Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201283
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2720201283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: H+H konstrukt
s.r.o., Nešporova 3, Skalica, IČO: 44 340 699, zastúpeného advokátom: Mgr. Ondrej Dostál, so sídlom
Robotnícka 79, Senica, IČO: 37 172 191, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., 2. E. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, F., zastúpeného advokátkou: JUDr. Alena Arbetová,
so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, IČO: 42 158 818, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 1C/15/2020-114 zo dňa 26. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej 1. n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému2. priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanej 1.
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, III. výrokom priznal žalovanému 2. proti

žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane trov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
v plnom rozsahu.

Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 119 ods. 1, 2, § 151n ods. 1, § 151o
ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1 písm. c) § 46 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vznení

neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 183, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplývajú aj z obsahu pripojeného spisu
okresného súdu sp. zn. 2C/253/2008 (ako aj katastrálneho spisu Okresného úradu Skalica, katastrálny
odbor č. V - 2318/2018) a to že žalobca bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti parcela č. 4923/2 vo
výmere 83 m2 - ostatná plocha v podiele 1/1 na LV č. XXXXX, katastrálne územie D., že žalovaná
1. je zapísaná ako vlastníčka okrem iných nehnuteľnosti parcela č. 1923/1 vo výmere 435 m2 -

orná pôd, že žalovaný 2. je zapísaný ako vlastník okrem iných nehnuteľnosti parcela č. 4927 vo
výmere 1006 m2 - orná pôda. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.9.2020 žalobca ako kupujúci nadobudol
od žalovanej 1. ako predávajúcej nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci a k.ú. D. zapísanú na LV č.
XXXXX ako parcela č. 4923/2 vo výmere 83 m2 - ostatná plocha a rozostavanú stavbu - vinohradníckydom postavený na pozemku, vinohradnícka lokalita Propaste na základe Stavebného povolenia Mesta
Skalica zo dňa 8.9.2015, ktorého stavebníkom bola predávajúca. Katastrálny odbor Okresného úradu
Skalica rozhodnutím zo dňa 14.10.2020 č. V-2318/2020 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností v k.ú. D. pozemok registra C KN parcela č. 4923/2 vo výmere 83 m2 - ostatná plocha
v prospech žalobcu. Podľa stavebného povolenia Mesta Skalica ako príslušného stavebného úradu
zo dňa 8.9.2015 (nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2015), stavebnú úrad rozhodol o povolení stavby:
Vinohradnícky dom na parcele č. 4923/2 v k.ú. D., vinohradnícka lokalita Propaste. Rozhodnutím zo dňa
19.8.2021 Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry

Skalica a rozhodnutie č. V-2318/2020 zo dňa 14.10.2020 zrušil (podľa odôvodnenia rozhodnutia správny
orgán vyzve účastníkov konania o návrhu na vklad do KN, aby v určenej lehote predložili potrebné
doklady k rozostavanej stavbe - vinohradnícky dom na pozemku parcela č. 4923/2 a to právoplatného
stavebného povolenia zo dňa 8.9.2015 alebo inej verejnej listiny potvrdzujúcej vlastnícke právo, ako aj
znalecký posudok na preukázanie stupňa rozostavanosti a tiež technického podkladu k zápisu do KN a
to geometrického plánu na rozostavanú stavbu - vinohradnícky dom na jednoznačné určenie tejto stavby

napozemku).Rozsudkomokresnéhosúdusp.zn.2C/253/2008zodňa2.10.2018vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/162/2016-413 zo dňa 26.7.2017 (správne č. k. 23Co/75/2019-625
zo dňa 23.9.2019 – poznámka odvolacieho súdu), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2019)
súd žalobu zamietol, pričom stranami sporu ako žalobkyňa vystupovala žalovaná 1. a ako žalovaný
vystupoval žalovaný 2. Žalovaná 1. sa domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve

prechodu a prejazdu cez pozemok parcelu č. 4927 zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D.
patriaceho žalovanému 2. za účelom vstupu a prejazdu na pozemok parcelu č. 4923 zapísaného na
LV č. XXXXX pre obec a k.ú. D., bez náhrady, pre každodobého vlastníka dotknutých nehnuteľností.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia, žaloba nebola dôvodná, pretože neboli splnené zákonné podmienky
pre zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď žalovaná 2.

je vlastníčkou priľahlého pozemku, z ktorého je priamy prístup na verejnú komunikáciu a prístup k
stavbe možno zabezpečiť inak. Dôvodom pre zriadenie vecného bremena nemôže byť ani to, že prístup
žalovanej 1. k svojej stavbe cez pozemok žalovaného 2. je pre ňu najjednoduchší a najefektívnejší.
Podľa zápisnice OR PZ v Skalici zo dňa 17.5.2018 o výsluchu svedka bol vypočutý konateľ žalobcu v
trestnej veci prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, keď uviedol, že

nemá vedomosť o tom, že by v Skalici vo vinohradníckej oblasti zv. Propaste, kde má jeho matka E. A.
B. vinohradnícky domček v časti medzi pozemkami jeho matky a žalovaného 2. malo dôjsť k poškodeniu
nejakého pozemku alebo inej veci. Jeho matka je externou účtovníčkou spoločnosti žalobcu a bolo
jej zverené vozidlo spoločnosti na stavebné práce. Mesto Skalica vydalo pod č. SÚ - 2020/1082 dňa
25.2.2021 rozhodnutie vlastníkovi nehnuteľnosti žalobcovi vo veci podaného návrhu navrhovateľkou -

žalovanou 1. na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby, ktorým rozhodol, že kolaudačné rozhodnutie
na stavbu - vinohradnícky dom na pozemku parcela č. 4923/2 v k.ú. D. lokalita Propaste nevydá
z dôvodu, že neboli odstránené závady, na odstránenie ktorých stavebný úrad vyzval navrhovateľku
(doloženie dokladu o odbere, zhodnotení alebo zneškodnení odpadov zo stavebnej činnosti osobou
oprávnenou, odstrániť časť stavby spevnené plochy - prístupový chodník a vjazd na pozemok tak,

aby nezasahovali do susedného pozemku parcela č. 4927, zosúladiť úpravy terénu v okolí stavby s
podmienkami stavebného povolenia č. 1220/2015 zo dňa 8.9.2015 a doriešiť odvedenie dažďových
vôd zo spevnených plôch, a to na pozemok navrhovateľky). Mesta Skalica pod č. 3123/2007 dňa
9.9.2020 vydalo Stavebné povolenie stavebníkovi - žalovanému 2. na stavbu: oplotenie medzi parcelami
č. 4927 a 4932, ktorým rozhodlo o povolení stavby oplotenia medzi parcelami na pozemku parcela

č. registra „C“ č. 4927 v k.ú. D., vinohradnícka lokalita Propaste. Uznesením č. k. 1C/16/2020-29 zo
dňa 4.11.2020 (právoplatné dňa 18.3.2021) v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
10Co/82/2020-78 zo dňa 24.2.2021 okresný súd zamietol návrh žalobcu na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie stavby -
oplotenia na pozemku parcela č. 4927 - orná pôda v k.ú. D. na LV č. XXXX a umožnil žalobcovi

právo prechodu a prejazdu cez pozemok parcela č. 4927 do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o zriadenie vecného bremena. Pričom podľa odôvodnenia rozhodnutia nebol daný základný z
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil, že jediná prístupová
cesta k jeho nehnuteľnosti vedie cez pozemok žalovaného, ktorý nie je priľahlým pozemkom, nebolo

preukázané ani osvedčené, prečo by na prechod resp. prejazd nemohol slúžiť len pozemok č. 4923.
Tvrdenia žalobcu boli vyhodnotené ako účelové v súvislosti so skutkovým stavom v predchádzajúcom
súdnom konaní a v nevedomom kúpení stavby bez prístupovej cesty.Následne právne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Okresný súd vo veci nariadil
pojednávanie na deň 28.9.2021, ktoré na návrh žalobcu odročil s použitím § 183 ods. 1, 2, 3 CSP,
keď dôvod na odročenie pojednávania (konateľ žalobcu ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti

oznámil súdu dňa 27.9.2021 svoju dočasnú práceneschopnosť od 24.9.2021) posúdil ako dôležitý a
pojednávanie odročil na termín 26.10.2021, na ktorý si žalobca prevzal predvolanie dňa 13.10.2021.
Dňa 26.10.2021 bolo okresnému súdu doručené do podateľne osobne, podanie zástupcu žalobcu
s predložením plnej moci na zastupovanie žalobcu v spore a so žiadosťou (návrhom) o odročenie
pojednávania s odôvodnením, že mal na oboznámenie sa so spisom krátky čas a má kolíziu s už iným

skôr nariadeným pojednávaním na okresnom súde (vo veci vyporiadania BSM po rozvode manželov sp.
zn. 2C/17/2020). Podľa pripojeného plnomocenstva bolo toto, advokátovi žalobcu udelené žalobcom
dňa 26.10.2021, teda v deň pojednávania. Žalobca a jeho zástupca sa na pojednávanie nedostavili.
Podľa judikatúry k § 183 ods. 1 Civilnému sporovému poriadku sa za dôležitý dôvod pre odročenie
nepovažovala sama okolnosť, že si strana zvolila advokáta krátko pred termínom pojednávania (R
24/2016, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 75/2012). V spore podal žalobu žalobca dňa 20.10.2020 (teda

viac ako pred rokom). Súčasne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp.
zn. 1C/16/2020, v ktorom okresný súd rozhodol dňa 4.11.2020 a Krajský súd v Trnave dňa 24.2.2021.
Po túto dobu viac ako jeden rok žalobca mal vedomosť o tom, že prebieha civilné sporové konanie a
môže si v ňom zvoliť advokáta na zastupovanie. Dňa 30.4.2021 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie
žalovaného 2., ktorý je v konaní zastúpený advokátkou. Aj v tomto štádiu konania mohol žalobca

reagovať včasným zvolením si advokáta na svoje zastupovanie. Okresný súd nariadil pojednávanie
vo veci na deň 28.9.2021 a žalobca mal do tohto termínu pojednávania, ďalší čas štyroch mesiacov
na zvolenie si zástupcu. Na návrh žalobcu bolo pojednávanie odročené na termín 26.10.2021, teda
žalobca mal čas ešte ďalší mesiac od prevzatia predvolania na termín pojednávania. Žalobca si zvolil
zástupcu v deň nariadeného pojednávania vo veci, pričom netvrdil a ani nepreukázal žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým tak nemohol urobiť už skôr, a preto znáša sám následky postupu,
keď okresný súd nevyhodnotil dôvod zvolenia si zástupcu za dôležitý dôvod, pre ktorý pojednávanie
odročí. Takto oneskorené udelenie plnomocenstva advokátovi potom nemožno považovať za dôvod,
ktorý by bránil žalobcovi alebo jeho zástupcovi zúčastniť sa pojednávania tak, ako to ustanovuje § 183
ods. 1 Civilného sporového poriadku. Podľa ustálenej judikatúry je vecou profesionálnej cti advokáta,

či prevezme zastúpenie na tzv. „poslednú chvíľu“ (porov. R 4/2010). Ak teda právny zástupca žalobcu
prevzal zastúpenie v deň nariadeného pojednávania, musel ho prevziať s tým vedomím, že v ten istý
deň sa koná pojednávanie a musí sa pripraviť. Pokiaľ tak urobiť nestíhal, je to jeho zodpovednosť a
nemôže z tohto dôvodu tvrdiť, že sa v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku nemôže dostaviť
na pojednávanie. Druhým dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bola skutočnosť, že zástupca

žalobcu mal predvolanie na ten istý deň v inej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2C/17/2020.
O tejto skutočnosti mal zástupca žalobcu vedomosť, keď prevzal zastúpenie žalobcu. A okrem toho
z úradnej činnosti okresného súdu bolo zistené, že pojednávanie vo veci sp. zn. 2C/17/2020 bolo
skončené o 10:05 hodine, teda päť minút po vytýčenom termíne pojednávania v prejednávanej veci.
Okresný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že jediný spoločník a konateľ žalobcu je synom žalovanej

1., ktorá bola žalobkyňou v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. 2C/253/2008 od roku 2008,
týkajúceho sa obdobného predmetu konania, trvajúceho do roku 2020 a evidentne mal vedomosť o
tomtospore.Žalovanú1.zastupovalvstavebnomkonaníMestaSkalica-Stavebnýúradpodč.983/2018
týkajúceho sa stavby, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 1.
Bol účastníkom stavebného konania pri rozhodovaní o nevydaní kolaudačného rozhodnutia na stavbu

vinohradnícky dom, ku ktorému sa domáha zriadenia práva vecného bremena. S odkazom na všetky
uvedené skutočnosti má okresný súd za to, že žalobca mal dostatok času a možnosť zvoliť si právne
zastúpenie včas. Žiadosť o odročenie pojednávania v deň pojednávania z dôvodu oboznámenia sa so
spisom okresný súd vyhodnotil ako účelové, keď si právny zástupca mal byť vedomý toho, že prevzal
zastúpenie v deň pojednávania a na pojednávanie mal byť pripravený. Prípravu na pojednávanie tak

ako ustanovuje zákon nemožno zneužívať na odročovanie pojednávania a predlžovanie konania. Zákon
v konaní na súde vyžaduje súčinnosť strán tým, že sa dostavia na pojednávanie, vyjadria sa k veci,
reagujú na výzvy súdu. Okresný súd preto pojednávanie neodročil, vykonal dokazovanie a vo veci
rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu. Má za to, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný
priestor na realizáciu jeho procesných práv (viac ako jeden rok), ku ktorým nepochybne patrí aj voľba

kvalifikovaného právneho zástupcu. Z konkrétnych skutočností veci nebolo možné prihliadnuť na to, že
by boli preukázané nepredvídateľné, prípadne neodvrátiteľné či náhle okolnosti, ktoré by okresný súd
považoval za vážny dôvod na odročenie v poradí už druhého pojednávania vo veci.Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151n Občianskeho zákonníka musia
byť splnené kumulatívne, pričom v prípade žaloby o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka
stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, žalobcom je vlastník stavby, ktorý zo svojej

stavby nemá zabezpečený prístup k verejnej komunikácii (žalobca sa domáhal zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu peši alebo motorovými vozidlami do 3,5t cez
parcelu č. 4923/1 a parcelu č. 4927 k.ú. D. v prospech každodobého vlastníka stavby - vinohradnícky
dom bez súpisného čísla postavený na parcela č. 4923/2 k.ú. D. H. I. XXXXX na základe stavebného
povolenia č. 1220/20105 zo dňa 08.09.2015 - vinohradnícky dom). Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má

zákonnamyslinielenbezprostrednepriľahlýpozemok,aleajpozemky,cezktorésavlastníkstavbymôže
dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.
Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nezriadi v prípade, ak má jeho navrhovateľ zabezpečený prístup
na základe obligačného práva (napr. zmluva so susedom na dobu určitú umožňujúca prístup k stavbe
kvôli stavebným úpravám po susediacom pozemku alebo konkludentná dohoda so susedom o práve
chodiť cez pozemok), alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve (poukaz na

rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 38/2005). Pri skúmaní vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu,
ktorý sa domáha zriadenia práva vecného bremena vo svoj prospech musí byť žalobca vlastníkom
stavby, resp. v prospech ktorého svedčí záznam v katastri nehnuteľností. Žalobca v žalobe tvrdil, že
je výlučným vlastníkom rozostavanej stavby - vinohradnícky dom postavený na parcele č. 4923/2.
Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi mal okresný súd preukázané, že na základe uzavretej

kúpnej zmluvy bola predmetom prevodu vlastníckeho okrem pozemku parcela č. 4923/2 aj rozostavaná
stavba - vinohradnícky dom postavený na základe stavebného povolenia Mesta Skalica zo dňa 8.9.2015
č. s. 1220/2015, ktorého stavebníkom je predávajúca - žalovaná 1. Podľa výpisu z LV č. XXXXX
pre obec a k.ú. D. žalobca bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti parcela č. 4923/2 vo výmere 83
m2 - ostatná plocha v podiele 1/1. Vlastníctvo k rozostavanej stavbe nebolo na žalobcu zapísané. Zo

žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, že by bola rozostavaná stavba predmetom zápisu do katastra
nehnuteľností. Rozostavaná stavba - vinohradnícky dom je pevne spojená so zemou základom a preto
spĺňa charakteristiku nehnuteľnosti (§ 119 Občianskeho zákonníka). Vlastnícke právo k takejto stavbe
ako nehnuteľnosti podlieha zápisu do katastra nehnuteľností, ktorým zápisom sa nadobúda vlastníctvo
(§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozostavaná stavba bez súpisného čísla, ktorá podlieha

evidencii v katastri nehnuteľnosti (§ 46 zákona o katastri) je ako vec v právnom zmysle spôsobilým
predmetom právnych vzťahov, teda i vzťahu vznikajúcemu pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva,
a to aj bez ohľadu na to, či v rozpore s právnymi predpismi nie je evidovaná v katastri nehnuteľností
(NS ČR sp. zn. 21Cdo 736/2006 zo dňa 08.02.2007). Avšak okolnosť, či prevádzaná stavba podlieha
zápisu do katastra nehnuteľností, je významná z hľadiska právneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho

práva k takejto stavbe. Vlastnícke právo k stavbe, ktorá podlieha zápisu do katastra nehnuteľností,
možno v prípade jej prevodu kúpnou zmluvou nadobudnúť len vkladom do katastra nehnuteľností,
a to bez ohľadu na okolnosť, či stavba v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy bola evidovaná v katastri
nehnuteľností. Žalobca svoje skutkové tvrdenie o vlastníctve nehnuteľnosti ako rozostavanej stavbe -
vinohradnícky dom nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalobca teda nepreukázal, že by ku dňu podania

žaloby bol vlastníkom stavby, ku ktorej sa domáha zriadenia práva vecného bremena. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a to preukázanie svojej vecnej aktívnej legitimácie v spore, v ktorom sa domáha
zriadenia práva vecného bremena ako vlastník stavby.

Okresný súd ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania aktívnej vecnej legitimácie žaloba nie je

dôvodná, keď žalobca nepreukázal a ani okrem navrhnutého dokazovania zabezpečenia geometrického
plánu, nenavrhol žiadne vykonanie dokazovania na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok
pre zriadenia vecného bremena, ktoré musia byť kumulatívne splnené (§ 151n Občianskeho zákonníka).
Žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k stavbe, nepreukázal, že pozemok žalovaného 2. je
priľahlým pozemkom, cez ktorý mu má byť zabezpečený prístup k stavbe z verejnej komunikácie.

Vlastníčkou priľahlého pozemku, cez ktorý má možnosť dostať sa z verejnej komunikácie k stavbe je
žalovaná 1. (matka konateľa žalobcu), podľa vyjadrenia ktorej medzi žalobcom a ňou nie sú nezhody
a súhlasí s prechodom a prejazdom aj cez časť jej pozemku. Vecné bremeno potom medzi stranami
sporu možno dohodnúť písomnou zmluvou. Potom žaloba voči žalovanej 1. nie je dôvodná.
Žalobca v spore nepreukázal svoje tvrdenie, že kúpil pozemok so stavbou s vedomím, že cesty sú

obecným majetkom, a že má zabezpečený prístup k stavbe, pretože z miestnej prehliadky ako aj z
google.maps.sk je vidieť prístupovú cestu. Podľa okresného súdu sa jedná o účelové skutkové tvrdenie
žalobcu, ktoré bolo konštatované aj v uznesení súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn.
1C/16/2020 a odvolacieho súdu vedenom na odvolacom súde pod sp. zn. 10Co/82/2020. Žalobca jeobchodnou spoločnosťou s predmetom činnosti o.i. - uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prenájom
nehnuteľností spojených s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, z ktorej
činnosti možno dôvodne predpokladať vedomú kúpu stavby bez prístupovej cesty. Jediný spoločník a

konateľ žalobcu je synom žalovanej 1., potom dôvodne okresný súd predpokladá, že konateľ žalobcu
vedel o dlhoročnom spore žalovanej 1. so žalovaným 2. Konateľ žalobcu zastupoval žalovanú 1.
v stavebnom konaní Mesta Skalica - Stavebný úrad v súvislosti s výkonom štátneho stavebného
dohľadu kontroly splnenia podmienok na vydanie kolaudačného rozhodnutia predmetnej rozostavanej
stavby - vinohradnícky dom postavený na parcele č. 4923/2 a bol mu doručovaný záznam z výkonu

štátnehostavebnéhodohľaduzodňa27.1.2020,podľaobsahuktoréhonebolisplnenépodmienkyvýziev
stavebného úradu: oznámiť začatie stavby stavebnému úradu, odstrániť po dohode a v spolupráci s
vlastníkom pozemku parcele č. 4927 - žalovaný 2. kamenivo navezené na pozemku žalovaného 2.,
predložiť doklad o jeho odstránení, lebo dohodu so žalovaným 2. o ponechaní kameniva na pozemku
žalovaného 2., dodržiavať podmienky stavebného povolenia a nepoužívať susedný pozemok parcela č.
4927 - žalovaného 2.,upraviť, resp. odstrániť časť stavby spevnené plochy - prístupový chodník tak, aby

nezasahoval do susedného pozemku parcela č. 4927 - žalovaného 2. atď. Konateľ žalobcu bol vypočutý
ako svedok v trestnej veci prečinu poškodzovania cudzej veci podľa zápisnice o výsluchu svedka zo
dňa 17.5.2018, keď sa vyjadril, že matka žalovaná 1. je externá účtovníčka spoločnosti žalobcu, zveril
jej vozidlo spoločnosti na súkromné účely, ktoré bolo odfotografované medzi pozemkom žalovanej 1.
a žalovaného 2. Už len z týchto dôkazov má okresný súd za to, že konateľ žalobcu mal vedomosť o

sporoch súvisiacich s domáhaním sa práva jeho matkou zriadenia vecného bremena.
V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2C/253/2008 sa žalovaná 1. domáhala zriadenia práva
vecného bremena prechodu a prejazdu cez pozemok parcelu č. 4927 - žalovaného 2. za účelom vstupu
a prejazdu na pozemok parcela č. 4923 vo vlastníctve žalovanej 1. Podľa snímky z katastrálnej mapy
mal okresný súd preukázané, že parcela č. 4927 - žalovaného 2. susedí (po pravej strane od verejnej

komunikácie) s parcelou č. 4923 - žalovanej 1. Parcela č. 4923 je napojená na verejnú komunikáciu
parcela č. XXXX/X. Uzavrel, že žalovaná 1. ako vlastníčka parcely č. 4923 má prístup na verejnú cestu
- pozemok parcela č. 4888 a teda prístup k vinohradníckemu domu s. č. XXXX z cesty má cez pozemok
v jej vlastníctve parcele č. 4923. Žalovaná 1. ako vlastnícka stavby je teda vlastníčkou priľahlého
pozemku, cez ktorý sa môže priamo dostať ku komunikácii. Tvrdenie žalovanej 1., že pozemok parcela

č. 4923 je od hranice s parcely č. 4927 - žalovaného 2. a jej stavbou úzky a nemôže prejsť najmä
s poľnohospodárskymi strojmi na jej ďalší pozemok nie je dôvodom na zriadenie vecného bremena
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Parcela č. 4923/2 bola vytvorená geometrickým plánom č.
311/2014 zo dňa 25.11.2014 z parcely č. 4923 vo vlastníctve žalovanej 1. Stavebné povolenie na stavbu
vinohradnícky dom bolo povolené žalovanej 1. na tejto parcele. Podľa snímky z mapy bol postavený

vinohradnícky dom za stavbou vinohradníckeho domu s. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej 1. Zvyšok
parcely č. 4923 označený ako parcela č. 4923/1 zostal vo vlastníctve žalovanej 1. a tento je priamo
spojený s komunikáciou. Okresný súd má za to, že priľahlým pozemkom k rozostavanej stavbe bez s. č.,
(o ktorej žalobca tvrdil, že je v jeho vlastníctve) je parcela č. 4923/1 vo vlastníctve žalovanej 1. Žalobca v
skutkových tvrdeniach uviedol len všeobecne, že pozemok žalovanej 1. je príliš úzky a preto je potrebné

čiastočne prechádzať aj cez pozemok žalovaného 2. Bližšie skutkové tvrdenia k navrhovanému petitu
žaloby neuviedol a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na ich preukázanie. Závery súdu prvej inštancie
v prejednávanej veci pod sp. zn. 2C/253/2008 možno použiť aj vo veci žaloby žalobcu v súvislosti s
domáhaním sa práva prejazdu a prechodu cez časť pozemku parcela č. 4927 vo vlastníctve žalovaného
2., ktoré predstavujú dôvody zamietnutia žaloby.

