Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203093
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1417203093.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu:

O. D., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XXXX/X, XXX XX N., v právnom zastúpení: Advokátska kancelária
SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Národná diaľničná
spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, v právnom
zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 18, 811 08
Bratislava, o zaplatenie 45.354,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 45.354,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.03.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2017 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy pôvodne vo výške 45.354,45 Eur a náhrady trov konania
titulom doplatenia trhovej hodnoty vyvlastnených nehnuteľností. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný

úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vydal dňa 23.02.2016 rozhodnutie č. P.-N.-P.-XXXX/
XXXX/GRJ, právoplatné dňa 15.03.2016, v zmysle ktorého vyvlastnil nehnuteľnosti vo vlastníctve a
spoluvlastníctve žalobcu v prospech žalovaného nachádzajúce sa v k. ú. Vajnory, okres Bratislava III,
obec: BA - m. č. S., nasledovne:
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 409 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXXX - orná pôda o výmere 1351 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť

spoluvlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1896 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 443 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 396 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3; (ďalej len „nehnuteľnosti")

o celkovej výmere 1498,33 m2, ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu a vlastníckemu podielu žalobcu, a
to ako trvalý záber, za hodnotu určenú znaleckým posudkom č. 21/2016 vyhotoveným dňa 02.02.2016
Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva,
Radlinského 11, Bratislava spolu vo výške 127.268,15 Eur čomu zodpovedá hodnota nehnuteľnosti84,94 Eur/m2. Okresný úrad Bratislava začal vyvlastňovacie konanie na návrh žalovaného, ktorý mu
doručil podanie označené ako „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka Sever“, katastrálne územie
Vajnory - návrh na vyvlastnenie nehnuteľnosti, pričom vyvlastňovacou osobou bol žalobca. Dňa

05.10.2015 sa na Okresnom úrade Bratislava uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žalobca
namietal a) rozsah vyvlastnenia týkajúci sa trvalého záberu a b) výšku náhrady za vyvlastňované
nehnuteľnosti a mal zato, že výška náhrady určená znaleckými posudkami č. 1/2015 a č. 39/2015
vyhotovenými dňa spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., vo výške 71,87 Eur/m2 je neprimeraná.
Predložený znalecký posudok je podľa žalobcu nesprávny vzhľadom na nesprávne zvolený postup

stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov - výlučne polohovou diferenciáciou. Za ďalšiu vadu
uvedených znaleckých posudkov považuje žalobca nemožnosť hodnotiť jednotlivé katastrálne územia
ako celok vzhľadom na územnú členitosť, rozmanitosť lokality a umiestnenia nehnuteľností, a aj
vzhľadom na ich polohu v intraviláne, alebo extraviláne obce v rámci príslušného katastrálneho
územia. Rovnako tak neskúmanie atribútov rozmanitosti predaja a kúpy v čase a lokalite viedlo
podľa názoru žalobcu k nesprávnemu stanoveniu všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností.

Žalobca predložil v správnom konaní znalecký posudok č. 89/2015 zo dňa 20.05.2015, znalecký
posudok č. 91/2015 a č. 92/2015 zo dňa 21.05.2015, vyhotovené znalcom Ing. Petrom S., R. v odbore
stavebníctvo a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pôvodných
nehnuteľnosti vo výške 115,21 Eur/m2. Okresný úrad Bratislava požiadal o vypracovanie ďalšieho
- nového znaleckého posudku, ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov,

ako aj posúdiť odlišnosť žalobcom predložených znaleckých posudkov. V nadväznosti na to bol
vypracovaný znalecký posudok STU, z ktorého Okresný úrad Bratislava bez zohľadnenia všetkých
relevantných skutočností len prevzal cenu nehnuteľnosti a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že určil
cenu vyvlastňovaných pozemkoch na 84,94 Eur/m2. Žalobca poukázal na to, že Okresný úrad Bratislava
nepostupoval v súlade s právnymi predpismi SR a ním prebratá cena zo znaleckého posudku STU

nemôže zodpovedať primeranej náhrade, ako to vyžaduje Ústava SR a ďalšie právne predpisy, ako
aj ustálená súdna prax. Poukázal tiež na to, že Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná
fakulta STU, Ústav súdneho znalectva pre Okresný úrad Bratislava vypracovávala v priebehu krátkeho
obdobia viacero (min. niekoľko desiatok) znaleckých posudkov, pričom ich texty sa nápadne podobajú,
a to bez ohľadu na lokalitu (katastrálne územie). Navyše ceny určené v znaleckom posudku STU

sú vypočítavané rovnako pre jednotlivé katastrálne územia, bez ohľadu na individuálne zhodnotenie
vyvlastňovaných nehnuteľností (prístup k pozemkom, ich rozloha, umiestnenie a pod.), ďalej z neho
nevyplýva, ako bola cena za vyvlastňované pozemky určená a či zodpovedá trhovej cene nehnuteľností
tak, ako je to predpokladané vo vyvlastňovacom zákone a v nálezoch Ústavného súdu ako aj v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že opierajúc sa o hodnotu pozemkov

stanovených znaleckými posudkami ním predloženými, mala byť náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. Vajnory, okres Bratislava III, obec: BA - m.č. Vajnory, určená nasledovne:
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 409 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXXX - orná pôda o výmere 1351 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť

spoluvlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1896 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;
- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 443 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3;

- parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 396 m2, zapísanej na LV XXXX, pričom veľkosť
vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3; (ďalej len „nehnuteľnosti")
celkovej výmere 1498,330 m2 a s poukazom na hodnotu pozemkov určených danými znaleckými
posudkami (115,21 Eur/m2) mala byť náhrada vo výške 172.622,60 Eur. Rozdiel medzi sumou
uhradenou žalovaným a takto vypočítanou sumou je vo výške 45.354,45 Eur (172.622,60 - 127.268,15

= 45.354,45). Na základe uvedeného doteraz poskytnutá náhrada za trvalý záber v hodnote 127.268,15
Eur nepredstavuje podľa žalobcu primeranú náhradu, za ktorú je nutné považovať sumu 172.622,60
Eur, ktorá zohľadňuje skutočnosti uvedené vyššie v tejto žalobe. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť k doplateniu rozdielu medzi sumou za vyvlastnenie uvedenou v rozhodnutí
(127.268,15 Eur) a sumou predloženou žalobcom (172.622,60 Eur), tzn. k úhrade sumy vo výške

45.354,45 Eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.05.2017 uviedol, že
sa nestotožňuje s argumentáciu žalobcu uvedenou v žalobe. Mal za to, že Okresný úrad Bratislavadostatočne popísal a uviedol, na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie a
z akých skutočností vychádzal pri určení tejto výšky. Riadnym spôsobom sa vysporiadal s námietkami
žalobcu vo veci výšky náhrady, nakoľko však nedošlo ku konsenzu, okresný úrad legitímne zvolil postup

v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. Žalovaný poukázal na to, že znalecký posudok, na základe
ktorého správny orgán určil výšku náhrady, je dostatočným, zákonným a relevantným podkladom pre
určenie primeranosti náhrady. Ani žalobcovi ani správnym orgánom neprináleží spochybňovať obsah
znaleckého posudku, nakoľko úvahy znalca v ňom obsiahnuté zodpovedajú zásadám logiky, a teda
znalecký posudok je v plnom rozsahu preskúmateľný. Žalovaný poukazoval na prílohu č. 3 k vyhláške

Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2001 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v zmysle
ktorejvýbervhodnejmetódynastanovenievšeobecnejhodnotyvykonávaznalec,pričomtentovýberjev
znaleckom posudku zdôvodnený. V danom prípade znalec v znaleckom posudku riadne odôvodnil výber
použitej metódy na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a to metódou polohovej diferenciácie.
Použitie výnosovej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nebolo možné z dôvodu, že z pozemku
sa nedosahuje v zmysle platných predpisov výnos formou prenájmu, resp. nie sú dostupné informácie o

možných výnosoch podobných pozemkov. A porovnávacia metóda stanovená VŠH bola tiež vylúčená,
vzhľadom na nedostatok spoľahlivých cenových podkladov pre danú lokalitu, druh a spôsob využitia
pozemku. Napokon aj znalec Ing. S. vo svojich znaleckých posudkoch vylúčil porovnávaciu a výnosovú
metódu, pričom použil len metódu polohovej diferenciácie. STU sa v znaleckom posudku vyjadrila aj
k odlišnostiam, ktoré vznikli porovnávaním znaleckých posudkov č. 89/2015 č. 91/2015 a č. 92/2015

(vypracované Ing. S.) so znaleckými posudkami č. 41/2015 a č. 39/2015 (vyhotoveným ÚEOS -
Komercia, a.s.), pričom s poukazom na tieto skutočnosti žalovaný bol toho názoru, že znalecké posudky
žalobcu sú nepoužiteľné pre určenie správnej výšky náhrady a sú neobjektívne. Náhradu priznanú
rozhodnutím Okresného úradu Bratislava za pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, považoval
žalovaný za primeranú, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.06.2017 uviedol, že žalovaný má za to,
že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky v rozhodnutí zo dňa 23.02.2016 č. P.-N.-
P.-XXXX/XXXX/GRJ A. X. výšky náhrady za vyvlastnenia postupoval správne, mal spoľahlivo zistený
stav veci, čím došlo k správnemu určeniu náhrady, ktorú považuje za „adekvátnu, primeranú, riadne

vyčíslenú a správne odôvodnenú.“ Tiež sa odvolával a citoval časti znaleckého posudku STU č. 21/2016,
v zmysle ktorého bola aj určená náhrada za vyvlastnenie. Žalovaný v tomto smere poukázal aj na
odlišnosti vypracovaných znaleckých posudkov, ktoré boli v správnom konaní predkladané, t.j. medzi
znaleckým posudkom č. 1/2015 vyhotoveným dňa 23.01.2015 spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s.,
v zmysle ktorého bola cena nehnuteľností ohodnotená vo výške vo výške 71,87 Eur/m2 a znaleckými

posudkami vypracovanými Ing. P. S. č. 89/2015, č. 91/2015 a č. 92/2015, v zmysle ktorých bola
hodnota pozemkov vo výške 115,21 Eur/m2. Žalobca sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a mal za
to, že náhradu za vyvlastnenie nie je možné považovať za adekvátnu a už vôbec nie za spravodlivú
a tiež mal za to, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom. Tak, ako žalovaný, aj žalobca
považoval za dôležité poukázať na znalecké posudky, ktoré boli v rámci konania vypracovávané.

Žalovaný poukazoval najmä na „pochybenia“ znaleckých posudkov vypracovaných p. S., v dôsledku
ktorých by mala byť ním určená hodnota nehnuteľností nadhodnotená. Je však na mieste dať do
pozornosti aj znalecký posudok spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s., ktorého cena za nehnuteľnosti
bola podhodnotená. Dané preukazuje, že určenie primeranej ceny sa nachádza v určitom rozpätí, pre
stanovenie ktorej je bezpochyby nevyhnuté odborné stanovisko. Za také žalobca naďalej považuje

ním predložené znalecké posudky vypracované p. Ing. S. znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností a pozemných stavieb. Jeho znalecký posudok spĺňa zákonné náležitosti
a je v plne spôsobilý pre sledovaný účel. Povyšujúce faktory (koeficienty) použité znalcom Ing. S.
boli v jeho znaleckých posudkoch jasne a s určitosťou uvedené a odôvodnené. Žalobca ďalej doplnil,
že je nevyhnutné vziať na zreteľ samotný inštitút vyvlastnenia, ktorý je nevratným a trvalým odňatím

vlastníctva k veci, t.j. nie je možné naň hľadieť ako na stav, keď sa vlastník na základe vlastnej
dobrovoľnej vôle rozhodne k predaju nehnuteľnosti, ktorá sa za určitých okolností opäť môže stať
jeho vlastníctvom. Pri vyvlastnení ide o nezvratný stav. Táto skutočnosť sa dá znaleckým posudkom
ohodnotiť, avšak je okolnosťou, ktorá nemá a nemôže byť opomínaná. Je zrejmé, že koeficient
„násilného“odňatianeexistuje,jevšaknamieste,abysazmorálnehohľadiska,akoajzhľadiskadobrých

mravov naň prihliadalo. Vzhľadom na uvedené trval na dôvodnosti podanej žaloby.

