, tiež triezva nebola. Čo sa týka jeho, keď sa naozaj opije, že

má dosť, ide spať. Deti sa v súčasnosti nachádzajú v F., v L., všetky deti. Počas výkonu trestu deti mu
píšu, on im píše, volá im, čo sa týka návštev, tie mu nechcú umožniť. K zraneniam jeho detí - jeho deti sú
veľmi živé a tie zranenia, ktoré mali, im on určite nespôsobil, G. utekal, nabúral do stĺpiku, tie zranenia,
ktoré mali, on im nespravil, nikdy by neublížil svojim deťom.
Žena disponovala s peniazmi, chodila do obchodu, kúpila, čo bolo treba, on si z výplaty zobral desať,

dvadsať eur pre svoju potrebu, čo s nimi spravil, je pravda, že ich hodil do automatu, ale pravda je taká,
že viac vytiahol z automatu, ako vhodil. Zamestnaný bol v L. skoro tri roky, do 31. marca 2020, potom bol
vo výkone trestu, on mal iba ranné od šiestej do druhej, jeho mesačný príjem bol 800 - 900 eur, záležalo
od nadčasov, z výplaty si nechával strhávať nájomné za byt a ostatné mu chodilo na účet. Družka bola
doma, príjem družky bol rodičovský príspevok plus prídavky na deti a spolu mali mesačne tak 800 - 850

eur. S deťmi jej bohvieako nepomáhal, prišiel z roboty, odišiel preč z domu, lebo sa hádali, prišiel až
neskoro večer domov. Deti boli rok a pol na dobrovoľnom pobyte, ale ktorý rok to bol, nevedel. To boli
deti samotné bez družky na tom pobyte. Deti boli doma dva, dva a pol roka, takže to mohlo byť v roku
2016, 2017, keď im boli prvýkrát zobraté, oni robili všetko pre to, aby sa k nim mohli vrátiť. Odobratie detí
aj ich návrat bolo súdnym konaním, ich rodina bola monitorovaná ÚPSVaR. Chodili k nim na kontroly

pracovníčky z úradu práce raz do mesiaca, či sú deti v poriadku, zdravé. Za ten celý čas im nebolo nič
vytýkané, iba občas sa stalo, že keď hračky boli rozhádzané na zemi, tak poukazovali na to, že nie je
upratané. Deti chodili do školy do E. školy. S deťmi sa učila družka, desiate im družka robila, ale obedy
im nevybavila. Zo strany školy im nebolo nič vytýkané ohľadom starostlivosti o deti, ani neboli zavolaní
na nejaký pohovor. To, že deti majú vymeškané hodiny, to sa dozvedel zo spisu alebo keď prišiel z

roboty, družka alebo deti mu povedali, že neboli v škole. Deti ho rešpektovali, vedeli, že nemôžu robiť
zle, skákať po hlave matke, buď sa hrali alebo pozerali televízor, alebo išli von. Nevraví, že sa ho báli,
ale ho rešpektovali. Keď deti neposlúchali, matka na nich v jednom kuse kričala, on im povedal viackrát
po sebe, aby nerobili, aby prestali robiť zle, ale keď si nedali povedať, tak ich zavolal a dal im po riti,to bolo celé. Dostal iba ten, ktorý si nedal povedať, takže nie všetky deti do radu dostali po riti. Matka
pokiaľ vie, keď prišiel domov, matka mu povedala, že zbila ho, nadávala, ale pred ním deti neudrela,
len na nich škriekala. V tom roku 2019, boli deti s matkou umiestnené v zariadení v L., tam si našla

toho, s ktorým je dodnes. Volal jej tam, zo začiatku ho vypínala, je tam slabší signál, keď mu zdvihla,
rozprávali sa, udobrili sa, že prišiel pre ňu na aute do L., bol tam mesiac, deti išli tiež naspäť odtiaľ.
Bolo to v lete, júl august 2019. Matka starostlivosť o deti nezvládala, keď prišiel domov, tak doma bol
bordel, deti si robili, čo chceli, ona jednoducho nerobila nič, buď sedela za počítačom alebo len sedela.
Družka nevie že by sa liečila, ale keďže sa pokúsila o samovraždu, tak liečbu určite potrebovala, ale

neliečila sa, to vie. Ohľadom tých nožov, to vie od detí, on tam nebol prítomný. Družka požívala alkohol
aj pred deťmi, doma. Družka ho nikdy fyzicky nenapadla, nemala také sklony. Telefonický kontakt, keď
bol kredit, tak to bolo každý týždeň, čo volal deťom, čo sa týka listov, píše deťom, deti píšu jemu, teraz
naposledy mu prišli dva listy.

Svedkyňa poškodená E. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že žili na F., majú spolu 6 detí. Bolo

aj dobre, bolo aj zle. Dobre bolo to, že chodil do roboty, staral sa o to, aby mali peniaze, niekedy išiel aj
pre deti do školy, keď nemohla ísť ona. Zlé bolo to, že sa hádali. Niekedy sa hádali kvôli deťom, inokedy
kvôli tomu, že mal inú frajerku. V ten deň boli vo Y., tam pili pivá s jej bratrancom, potom sa vrátili domov,
tam sa pohádali a začal ju biť. Prevrátil stôl. Ona si na to spomína.
(Pozn. samosudca: Následne svedkyňa začala plakať, bola emočne vypätá a preto samosudca prerušil

z toho dôvodu jej výsluch)
Svedkyňa poškodená následne ďalej sama uviedla, že keď precitla, vie, že boli na zemi na matraci,
vtedy ju päsťou bil do tváre, ona ho prosila, aby prestal, tak prestal. Potom mu to bolo ľúto, plakal. Potom
sa iba rozprávali. Počas toho ich spolužitia v roku 2019 stalo sa, že ju fyzicky napadol. Keď ju fyzicky
napadol, mal aj vypité, ale niekedy bol triezvy. Jeden dôvod, prečo ju začal mlátiť bol ten, že boli na

návšteve, ona sa už chcela vrátiť k chorému synovi domov, potom čo sa vrátili, tak ju začal mlátiť. Dával
jej facky, pohár do nej hodil. Je pravda, že jej hlavu búchal o stenu. Je pravda aj to, že jej obžalovaný vybil
zub. Najstaršieho aj stredného syna mal rád, najviac bil E. aj G.. Raz jej susedia povedali, keď išla do
obchodu, že dal facku chorému chlapcovi. To, ako sa obžalovaný choval k deťom, ona to nepovažovala
za dobré, hádali sa kvôli tomu. Chcela, aby ju opustil, že sa v dobrom rozídu, on s tým nesúhlasil.

Deti do školy zanášala ona, niekedy jej druh. To bolo ešte predtým, ako jej ochorel E.. V tom roku 2019
jej deti do školy zanášala jej suseda a niekedy jej deti zobral jej druh. Deti mali preto vymeškané hodiny,
lebo suseda ich nemohla zobrať a druh bol v robote a ona sa starala ešte o 2 malé deti. Desiaty mávali
deti stále. Možnože sa niekedy stalo, že nemala na desiaty, ale potom si zohnala peniaze alebo im
niečo dala. Nestalo sa, že deti nešli do školy, že by sa jej nechcelo vstávať. Deti v škole na obedy

nechodili, ale myslí si, že ona to vybavovala. Ona brala materskú, za čo nakúpila potraviny, E. jej tiež
dával peniaze, ale nie všetko, a keď jej došli peniaze, tak si požičala. Mali spolu účet v banke, ona mala
kartu, ale obidvaja mali prístup k tomu účtu. Čo sa týka požívania alkoholu v ich domácnosti, niekedy
pili obidvaja, niekedy iba on, pili pivo. Keď E. bol preč, bola na tom zle, hádala sa s obžalovaným, tak
sa opila. Hádala sa aj kvôli tomu, že obžalovaný nebol doma, keď ho potrebovala, keď E. napr. mal

štyridsiatky teploty, vtedy jej pomohli susedia. Ten alkohol pila aj pred deťmi. V čase, keď mala vypité,
vtedy si dovolila povedať všetko obžalovanému. Vie, že deti vtedy spali. Dôvod na to, aby obžalovaný
bil deti bol, lebo ho nepočúvali. Keď nepočúvali ju, ona na deti len kričala, maximálne im dala rukou po
zadku. Obžalovaný ich udrel, ale s bitkou to prehnal. Bil len E. a G., ostatné deti nebil. Udrel aj ich, ale
len tak výchovne, u tých dvoch sa jej to nepáčilo. Deti sa dobre nesprávajú ku sebe doma. Ani teraz

sa dobre nesprávajú. Pred obžalovaným mali rešpekt. Bolo to na jej popud, aby v škole deti povedali
pravdu pani riaditeľke, chcela, aby sa táto vec riešila, ona obžalovaného prosila, aby odišiel, že mu
bude dávať deti, ale aby odišiel z ich domácnosti. Posledná kvapka bola, že udrel aj E.. Ona to vtedy už
nezvládala, ubližovala aj sebe, ruku si dorezala. Nevedela nájsť východisko z tejto situácie. Obžalovaný
sa nechcel od nich odsťahovať. Pracovníčky z ÚPSVaR chodili k nim raz do týždňa. Keď sa deti vrátili z

G. F. z toho detského domova, všetko bolo v poriadku, pracovníčky jej nič nevytýkali. V tom roku 2019
ona ušla s deťmi do P. F.. Keď sa vrátila, znova chodili k nim pracovníčky z ÚPSVaR. Ona im klamala,
že všetko je v poriadku, aj keď to nebola pravda, lebo sa bála, že jej zoberú deti, až potom povedala
pravdu. Obžalovaný nezakazoval, aby deti chodili do školy.
Svedkyňa poškodená po vzhliadnutí fotografií uviedla, že E. má niečo červené na ruke, nevie, z čoho

to má. Vladko má škrabance, on jej utekal, ona má dlhé nechty, tak ho nechtiac poškriabala. E. má na
pleci fľak. Jej sa zdá, že keď fajčila, tak ho nechtiac popálila. Ten popol mu spadol na tričko. To zranenie,
ktoré má G., to si spravil sám o radiátor. E. s tým noštekom vonka narazila. Na hornej fotografii, to sú
štípance po plošticiach, ktoré si ona takto rozškriabala, doma mali ploštice. E. má na líci popálené, nevie,z čoho to je. Toto Jano by určite nespravil, motala sa jej popod nohy, keď varila. Obžalovaný ju strašne
bil, čo sa jej nepáčilo.
Je pravda, že deti predo ňou schovávali nože, vtedy si dorezala ruku. Stalo sa to iba raz. Deti mali

dobrý spánok, dobre spali, nebudili sa na zlé sny. Janko sa zvykol doma v noci pomočiť, chodila aj na
vyšetrenia, nič nezistili, potom jej povedali, že je to trauma z toho, čo sa doma deje, že sa hádajú, a že sa
sťahujú. Teraz sa už nepocikáva. E. sa teraz pocikáva, má 6 rokov. S deťmi je v telefonickom kontakte
aj cez H. každý deň, ona im kúpila nový telefón. Deti z toho centra idú na prázdniny do nejakého tábora.
Ona robí kroky, aby tie deti získala naspäť, aj sa zamestnala, len prepúšťali, tak prišla o robotu, prišla

aj o byt. Zo začiatku nemohla robiť, lebo bola po operácii. Teraz býva u sestry. Obžalovaný mal dlho
inú partnerku, ona mu chcela urobiť napriek, ona si tiež našla partnera, ale to bolo len z toho dôvodu,
aby ju opustil.
E. dal facku, ťahal ju za vlasy. Ona do toho skočila a vadili sa. G. silno udrel po riti. Chytil ho pod krk,
a hodil ho na matrac. Potom už ho takto nemlátil. Bil ich len rukou. Stalo sa, že keď nebola doma, tak
deti jej povedali, že obžalovaný bil E.. Deti jej povedali, že E. dal facku, že ju udrel po riti, aj ona jej to

hovorila. Obžalovaný hrával na automatoch, keď prehral, správal sa normálne. S obžalovaným spolu
často nepíjavali alkohol, ten alkohol pili aj pred deťmi. To bolo v roku 2019. Keď sa vrátila a deti jej vraveli,
že obžalovaný bil E., ona si na nej všimla, že má modrinu. Tie modriny si nevšimla na ostatných deťoch.
Žili v strašných podmienkach. Mali tam bordel. Mali izbu, kuchyňu, chodbu, WC so sprchou. Deti spávali
na matracoch, lebo mali ploštice. Ona s obžalovaným spávali v kuchyni. Aj oni spávali na matracoch.

