Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 13, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010217
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5822010217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému

K. D., nar. XX.X.XXXX v R., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. D., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom V. S. XX, V. S.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 09. 07. 2022 v čase okolo 20.55 hod. viedol štvorkolku Honda T. XXX bez evidenčného čísla po
ceste č. I/78 v meste Námestovo smerom od obce Klin, pri odbočke na Edyho ranč bol zastavený a
kontrolovanýhliadkouObvodnéhooddeleniaPZNámestovo,počaskontrolybolvyzvaný,abysapodrobil
dychovej skúške na zistenie alkoholu prístrojom AlcoQuant 6020 plus, čo odmietol a taktiež sa odmietol
podrobiť na tento účel lekárskemu vyšetreniu,

t e d a

sa pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku, odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 36 písm. l) trestného zákona na peňažný trest vo výmere 2500 (dvetisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.7.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal súdu obžalobu pod sp. zn. Pv
245/22/5507-7 na obvineného K. D., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom V. S. XX, V. S., pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Okresný súd Námestovo vo veci vydal dňa 11.7.2022 trestný rozkaz, ktorým obvineného K. Belkotiaka
uznal vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona
a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon trestu podmienečne odložil a určil mu
skúšobnú dobu na 14 mesiacov spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu po dobu 30 mesiacov.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal dňa 20.07.2022 odpor voči trestnému rozkazu č. k.
0T/44/2022-73 zo dňa 11.7.2022, preto bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.2.2023 chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o
vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku,
kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 10.07.2022 č. Pv 245/22/5507-7, ktorý
sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal

spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

S poukazom na to, že súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný súd upustil od výsluchu svedkov
J. H., O. I., J. T. a E. U..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v V. v rodinnom dome so svojou družkou J. T..
Má nejaké úspory a taktiež, keďže sa vzdal rodinného domu v J., dostal 100 000 eur. Je nezamestnaný,
nakoľko sa nevie bez vodičského preukazu zamestnať. Bol celý život nastavený na prácu v zahraničí,
jazdil, ale tým, že nemá vodičský preukaz sa zamestnať nevie. Okrem toho v rodinnom dome v V. S.,
keďže J. odchádza, ostávam sám, treba sa o dom starať. Nejazdí od júla 2022, vodičský preukaz však

polícii ešte neodovzdal ani mu ho nikto nezadržal. Čo sa týka jeho záznamov v evidencii priestupkov,uviedol, že celý život pracoval v zahraničí a jazdil autom a preto pokladal za normálne, že sa občas
dopustí priestupku. Teraz už vie, že si mal dávať pozor. Na otázku prokurátora uviedol, že si neuvedomil,
že má vypité, keď si sadol na štvorkolku.

Obhajca obžalovaného predložil súdu dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z
ktorého je zrejmé, že obžalovaný previedol polovicu rodinného domu aj s pozemkom na svoju bývalú
manželku X. D. a za tento prevod bol vyplatený sumou 100 000 eur. Tieto skutočnosti uviedol z dôvodu
preukázania finančnej schopnosti obžalovaného, keďže navrhoval uloženie peňažného trestu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to zápisom o
dychovej skúške, evidenčnou kartou vodiča, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov,
dohodou o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva predloženou obhajcom.

Prokurátor vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine sa ku skutku bližšie na hlavnom pojednávaní

nevyjadroval, iba uviedol, že vyhlásenie obžalovaného plne korešponduje s výsledkami prípravného
konania. K otázke trestu poukázal na to, že obžalovaný má síce 5 záznamov v registri trestov avšak
vo všetkých prípadoch sa jedná o zahladené odsúdenia, preto v danom prípade konštatoval absenciu
priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona aj akejkoľvek inej priťažujúcej okolnosti
v zmysle cit. § 37 Trestného zákona. Čo sa týka poľahčujúcich okolností, uviedol, že v danom prípade

možno vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť iba priznanie sa obžalovaného k spáchanému skutku,
nakoľko 19 priestupkov v evidencii priestupkov nesvedčí o tom, že by obžalovaný žil riadnym životom a
teda vylučuje prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona. S poukazom
na tieto skutočnosti, preto navrhol uložiť obžalovanému po priznaní viny primeraný podmienečný trest
resp. uloženie peňažného trestu, keďže má preukázané aj podmienky uložiť aj takýto druh trestu avšak

po zohľadnení 19 priestupkov, ktorých sa dopustil obžalovaný. Čo sa týka návrhu na uloženie trestu
zákazu činnosti, tak s výškou tohto trestu sa plne stotožnil s trestným rozkazom vydaným tunajším
súdom.

Obhajca obžalovaného navrhol obžalovaného uznať vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. Len v krátkosti poukázal na okolnosti skutku, a to že
obžalovaný síce jazdil na štvorkolke avšak len po brehu Oravskej priehrady a vzhľadom na to, že
tam bol breh musel vojsť na bočnú cestu kde ho chytili policajti. Obžalovaný svoje konanie oľutoval,
priznal sa k trestnej činnosti a preto sa plne stotožnil s hodnotením poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností prokurátorom. V danom prípade podľa jeho názoru bolo preukázané splnenie podmienok na

uloženie peňažného trestu, keďže obžalovaný preukázal, že má finančné prostriedky. Preto navrhol
uložiť obžalovanému peňažný trest a to aj s prihliadnutím na priestupky, ktorých sa dopustil. Čo sa
týka zákazu činnosti obžalovaný od júla 2022 nejazdí, keďže má fiktívne zadržaný vodičský preukaz.
Keďže bez tohto sa nemôže zamestnať, dĺžka uloženého zákazu činnosti má na jeho majetkovú sféru
negatívny dopad, preto navrhol, aby sú uložil obžalovanému trest zákazu činnosti na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, sa dopustí ten,
kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu
na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím

prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v

obžalobe. Usvedčovaný je najmä svojim priznaním sa k spáchaniu skutku, ako ostatnými dôkazmi
vykonanými v prípravnom konaní.

S poukazom na tieto skutočnosti preto súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a v celom rozsahu
ho uznal za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného

zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktoréhotrest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je

pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak

na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho

postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie

uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.