4.Žalovanývrámciduplikykvyjadreniužalobuzodňa10.07.2017uviedol,ženesúhlasísargumentáciou
žalobcu a náhradu priznanú Okresným úradom Bratislava považuje za adekvátnu, primeranú, riadnevyčíslenú a správne odôvodnenú. Žalovanému nebolo zrejmé, akou úvahou žalobca dospel k záveru,
že práve znalecké posudky žalobcu možno považovať za „nevyhnutné odborné stanovisko“. Je zrejmé,
že počas vyvlastňovacieho konania bola postupnosť taká, že najprv boli zo strany žalovaného k

návrhu na vyvlastnenie doložené znalecké posudky č. 41/2015 a č. 39/2015 vypracované znaleckou
organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., následne žalobca predložil znalecké posudky, pričom pre
odstránenie akýchkoľvek rozporov a pre úplné obstaranie si podkladov potrebných pre rozhodnutie
správny orgán nechal vypracovať ďalší, tzv. kontrolný posudok, ktorým bol znalecký posudok č.
21/2016, vyhotovený dňa 02.02.2016 Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Zo všetkých

doposiaľ vypracovaných znaleckých posudkov v tejto veci považoval žalovaný predmetný znalecký
posudok STU za najobjektívnejší a najrelevantnejší pre určenie primeranej náhrady za vyvlastnenie.
Znalecký posudok STU je vypracovaný etablovanou a nezávislou znaleckou organizáciou, čo možno
považovať za spoľahlivý predpoklad na to, aby znalecký posudok bol považovaný za ten správny
podklad pre rozhodnutie. Navyše, znalecký posudok sa okrem iného aj precízne vysporiadal s rozdielmi
predošlých znaleckých posudkov, ktoré pomenoval a vysvetlil. Ani jeden zo znalcov, ktorí vypracovali

znalecké posudky pre žalobcu, tieto rozdiely nevysvetlili, ani sa týmto odlišnostiam inak nevenovali.
Taktiež sa žalovaný nestotožnil s hodnotou koeficientu povyšujúcich faktorov, ktoré boli zvolené v
znaleckých posudkoch žalobcu. Znalec Ing. S. zvolil nevhodnú hodnotu koeficientu povyšujúcich
faktorov. Predmetný koeficient nie je vhodné voliť v hornej hranici intervalu, nakoľko pri stanovení
jednotkovej východiskovej hodnoty takéhoto pozemku znalec už berie do úvahy budúci vyšší účel jeho

využitia, než na aký slúži v čase ohodnotenia. Žalovaný mal tiež za to, že žalobcom požadovaný
nárok v podobe uplatnenia ďalšieho „koeficientu za násilné odňatie“ je nedôvodný a nemá oporu vo
všeobecne záväzných právnych predpisoch. Je teda zrejmé, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť
a jej primeranosť sa stanovuje len podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. V tomto
posudzovanom vyvlastňovacom konaní bola trhová cena za nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu určená

znaleckým posudkom STU vo výške 127.268,15 Eur, pričom rovnaká náhrada bola priznaná žalobcovi
aj rozhodnutím Okresného úradu Bratislava.

5. Žalobca doručil súdu dňa 03.11.2017 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázal na to,
že správny orgán je síce viazaný hodnotou uvedenou v znaleckom posudku, ale toto nemôže viazať v

rozhodovaní samotný súd. Vyvlastnenie je nútené odňatie vlastníckeho práva: je to nezvratný stav, kedy
sa žalobca za žiadnych okolností už nemôže stať vlastníkom pôvodne vlastnenej nehnuteľnosti, čo na
rozdiel pri dobrovoľnom predaji tretej osobe (mimo vyvlastňovacieho konania) mu umožnené naďalej
je. Núteným odňatím vlastníckeho práva stratil žalobca možnosť dobrovoľného rozhodnutia o tom, že
pozemok nepredá, ako aj možnosť dohody o výške kúpnej ceny, nakoľko ponúkaná cena sa javí ako

nízka. Tiež mu bolo finálne zabránené kedykoľvek v budúcnosti na základe jeho vlastného rozhodnutia,
jeho vlastnej vôle akýmkoľvek spôsobom s pozemkom nakladať. Takýto zásah nepredstavuje len
právny zásah do vlastníckeho práva ako takého, ale aj práv s ním spojeným ako napr. zásahov do
pokojného stavu, ktorý spočíval v tom, že žalobca mohol užívať vyvlastňované nehnuteľnosti podľa
vlastného uváženia, brať z nich plody a úžitky. Vyvlastnením bolo žalobcovi finálne znemožnené

realizovať na pozemkoch podnikateľské či iné zámery, nemôže pozemok zhodnocovať, nemôže ho
žiadnym spôsobom využiť predať/založiť/prenajať, nemôže dosahovať zisk. Táto podstatná okolnosť,
ktorú je možné označiť ako „koeficient núteného odňatia“ nebola v žiadnom znaleckom posudku
ohodnotená - čo sa samozrejme nevyčíta ako vada, lebo na takýto koeficient štát vo svojej legislatíve
pri vyvlastnení nikdy nemyslel a opomenul ho, avšak v právnom štáte musí existovať možnosť (orgán),

ktorý takého nútené zásahy zohľadní. Žalobca má za to, že toto je jeden z faktorov kedy súd, ktorý
nie je viazaný hodnotou uvedenou v znaleckých posudkoch, má nútené odňatie zohľadniť v náhrade
za vyvlastnenie. Vyvlastnenie pozemkov sa uskutočňovalo v súvislosti so strategickou investíciou štátu,
ktorou je výstavba diaľnic. Tak ako bolo aj v územnom rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky zo dňa 28.10.2014, č. P.-N.-P.-XXXX/XXXXX/ZAV uvedené, diaľnica bude

významným medzinárodným prepojením Slovenska a Rakúska s dopravnými väzbami na Maďarsko
a Českú republiku. Fakt vybudovanej infraštruktúry bude mať ďalekosiahly dopad na hospodárstvo
SR, jeho ekonomiku, jeho rozvoj. Je potrebné zvlášť poukázať na to, že osoh z výstavby tejto líniovej
stavby bude mať jednak samotný investor (banky a iné subjekty podieľajúce sa na výstavbe} ako
aj štát, ktorý bude dosahovať zisky napr. na diaľničnom mýte, diaľničných známkach, ktorý bude

mať osoh na tom, že vďake tejto líniovej stavbe sa zvýši celá atraktívnosť tejto oblasti (a to nielen
Bratislava a jej okolie, ale celý západoslovenský kraj), kedy dôjde k rozvoju podnikateľských aktivít
tretími osobami, ktorým doteraz infraštruktúra chýbala, kedy vďaka napojeniam a rýchlej dostupnosti
sa zatraktívnia aj všetky okolité územia na ktorých bude dochádzať k výstavbe (logistické centrá,sklady, obchod a pod.). V priamej spojitosti s tým bude opäť štát dosahovať zisk, a to jednak priamo
z daní ako aj nepriamo napr. z prílivu obyvateľov, čo opäť znamená zisk, a to všetko iba vďaka
„líniovej stavbe“, ktorej hodnotu určenú Okresným úradom Bratislava považuje žalovaný za „primeranú

a spravodlivú“. S poukazom na tieto obrovské prínosy však je takto určená suma neadekvátna. Diaľnica
je umiestnená na najexponovanejšom mieste v rámci územia SR, je umiestnená v hlavnom meste a v jej
bezprostrednej blízkosti, ktorého územie patrí medzi ekonomicky najatraktívnejšiu časť. Preto žalobca
zastáva názor, že v ním predložených posudkoch znalci správne vyhodnotili situáciu a okolnosti a
koeficient povyšujúcich faktorov bol použitý správne, pričom žalobca má za to, že mohol byť aj vo vyššej

hladine. Odôvodnenosť použitia povyšujúceho faktora vo vyššej miere, než boli použité v znaleckých
posudkoch ÚEOS Komercia, a.s. a STU je aj fakt, že na dané pozemky už bolo v danom čase vydané
právoplatné územné rozhodnutie (aktuálne už právoplatné stavebné povolenie). Žalobca poukazoval aj
na to, že z jeho strany je obava o objektívnosť a dôveryhodnosť znaleckého posudku vypracovaného
STU, a to z dôvodu personálneho prepojenia spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s. a STU, a to hneď dvomi
osobami nachádzajúcimi sa tak v orgánoch spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s. ako aj na STU. Jednou

osobou je W.. L.. O. N., PhD., ktorý je zároveň zamestnancom STU (pôsobí na katedre technických
stavieb) a tiež Ing. S. U. - externý pracovník STU. Na viac posudok je podpísaný p. Doc. Ing. Zorou
A., A.., ktorá je v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR vedená ako znalec v odbore -
stavebníctvo - odhad hodnoty stavebných prác, preto má žalobca za to, že posudok nie je spôsobilým
k ohodnoteniu vyvlastnených nehnuteľností.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.11.2017 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s názorom
žalobcu v podobe uplatnenia nároku ďalšieho „koeficientu za násilné odňatie“. Ako ani s názorom, že súd
nie je viazaný hodnotou uvedenou v znaleckých posudkoch a má nútené odňatie zohľadniť v náhrade za
vyvlastnenie. Z ustanovení Stavebného zákona je zrejmé, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť

a jej primeranosť sa stanovuje len a výlučne podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, pričom
určenie tejto trhovej ceny sa vykonáva striktne podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuvzneníneskoršíchpredpisov.Vyhláškapozná
a definuje tzv. povyšujúce faktory, pričom jeden z okruhov týchto faktorov je aj kategória „iné faktory“.
V tejto kategórii Vyhláška vypočítava nasledovné povyšujúce faktory: tvar pozemku, výmera pozemku,

druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod. Hoci ich uvádza len príkladmo, je zrejmé, že sa
jedná o relevantné skutočnosti spojené výlučne len s pozemkom a nie o hypotetické úvahy viažuce sa na
korektívdobrýchmravovamorálnehľadisko.VzmyslePrílohyč.3časťE.3.1.1Vyhláškyplatívsúvislosti
s povyšujúcimi faktormi nasledovné: „Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo
východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.“ Žalovaný mal za to, že všetky prípadné

povyšujúce faktory boli zohľadnené vo východiskovej hodnote, čo konštatoval aj znalecký posudok č.
21/2016 vyhotovený Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, na základe ktorého bola priznaná
náhrada za vyvlastnenie. Žalobca nepredložil v konaní dokumenty o vydaní územného rozhodnutia,
prípadne právoplatného stavebného povolenia na pozemky, voči ktorým odôvodňuje oprávnenosť
použitia povyšujúceho faktora vo vyššej miere. Na viac ani žiaden zo znaleckých posudkov o vydanom

územnom rozhodnutí alebo stavebnom povolení nepojednáva. Čo sa týka žalobcových tvrdení o
prospechochsamotnejlíniovejstavby,navýstavbuktorejbolipredmetnénehnuteľnostivyvlastnené,tieto
benefity žalovaný nespochybňuje, avšak zákon nepredpokladá, aby sa výška náhrady za vyvlastnenie
posudzovala a vyčísľovala s poukazom na významnosť a rozsiahlosť investície. K namietaným
personálnym prepojeniam žalovaný uviedol, že hoci Doc. Ing. O. N., PhD. a Ing. S. U. (ako členovia

dozornej rady spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s.) sú zároveň aj externými spolupracovníkmi STU,
uvedená skutočnosť nemôže sama o sebe zakladať žalobcove obavy a podozrenia o neobjektívnosti
znaleckého posudku STU. Navyše tieto osoby neboli ani riešiteľmi znaleckého posudku. Uvedené
námietky žalobcu považoval žalovaný za účelové, pričom mu nič nebránilo ich predniesť v rámci
správneho konania. Pokiaľ žalobca namietal, že znalecký posudok podpisovala Doc. Ing. R. A., A..,

uvedená skutočnosť nemá vplyv na jeho správnosť. Z obsahu znaleckého posudku STU vyplýva, že
posudok bol vypracovaní F. W.. L.. D. V., A.., L.. M. G., A.. V. L.. R. M., ktorí sú evidovaní v zozname
znalcov v odbore: stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, čo ich celkom zrejme kvalifikuje
a oprávňuje vypracovať predmetný znalecký posudok.

7. Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017 žalobca predložil súdu písomné vyjadrenie k vyjadreniu
žalovaného, v ktorom opätovne zdôraznil argumentáciu o tom, že súd v konaní o určení primeranej
náhrady za vyvlastnenie nie je viazaný postupmi určenými pre vyvlastňovacie orgány, resp. na cenu
určenú v znaleckom posudku, ale je tým subjektom, ktorý môže a má zohľadniť všetky skutočnostivstupujúce do núteného odňatia vlastníckeho práva. Vyjadrenie žalovaného o nepreukázaní existencie
územného rozhodnutia na vyvlastňované pozemky nie je na mieste, pretože žalovaný mal ako jeden z
prvých vedomosť o tom, že pozemky žalobcu sú dotknuté výstavbou D4, a teda že sa na ne vzťahuje

územné rozhodnutie. Ak by sa na žalobcove pozemky nevzťahovalo územné rozhodnutie, žalovaný by
nemalanilentitulnaosloveniežalobcusnávrhomnauzavretiekúpnejzmluvyanáslednebysanezačalo
anivyvlastňovaciekonanie.TietoskutočnostisamotnýžalovanýmuselpreukazovaťajOkresnémuúradu
Bratislava. Práve fakt, že parcely žalobcu spadajú do územného rozhodnutia na výstavbu líniovej stavby,
bol pre žalovaného právnym základom pre oslovenie žalobcu a pre začatie samotného konania. Vyplýva

to aj z obsahu ponúk NDS k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, kde bolo konštatované, že za účelom výstavby
D4 dochádza v nadväznosti na vydané územné rozhodnutie k umiestneniu stavby aj na pozemkoch
žalobcu a je to tiež konštatované v rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, ktorým došlo k vyvlastneniu
pozemkov, o ktorých primeranú náhradu sa v tejto žalobe pojednáva. Čo sa týka personálneho
prepojenia spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s. a STU žalobca poukázal na to, že Doc. L.. O. N.,
A.hD. nie je externým, ale priamo interným zamestnancom a pôsobí na katedre technických stavieb.

Žalobca nemal žiadnu možnosť namietať skutočnosti ohľadne znaleckého posudku STU, nakoľko vôbec
nemal vedomosť o tom, aký subjekt požiadal Okresný úrad Bratislava o vypracovanie posudku, pričom
skutočnosť, že žalobca nemal možnosť sa k nemu ani len vyjadriť, uvádza už v samotnej žalobe.
Napokon v rámci namietaného personálneho prepojenia žalobca poukazoval ešte na samotnú Doc. L..
R.A.,A..,ktorábolado27.09.2012členompredstavenstvaspoločnostiÚEOS-Komercia,a.s.aaktuálne

je zamestnancom STU. Takéto personálne prepojenie vyvoláva dôvodnú obavu o dôveryhodnosti a
objektívnosti znaleckého posudku STU. Naviac znalecký posudok STU bol objednaný listom zo dňa
20.01.2016, pričom dátum, ktorý je uvedený v posudku ako dátum jeho vypracovania, je deň obhliadky
16.12.2015. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol STU vykonať obhliadku už dňa 16.12.2015, keď ešte ani
len nemal vedomosť o tom, že bude požiadaný OU Bratislava o vykonanie znaleckého posudku týkajúci

sa predmetných nehnuteľností. V doplnenom vyjadrení zo dňa 08.12.2017 žalobca poukazoval na to, že
jedna z riešiteľov znaleckého posudku STU Ing. O. M. v čase vypracovania posudku nebola evidovaná
ako znalec znaleckého ústavu STU ani ako znalec vo všeobecnosti. V súvislosti so samotnou cenou za
vyvlastňované pozemky žalobca predložil súdu doklady preukazujúce výrazné podhodnotenie trhovej
ceny v Hlavnom meste SR Bratislave oproti iným mestám v SR, a to napr. v Prešove za sumu 103,57

Eur/m2, Nitre - Chrenovej za sumu 96,75 Eur/m2 a Banskej Bystrici za sumu 105,54 Eur/m2.

8. Žalovaný v rámci vyjadrenia zo dňa 14.12.2017 zotrval na argumentácii v súlade s predchádzajúcimi
vyjadreniami ohľadne právomoci súdu rozhodovať o výške náhrady a metodike vyčíslenia náhrady ako
aj k otázkam personálneho prepojenia ÚEOS - Komercia, a.s. a STU. Zároveň navrhol v konaní vypočuť

znalkyňu Doc. L.. D. V., PhD. o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku STU, ktoré žalobca
namieta v písomných podaniach.

9. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 žalobca predložil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa
14.12.2017, v ktorom opätovne uviedol, že nesúhlasí s úvahami žalovaného a má za to, že súd nemôže

byť pri určovaní náhrady za vyvlastnenie limitovaný cenou určenou znaleckým posudkom. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že kúpa pozemkov patrí medzi aktivity žalobcu, a to najmä so zameraním
na kúpu poľnohospodárskej pôdy, pretože jej nákup považuje za výhodnú investíciu. Zároveň doplnil,
že neexistuje žiadny aktívny spor súvisiacu s týmito výkupmi v Bratislave. K personálnemu prepojeniu
uviedol, že iba poukázal na pravdivý skutkový stav, pričom faktor osobného prepojenia v konaní v ktorom

sa vyhodnocuje práca kolegov je tak významným činiteľom, ktorý zo strany žalobcu úplne diskvalifikuje
možnosť uvažovania o objektívnosti znaleckého posudku vypracovaného STU.

10. Podaním doručeným súdu 23.08.2018 žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline s poukazom na početnosť znaleckých posudkov a ich

závery, ktoré si značne odporujú.

11. Znalkyňa Doc. L.. D. V., A.. doručila súdu vypracované odpovede, ktoré jej predložili žalobca a
žalovaný.Uviedla,žeprezúčastnenéstrany(žalobcuažalovaného)vminulostiakoznalecnespracovala
žiaden znalecký úkon. Z položených otázok žalobcom nie je zrejmé, o aký znalecký úkon sa jedná.

Domnievala sa však, že ide o výsluch vo veci spracovania znaleckého posudku pre vyvlastňovacie
konanie v súvislosti s výstavbou diaľnice D4, resp. rýchlostnej cesty R7, ktorých sa zúčastnila ako
spoluriešiteľ pre znalecký ústav: Slovenská technická univerzita v Bratislave, špecifické miesto výkonu
činnosti pre odbor Stavebníctvo: Stavebná fakulta STU, Ústav súdneho znalectva, Radlinského 11,810 05 Bratislava 15. Znalecký ústav Slovenská technická univerzita v Bratislave vypracoval v tejto
súvislosti niekoľko desiatok znaleckých posudkov, v ktorých bola vo viacerých prípadoch spoluriešiteľom
a v súvislosti s vlastníkom pozemkov p. O. D. S. počte 4 ks. Zadávateľom všetkých týchto posudkov však

bol Okresný úrad Bratislava, nie žalobca: O. D., ani žalovaný: Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Jej
úloha bola spoluriešiteľská. V čase vypracovania znaleckého úkonu bol Ing. M. G., A.. ako spoluriešiteľ
zamestnancom znaleckého ústavu - dnes už nie je, L.. O. M. vykonáva prax v znaleckom ústave, má
absolvované špecializované vzdelávanie pre znalcov vrátane záverečnej skúšky a odbornej skúšky
znalca. V súčasnosti naďalej pracuje v znaleckom ústave, kompletizuje znalecké úkony, vykonáva

administratívne práce spojené so znaleckými úkonmi. Ďalej uviedla, že trvanie výkonu je rôzne, nie
je možné ho paušalizovať, je závislé od posudzovania a vyšetrovania súvislostí, širších vzťahov so
samotným stanovením odhadu hodnoty, s pripravenosťou podkladov, s hľadaním konsenzu, napr. v
rámci konzultantov. Pri každom znaleckom úkone sa postupy a závery posudku riešiteľov vzájomne
konzultujú. K ostatným účastníkom sa nevedela vyjadriť, ona usmerňovaná nebola, plnila si povinnosti,
ktoréjejukladalalegislatívaavovýkoneznaleckejčinnostijenestranná.Vsúvislostisvýstavboudiaľnice

D4 resp. rýchlostnej cesty R7 nevypracovala žiaden znalecký úkon. Znalecké úkony pre štátne subjekty
bežne ako fyzická osoba vypracováva (napr. Magistrát hl. m. SR Bratislava). Znalkyňa uviedla, že
pracovala som na skupine znaleckých posudkov týkajúcich sa okolia Bratislavy. Avšak vo všeobecnosti,
prvotné rozdiely v rámci Slovenska vznikajú z rozdielnych východiskových hodnôt, určených vo vyhláške
č. 492/2004 Z. z., ktoré sú závislé od klasifikácie mesta a obce VHMJ - jednotková východisková

hodnota pozemku, sa určí podľa tabuľky. Pri výbere východiskovej hodnoty znalci majú možnosť využiť
ustanovenia vyhlášky, kde: „Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností
na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej
hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností
(napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových

osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov pod
osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 60
% z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky
v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych
podnikov a pozemky pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú

východiskovú cenu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem.
V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený
záujem. Minimálna jednotková východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o
kúpu nehnuteľností je hodnota prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok nachádza“. Znalci
sa vo svojich úvahách často krát uchyľujú k využívaniu zvýšenia východiskovej hodnoty o určité

% z dôvodu zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľnosti, čo v prípade pozemkov pod komunikácie
zostáva z hľadiska definície všeobecnej hodnoty diskutabilné. Tieto úvahy boli dlhodobo rozoberané a
analyzovanévrámciradykonzultantovústavu.Druhotnérozdielyvznikajúpristanoveníobjektivizačných
faktorov. Objektivizačné faktory stanovuje znalec na základe vlastného odborného názoru a sú odrazom
erudovanosti znalca. Pri výbere objektivizačných faktorov sa znalec riadi slovnou charakteristikou tried

jednotlivých objektivizačných faktorov, ktorá nie vždy vystihuje situáciu s pozemkom a jeho využitím.
Vplyv viacerých charakteristík uvedených vo vyhláške je na pozemky pod komunikáciu, pod akúkoľvek
inžiniersku stavbu otázny (napr. možnosť využitia dopravy, pripravenosť IS, intenzita využitia a pod.)
Snahou znaleckých ústavov STU v Bratislave a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
bola po dlhodobých analýzach úprava legislatívy, tak aby charakteristiky objektivizačných faktorov vo

vyhláške vystihovalo čo najviac typov obchodovateľných pozemkov a eliminovala sa tak ich nesprávna
interpretácia. K 01.07.2017 bola vyhláška 492/2004 Z. z. novelizovaná, kde bol rozšírený napríklad
aj koeficient intenzity využitia o triedu 2. - inžinierske stavby, chránené ložiskové územia v intervale
0,7 až 0,9. Úprava legislatívy práve z dôvodu vzniku neprimeraných anomálií bola dosiahnutá aj v
ďalších objektivizačných faktoroch. Výsledky z analýz pôvodu rozdielov pri ohodnotení vyvlastňovaných

pozemkov boli prezentované na odborných fórach pre znalcov, konferenciách, komore odhadcov a
znalcov a v celoživotnom akreditovanom vzdelávaní, publikované v odbornom časopise Almanach
znalca v roku 2017. Rozsah objektivizačných faktorov, ktoré uvádzali znalci v znaleckých úkonoch v
rovnakom katastrálnom území, je uvedený v tabuľke. Pri posudzovaní a vydávaní stanovísk k znaleckým
posudkom znalcov boli v znaleckom ústave zaznamenané rozdiely pri stanovení objektivizačných