Keď mal obžalovaný vypité, dal jej pokoj, išiel si ľahnúť, inokedy sa s ním hádala. Keď bol obžalovaný
opitý, kričal na ňu, udrel ju, ona potom bola ticho a išla spať s deťmi. Mala obavu z obžalovaného, bála
sa ho. Nikdy neodišla od obžalovaného bez detí, ak ušla, tak aj s deťmi. Ušla od neho asi šesťkrát.
Keď sa vrátila k nemu, chvíľu bolo dobre, potom zase znova zle. Deťom potom vysvetlila, že takto to
ďalej nejde, že im bude lepšie aj kvôli E.. Obžalovaný ju nekopol. Je pravda, že na obžalovaného podala

trestné oznámenie, a to zobrala späť. Ona si už nepamätá, či to bolo raz alebo dvakrát na polícii, ale
potom to zobrala späť kvôli deťom, lebo nechcela, aby bol stíhaný. Keď raz podala trestné oznámenie,
išli od jej mamy, hádali sa, sotil do nej a ona si pritom zlomila ruku. V poslednom čase skoro každý
víkend pil. Cez týždeň nepil, lebo pracoval vo firme L.. Iba E. mala z obžalovaného strach. G. mal aj
strach, ale on sa nebojí, ale o E. vie, že mala strach. O tom, ako zle žili s obžalovaným hovorila jej mame,

sestre to nehovorila. Bola za sestrou, tá ju videla, ako je dobitá. Tá jej povedala, aby ho už udala, volá
sa Z. G.. Ona mala požičané peniaze od sestry Z. a išla jej ich vrátiť. Ona hneď nešla na polícii, dva
dni bola doma, nevychádzala von, potom jej volali pracovníčky z úradu práce, oni zavolali políciu a ona
už potom na polícii povedala pravdu. O tom, ako žili na F., vedeli všetci susedia. Tí susedia ju videli
ako bola dobitá a hovorili jej, prečo je taká sprostá, že to neoznámi. Nevie, či susedia vedeli o tom, že

obžalovaný napádal deti, ale asi určite, lebo suseda, ktorá bývala vedľa nej vedela, že obžalovaný dal
facku tomu chorému chlapcovi. Ona sa nepýtala toho chorého chlapčeka, či je to pravda, ale začala sa
s E. hádať. Ona teraz chodí za deťmi, E. C. Y. chcú, aby sa vrátila k otcovi - obžalovanému. E. sa s ňou
ani nerozprával, teraz ho to už prešlo, už sa s ňou rozpráva. E. nechce, aby sa vrátila k obžalovanému,
hovorí, že je to na nej, E. je malá. E. sa s ňou nerozprával preto, lebo udala otca. Janko má teraz 13

rokov, keď bol doma, tak on bil ostatné deti a najneposlušnejší bol G.. E. bil súrodencov preto, že mu
nechceli vyhovieť. V domove sa teraz správajú rovnako, rovnako sa bijú. E., E., G. a aj Y. berú tabletky
na ukľudnenie. Stávali sa situácie, že im chýbalo jedlo. Keď sa to stalo, tak si požičali, alebo im dali iní.
Keby boli deti s otcom doma samé a boli by hladné, myslí si, že by to povedali otcovi. Nevie o tom, že by
sa mu to báli povedať. E. si dokázala nabrať aj sama a dala aj tým mladším deťom. Ku koncu toho roku

2019 už nechcela byť s obžalovaným E. F. vo vzťahu, teraz si začala nový vzťah s novým partnerom,
nevrátila by sa už k obžalovanému F.Č..
Deti boli svedkom toho, ako sa medzi sebou hádajú, boli svedkom aj toho, ako ju obžalovaný bil. Na deti
to pôsobilo zle, strašne plakali. Pri tých hádkach sa nestalo, že by deti zastávali otca, deti boli ticho. Keď
ju obžalovaný napádal, deti boli malé. Plakali, kričali, aby ju už prestal biť.

Teraz, keď sú deti v tom P. F., tak sa stane, že jej pracovníčky zavolajú, že E. vystrája, alebo že sa deti
bijú, ona im následne cez H. zavolá a snaží sa upokojiť situáciu, aby sa nebili. Doma sa deti skoro stále
bili, teraz sa už bijú menej. Keď pracovníčky z úradu práce chodili k nim a pýtali sa aj detí, ale deti vtedy
neuviedli, že niečo doma je zle, nepovedali to. Ona jeden večer deťom vysvetľovala, všetci plakali, ona
im to vysvetľovala, že to musí spraviť, to bolo ešte predtým, ako to deti povedali v škole.

Na návrh prokurátorky súd podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal skoršiu výpoveď svedkyne poškodenej z
prípravného konania z č.l. 97-103 zo dňa 20.01.2020, kde poškodená podrobnejšie vypovedala a ako
uviedla na hlavnom pojednávaní - ona už potom na polícii povedala pravdu.Svedkyňa poškodená E. G. J. vyšetrovateľom dňa 20.01.2021 uviedla, že v ten pondelok išli spolu s
obvineným do Y., kde spolu pili a potom sa vrátili domov, kde opäť spolu pili. Obvinený prevrátil stôl a
potomsiužnepamätá.Vie,žejuudrelpäsťou.Potomvečero19-tejvolaladeťom.Obvinenýjuprosil,aby

mu odpustila. Keď sa im deti vrátili z ústavu, všetko bolo dobré, nebil ich vôbec. Následne sa zamestnal,
nevie presne, kedy začal piť, viac ju bíjaval, aj deti, lebo boli zlé. Aj mu hovorila, aby s tým prestal, že to
preháňa, a že, ak to takto pôjde ďalej, od neho odídu, následne aj s deťmi odišla do L., kde boli mesiac.
Deti bil šľapkou po zadku, chytil ich za krk a hodil o matrac - E., Y., G. aj malú E.. Keď nemala peniaze,
nedala deťom ani desiatu do školy a preto zostali doma, preto mali aj vymeškané hodiny. Niekedy jej

pomohli aj susedia. Keď chcela deťom niečo kúpiť na oblečenie, tak strašne nadával. Obžalovaného
prosilaabydalbyt,stenydoporiadku,noobžalovanýtonechcelurobiť.Detinemalizabezpečenýkvalitný
spánok, lebo spávali na matracoch, kde sa nedá vyspať. K tomu, prečo deti pri prehliadke u lekára nemali
ponožky, uviedla, že sa ponáhľali. Tiež uviedla, že deti boli viac zanedbané, keď sa vrátili z L., lebo syn
E. ochorel a obvinený jej vôbec nepomáhal. Uviedla, že obvinený najviac bil E., deti bil prehnane, ona,
keď bola napríklad v obchode alebo niekde preč, tak deti sa ho báli, báli sa mu povedať že sú hladné.

Deti sa jej na otca sťažovali. K zraneniam, ktoré boli zistené na deťoch, uviedla, že G. má jazvu na čele,
lebo sa udrel o radiátor, E. má na krku viaceré jazvy, pretože sa popálil, keď k nej prišiel, keď fajčila, E.
sa popálila o palacinkár, keď robila palacinky a na nose má zranenia, čo padla na drevo. Začervenanie
ruky u E. vzniklo silným stlačením ruky jej otcom. Y. spôsobila zranenie ona, keď ho poštípala. Ju aj v
minulosti napadol obvinený, ale ona potom oznámenie stiahla. Ona deťom povedala, aby sa sťažovali

na pomery doma lebo to už nezvládala, nechcela, aby boli deti umiestnené do ústavnej starostlivosti,
chcela, aby obvinený od nich odišiel. Ona aj z domu ušla, ale potom sa vrátili, lebo deti to chceli. Ona
sa bála ísť na ošetrenie k lekárovi s deťmi, keď ju videla jej sestra, aká je ona dobitá, prehovorila ju,
aby povedala pravdu, čo sa stalo.
Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania svedkyňa poškodená prejavovala emócie, plakala a

nechcela sa k tomu bližšie vyjadriť.

SvedkyňaH..H.Z.vypovedala,žepracujeakoriaditeľkaB.X.P.X,Y.H.odroku2009.Dňa27.11.2019si
zavolala do riaditeľne E..F.., žiaka 3.B triedy, z dôvodu veľkého počtu vymeškaných neospravedlnených
hodín. Opýtala sa E., kde trávi čas, keď nechodí do školy a čím sa zabáva. Odpovedal, že je doma,

stráži chorého brata - onkologického pacienta, keď je mama na nákupe. Na to mu povedala, že mamy
chodievajú na nákupy popoludní a doobeda strážia svoje deti. A deti, ktoré patria do školy, chodia do
školy. E. sa celý triasol na tele, mrvil si ruky, bol tenzný, snažil sa sprvoti klamať. Nedala sa oklamať,
videla, že niečo nie je v poriadku. Postavila jeho výpoveď na jeho vzťahu s ňou (ich vzťah je dobrý).
Požiadala ho, aby jej povedal pravdu, pretože žiadne dieťa nemôže žiť tak, aby sa len bálo niečoho a

má chodiť do školy, aby sa niečo naučil a mohol niečím byť. Na to E. začali tiecť slzy a povedal, že sa
veľmi bojí, že otec s mamou sa stále hádajú, že rodičia ich bijú, aj mama aj otec, ale najviac otec. Bije
ich rukou, päsťou, palicou, metlou. Na jej otázku, prečo ich bije otec a niekedy aj matka, E. povedal, že
pretože sú zlí a neposlúchajú, a že najviac robia zle tie najmenšie deti, ktoré nechodia do školy. Opýtala
sa na vek tých detí a usúdila, že dieťa v takom nízkom veku, nemôže byť natoľko zodpovedné za svoje

správanie, ako im to bolo pripisované - tým malým deťom. E. má rodičov veľmi rád a celá situácia ho
veľmi trápila. Opýtala sa ho, prečo je jeho mama taká nervózna a odpoveď bola, že otec jej nedá v noci
spať a ona ráno nechce preto vstávať, a tak si robia jedlo sami, krájajú rožky, natierajú ich a robia si
sami desiatu, raňajky, všetko. Poslala ho do triedy a dala si zavolať jeho sestru E., žiačku 2.B triedy
a O. Y. žiaka 1.D triedy. E. je veľmi šikovná a nevedela sa v prvej chvíli rozhodnúť, čo by bolo pre ňu

lepšie, aby jej povedala, alebo nepovedala. Nakoniec sa rozhodla povedať pravdu, rozprávala o tom,
ako ju otec bije, kope, udiera päsťami, nadáva jej. Y. rozprával to isté, hovoril, že ho nikto nemá rád, že
ho iba bijú a doma ho volajú „opica". Na otázku ako si predstavujú najlepšie, že by spolu túto situáciu
vyriešili, ju deti prosili, aby sa to nedozvedel ich otec, že jej to rozprávali. E. a Y. vyslovene žiadali,
aby ich poslala do detského domova, že tam im bude lepšie. E. taký rozhodnutý nebol, chcel zostať s

mamou, aby jej otec neublížil. E. sa zmienila aj o tom, že jadrom konfliktu obidvoch rodičov je pomer
jej otca s inou ženou na L., ktorá čakala s ním dieťa, ale ho potratila. Keď prichádzal domov z práce,
mama na neho kričala „ty buzerant choď na L. a neotravuj tu". Na to sa otec nahneval a mamu bil. E. sa
zmienil aj o tom, že ju nútil piť alkohol. Ona nechcela, ale musela. Potom ju bolela hlava. Po výsluchu
detí usúdila, že vec oznámi orgánu sociálno-právnej ochrany detí a keďže deti majú o týchto kurátoroch

vedomosť, pretože šetrili pomery v rodine niekoľkokrát, deti o tom informovala. Začali ju presviedčať
svorne, všetci traja, že toto nemá zmysel, pretože oni budú rodičom len dohovárať, otec ich doma zbije
a keby ich aj tety zo sociálky poslali do detského domova, tak ich otec povedal, že ich všade nájde a
zabije. To jej naznačovali posunkami - ruky na krk, čo signalizuje podrezanie krku. Deťom pri sľúbilapomoc s tým, že bude dávať pozor na to, aby sa nič z ich obáv nevyplnilo. Uverili jej a zostali pokojné.
Situácia sa zmenila, keď prišli pracovníci úradu a E. chcel ujsť, dal si mikinu na tvár a nechcel sa s nikým
rozprávať. Musela ho fyzicky držať, presviedčať ho, že tam veci dopadnú tak, ako sa dohodli. Sedel

pri nej na fotelke a držal ju za ruku. Na otázky zamestnancov sociálneho úradu odpovedal úsečne a
šepkal jej, že ho podrazila. Jeho výpoveď neviedla k ničomu, tak ho posadila vedľa do miestnosti, dala
mu najesť a napiť, to isté aj Y. a vypovedať nechala najzdieľnejšiu E.. E. úradníkom potvrdila všetky
informácie, ktoré sa predtým dozvedela ona. Potom zavolala Y., ktorý potom, ako sa najedol a napil,
sa upokojil a taktiež vypovedal to isté. Potom odišli panie zo sociálneho úradu s tým, že sa dohodli,

