Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/218/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312217191
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1312217191.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu: X.. U. J., Q. XX, J. R.
K., zastúpeného JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, D. Dlabača 2, Žilina, proti žalovanému: YIT
Slovakia a.s., Svätoplukova II. 18892/2 A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 718
625, o zaplatenie 2.455,20 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava III č.k. 23Cb/20/2013 - 659 zo dňa 8.7.2020 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/20/2013 - 659 zo dňa
8.7.2020 v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku
o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. žalovaný je p o v i n n
ý zaplatiť žalobcovi sumu 578,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03. 06. 2012
do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd vo zvyšku žalobu z a
m i e t o l , rozhodol, že III. žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
52,86 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t o l a

rozhodol, že V. žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: Žalobou zo
dňa 7.11.2012 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 1.758,77 EUR s príslušenstvom s

odôvodnením, že za podmienok stanovených v akceptačnom liste zo dňa 14.10.2011 vykonal žalobca
pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v dodávke a montáži tovaru na stavbe ,,Prístavba domova
dôchodcov“. Z dohodnutej ceny diela vo výške 19.260,- EUR bez DPH mal žalovaný nárok na zádržné
vo výške 5 % do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a 5% po dobu jedného roka. Faktúrou č.
Z11/2011 zo dňa 2.12.2011 žalobca uplatnil nárok na časť ceny z ucelenej časti diela vo výške 16.714,37
EUR s DPH. Žalovaný pohľadávku žalobcu uhradil vo výške 15.321,51 EUR a ponechal si dohodnuté

zádržné vo výške 10 % z ceny diela bez DPH. Faktúrou č. Z07/2012 zo dňa 2.5.2012 žalobca uplatnil
nárok na časť ceny diela vo výške 1.062,34 EUR s DPH. Istina pozostávala zo sumy 696,43 EUR, čo
predstavovalo 5 % zádržného za vady a zo sumy 1.062,34 EUR, čo predstavovalo nárok na časť ceny
diela podľa faktúry č. Z07/2012. Vzhľadom k tomu, že žalobca po skončení diela nebol upozornený
na žiadne vady, požadoval zádržné za splatné. Žalovaný neuhradil faktúru č. Z07/2012 z dôvodu, že
nesúhlasil s vyfakturovanou čiastkou a súpisom dodávok a vykonaných prác na diele tak, ako to bolo

fakturované žalobcom. Žalovaný uviedol, že práce fakturované žalobcom na základe faktúry č. Z07/2012
neboli žalobcom riadne a včas vykonané a dokončené aj napriek výzvam objednávateľa, aby žalobcavykonal a dokončil práce na diele v zmysle zmluvy. Žalovaný tvrdil, že žalobca práce na diele v rozsahu
dohodnutom v zmluve o dielo k dnešnému dňu nedokončil a naviac sa účelovo vyhýbal podpisu zmluvy
o dielo. Z tohto dôvodu bol žalovaný nútený pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými kapacitami.

Taktiež žalovaný nesúhlasil s uvoľnením zádržného vo výške 5 % z faktúry č. Z11/2011, nakoľko podľa
zmluvy o dielo mal žalobca nárok na vyplatenie zádržného po uplynutí dohodnutej záručnej doby na
dielo, t.j. 60 mesiacov, a zároveň písomného potvrdenia žalovaného o tom, že dielo nevykazovalo
vady. Žalovaný na záver uviedol, že z dôvodu nedokončenia a nevykonania prác na diele zo strany
žalobcu vznikla žalovanému škoda, nakoľko žalovaný bol nútený v súlade s ustanovením článku VII

