Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404899947
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8404899947.7

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: APR - economy s.r.o., so sídlom
Prešov, Slovenská 69, IČO: 46 067 507, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Patakym, so sídlom
Kežmarok, Hlavné námestie 2, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Košice,
Mlynská 31, IČO: 36 599 361, zastúpenému U.. V. U., F. F. M., U. X/X, o náhradu škody, na odvolania

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.7.2012 pod č. k. 2Cb/92/2004-432 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu zo dňa 25.5.2012 pod č. k. 2Cb/92/2004-585, takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie, okrem výroku dopĺňacieho rozsudku o čiastočnom zamietnutí návrhu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným

rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol takto:

I. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31.624,- eur ako náhradu škody - ušlého zisku za mesiac
november 2002 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 31.624,- eur od 5.4.2003 do
zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých súd rozhodne samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu M. trovy štátu, ktoré budú
vyčíslené samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.889.700,- eur ako náhradu škody - ušlého zisku za
mesiace december 2002 až december 2007 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 5.4.2003 až do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo zvyšku súd nárok žalobcu zamieta.„

2) Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca
uzavrelsožalovanýmZmluvunadodávkuelektrickejenergieč.XXXXXX(ďalejlen„Zmluva“),nazáklade
ktorej žalovaný dodával a žalobca odoberal elektrickú energiu. Dňa 31.10.2002 uzavrel žalobca kúpno-
predajnú zmluvu so zahraničným podnikateľským subjektom - firmou B. F. K. O.. Jej predmetom bola
dodávka drevených obrazových líšt. Priamo v zmluve sa kupujúci, teda nemecký partner, zaviazal pri
dodržaní kvality a termínu podpísať zmluvnú objednávku na dodávku obrazových líšt do roku 2007 v

ročnom objeme 600.000,- eur. Pre účel splnenia tejto dodávky, ktorá mala byť splnená do 30.11.2002,
potreboval, ako uviedol žalobca, nerušenú dodávku elektrickej energie.3) Dňa 23. a 24.11.2002 došlo zo strany žalovaného k prerušeniu dodávky elektrickej energie bez
akéhokoľvek upozornenia vopred. Žalovaný túto skutočnosť popieral a tvrdil, že žalobca bol vopred

upozornený faxom a následne, keďže od p. M. nebola odozva, aj osobne pracovníkom žalovaného,
ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Po nahliadnutí do interného záznamu žalovaného, z ktorého
bolo zrejmé, na aké faxové číslo bol fax zasielaný, jednoznačne žalobca tvrdil, že takéto číslo v
súčasnosti nemá a ani nikdy v minulosti nemal. Žalobca uviedol, že nie je pravdou, že by mu plánované
prerušenie dodávky elektrickej energie bol osobne oznámiť pracovník žalovaného. Zároveň skutočnosť,

že táto odstávka dodávky elektrickej energie v dňoch 23. a 24.11.2002 žalovaným oznámená nebola,
dosvedčili svojimi svedeckými výpoveďami aj ďalší svedkovia, ktorí majú svoje výrobné prevádzky v
tom istom objekte ako žalobca. Svedok L., vedúci regionálneho dispečingu, vypovedal, že odstávka sa
oznamuje spôsobom na mieste obvyklým, resp. spôsobom vyplývajúcim z predchádzajúcich vzťahov s
odberateľmi, a to buď písomne, faxom alebo telefonicky. Neobvyklým a minimálne nadštandardným sa
javí oznamovanie plánovej odstávky dodávky elektrickej energie práve p. M.. Žalovaný uviedol, že od

mesiaca máj roku 2000 prestal žalobca uhrádzať mesačne fakturované náklady za dodávku elektriny a
doručované faktúry bez uvedenia konkrétneho dôvodu vracal. Z tohto titulu žalovaný eviduje u žalobcu
dlh. ktorý je predmetom samostatného konania na Okresnom súde P.. V zmysle zákona č. 70/1998
Z.z. i uzavretej zmluvy, vzhľadom na neuhrádzanie mesačných fakturovaných nákladov, bol žalovaný
oprávnený pristúpiť k prerušeniu dodávky elektriny.