že deti sa vrátia na vyučovanie a oni situáciu v rodine prešetria. Ďalej má vedomosť, že následne deti
boli hospitalizované v UN H. a odtiaľ prevezené do Centra pre deti do L.. Záverom by chcela uviesť,
že deti boli spolu s matkou v spomínanom Centre pre deti a rodinu v L. umiestnené na dobrovoľnom
pobyte, odkiaľ koncom augusta 2019 odišli a vrátili sa k otcovi. Vzhľadom na túto skutočnosť, rodina
bola monitorovaná sociálnym úradom. Z pozície riaditeľa školy, iné pochybenia rodičov nezaznamenala,
často krát videla otca aj matku ako vodili deti zo školy, vždy normálne komunikovali a ani deti sa na

nič nesťažovali. Myslí si, že takto to fungovalo, pokiaľ nemocnica v L. L. nevrátila domov do rodiny
onkologicky choré dieťa. Tu nastal problém, že dieťa veľmi nemohlo chodiť von, otec chodil do práce a
detiužmuselidochádzaťzoškolynaF.Ň.sami.Odtohtočasurodičovvškolenestretla.Závadnásituácia
v rodine sa zrejme vyostrila v mesiaci november 2019. Počas školského roku 2019/2020, a to konkrétne
v mesiaci september, október, november deti vykazovali zvýšenú absenciu, eskalovali neospravedlnené

hodiny. Tieto boli spúšťačom riešenia problematickej situácie v rodine.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa naviac uviedla, že keď sa E. u nej usadil, videla, že je roztrasený.
Myslela, že bude hrať hrdinu, rebela, ale on naopak začal plakať a povedal jej, že sa bojí svojho otca,
že ho bije. Tieto slová nenechala na ľahkú váhu a ďalej sa ho začala vypytovať. Dospelý muž nesmie
kopať udierať päsťou do brucha do dieťaťa. Keďže E. bol presvedčivý, chcela si to overiť aj u ďalších

súrodencov, preto si zavolala aj E., ako aj mladého Y.. E. najprv zapierala, ale potom sa jej spýtala, či jej
E. povedal, ako ich otec doma bije a potom jej porozprávala to isté, čo E.. Posledného si zavolala Y., on
bol taký najprítulnejší. Hneď sa jej posadil na kolená a hneď jej povedal, že ho otec doma bije aj päsťami,
a že ho volá opica. Ona mu na to povedala, že mu neverí a on jej na to povedal, že on jej to dokáže.
Vyhrnul si tričko a uvidela modriny na chrbte Y., bolo tam viac modrín, kde to presne mal si nepamätala.

Y. tie modriny mal, sám jej ich ukazoval. Podľa nej lekári pod pojmom týrané dieťa rozumejú, že je
celé zmodrané, krvácajúce. Y. jej sám ukázal tie modriny, že tade ho otec bije. Jej vysvetlenie ohľadom
lekárskej správy je také, že si lekár myslel, že sa dieťa samo udrelo, ak tam videl nejaké modriny a
nemusel to spájať s týraním. Deti jej hovorili, že obžalovaný bil aj toho onkologicky chorého chlapca. Ona
nevnímala problémy v rodine F., až do toho 27.11.2019, po tom, čo jej porozprávali deti. Tieto problémy

začala riešiť až v tom novembri 2019 až na základe výpovedí detí F.. Ona z jej pozície len upozornila
príslušné orgány, a to ÚPSVaR, ktorý je príslušný takéto problémy riešiť. Jej keď deti niečo také oznámia,
tak je povinná to oznámiť a príslušný orgán to rieši, či je to pravda, alebo nie. Ona nikdy u nich doma
nebola, vychádzala len z toho, čo jej deti povedali.

Svedkyňa H.. Y. M. vypovedala, že 27.11.2019 prišiel vedúcej oddelenia e-mail od riaditeľky B. X. P. Y.
E., kde žiadala o súčinnosť z dôvodu podozrenia týrania detí a ona hneď spoločne s jednou kolegyňou
išli do školy, kde im pani riaditeľka povedala, čo zistila, deti jej povedali, čo sa malo diať, keď im sľúbila,
že to nikomu nepovie, že ich otec doma bije. Ten posledný víkend sa im vyhrážal zabitím, pričom deti
sa triasli od strachu, keď sa s nimi rozprávala. Tieto deti pani riaditeľka zavolala z vyučovania a oni sa s

nimi rozprávali, pričom dievčatko E. rozprávalo najviac. Deti povedali, že bitky sú tam dennodenne, že
otec bije matku a následne aj ich, bije ich metlou, palicou, papučou, v podstate, čo sa mu dostane do
rúk. Otec vraj núti matku údajne piť pivo a keď to odmietla, tak svoju družku bije a potom bije aj deti. Keď
ich chytí pod krk, tak s nimi búcha o zem, čo je dosť nebezpečné. Tiež sa mala dopočuť, že obvinený
mal mať pomer s nejakou inou ženou, ktorej sa vrátil manžel a preto sa s ňou prestal stretávať, preto vo

väčšej miere núti svoju partnerku častejšie mať intímny styk. E. povedala, že ich otec naháňa s nožom a
vykrikuje, že im odreže hlavy, a údajne začiatkom septembra minulého roku mal svoju družku udrieť tak,
že jej vybil zub. Oni v škole prezreli všetky tri deti a nevideli žiadne aktuálne zranenia. Následne na to
išli pozrieť na F., kde deti bývajú, kde hygiena bola na nízkej úrovni, keď matka otvorila chladničku, bola
úplne prázdna a matka povedala, že nemá peniaze, aby išla kúpiť jedlo. Dňa 28.11.2019 boli deti zobrať

a umiestniť do nemocnice, kde boli vyšetrené toho istého dňa a následne boli umiestnené do detského
domova v L.. Deti majú z otca strach, čo usúdila, že keď boli na tom detskom oddelení v nemocnici, otec
ešte nevedel, že deti zobrali, avšak keď zobrali ďalšie tri deti, išiel do nemocnice, a keď sa to staršie deti
dozvedeli, že tento je za dverami oddelenia, tak sa úplne roztriasli, začali sa veľmi báť a tiež vysloviliobavu o matku, že sa má vrátiť na F. po ošetrení, že sa o ňu boja, aby ju otec nezbil. Potom k nim
prišla matka dobitá na úrad o týždeň 11.12.2019, kde doniesla školské tašky pre deti, pričom tvár mala
celú modrú a povedala, že pán F. ju v pondelok zbil a odvtedy jej nedovolil vyjsť z bytu. Teraz išli spolu,

pričom on išiel do herne a ona išla k nim na úrad, pričom povedala, že chce podať trestné oznámenie.
Tiež uviedla, že mama deťom vysvetlila, že pôjdu do detského domova, ona si nájde prácu, zabezpečí si
bývanie a zoberie ich naspäť. Jedno z detí - E., na otázku pani vedúcej, že kedy sa toto skončí, povedal,
že keď ich otec zabije. K bývaniu na F. uviedla, že hygiena je na veľmi nízkej úrovni, deti spia len na
matracoch na zemi, nemajú tam postele, všade bola špina, tie deti, čo boli v škole, majú celkovo taký

puch, z toho kde bývajú, pričom, keď boli s nimi v nemocnici a prehliadali ich lekári, deti, keď sa vyzuli,
nemali ponožky, mali špinavé nohy a keď sa brali na oddelenie, tak ich brali rovno do sprchy. Ona si
myslí, že deti nemajú dôvod si vymýšľať veci, ktoré uviedli. Tieto sú viazané na matku. Na otázku, či si
myslí, že deti môžu byť niekým ovplyvnené svedkyňa uviedla, že to sa nedá vymyslieť, že sa otca boja
a roztrasú sa, keď je za dverami. Túto rodinu majú v sledovaní minimálne od roku 2012, pretože sa tam
neustále priebežne vyskytovali problémy jednak so starostlivosťou o deti a priebežne tam bolo aj násilie.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní naviac dodala, že deti sú teraz umiestnené v Centre pre deti a rodiny
L., pracovisko P. F.. Rodina F. bola monitorovaná ich úradom od roku 2012 z dôvodu starostlivosti o
maloleté deti. V tejto rodine bola nízka hygiena a aj ohľadom starostlivosti o deti týkajúca sa stravy a
hygieny o deti. Deti nechodili pravidelne do školy, mali veľa vymeškaných hodín. Teraz sa jej to vybavuje,
deti sami hovorili, že mama ich neposiela do školy, lebo im nemá čo dať na desiatu. Matka si stále

zastávala obžalovaného, popierala, že by otec bil deti, až kým im nezavolali zo školy a samé deti im
to povedali. V škole deti, hlavne tie mladšie hovorili, že ich otec bije hocičím, čo nájde, že ich škrtí, že
ich hádže o zem. Taktiež že bije mamu, vybil jej zub. E. aj uvádzala, že mama aj potom odpadla, a
že sa ho boja a keď ide na nákup, kúpi len sebe a neponúkne ich ani chrumkami ani chipsami. Matka
uvádzala, že nemá peniaze na nákup, že si musela aj pred obžalovaným schovávať peniaze lebo, že

keby ich našiel, tak by išiel hrať hry alebo ich použil na alkohol. Deti prehliadli aj v škole, neboli tam
čerstvé stopy, iba staršie modriny, následne ich prehliadali aj v nemocnici. Oni majú správu zo školy, že
deti vynechávali hodiny v škole a matka im uviedla, že práve kvôli tomu, že nemala na desiatu, tak deti
neposielala do školy. V domácnosti F. bola špina, špinavá dlážka, deti nemali postele, spali tam iba na
matracoch, boli tam ploštice. Majú záznamy v spise, že hygiena v tejto rodine bola vždy na nízkej úrovni.

Ona osobne videla všetky tieto deti, potom počas odobrania ich najskôr umiestnili v nemocnici. Tie deti,
keď boli v nemocnici, boli živé a to až do toho času, keď sa nedozvedeli, že otec je za dverami. Vtedy
sa najmä tie 3 staršie deti stiahli a boli vystrašené. Oni dostali podnet zo školy, kde deti uvádzali, že ich
otec týra, že im ubližuje. Trestné oznámenie mal podať ten úrad, ktorý sa o tom dozvedel, teda škola.
Oni však boli zavolaný, preto podala trestné oznámenie na základe požiadania jej vedúcej. Dozvedela

sa, že samotný obžalovaný sa rozprával s ich vedúcou pani Y., pričom z toho rozhovoru vyplynulo, že
sa jej vyhrážal zabitím, a to kvôli tomu, že ich úrad odobral maloleté deti F.. Keď sa tie staršie deti F.
dozvedeli, že za dverami je otec, zmenili správanie, boli vystrašené, báli sa. Môže aj ona potvrdiť, že
sa s kolegyňou báli a z nemocnice odišli s doprovodom polície. Najviac vystrašená bola E.. Osobne si
myslí, že deti inklinujú skôr k matke. Teraz, čo aj chodievajú do Centra, tak ten najstarší E. viac inklinuje

k otcovi a vyčíta mame, že kvôli nej je otec v base.