ods. 7.16 zmluvy pristúpiť k dokončeniu prác na diele vlastnými zdrojmi a prostredníctvom tretích osôb.
Dokončením prác na diele prostredníctvom tretích osôb a využitím vlastných kapacít vznikla žalovanému
škoda vo výške 4.638,47 EUR. Na základe uvedeného žalovaný žiadal súd, aby zaviazal žalobcu na
uhradenie sumy 4.638,37 EUR s príslušenstvom. Pokiaľ išlo o faktúru č. Z07/2012, žalobca uviedol, že
žalovaný účelovo dodatočne namietal, že práce neboli vykonané v rozsahu vyfakturovanom žalobcom.
Toto svoje tvrdenie žalovaný uviedol v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 3.7.2012. V odpovedi

na list žalobcovi zo dňa 8.6.2012 však o žiadnom nevykonaní vyfakturovaných prác nebola zmienka.
Faktúru č. Z07/2012 žalovaný vrátil, lebo nebola podpísaná zmluva o dielo. Podľa žalobcu žalovaný
úmyselne spochybňoval vykonané práce, aby zmaril uhradenie predmetnej faktúry. Žalobca predložil
súdu list zo dňa 2.5.2012, ktorý objasňoval, prečo žalobca považoval svoju povinnosť za splnenú a
žiadal zaplatenie faktúry. Dôvodom bola stavebná nepripravenosť, ktorá trvala ešte aj ku dňu 30.4.2012.

Z obsahu tohto listu vyplývalo, že žalobca v skutočnosti odstúpil od zmluvy pre omeškanie žalovaného s
pripravenosťou stavby na zhotovenie krovu. Po tom, čo žalobca dokončil hlavnú časť diela, mal vykonať
zhotovenie krovu aj na spojovacej chodbe. Táto časť diela však nebola stavebne vôbec pripravená,
konkrétne neboli vykonané ani konštrukčné práce, na ktoré by mohol žalobca nadviazať. Bola urobená
len časť chodby, kde si žalobca svoju povinnosť zhotoviť krov splnil. Zo strany žalovaného bol žalobca

upozornený, že došlo k zmenám v projekte, a preto musel počkať, kým ho zavolajú. Keď ani po 4
mesiacoch nedošlo k žiadnej zmene, rozhodol sa listom zo dňa 2.5.2013 ukončiť zmluvný vzťah. Pretože
plnenie žalobcu sa stalo súčasťou stavby a nebolo ho možné vrátiť, mal žalobca nárok na finančné
plnenie, ktoré žiadal vo výške vystavených faktúr. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 8.6.2012.
Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca zmenu žaloby, ktorú rozšíril o druhú časť zádržného vo

výške 696,43 EUR. Súd uznesením č.k. 23Cb/20/2013-214 zo dňa 19.11.2013 pripustil zmenu žaloby
tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.455,20 EUR s príslušenstvom.

3. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nesporné, že medzi žalobcom
a žalovaným vznikol dňa 14.10.2011 na základe žalovaného objednávky na vykonanie diela u žalobcu

a akceptácie cenovej ponuky žalobcu žalovaným podľa ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka
obchodno-záväzkový vzťah, ktorý súd podľa obsahu uzatvorenej zmluvy posúdil v súlade s ust. §
573 Obchodného zákonníka ako zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok
žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v dodávke a montáži tovaru
na stavbe ,,Prístavba domova dôchodcov“, a na druhej strane záväzok žalovaného ako objednávateľa

zaplatiť cenu za vykonanie diela žalobcom. Z dohodnutej ceny diela vo výške 19.260,- EUR bez DPH
mal žalovaný nárok na zádržné vo výške 5 % do odstránenia všetkých vád a nedorobkov a nárok na
zádržné vo výške 5 % po dobu jedného roka. Faktúrou č. Z11/2011 zo dňa 2.12.2011 žalobca uplatnil
nárok na časť ceny z ucelenej časti diela vo výške 16.714,37 EUR s DPH. Žalovaný pohľadávku žalobcu
uhradil vo výške 15.321,51 EUR a ponechal si dohodnuté zádržné vo výške 10% z ceny diela bez DPH.