faktoroch, ktorí stanovovali v rovnakom katastrálnom území rôzne hodnoty povyšujúceho faktora pre
určenie odhadu hodnoty pozemku pod rýchlostné komunikácie, bez bližšieho zdôvodnenia v texte
posudku, často na hornej hranici odporúčaného intervalu. V tabuľke uviedla výber údajov z analýzy
posudkov. Rozdiely medzi katastrálnymi územiami vznikajú aj majoritným postavením jediného znalcapri stanovení odhadu hodnoty pozemkov v danom území, a tým používaním rovnakých objektivizačných
faktorov, či už na hornej alebo dolnej úrovni odporúčaného intervalu. Zároveň podotkla, že v období
vyvlastňovacieho konania bola snaha jednotlivých ústavov a komory o edukáciu a usmernenie znalcov

pri výbere objektivizačných faktorov pre pozemky pod komunikácie. Musela však konštatovať, že
mnohí zúčastnení znalci vyvlastňovacieho procesu sa edukačného procesu a celoživotného vzdelávania
nezúčastňujú. Znalkyňa ďalej uviedla, že hodnotenie vyplýva z teórií týkajúcich sa ceny pozemkov pod
líniovými stavbami, pod komunikáciami v území pripravovanom a výstavbu a podobne, ktorá sa odvíja
od ceny pozemkov určených na výstavbu v okolí líniovej stavby. Štatistiky toho typu sa na území SR

nevyskytujú avšak odborné znalecké literatúry v zahraničí (Nemecko, Švajčiarsko) uvádzajú hodnotu
takýchto pozemkov na úrovni 30 až 50% z hodnoty pozemku určeného na výstavbu v tomto území
napríklad územným plánom, v závislosti od kategorizácie mesta, v ktorom sa pozemok nachádza.
Prihliadnuť na tieto skutočnosti umožňuje znalcovi napr. §4 ods. „ (4) Pri stanovení všeobecnej hodnoty
zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto
vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný

v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s
prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku ." Posudzované
výsledné hodnoty sa vymykajú z obvyklého intervalu. Z uvedeného dôvodu sú výsledné odhady
hodnoty pozemkov označené ako nadhodnotené alebo podhodnotené. Posudky spĺňajú ako formálne
a metodické náležitosti, objektivizačné

faktory sú použité v rozpätí (obvykle v maximách), ktoré umožňuje v čase vypracovania
vyhláška. Avšak výsledná hodnota pozemku nie je posudzovaná
v kontexte s využitím pozemku, konfrontovaná s pohybom cien komerčných
pozemkov na trhu v danom mieste a čase a metodikami rovnakých vedných odborov
napr. v zahraničí. Z toho vyplýva, že aj správnym postupom je možné dopracovať sa

k nesprávnemu výsledku. Znalkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť, o ktorý konkrétny znalecký
posudok sa jedná, nakoľko v celom komplexe otázok nie je uvedené číslo znaleckého úkonu. Avšak
po konzultácii so spoluriešiteľmi vysvetlila rozdiely tak, že nejde o žiaden rozpor v dátumoch, nakoľko
obhliadka bola vykonaná dňa 16.12.2015 po predchádzajúcej e-mailovej komunikácii s Okresným
úradomBratislava(zadávateľomposudku),vrámciktorejsašpecifikovaliznaleckéúlohy.Znaleckýústav

teda mal vedomosť o tom, že bude požiadaný OU Bratislava o vypracovanie znaleckých posudkov vo
veci stanovenia hodnoty pozemkov v danej lokalite a vo veci zaujatia stanoviska k posudkom, ktoré
pre danú lokalitu vykonali iní znalci. Oficiálna písomná objednávka bola následne zo dňa 20.1.2016,
nakoľko sa jednalo o obdobie na prelome rokov do ktorého vstúpili aj vianočné sviatky. Obhliadka
územia s trasou líniovej stavby bola vykonaná po obdržaní jednej z prvých objednávok, pozemky v

území nemajú zrejmé hranice, ich poloha v území v čase obhliadky nebola vytýčená, boli súčasťou
celého územia s ornou pôdou, nie je dôvodné vykonať obhliadku územia osobitne pre každý pozemok,
ktorý bol predmetom vyvlastnenia. Vykonanie obhliadky osobitne je možné považovať za nehospodárne,
čo je v rozpore so zásadami zákona o znalcoch. Znalkyňa namietla spochybňovanie a dôveryhodnosť
znaleckého posudku STU žalovaným z dôvodu „predloženia relevantných skutočností" žalobcu, ktoré

nie je možné vypočutím riešiteľa odstrániť. V prvom rade má za to, nie je potrebné odstrániť žiadne
relevantné skutočnosti a na záveroch znaleckého posudku trvajú a žiadajú o presvedčivé objektívne
zdôvodnenie použitia objektivizačných faktorov znalcov vystupujúcich v tomto konaní, ktorých výsledná
hodnota pozemku pod komunikáciu (rýchlostnú cestu) sa približuje často k cene pozemku pod halu
alebo rodinný dom v lukratívnej časti obce na ktorej je trasa inžinierskej stavby vedená často v poli.

Zároveň uviedla, že spochybňovať jej nezaujatosť zo strany žalovaného považuje prinajmenšom za
trúfalé. Rovnaký postoj k zaujatosti a chránenia vlastných záujmov či záujmov objednávateľa posudku
je možné z jej strany vyjadriť aj v prípade znalcov, ktorých posudky predkladá žalovaný. Znalkyňa
upozornila na skutočnosť, že znalecké posudky boli vypracované pred účinnosťou zákona č. 160/2015
Z. z. (Civilný sporový poriadok) a pre vyvlastňovacie konanie (nie pre konania v civilnom sporovom

poriadku) a nemajú potrebné náležitosti vyplývajúce z predmetného zákona pre iné osoby ako osoby
vystupujúce v súdnom konaní.

12. Znalkyňa Doc. Ing. Naďa Antošová, PhD. k otázke žalovaného v súvislosti so závermi znaleckého
posudku č. 21/2016 uviedla, že jej nerozumie. Nemá kompetencie vypovedať v otázkach personálnych

súvislostí a organizácie znaleckého ústavu a môže sa vyjadriť len k otázkam týkajúcich sa konkrétneho
znaleckého úkonu, na ktorom spolupracovala ako externý spoluriešiteľ, a len v prípade, ak bola
zadávateľom v predmetnej veci zbavená mlčanlivosti. W.. N. pozná osobne, aj ako pedagogického
kolegu, U.. U. nepozná, otázky osobného vzťahu považuje v súvislosti so závermi znaleckéhoposudku č. 21/2016 za bezpredmetné. L.. O. M., vykonáva prax v znaleckom ústave, má absolvované
špecializované vzdelávanie pre znalcov vrátane záverečnej skúšky a odbornej skúšky znalca. V
súčasnosti naďalej pracuje v znaleckom ústave, kompletizuje znalecké úkony, vykonáva administratívne

práce spojené so znaleckými úkonmi. Vyjadrovať sa k tzv. následkom jej postavenia nechcela, nakoľko
mala za to, že jej to neprináleží, nemá to žiaden vplyv na závery posudku, ktorého je spoluriešiteľom.
K zdôvodneniu výberu koeficientu uviedla, že toto je uvedené na str. II posudku č. 21/2016. Dôvod
prečo vznikajú rozdiely pri stanovení objektivizačných faktorov u jednotlivých znalcov už uviedla.
Zdôvodnenie výberu hodnoty koeficientu povyšujúcich faktorov je uvedené na str. 13 posudku USZ

č. 21/2016. Vysvetlenie, prečo je voľba G. U.. S. na úrovní 2,3 považovaná USZ za mylnú a
subjektívne nadhodnotenú je uvedené na str. 17 a 18 posudku. Pragmaticky je možno povedať, že
vyššie využitie je v objektivizačných faktoroch U.. S. zahrnuté duplicitne. Po prvýkrát pri uvažovaní
východiskovej hodnoty na úrovni stavebného pozemku, čo je vyššie využitie ako je súčasné a po druhý
krát opäť v povyšujúcich faktoroch ako pozemok určený na vyššie využitie takmer v hornej hranici
intervalu. Nezrovnalosť nemá žiaden dopad na závery znaleckého posudku, využitie pozemkov od

16.12.2015 do dátumu vypracovania posudku je nezmenené, poloha a širšie vzťahy zostali nezmenené.
Porovnávanie zmluvných cien z Prešova, Chrenovej, Banskej Bystrice s cenami v Bratislave nevyhovuje
zásadám transakčného prístupu v zmysle legislatívy v oblasti hodnotenia majetku. Znalkyňa uviedla, že
porovnávaciu metódou využíva znalec pre stanovenie všeobecnej hodnoty so zohľadnením vybraných
spoločných kritérií súboru porovnateľných pozemkov s využitím transakčného prístupu, vzorového

prístupu alebo burzového prístupu. V danom prípade považuje predložené doklady za nevhodné do
súboru porovnania. K použitiu koeficientu povyšujúcich faktorov poukázala na vyhlášku č. 492/2004
Z. z. ktorá uvádza: „Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej
hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch". V metodickom usmernení US1 Žilina, bol v rámci
celoživotného vzdelávania znalcov uvedený princíp zohľadňovania povyšujúcich faktorov pre

líniové stavby (vysvetlenie je na str.17 ZP 21/2016). V prípade hodnotenia pozemkov určených pre
líniovú stavbu (obvykle ide v danom prípade o pozemky mimo zastavaného územia obce, využívané ako
poľnohospodárska pôda, vinice alebo registrované v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, trvalé trávne
porasty, vodné plochy a pod.), sa odhad hodnoty nestanovuje z hodnoty pozemkov poľnohospodárskej
pôdy, čiže podľa bonity pôdy, ale na základe určenia územným plánom, územnoplánovacou informáciou,

územným rozhodnutím, stavebným povolením z hodnoty pre stavebné pozemky, závislej od klasifikácie
mesta a obce podľa tabuľky vo vyhláške. Týmto spôsobom je prvýkrát zohľadnené vyššie využitie
pozemku. Po druhýkrát je teda použitie povyšujúcich faktorov z dôvodu hodnotenia pozemku určeného
na vyššie využitie takmer v hornej hranici intervalu nemá opodstatnenie. Použitie povyšujúceho faktora
dôvodu napr. „pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej

východiskovej hodnote" na hornej úrovni odporúčaného intervalu opäť nemá opodstatnenie, nakoľko
všeobecne zvýšený záujem o kúpu pozemku nie je prejavený, záujem o kúpu na určené využitie vyplýva
len zo strany jeden PO. Rovnakým princípom by sa posudzovali pozemky aj v roku 2007, kedy bol
vydaný ÚP, avšak s primeranou opatrnosťou využitia rozpätia intervalu určeného vo vyhláške, nakoľko
v danom čase bola nižšia stavebná pripravenosť ako v čase vypracovania posudku č. 21/2016

(nebola vytýčená trasa líniovej stavby, známy bol len dopravný koridor, nebolo začaté územné konanie
alebo stavebné konanie a pod.). Znalecký ústav skúmal všeobecnú hodnotu nehnuteľností (trhovú
hodnotu) pozemkov v okolí pripravovanej líniovej stavby. Má zato, že znalec L.. S. sa nezaoberal
ponukou trhu v danej lokalite v súvislosti so skutočnosťami vplývajúcimi na hodnotu pozemkov pod
komunikáciami. Inak by sa neuchýlil k odhadu ceny pozemku na úrovni ponuky pozemkov pod

komerčné nehnuteľnosti ako sú haly alebo prevádzkové budovy. K posudku č. 39/2016 uviedla, že
k nemu sa nevie vyjadriť, nakoľko tento nespracovávala, nepozná súvislosti v tomto kontexte, nie je
zbavená mlčanlivosti v súvislosti so znaleckým úkonom č. 39/2016. Neviem ani o aké katastrálne územie
sa jedná v prípade posudku č. 39/2016. Uviedla, že je možné, že v danom prípade boli skutočnosti
majúce vplyv na hodnotu pozemku zohľadnené vo východiskovej hodnote a v ostatných faktoroch, preto

nebolo opodstatnené s povyšovaním na úrovni povyšujúceho faktora. Rozdielny prístup nechápe ako
nezrovnalosti medzi posudkami, preto nevidí dôvody na spochybnenie záverov posudku č. 21/2016.
V rámci analýz znaleckých posudkov iných znalcov, o ktorých sa opiera napríklad aj žalobca, a ktoré
sa realizovali na Ústave súdneho znalectva, upozornila na používanie rôznych hodnôt povyšujúcich
faktorov v rámci jedného katastrálneho územia, bez adekvátneho zdôvodnenia v texte posudkov.