Okresný súd poukázal aj na to, že žalovanému 2. bolo vydané stavebné povolenie Mesta Skalica č.
3121/2007 zo dňa 9.9.2020 (právoplatné dňa 6.4.2021), ktorým mu bolo povolené realizovať stavbu
- oplotenie medzi parcelami s tým, že stavba bude umiestnená na pozemku parcela č. 4927, medzi
parcelami č. 4927 a 4923/1 do výšky 1,8 m, od výšky 1,1 m bude priehľadné - pletivové, s betónovým
základovým pásom o dĺžke 60 m, najmenej 3 m od komunikácie, aby bolo zabezpečené pozdĺžne státie

motorových vozidiel na vlastnom pozemku. Výsluchom žalovaného 2. mal okresný súd preukázané,
že zrealizoval povolenú stavbu oplotenia medzi pozemkami strán sporu pozdĺž celej hranice medzi
parcelami č. 4927 a č. 4923/1, č. 4923/2. Postavením plotu medzi nehnuteľnosťami pozemkami strán
sporu odpadá možnosť na zriadenie práva vecného bremena spôsobom uvedeným v žalobe.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 Civilného sporového poriadku

a úspešným žalovaným v spore priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
Osobitným výrokom o nároku na náhradu trov konania žalovanému 2., keď mu priznal nárok na náhradu
trov konania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom na okresnom súde pod sp. zn.1C/16/2020, v ktorom konaní bol úspešnou stranou sporu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v celom rozsahu a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), d),
e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že porušenie práv žalobcu spočíva
v tom, že okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti, napriek jeho nesúhlasu a jeho návrhu na
odročenie pojednávania. V súčasnej pandemickej situácii je stretávanie sa s tretími osobami rizikové a
v spoločnosti sa vyžaduje zvýšená miera opatrnosti. Z uvedeného dôvodu sú úvahy súdu o tom, že mal

žalobca dostatok času nájsť si kvalifikovaného právneho zástupcu nesprávne, s ignorovaním súčasnej
reality. Vo vymedzenom období bol vyhlásený núdzový stav, ďalej rôzne karanténne opatrenia rôznych
osôb (vrátane potenciálnych právnych zástupcov), zatvorené prevádzky a pod. Žalobca musel navyše
jeden mesiac pred pojednávaním riešiť oveľa závažnejšie problémy, nakoľko mal zhoršený zdravotný
stav a bol práceneschopný (o uvedenom bol súd v rámci konania informovaný, napriek tomu vytýčil
pojednávanie v tak krátkom čase za sebou). Namieta frekvenciu vytýčených pojednávaní v krátkom

čase za sebou (napriek dokladovanej práceneschopnosti žalobcu), ktoré žiaľ spôsobilo, že si žalobca
nevedel nájsť právneho zástupcu, ktorý by ho mohol pred súdom zastupovať. Nie je pravdou, že by
žalobca nepredložil žiaden dôkaz o aktívnej vecnej legitimácie, keď predložil kúpnu zmluvu, žalovaná
1. potvrdila vo svojich písomných podaniach prevod vlastníckeho práva a prevod práv a povinností
stavebníka. Vkladové konanie je v súčasnosti prerušené (nie zastavené) a nemožno opomenúť

ani skutočnosť, že v čase podania žaloby existovalo právoplatné rozhodnutie o vlastníckom práve
žalobcu, ktoré bolo neskôr zrušené na základe vyhovenia protestu prokurátora. Tento nedostatok mohol
byť odstránený, a to jednoducho, uplynutím lehoty v správnom konaní na odstránenie nedostatkov.
Porušenie evidenčnej povinnosti nemá vplyv na možnosť nakladania s rozostavanou stavbou ako vecou.
Predávajúca (žalovaná 1.) previedla všetky práva aj povinnosti súvisiace so stavbou na žalobcu, na

ktorého tým pádom prešla aj evidenčná povinnosť (evidencia rozostavanej stavby v KN). V odôvodnení
rozsudku sa uvádzajú ničím nepodložené domnienky, ktoré v plnom rozsahu popierame. Okresný
súd nevykonal navrhované dôkazy (geometrický plán). Pri hodnotení dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým tvrdeniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný 2. odvolanie nepodal k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje

ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobca v kontradiktórnom konaní argumentuje výlučne svojimi pocitmi, domnienkami či karanténnymi
opatreniami. Pritom taká návšteva advokáta bola (aj medializovanou) výnimkou, rovnako ako cesta
do lekárne či do potravín. Žalobca mal dostatočnú možnosť nájsť si kvalifikované právne zastúpenie
celý kalendárny rok, v lete 2021 žiadny núdzový stav a ani pandemické opatrenia de facto neplatili.

Žalobca si právne zastúpenie (presne v tomto období) vedel nájsť v prípade tzv. správnej žaloby podanej
na Krajskom súde v Trnave sp. zn. 14S/30/2021, pričom správnu žalobu podal dňa 6.5.2021, bola
spísaná zastupujúcou - AK Jakubek a partners, s.r.o. Tomáš Hertl (konateľ žalobcu) si v stavebnom
konaní č. 983/2018 vedenom stavebným úradom mesta Skalica ako splnomocnenec svojej matky,
zaobstaral právne zastúpenie vo forme ďalšej advokátskej kancelárie. Táto zasa pre zmenu zastupovala

žalovanú 1. v konaní sp. zn. 2C/253/2008 na okresnom súde, teda minimálne disponovala potrebnými
vedomosťami. Žalobca si napriek „súčasnej pandemickej situácii“ dokázal nájsť právne zastúpenie do
iného konania a to v čase, ktorý sa zhoduje s konaním sp. zn. 1C/15/2020. Je absurdné argumentovať
nemožnosťou nájsť si právne zastúpenie, keď v rovnakom čase žalobca právne zastúpenie v inom
konaní predsa len preukázateľne našiel. Z odvolania nie je zrejmé, v čom vidí žalobca vadu. Žalobca

uvádza 7 odvolacích dôvodov (s jednou výnimkou všetky, ktoré zákon pozná). Ani jeden z nich však
nie je riadne vysvetlený ani zdôvodnený. Žalobca tak podal odvolanie pretože údajne neboli splnené
procesné podmienky, hoci vôbec neuvádza, ktoré by to mali byť. Taktiež relevantne neuvádza v čom
mal okresný súd žalobcovi znemožniť uskutočňovať práva (a to ani ktoré), akú inú vadu má rozhodnutie,
ktoré dôkazy vlastne navrhoval, aké nesprávne skutkové zistenia má žalobca na mysli, v čom neobstojí

vyčerpávajúco zistený skutkový stav či v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca nie je
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Uvedené je preukázané a ani sám žalobca netvrdí opak. Bolo
by to nakoniec zarážajúce (či priamo neodborné), keďže absentuje kladné a právoplatné rozhodnutie
príslušného katastra o vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Žalobca pozabudol uviesť, že k
zrušeniu rozhodnutia katastra prišlo z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom–zároveňstranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať

úspech, keďže rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa § 387 CSP tento potvrdil.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol I. výrokom vo veci správne, ak žalobu zamietol (zriadenie
vecnéhobremenaspočívajúcevpráveprechoduaprejazdupešialebomotorovýmivozidlamido3,5tcez
parcely vymedzené v rozsahu podľa geometrického plánu vypracovaného znalcom určeným súdom /
časti parc.č. reg. C - KN parc.č. 4923/1 a parc.č. 4927 k.ú. D./ v prospech „každodobého“ vlastníka

stavby,vinohradníckydompostavenýnazákladestavebnéhopovoleniač.1220/2015zodňa08.09.2015
bez súpisného čísla nachádzajúcom sa na parcele registra C-KN parc.č. 4923/2, vedená na Okresnom
úrade Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXXXX obec D., okres Skalica, k.ú. D., druh pozemku: ostatná
plocha o výmere 83 m2), II. výrokom priznal žalovanej 1. proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, III. výrokom priznal žalovanému 2. proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane

trov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne
presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť

ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti
vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto,
ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP
in fine) nasledovné:
Vo vzťahu v odvolaní žalobcu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne

zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale
aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote
na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z
hľadiska odvolacích dôvodov označených žalobcom.

V štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej
miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalobcov). Odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho
odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených
konkrétnych námietok.

Iba citácia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), g) Civilného sporového poriadku,
bez uvedenia konkrétneho pochybenia (vady, skutočnosti) odôvodňujúcej naplnenie označeného
odvolacieho dôvodu zo strany odvolateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie je naplnením § 363

CSP a v konečnom dôsledku popiera zákonom definovaný charakter sporového konania. S ohľadom na
uvedené odvolací súd nezistil existenciu odvolacím dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), d), g), f)
Civilného sporového poriadku, ktoré by mali vplyv na správnosť záverov okresného súdu.

Žalobca namietal s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b) CSP porušenie jeho práv, keď okresný súd
pojednával v jeho neprítomnosti, napriek jeho nesúhlasu a jeho návrhu na odročenie pojednávania.

Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané.

Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

Podľa § 183 ods. 2 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať.

Ak súd zistí neprítomnosť niektorej z predvolávaných osôb, rozhodne, či sa bude pojednávanie konať
v jej neprítomnosti, teda či je, resp. nie je jej účasť nevyhnutná, a otvorí pojednávanie. Ak by rozhodol,
že pojednávanie sa nebude konať v jej neprítomnosti, odročí pojednávanie (pozri § 183 a § 184

CSP). Ak rozhodne, že jej účasť nie je nevyhnutná, uznesením rozhodne, že sa bude pojednávať v jej
neprítomnosti.Ideouznesenieovedeníkonania,ktoréjelenvyhlásené,nevyhotovujesapísomne(pozri
§ 235 CSP). Výrok takéhoto uznesenia znie napríklad: „Súd bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.“

Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku nová právna úprava odročenia pojednávania
si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k
naplneniu princípu procesnej ekonómie. Právna úprava Civilného sporového poriadku tento problém
reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie
procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179. Právo

strany, aby jej bola prejednávaná verejne a za jej prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti
strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane uplatnenie tohto práva. Odročenie pojednávania
by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom stanovených
podmienok, ktoré je navyše podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať reštriktívne. Ak je návrh

na odročenie pojednávania podaný stranou pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené
len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na
pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany
alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zákon ustanovuje strane
povinnosť oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne. Súd môže posudzovať žiadosť

strany o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť
zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti strany. Dôvodnosť žiadosti o
odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej
strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť
nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v

rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na
svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré jej neumožňujú sa na
pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj
subjektívneho(čimohlabyťprekážkapredvídaná,príp.odvrátená)pozriobdobieuznesenieNajvyššieho

súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 5 Cdo 168/2010.

Odročenie pojednávania vo väzbe na okolnosti prípadu je ponechané na úvahu súdu (môže rozhodnúť),
či túto procesnú možnosť (to je odročenie pojednávania) vo vzťahu k strane sporu využije, či nie.

Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych
okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania
žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych
skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na
pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom

pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza
tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo
19/2014, R 24/2016). Príčina, prečo sa účastník nemôže pojednávania zúčastniť a z ktorej dôvodužiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou,
závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov (sp. zn. 3Obdo 11/2009).

Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/203/2012 vyplýva: „Nemožno prehliadnuť, že dôležitý
dôvod (§ 101 ods. 2 O.s.p.) brániaci účastníkovi konania zúčastniť sa pojednávania sa musí vyznačovať
znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom
prípade dôvod uvádzaný dovolateľkou tieto znaky nespĺňa. Napokon ani údajná kolízia pojednávaní

na strane dovolateľkou zvoleného zástupcu, nie sú relevantné z dôvodu, že kolízia dvoch pojednávaní
toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej právny zástupca vedel v
dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého
dôvodu na odročenie pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v
prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti účastníka konania na
odročenie pojednávania, pretože odročiť pojednávanie môže súd len z dôležitého dôvodu. Posúdenie

opodstatnenosti„dôležitéhodôvodu“(§101ods.2O.s.p.)vkaždomkonkrétnomprípadepatrívýlučnedo
právomoci konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že i keby dovolateľka
preukázala uzatvorenie dohody o poskytovaní právnych služieb s konkrétnym subjektom poskytujúcim
takéto služby a existenciu dvoch kolidujúcich pojednávaní na strane ňou zvoleného zástupcu, nešlo by
o dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pre odročenie pojednávania.“

Otázka kolízie pojednávaní účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu ako dôležitého dôvodu
na odročenie pojednávania v zmysle 119 ods. 2 OSP (aktuálne § 183 CSP) bola už opakovane riešená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

PodľanálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS68/98uverejnenéhopodčíslom11/1999
v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, obsahom základného práva
zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť
akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka

v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie
dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti
dôležitého dôvodu (§ 119 ods. 2 OSP, aktuálne § 183 CSP pozn. odvolacieho súdu) v každom
konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. V zmysle judikátu Najvyššieho súdu
SlovenskejrepublikyuverejnenéhopodR41/2002,dôležitýmdôvodompreodročeniepojednávaniapred

súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, ak od účastníka
nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že
samotná kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom
na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 2 OSP (aktuálne § 183 CSP pozn. odvolacieho súdu). Zo
žiadnehoustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadkunevyplývapravidlo,podľaktoréhobylenvzávislosti

od predmetu konania, jeho účastníkov, dátumu vytýčenia pojednávania alebo iných skutočností malo v
prípade kolízie určité pojednávanie prednosť pred iným.

Odvolací súd má za to, že námietka žalobcu označená v odseku 19 nie je dôvodná, keď prejednaním

veci v neprítomnosti žalobcu (jeho právneho zástupcu) súd prvej inštancie neodňal strane možnosť
konať pred súdom. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval zákonom predpísaným spôsobom,
neporušilprocesnénormyanedopustilsavádkonania,ktorébymalizanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 20.10.2020, teda
ku dňu rozhodovania okresného súdu (dňa 26.10.2021) spor prebiehal viac ako rok. Zároveň dňa

21.10.2020 podal návrh voči žalovanému 2. na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp.
zn. 1C/16/2020 (o ktorom bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 1C/16/2020-29 zo dňa
4.11.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/82/2020-78 zo dňa 24.2.2021).
Dňa 30.4.2021 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného 2. (k žalobe), ktorý je v konaní
zastúpený advokátkou. Okresný súd doručil žalobcovi predvolanie na vytýčený termín pojednávania

