Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317200953
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4317200953.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. M., nar. XX.
XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. č. XX, o vymoženie 200,- eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 9. februára 2021 č. k.
13Er/51/2017-58 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 12. 12. 2016, doručenú súdu dňa 23. 01. 2017 zamietol. Rozhodnutie po

právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 44 ods. 2 a 4, § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, § 161 ods. 1 a 2 CSP a
uviedol, že uznesením Okresného súdu Levice pod č. k. 13Er/51/2017-19 zo dňa 11. 07. 2017 bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci v záhlaví
uvedených účastníkov na vymoženie vyššie uvedenej sumy, a to s poukazom na § 44 ods. 2 a 3, §
41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,

2, 4 písm. k), ods. 5, 6, § 54 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Na základe odvolania
oprávneného proti uvedenému rozhodnutiu bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v
Nitre, ktorý uznesením č. k. 9CoE/43/2018-38 zo dňa 31. 05. 2018, právoplatné dňa 29. 05. 2019,
zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súdny
exekútor dňa 09. 10. 2019 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie konania z dôvodu, že povinná
dňa XX. XX. XXXX zomrela, pričom dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť. Z

uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 5D/168/2018, Dnot/20/2019 zo dňa 12. 08. 2019, právoplatné
a vykonateľné dňa 04. 09. 2019 bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľke (povinnej) bolo
zastavené, nakoľko povinná nezanechala žiadny majetok, zanechala jedine pohľadávky, pričom na
tieto sa v konaní neprihliadalo pre neexistenciu pozostalého majetku. Za udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie nesie súd výraznú zodpovednosť, pretože vydanie tohto poverenia
musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu (predovšetkým formálnej a materiálnej

stránky vykonateľnosti tohto titulu), ďalej žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je povinný okrem preskúmania materiálneho predpokladu
každej exekúcie (exekučný titul), preskúmať aj procesné podmienky konania, t. j. prípustnosť konkrétnej
exekúcie. Ak zistí, že sú splnené podmienky konania (§ 161 CSP ), a teda niet rozporu so zákonom,
vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate totožné
s podmienkami sporového konania a na to, či sú splnené prihliada súd kedykoľvek za konania. Ak

vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach (príp. odstrániteľný nedostatok, ktorý
aj po úkonoch exekútora, prípadne aj exekučného súdu zostal neodstránený), príslušný súd žiadosťo vydanie poverenia zamietne a nadväzne na to zastaví exekúciu (správnejšie exekučné konanie). Z
dokazovaniavykonanéhovpredmetnejvecivyplýva,žepovinnápozačatíexekučnéhokonaniazomrela.
Dedičské konanie bolo zastavené, pretože povinná nezanechala žiaden majetok. Súd teda nemôže

v konaní konať s právnymi nástupcami povinnej (s dedičmi), v dôsledku čoho sa v konaní vyskytla
neodstrániteľná prekážka konania. Ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, je
potrebné konanie zastaviť, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny
nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom
do právneho postavenia zomretého. Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel

súd prvej inštancie k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi. Skutočnosť, že povinná zomrela bez dedičov, zakladá neodstrániteľnú procesnú
prekážku konania. Povinnosťou exekučného súdu v takomto prípade je zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne, po právoplatnosti rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti, aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietol, že súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti v nadväznosti na zák. č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní. Tiež namietol, že súd nesprávne posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 a 2 CSP) prejednal

odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 10. decembra 2016,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., spísaná zápisnica o návrhu na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vanasovej 2, zriadený záujmovým
združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 15, IČO:
45744971, pod sp. zn. SRSAspA 06702/15 zo dňa 18. marca 2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 11. júla 2016 a vykonateľnosť dňa 1. septembra 2016. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.

júla 2017 č. k. 13Er/51/2017-19 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, v dôsledku čoho krajský súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 31. mája 2018 č. k. 9CoE/48/2018-38
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dňa 10. októbra 2019 bol
súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná

zomrela, a po ktorej bolo dedičské konanie právoplatne zastavené. Súd prvej inštancie z dedičského
spisu sp. zn. 5D/168/2018, Dnot 20/2019 vyhotovil kópiu právoplatného rozhodnutia o dedičskom konaní
po zomrelej povinnej (č. l. 57). Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 proti inému než

tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť

doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutiesa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.

4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti

uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak je uznesenie, ktorým
sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné
podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak
zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti
možno usúdiť, že už nežije.

14. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že povinná dňa XX. XX. XXXX zomrela. Okresným súd
Levice v dedičskej veci po poručiteľke Y. M., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. č. XX,
zomr. XX. XX. XXXX, uznesením zo dňa 12. augusta 2019 č. k. 5 D/168/2018-33, Dnot 20/2019 konanie
z dôvodu nemajetnosti poručiteľky zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo v zastavujúcom výroku

právoplatnosť dňa 4. septembra 2019.