Uvedené stotinové rozdiely považuje za účelovo stanovené s cieľom vyhovieť požiadavke zadávateľa
pre určenie odhadu všeobecnej hodnoty. Upozornila na skutočnosť, že znalecký posudok č. 21/2016
bol vypracovaný pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok) a pre účely
vyvlastňovacie konania (nie pre konanie v civilnom sporovom poriadku), nemá potrebné náležitostivyplývajúce z predmetného zákona, a bol vypracovaný pre iné osoby ako osoby vystupujúce v súdnom
konaní.

13. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 25.09.2018 namietal vykonanie žalovaným navrhnutého
znaleckého dokazovania jednak z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj skutočnosti, že znalecké
posudky predložené v konaní boli vypracované v súlade so zákonom a išlo by len o ďalšie stanovenie
trhovej ceny, pričom stanovenie spravodlivej náhrady za vyvlastnené pozemky nie je len vecou
znaleckého posudku, ktorý predstavuje len jeden z listinných dôkazov predložených v konaní. Žalobca

zároveň poukázal na výpoveď znalca STU L.. B., ktorá bola vypočutá v rámci konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. 40C/24/2017 dňa 28.06.2018, nakoľko má zato, že mnohé otázky vo vzťahu
k STU, k možnosti využitia fotodokumentácií, povyšujúcich faktorov sú analogicky využiteľné aj v konaní
10C/14/2017. Zároveň doložil do spisu aj vyjadrenie zo dňa 02.08.2018 na ktoré sa odvoláva aj v tomto
konaní.

14. Na pojednávaní dňa 25.09.2018 sa zúčastnila aj znalkyňa Doc. Ing. D. V., PhD., Právni zástupcovia
strán sporu zhodne uviedli, že netrvajú na výsluhu znalkyne v konaní, nakoľko znalkyňa podala odpoveď
na všetky otázky v predchádzajúcom konaní sp. zn.10C/13/2017 a zároveň predložila súdu písomné
vyhotovenie odpovedí na otázky strán sporu.

15.Žalobcavosvojomdoplnenompodanídoručenomsúdudňa26.11.2018predložilsúdukúpnezmluvy,
na základe ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb parcely v kat. úz. Podunajské Biskupice. Žalobca
poukázal na tieto pozemky, pretože práve tieto boli znaleckými posudkami predloženým žalovaným
do správneho konania vypracovanými spol. ÚEOS - Komercia, a.s. . ako aj následne zo strany STU
ohodnotené najnižšou sumou; spol. ÚEOS - Komercia, a.s. ich ocenila na sumu 47,77 Eur/m2 a

Slovenská technická univerzita v Bratislave ich ocenila na sumu 65,37 Eur/m2. Napriek tomu však
kúpna cena, ktorú žalovaný za tieto pozemky uhradil tretím osobám bola vo výške 102,20 Eur/m2.
Kúpna cena ponúknutá žalobcovi vo výške 57,32 Eur/m2 vychádzala z hodnoty pozemku určenej v
znaleckom posudku ÚEOS - Komercia, a.s. vo výške 47,77 Eur/m2 x koeficient 1,2 uplatnený v súlade s
ustanovením § 6 zák. č. 669/2007 Z. z o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých

stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností v znení neskorších predpisov (obdobným spôsobom bola určená aj suma 102,20 Eur/
m2, ktorá vychádzala z ceny znaleckého posudku vo výške 85,18 Eur/m2 x 1,2). Žalobca zároveň
predložil súdu katastrálnu mapu, kde sú graficky znázornené jemu vyvlastnené pozemky v konečnej
sume stanovenej znaleckým posudkom STU vo výške 65,37 Eur/m2 a pozemky patriace tretím osobám

odkúpené žalovaným za cenu 102,20 Eur/m2, pričom sú v rovnakej kvalite a charakterizácie. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že žalovaný nielen v priebehu vyvlastnenia, ale počas celého súdneho konania
mal preukázateľne vedomosť o výkupných cenách týchto pozemkov za cenu takmer o 100 percent
vyššiu ako cenu stanovenú znaleckým posudkom STU a napriek tomu zamlčal túto skutočnosť. Žalobca
uviedol, že tieto zmluvy nevedel predložiť skôr, nakoľko sú zo strany žalovaného zverejňované takým

spôsobom, že pre tretie osoby je takmer úplne znemožnené sa dopracovať k akejkoľvek identifikácii,
ktoré kúpne zmluvy sa k akým nehnuteľnostiam vzťahujú (nemožnosť akéhokoľvek relevantného
vyhľadávania, anonymizácia všetkých kľúčových informácií od mien znalcov, po identifikačné údaje
k jednotlivým pozemkom, vybielenie katastrálneho územia, obce, okresu a pod). Zároveň dal do
pozornosti, že tieto zmluvy sa nachádzajú medzi tisíckami ďalších zmlúv, a preto stotožnenie zmlúv

trvá niekoľko mesiacov. Podľa názoru žalobcu žalovaný predpokladal, že tieto zmluvy sa nedohľadajú
(nedajú dohľadať), a preto zamlčal skutočnosti ohľadne kúpnych cien uvedených parciel. Podľa žalobcu
skutočnosť, že žalovaný vyplatil sumu vo výške 102,20 Eur/m2 za bezprostredne susediace pozemky
jasne a bez akejkoľvek spornosti potvrdzuje, že si je vedomý, že pozemky vyvlastnené žalobcovi boli
a sú podhodnotené. Ak žalovaný za pozemky v Podunajských Biskupiciach uhradil vyššiu kúpnu cenu,

než za pozemky, ktoré sú vo Vajnoroch považované za „drahšie“, je nutné vyvodiť záver, že za pozemky
vyvlastnené vo Vajnoroch patrí žalobcovi vyššia náhrada, než mu bola žalovaným vyplatená.

16.Dňa12.03.2019sauskutočnilopojednávanie,naktoromsazúčastnilistranysporu.Žalovanýnavrhol,
aby súd nariadil znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Súd

prijal uznesenie ktorým ustálil, že vykoná dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.17. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.04.2019 namietal dokazovanie nariadením znaleckého
dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z dôvodu nehospodárnosti. Ďalej
namietal, že výsledok kontrolného posudku môže vyznieť jedine v prospech ZP STU, pretože inak by

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline konal v rozpore s navrhovanými zmenami v
dotknutých predpisoch, konali by v rozpore so svojimi názormi a vyjadreniami, ktorých výsledkom by
bola zmena Vyhlášky obsiahnutá v spolupráci so zástupcami STU.

18. Dňa 13.05.2020 doručil žalovaný súkromný znalecký posudok č. 15/2020 vypracovaný znalcom

L.. V. O., znalkyňa v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 12.03.2020.
Vo svojom podaní zároveň poukázal aj na Odborné stanovisko č. 37/2019 vypracované Slovenskou
technickou univerzitou, účelom ktorého bolo posúdiť metodický postup v znaleckých posudkoch č.
88/2015 a 90/2015 Ing. A. S. a v znaleckom posudku č. 206/2017 L.. O. A., ktorý posudzoval odborné
skutočnosti posudkov žalobcu vypracovaných pre iné obdobné súdne konania vedené na tunajšom súde
10C/13/2017, v rámci ktorého boli rovnako posudzované pozemky umiestnené práve v katastrálnom

území Vajnory.

19. Dňa 22.05.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku č. 15/2020, ktorý
vypracovalaznalkyňaIng.V.O.,znalkyňavodboreStavebníctvo,odvetvieOdhadhodnotynehnuteľností
dňa 12.03.2020. Predmetný znalecký posudok vykazuje takú relevantnú vadu, pre ktorú je ho nutné

v celosti odmietnuť, a to z dôvodu, že znalkyňa na str. 2 uvádza, že ohodnocuje pozemok ku dňu
vyvlastnenia, t.j. ku dňu 23.02.2016, Pri oceňovaní daného pozemku znalkyňa vychádza z legislatívy
platnej ku dňu vypracovania znaleckého posudku, t.j. ku dňu 12.03.2020. Počnúc dňom 01.09.2017
nadobudla účinnosť Vyhláška MS SR č. 213/2017 Z.z., ktorou došlo k zmene vyhlášky MS SR č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Touto novelou

došlo o.i. k zmene úpravy koeficientov vstupujúcich do ocenenia pozemkov. Žalobca má zato, že
zo strany znalkyne došlo pri oceňovaní pozemkov k využitiu retroaktivity, ktorá je v danom prípade
neprípustná, a preto nie je možné za žiadnych okolností prihliadať na obsah tohto znaleckého posudku,
ktorý žalovaný súdu predložil. Žalobca zároveň poukázal aj skutočnosť, že pri oceňovaní pozemkov
znalkyňa v rámci využívania koeficientov, prostredníctvom ktorých sa hodnotia pozemky, ako jediná zo

znalcov, ktorí oceňovali vyvlastňované pozemky pre D4/R7, využila zníženie koeficienta redukujúceho
faktora v hodnote 0,90 (viď str. 10, 11). Dôvodom pre zníženie bola podľa znalkyne existencia
ochranného pásma zo zákona, či stavebná uzávera. Žalobca poukázal, že žiadni iní znalci, ktorí
oceňovali vyvlastňované pozemky, a to nielen pre kat. úz. Vajnory, ale aj pre iné katastrálne územia ako
sú Podunajské Biskupice, Nivy, Ivanka pri Dunaji, Farná, Sv. Jur, Most pri Bratislave a pod., a v ktorých

napr. L.. Č.. L.. S., L.. A., Č. Z.otná STU, nevyužili zníženie hladiny tohto redukujúceho koeficientu, a teda
stanovili koeficient vo výške „1“. Táto skutočnosť je mimoriadne relevantným faktom, pretože „vďaka“
zníženiu tohto redukujúceho koeficienta dochádza k výraznému zníženiu ceny pozemku. To, že ide o
jednoznačný dôkaz absolútne nekorektného a nesprávneho postupu znalca v danom prípade potvrdzujú
desiatky znaleckých posudkov vyhotovených znalcami, ktorí ani v jednom prípade nevyužili redukujúci

faktor - naopak všetci uviedli, že sa nevyskytuje. Zároveň pre všetkých ostatných znalcov existencia
územného rozhodnutia (v dôsledku ktorého vznikla aj uzávera) bolo na rozdiel od znalkyne okolnosťou,
ktorá zhodnotila pozemok. Využitie tohto redukujúceho faktora z dôvodov uzávery, v dôsledku čoho má
znalec dôvod pre zníženie ceny pozemkov určených pre účely verejného záujmu - výstavby líniovej
stavby, je jednoznačne v príkrom rozpore s ústavnými právami vlastníkov dotknutých pozemkov. Všetci

vlastníci, pri ktorých bol v rámci ocenenia pozemkov použitý z tohto dôvodu redukujúci faktor, by už iba
na základe tejto informácie mali požadovať prehodnotenie vyplatenia kúpnej ceny. Žalobca poukázal
zároveň aj na obsah Stanoviska STU č. 37/2019, ktorý zdôvodňoval pri ocenení pozemkov vo Vajnoroch
nevyhnutnosť využitia koeficientu všeobecne situácie vo výške 1,30 (ktorý STU využila i v rámci ZP
STU č. 20/2016). Znalkyňa L.. O. však tento koeficient využila vo výške 1,0. Ak by znalkyňa O.á využila

výšku tohto koeficientu v súlade s názorom STU, cena pozemkov by bola vo výške 124,81 Eur/m2 bez
navýšenie zákonného koeficientu 1,2). V súvislostí s oceňovaním pozemkov Ing. O. žalobca poukázal
aj na jej ocenenie pozemkov vo Vajnoroch v ZP č. 11/2017 nachádzajúce sa v blízkosti k pozemkom
žalobcu, ktorých poloha je znázornená vo fotosnímke, ktoré ohodnotila vo výške 92,72 €/m2 (daná
suma je bez navýšenia zákonného koeficientu 1,2 ) a to napriek tomu, že sa pozemky sa nachádzajú

v ochrannom pásme železnice a líniovej stavby Dl, pričom žalobcove pozemky tieto negatíva nemajú.
Dané opäť len podľa žalobcu preukazuje nevyhnutnosť domáhať sa spravodlivej ceny a to práve aj s
odkazom na iné výkupné ceny.20. Na pojednávaní dňa 10.03.2020 sa zúčastnili strany sporu a súd s prihliadnutím na doposiaľ zistený
skutkový stav ako i s prihliadnutím na účelovosť a hospodárnosť konania vyhlásil uznesenie, ktorým
rozhodol, že nevykoná dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znaleckým ústavom Ústav

