Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210204657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1210204657.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr.
Ľubici Břouškovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151
866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave, Špitálska č. 14,
812 28 Bratislava, proti povinnému: X. S., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX K., štátny

občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,19 Eur s príslušenstvom pozostávajúcim z
trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, so sídlom
exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava, ustanovený náhradník odvolaného súdneho
exekútora JUDr. Pavla Halása, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
č.k. 56Er/301/2010-28 zo dňa 11.11.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti I. a III. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k.

56Er/301/2010-28 zo dňa 11.11.2019 o d m i e t a a II. výrok tohto uznesenia p o t v r d z u j e .
II. Povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
I. výrokom, podľa § 57 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež: „EP“) v spojení s § 167f

ods. 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej tiež: „ZoKR“), zastavil exekúciu
po tom, ako bol na povinného uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 8OdK/319/2018 dňa
10.09.2018 vyhlásený konkurz a zároveň mu bol poskytnutý benefit oddlženia.
II. výrokom účastníkom exekučného konania právo na náhradu trov konania nepriznal, odvolávajúc sa
na ustanovenie § 256 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“).
III. výrokom rozhodol podľa § 203 ods. 1 EP, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie vo výške 66,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Výšku trov exekúcie
určil s poukazom na §§ 14, 15, 22 a 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že rozhodnutie exekučného
súdu o zastavení exekúcie odôvodnené vyhlásením konkurzu na majetok povinného je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 08.02.2010 sa

Krajské riaditeľstvo PZ SR, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, ako oprávnený
domáhal vymoženia pohľadávky vzniknutej voči povinnému neuhradením pokuty vo výške 33,19 Eur
uloženejmudňa31.03.2008,blokomnapokutunezaplatenúnamiesteevid.č.AA1059415.Odvolávajúc
sa na § 9b zákona NR SR č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, poukázal na to, že súdny exekútor ako verejný činiteľ mal sám zistiť, že oprávneným
vymáhaná pohľadávka, keďže nepresiahla sumu 35,- Eur dňom 01.01.2015 zanikla, nakoľko šlo o

pohľadávku zrušenej rozpočtovej organizácie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ktorá neprešla
na Ministerstvo vnútra SR.2.1. Zánikompohľadávky,dňom01.01.2015,podľaodvolateľa,malexekučnýsúdrozhodnúťozastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP bez ohľadu na to, či by súdny exekútor takýmto podnetom
inicioval zastavenie exekúcie už pred tým, ako Okresný súd Bratislava I. vyhlásil konkurz na majetok

povinnéhoatohtooddlžil.Žiadalvrámcitejtoodvolacejargumentácienapadnutéuznesenieexekučného
súdu ako nesprávne zrušiť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a túto zastaviť. Žiadal rozhodnúť o
nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP,

bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie a proti výroku o trovách exekúcie je potrebné odmietnuť
a rozhodnutie o trovách konania potvrdiť.
5. Odvolací súd konštatuje, že napriek odvolacieho petitu, ktorým oprávnený žiadal zrušiť napadnuté
uznesenie exekučného súdu, tomuto rozhodnutiu nevyčítal nesprávnosť výroku o zastavení exekúcie,
ale nesprávnosť použitého dôvodu zastavenia exekúcie. Odvolateľ vo svojom odvolaní konštatoval

súčasne existenciu iného dôvodu pre zastavenie exekúcie (zánik pohľadávky), teda ďalšiu, síce skoršiu,
ale reálnu prekážku pre pokračovanie v exekúcii.
6. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Podľa § 357 písm. m) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.
Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 243b ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 299/2013 Z.z. (ďalej len „EP“),
exekučnékonaniazačatépred1.novembrom2013sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.októbra
2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.

novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 EP (účinného do 30.10.2013), proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa
§ 57 je odvolanie prípustné.
7. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté 08.02.2010, v ktorom bolo odvolaním napadnuté

uznesenie vydané dňa 11.11.2019 a odvolanie podal oprávnený podaním na poštovú prepravu dňa
28.11.2019, teda rozhodnutie napadnuté odvolaním je rozhodnutím vydaným po účinnosti novely
Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z., ale tiež za existencie Civilného sporového
poriadku.
8. K odvolaniu, ako riadnemu opravnému prostriedku je potrebné uviesť, že toto v sebe kumuluje nielen

objektívnu stránku, ale aj stránku subjektívnu. Stránka objektívna je vymedzená ustanovením § 355
ods. 2 v spojení s § 357 CSP a tiež § 9a ods. 1 EP, určujúcim podmienky prípustnosti odvolania,
kedy zohľadňuje iba vecný aspekt tohto opravného prostriedku t.j., či smeruje proti rozhodnutiu
vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka
prípustnosti odvolania naopak zohľadňuje jeho osobný aspekt t.j., či je u konkrétneho odvolateľa daný

dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Taký dôvod spočíva v ujme dopadajúcej na pomery
odvolateľa, ktorá by spočívala v negatívnom dopade na jeho procesné práva rozhodnutím súdu prvej
inštancie.8.1. Vo všeobecnosti posúdeniu subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdenie jeho
objektívnej prípustnosti a v danom prípade odvolanie smeruje voči dôvodom zastavenia exekúcie,
kde z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že exekučný súd nesprávne použil dôvod zastavenia

exekúcie - § 57 ods. 2 EP vo vzťahu k § 167f ods. 2 ZoKR, nakoľko v priebehu exekúcie zanikla
účinnosť exekučného titulu, čo oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, teda dôvodom
obsiahnutým v § 57 ods. 1 písm. b) EP.
8.2. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené, zastavením exekúcie nie je oprávnenému
spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach, tento sám poukazuje na prekážku pre ďalší

priebeh exekúcie a preto, vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru,
že podanie odvolania proti dôvodom zastavenia exekúcie je potrebné odmietnuť ako neprípustné.
9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie, podľa § 57 EP (ide
o tento prípad), Exekučný poriadok pôvodne predpokladal, pred jeho novelou vykonanou zákonom č
299/2013 Z.z., v ustanovení § 58 ods. 6 prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa, ale spomínanou
novelou Exekučného poriadku zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia následne platila všeobecná

neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní predpokladaná pôvodne v § 202 ods. 2 zákon NZ ČSR č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP“).
9.1. Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2) nedáva účastníkovi konania/strane sporu oprávnenie na
podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, na rozdiel od režimu Občianskeho súdneho
poriadku odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu

je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu
ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne, alebo
konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods.
2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá EP, atď.).
9.2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania však bolo vydané za účinnosti novej

procesnej úpravy - Civilného sporového poriadku a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku,
vykonanej zákonom NR SR č. 125/2016 Z.z., o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len: „zákon č. 125/2016 Z.z.“).
9.2.1. Napriek tomu, že v danej veci ide o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia

účinnosti CSP a zákonom č. 125/2016 Z.z., neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné
ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je preto potrebné podľa
všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej
aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa

začaliprednovelizáciou(tomuostatnezodpovedá§470ods.1CSP,podľaktoréhotentozákonplatíajna
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z uvedeného potom plynie, že od 01.07.2016
je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP,
ak to povaha veci nevylučuje. Uvedené znamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len
na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne.

9.3. Trovy konania účastníkov exekučného konania komplexne upravené v Exekučnom poriadku nie
sú a tak na rozhodovanie o nich sa primerane musia použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku,
včítane ustanovenia § 357 písm. m), ktorý odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania, pripúšťa.
9.4. Vychádzajúc z výsledku exekučného konania, ktoré je možno označiť za procesný úspech

povinného (a naopak neúspech oprávneného), ale i skutočnosť, že povinný si náhradu trov konania
neuplatnil, sa odvolací súd stotožnil so záverom exekučného súdu o nepriznaní práva na náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov a toto rozhodnutie hodnotí ako nevybočujúce z judikačnou praxou
ustálených záverov.
10. Na rozdiel od predchádzajúcich hodnotení, trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami

konania účastníkov exekučného konania, nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných
subjektov zúčastnených na tomto type konania.
10.1. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora (§ 200 ods. 1) a sú
identifikovanéakoodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasuprivykonaní
exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196). Výšku trov exekúcie
upravuje samostatná vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, ktorý postup delí na
rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (§ 201, § 202) a súdom pri zastaveníexekúcie (§ 203). Rovnako určuje ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie, v tom ktorom
štádiukonania,platí.Upravujetiežschémuvýrokurozhodnutiaotrováchexekúcieprizastaveníexekúcie
(§ 200 ods. 5). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto smere niet priestoru

pre použitie CSP
10.2. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené len fragmentárne.
Ustanovenie § 200 ods. 1 EP predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré
mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Z

uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť
ustanovenie § 251 CSP, ktorý identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Rovnako
Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a
z toho dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia
CSP.

10.3. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné na rozhodnutie
o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP a odvolanie proti týmto trovám je
potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade
s § 355 ods. 1 CSP).

10.4. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (novelou vykonanou
zákonom č 299/2013 Z.z.), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách
exekúcie, ktoré z procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016, vylúčil, bol by tak urobil spôsobom, ktorý
by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku
vykonanej novelou pod č. 2/2017 Z.z., odvolanie proti trovám exekúcie rovnako nepripúšťa.

10.5. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355 ods.
2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie proti trovám exekúcie v zmysle §

386 písm. c) CSP odmietnuť.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní povinnému, ako úspešnému účastníkovi
konania, žiadne trovy nevznikli a tento si ich náhradu ani neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).