Svedkyňa H.. G. H. - pediatrička maloletých detí, ktorá uviedla, že na deťoch si nevšimla viditeľné
vonkajšie zranenia, tieto tam často kvôli chorobnosti nechodili, obžalovaný nebudil u nej dojem, že
by svoju ženu týral a taktiež ani deti, lebo spolu chodievali do ambulancie, kde sa správali k sebe

slušne, primerane a nebolo vidieť, že by tam nebolo niečo v poriadku. Na lekárske prehliadky chodili
pravidelne. Deti sa jej nejavili ako zanedbané a nebudili dojem, že by boli plačlivé alebo ustráchané.
Ona nemala dôvod kontaktovať sociálnu pracovníčku vo vzťahu k tejto rodine. Deti neboli agresívne.
Vzťah detí s rodičmi ona vnímala ako, že otec bol dominantný a matka bola typ poslušnej ženy, bola
domáca.Kjednotlivýmzraneniam,ktorémalimaloletédetipriprehliadkevUNMH.,uviedla,ženedokáže

vierohodne povedať, či išlo o cudzie zavinenie alebo náhodné poranenie.
Svedkyňa na hlavnom pojednávaní naviac uviedla, že občas sa stalo, že keď prišli obžalovaný s
poškodenou a ich deťmi do ambulancie, že medzi sebou komunikovali tak ostrejšie, ale nebolo nič také,
že by sa dozvedela, že tam je nejaké týranie. Ona si na deťoch Kováčových nevšimla nejaké zranenie. Aj
keby videla nejakú modrinu, ťažko je z toho dedukovať, že z čoho vznikla a dôvod vzniku tejto modriny.

Museli by tam byť nejaké iné závažné zranenia, aby mohla dedukovať, že tam mohlo byť zranenie inou
osobou, napr., že by sa mohlo jednať o týranie. Deti F.Á. neboli často choré, nechodili často ku nej.
Poškodená Jolana ak by prišla k nej, tak by skôr tajila nejaké zranenie, pretože rómska komunita sa
nesťažuje na svojich partnerov, nezvyknú sa tak sťažovať na svojich partnerov. Je to aj z toho dôvodu,aby sa znova dali dokopy, aby boli spolu. Mala taký pocit, že obžalovaný je taká autorita, že má tak
trochu navrch a matka sa starala o domácnosť, o varenie a o deti.

Súd so súhlasom prokurátorky a obžalovaného podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď opatrovníčky
maloletých detí E.. D. F. z prípravného konania. Opatrovníčka sa vyjadrovala k súčasnému pobytu
maloletých detí, k povahe detí a ich terajšiemu správaniu, k samotnému skutku sa opatrovníčka z
pochopiteľných dôvodov maloleté deti vôbec nepýtala.

Súd oboznámil procesné strany s obrazovo - zvukovými záznamami o výsluchu maloletých osôb - E.
F.., X.. XX.XX.XXXX C. E. F.., X.. XX.XX.XXXX podľa § 270 ods. 2 Tr. por. s použitím § 135 ods. 4 Tr. por.

Maloletý E. F.. X.. XX.XX.XXXX vypovedal, že mama otca nenávidela, pretože ju bil, hodil do nej aj pohár,
otec sa stále ožieral, potom prišiel domov, chcel sa zabiť, mama mu zobrala kľúče, chcela sa rezať,
preto jej zobrali nože. Oco jej stále robil nervy, vôbec jej nepomáhal, oni pod jeho vankúš schovávali

nože, alebo do jeho skrine. Mama chcela ísť na vysokú, ale kvôli otcovi nešla. Ocino ich bil papučou,
remeňom. Keď sa im narodil brat Y., chceli ho zabiť, lebo im zaberal miesto. Oco sa s nimi nehrával,
ani neučil, to robila mama. Keď boli zlí, oco po nich ziapal, alebo aj keď niečo od nich chcel, tak ziapal.
Mama sa chcela kvôli otcovi podrezať, lebo jej robil nervy. Oco bil všetkých a opitý bol skoro každý deň.
Chodieval do herne, kde aj prehral peniaze. Stalo sa aj to, že oco nútil mamu piť alkohol, potom boli

opití a ráno spali. Je pravda, že niekedy nechodili do školy. Keď bola mama s E. v nemocnici a keď oco
nechcel variť, tak varil on polievku.

Maloletá E. F.. X.. XX.XX.XXXX, vypovedala, že teraz je v L., ale radšej by bola doma, keby tam nebol
oco. Oco ich aj mamu bil, búchal mame hlavu o stenu, kopal ju, dával jej päste, hodil po nej pohár, bil ju

preto, lebo bol opitý, mama bola krvavá, oco, keď je opitý, bije maminu alebo ich, ale hlavne maminu.
Oco im buď dá facku, alebo ich kopne, alebo im dá po hlave. Bije aj brata E.. Bije ich buď opaskom
alebo palicou. Mama schovávala peniaze pred otcom, aby ich neprepil, brat Jano to potom prezradil,
kde má mama skrýš. Desiaty robila mama, a keď nemali peniaze, nešli do školy. Boli aj dva dni, keď
nemali čo jest, mamina si musela požičiavať peniaze od susedov a keď nemali, museli ísť ku krstnej.

Stalo sa, že museli strážiť mladších súrodencov, keď oco a mama neboli doma. Spávali na matracoch,
kde sa im dobre nespalo, niekedy ju ako aj súrodencov poštípali ploštice. Keď bola mama s E. preč, oco
ich všetkých bil, nevie, prečo ich dobil. Oco ich bil všetkých. Brat E. je ako oco, ten ich tiež niekedy bije.
Ona máva hrozné sny, sníva sa jej, že ocino skočil do mamy a začal ju mlátiť. Ona zo spánku aj plače,
zobudí sa a zotiera si slzy. Oni nikdy neoslavovali narodeniny, lebo nemali peniaze.

Znalec z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
poradenská psychológia a psychológia sexuality J.. E. Š., J.. na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení predniesol závery svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom uviedol, že na týchto
záveroch jeho znaleckého posudku trvá.

Z predmetných záverov vyplýva, že znalec u poškodenej E. G. zistil, že sa jedná o osobnosť nezrelú,
v popredí je ľahká ovplyvniteľnosť, prezentizmus a hedonizmus. Priebežné testovanie a interpretácia
reality, sú chaotické. Výsledkom je výrazne slabá anticipácia budúcich následkov prítomného konania.
Popri chronifikovanej úzkosti a depresii, ktoré majú širší vejár príčin než je len konanie obvineného, sú
prítomné evidentné stopy traumatickej emocionality, odkazujúce na konanie obvineného: traumatické

reminiscencie, úľakové reakcie, rozbitý rytmus spánku a bdenia, nízky prah pre signály hrozby, pocit
totálnej bezcennosti a iné. U maloletého E..F.., X.. XX.XX.XXXX, sú pamäťové výkony primerané
kapacite inteligencie, vyšetrením sa preukázala málo významná tendencia k pseudoreminiscenciám.
Ide o vplyv osobnej vrtošivosti, povrchnosti a neochoty k spolupráci. Tento dostatočne rozlišuje medzi
pamäťovými a fantazijnými predstavami. Bráni sa detailnejšej explorácii traumatickej emocionality

siláckymi a opozionistickými prejavmi. Emocionálna traumatizácia, ktorá príčinne súvisí s konaním jeho
otca, v jeho prípade sa manifestuje tzv. somatickými markermi - pretrvávajúce pomočovanie a poruchy
zaspávania. U maloletej E..F.., X.. XX.XX.XXXX, znalec vyšetrením nezistil prejavy pseudomnézie,
paramnézie alebo konfabulatórneho vypĺňania pamäťových medzier. Táto rozlišuje medzi fantazijnými
a pamäťovými predstavami, je zvýšene citovo zraniteľná, čo sa prejavuje napríklad plačlivosťou alebo

nočným desom, s obsahmi explicitne odkazujúcimi na násilné prejavy otca.
Na ďalšie otázky procesných strán znalec vypovedal, že pri spracovaní znaleckého posudku mal k
dispozícii dokumenty ústavu, kde boli deti umiestnené, anamnézu od matky, tá bola veľmi chudobná. No
a z vyšetrenia jednotlivých osôb. On si vypýtal dokumentáciu ohľadom maloletých detí z ústavu P. F.. Súto ich záznamy. Hľadal čokoľvek, akúkoľvek dokumentáciu, aby mohol spoznať ľudí, ktorých vyšetroval.
On sa s tými podkladmi len oboznámil, on ich nevyužil, nezužitkoval v posudku. On odpovedal na otázky
vyšetrovateľa a keďže tam nebola otázka vierohodnosti, tak na ňu explicitne neodpovedal. Z vyšetrenia

vyplynulo, že matka detí E. G. má symptómy - traumatické reminiscencie, úľakové reakcie, rozbitý
rytmus spánku a bdenia, nízky prah pre signály hrozby, ktoré sú kľúčové príznaky posttraumatickej
stresovej poruchy. Symptómy tohto typu sa vždy viažu k niečomu veľmi konkrétnemu. Mal vedomosti
o jedinom takomto zdroji traumatickej emocionality, a to bolo konanie obžalovaného. Tie známky z
okruhu úzkosti a depresívnej skľúčenosti odlišuje od traumatickej emocionality, a tie súvisia s rodinným

prostredím, životnou situáciou, chorým dieťaťom, finančným nedostatkom, stiesneným bývaním a tak
ďalej. Niečo, čo nemožno pripísať niekomu, že je za to vinný. Druhý okruh, to je tá traumatická
emocionalita, to sa vzťahuje ku konkrétnym traumatickým zážitkom. Sú to vnucujúce sa spomienky na
nejaký dej, proti vôli sa vnucujúce. Sú to dve skupiny príznakov. Jedna súvisí so životnou situáciou,
od narodenia napríklad. Jeho zaujímala druhá skupina príznakov, teda traumatickej emocionality. To
súvisí s úzkosťou a depresívnou skľúčenosťou, jej vtedy aktuálny zdravotný stav. Mala sa podrobiť

onkologickému zákroku. Tento faktor by tam pripustil. Ale tie obsahy jej reminiscencií, tie sa vzťahujú
k správaniu obžalovaného, nie ku jej diagnóze čo bude s ňou ďalej. Tie jej reakcie sú skratové v
konflikte s partnerom. Možno aj v opitosti (išlo o sebapoškodzovacie stavy zo strany poškodenej).
Ten prvý odstavec sa týka depresívnej a úzkostnej reaktivity. Ten druhý odsek sa týka traumatickej
emocionality - žije s druhom, ktorý sa opíja, vzťahové problémy. Viete, pediatri, tí si všímajú podliatiny,

škrabance, modriny, zlomeniny, teda fyzický stav a ostatné je len vecou predstavivosti, čo si detský lekár
predstavuje pod nejakými psychickými faktormi. V oblasti psychiky sú len amatérmi - detskí lekári. Vo
svojej ambulancii sa detskí lekári stretávajú so zlomeninami, vybitými zubami a modrinami u maloletých
detí. Čo sa týka maloletého E., vychádza z toho, že sa vytrvalo pomočuje a má poruchy zaspávania.
Ostatné, čo uviedol, sa týka jeho povahového vývinu. Je to najmä v dôsledku konania obžalovaného.

Maloletý sa učil variť, inak si nespomína. Čo sa týka pomočovania, nevie na to odpovedať uspokojivo.
Lebo také príznaky ako napr. náhle bolesti brucha u dieťaťa, pomočovanie, poruchy zaspávania, nočný
des, tam si dosadzujeme to, čo vieme o tej rodine a z toho usudzujeme, že to je z toho, ale či to je 100
% pravda, tú istotu nemáme. Pri pomočovaní môžu hrať rolu aj iné faktory, ktoré nepoznáme, napríklad
nervové problémy, ktoré si nemôžeme zamieňať s psychickými. Nevedel odpovedať, či tu hrá nejakú

rolu nejaká dedičná predispozícia, skôr pochybuje. On nepozná dôkladne a spoľahlivo anamnézu tejto
poruchy. Pokiaľ sa E. pomočuje od narodenia, tak tam môže mať doktorka H.Ň. pravdu. Ale ak sa
pomočuje len od určitej doby, to je o inom. Príčina je tam skôr psychická. Môžu tam byť aj iné faktory -
prechladnutie, onkologické ochorenie a iné. Podľa nášho sedliackeho rozumu by malo byť maloletému
E. v zariadení dobre. Ale nevieme, či tam nie je citovo deprimovaný, že mu chýba mama alebo otec.