15. Ak bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty,
je potrebné vychádzať zo záveru, že vydaný majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o
poručiteľov pohreb, nie je nadobudnutý titulom dedenia ale titulom rozhodnutia súdu (§ 132 Občianskeho

zákonníka), pričom takáto osoba nemusí byť ani osobou, o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je
poručiteľovým dedičom, zároveň platí, že takáto osoba nevstupuje ani do práv a povinností poručiteľa,
a teda nie je jeho právnym nástupcom (R 18/1986), rovnako ako ostatní účastníci dedičského konania,
ktoré bolo zastavené z dôvodu majetku poručiteľa nepatrnej hodnoty (§ 175h ods. 1 OSP, resp. § 188
ods. 1 CMP), keďže v takomto konaní sa ani neprikročilo k zisťovaniu dedičského práva a k stanoveniu

dedičských podielov (II. ÚS 525/2013).

16. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať na to, či
sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky konania, bez existencie ktorých nemôže dôjsť krozhodnutiu vo veci samej. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má súd skúmať
po celý čas aj bez návrhu je splnenie podmienky - spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosťou
byť účastníkom konania (tzv. procesná subjektivita) sa rozumie spôsobilosť byť nositeľom práv a

povinností, ktoré mu zákon priznáva, prípadne ukladá účastníkom. Ide o spôsobilosť byť subjektom
procesnoprávneho vzťahu, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik procesnoprávneho
vzťahu v zahájenom civilnom súdnom konaní. Spôsobilosť byť účastníkom konania má zásadne ten,
kto má podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita tak splýva so
subjektivitou hmotnoprávnou.

17. Ak v priebehu civilného konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania, teda, ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či
má konanie zastaviť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je účastníkom
konania, v priebehu konania zomrie, t. j. stratí spôsobilosti byť účastníkom konania, súd pokračuje v
konaní s jej právnym nástupcom. Keď niet právneho nástupcu, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať,

pretože v spojitosti s nedostatkom spôsobilosti byť účastníkom konania ide o neodstrániteľnú vadu
konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania.

18. Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy
len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule a iba

v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Po
vydaní exekučného titulu môže dôjsť k prechodu povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú
fyzickú alebo právnickú osobu, príp. na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej
osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou
sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky,

prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva a k veci).

19. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017
exekučný súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia následne skúma, či návrh má predpísané
náležitosti (§ 38 - 39), exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (§ 41), oprávnený

a povinný sú hmotnoprávnymi nositeľmi práv a povinností z exekučného titulu, prípadne že na nich
prešlo právo či povinnosť z exekučného titulu (§ 37), je splnená podmienka alebo vzájomná povinnosť,
na ktorú sa povinnosť povinného viaže (§ 43), sú splnené podmienky konania podľa Civilného sporového
poriadku, a pod. V prípade, ak súd zistí nesúlad návrhu, exekučného titulu alebo žiadosti so zákonom
(Exekučným poriadkom alebo iným osobitným predpisom), žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Po

právoplatnosti uznesenia, ktorým bola žiadosť zamietnutá, súd zastaví exekučné konanie a rozhodne
o trovách exekúcie. Ak však súd zistí, že vada návrhu na vykonanie exekúcie je odstrániteľná, vyzve
oprávneného prostredníctvom exekútora na jej odstránenie (postupom podľa § 40) pod následkom
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

20.Vdanomkonanínastalasituácia,keďvštádiu,resp.pozačatíexekučnéhokonania(doručením,resp.
spísaním návrhu na začatie exekúcie u súdneho exekútora), avšak skôr, ako sa začala exekúcia (súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie), došlo na strane povinnej k strate spôsobilosti byť účastníkom
exekučného konania, t. j. povinná zomrela, a po ktorej bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť
(§ 187 ods. 1 CMP). Uvedené znamená, že po začatí exekučného konania zanikla povinná osoba bez

toho, aby povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu prešla na jej právneho nástupcu, resp. dediča. Táto
skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, nakoľko v exekučnom konaní nevystupuje, resp.
absentuje povinná osoba, voči ktorej je možné vykonať exekúciu.

21. Odvolací súd, vzhľadom na uvedenú vadu, konštatuje, že ak súd prvej inštancie v tomto štádiu

konania (v čase, keď rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) identifikoval túto neodstrániteľnú vadu konania a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, konal tak vecne správne, keď dôsledkom
právoplatnosti takéhoto rozhodnutia je vydanie uznesenia o zastavení exekučného konania bez
možnosti podania riadneho opravného prostriedku (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku). Vo výsledku tak

dochádza k zastaveniu exekučného konania s rovnakými právnymi účinkami, ako v prípade zastavenia
konania v zmysle § 64 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP.22. Keďže povinná zomrela v štádiu skúmania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) bez toho, aby povinnosti z exekučného titulu
prešli na jej právnych nástupcov (dedičov), neboli splnené podmienky na poverenie súdneho exekútora

vykonaním predmetnej exekúcie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).