4) Po prerušení dodávky nemal žalobca možnosť dodržať termín splnenia objednávky, pretože po
vychladnutí sušiarne sa celý proces predĺžil o štyri dni. Keďže žalobca nemohol splniť svoju zmluvnú
povinnosť k nemeckému partnerovi, tento od kúpnopredajnej zmluvy odstúpil. Takto žalobcovi vznikla
škodaformouušléhoziskuvovýške31.624,-eurmesačneazacelúdobuzmluvnéhovzťahu1.897.440,-

eur. Žalobou si žalobca uplatnil len ušlý zisk za mesiac november 2002.

5) Prvoinštančný súd vo veci rozhodol dňa 1.3.2005 v poradí prvým rozsudkom č. k. XCb/XX/XXXX-
XX v zmysle žaloby, pričom tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XCob/XX/
XXXX-XXX zo dňa 16.1.2008 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následne prvostupňový

súd vykonal ďalšie dokazovanie, najmä pokiaľ ide o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
ohľadne dodávky elektrickej energie, a taktiež vykonal dokazovanie s ohľadom na vznik a výšku škody.
Zaobstaral Zmluvu, zistil presnú špecifikáciu výrobkov, ktoré žalobca vyrobil, resp. mal vyrobiť pre svojho
zahraničnéhoodberateľa,akoajichhodnotu.Žalobcazároveňpredložilfotografietýchtovyrobenýchlíšt,
ktoré sa stále nachádzali neodobraté v jeho sklade, ako aj odborný posudok č. XXX/XXXX zhotoviteľa

C.. F. Y., z ktorého vyplynulo, že vinou 2-dňového výpadku elektrickej energie sa technologický proces
sušenia reziva predĺžil o tri dni. Na ostatných dokončovacích technologických operáciách z druhého
cyklu sa výrobný proces predĺžil o ďalšie dva dni, čo znamená, že celkový výpadok vo výrobnom procese
bol päť dní a žalobca mohol splniť objednávku až v termíne 4.12.2002. Žalobca predložil súdu i jeho
oznámenie týchto skutočností zahraničnému partnerovi.

6) Prvoinštančný súd prizval do konania znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo, C.. C. X., ktorého poveril zodpovedať otázky ohľadom stanovenia reálneho ušlého zisku a
posúdenia schopnosti splniť dodávku. Rovnako súd nariadil znalecké dokazovanie aj znalcom z odboru
drevospracovanie - prvovýroba znalcom C.. Z. Z., N.., za účelom zodpovedania odborných otázok

ohľadom času potrebného na vyrobenie množstva objednaného tovaru, posúdenia vplyvu prerušenia
dodávky elektrického prúdu na výrobu tovaru v zmysle objednávky, určenia množstva vyrobených
výrobkov od 1.11.2002 do 23.11.2002 za použitia skladových zásob a tiež posúdenia, či zo strany
žalobcu bol zvolený pri výrobe objednaného tovaru správny postup. Žalobca ešte predložil Znalecký
posudok č. XX/XXXX, ktorý si dal vypracovať znalcovi C.. U. F. z odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo

vo veci stanovenia výšky ušlého zisku.

7) Zo záverov znalca C.. X. vyplynulo, že reálny ušlý zisk žalobcu bol v tomto prípade vo výške
31.495,- eur. Zo záverov znaleckého posudku znalca C.. Z. N.., vyplynulo, že výrobný program v objeme
27 000 bm obrazových líšt za mesiac november 2002 bol zrealizovateľný. Podľa názoru znalca, v

dôsledku výpadu produkcie 4,5 dňa nebolo možné dodržať dodávku celkového objednaného množstva
obrazových líšt, pretože skutočne dosahovaný výkon k 23.11.2002, t.j. 125,0 btn/h, by bolo potrebné
zvýšiť až o 56,57 bm/h (teda o 42,9 %), čo kapacitné možnosti prevádzky neumožňovali aj vzhľadom na
to, že od 23.11.2002 išlo o doprodukovanie zložitejších typov obrazových líšt, kde nutné technologickéoperácie a celková časová prácnosť na finalizácii boli radovo vyššie, ako na výrobkoch vyrobených do
23.11.2002. Na zlikvidovanie straty z 36-hodinového výrobného výpadku by bolo nevyhnutné skutočne
dosahovaný výkon k 23.11.2002 zvýšiť do 30.11.2002 až o 42,9 %, čo v organizačno-ekonomických

možnostiach prevádzky nedávalo predpoklady k splneniu plánovaného objemu k 30.11.2002.

8) Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, prvoinštančný súd požiadal odberateľa B. F. O.
M. o dobrovoľné zodpovedanie súdom určených dvanástich otázok. Pán F. písomne odpovedal na
požiadavku súdu, po porade so svojím advokátom, sám a dobrovoľne, a z jeho odpovede vyplynulo,

že skutočne dňa 31.10.2002 uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka
obrazových rámov na obdobie 5 rokov v jednotlivých dodávkach podľa jeho určenia. Termín prvej
dodávky bol dohodnutý k 30.11.2002. Telefonicky a neskôr aj faxom mu žalobca oznámil, že nemôže
dodať tovar v dohodnutom termíne. Pán F. nemal už viac záujem o dodávku po termíne 5.12.2002 a
nemal ani záujem o dodávku menšieho množstva, ako sa spolu dohodli, pretože práve takéto množstvo
bolo dohodnuté k pevnému termínu zmluvou pre ďalší obchod. Pritom od objednávky na mesiac

november 2002 odstúpil, keďže mal záujem len o celé množstvo dodávky k dohodnutému termínu.
Následne ešte žalobca požiadal odberateľa listom z 18.10.2004 o nové prehodnotenie zmluvy a ponúkol
mu veľké zľavy na tovar z novembra 2002. Pán F. ponuku odmietol, listom mu oznámil túto skutočnosť
a k 11.4.2005 definitívne skončil ich zmluvný vzťah. O spôsobenej škode, ktorá p. F. vznikla nedodaním
výrobkov, tento informoval žalobcu listom z 12.3.2003. Zároveň ešte p. F. dodal, že neskúma pomery

svojich dodávateľov, pre neho sú podstatné v zmluve dohodnuté podmienky. Kontroloval kvalitu u p. M.
pri podpísaní zmluvy a bol spokojný, predpokladal, že by neboli problémy s kvalitou.

9) Súd prvej inštancie mal za to, že práve neoznámenie prerušenia dodávky elektrickej energie bolo
rozhodujúcou, limitujúcou príčinou, prečo došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Súd pritom vzal do

úvahy námietky žalovaného, najmä jeho tvrdenia o neplatení elektrickej energie žalobcom, a teda, že
by bol pre tento dôvod odpojený od odberu zrejme i tak. Avšak keby tomu tak bolo, súd prvej inštancie
nerozumel, prečo bol po predmetnom odpojení žalobca znovu zapojený a naďalej nerušene odoberal
elektrickú energiu. Toto tvrdenie súd považoval za účelové, ktoré zrejme vyplýva z ich pretrvávajúcich
rozporov ohľadom trafostanice v areáli žalobcu. Súd preto argumentáciu žalovaného ohľadom odpojenia

elektrickej energie nevzal do úvahy, naopak, mal za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá viedla ku vzniku
škody na strane žalobcu, ktorá bola spôsobená odpojením od elektrickej energie, v rozpore so zmluvou,
resp. s ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 70/1998 Z.z. vo vtedy platnom znení. Následkom tohto, keďže o
odpojení od elektriny sa žalobca nedozvedel, hoci 30 dní pred týmto odpojením bol povinný žalovaný
mu to oznámiť, nemohol v tejto situácii ani prijať iné vhodné opatrenia včas a zabrániť tak vzniku škôd

pri svojej podnikateľskej činnosti. Následne nemohol spracovať nakúpené suroviny na výrobky, ktoré
bol povinný v zmysle zmluvy dodať do O. zmluvnému partnerovi. Neplnením v zmysle zmluvy, čo do
množstva, tovaru i času jeho odovzdania, O. zmluvný partner odstúpil od zmluvy.