U maloletého E. zistil, že má agresívne prejavy a zúrivosť. Nepochybne to má genetický základ, po
druhé je to odpozorované „vikarujúce učenie“, teda učenie v zastúpení, keď vidím ľudí ako sa správajú
agresívne. Keď ide o dieťa, tieto prejavy sa „petrifikujú“ do osoby toho dieťaťa, ktoré sa stanú súčasťou
jeho repertoáru správania. Myslí si, že iniciátorom zadusenia mladšieho brata bol E.. Je to frajer, rád
sa predvádza svojim zlým správaním, čo chlapci robia. Tí sa chvascú akí sú silní, čo rozbili a tak ďalej.

Toto sú jeho prejavy, hoci trošku je príliš mladý na takéto chválenie. Keď ide o maloletú E., tam uvádzal,
že máva zlé sny, a to je prejavom zlého správania obžalovaného. Tie zlé sny, ktoré uvádzal v posudku,
môžu sa týkať roku 2015. Napríklad mama, tá o týchto veciach skoro nič nevie. E. raz povie tak, raz
inak. Ťažko si z toho niečo vybrať. Vzhľadom na to, ako je to dieťa psychicky krehké, zraniteľné, tak
by sa priklonil k tomu, že to dieťa zlé sny mávalo. Čo sa týka snov, nemáme nikdy istotu, či si niekto

nevymýšľa alebo niečo nezatajuje. Deti, ktoré nemajú desivé sny, tak ani nevedia, na čo sa pýtame,
prečo by to mala tá E. spomenúť, že má desivé sny. Pripúšťa, že môže ísť o starší údaj. Ten nočný
des je totožný so zlými snami. Nedá sa povedať, že za plačlivosť dieťaťa môže otec. Dieťa je veľmi
krehučké, nepochybne je častejšie plačlivé než Janko alebo nejaké iné deti. Nemožno kauzálny vzťah,
že tu otec je zlý a dieťa plače, dať do súvisu. Ide o to, že tieto dramatické scény v tom prostredí, kde

to dieťa vyrastalo, sa podpísalo na tom, že to dieťa je také, ako napísal. Teda bezbranné, zraniteľné,
krehké. Ide o maloletú E.. Deti nemajú vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu k nikomu. Ani k matke, ani
k otcovi. Je to niečo, čo ich bude sprevádzať celý život, keď budú nadväzovať vzťahy k partnerom. Keď
dieťa vyrastá napr. 8 - 9 rokov v nejakom prostredí a on E. vyšetroval, keď mala 9 rokov a 9 mesiacov.
Nemôžeme si myslieť, že v priebehu roka sa niečo dramaticky zmení k lepšiemu. Je to ako s budovou,

majú zlé základy. Je to dôsledkom osôb, ktoré boli prítomné pri tom, keď tieto deti vyrastali. On sa nevie
vyjadriť k tomu, že táto rodina mala byť sledovaná sociálnymi pracovníkmi a neboli tam zistené žiadne
známky týrania. To si nevie predstaviť. Tie zistenia kolízneho pracovníka nevyplývajú len z toho, že sa
k niekomu posadí a rozpráva sa s ním. Majú viac zdrojov, detský lekár, škola, nevie si predstaviť, že byto bolo niečo neviditeľné, nezachytiteľné. Tých príčin traumatizácie tých osôb je množstvo. Najviac sa
na tom podieľal mandant obhajoby, teda obžalovaný. On bol poučený vyšetrovateľom o následkoch v
prípade vypracovania nepravdivého znaleckého posudku. Zrejme nedopatrením neuviedol to poučenie

v jeho znaleckom posudku. Vychádzal zo záznamov výchovných zariadení, v ktorých tie deti boli. Sú
to tie záznamy, ktoré dnes predložil obhajobe k nahliadnutiu. Čo sa týka zdravotnej dokumentácie, tak
on ako psychológ nemá povinnosť si ju naštudovať. Prelistoval si ju, ale bola málo obsažná pre neho.
Jeho nezaujíma, že dieťa malo kašeľ.
Ich výpovede považuje zo všeobecného hľadiska za vierohodné, aj čo sa týka tohto činu. Teda

všeobecnáajšpecifickávierohodnosťsúzachované.JednásaovyšetrovanúE.G.amaloletéhoE.C.E..
Vyskytli sa tam nevinné fabulácie detí z nepozornosti, čo sa nedá hodnotiť ako konfabulácia v klinickom
slova zmysle. Vie o tom, že v minulosti E. G. podala trestné oznámenie na obžalovaného. To sa dozvedel
zo znaleckého posudku doktorky V.. On to charakterizoval ako ambitendenčnosť, ambisentenčnosť,
neschopnosť rozhodnúť sa. Patrí to k jej osobnostnej výbave. To sťahovanie trestných oznámení je veľmi
časté u týraných žien.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátorky a obžalovaného súd prečítal zápisnicu o výsluchu
znalca zo dňa 19.03.2021, kde znalec uviedol, že všeobecná vierohodnosť výpovede pošk. E. G. je
zachovaná, tak isto aj špecifická vierohodnosť vo vzťahu k prejednávanej veci je zachovaná. To isté
môže zopakovať vo vzťahu k maloletým E.. F.. C. E.. F.. Čo sa týka poškodenej E. G., tak vyzerá to, že
táto vo vzťahu naozaj ťahala za kratší koniec, pričom znalecké vyšetrenie preukázalo známky psychickej

traumatizácie. Pri druhom teste pamäti tejto poškodenej zrakový (Benton) sú testy komformné, s
úrovňou inteligencie ako sa vyjadril, sklony konfabulácie sú u nej len zo strany nepozornosti, jej na tom
vyšetrení nezáležalo. Svedkyňa sa nachádza vo veľmi zložitej životnej situácii, a to či už ekonomicky
ako aj zdravotne. Obvinený sa často opíja, možno aj denne, takže z toho vychádza ako víťaz. Na
otázku vyšetrovateľa či je logické vysvetlenie že v minulosti poškodená podávala trestné oznámenie

na obvineného, ktoré následne sťahovala, psychológ uviedol, že logické vysvetlenie na to nie je, ale
toto týrané ženy robia pravidelne, je to empíria (skúsenosť). K tomu, či mohol ovplyvniť poškodenú v
čase, keď bol obvinený na slobode, aby v minulosti v trestných konaniach, ktoré sa viedli proti nemu
menila výpoveď a potom bola následne stíhaná za trestný čin krivej výpovede a krivého obvinenia znalec
uviedol, že poškodená je nestála osobnosť, ktorá je ľahko ovplyvniteľná a z toho dôvodu teda konštatuje,

že áno. K vierohodnosti výpovedi maloletého E.. F.., X.. XX.XX.XXXX, znalec pri svojom výsluchu
uviedol,žešpecifickávierohodnosťmaloletéhoE..F..jezachovaná.Tentosaidentifikujesosvojímotcom,
napodobňuje, pravdepodobne tam aj genetika hrá svoju rolu. Je to dieťa agresívne, vyvolávajúce bitky,
chvastavé, taký malý frajer. On si z toho nič nerobí, pomočuje sa skoro každú noc a má poruchy spánku.
Je to dieťa s dráždivým afektom, ale plochou emocionalitou. Má v sebe málo empatie, nevie mať niekoho

veľmi rád alebo sa dlhodobo na niekoho hnevať, je to také plytké, ale ten afekt vyskočí pri akejkoľvek
záťaži. On potrebuje, aby sa niečo dialo, keď sa nič nedeje, sa nudí. Sám vyvolá hádku, aby sa niečo
dialo. Hodne pripomína vlastnosti otca a jeho výpoveď považuje za vierohodnú aj špecificky, hoci sa
tento snaží veci bagatelizovať, ale to ho prezrádza, to je v rozpore s tým, čo je v spise. Je to také
ľudovo povedané machrovanie. Jeho traumatizácia sa prejavuje ani nie na úrovni emocionality, ktorá je

trošku tupá, ale skôr na úrovni somatoformných príznakov, ako sú tie poruchy spánku. Jeho explorovať
je strašne ťažké, lebo on vás odpinkne, odpovie vám prvým slovom čo ho napadne, on je najsilnejší v
triede. K maloletej E..F.., X.. XX.XX.XXXX, znalec k špecifickej vieryhodnosti jej výpovede uvádza, že
túto považuje za vierohodnú, dieťa je spolupracujúce príjemné, kde sa pohne, má kamarátky, na rozdiel
od brata. Jej výpoveď je dôveryhodná, vie pekne opísať, kto, čo urobil. Je to dieťa zvýšene citlivé, trpiace

nočným desom. Identifikuje sa s mamou, ona je najzraniteľnejšia členka v domácnosti z týchto troch
osôb, čo znalec vyšetroval. Otcove agresívne excesy ťažko znáša, objavujú sa aj v obsahu jej snov.
To, že trpí nočným desom a je plačlivá, dáva do príčinnej súvislosti okrem iného aj konaním jej otca.
Podľa údajov z dokumentácie, otec ju v minulosti najviac trestal spomedzi detí. Znalec sa tiež vyjadril k
sebapoškodzovaniu E. G., kde uviedol, že toto súvisí s depresívnym prežívaním a úzkosťou, toto uvoľní

trošku napätie, a v jej prípade ide jednoznačne o depresívny prejav. Súvisí to s pocitom bezmocnosti.
Ona netrpí nejakou ťažkou formou depresie. Na otázku obhajcu položenú znalcovi ako hodnotí to, že
deti F. posielajú obvinenému do ÚVTOS listy a obrázky a prečo s ním udržujú nielen písomný kontakt
ale aj každotýždenný telefonický kontakt, keď by mal byt' otec agresorom, znalec uviedol, že je to taký
spomienkový optimizmus. Deti nie sú schopné dlhodobej nenávisti a je to tzv. presentizmus, typický pre

deti, dal mi facku, hnevám sa, dal mi cukrík, ľúbim. Deti majú potrebu mať oboch rodičov, a rodičia, keď
nie sú s nimi, im chýbajú, ako keby boli vlastne potrestané. Na ďalšiu otázku obhajkyne obvineného v
súvislosti s prejavmi úzkosti u maloletého E..F.. znalec uviedol, že u tohto prejavy nemožno vidieť, tento
je frajer. Nemusí to byt' takto zreteľne viditeľné. Domáce násilie býva utajované roky, pred verejnosťouje všetko OK, makeupom sa zakryje všetko, o hádkach, urážaní, sa nehovorí. Tam to tlie. K problému
s pocikávaním maloletého v súvislosti s konaním obvineného, znalec uviedol, že keďže sa maloletý
pocikával sústavne, v centre, kde deti sú, sa nepocikáva, a je to práve preto, že deti sú v centre. Je

bežné, keď sa dieťa občas pociká, keď je prechladnuté, príčin môže byť viac, ale vylučovacou metódou,
keď je to trvalý problém, spravidla ide o emocionálny problém. Vzhľadom na to, že podľa správy z
Centra pre deti a rodiny v L., je evidentné že deti a ani maloletá E..F.. nemávajú zlé sny, bola položená
znalcovi otázka, či sa tieto sny u maloletých detí bežne vyskytujú aj v bezproblémovej rodine, kde nie je
podozrenieztýraniadieťaťa,aakojemožné,ževtomtocentre,kdedetižijúviacakorok,nezaznamenali

zlé sny u detí, hoci znalec ich zaznamenal, znalec uviedol, že tu sú deti v pokojnom prostredí, kde sa
žiadne konflikty nedejú a pomerne dlho. V staršej dokumentácii boli záznamy o zlých snoch. Znalec J..
E. Š., J.. sa zároveň pri vyšetrovaní vyjadroval k námietkam obhajkyne obvineného voči znaleckému
posudku, kde obhajkyňa tvrdila, že závery znalca sú nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a
nezrozumiteľné, kde uviedol, že toto tvrdenie zo strany obhajkyne nemá oporu v objektívnej skutočnosti.
Nevie o tom, že by mimoriadna dĺžka prípravy posudku spôsobila nejaké vedľajšie škody. Obvinený

bol vo väzbe za iný trestný čin a u detí a ich matky pretrvávajú okrem iného pestré známky citovej
traumatizácie. E. G. ako poškodená žije v ťažkých ekonomických a sociálnych podmienkach. Má dieťa
s onkologickým ochorením, i ona sama je chorá a v čase vyšetrenia mala indikovanú gynekologickú
operáciu. To je dostatočné vysvetlenie pozadia úzkostnej a depresívnej symptomatiky. Žije v dlhodobo
konfliktnom vzťahu s mužom, ktorý sa takmer denne opíja, správa sa tento v opitosti agresívne, a

doma vytvára atmosféru napätia. Podľa údajov v spise družke opakovane závažne ublížil. To je pozadie
traumatických reminiscencií, úľakových reakcií a ďalších symptómov uvedených v náleze. Maloletý
E..F.. je neprispôsobivý, agresívny, popiera, že by ho niečo trápilo. Poruchy zaspávania a pomočovania,
ktoré sú uvedené v dokumentácii z DD, signalizujú traumatický pôvod týchto prejavov. Maloletá E..F..
je zvýšene zraniteľná, plačlivá, s desivými snami, obsahovo sa explicitne týkajúcimi otcovho násilného

správania. On sa oboznámil ako znalec so zdravotnou dokumentáciou detí a v nej nenašiel nič, čo by
vyvracalo jeho závery. Z nálezu emplicitne vyplýva, že poškodená a jej deti hovoria o skutočnostiach,
ktoré nie sú fiktívne, ale ich reálne zažili.

Znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, so špecializáciou pre traumatológiu H.. J. D. na

hlavnom pojednávaní predniesol závery svojho odborného vyjadrenia a uviedol, že na týchto záveroch
jeho odborného vyjadrenia trvá. On videl aj fotografie detí a niektoré deti aj vyšetril. Z predmetných
záverov vyplýva, že pri lekárskej prehliadke u týchto detí bolo zistené:

u maloletého G..F.. vo vlasatej časti hlavy nad čelom v strede, keloidná jazva staršieho dáta, veľkosti 3

cm, idúca spredu dozadu v stredovej čiare, v oblasti sakrálnej a gluteálnej drobné jazvy staršieho dáta,
koža suchá s početnými drobnými exkoriaciami. Čerstvé poranenia neboli zistené, tieto poranenia sú
charakteru, že nenesú známky týrania, drobné exkoriacie v oblasti krížovej a zadkovej sú charakteru
povrchových odrenín bez hlbších hematómov, čo vylučuje výraznejšie pôsobenie násilia v zmysle úderu;
u maloletého U..F.. vyplývalo zo zdravotnej dokumentácie, že tento mal v oblasti ľavej lopatky drobné

exkoriacie viac laterálne s maximom 0,5xl cm, ostatný skelet bez traumatických nálezov, zranenia sú
takého charakteru, že nenesú známky týrania. Vzhľadom na absenciu príznakov hlbších poranení a
hematómov, je vylúčené poranenie v zmysle úderu inou osobou;
u maloletého E..F.. , X.. XX.XX.XXXX, zo zdravotnej dokumentácie vyplývalo, že tento mal pri vyšetrení
v oblasti ľavej časti krku až na rameno, prítomnú jazvu, hypopigmentovanú v celkovej dĺžke 8 cm, šírky

maximálne 1-2 mm, ostatný skelet bez traumatických nálezov, kde ide u poškodeného o izolovaný nález,
ide o úzky pruh pripomínajúci jazvu po operácii, a môže sa jednať i o zahojený hlboký škrabanec. Pri
prezeraní zdravotnej dokumentácie v nemocničnom systéme, znalec našiel nález operačnej extrakcie
lymfatických uzlín;
u maloletej E..F.., X.. XX.XX.XXXX, bol zistený pri prehliadke tela 6 cm dlhý povrchový škrabanec

v oblasti ľavého líca, povrchové plošné exkoriacie, drobné na pravej strane brucha, v oblasti
pravého ramena a v oblasti stehien oboch dolných končatín, evidentne bez prítomnosti krvných
podliatin. Zranenie v oblasti nosa má charakter povrchovej odreniny, pričom vzniklo v súlade s
mechanizmom, ako uvádza matka dieťaťa, že jej spadla skrinka na nos. V oblasti tváre sa nenachádzajú
žiadne iné poranenia, krvné podliatiny a opuchy, čo vylučuje pôsobenie iného mechanizmu. Jazva

hyperpigmentová v oblasti ľavého líca má charakter staršej pozdĺžnej exkoriacie, ktorá tak isto nenesie
známky týrania. Nejedná sa o poranenia, vzniknuté pôsobením vonkajšieho násilia inou osobou;
u maloletej E..F.., X.. XX.XX.XXXX, boli zistené prehliadkou tela početné staré jazvy, po exkoriaciach na
horných končatinách, bez čerstvých traumatických zmien, začervenanie na koži ľavého zápästia veľkosti2,5 cm, bolestivé na pohmat, nejedná sa o charakter poranenia typu silného uchopenia rukou. Žiadne z
týchto uvedených zranení, resp. ich následkov, nenesie známky pôsobenia násilia inou osobu;
u maloletého E..F.., X.. XX.XX.XXXX, neboli zistené žiadne poranenia, čo vyplýva zo zdravotnej

dokumentácie.

Znalec z odvetvia psychiatria a sexuológia H.. E. F. predniesol na hlavnom pojednávaní závery svojho
znaleckého posudku č. XX/XXXX na obžalovaného E. F., pričom uviedol, že na týchto záveroch jeho
znaleckého posudku trvá. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec u obžalovaného

nezistil žiadnu duševnú poruchu charakteru endogénnej zóny. Ide u neho o škodlivé požívanie alkoholu
bez chorobnej závislosti a o osobnosť emočne nestabilnú, impulzívnu s niektorými prvkami osobnosti
hraničnej, so zníženou konfliktovou toleranciou, s maladaptívnym a disociálnym správaním. Obžalovaný
mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, tieto schopnosti boli nenarušené
a jeho ovládacie schopnosti boli v čase spáchania skutku zmenšené v miere nepodstatnej, vplyvom
účinku požitého alkoholu. To nepodstatné zníženie znamená, že zmenšenie ovládacích schopností

nedosahovalo úroveň ich polovičného poklesu. Obžalovaný nie je chorobne závislý na alkohole a nebola
u neho zistená ani závislosť na omamných látkach. Znalec neodporúča u neho protialkoholickú liečbu
vzhľadom k závažnej poruche osobnosti a absentnej motivácii k liečbe. Obžalovaný chápe zmysel
trestného konania.

Znalkyňa H.. A. F. na hlavnom pojednávaní predniesla závery svojho odborného vyjadrenie zo dňa
19.03.2021 na vyšetrenie zranení poškodenej E. G., pričom uviedla, že na záveroch jej odborného
vyjadrenia trvá. Z predmetného odborného vyjadrenia vyplýva, že poškodená bola vyšetrená na
úrazovej ambulancií v H. 11.12.2019, kde boli uvedené diagnózy k jednotlivým zraneniam, ktoré
utrpela konaním obvineného, a to viacnásobné pomliaždenie hlavy, pomliaždenie pravej polovice

hrudníka a pomliaždenie pravej bedrovej oblasti. Jedná sa o poranenia ľahkého stupňa a rozsahu,
ktoré nezanechajú trvalé následky, doba liečby v danom prípade predstavuje 7-10 dní, dobu
práceneschopnosti v danom prípade nebolo potrebné vystaviť vzhľadom na ľahký charakter poranení.
Uvedené zranenia obmedzovali poškodenú E. G. v obvyklom spôsobe života bolestivosťou hlavy,
pohmatovou citlivosťou hrudníka, pichaním pri hlbšom nádychu. Táto bola obmedzovaná v obvyklom

spôsobe života iba minimálne, a poranenia boli prechodného charakteru. Nakoľko sa jednalo o
viacnásobné poranenia (hematómy) v oblasti tváre, poškodená utrpela aj estetický hendikep. Bežné
denné osobné úkony mohla vykonávať bez problémov.
Na otázky obhajkyne znalkyňa ďalej na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vypracovaní vychádzala z
výpovede obvineného, poškodenej, ambulantných záznamov H.. U. R., kde bola poškodená 11.12.2019

vyšetrená a ambulantný záznam z úraz. ambulancie UN H. zo dňa 11.12.2019. Nakoľko tieto krvné
podliatiny sa nachádzali na viacerých častiach jej tela, je možné určiť, že sa jednalo o opakované údery,
avšak datovať, či sa jednalo o jednorazový dej, napr. v jeden deň, alebo to bolo rozložené napr. do dvoch
dní, tak tie opakované údery sa nedajú takto určiť. Všetky takto zistené poranenia u poškodenej sa dajú
charakterizovať ako poranenia ľahkého stupňa bez trvalých následkov.

Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania pred
súdom, ktoré spočívali vo výsluchu svedkov poškodených maloletých E. F.. C. E. F.., výsluchu interného
psychológa H.. Y. H., výsluchu pedopsychiatričky H.. H. E., výsluchu pediatra H.. Y. F., výsluchu sociálnej
pracovníčky H.. Y. J. a denných vychovávateliek L.. U. Ž. a L.. U. E., výsluchu svedkov E.Á. R., G. F.,

Y. F. a G. G., v oboznámení obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej E. G., vo vykonaní
znaleckého dokazovania z odboru psychiatria a z odboru psychológia u poškodenej E. G., vo výsluchu
svedka H.. H. E.A., H.. R. F., J.., H.. J. Ď., J.. a v zadovážení znaleckého psychiatrického posudku z
trestnej veci vedenej na OR PZ H. pod č. Č.:S.-XXX/X-Y.-H.-XXXX z nasledovných dôvodov.
Poškodení maloletí E. F.. a E. F.. boli vypočutí v prípravnom konaní a ide o maloleté osoby, ktoré by mali

vypovedať o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na ich vek, vzťah k páchateľovi alebo
závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať ich
duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ich riziku druhotnej viktimizácie. Z týchto dôvodov súd oboznámil
procesné strany z ich výpoveďami z prípravného konania prehratím na technickom zariadení na
hlavnom pojednávaní a upustil od ich osobného výsluchu na pojednávaní, strikne držiac sa príslušných

ustanovení v § 135 Tr. por., podľa ktorých výsluch takýchto svedkov v konaní pred súdom je možný len
výnimočne ( § 135 ods. 4 Tr. por.).
Čo sa týka návrhu obhajoby na osobný výsluch svedkov - interného psychológa H.. Y. H., výsluchu
pedopsychiatričky H.. H. E., výsluchu pediatra H.. Y. F., výsluchu sociálnej pracovníčky H.. Y. J. adenných vychovávateliek L.. U. Ž. a L.. U. E. k otázkam vývoja, zdravotného stavu, psychického stavu,
temperamentu, vzájomným vzťahom a pod., tieto skutočnosti je možné zistiť aj z iných vykonaných
dôkazov ( správy z Centra pre deti a rodiny L., zo znaleckého posudku, z rozhodnutí okresného súdu),

naviac títo svedkovia by sa vedeli vyjadriť k aktuálnemu stavu maloletých detí, čo je nepodstatné, keďže
pre súdne rozhodnutie je dôležité obdobie roku 2019 tak ako bolo ohraničené prejednávaným skutkom.
Čo sa týka ďalšieho návrhu obhajoby na osobný výsluch svedkov - E. R., G. F., Y. F. C. G. G., súd výsluch
týchto svedkov nepovažuje za podstatný pre rozhodnutie súdu, nakoľko podľa obhajoby mali byť títo
svedkovia vypočutí k spolužitiu obžalovaného a poškodenej, k spôsobu starostlivosti o rodinu zo strany

obžalovaného. Súd dodáva, že k tejto otázke boli vypočutí a podrobne sa vyjadroval nielen obžalovaný
ale i poškodená a ich maloleté deti. Naviac minimálne dvaja svedkovia majú rozdielne trvalé bydlisko
od bydliska obžalovaného s poškodenou (H., V. G. - H., L.) a teda sú tu dôvodne pochybnosti ako by
sa vedeli vyjadriť k spolužitiu obžalovaného a poškodenej, keď spolu nebývajú. Nakoľko obhajobou
navrhované svedkyne sú blízkymi osobami obžalovaného, tieto by pravdepodobne vypovedali len o tom
čo sa dozvedeli z rozprávania samotného obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní osobne vypočul poškodenú E. G., na návrh prokurátorky prečítal aj jej
výpoveď z prípravného konania, a preto súd považoval za nadbytočné (návrh obhajoby) na hlavnom
pojednávaní oboznámiť s obrazovo - zvukovým záznamom z výsluchu poškodenej z prípravného
konania.
Samosudca zamietol návrh obhajoby spočívajúci vo vykonaní znaleckého dokazovania z odboru