Faktúrou č. Z07/2012 zo dňa 2.5.2012 žalobca uplatnil nárok na časť ceny diela vo výške 1.062,34
EUR s DPH. Žalobou uplatnený nárok teda predstavoval žalovaným neuhradenú faktúru č. Z07/2012
zo dňa 2.5.2012 v sume 1.062,34 EUR žalobcovi za dodanie a montáž tovaru na stavbe a vrátenie
zádržného v sume 1.392,86 EUR. Na základe takto uplatneného nároku žalobcu sa žalovaný vzájomnou
žalobou zo dňa domáhal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 4.638,37 EUR s príslušenstvom

z dôvodu, že dokončením prác na diele prostredníctvom tretích osôb a využitím vlastných kapacít vznikla
žalovanému škoda vo výške 4.638,47 EUR. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť
na vlastné náklady a nebezpečenstvo dielo v súlade so stavebným povolením a pokynmi žalovaného
v rozsahu: montáž krovu (vrátane dodávky reziva, spojovacieho materiálu a montáže fólie) v súlade s
projektovou dokumentáciou stupeň RP, objekt So-201 Prístavba Domova dôchodcov zo dňa 08/2009

vypracovanou STAPRING a.s. do 11.12.2011. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý aj spôsob
platenia ceny za dielo, a to vystavením jednotlivých faktúr, ktoré mal žalovaný žalobcovi uhradiť. Súd
mal zo svedeckých výpovedí a zo znaleckého posudku za preukázané, že žalobca predmetné dielo
- časť spojovacia chodba nedokončil včas a riadne. Znalec v posudku č. 02/2015 skonštatoval, žežalobca zrealizoval práce na krove predmetného stavebného objektu v plnom rozsahu fakturovanom
podľa faktúry č. Z11/2011, avšak práce, ktoré vyplývali z faktúry č. Z07/2012 neboli vykonané v rozsahu
vyfakturovanom žalobcom. Žalobca zrealizoval práce podľa faktúry č. Z07/2012 v rozsahu položiek 1.-4.,

čomalsúdpreukázanézozhodnýchvýpovedísvedkov,avšakžalobcanezrealizovalúkonypodpoložkou
5.-montáž laty v sume 192,50 EUR, položkou 6.- demontáž laty v sume 128,40 EUR a položkou 7.-
montáž debnenia v sume 28,68 EUR. Uvedená skutočnosť vyplývala z obidvoch znaleckých posudkov
a taktiež zo zhodných výpovedí svedkov a to K. H., S. H. O. N. Š.. Na základe vyššie uvedeného
bol súd toho názoru, že žalobca vykonal práce na krove pre žalovaného len v rozsahu a v hodnote

642,86 EUR s DPH. Nakoľko medzi stranami sporu bol dohodnutý mechanizmus platenia zádržného,
ktorý fungoval na princípe, že žalovaný stiahol zádržné právo vo výške 10 % z fakturovanej sumy, z
ktorého 5 % sa malo vrátiť žalobcovi po odstránení všetkých vád a nedorobkov a 5 % po uplynutí 60
mesiacovododňapodpisuprotokoluoodstránenívšetkýchvádanedorobkov,súdzosumy642,86EUR,
ktorá zodpovedala vykonaným úkonom vo faktúre č. Z07/2012, odpočítal zádržné v sume 64,30 EUR,
čiže výsledná suma, ktorú mal žalovaný uhradiť žalovanému za časti vykonanie diela predstavovala

sumu 578,56 EUR. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že keďže nebol žalobca po skončení
diela upozornený na žiadne vady, požadoval zádržné za splatné a žalovaný ho mal povinnosť vrátiť.
Zádržné ako inštitút slúžilo na zabezpečenie práva žalovaného na riadne a včasné zhotovenie diela a
na riadne a včasné odstránenie vád počas plynutia záručnej lehoty. Podľa uzatvorenej zmluvy o dielo
mal objednávateľ právo stiahnuť 10 % z fakturovanej sumy, pričom žalovaný toto svoje právo využil.