10) Nárok žalobcu vyhodnotil prvoinštančný súd ako dôvodný. Tento nárok právne posúdil podľa ust. §

373, § 379 ods. 1 a § 386 ods. 2 Obch. zákonníka, § 415 a § 420 Obč. zákonníka a ust. § 9 ods. 1,
2 zákona č. 70/1998 Z.z..

11) Žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorú určuje zmluva, resp. zákon na základe uzavretej
zmluvy, vrátane povinností, ktoré vyplývajú z aplikovateľných obchodných zvyklostí. V zmysle § 420

Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Uvedená škoda, ktorá vznikla žalobcovi, je v príčinnej súvislosti s postupom žalovaného. Škodová
udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Preto súd škodu, ktorú ustálil znalec,
žalovanému rozsudkom č. k. XCb/XX/XXXX- XXX z 19.7.2012 priznal.

12) Žalobca žiadal aj úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej škodu (ušlý zisk) od 5.4.2003. Tu
prvoinštančný súd uviedol, že doba splatnosti záväzku z náhrady škody nie je stanovená právnym
predpisom, a ak ani nebola dohodnutá (čo v tomto prípade nebola), je dobou splatnosti náhrady škody
prvý deň po tom, čo bol škodca poškodeným o splnenie požiadaný. Súd priznal tento nárok žalobcu
od požadovaného dňa, a to z dôvodu, že hoci žaloba bola doručená žalovanému dňa 11.11.2003, už

predtým mu ale boli doručené dve písomné výzvy na plnenie, posledná zo dňa 28.2.2003.

13) Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11.12.2013 č. k. XCob/XX/XXXX-
XXX rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol (§220 O.s.p.) a zrušil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a náhrade trov štátu, a v
rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.

14) V súvislosti s označeným odvolacím konaním, odvolací súd, okrem iného, zopakoval dokazovanie
aj vypočutím svedka L. K., ktorý bol vyzvaný Regionálnym dispečingom, aby šiel do spoločnosti
žalobcu oznámiť odstávku elektrickej energie z dôvodu, že sa tam nevedel dovolať. Vypočutý svedok v
podstatezopakovalsvojuvýpoveďpredsúdomprvejinštanciezodňa15.2.2005.Zosvedeckejvýpovede
vyplynulo, že menovaný oznámil p. M. asi 15.10. priamo v kancelárii v spoločnosti F., že dôjde k

odpojeniu od elektrickej energie z dôvodu rekonštrukcie. Túto skutočnosť oznámil asi 6, 7, 8 dní pred
odstávkou, ktorá bola plánovaná asi na sobotu a nedeľu. V danom prípade išlo o priemyselnú zónu, iným
odberateľom elektrickej energie neoznamoval odstávku od elektrickej energie. Na súdnom pojednávaní
nevedel označiť p. M., vzhľadom na to, že ho videl iba raz a ide o dlhšiu dobu (10 rokov). Žalobca
nesúhlasil s výpoveďou svedka, uviedol, že ho nepozná, že pozná iného K., s ktorým bol v kontakte a
taktiež uviedol, že nedal súhlas na odpojenie elektrickej energie. Toto stanovisko uviedol pred odvolacím

súdom až po opustení pojednávacej miestnosti svedkom. Ďalej uviedol, že v novembri nemohol prísť do
styku s týmto svedkom, pretože v tom čase bol na PN a taktiež má kanceláriu na poschodí.

15) Odvolací súd tak na základe vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, ako aj na základe
doplneného dokazovania, mal za to, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec

právne posúdil.

16) Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením zo dňa 31.5.2016 pod č. k.
XObdo/XX/XXXX-XXX zrušil rozsudok Krajského súdu v P. zo dňa 11.12.2013 pod č. k. XCob/XX/XXXX-
XXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17) V odôvodnení uznesenia dovolací súd uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie,
aj z opakovaného dokazovania odvolacieho súdu, je zrejmé, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu
povinnosť vo vzťahu k žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Správny je aj právny záver súdov, že
žalobcovi nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 373 a násl. Obch. zákonníka vznikol. Odvolací súd