psychiatria a z odboru psychológia u poškodenej E. G., nakoľko poškodená sa doposiaľ neliečila ani
u psychológa ani u psychiatra, na hlavnom pojednávaní vypovedala spontánne a k veci, jej reakcie
boli primerané a ani znalec u nej nevzhliadol ani náznak nejakej duševnej choroby resp. poruchy pri
psychologickom vyšetrení, ktoré v prípravnom konaní už absolvovala. Znalec zároveň presvedčivo
vysvetlil dôvody u poškodenej, ktoré ju viedli k sebapoškodzovaniu. Súd naviac podotýka, že u svedka

je možné vyšetriť jeho duševný stav len výnimočne za splnenia podmienok uvedených v § 150 Tr. por.
Súd uzatvára, že u poškodenej nevzhliadol žiaden dôvod na jej vyšetrenie znalcom psychiatrom, pričom
poškodená už v prípravnom konaní bola vyšetrená znalcom z odboru psychológia (J.. E. Š., J..), a preto
súd odmietol predmetný návrh obhajoby.
Obhajoba navrhla doplniť dokazovanie o výsluch svedka H.. H. E., H.. R. F.X., J.., H.. J. Ď., J.., ktorí v

roku 2019 vyšetrovali maloleté deti F.. Súd uvedený návrh považuje za nadbytočný, nakoľko z vyšetrenia
maloletých detí boli vypracované lekárske správy, hore uvedení svedkovia podľa názoru súdu pre odstup
času by si už na ošetrenie týchto detí nepamätali (aj vzhľadom na množstvo podobných lekárskych
zákrokov), naviac k zraneniam detí a ich popisu bolo vypracované odborné vyjadrenia znalca a k
psychickému stavu dvoch maloletých detí bol vypracovaný znalecký psychologický posudok, preto súd

tento návrh obhajoby považuje za nadbytočný.
Čo sa týka posledného návrhu obhajoby spočívajúcom v zadovážení znaleckého psychiatrického
posudku z trestnej veci vedenej na OR PZ H. pod č. Č.:S.-XXX/X-Y.-H.-XXXX, v prvom rade tento
návrh obhajoba nedoručila súdu ihneď potom, čo je bola doručená výzva súdu na podanie návrhov
na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní. V druhom rade tento znalecký posudok ako to

nepriamo vyplýva zo spisovej značky sa týka iného obdobia a to roku 2015, čo je nepodstatné pre súdne
rozhodnutie, keďže pre rozhodnutie v tejto prejednávanej veci je dôležité obdobie roku 2019 tak ako
bolo ohraničené skutkom obžaloby.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že hore uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania
pred súdom by sa nepodarilo objasniť žiadne skutočnosti ohľadom predmetného skutku, a z týchto

dôvodov súd považujúc tieto návrhy obhajoby za nadbytočné odmietol vykonať tieto návrhy na doplnenie
dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy a podľa § 270 ods. 2 Tr. por.
sa oboznámil so zadováženou fotodokumentáciou.

Dňa 28.11.2019 bolo vykonané lekárske ošetrenie všetkých maloletých detí, kde bolo zistené u
maloletéhoG..F..,X..XX.XX.XXXX,žemenovanýmávovlasovejčastihlavynadčelomvstredekeloidnú
jazvu staršieho dáta (podľa jeho vyjadrenie po náraze hlavy o nábytok pri hre), taktiež má viacpočetné
drobné jazvy prítomné aj v sakrálnej oblasti - ide o jazvy staršieho dáta. Následne bolo skonštatované,

že dieťa je zanedbané, nedostatočná hygiena, šatstvo v zlom stave (č. l. 250 spisu).

Na základe lekárskeho ošetrenia zo dňa 28.11.2019 bolo zistené u maloletého Y.. O..F.. X.. XX.X.XXXX,
že menovaný má v oblasti ľavej lopatky drobné exkorácie - skôr laterálne, najväčšia s rozmermi 0,5xl cm(podľa dieťaťa spôsobené „poštípaním" matkou, keď robil zle). Následne bolo skonštatované, že dieťa
je zanedbané, nedostatočná hygiena, šatstvo v zlom stave (č. l. 251 spisu).

Na základe lekárskeho ošetrenia zo dňa 28.11.2019 bolo zistené u maloletého E..F.., X.. XX.XX.XXXX,
že menovaný je zanedbaný, nedostatočná hygiena, šatstvo v zlom stave. Zjavné poranenia a jazvy
zistené neboli (č. l. 252-253 spisu).

Na základe lekárskeho ošetrenia zo dňa 28.11.2019 bolo zistené u maloletého E..F.., X.. XX.XX.XXXX,

že menovaný má na ľavej strane krku pozdĺž m. sternocleidomastoideus viaceré jazvy staršieho dáta
- po popálení, po ven. katétri, eventuálne niektoré po chir. Extirpácií paketu LU pri základnej diagnóze
- Hodgkingov lymfóm, pričom pri hospitalizácií 02.10.2019 neboli v záznamoch uvedené, ďalej bola
zistená jedna jazva v blízkosti supraklavikulárnej jamky vľavo veľkosti cca 2x0,5 cm staršieho dáta,
ostatné jazvy veľkosti cca 0,5 cm po 1,5 cm, viditeľné podkožné hematómy neprítomné. Následne bolo
skonštatované, že dieťa je zanedbané, nedostatočná hygiena, šatstvo v zlom stave (č. l. 254 spisu).

Na základe lekárskeho ošetrenia zo dňa 28.11.2019 bolo zistené u maloletej E..F.., X.. XX.XX.XXXX, že
menovaná má v oblasti koreňa nosa prítomnú exkoriáciu s rozmermi lxl cm nejasného pôvodu (matka
udala, že na ňu spadla skrinka), 7 cm dlhý povrchový škrabanec v oblasti ľavého líca - v.s. popálenina
staršieho dáta, menej významné povrchové exkoriácie staršieho dáta prítomné na pravej strane brucha,

v oblasti pravého ramena a v oblasti DKK - stehien bilat. Následne bolo skonštatované, že dieťa je
zanedbané, nedostatočná hygiena, šatstvo v zlom stave (č. l. 255 spisu).

Na základe lekárskeho ošetrenia zo dňa 28.11.2019 bolo zistené u maloletej E..F.., X.. XX.XX.XXXX, že
menovaná má na ľavom zápästí pásik začervenanej kože s dĺžkou 2,5 cm bolestivý na pohmat (otec ju

tam zdrapol za zápästie), na tele početné drobné jazvy staršieho dáta - početne HKK bilat. Následne
bolo skonštatované, že dieťa je zanedbané, nedostatočná hygiena, šatstvo v zlom stave (č. l. 256 spisu).

Na č. l. 278-280 spisu sa nachádzajú lekárske správy ohľadom zranení E. G.. Poškodená lekárom za
prítomnosti policajta pri svojom vyšetrení dňa 11.12.2019 uviedla, že pred dvoma dňami bola zbitá

svojim priateľom - životným partnerom - otcom jej 6 detí z dôvodu odobratia detí pre týranie. Uviedla,
že bola bitá päsťami do oblasti tváre, ležala na zemi, pritom na zemi ju prikľakol, bola kopaná do oblasti
pravých rebier.

Prostredie v ktorom vyrastali maloleté deti je možné vidieť i na fotodokumentácii z obhliadky obydlia z

12.12.2019 na č. l. 286-289 spisu.

Zranenia maloletých detí je možné vzhliadnuť na fotodokumentácií na č. l. 264-276 spisu.

Zranenia poškodenej E. G. je možné vzhliadnuť na fotodokumentácií na č.l. 281-285 spisu.

Zločinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a/,písm.b/ods.3písm.d/Tr.zák.
sadopustíten,ktoblízkejosobealeboosobe,ktorájevjehostarostlivostialebovýchove,spôsobífyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu

alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu
alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej
starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.
V zmysle ust. § 127 ods. 4, 5 Tr. zák. sa blízkou osobou rozumie tiež príbuzný v priamom pokolení a

manžel; na účely trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 aj bývalý manžel,
druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej
domácnosti. Podľa § 138 písm. j/ Tr. zák. sa za spáchanie činu „závažnejším spôsobom konania“
okrem iného považuje spáchanie činu na viacerých osobách. Viacerými osobami sa na účely Tr. zákona
rozumejú najmenej tri osoby ( § 127 ods. 12 Tr. zák. ). Týraním blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 Tr. zákona sa rozumie také zlé nakladanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje
hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním. Nevyžaduje sa aby u blízkej alebo
zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí isť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jehohrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Z hľadiska subjektívnej stránky sa
jedná o úmyselný trestný čin, ktorý je už v základnej skutkovej podstate zločinom ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ).

Samosudca po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný E. F. sa dopustil trestného
činu (zločinu), ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Súd konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete
rozsudku právne kvalifikoval v súlade s obžalobou prokurátorky podľa § 208 ods. 1, písm. a/, písm. b/,
ods. 3 písm. d/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa tohto činu dopustil na viacerých (troch) blízkych osobách,

t.j. na svojej družke E. G. a svojich deťoch - E.X. F.., X.. XX.XX.XXXX C. E. F.., X.. XX.XX.XXXX. Na
rozdiel od obžaloby súd upravil skutok podľa vykonaného dokazovania, kedy súd zo skutku obžaloby
vypustil, že by obžalovaný bránil deťom v školskej dochádzke a taktiež za použitia zásady „in dubio
pro reo“, že by týral aj ďalšie štyri maloleté deti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný
neprimerane trestal - bil aj tieto maloleté deti, no zranenia týchto detí znalec neposúdil ako zranenia v
dôsledku týrania inej osoby, a preto súd za použitia zásady - v pochybnostiach v prospech obžalovaného

- upravil skutkovú vetu rozsudku oproti samotnej obžalobe a vypustil, že by obžalovaný týral všetky
maloletédetiF.aspresnil,žeobžalovanýokremsvojejdružkytýrallenmaloletéhoE.F..,X..XX.XX.XXXX
a maloletú E. F.., X.. XX.XX.XXXX.

Obž. E. F. sa ku spáchaniu činu nepriznal. Družka vypovedala preto tak, lebo si našla priateľa a družka

vypovedala preto tak, aby sa s ním mohla naďalej stretávať. Jeho deti sa nechali nahovoriť svojej matke.
Deti povedali to, čo chcela, aby povedali, ich matka. Čo sa týka detí, áno, po riti dostali, bil ich kvôli tomu,
že boli zlí, mlátili sa medzi sebou, neposlúchali mamu, preto dostali od neho po riti rukou, žiaden remeň,
palicu, na deti nepoužil. Čo sa týka hygieny, stravy, takisto - neodopieral im nič, čo by potrebovali. Deti
mali u nich čo jesť, stalo sa, že občas nie, ale buď on alebo jeho družka, vždy niečo zohnali. Čo sa

týka vzťahu s jeho družkou, zo začiatku to bolo v poriadku, neskôr bol problém ten, že jej prestal dávať
najavo, čo k nej cíti. On nepopiera, že by boli medzi nimi hádky, stalo sa, že jej dal aj zaucho, ale to
bolo veľmi dávno, teraz, keď sa pohádali, riešil to tak, že sa pobral a odišiel z domu preč. V decembri
2019 pohádal sa s priateľkou, a potom odišiel. Domov sa vrátil až nadránom, až vtedy videl, že má niečo
napuchnuté, on sa jej pýtal, čo sa jej stalo, ona mu k tomu nič nepovedala.

