Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 10, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204155
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814204155.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: D. E., F.. XX.XX.XXXX, H. J. XX, XXX XX T., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7,
811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, 811
01 Bratislava, o zaplatenie 365,57 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 94,85 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 31,09 eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 22,21 eur od 18. 06.
2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 20,33 eur od 18. 07. 2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy
21,22 eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vo výške 62,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 365,57 eur
s príslušenstvom. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom,
a.s., ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky
voči odporcovi pod referenčným číslom 1206414401. Odporca ako záujemca uzavrel s predchodcom
navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu o pripojení (ďalej len „zmluva“),
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom
navrhovateľa (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) odporcovi (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7
ZEK). Na základe predmetnej zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa od účinnosti zmluvy
odporcovi služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil odporcovi uskutočňovať a prijímať hlasové
hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite
v prevádzkovom stave, poskytoval odporcovi servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a
Všeobecných podmienok. Odporca sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a to
najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť
za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb.
Právny predchodca navrhovateľa riadne a poskytoval odporcovi vyššie uvedené služby a ich cenu
vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho cenníka jednotlivými faktúrami. Odporca nesplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb navrhovateľovi nezaplatil, resp. nezaplatil

ich pomernú časť, čím porušil povinnosti jemu vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými
podmienkami. Dlh odporcu voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností
predstavoval celkovú neuhradenú sumu v čase postúpenia pohľadávky v sume 365,57 eur.

Odporca sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania len v časti zmluvnej pokuty. Zároveň uviedol, že
tento uplatnený nárok namieta a žiadal návrh v tejto časti zamietnuť.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu súd uznesením č. k. 8C/45/2014-35 zo dňa 03.11.2014
konanie v časti o zaplatenie sumy 270,72 eur s úrokom z omeškania zastavil. Uvedená suma
predstavovala nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty.

S poukazom na uvedené predmetom konania zostala suma 94,85 eur s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o
pripojení, faktúrami č. 7726953874, č. 1727969148, č. 8728974544, č. 7729978100, č. 5730981391,
písomnými vyjadreniami navrhovateľa, písomnými vyjadreniami vedľajšieho účastníka, zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 registrovanou pod SprO/758/2013, a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava a odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ uzatvorili dňa
12.04.2011 Zmluvu o pripojení č. 9904181650, predmetom ktorej bolo poskytnutie internetu VRI Solo-
vysokorýchlostný internet Solo.

Faktúrou č. 7726953874 zo dňa 03.05.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi za
Internet a ostatné služby sumu 31,09 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.05.2011.

Faktúrou č. 1727969148 zo dňa 03.06.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi za
Internet a ostatné služby sumu 22,21 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.06.2011.

Faktúrou č. 8728974544 zo dňa 03.07.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi za
Internet a ostatné služby sumu 20,33 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.07.2011.

Faktúrou č. 7729978100 zo dňa 03.08.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi za
Internet a ostatné služby sumu 21,22 eur. Splatnosť faktúry bola do 17.08.2011.

Faktúrou č. 5730981391 zo dňa 03.09.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi
Pokutu DSL Ethernet modem, pokutu za Magio internet solo a ostatné, pokutu v sume spolu 270,72 eur.
Splatnosť faktúry bola do 17.09.2011.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.10.2014 uviedol, že ustanovenia o zmluvnej
pokute uplatňovanej navrhovateľom tomto konaní je identické zmluvné ustanovenie, ktoré bolo už súdmi
vyhlásené za neplatné, a preto nemožno priznať navrhovateľovi plnenie z takéhoto dojednania. Faktúrou
č. 5730981391 si navrhovateľ uplatnil nárok na zmluvné pokuty spolu vo výške 270 eur. Zmluvné strany si
môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu
požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne
na ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská
doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (Nález Ústavného
súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn. I. ÚS 3512/2011). V tomto konaní navrhovateľ nepreukázal, že by
dojednanie o zmluvnej pokute Magio Sat pokuta bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj
podpis. Navrhovateľ si vo vyššie uvedenej faktúre uplatnil aj ďalšie zmluvné pokuty, a to pokutu za
Magio box, Pokutu za diaľkový ovládač, Pokutu za kartu a Pokutu za ostatné príslušenstvo, uplatňované
na základe zmluvy o nájme koncového zariadenia resp. zmlúv o pripojení. Uvedené zmluvné pokuty
boli dohodnuté pre prípad nevrátenia, straty, alebo odcudzenia jednotlivých zariadení. Navrhovateľ však
nepreukázal, že predmetné zariadenia sa nenachádzajú v domácnosti odporcu, že sú odcudzené alebo
stratené a nepreukázal ani to, či tieto zariadenia akýmkoľvek spôsobom od odporcu žiadal vydať naspäť.