po poučení účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenie
právneho predpisu, ktoré nebolo v konaní použité a to ust. § 384 Obch. zákonníka. Podstatnou otázkou
pre posúdenie splnenia zakročovacej povinnosti žalobcom a následne možnosti použitia sankcie
vyjadrenej v ust. § 384 ods. 1 Obch. zákonníka, je, kedy mohol žalobca hrozbu škody zistiť a vykonať
tak opatrenia na jej zamedzenie. S tým nesporne súvisí skutočnosť, kedy žalovaný žalobcovi prerušenie

dodávky elektrickej energie oznámil. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a čiastočne
opakovaného dokazovania vykonaného odvolacím súdom nevyplýva jednoznačný záver o skutočnosti,
kedy mohol žalobca hrozbu škody zistiť. Pokiaľ táto skutočnosť je sporná, nemožno posúdiť splnenie
zakročovacej povinnosti poškodeného, teda žalobcu, a rozsah povinnosti žalovaného škodu nahradiť.
Z tohto dôvodu aplikácia ust. § 384 Obch. zákonníka odvolacím súdom na zistený skutkový stav je

predčasná, tým aj nesprávna, a dovolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci
je dôvodná.

18) Teda v danej veci sa odvolací súd v dôvodoch predchádzajúceho rozhodnutia nevysporiadal so
všetkými podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Je potrebné súhlasiť

s námietkami žalobcu, že odvolací súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal len z jedného
opakovaného dôkazu - výsluchu svedka L. K. a uvedený dôkaz nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými vykonanými dôkazmi týkajúcimi sa oznamovania prerušenia dodávky elektrickej energie
žalovaným. Obmedzil sa len na skonštatovanie účelovosti tvrdenia žalobcu. Myšlienkový postup súdu
nie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený, v dôsledku čoho sa rozhodnutie nejaví ako presvedčivé.

19) Po vrátení veci dovolacím súdom, v súvislosti s podanými odvolaniami žalovaného (najmä s
odvolaním proti rozsudku okresného súdu zo dňa 19.7.2012), odvolací súd, aplikujúc ust. § 470 ods. 2
CSP, znovu prejednal odvolania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa
tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie
žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo
podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konaniapodľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto posúdil
toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

20)Odvolacísúdtedaprejednalodvolaniažalovanéhopodľazásaduvedenýchv§212ods.1,2,3O.s.p.
a dospel k záveru, že aj vzhľadom na zdôvodnenie rozhodnutia dovolacím súdom, súd prvej inštancie
v tejto právnej veci nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne jeho rozhodnutie,
pokiaľ v podstate návrhu žalobcu v tomto štádiu konania vyhovel.

21) Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v
rámcivykonávaniajehopodnikateľskejčinnostivpríčinnejsúvislostisprotiprávnymprerušenímzmluvnej
dodávky elektrickej energie žalovaným.

22) Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný ako zmluvný dodávateľ
elektrickej energie porušil zmluvnú povinnosť oznámiť žalobcovi, ktorý bol odberateľom, v súlade s §

9 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z.z. najmenej 30 dní vopred písomne alebo miestne obvyklým spôsobom
prerušenie dodávky energie v dňoch 23. a 24.11.2002. V príčinnej súvislosti s uvedeným konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda - ušlý zisk v podnikateľskej činnosti za mesiac november 2002.
Nárok žalobcu posúdil ako oprávnený po splnení zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody podľa § 372 Obch. zákonníka.

23) Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
držiteľ licencie, ktorý dodáva energiu podľa uzavretej zmluvy s fyzickou osobou alebo s právnickou
osobou, ktorá energiu odoberá (ďalej len „odberateľ“), môže dodávku energie obmedziť alebo prerušiť
v nevyhnutnom rozsahu len pri vykonávaní plánovaných rekonštrukcií, opráv, údržby a revízií

energetických zariadení.

24) Pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. a/, je držiteľ
licencie povinný oznámiť odberateľovi a príslušnému dispečingu začiatok a koniec tohto obmedzenia
alebo prerušenia, najmenej 30 dní vopred písomne alebo miestne obvyklým spôsobom (§ 9 ods. 2

uvedeného zákona).