Následne žalovaný mal povinnosť túto zábezpeku žalobcovi vrátiť a to až po tom, ako zhotoviteľ splní
svoju povinnosť vykonať dielo riadne a včas, čím sa podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka
rozumie jeho riadne ukončenie a odovzdanie. Keďže žalobca si svoju povinnosť dokončiť a odovzdať
dielo včas a riadne nesplnil, čo mal súd za preukázané z výpovede všetkých svedkov a taktiež aj zo
znaleckých posudkov, taktiež to vyplývalo aj zo samotného vyjadrenia žalobcu, že žalovaný si nesplnil

stavebnú pripravenosť, a preto žalobca predmetné dielo nemohol včas a riadne dokončiť. Žalovaný
prevzal nedokončené dielo od žalobcu, pričom súd sa nezaoberal otázkou, či žalovanému vzniklo právo
na odstúpenie od zmluvy, nakoľko aj keby mu toto právo vzniklo a žalovaný by ho nevyužil, došlo by
aj tak k zmene obsahu záväzku podľa ust. § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka a to v tom zmysle,
že zhotoviteľ ako dlžník bol povinný uspokojiť nároky objednávateľa z vád. Následne až uspokojením

týchto nárokov by záväzok zanikol. Z uvedeného vyplývalo, že pôvodný záväzok zhotoviteľa (riadne
a včasné vykonanie diela) nezanikne poskytnutím vadného plnenia, ale až uspokojením nároku z
vadného plnenia, ktorý si neuspokojený veriteľ uplatnil, čiže keďže žalobca dielo nedokončil a riadne
a včas ho neodovzdal, žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie zádržného v sume 1.392,86 EUR. Súd
sa taktiež nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že žalobca odstúpil od zmluvy, a to z dôvodu, že na

spojovacej chodbe bola nedostatočná stavebná pripravenosť. Žalobca na odstúpenie od zmluvy nemal
žiaden zákonný dôvod. Žalobca súdu nepreukázal prekážku, pre ktorú nemohlo byť dielo dokončené.
Tvrdenia žalobcu, že na spojovacej chodbe bola nedostatočná stavebná pripravenosť na to, aby žalobca
mohol realizovať svoje dielo, neboli preukázané žiadnym dôkazom a tieto skutočnosti nevyplývali ani
z výsledkov znaleckého dokazovania. Z predložených dôkazov vyplývalo, že žalobca sa bez uvedenia

dôvodu na stavbu nevrátil, pričom žalovaný žalobcu viackrát telefonicky vyzval na dokončenie diela,
čo mal súd preukázane z troch svedeckých výpovedí C.na C., N. Š. O. I. H.. Žalovaný v konaní podal
vzájomnú žalobu z dôvodu, že žalovanému vznikla škoda vo výške 4.638,47 EUR z titulu náhrady mzdy
zamestnancov žalovaného vo výške 1.912,27 EUR z titulu uhradenia faktúr za pomocné práce na stavbe
vo výške 2.109,40 EUR spoločnosti K. D. s.r.o. a uhradenie faktúry za sanačné práce na stavbe vo výške

616,80 EUR spoločnosti Janíček - stav s.r.o., ktorá odstraňovala škody, ktoré vznikli na omietkach stavby
z dôvodu zatečenia krovu steny. Súd bol toho názoru, že predmetná vzájomná žaloba bola nedôvodná,
nakoľko žalovaný súdu nepreukázal jednotlivé porušenia povinnosti žalobcu, vznik škody, výšku škody
a existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti žalobcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti mal súd za to, že keďže medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob platenia

ceny za dielo, a to vystavením jednotlivých faktúr a žalobca z faktúry č. Z07/2012 zrealizoval položky
1. - 4., na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na cenu diela v uvedenej časti v sume 642,86 EUR
s DPH. Nakoľko medzi stranami sporu bol dohodnutý mechanizmus platenia zádržného, na základe
čoho mal žalovaný nárok na ponechanie si zádržného v sume 64,30 EUR, čiže výsledná suma, ktorú
mal žalovaný uhradiť žalovanému za časti vykonanie diela, predstavovala sumu 578,56 EUR, preto súd