(dňa 28.9.2021) a to dňa 22.9.2021. Dňa 27.9.2021 doručil žalobca žiadosť o ospravedlnenie na termín
pojednávania dňa 28.9.2021 z dôvodu práceneschopnosti jediného konateľa, ktorý trvá na svojej účasti
na pojednávaní (pripojil potvrdenie o dočasnej práceschopnosti Tomáša Hertla od 24.9.2021). Úpravou
zo dňa 27.9.2021 okresný súd oznámil stranám (teda aj žalobcovi) odročenie pojednávania vytýčenéhona deň 28.9.2021, keď žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti jediného
konateľa, ktorý nie je schopný zúčastniť sa pojednávania a trvá na svojej účasti na pojednávaní,
považoval za dôvodnú a zároveň uložil žalobcovi v zmysle § 183 ods. 2 CSP ustanoviť si za seba

zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať, ak je zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav bude
pretrvávať dlhodobo, stranám oznámil aj nový termín pojednávania dňa 28.10.2021. Listom zo dňa
29.9.2021 okresný súd oznámil stranám, že v ozname zo dňa 27.9.2021 bol chybne uvedený termín
pojednávania 28.10.2021, správny termín pojednávania je deň 26.10.2021. Predvolanie na termín
pojednávania 26.10.2021 bolo žalobcovi doručené dňa 13.10.2021. Dňa 26.10.2021 o 9:20 hod. (teda

v deň pojednávania) doručil právny zástupca žalobcu „oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia
a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 26.10.2021“, v ktorej požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu, že na oboznámenie sa so spisom mal krátky čas a taktiež má kolíziu pojednávania
s nariadeným pojednávaním na okresnom súde (vo veci vysporiadania BSM po rozvode manželov sp.
zn. 2C/17/2020), pripojil plnomocenstvo udelené mu žalobcom na zastupovanie v predmetnej veci dňa
26.10.2021. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 26.10.2021 (čl. 110) vyplýva, že okresný súd sa

oboznámil so žiadosťou o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu na čl. 105 a konštatoval,
že nepovažuje dôvod odročenia pojednávania na návrh zástupcu žalobcu za dôležitý dôvod s odkazom
na konkrétne skutočnosti súvisiace s prebiehajúcim konaním od r. 2020 a možnosťou doteraz zvoliť
si právneho zástupcu. Súčasne (v zápisnici) poukázal na postoj právneho zástupcu, ktorý prevzal
právne zastúpenie v deň pojednávania a mal vedomosť o tom, že na tunajšom súde sa vedie konanie,

v ktorom je vytýčené pojednávania na deň 26.10.2021. Následne okresný súd na pojednávaní dňa
26.10.2021 vyhlásil uznesenie v zmysle § 180 CSP a pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho zástupcu
(a žalovanej 1., ktorá neúčasť ospravedlnila žiadosťou na čl. 102 a súhlasila, aby sa vec prejednala bez
jej účasti) a veci po vyhlásení dokazovania za skončené, rozhodol napadnutým rozsudkom. Odvolací
súd sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu uvedenou v odseku 5 odôvodnenia napadnutého

rozsudku, že žiadosť o odročenie pojednávania (právneho zástupcu) v deň pojednávania z dôvodu
oboznámenia sa so spisom je účelová, keď právny zástupca žalobcu si mal byť vedomý toho, že ak
prevzal zastúpenie „na poslednú chvíľu“ (pozri R 4/2010) v deň pojednávania (26.10.2021) musel si
byť vedomý aj toho, že v ten istý deň sa koná pojednávanie, na ktoré musí byť pripravený, pričom
prípravu na pojednávanie nemožno zneužívať na odročovanie pojednávania a predlžovanie konania.

Tedaprevzatiezastúpenia(až)vdeňvytýčenéhopojednávania,jenazodpovednostiprávnehozástupcu,
a nemôže byť dôvodom na postup podľa § 183 CSP. Zároveň okresný súd dôvodne poukázal na postoj
žalobcu, ktorý si zvolil právneho zástupcu až v deň (druhého) pojednávania dňa 26.10.2021, pričom
ani v žiadosti o odročenie pojednávania na čl. 105, ani v z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti na
strane žalobcu odôvodňujúce dôvody (hodné osobitného zreteľa), kvôli ktorým tak žalobca nemohol

urobiť už skôr, keď predvolenie na termín pojednávania 26.10.2021, žalobca prevzal dňa 13.10.2021,
pričom sa jednalo o už druhé vytýčené pojednávanie vo veci (pojednávanie vytýčené dňa 28.9.2021
bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti jediného konateľa žalobcu, ktorý trval na svojej osobnej
účasti na pojednávaní dňa 28.9.2021). Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 20.10.2020, teda spor
už prebiehal jeden rok a žalobcovi nebránilo nič v prípade, ak sa chcel dať v konaní zastúpiť, urobiť

tak už skôr. Odvolací súd má za to, že prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka
na požadovanej úrovni ide na ujmu účastníka alebo advokáta, nie súdu (porovnaj napr. uznesenie NS
SR sp. zn. 4Cdo78/2010). Pokiaľ ide o druhý dôvod uvedený v žiadosti o odročenie pojednávania,
na strane právneho zástupcu žalobcu tzv. „kolízia pojednávaní“, t.j. predvolanie právneho zástupcu
žalobcu na pojednávanie v inej veci (vedenej na okresnom súde) na deň 26.10.2021, odvolací súd má

za to, že okresný súd dôvodne ani tento dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods. 1
CSP odôvodňujúci odročenie pojednávania, tým skôr, že právny zástupca vedomý si skutočnosti, že
na deň 26.10.2021 má už predvolenie v inej veci, prevzal právne zastúpenie žalobcu v danej, veci ako
aj skutočnosť, zistenú okresným súdom, že pojednávanie vo veci sp. zn. 2C/17/2020 (kvôli ktorému
žiadal právny zástupca odročenie pojednávania) bolo skončené o 10:05 hod., z čoho vyplýva, že právny

zástupca sa mohol zúčastniť pojednávania v predmetnej veci. Rozhodujúce pri posudzovaní žiadosti
o odročenie pojednávania (čl. 105) bolo podľa odvolacieho súdu len to, či v tomto konkrétnom prípade
s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, za ktorých žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu
(žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v konaní v rovnaký deň ako sa konalo
pojednávanie, napriek tomu, že o termíne pojednávania sa žalobca dozvedel už 13.10.2021, kedy mu

bolo podľa elektronickej doručenky, doručené predvolanie na pojednávanie) bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, aby si zvolil právneho zástupcu alebo aby aspoň vysvetlil dôvod, ktorý mu v
tom bránil, keďže len samotná kolízia dvoch pojednávaní u toho istého zástupcu v tom istom termíne,
v danej veci na tom istom okresnom súde (ani v prípade rozdielnych súdov) nie je akceptovateľnýmpredpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Advokát,
ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych
pojednávaní, má možnosť účelne využiť všetky zákonom akceptovateľné spôsoby poskytovania právnej

pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Do úvahy prichádza aj zastúpenie advokátskym koncipientom
alebo iným advokátom podľa § 16 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd
k záveru, že okresný súd procesne nepochybil, keď žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania nariadeného na okresnom súde dňa 26.10.2021 nezohľadnil. Žalobcom splnomocnený

advokát v deň prevzatia zastúpenia nemohol byť oboznámený s vecou. Od žalobcu teda bolo možné
spravodlivo očakávať, aby si zvolil takého zástupcu, ktorý by mu reálne v deň, keď to potreboval
(26.10.2021) aj právnu službu poskytol. Okresný súd podľa odvolacieho súdu postupoval správne, ak
zvolenie si zástupcu dňa 26.10.2021 (v deň pojednávania) v súlade s rozhodnutím R 24/2016, ani
kolíziu pojednávaní právneho zástupcu nevyhodnotil ako dôležitý dôvod, pre ktorý by mal pojednávanie
odročiť, preto dôvodne postupoval podľa § 180 CSP. Pričom uvedený postup je v súlade aj s konkrétnymi

okolnosťami, na ktoré okresný súd poukázal, že jediný spoločník a konateľ žalobcu je synom žalovanej
1., ktorá bola žalobkyňou v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. 2C/253/2008 od roku 2008,
týkajúcehosaobdobnéhopredmetukonania,trvajúcehodoroku2020aevidentnemalvedomosťotomto
spore, keď žalovanú 1. zastupoval v stavebnom konaní Mesta Skalica - Stavebný úrad pod č.983/2018
týkajúceho sa stavby, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 1.,

bol účastníkom stavebného konania pri rozhodovaní o nevydaní kolaudačného rozhodnutia na stavbu
vinohradnícky dom, ku ktorému sa domáha zriadenia práva vecného bremena. Žalobca nerozporoval
ani tvrdenie žalovaného 2. vo vyjadrení k odvolaniu, že napriek „súčasnej pandemickej situácii“ si
žalobca dokázal nájsť právne zastúpenie do iného konania, a to v čase, ktorý sa zhoduje s konaním
sp. zn. 1C/15/2020, ako aj v prípade tzv. správnej žaloby podanej na Krajskom súde v Trnave sp.