25) Ak vznikla odberateľovi škoda pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie (z dôvodov
uvedených v ods. 1 písm. a/), odberateľ môže uplatňovať náhradu škody a ušlého zisku voči držiteľovi
licencie len vtedy, ak tento nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa ods. 2 (§ 9 ods. 4 uvedeného zákona).

26) Podľa § 373 Obch. zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27) Podľa § 384 ods. 1 Obch. zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na
okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

28) Citované ustanovenie má kogentnú povahu a upravuje zakročovaciu povinnosť proti hroziacej

škode, ktorá má preventívny charakter. Táto povinnosť je uložená tomu, komu škoda hrozí. Zvolené
opatrenie na odvrátenie hroziacej škody sa posudzuje objektívne na základe okolností prípadu vrátane
možností osoby, ktorej škoda hrozí. Ak ten, komu hrozí škoda, neurobil opatrenia proti hroziacej škode
vyplývajúce zo zakročovacej povinnosti, povinná osoba nemusí nahradiť škodu (alebo jej časť), ktorá
vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti. V tej časti, v ktorej sa škoda poškodenému nenahradzuje

v dôsledku nesplnenia jemu uloženej zakročovacej povinnosti, ide o určitý druh sankcie, ktorá je
dôsledkom nesplnenia povinnosti. Táto povinnosť vznikne, len čo sa dá hrozba škody zistiť. Spája sa
to najmä s oznamovacou povinnosťou podľa § 377 ods. 1 Obch. zákonníka.

29) Podľa § 377 ods. 1, 2 Obch. zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s

prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplníalebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody,
ktorá jej tým vznikla.

30) Krajský súd v prvšom rozhodnutí dospel ku skutkovému zisteniu, že žalovaný neoznámil žalobcovi
prerušenie dodávky elektrickej energie najmenej 30 dní vopred, ale po opakovaní výpovede svedka L.
K. dospel ku skutkovému záveru, že žalovaný oznámil žalobcovi prerušenie dodávky elektrickej energie
približnejedentýždeňvopredažalobcastýmsúhlasil.Natomtoskutkovomzisteníodvolacísúdzaložilaj
právny záver o nesplnení prevenčnej povinnosti žalobcom v zmysle citovaného ustanovenia § 384 Obch.

zákonníka. Zároveň sankcionoval žalobcu za nesplnenie prevenčnej povinnosti tým, že mu nepriznal
žiadnu náhradu škody, na ktorú má nárok za porušenie povinnosti žalovaným.

31) I napriek vyššie uvedenému dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uzavrel, že z doposiaľ
vykonaného dokazovania vykonaného súdmi je zrejmé, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu
povinnosť vo vzťahu k žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Správny je aj právny záver súdov, že

žalobcovi nárok na náhradu škody v zmysle § 373 a násl. Obch. zákonníka vznikol. I napriek tomu,
podstatnou otázkou pre posúdenie splnenia zakročovacej povinnosti žalobcom a následnej možnosti
použitia sankcie vyjadrenej v ust. § 384 ods. 1 Obch. zákonníka je, kedy mohol žalobca hrozbu škody
zistiť a vykonať tak opatrenia na jej zamedzenie. Takéto zistenie ohľadom času (kedy mohol žalobca
hrozbu škody zistiť a vykonať tak opatrenia na jej zamedzenie) z doposiaľ vykonaného dokazovania

nevyplýva, inými slovami, nevyplýva z neho jednoznačný záver o skutočnosti, kedy mohol žalobca
hrozbu škody zistiť. Až takáto tzv. časová súvislosť v náväznosti na výsledky doterajšieho dokazovania
bude mať vplyv na spravodlivé rozhodnutie o nároku žalobcu.

32) Keďže dokazovanie v naznačenom smere presahuje rámec konania pred súdom odvolacím,

nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkomavecmuvrátiťnaďalšiekonanievnaznačenomsmere,okremvýrokudopĺňaciemurozsudku
očiastočnomzamietnutínávrhu(§221ods.1písm.h/O.s.p.).Výrokdopĺňaciehorozsudkuočiastočnom
zamietnutí návrhu totiž odvolaním napadnutý nebol.

33) O trovách doterajších konaní (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

34) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).