žalobe žalobcu v predmetnej časti vyhovel. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne
dohodnutý, omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vzniklo žalobcovi podľa ust. § 361
ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa
ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade sprincípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane
sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,86 %, čo korešpondovalo s jeho pomerom
úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 23,57 % odpočítal

od úspechu žalovaného, ktorý predstavoval 76,43 %, pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu
rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Žalobca podal odvolanie proti výroku zamietajúcemu žalobu a súvisiacemu výroku o náhrade trov

konania, ktoré odôvodnil najmä tým, že súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobca listom zo dňa
2.5.2012 odstúpil od zmluvy o dielo a odstúpenie považuje za platné. Ukončenie vzťahu je zrejmé už
zo samotného predmetu veci, ktoré je nazvané ukončenie prác - úhrada faktúry. Otázka stavebnej
pripravenosti nebola súdom správne vyhodnotená, čo predstavuje druhý odvolací dôvod. Nestotožňuje
sa odvodnením v bode 46 rozsudku. Z dokazovania vyplynulo, že výstavba prístavby a spojovacej
chodby, na ktorú nadväzovali tesárske práce žalobcu neprebiehala podľa vopred stanoveného plánu.

Podľa svedeckých výpovedí a znaleckého posudku počas výstavby došlo k zmene projektu. Zo
záznamu zo stavebného denníka vyplýva, že 7.12.2011 sa ešte kontrolovalo uloženie výstuže stropu
spojovacej chodby s poznámkou strop spojovacej chodby sa môže zabetónovať. Z uvedeného je
zrejmé, že tesárske práce nadväzujú na murárske, a teda stavba bola v omeškaní. o omeškaní
vypovedajú aj tvrdenia svedkov. Svedok H. potvrdil, že pri nástupe na práce na spojovacej chodbe

bola pripravená len časť v dĺžke 8m-. Na stavbu sa vrátili v januári 2012 a spojovacie chodba nebola
pripravená. O zmene projektu vypovedá znalecký posudok č. 2/2015. Svedecké výpovede svedkov
navrhnutých žalovaným, ktorí poukazovali na stavebnú pripravenosť a pochybenia žalobcu preto súd
nemal považovať za hodnoverné. V dôsledku dlhodobej stavebnej nepripravenosti žalobca listom z
2.5.2012odzmluvyodstúpil.Omeškanieobjednávateľatakprenehopredstavovalopodstatnéporušenie

zmluvy. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy a tým i k zrušeniu práv na zádržné vo výške
10%. Dielo bolo dokončené iným subjektov bez notifikácie žalobcu. Žalovaný zmaril možnosť riadneho
plnenia žalobcom, čím mu vznikla škoda vo výške 5% zádržného. I v prípade, ak by k platnému
odstúpeniu od zmluvy nedošlo, podmienky na vyplatenie zádržného boli splnené. Súd nesprávne
uviedol, že zádržné sa malo uvoľniť po uplynutí 60 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odstránení

všetkých vád a nedorobkov, keďže to nevyplýva z akceptačného listu. Platne odstúpil od zmluvy, má
nárok na cenu diela v časti, ktorú vykonal, bez toho, aby bol viazaný zádržným. Faktúra Z07/2012
obsahujeibapráce,ktorébolivykonané. SvedkoviaH.K.O.H.S.potvrdili,žežalobcauskutočnilmontáž
a demontáž laty. Žalovaný napadol zoznam prác účelovo. Podľa vyjadrenia žalobcu z vykonaného
dokazovania dostatočne jasne vyplýva, že stavebná pripravenosť nebolo, čo bolo primárne spôsobené

zmenou projektu. Súdom prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a pochybeniu i v
rámci zisteného skutkového stavu a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.876,54 EUR s príslušenstvom ako aj priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania. V ďalšom vyjadrení uviedol, že stavebná pripravenosť zo strany objednávateľa
nebola zabezpečená, čo bolo primárne spôsobené zmenou projektu.