zn. 14S/30/2021 (žaloba podaná dňa 6.5.2021, spísaná zastupujúcou - AK Jakubek a partners, s.r.o.).
Zároveň odvolací súd poukazu na to, že okresný súd tak ako ktorýkoľvek iný všeobecný súd je v konaní
povinný postupovať s prihliadnutím na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania (článok 17 CSP), podľa
ktorej aj postupoval, preto ani námietka žalobcu k frekvencii vytýčených pojednávaní v krátkom čase za
sebou neobstojí, keď je vecou zákonného sudcu za splnenia zákonných procesných ustanovení, kedy,

a ktorú vec bude pojednávať. S ohľadom na uvedené ani poukaz v odvolaní na vyhlásenie núdzové
stavu, rôznych karanténnych opatrení rôznych osôb (bez bližšej konkretizácie), nemá vplyv na záver
otom,žežalobcamalpočassúdnehokonaniadostatokčasunájsťsikvalifikovanéhoprávnehozástupcu,
tým skôr, že ani v žiadosti o odročenie pojednávania (čl. 105) právny zástupca žalobcu neuvádza (ani
nepreukazuje) žiadne skutočnosti na strane žalobcu, ktoré by mu bránili v možnosti zvoliť si právneho

zástupcu (zdravotné a pod.), ktorý by mu v deň pojednávania poskytol právnu službu spočívajúcu
v zastúpení na pojednávaní dňa 26.10.2021.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vec bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, ods. 2 zmluvou

môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším
osobám, ods. 3 ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol do tohto ustanovenia doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje
zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecnéhobremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku
komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.

Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj článkom I.
Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z oboch
dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe

zákona (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/154/2010). Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy „Každý môže konať,
čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Uvedená
ústavná zásada vyjadruje zmluvnú voľnosť občianskoprávnych vzťahov, ktorá môže byť obmedzená
iba zákonom. To plne platí aj pri výkone vlastníckych práv. Obmedzenie vlastníckych práv predstavuje
aj vecné bremeno. Uvedená zmluvná voľnosť výkonu vlastníckych práv však nebráni tomu, aby sám
vlastník svoje práva vo vzťahu k tretím osobám zmluvne obmedzil. Vlastníkovi veci okrem zákonnej

právnej úpravy nebráni nič v zriadení zmluvného vecného bremena.

Zákon umožňuje vznik vecného bremena rozhodnutím príslušného orgánu (súdu, alebo príslušného
orgánu štátnej správy). Vecné bremeno vzniká právoplatnosťou rozhodnutia súdu o jeho zriadení, a to

bez zreteľa na to, kedy bude zapísané v katastri nehnuteľností.

Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv
s možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí

pozemok. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je treba rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo
prejazdu,akjetopreriadnevyužitienehnuteľnostipotrebné.Súdpovinnosťzriadiťvecnébremenonemá
ibavtedy,akjehozriadenie(prinaplneníostatnýchpredpokladov),bymalozanásledoktakéobmedzenie
vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby
a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Pri úvahe súdu o tom, či zriadi (nezriadi) vecné bremeno, musí súd zobrať do
úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv.

Aktívne legitimovanou osobou na zriadenie tohto vecného bremena je vlastník stavby. Predpokladom

pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúce v potrebe
zabezpečiť prístup k stavbe však je, že: a) vlastník stavby nemá prístup k stavbe a b) prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Za priľahlý pozemok je treba považovať pozemok, ktorý bezprostredne susedí ale aj pozemok, ktorý
bezprostredne nesusedí s pozemkom (stavbou), ale je nevyhnutý pre zriadenie práva cesty. Zákon
nedáva možnosť zriadiť vecné bremeno „právo cesty“ k pozemku, ale len k stavbe. Predpokladom
pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe, si nemôže
tento prístup zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je treba rozumieť možnosť

zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.
Na druhej strane, nie je možné vylúčiť zriadenie vecného bremena ani vtedy, ak by vlastník stavby
mohol síce zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie takéhoto prístupu by bolo
v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho pozemku, alebo jemu patriace susediace
pozemky nemôže užívať z iného dôvodu pre ktorý nemôže byť prístup k jeho stavbe realizovaný. Pre

možnosť zabezpečenia práva cesty je potrebné skúmať, či vlastník stavby urobil pred podaním žaloby
na súd potrebné kroky pre zistenie možnosti zabezpečenia práva cesty inak, napr. či požiadal vlastníka
susediaceho pozemku o uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena. Uvedené však nemožno od
vlastníka požadovať vtedy, ak je zo správania (už existujúcich vzájomných susedských vzťahov) zrejmá
bezvýslednosť takejto iniciatívy.

Žalobca nesúhlasil so záverom, že nepredložil žiaden dôkaz o aktívnej vecnej legitimácie, keď predložil
kúpnu zmluvu, žalovaná 1. potvrdila vo svojich písomných podaniach prevod vlastníckeho práva aprevod práv a povinností stavebníka. Namietal aj, že vkladové konanie je v súčasnosti prerušené (nie
zastavené) a nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v čase podania žaloby existovalo právoplatné
rozhodnutie o vlastníckom práve žalobcu, ktoré bolo neskôr zrušené na základe vyhovenia protestu

prokurátora. Tento nedostatok mohol byť odstránený, a to jednoducho, uplynutím lehoty v správnom
konaní na odstránenie nedostatkov.

V súvislosti s námietkou označenou v odseku 37, s ktorou sa odvolací súd nestotožnil, odvolací

súd poukazuje na odsek 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku s ktorým sa stotožnil, v ktorom
okresný súd uzavrel, že žalobca skutkové tvrdenie o vlastníctve nehnuteľnosti ako rozostavanej stavby
(vinohradnícky dom) nepreukázal žiadnym dôkazom a teda neuniesol dôkazné bremeno, preto z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácia v spore, žalobu zamietol. Okresný súd poukázal na to, že zo
žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, že by bola rozostavaná stavba predmetom zápisu do katastra
nehnuteľností, pričom odkázal na § 119 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého (aj) rozostavaná stavba

- vinohradnícky dom je pevne spojená so zemou základom a preto spĺňa charakteristiku nehnuteľnosti,
keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy bola predmetom
prevodu vlastníckeho práva okrem pozemku parcely č. 4923/2 aj rozostavaná stavba - vinohradnícky
dom postavený na základe stavebného povolenia Mesta Skalica zo dňa 8.9.2015 č.s. 1220/2015,
ktorého stavebníkom je predávajúca - žalovaná 1., že podľa výpisu z LV č. XXXXX pre obec a k.ú.

D. žalobca bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti parcela č. 4923/2 vo výmere 83 m2 - ostatná
plocha v podiele 1/1, pričom vlastníctvo k vinohradníckemu domčeku nebolo na žalobcu zapísané.
Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil, keď vlastnícke právo k stavbe, ktorá podlieha zápisu
do katastra nehnuteľností, možno v prípade jej prevodu kúpnou zmluvou nadobudnúť len vkladom do
katastra nehnuteľností (§ 28 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností), a to bez ohľadu na okolnosť,

či stavba v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy bola evidovaná v katastri nehnuteľností. Odvolací súd
poukazuje na to, že ku dňu podania žaloby síce existoval zápis vlastníckeho práva svedčiaci v prospech
žalobcu, ktorý sa však týkal výlučne vlastníctva pozemku (nie vinohradníckeho domčeka), konkrétne išlo
o rozhodnutie Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor číslo vkladu: V 2318/2020 zo dňa 14.10.2020,
ktoré však bolo následne rozhodnutím Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor V-2318/20-2 zo dňa

19.8.2021 zrušené (vyhovením protestu prokurátora). Argument žalobcu, že nedostatok kvôli ktorému,
bolo vkladové konanie prerušené (nie zastavené), mohol byť odstránený, jednoducho uplynutím v
správnom konaní na odstránenie nedostatkov, neobstojí, keďže žalobca v tomto smere nevyvinul žiadnu
procesnú aktivitu.