Na základe uvedeného, preto nie je zrejmé, z akých dôvodov si navrhovateľ uplatňuje proti odprocovi
uvedené zmluvné pokuty. Máme za to, že jednotlivé zmluvné pokuty sú nedôvodné, nakoľko neboli
splnené predpoklady, za ktorých by navrhovateľovi vznikol nárok na jednotlivé zmluvné pokuty. K povahe
zmluvných pokút uplatnených navrhovateľom v tomto konaní uviedol, že:
- dojednanie o zmluvnej pokute Magio Sat pokuta umožňuje navrhovateľovi žiadať túto pokutu aj za
porušenie zmluvy spočívajúce v nezaplatení faktúry na akúkoľvek nízku sumu. Z toho vyplýva, že
dojednaná výška zmluvnej pokuty v pomere k nezaplateným mesačným poplatkom za poskytnuté služby
je zjavne neprimeraná. Máme za to, že takto dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute je neurčité a
nejasné.
- Neobstojí argument navrhovateľa o poskytnutí zľavneného telekomunikačného zariadenia, resp.
zvýhodnených mesačných služieb, pretože toto považujeme za prejav jeho marketingovej a obchodnej
stratégie na relevantnom trhu, pričom je nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol
dodávateľ nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie zamerané výhradne na účel získania
klientov. Z rovnakých dôvodov neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa o preventívnej funkcii dojednanej
zmluvnej pokuty a prijateľnosť výšky zmluvnej pokuty.
- Dojednané zmluvné pokuty zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok,
ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
- Je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj v prípade platného dojednania zmluvnej pokuty, by ju bolo
potrebné považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým aj zároveň neplatné pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 odsek 1 OZ.
- V prípade dojednania zmluvnej pokuty za nedodržania doby viazanosti, je potrebné poukázať na to, že
ju je možné uplatniť pri zániku zmluvy o pripojení. Navrhovateľ však nepreukázal akým spôsobom došlo
k zániku zmluvy o pripojení a či vôbec bola zo strany navrhovateľa zmluva o pripojení ukončená.

Pohľadávka voči odporcovi bola na navrhovateľa postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.06.2013, registrovanej aj na tunajšom súde pod SprO/758/2013, čím je preukázaná legitimácia
navrhovateľa v tomto konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená
odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi vyššie
uvedené faktúry.

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný navrhovateľom
bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca v zmysle uzavretej zmluvy a s poukazom
na citované zákonné ustanovenia nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení a to nesplnil
svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, ktoré mu pôvodný veriteľ poskytol
a fakturoval jednotlivými faktúrami.

Odporca neuhradil faktúry za služby a internet, ktoré mu právny predchodca navrhovateľa poskytol za
obdobie od s - pravidelné poplatky za hlasové a nehlasové služby a nájomné v celkovej výške 94,85 eur.

Súd vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal svojho nároku na zaplatenie sumy
94,85 eur za poskytnuté služby a nájomné na základe navrhovateľom predložených faktúr, konkrétne
č. 7726953874, č. 1727969148, č. 8728974544, č. 7729978100 o ktorých nemal žiadne pochybnosti.
Dokazovaním bolo preukázané, odporca cenu poskytovaných služieb právnemu predchodcovi
navrhovateľa neuhrádzal. Súd preto považoval nárok navrhovateľa na sumu 94,85 eur, tak ako to je
vyššie uvedené za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel (v časti ktorá ostala predmetom konania
po čiastočnom späťvzatí navrhovateľa).

Odporcu v zmysle zákonných ustanovení súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 31,09 eur od 18.08.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.
7726953874) až do dňa zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 22,21 eur od 18.06.2011 (dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 1727969148) až do dňa zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo
sumy 20,33 eur od 18.07.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 8728974544) do zaplatenia,
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 21,22 eur od 18. 08. 2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.
7729978100) do zaplatenia. K jednotlivým dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 1,25 % resp. 1,50 % p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
v znení účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 9,25 % resp. 9,50 % ročne.
V časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 270,72 eur ako zmluvnej pokuty zobral navrhovateľ svoj
návrh späť a preto sa súd týmto nárokom navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nezaoberal. V
tejto časti vrátane úrokov z omeškania bolo konanie zastavené.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov , odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Navrhovateľ počas konania zobral svoj návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 270,72 eur spolu s úrokmi
z omeškania späť. Súdu neuviedol, na základe akej skutočnosti zobral svoj návrh späť v tejto časti (napr.
zaplatenie predmetnej sumy odporcom) a preto súd je toho názoru, že navrhovateľ v tejto časti procesne
zavinil zastavenie konania a táto časť bude považovaná za neúspech navrhovateľa.
Súd návrhu navrhovateľa v sume 94,85 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 31,09
eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 22,21 eur od 18. 06. 2011 do zaplatenia, 9,5
% ročne zo sumy 20,33 eur od 18. 07. 2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 21,22 eur od 18. 08.
2011 do zaplatenia vyhovel.
V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu (po zarátaní časti ohľadom zmluvnej
pokuty) navrhovateľ úspech vo výške 26% (94,85/365,57 x 100 = 25,95) a neúspech vo výške 74 %
(100-26 = 74 %). Navrhovateľ preto nemá právo na náhradu trov konania.
Úspešnejšiemu odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 48 % (po odrátaní jeho
neúspechu od jeho úspechu). Keďže odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy
konania nepriznal.

Vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcu, súd vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p,
keďže vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do súdneho konania len v časti zmluvnej pokuty, v
ktorej bol úspešný v celom rozsahu.

Navrhovateľom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 94,85 eur a
zmluvnej pokuty vo výške 270,72 eur. Uplatnené nároky sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie
vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 270,72 eur
je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania v zmysle §
146 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý účastník zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V rámci náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 118,98 eur podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena v sume 46,48 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky a to za
nasledovné úkony (základ pre určenie odmeny je 270,72 eur, odmena za jeden úkon je 23,24 eur):
- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................................. 23,24 eur
- vyjadrenie vo veci samej 17.10.2014 ........................................................................ 23,24 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 16,08 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), rok 2014
- 8,04 eur. x 2.
Spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu tak predstavujú sumu 62,56
eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.