5. Žalovaný v odvolacom konaní uviedol, že hodnotenie svedeckých výpovedí je na voľnom uvážení
súdu. Žalobca stavebnú nepripravenosť nepreukázal, pričom odstúpenie od zmluvy o dielo nebolo
vykonané platne. Odvolanie považuje za účelové, poukazuje na svoje vyjadrenia a žiada, aby odvolací
súd rozsudok potvrdil. Poukázal na znalecký posudok.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.1,3a§378ods.1C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislave

dňa 21.2.2023.Pooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštancieasdôvodmiodvolaniažalobcu,
vyjadrením protistrany, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku je potrebné vyhovieť.

7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa § 389 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo prišlo
akceptáciou cenovej ponuky.

11. Podľa akceptácie dohodnutá cena diela je vo výške 19.260,- EUR bez DPH, záruka 60 mesiacov,
zádržné vo výške 5% po odstránení všetkých vád a nedorobkov a 5% na dobu 1 roka. Podmienky

čerpania zádržného podrobne upravené neboli.

12. Vychádzajúc z faktúry Z11/2011 vo výške 13.928,64 EUR bez DPH (16.714,37 EUR s DPH),
zodpovedá zádržné vo výške 10% sume 1.392,86 EUR. Podľa výpisu z účtu VÚB a. s. bola dňa
13.1.2012 faktúra zaplatená vo výške 15.321,51 EUR (16.714,37 - 1.392,86 = 15 321,51 EUR), t.j.

znížená o zádržné počítané zo sumy bez DPH, čiže žalovaný žalobcovi nezaplatil zádržné 1.392,86
EUR.

13. Vychádzajúc z faktúry č. Z07/2012 vo výške 885,28 EUR bez DPH ( 1062,34 EUR s DPH) zodpovedá
zádržné vo výške 10% sume 88,53 EUR. Žalobca v spore žiada zaplatenie faktúry č. Z07/2012 v celkovej

výške 1.062,34 EUR s DPH (teda vrátane zádržného 88,53 EUR) a zádržného z faktúry č. Z 11/2011 vo
výške 5%+ 5%, t.j. 1392,86 EUR (bez DPH) s príslušenstvom (t.j. spolu 2.455,20 EUR s príslušenstvom).

14. Súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 578,56 EUR s úrokom z omeškania, vo
zvyšku žalobu zamietol.

15. Podľa znaleckého posudku č. 02/2015 žalobca čiastočne vykonal dielo tak, že zrealizoval práce na
krove v rozsahu podľa faktúry č. Z11/2011 a nezrealizoval práce na krove spojovacej chodby v rozsahu
podľa faktúry č. Z07/2012. Zhotoviteľ realizoval práce podľa faktúry č. Z07/2012 v rozsahu položiek 1
- 4 z priloženého súpisu vykonaných prác iba čiastočne s odkazom na čl. 3.7.6 znaleckého posudku.

Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca vykonal dielo v cene diela 642,86
EUR s DPH. Z uvedenej sumy odpočítal zádržné vo výške 10%, t.j. 64,30 EUR, avšak nesprávne zo
sumy s DPH (642,86 EUR - 64,40 EUR = 578,56 EUR).

16. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na základe posúdenia nároku uplatneného žalobou a

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na čiastočnú cenu diela z faktúry č.
Z07/2012bezzádržnéhoanepriznalžalobcovinároknazádržnézfaktúryč.Z11/2011,pričomvychádzal
zo skutočnosti, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné posúdiť List žalobcu zo dňa 2.5.2012 ako odstúpenie

od zmluvy, nakoľko samotné označenie podania VEC: Ukončenie prác - úhrada faktúry preukazuje, že
zo strany žalobcu dochádza k ukončeniu prác a teda odstúpeniu o zmluvy o dielo s tým, že z ďalšieho
textu vyplýva, že žiada o úhradu faktúry za vykonanú a nefakturovanú prácu na stavbe a zádržného z
faktúry č. Z 11/2011, t.j. odvolací súd dospel k záveru, že podanie žalobcu spĺňa náležitosti odstúpenia
od zmluvy pre nepripravenosť k dokončeniu stavby.

18. Podľa ustálenej judikatúry pre posúdenie platnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy je
rozhodujúci prejav vôle zachytený v písomnom právnom úkone. Určitosť právneho úkonu je potrebné
posudzovať vo vzťahu k dôvodu odstúpenia od zmluvy a teda pre ktoré porušenie zmluvy zhotoviteľ odzmluvy odstupuje. Keďže zhotoviteľ vymedzil dôvod odstúpenia zmluvy, nepripravenosť k dokončeniu
krovu na stavbe Prístavba Domu dôchodcov, je potrebné dôjsť k záveru, že právny úkon odstúpenia od
zmluvy je dostatočne určitý.

19. V súlade s judikatúrou, odstúpením od zmluvy o dielo vzniká zmluvným stranám synalagmatický
záväzok podľa § 357 ods. 2 OBZ, ktorý treba vysporiadať postupom podľa § 548 ods. 2 OBZ. Keďže
dielo bolo vykonané iba čiastočne, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy, od
ktorej sa však odpočíta úspora zhotoviteľa spočívajúca v tom, že dielo bolo vykonané iba čiastočne.

(Uzn. NS SR sp. zm. 5Obo 33/2009). Právna doktrína aj súdna prax uvádzajú, že v oblasti obchodných
záväzkových vzťahov odstúpením zmluva zaniká ex nunc, ku dňu účinnosti odstúpenia, teda nie od
počiatku. Ak zmluva o dielo zanikne odstúpením, účastníci zmluvy sa vyrovnajú, pokiaľ nie je dohodnuté
inak, podľa zásad upravených v § 351 ods. 2 OBZ.

20. Zádržné predstavuje časť ceny diela, ktorú má objednávateľ právo na základe zmluvy zadržať

za účelom zabezpečenia svojich práv na základe zmluvy o dielo. Právnym dôvodom vzniku je
zmluva,pričompodmienkyčerpaniazádržnéhonebolipodrobnedohodnuté,pretojepotrebnévychádzať
z akceptácie cenovej ponuky, podľa ktorej je 5% zádržné splatné po odstránení všetkých vád a
nedorobkov (teda čiastočne vykonaného diela) a 5% na dobu 1 roku (nie 60 mesiacov).

21. Súd prvej inštancie teda neposúdil náležite platnosť/neplatnosť odstúpenia od zmluvy a nevychádzal
zo zmluvného dojednania o zádržnom na dobu jedného roka v rozsahu 5%, pričom z faktúry Z11/2011
a výpisu z účtu (ako aj obchodnej praxe) vyplýva, že sa zádržné počíta zo sumy bez DPH. Po
vysporiadaní sa s dôvodom odstúpenia od zmluvy a teda posúdením platnosti/neplatnosti odstúpenia
od zmluvy je potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne ustálil, či sú splnené zmluvné podmienky

pre zaplatenie zádržného a v akom primeranom a preukázanom rozsahu, pričom zádržné nemožno
zamieňať so záručnou dobou 60 mesiacov, ale je potrebné vychádzať z dojednania medzi zhotoviteľom
a objednávateľom a vykonaného dokazovania.

22. Na záver odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP")

vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods.
3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).