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca má
zato, že súd vykonal podrobné šetrenie v danej veci, súdu vzhľadom na koncentráciu konania boli
predložené všetky skutočnosti preukazujúce dôvodnosť žaloby a s odvolaním sa na ich vyjadrenia
a dôkazy, má za to, že dôvodnosť žaloby bola preukázaná. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v
obdobných veciach vedených na tunajšom súde bolo žalobcovi v plnom rozsahu vyhovené (konania

vedené pod sp. zn. 16C/22/2017, 40C/24/2017, 25C/13/2017 a konanie 4C/12/2017 bolo potvrdené
aj Krajským súdom v Bratislave), preto požiadala, aby súd zohľadnil aj tieto skutočnosti, a aby bolo
žalobcovivyhovené.Právnyzástupcažalovanéhonamietol,žesúdnevykonáznaleckédokazovanieÚSI
Žilina, a to z dôvodu, že už bolo v obdobných veciach rozhodnuté. Predložil súdu znalecký posudok č.
10/2020 vypracovaný znalcom Ing. Alena O., znalkyňa v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty
nehnuteľností zo dňa 18.02.2020.

21. Dňa 05.10.2020 žalovaný predložil súdu znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „Znalecký posudok ÚSI Žilina"), ktorý bol vyžiadaný
súdom a bol vypracovaný v inom obdobnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
IV, v rámci ktorého si iný žalobca uplatňuje od žalovaného taktiež porovnateľný nárok na doplatenie

vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov umiestnených v katastrálnom území Jarovce, ktoré mu
boli vyvlastnené rovnako za účelom výstavby projektu D4/R7. Znalecký posudok ÚSI Žilina stanovil
jednotkovú všeobecnú hodnotu oceňovaných pozemkov vo výške 62,14 EUR/m2.Obsah Znaleckého
posudku ÚSI Žilina podľa žalovaného preukazuje, že jednotkové všeobecné hodnoty pozemkov
stanovené v znaleckých posudkoch predložených žalobcom sú extrémne nadhodnotené vzhľadom

k typu nehnuteľností, ich polohe, súčasnému a budúcemu využitiu. Znalecký posudok ÚSI Žilina
taktiežplneosvedčujeaktuálnosťnávrhužalovanéhonavykonaniedokazovanianariadenímznaleckého
dokazovania znaleckým ústavom Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, resp. iným
znaleckým ústavom podľa úvahy súdu. K námietkam žalobcu týkajúcim sa aktuálnosti legislatívy, z
ktorej Ing. O.Ó.á vychádzala pri vypracovaní Súkromného znaleckého posudku žalovaného, žalovaný

uviedol, že znalkyňa Ing. O. postupovala v plnom rozsahu odborne, keďže právny predpis, z
ktorého pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku vychádzala, neobsahuje žiadne prechodné
ustanovenia, resp. iné ustanovenia, ktoré by podporovali správnosť argumentácie žalobcu.

22. Na pojednávaní dňa 08.10.2020 súd ustálil, že nevykoná dokazovanie nariadením kontrolného

znaleckého dokazovania znaleckým ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Strany
sporu predniesli svoje záverečné reči.

23. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

24. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vydal dňa 23.02.2016 rozhodnutie č.
P.-N.-P.-XXXX/XXXX/GRJ, právoplatné dňa 15.03.2016 (č.l. 5-8 spisu), v zmysle ktorého vyvlastnil
nehnuteľnosti vo vlastníctve a spoluvlastníctve žalobcu v prospech žalovaného nachádzajúce sa v k. ú.
Vajnory, okres Bratislava III, obec: BA - m. č. Vajnory, a to parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o
výmere 409 m2, zapísanú na LV XXXX, A. veľkosť vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3; parcelu reg. C,

č. XXXX/XXXX - orná pôda o výmere 1351 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu žalobcu bola 1/3; parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 1896 m2, zapísanú na LV
XXXX, A. veľkosť vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3; parcelu reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o
výmere 443 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom veľkosť vlastníckeho podielu žalobcu bola 1/3; parcelu
reg. C, č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 396 m2, zapísanú na LV XXXX, pričom veľkosť vlastníckeho

podielu žalobcu bola 1/3; o celkovej výmere 1498,33 m2, ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu a
vlastníckemu podielu žalobcu, a to ako trvalý záber, za hodnotu určenú znaleckým posudkom č.
21/2016 vyhotoveným dňa 02.02.2016 Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou
fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva, Radlinského 11, Bratislava spolu vo výške 127.268,15 Eur
čomu zodpovedá hodnota nehnuteľnosti 84,94 Eur/m2. Okresný úrad Bratislava začal vyvlastňovacie

konanie na návrh žalovaného, ktorý mu doručil podanie označené ako „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce -
IvankaSever“,katastrálneúzemieVajnory-návrhnavyvlastnenienehnuteľnosti,pričomvyvlastňovacou
osobou bol žalobca. Zo strany žalobcu boli vo vyvlastňovacom konaní predložené znalecké posudky
č. 89/2015 zo dňa 20.05.2015, znalecký posudok č. 91/2015 a č. 92/2015 zo dňa 21.05.2015 (č.l.9-25 spisu), vyhotovené znalcom Ing. A. S., znalcom v odbore stavebníctvo a odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pôvodných nehnuteľnosti vo výške 115,21 Eur/m2. Na
základe žalobcom predložených znaleckých posudkov mala byť náhrada za vyvlastnenie nehnuteľností

nachádzajúcich sa v k.ú. Vajnory, okres Bratislava III, obec: BA - m. č. Vajnory v celkovej výške
172.622,60 Eur (vyvlastnené boli za 84,94 Eur/m2, tzn. v celkovej výške 127.268,15 Eur), pričom rozdiel
je vo výške 45.354,45 Eur. Na základe uvedeného boli žalobcove nehnuteľnosti vyvlastnené ako trvalý
záber za celkovú náhradu 127.268,15 Eur.

25. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporu sporný. Spornou bola výška náhrady za
vyvlastnenie, ktorá bola žalobcovi vyplatená zo strany žalovaného, a ktorú žalobca nepovažoval za
primeranú náhradu.

26. Žalobca predložil v konaní súkromný znalecký posudok č. 205/2017 zo dňa 20.06.2017 (č.l. 248-284
spisu) vypracovaný L.. O. A., ktorý obsahoval znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, preto mal

rovnakú povahu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V zmysle tohto znaleckého
posudku jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/XXX (409
m2), zapísaná na LV XXXX, A.. Č.. XXXX/XXXX (1351 m2), zapísaná na LV XXXX, A.. Č.. XXXX/XXX
(XXXX m2), zapísaná na LV XXXX, A.. Č.. XXXX/XXX (443 m2), zapísaná na LV XXXX, A.. Č.. XXXX/
XXX (396 m2), zapísaná na LV XXXX v k. ú. Vajnory bola ku dňu vypracovania posudku 20.06.2017

vo výške 128,84 Eur/m2.

27. Z kúpnych zmlúv č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, Č.. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX,
Č.. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-XX/XXXX/
XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/

KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č.. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX v
spojení s kópiou katastrálnej mapy, odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. Podunajské Biskupice, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, okres
Bratislava II (č.l. 541-564 a 573-632 spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v
k.ú. Podunajské Biskupice v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel (výstavba

rovnakej líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 Eur/m2.

28. Z cenovej mapy v spojení s mapami pozemkov a priloženými kúpnymi zmluvami (č.l. 345-365 a
728-774 spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby líniovej stavby pozemky
v lokalite Košice - Šaca za jednotkovú kúpnu cenu 68,70 Eur/m2 (pozemky pod vedením vysokého

napätia a v ochrannom pásme železnice /jeden z pozemkov s charakteristikou - vodné plochy/), v lokalite
Banská Bystrica za jednotkovú kúpnu cenu 105,54 Eur/m2, v lokalite Prešov za jednotkovú kúpnu cenu
103,57 Eur/m2, v lokalite Nitra za jednotkovú kúpnu cenu 96,75 Eur/m2.

29. Z cenovej mapy, mapy umiestnenia pozemkov a odkazu na databázu kúpnych zmlúv (č.l. 799-803

spisu) súd zistil, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v
prípade žalobcu pozemky v lokalite Vajnory za jednotkovú kúpnu cenu 86,24 Eur/m2, 85,18 Eur/m2 a
92,72 Eur/m2, v lokalite Svätý Jur za jednotkovú kúpnu cenu 80,91 Eur/m2, v lokalite Ivanka pri Dunaji
za jednotkovú kúpnu cenu 86,24 Eur/m2, v lokalite Farná za jednotkovú kúpnu cenu 80,24 Eur/m2.

30. Žalovaný predložil v konaní súkromný znalecký posudok č. 15/2020 zo dňa 18.02.2020 (č.l.
1142-1176 spisu) vypracovaný znalkyňou L.. V. O., ktorý obsahoval znaleckú doložku v zmysle § 209
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu parc. č.
XXXX/XXX (409 m2), zapísaná na LV XXXX, A.. Č.. XXXX/XXXX (1351 m2), zapísaná na LV XXXX, A..
Č.. XXXX/XXX (1896 m2), zapísaná na LV XXXX, A.. Č.. XXXX/XXX (XXX m2), zapísaná na LV XXXX,

parc. č. XXXX/XXX (XXX m2), zapísaná na LV XXXX, k.ú.: Vajnory bola ku dňu vyvlastnenia 23.02.2016
vo výške 86,25 Eur/m2.

31. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzityvŽiline,súdtotodokazovanienevykonal,nakoľkopredmetnýnávrhnavykonaniedokazovania

bol predložený súdu po 15 mesiacoch od začatia sporu a žalovanému nič nebránilo uvedený dôkaz
navrhnúť skôr. Na viac súd vykonanie tohto dokazovania nepovažoval za potrebné s ohľadom na
doposiaľ zistený skutkový stav ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. V tomto smere súd poukazuje
na ustanovenie § 207 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého návrh na nariadenie znaleckého dokazovaniaznaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké
posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V danom prípade nebola splnená ani jedna
z uvedených podmienok. Zákonodarca vymedzil kvalifikovanú úroveň náročnosti práce pre znalecký

ústav na osobitné vedecké posúdenie obzvlášť závažného prípadu. Stanovenie hodnoty pozemku nie
je možné považovať za obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie. Dôvodnosť
nevykonania tohto dokazovania napokon potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
25.07.2019, č. k. 40Co/62/2019-983, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa
10.07.2018, č. k. 4C/12/2017-597, ktorým prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe toho istého

žalobcu proti rovnakému žalovanému v obdobnej veci ako bola prejednávaná vec, pričom prvoinštančný
súd rozhodol bez potreby nariadenia znaleckého dokazovania a ani odvolací súd v odvolacom konaní
nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline.

32. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

33. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

34. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

35. Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vo verejnom záujme možno vec
vyvlastniťalebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožnodosiahnuťinak,atolennazákladezákona,

len na tento účel a za náhradu.

36. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

37. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť
podľatrhovejcenyurčenejznaleckýmposudkom.Naúčelytohtozákonasazatrhovúcenunehnuteľnosti
považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v
porovnateľnej kvalite.

38. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „zákon č. 129/1996 Zb.“) ak v konaní nedôjde
medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení
určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S

požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný
určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

39. Z citovaných ustanovení vyplýva, že náhrada za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vo forme
vyvlastnenia musí byť primeraná. K primeranosti náhrady za vyvlastnenie sa opakovane vyjadril aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že akýkoľvek zásah do práva na ochranu majetku „...musí
zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi ochrany

základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať náhradu, ktorá je v rozumnom pomere k
trhovejhodnotemajetku.“,„...vprípadevyvlastňovaniaprepotrebuvýstavbyciestjevrozumnompomere
k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške trhovej ceny“ (S. V. A. proti Lotyšsku č. 71243/01
zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná osoba má obdržať náhradu, ktorej výška je „...rozumná vzhľadom
k hodnote majetku, ktorého bola zbavená aj keď legitímny verejný záujem (...) by hovoril o náhrade

nižšej, než je plná trhová hodnota (ibidem)“ (Saint monastres proti Grécku zo dňa 09.12.1994). K ďalším
rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa primeranej náhrady za vyvlastnenie
prov. napr. rozhodnutie č. 31423/96 - Papachelas proti Grécku a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson
a ostatní proti Švédsku. Najvyšší súd Slovenskej republiky k problematike primeranej náhrady zavyvlastnenie uviedol: „skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom vyvlastňovateľa,
nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný
stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy

analyzovanímmiestnehotrhuvšetkýmirovnocennýmimetódami,ktorýmisúporovnávaniekúpnychcien,
kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/16/2008). Otázka primeranosti náhrady bola riešená aj Ústavným
súdom Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 18/02-22 zo dňa 13.05.2004,
nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 37/1995). Pre úplnosť súd uvádza, že judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva vo výnimočných prípadoch pripúšťa poskytnutie aj nižšej náhrady, ako je náhrada
v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, avšak táto „má povahu výnimky z pravidla; case-
law Súdu ho akceptuje iba vo „výnimočných prípadoch“, „only in exceptional circumstances“ (The
Holy Monasteries v. Greece, § 71). Existencia verejného záujmu na zásahu do práv vlastníka sama o
sebe neopodstatňuje upustenie od kompenzácie v plnej výške („in full market value“) a jej nahradenie
zníženou kompenzáciou. Ak by každý politický, ekonomický, sociálny, etc. záujem ospravedlňoval

zníženie odškodného pod plnú trhovú hodnotu, narušila by sa zásada spravodlivej rovnováhy na škodu
vyvlastneného vlastníka. Preto štát v konaní pred Súdom zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že zníženie
kompenzácie pod plnú výšku trhovej hodnoty je opodstatnené.“ (Urbárska obec Trenčianske Biskupice v.
Slovensko č. 74258/01 zo dňa 27.11.2007). K danému súd uvádza, že v prejednávanom prípade takéto
výnimočné okolnosti nielenže nezistil, ale tieto ani neboli zo strany žalovaného tvrdené.

40. Z uvedeného je zrejmé, že primeranou náhradou za vyvlastnenie je náhrada, ktorá sa poskytuje
v celom rozsahu trhovej ceny veci, a teda v zásade vyváži ujmu, ktorá odňatím veci vznikla, tzn.
že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním.
Primeranou náhradou sa teda v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje zásadne cena,

za ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať na danom mieste a v čase uskutočnenia právneho úkonu
alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Cena za vyvlastnené nehnuteľnosti by tak mala odrážať trhovú cenu
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite, čo má svoj
odraz aj v zákonnej úprave (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z.).

41. Predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie vyššej náhrady za
vyvlastnenie jeho pozemkov ako bola určená a žalobcovi vyplatená vo vyvlastňovacom konaní. Medzi
stranami bolo sporné, aká je trhová cena vyvlastnených pozemkov žalobcu. Žalovaný poukazoval
na znalecký posudok č. 21/2016 vyhotovený dňa 02.02.2016 Slovenskou technickou univerzitou v
Bratislave, Stavebnou fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva, Radlinského 11, Bratislava, v zmysle

ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu bola vo výške 84,94 Eur/
m2. Žalobca poukazoval na znalecké posudky č. 89/2015 zo dňa 20.05.2015, znalecký posudok č.
91/2015 a č. 92/2015 zo dňa 21.05.2015, vypracované znalcom - L.. A. S., v zmysle ktorých jednotková
všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu bola vo výške 115,21 Eur/m2. Podľa týchto
znaleckých posudkov žalobca aj vyčíslil žalovanú sumu, a to ako rozdiel medzi sumou vyplatenou

žalobcovi ako primeraná náhrada za vyvlastnenie jeho pozemkov vo vyvlastňovacom konaní na základe
znaleckého posudku STU č. 21/2016 a sumou stanovenou v znaleckých posudkoch č. 89/2015, č.
91/2015 a č. 92/2015 vypracovaných Ing. A. S.. G. uvedeným znaleckým posudkom (STU č. 21/2016
a č. 89/2015, č. 91/2015 a č. 92/2015 Ing. A. S.) súd v súhrne uvádza, že tieto nemali povahu
súkromných znaleckých posudkov, resp. znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca, ale išlo o

listinné dôkazy predložené z vyvlastňovacieho konania vedeného pred Okresným úradom Bratislava,
v ktorom došlo k vyvlastneniu pozemkov žalobcu (rozhodnutiami zo dňa 23.02.2016 č. P.-N.-P.-XXXX/
XXXX/.. Keďže k uvedeným listinným dôkazom bolo v súdnom konaní z obidvoch strán vznesených
množstvo námietok, žalobca predložil do konania súkromný znalecký posudok č. 205/2017 Ing. O.
A., ktorý obsahoval doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., preto mal rovnakú povahu akoby išlo

o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V zmysle tohto znaleckého posudku jednotková
všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov bola vo výške 128,84 Eur/m2. Tento znalecký posudok
súd vzal za základ svojho rozhodnutia, keďže nebol kvalifikovane zo strany žalovaného spochybnený.
Všetky námietky žalovaného sa týkali znaleckých posudkov č. 89/2015, č. 91/2015 a č. 92/2015
Ing. A. S. R. vyvlastňovacieho konania ako reakcia žalovaného na námietky žalobcu k znaleckému

posudku STU č. 21/2016. Tieto námietky strán však v konečnom dôsledku (v dôsledku predloženia
súkromného znaleckého posudku č. 205/2017) nemali žiadny podstatný význam pre rozhodnutie
súdu, preto súd ani nepovažoval za potrebné sa nimi osobitne na tomto mieste zaoberať. Závery
súkromného znaleckého posudku č. 206/2017 Ing. O. A. boli pritom v súlade aj s ostatnými dôkazmipredloženými žalobcom na podporu jeho argumentácie, že náhrada za vyvlastnenie stanovená vo
vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 21/2016 nebola primeraná, nakoľko
nezodpovedala trhovej cene pozemkov. Išlo o kúpne zmluvy č. XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, Č..

XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX,Č.. XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/
XXXX, Č..XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-XX/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-
X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX, Č..
XXXXX/KZ-X/XXXX/XXXX/XXXX v spojení s kópiou katastrálnej mapy, odkazom na databázu kúpnych
zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. Podunajské Biskupice, obec: BA-m.č.

Podunajské Biskupice, okres Bratislava II, podľa ktorých žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v k.ú.
Podunajské Biskupice pre rovnaký účel (výstavba rovnakej líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu
102,20 Eur/m2. Žalovaný pritom uvedený rozdiel v cene (oproti cene ponúknutej žalobcovi na odkúpenie
a cene, za ktorú boli pozemky žalobcu v konečnom dôsledku vyvlastnené) nevedel dostatočne
presvedčivo vysvetliť, keď argument žalovaného, že tieto kúpne zmluvy uzatváralo predchádzajúce
vedenie žalovaného a terajšie vedenie sa nevie k tomu vyjadriť, považoval súd bez právnej relevancie.

Z cenovej mapy predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pre účely výstavby
rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu pozemky v lokalite Vajnory, Svätý Jur, Ivanka pri Dunaji a
Farná za vyššie ceny ako v prípade žalobcu. Takto postupoval aj v prípade pozemkov v lokalite Košice
- Šaca, Banská Bystrica, Prešov a Nitra. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou, že pozemky v
blízkosti hlavného mesta Bratislavy (resp. priamo v jeho územnom obvode) majú vyššiu hodnotu ako

pozemky v iných častiach Slovenskej republiky. Ani uvedený rozdiel žalovaný hodnoverne nevysvetlil,
pričom iba jeho všeobecné poukazovanie na možnú inú charakteristiku a osobitosti pozemkov bez ich
bližšej špecifikácie a konkretizácie považoval súd (ako už uviedol vyššie) za nepostačujúce. Všetky
uvedené dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru,
že nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný a podľa práva daný. Všetky uvedené dôkazy vo svojej

vzájomnej súvislosti viedli k jednoznačnému záveru, že všeobecná hodnota pozemkov, t.j. trhová
cena vyvlastnených pozemkov žalobcu vo vyvlastňovacom konaní nebola určená správne. Súd pri
rozhodovaní vychádzal zo všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov stanovenej v súkromnom
znaleckom posudku č. 205/2017 L.. O. A., podľa ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených
pozemkov bola vo výške 128,84 Eur/m2. Keďže žalobca pri výpočte žalovanej sumy vychádzal z

jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov vo výške 115,21 Eur/m2 podľa znaleckých posudkov č.
89/2015, č. 91/2015 a č. 92/2015 vypracovaný Ing. A. S. a žalovanú sumu určil ako rozdiel medzi sumou
vyplatenou žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní (na základe znaleckého posudku STU č. 21/2016) a
sumou stanovenou v znaleckých posudkoch č. 89/2015, č. 91/2015 a č. 92/2015 vypracovaných Ing.
A. S., ktorá suma je ešte nižšia, než suma stanovená v znaleckom posudku č. 205/2017 Ing. O. A.

predloženom do konania v súlade s § 209 CSP, súd viazaný žalobným návrhom vyhovel žalobe v celom
rozsahu.

42. Pre podporu správnosti záverov súkromného znaleckého posudku č. 205/2017 Ing. Mariána Pilku
súd v nadväznosti na námietky obsiahnuté v predmetných stanoviskách (k iným znaleckým posudkom

netýkajúcim sa prejednávanej veci) a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uvádza, že znalec Ing.
O. A. postupoval pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov podľa právnych predpisov
platných a účinných v čase, ku ktorému sa ohodnocovali vyvlastnené pozemky žalobcu. Znalec Ing. O.
A. použil v znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov koeficient
povyšujúcich faktorov v hodnote 2,20. Znalec teda nevybočil z medzí stanovených právnymi predpismi

(vyhláškou č. 492/2004 Z.z.), pričom zvolenú hodnotu nie je možné považovať ani za neprimerane
vysokú. To isté možno pritom povedať aj o ostatných koeficientoch použitých znalcom pri stanovení
všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov. Výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je na
odbornom zvážení znalca a pokiaľ neprekročí určený interval stanovený pre konkrétny koeficient
právnymi predpismi, nie je možné považovať za pochybenie znalca, ktoré by malo mať negatívny vplyv

na správnosť záveru znaleckého posudku a diskvalifikovať ho z hľadiska jeho dôkaznej sily, ak použije
hodnotu koeficientu v inej výške ako je predstava žalovaného. Znalec Ing. O. A. A. v znaleckom posudku
k ohodnocovanému pozemku individuálne so zohľadnením všetkých faktorov vstupujúcich do hodnoty
pozemku. Znalecký posudok č. 205/2017 Ing. O. A. obsahoval všetky formálne náležitosti vyžadované
právnymi predpismi, jeho závery boli náležite odôvodnené a podložené obsahom znaleckého posudku,

v znaleckom posudku prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, znalecký
posudok je jasný, úplný a zrozumiteľný, jeho závery sú podložené výsledkom konania, a sú v súlade aj
s ostatnými dôkazmi (na ktoré súd poukazoval vyššie v rámci odôvodnenia tohto rozsudku). Znalecký
posudoktakspĺňalvšetkyformálneakoajobsahovénáležitosti.Pretosúdznehovychádzalpristanovenívšeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov žalobcu, keďže v ňom neidentifikoval žiadne okolnosti,
ktoré by vyvolávali pochybnosti o správnosti záveru znaleckého posudku.