Nad rámec uvedeného v odseku 38 odvolací súd poukazuje na to, že už len nesplnenie jednej
z podmienok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vylučuje vyhovenie žalobe, a preto
bolo irelevantné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami potrebnými pre zriadenie vecného bremena. Súd
prvej inštancie zároveň však v odseku 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že žalobca

nepreukázal, že pozemok vo vlastníctve žalovaného 2. (parcela č. 4927) je priľahlým pozemkom,
cez ktorý mu má byť zabezpečený prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Zároveň konštatoval, že
vlastníčkou priľahlého pozemku, cez ktorý má možnosť dostať sa z verejnej komunikácie k stavbe
je žalovaná 1. (matka žalobcu), podľa vyjadrenia ktorej medzi žalobcom a ňou nie sú nezhody a
súhlasí s prechodom a prejazdom aj cez časť jej pozemku. Vecné bremeno potom medzi stranami

sporu možno dohodnúť písomnou zmluvou a teda žaloba voči žalovanej 1. nie je dôvodná, s čím sa
odvolací súd stotožnil. Pričom uvedené nenapadol ani žalobca odvolacou argumentáciou. Ďalej okresný
súd v odseku 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku okrem iného uzavrel, že priľahlým pozemkom
k rozostavanej stavbe bez s.č., (o ktorej žalobca tvrdil, že je v jeho vlastníctve) je parcela č. 4923/1
vo vlastníctve žalovanej 1., a že žalobca v skutkových tvrdeniach uviedol len všeobecne, že pozemok

žalovanej 1. je príliš úzky a preto je potrebné čiastočne prechádzať aj cez pozemok žalovaného 2.,
pričom bližšie skutkové tvrdenia k navrhovanému petitu žaloby neuviedol a ani nenavrhol vykonať
dokazovanie na ich preukázanie, čo v odvolaní žalobca nenapadol odvolacou argumentáciou. Odvolací
súdpoukazujenato,žeokresnýsúddôvodnevodseku27uvádzazávery,ktorévyplynulivkonanívoveci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 2C/253/2008 (rozsudok okresného súdu č. k. 2C/253/2008-542

zo dňa 2.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/75/2019-625 zo dňa
23.11.2019, právoplatné dňa 14.11.2019), a ktoré odôvodňujú zamietnutie žaloby voči žalovanému 2.
Žalobca odvolaním nenapadol ani záver okresného súdu, že postavením plotu medzi nehnuteľnosťami
pozemkami strán sporu odpadá možnosť na zriadenie práva vecného bremena spôsobom uvedenýmv žalobe, keď výsluchom žalovaného 2. mal preukázané, že žalovaný 2. zrealizoval povolenú stavbu
oplotenia medzi pozemkami strán sporu pozdĺž celej hranice medzi parcelou č. 4927 a parcelami č.
4923/1, č. 4923/2, a teda odvolací súd nemal dôvod so záverom okresného súdu nesúhlasiť. Žalobca

nenapadol odvolaním ani záver okresného súdu, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že kúpil pozemok
so stavbou s vedomím, že cesty sú obecným majetkom a že má zabezpečený prístup k stavbe, ako aj
záver o vedomej kúpe stavby (žalobcom) bez prístupovej cesty.

S ohľadom na vyššie uvedené v odsekoch 38 a 39 má odvolací súd za to, že okresný súd postupoval
správne ak žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania naplnenia hmotnoprávnych predpokladov v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pričom vec aj správne právne posúdil.

Žalobcavodvolanínamietalnevykonaniedôkazu(geometrickýplán)okresnýmsúdom,sčímsaodvolací
súd na základe nižšie uvedeného nestotožnil.

Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 182 veta druhá CSP, ak po vyjadrení strán sú nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy,
uznesením vyhlási dokazovania za skončené.

Z obsahu spisu (žaloba na čl. 1) vyplýva, že žalobca v žalobe navrhol zabezpečiť okresným súdom
dôkaz – geometrický plán, ktorý by presne určil hranice pozemkov žalovanej 1. a žalovaného 2., cez
ktorý je žalobca oprávnený využiť právo cesty.

V tejto súvislosti ešte odvolací súd uvádza, že súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany
sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. V danej veci dôkazná povinnosť preukázania

existencie predpokladov pre zriadenie vecného bremena (podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonník)
stíha žalobcu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy

má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a
teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana
sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného
postupujevosvojneprospech.Procesnánečinnosťstranyvtomtosmeremá(preňu)negatívnedôsledky
pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre

neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Ďalej, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je
viazanýnávrhmistránsporuanemápovinnosťvšetkynavrhnutédôkazyvykonať.Nevykonanievšetkých

navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom,
pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu
sa neviaže na návrhy strán sporu (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/153/2011). Ďalej odvolací
súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že
dokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebiehavoviacerýchfázach;odnavrhnutiadôkazucezjeho

zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na
vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sazisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

V konaní o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je prípadné
polohové vymedzenie zriaďovaného vecného bremena vecou právneho posúdenia súdu, ktorý na
základe relevantných skutkových zistení zriadi a vymedzí vecné bremeno tak, aby boli naplnené kritéria
uvedeného ustanovenia. V súvislosti s vymedzením rozsahu vecného bremena, odvolací poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2009 zo dňa 30.06.2010, v ktorom dovolací súd
uviedol, že „ak sa vecné bremeno zriaďované „in rem“ má na základe prejavov vôle účastníkov zmluvy
týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí
byť táto časť nehnuteľnosti v zmluve vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného
bremena, a to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, ale aj medzi
všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností - bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti

vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (porovnaj R
50/1985). V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola v právnom úkone o vecnom
bremenedôslednelokalizovaná,identifikovanáaindividualizovaná.Požadovanýstupeňurčitostiprejavu
vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne,
pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených.

Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena
vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu.“ Vzhľadom
na uvedené je v prípade zriadenia vecného bremena práva cesty potrebné vymedziť presne trasu
prechodu a prejazdu geometrickým plánom, ktorý určí, ktorá časť konkrétneho pozemku je zaťažená
vecným bremenom, a ktorú časť teda možno z titulu vecného bremena používať na prechod a prejazd.

Geometrický plán je v prípade zriadenia vecného bremena súčasťou rozsudku. Avšak uvedené platí iba
v prípade splnenie predpokladov v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré však v danej
veci neboli naplnené, keďže súd prvej inštancie návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol, teda potreba
nariadenia znaleckého dokazovania (vyhotovenie geometrického plánu) v danej veci nevznikla, bez
ohľadu na to, že žalobca v žalobe takýto dôkaz (resp. zabezpečenie takéhoto dôkazu) navrhol. Súd prvej

inštancie, teda nepochybil ak nezabezpečil dôkaz (geometrický plán) a na pojednávaní dňa 26.10.2021,
vyhlásil dokazovanie za skončené.

Námietku žalobcu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádzajú ničím nepodložené domnienky,

ktoré žalobca v plnom rozsahu popiera, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže žalobca vôbec
neuviedol a nekonkretizoval konkrétne domnienky uvedené v odôvodení, s ktorými nesúhlasí, čím
odvolaciemu súdu znemožnil sa zaoberať týmto argumentom.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd riadiaci sa uvedenými úvahami a osvojujúci si aj
dôvody súdu prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdil I. výrok aj II. výrok (o náhrade trov konania nenapadnutý osobitnou odvolacou

argumentáciou).Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému 2. priznal proti

žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala
plný úspech vo veci (žalovaný 2.), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej 1. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná 1. v odvolacom konaní pasívna, náhradu
trov konania neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
žalovanémužiadnetrovyvkonanínevznikli,bybolozjavnenielennerozumné,aleivrozporesozásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanej 1. nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).