Obžalovaný je zo spáchania žalovaného činu priamo usvedčovaný výpoveďami svedkov poškodených
E. G., maloletého E. F.., X.. XX.XX.XXXX, maloletej E. F.., X.. XX.XX.XXXX a nepriamo výpoveďami
svedkýň - H.. H. Z. C. H.. Y. M.. Súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti svedeckých výpovedí,
nakoľko medzi nimi neboli žiadne významnejšie rozpory, práve naopak, tieto sa navzájom potvrdzujú,

logicky dopĺňajú a sú podporené ďalšími priamymi i nepriamymi dôkazmi. Z výpovedí poškodených
vyplynulo, že správanie obžalovaného vnímali mimoriadne negatívne, pričom z jeho strany išlo najmä
o časté nadmerné požívanie alkoholu, v dôsledku ktorého fyzicky napádal nielen družku ale i dve hore
uvedené maloleté deti. Družku obžalovaný bil päsťami, tak že jej vybil zub, kopal ju do oblasti rebier,
búchal jej hlavu o stenu, dával jej facky, hodil do nej pohár, nútil ju piť alkohol. Hore uvedené dve maloleté

deti obžalovaný bil rukou, papučou, remeňom, palicou, ťahal ich za vlasy, chytil ich pod krk a hodil na
matrac, kričal na nich, že ich „pozabíja“, a tým vyvolával v nich strach a stres, keďže kvôli hádkam a
fyzickému napádaniu družky obžalovaným, deti nemohli spať, plakali a kričali na neho, aby ju už prestal
biť. Konanie obžalovaného vyvolávalo u poškodených neustály neprimeraný stres, napätie, spôsobovalo
ich psychickú vyčerpanosť, obavy a strach z toho čo sa ešte môže stať, keďže jeho správanie pod

vplyvomalkoholubolonepredvídateľné.Taktiežunichexistovaliobavyovlastnúbudúcnosť,ekonomické
zabezpečenie domácnosti a výživy maloletých detí, nakoľko poškodená nemala pre svoje deti desiate
alebo jedlo a taktiež pred obžalovaným schovávala peniaze, aby tieto obžalovaný neprepil, neprehral na
automatoch. Maloletý E. a E. vo svojich výpovediach potvrdili, že sa stalo, že doma nemali čo jesť, keď
nemali desiate tak nešli do školy. Dokonca maloletý Ján uviedol, že keď bola mama s E. v nemocnici a

keď oco nechcel variť, tak on varil polievku, čo potvrdzuje, že obžalovaný odopieral svojim maloletým
deťom stravu. Doma sa deti dobre nevyspali, lebo spali len na matracoch zamorenými plošticami, ktoré
ichpoštípali.Podľapoškodenejobžalovanýstrašnenadával,keďchceladeťomniečokúpiťnaoblečenie,
nechceldaťdoporiadkutenbyt,stenybytu.Priosobnejprehliadketeladňa28.11.2019lekárutýchtodetí
konštatoval nedostatočnú hygienu, ďalej že deti sú zanedbané a šatstvo majú v zlom stave. Z výpovede

svedkyne H.. H. Z. dokonca vyplýva, že maloletá E. ju vyslovene žiadala, aby ju poslala do detského
domova, že tam jej bude lepšie. K hygiene a k strachu z obžalovaného u najstarších maloletých detí - E.
C. E. sa vyjadrila svedkyňa H.. Y. M. , ktorá vypovedala, že maloleté deti doma spali len na matracoch
na zemi, nemali postele, všade bola špina, pričom, keď boli s deťmi v nemocnici a prehliadali ich lekári,deti, keď sa vyzuli, nemali ponožky, mali špinavé nohy a keď sa brali na oddelenie, tak ich brali rovno do
sprchy. Keď sa tie staršie deti F. dozvedeli, že za dverami je otec, zmenili správanie, boli vystrašené, báli
sa. Taktiež svedkyňa H.. H. Z. uviedla, že keď deťom povedala, že tieto skutočnosti (bitie detí otcom)

musí oznámiť sociálnej kuratele, všetci traja ju začali presviedčať, že toto nemá zmysel, pretože oni budú
rodičom len dohovárať, otec ich doma zbije a keby ich aj tety zo sociálky poslali do detského domova, tak
im otec povedal, že ich všade nájde a zabije. To jej naznačovali posunkami - ruky na krk, čo signalizuje
podrezanie krku. Výpovede týchto svedkýň, ktorým sa maloleté F. deti zdôverili, že ich otec doma bije,
podľa názoru súdu korešpondujú a dopĺňajú výpoveď poškodenej E. G. a jej dvoch maloletých detí - E.

C. E. a zároveň vyvracajú obranu obžalovaného.

Pravdivosť výpovedí poškodených je ďalej podporovaná závermi znaleckého posudku znalca z odboru
psychológie J.. E. Š. J.. Závery znalca konštatovali u poškodených E. G., H. E. F.., X.. XX.XX.XXXX, H.
E. F.., X.. XX.XX.XXXX stopy traumatickej emociality. Aj z tejto skutočnosti celkom jednoznačne vyplýva,
že konanie obžalovaného nie je možné hodnotiť iba ako „bežné“ rodinné hádky a „výchovné“ od otca,

ale konanie, ktoré napĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., a
to formou fyzického a psychického týrania. U poškodenej E. G. znalec zistil prítomné evidentné stopy
traumatickej emociality, odkazujúce na konanie obžalovaného - traumatické reminiscencie, úľakové
reakcie, rozbitý rytmus spánku a bdenia, nízky prah pre signály hrozby a pocit totálnej bezmocnosti.
Znaleckým skúmaním u maloletého E.. F.., X.. XX.XX.XXXX bola zistená emociálna traumatizácia,

príčinne súvisiaca s konaním jeho otca a v jeho prípade manifestujúca tzv. somatickými markermi -
pretrvajúcim pomočovaním a poruchami zaspávania a u maloletej E.. F.., X.. XX.XX.XXXX v prežívaní
znalec zistil v súvislosti s násilnými prejavmi otca plačlivosť a nočný des. Znalec sa na hlavnom
pojednávaní jednoznačne vyjadril, že najväčší podiel na tejto psychickej traumatizácii týchto troch osôb
má konanie obžalovaného. Znalec sa zároveň uviedol, že všeobecná vierohodnosť výpovede pošk. E.

G. je zachovaná, tak isto aj špecifická vierohodnosť vo vzťahu k prejednávanej veci je zachovaná. To
isté môže zopakovať vo vzťahu k maloletým E. F.. C. E. F.. Ich výpovede považuje za vierohodné, aj čo
sa týka tohto činu. Z nálezu emplicitne vyplýva, že poškodená a jej deti hovoria o skutočnostiach, ktoré
nie sú fiktívne, ale ich reálne zažili. Tomu nasvedčuje aj tá okolnosť, že znalec u maloletého E. zistil, že
má agresívne prejavy, keďže tento sa identifikuje so svojím otcom, ktorého napodobňuje, čo má základ

v odpozorovanom tzn. „vikarujúcom učení“, teda učení v zastúpení, keď dieťa vidí ľudí ako sa správajú
agresívne, tak tieto prejavy sa „petrifikujú“ do osoby toho dieťaťa a stanú sa súčasťou jeho repertoáru
správania. Znalec sa tiež vyjadril k sebapoškodzovaniu E. G., kde uviedol, že toto súvisí s depresívnym
prežívaním, úzkosťou a s pocitom bezmocnosti, toto uvoľní trošku napätie. Na otázku obhajcu položenú
znalcovi ako hodnotí to, že deti F. posielajú obžalovanému do ÚVTOS listy a obrázky a prečo s ním

udržujúnielenpísomnýkontaktaleajkaždotýždennýtelefonickýkontakt,keďbymalbyťotecagresorom,
znalec uviedol, že je to taký spomienkový optimizmus. Deti nie sú schopné dlhodobej nenávisti a je to tzv.
presentizmus, typický pre deti -„ Dal mi facku, hnevám sa, dal mi cukrík, ľúbim“. Deti majú potrebu mať
oboch rodičov, a rodičia, keď nie sú s nimi, im chýbajú, ako keby boli vlastne potrestané. Vierohodnosť
výpovede poškodenej E. G. je ďalej podporená objektívnymi dôkazmi - závermi odborného vyjadrenia

znalkyne ako i lekárskymi správami z jej ošetrenia utŕžených zranení (na č. l. 278-280 spisu), kde ako
páchateľa, ktorý ju zbil označila svojho priateľa - životného partnera - otca jej 6 detí .

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností

usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré
vyvracajú obranu obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona
vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo
forme individuálnej a generálnej prevencie. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Čo sa týka osoby páchateľa súd mal preukázané, že obžalovaný E. F. má v odpise z registra trestov
12 záznamov od roku 2002, a to pre rôznorodú, najmä však majetkovú trestnú činnosť. Obžalovanýuž bol opakovane potrestaný i pre násilnú trestnú činnosť. Obžalovanému doposiaľ bolo nariadených
8 nepodmienečných trestov odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Martin sp. zn. 1T/44/2019 z 27.12.2019, kde mu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1, písm. d) Tr. zák. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1
rok v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 09.09.2022. Súčasťou
spisu je i trestný rozkaz Okresného súdu Martin zo dňa 22.01.2016, sp. zn. 3T/168/2015, právoplatný
dňa 16.02.2016, pričom obžalovaný ním bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov so skúšobnou dobou na 4 (štyri) roky. Poškodenou v tejto trestnej veci bola
práve družka obžalovaného - E. G., ktorú obžalovaný po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky
napadol tak, že ju veľkou intenzitou sotil do oblasti trupu, v dôsledku čoho poškodená spadla dozadu na
zem na pravú ruku a bola je spôsobená zlomenina distálneho konca vretennej kosti bez posunu úlomkov
s dobou liečenia najmenej 4 týždne. Uvedený súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody bol
obžalovanému premenený uznesením okresného súdu na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý

vykonal dňa 07.08.2021. Nakoľko obžalovaný v prejednávanej trestnej veci spáchal trestný čin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby (skutok časovo ohraničený od roku 2019 až do 11.12.2019) skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený právoplatný odsudzujúci rozsudok - dňa 09.01.2020 doručený
obžalovanému do vlastných rúk trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/44/2019 zo dňa
27.12.2019, súd v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladal súhrnný trest, za podmienok asperačnej zásady

podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal dva samostatné skutky, pričom jeden z nich bol
zločinom. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák., priťažujúcu
okolnosť súd zistil jednu, t.j., že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený - § 37 písm. m) Tr. zákona.
Spáchanie dvoch trestných činov - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1, písm. d) Tr. zák., súd ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. neposudzoval,
nakoľko už viacčinný súbeh zločinu a prečinu je zároveň okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ( s odkazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR
sp. zn. Tpj 104/2009 ). Súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä na spôsob spáchania
činu, jeho následok a po vyhodnotení osoby páchateľa dospel k záveru, že na jeho prevýchovu bude

primerané uloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody v strede zákonom stanovenej
trestnej sadzby vo výmere 13 rokov a 6 mesiacov, keďže súd bol povinný obžalovanému ukladať trest
odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov až do 20 rokov. Takýto trest súd považuje za dostatočný tiež
na naplnenie preventívneho ako i represívneho účelu. Keďže obžalovaný pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, a to za úmyselný trestný čin ( odsúdenie vo veci sp. zn.

13T/49/2012 ), súd ho s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil na výkon súhrnného
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Keďže súd ukladal
súhrnný trest, bolo jeho povinnosťou podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušiť vo výroku o treste trestný rozkaz
OkresnéhosúduMartinsp.zn.1T/44/2019zodňa27.12.2019,obžalovanémudoručenýdňa09.01.2020,
právoplatný dňa 05.02.2020 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené maloleté deti E.. F.., X.. XX.XX.XXXX C. E.. F.. X..
XX.XX.XXXX zastúpené opatrovníkom - advokátkou E.. D. F., so sídlom C.. F. XX, H. s ich nárokmi
na náhradu škody (nemajetkovej ujmy vo výške 1000 eur pre každé dieťa) odkázal na civilný

proces, nakoľko uplatnená výška nemajetkovej ujmy nebola žiadnym listinným dôkazom preukázaná a
nevyplýva ani z ďalších dôkazov, ktoré boli súčasťou spisu, preto by bolo potrebné aj o tomto výroku
vykonať rozsiahle dokazovanie, čo by len predĺžilo vedené väzobné trestné stíhanie, a preto samosudca
poškodené maloleté deti zastúpené opatrovníkom s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 16, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2022

Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2022