43. Žalovaný dňa 13.05.2020 doručil súdu súkromný znalecký posudok č. 15/2020 vypracovaný
znalcom Ing. V. O., znalkyňa v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností
zo dňa 12.03.2020, ktorý obsahoval znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, v zmysle
ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/XXX,XXXX/
XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX bola ku dňu vyvlastnenia 23.02.2016, resp. 20.01.2017 vo

výške 86,25 Eur/m2. Súd posúdil námietku žalobcu, že predmetný znalecký posudok č. 15/2020 Ing.
V. O. S. takú vadu, pre ktorú je ho nutné v celosti odmietnuť, ako dôvodnú, nakoľko znalkyňa na str.
2 uviedla, že ohodnocuje pozemok ku dňu vyvlastnenia, t.j. ku dňu 23.02.2016. Pri oceňovaní daného
pozemku znalkyňa vychádzala z legislatívy platnej ku dňu vypracovania znaleckého posudku, t.j. ku dňu
12.03.2020. Počnúc dňom 01.09.2017 nadobudla účinnosť Vyhláška MSSR č. 213/2017 Z.z., ktorou
došlo k zmene vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení

neskorších predpisov. Touto novelou došlo aj k zmene úpravy koeficientov vstupujúcich do ocenenia
pozemkov. Súd ustálil, že zo strany znalkyne došlo pri oceňovaní pozemkov k využitiu retroaktivity,
ktorá je v danom prípade neprípustná, a preto neprihliadol na obsah tohto znaleckého posudku,
ktorý žalovaný súdu predložil. Súd mal zároveň preukázané, že pri oceňovaní pozemkov znalkyňa v
rámci využívania koeficientov prostredníctvom ktorých sa hodnotia pozemky ako jediná zo znalcov,

ktorí oceňovali vyvlastňované pozemky pre D4/R7 využila zníženie koeficienta redukujúceho faktora v
hodnote 0,90 (viď str. 10 znaleckého posudku - č.l. 1146, druhá strana spisu). Dôvodom pre zníženie
bola podľa znalkyne existencia ochranného pásma zo zákona, či stavebná uzávera. Žiadni iní znalci,
ktorí oceňovali vyvlastňované pozemky, a to nielen pre kat. úz. Vajnory, ale aj pre iné katastrálne územia
ako sú Podunajské Biskupice. Nivy, Ivanka pri Dunaji, Farná, Svätý Jur, Most pri Bratislave a pod., a

ktorými boli napr. L.. Č., L.. S., L.. A., či samotná STU, nevyužili zníženie hladiny tohto redukujúceho
koeficientu,atedastanovilikoeficientvovýške„1“.Nazákladetejtoskutočnosti,tedapoužitímzníženého
redukujúceho koeficientu, došlo k výraznému zníženiu ceny pozemku. Súd prihliadol aj na obsah
Stanoviska STU č. 37/2019, ktorý zdôvodňoval pri ocenení pozemkov vo Vajnoroch nevyhnutnosť
využitia koeficientu všeobecne situácie vo výške 1,30 (ktorý STU využila i v rámci znaleckého posudku

STU č. 20/2016). Znalkyňa L.. O. však tento koeficient využila vo výške 1,0. V prípade, ak by znalkyňa
Ing. O. využila výšku tohto koeficientu v súlade s názorom STU, cena pozemkov by bola vo výške
124,81 Eur/m2 bez navýšenie zákonného koeficientu 1,2 ). Na základe uvedených skutočností, súd
neprihliadol na dôkaz preložený žalovaným (až dňa 13.05.2020) a na znalecký posudok č. 15/2020 L..
V. O., neprihliadol.

44. Žalovaný predložil súdu dňa 13.05.2019 odborné stanovisko STU č. 37/2019, účelom ktorého
bolo posúdenie metodického postupu v znaleckých posudkoch č. 88/2015 a č. 90/2015 Ing. A. S.
a č. 206/2017 L.. A., ktorý posudzoval odborné skutočnosti posudkov žalobcu vypracovaných pre
iné obdobné súdne konania vedené na tunajšom súde 10C/13/2017, v rámci ktorého boli rovnako

posudzované pozemky umiestnené práve v katastrálnom území Vajnory. Uvedené odborné stanovisko
podľa názoru súdu žiadnym relevantným spôsobom nespochybnilo znalecký posudok č. 206/2017 Ing.
O. A. predložený do konania v súlade s ustanovením § 209 CSP. Skutočnosť, že znalec vypracoval
znalecký posudok niekoľko mesiacov po vyvlastnení predmetných pozemkov neznamená, že naň nie
je možné v konaní prihliadnuť, o to viac, keď k oceňovaným nehnuteľnostiam v relevantnom období

nedošlo k žiadnej podstatnej zmene. V súvislosti s údajným nadhodnotením koeficientu povyšujúcich
faktorov s hodnotou 2,20 súd poukazuje na výsluch L.. B. v konaní 40C 24/2017, z ktorého zápisnica
bola predložená do konania, kde znalkyňa uviedla, že nie je v rozpore s vyhláškou ak znalci využívajú
povyšujúci koeficient v inej hladine než STU. Vyhláška č. 492/2004 Z. z. striktne predpisuje 7
objektivizačných faktorov a intervaly ich hodnôt. V zmysle vyhlášky môžu znalci využívať hladinu

povyšujúcich koeficientov v rozsahu 1,01 - 3,0, a to na základe poznania trhu s nehnuteľnosťami v
danom mieste a čase. Znalec volí zatriedenie a hodnoty jednotlivých koeficientov z tohto intervalu
hodnôt na základe vlastnej erudovanosti a poznania trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase
ohodnotenia. Výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je teda na odbornom zvážení znalca a
pokiaľ neprekročí určený interval stanovený pre konkrétny koeficient právnymi predpismi, nie je možné

považovať za pochybenie znalca, ktoré by malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého
posudku a diskvalifikovať ho z hľadiska jeho dôkaznej sily, ak použije hodnotu koeficientu v inej výške
ako je predstava žalovaného. Napokon pokiaľ STU v odbornom stanovisku v súvislosti s posudkom
č. 206/2017 Ing. O. A. poukazovala na to, že znalec mal možnosť si z Centrálneho registra zmlúvvytiahnuť kúpne zmluvy týkajúce sa obdobných pozemkov pre účely použitia porovnávacej metódy pri
stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, súd považuje za potrebné uviesť, že samotná STU pri oboch
vyvlastňovacích konaniach na základe rozhodnutí zo dňa 23.02.2016 č. P.-N.-P.-XXXX/XXXX/GRJ a zo

dňa20.01.2017č.P.-N.-P.-XXXX/XXXXX/GRJurčovalavšeobecnúcenuvyvlastňovanýchnehnuteľností
metódou polohovej diferenciácie, ktorú rovnako pri vypracovaní znaleckého posudku použil aj Ing. A..
S poukazom na uvedené žalovaným predložené stanovisko v obdobnom konaní vedenom na tunajšom
súde nebolo takým relevantným dôkazom, ktorý by spochybnil žalobcom predložený znalecký posudok
č. 206/2017 L.. A., preto súd na toto stanovisko vo veci sp. zn. 10C/14/2017 neprihliadol.

45. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, nakoľko s prihliadnutím na skutkový stav pre uvedený postup
neboli splnené ani zákonné podmienky. Podľa § 207 ods. 3 CSP, návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si
osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V danom prípade nebola

splnená ani jedna z uvedených podmienok. Zákonodarca vymedzil kvalifikovanú úroveň náročnosti
práce pre znalecký ústav na osobitné vedecké posúdenie obzvlášť závažného prípadu. Stanovenie
hodnoty pozemku (dokonca bez stavby) nie je možné považovať za obzvlášť závažný prípad vyžadujúci
si osobitné vedecké posúdenie. V zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky je v rámci odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zapísaných množstvo znalcov (prekračujúci

počet tisícšesťsto). Principiálne teda nejde o oblasť, ktorá by si vyžadovala osobitné vedecké posúdenie.
Súd síce pripúšťa, že v určitých výnimočných prípadoch sa môže vyskytnúť potreba ustanoviť znalecký
ústav aj k otázke odhadu hodnoty nehnuteľnosti, avšak bez výnimky pôjde vždy o stavbu (napríklad
významnúkultúrnučihistorickúpamiatku),anieosamostatnépozemky(akotomubolovposudzovanom
prípade). Zároveň nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to, že by závery znalcov boli v zrejmom

rozpore. Ako už súd uviedol vyššie, v konaní bol predložený iba jeden znalecký posudok na ktorý súd
prihliadol, a to súkromný znalecký posudok č. 205/2017 Ing. O. A.. Ž.ný síce predložil súdu znalecký
posudok č. 15/2020 Ing. V. O., súd však na uvedený posudok z dôvodov vyššie uvedených neprihliadol.

46. Žalovaný predložil súdu dňa 05.10.2020 žalovaný predložil súdu znalecký posudok vypracovaný

Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý bol vyžiadaný súdom a bol vypracovaný
v inom obdobnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, v rámci ktorého si
iný žalobca uplatňuje od žalovaného taktiež porovnateľný nárok na doplatenie vyššej náhrady za
vyvlastnenie pozemkov umiestnených v katastrálnom území Jarovce, ktoré mu boli vyvlastnené rovnako
za účelom výstavby projektu D4/R7. Znalecký posudok ÚSI Žilina stanovil jednotkovú všeobecnú

hodnotu oceňovaných pozemkov vo výške 62,14 EUR/m2. Obsah Znaleckého posudku ÚSI Žilina
podľa žalovaného preukázal, že jednotkové všeobecné hodnoty pozemkov stanovené v znaleckých
posudkoch predložených žalobcom sú extrémne nadhodnotené vzhľadom k typu nehnuteľností, ich
polohe,súčasnémuabudúcemuvyužitiu.Kžalovanýmpredloženémuznaleckémuposudkusúduvádza,
že tento bol predložený súdu po uplynutí viacerých koncentrácií konania. Predmetný znalecký posudok

predstavuje iba ďalší súkromný znalecký posudok, napriek skutočnosti, že bol vypracovaný znaleckým
ústavom. Predmetom predloženého znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej ceny pozemkov
v katastrálnom území Jarovce. Nakoľko nešlo o znalecký posudok v zmysle ustanovenia § 207 ods. 3
CSP, súd na žalovaným predložený znalecký posudok neprihliadol.

47. Súd poukazuje aj na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 40Co/62/2019-983 zo
dňa 25.07.2019 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4C/12/2017-597 zo dňa 10.07.2018, ktorým
prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe toho istého žalobcu proti rovnakému žalovanému
v takmer identickej veci ako bola prejednávaná vec (líšiacej sa iba rozdielnymi parcelnými číslami
pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice). Prvoinštančný súd pritom

rozhodol rovnako bez potreby nariadenia znaleckého dokazovania, a ani odvolací súd v odvolacom
konaní nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

48. Na základe všetkých uvedených dôvodov súd uzatvára, že nárok žalobcu na doplatenie náhrady za

vyvlastnenie jeho pozemkov vyplatenej mu vo vyvlastňovacom konaní bol preukázaný a podľa práva
daný, preto súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.49. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu prednesenými v tomto konaní (napr. personálnymi
prepojeniami znalcov, možnosťou znalcov zasahovať do ZP STU, a pod.), súd uvádza, že týmito sa
nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou o to

viac, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS

117/05).

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.