Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119206871
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7119206871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
D., E. D. A. XXX/X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom
Košice, Dominikánske námestie 11, IČO: 36863408, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o náhradu škody, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku 15C/18/2019-186 z 30.11.2021 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
1.793,73 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.6.2021 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku ako aj vo výroku o trovách konania.

M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z priznanej sumy od 26.3.2019 do 23.6.2021 z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1. 793,73 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 26.3.2019 do zaplatenia do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobu zamietol aj v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.

Rozhodol takto druhýkrát o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.082,99
€ spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky požiadal o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa
Policajného zboru v Košiciach z 23.3.2016 sp. zn. ČVS: ORP-400/6-VYS-KE-2016 a nezákonným
postupom a rozhodnutím prokurátora, ktorý podal na žalobcu obžalobu. Citovaným uznesením bolo voči
nemu začaté trestné stíhanie a následne ďalším uznesením z 18.5.2016 aj vznesené obvinenie pre
zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, a to
pre skutok, ktorý je podrobne opísaný v predmetných uzneseniach. Od začiatku nezákonného stíhania

poukazoval na to, že je nevinný, žiaden skutok nespáchal a ani nemohol spáchať. Označoval dôkazy
na preukázanie neviny a poukazoval na to, že orgány činné v trestnom konaní trpia dôkaznou núdzou a
dôkazy zadovážené orgánmi činnými v trestnom konaní preukazujú jeho nevinu. Aj napriek tomu podal
15.9.2016 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I pod sp. zn. 4Pv/161/16/8802-4 na žalobcu obžalobuna Okresnom súde Košice I vedenú pod sp. zn. 7T/50/2016. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo
dňa 15.12.2017 sp. zn. 7T/50/2016 bol spod obžaloby oslobodený, lebo skutok nie je trestným činom.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 18.6.2018 sp. zn. 8To/29/2018 odvolanie prokurátora podľa §

319 Trestného poriadku zamietol, lebo nebolo dôvodné. V súvislosti s obhajobou v trestnom konaní mu
vznikli náklady spojené s obhajobou vo výške 2.082,99 € za vykonané úkony právnej služby. Špecifikáciu
týchto trov pripojil žalobca k žalobe.

Skutkovo súd ustálil, že dňa 23.3.2016 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach začalo voči
žalobcovitrestnéstíhanieprezločinpoisťovaciehopodvoduvštádiupokusupodľa§14ods.1,§223ods.
1, 3 písm. a/ Trestného zákona, lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že doteraz nestotožnený
páchateľ dňa 17.6.2015 v mene A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D., E. D. A. F. X, G. D. E. H. XX
v pobočke poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4 nahlásil
poistnú udalosť na vozidle I. XXX EČ: D. XXX J. z havarijného poistenia č. poistnej zmluvy 6582532855,

ku ktorej došlo tak, že dňa 16. 6.2015 v čase okolo 10:00 h na ceste z Košíc do Čane mu do cesty
vbehol pes, ktorému sa vyhol, zišiel z cesty a narazil do stromu, pričom pri náraze došlo k poškodeniu
- pravý predný nárazník, predná kapota, pravé predné svetlo, pravý predný blatník, mriežka s lištou.
Následne dňa 28.8.2015 doručil do poisťovne faktúru o oprave č. 201508003 zo servisu JuMark s.r.o.,
so sídlom Košice, Národná trieda 63, ktorú uvedená spoločnosť v auguste 2015 stornovala a tiež faktúru

č. 2801526268 zo spoločnosti Inter Cars Slovenská republika, s.r.o., pobočka Košice, Južná trieda 82
o dodávke náhradných dielov, ktoré uvedená spoločnosť nevystavila a ďalej zo znaleckého posudku č.
56/2015 znalca z odboru doprava cestná Ing. Juraja Korbeľa vyplýva, že k poškodeniu vozidla nemohlo
dôjsť tak, ako to nahlásil klient, čím KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Bratislava bola uvedená do omylu
v otázke splnenia podmienok na poskytnutie plnenia, čím by jej vyplatením spôsobil škodu vo výške

3.848,04 €. Následne uznesením z 18.5.2016, ČVS: ORP-400/6-VYS-KE-2016 Okresné riaditeľstvo
policajného zboru v Košiciach podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona pristúpilo ku stíhaniu A. B. C., nar.
X.XX.XXXX ako obvineného pre zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223
ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, na základe totožných skutkových zistení ako je vyššie uvedené,
ktorými bola KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Bratislava uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok

na poskytnutie plnenia, čím by jej vyplatením spôsobil škodu vo výške 4.677,80 €. Prokurátor Okresnej
prokuratúry Košice I dňa 8.9.2016 podal na obvineného A. B. C. obžalobu č. k. 4Pv 161/16/8802-4 pre
zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného
zákona.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/50/2016 z 5.12.2017 bol A. B. C. podľa § 285
písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 4Pv
161/16/8802 z 8.9.2016 v celom rozsahu oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom. Uznesením
8To/29/2018-308 z 18.6. 2018 Krajský súd v Košiciach podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie

prokurátora zamietol.

Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Marcelom Jurkom zo dňa 31. 8. 2018 vo veci
obhajoby A. B. C. súd zistil, že tieto boli vyúčtované v sume 2.082,99 € a spočívali v úkonoch vykonaných

nasledovne: dňa 31.5.2016 - prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom –
odmena za úkon 107,25 €, náhrada paušálnych výdavkov 8,58 €, dňa 8.6.2016 - výsluch obvineného
C., odmena 107,25 €, náhrada 8,58 €, 2.8.2016 - výsluch svedka K., odmena 107,25 €, náhrada 8,58
€, 4.8.2016 - výsluch svedka L., odmena 107,25 €, náhrada 8,58 €, 20. 6. 2016 - výsluch svedka M.,
odmena 107,25 €, náhrada 8,58 €, dňa 30.8.2016 - preštudovanie spisu, odmena 107,25 €, náhrada

8,58 €, dňa 10.11.2016 - hlavné pojednávanie - odmena 107,25 €, náhrada 8,58 €, 28.11.2016 - návrh
na doplnenie dokazovania, odmena 107,25 €, náhrada 8,58 €, 28.11.2016 - námietka neprípustnosti
dôkazu, odmena 107,25 €, náhrada 8,58 €, 22.2.2017 - hlavné pojednávanie - odmena 110,50 €,
náhrada 8,84 €, 22.3.2017 - hlavné pojednávanie - odmena 110,50 €, náhrada 8,84 €, 3.5.2017 - hlavné
pojednávanie - odmena 110,50 €, náhrada 8,84 €, 12.10.2017 - hlavné pojednávanie - odmena 110,50

€, náhrada 8,84 €, 30.11.2017 - hlavné pojednávanie - odmena 110,50 €, náhrada 8,84 €, 5.12.2017 -
hlavné pojednávanie - odmena 110,50 €, náhrada 8,84 €, 5.6.2018 - vyjadrenie k odvolaniu, odmena
115,13 €, náhrada 9,27 €, 18.6.2018 - verejné zasadnutie o odvolaní, odmena 115,13 €, náhrada 9,21 €.
Žalobca písomne dňa 25.9.2018 požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nárokuna náhradu škody a vyplatenie sumy 2.082 € titulom trov obhajoby, na čo mu táto dňa 11.12.2018
oznámila, že preskúmaním spisového materiálu podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. uplatnený
nárok na náhradu škody neuspokojí z dôvodu, že nie je v žiadosti predložený žiadny listinný dôkaz, že

klient vyplatil trovy konania obhajoby. Žalobca na pojednávaní dňa 14.10.2021 uviedol, že medzičasom
sumu 2.082,99 € advokátovi titulom trov obhajoby zaplatil.

Súd vec právne posudzoval podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. f/, § 5 ods.

1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, § 17 ods. 3, 4, § 18 ods. 1, 3 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov a § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Konštatoval, že
v posudzovanej veci uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-400/6-VYS-
KE-2016 z 23.3.2016, ktorým bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie, uznesenie vyšetrovateľa z
18.5.2016, ktorým bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi pre zločin podvodu v štádiu pokusu podľa §

14 ods. 1 k § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ako aj obžalobu Okresnej prokuratúry Košice
I z 15.9.2016 sp. zn. 4Pv 161/16/8802-4 treba považovať za nezákonné rozhodnutia a žalobca spĺňa
zákonné predpoklady pre odškodnenie. Dôvodil, že v zmysle ustálenej judikatúry, ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a
dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté (súd

odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo/15/2009 z 18.8.2010). Nebolo sporným, že v
trestnom konaní bol A. B. C. zastúpený advokátom. Súd mal za to, že žalobca preukázal, že išlo o účelne
vynaložené trovy obhajoby, ako aj skutočnosť, že trovy obhajoby uhradil advokátovi JUDr. Marcelovi
Jurkovi. Obranu žalovanej, že pre dôvodnosť žaloby bolo nutné, aby skutočná škoda žalobcovi vznikla
pred podaním žaloby, čo nebolo splnené, lebo žalobca zaplatil advokátovi trovy obhajoby až po podaní

žaloby, mal za irelevantnú, keďže žalobca zaplatil advokátovi trovy obhajoby v splátkach po podaní
žaloby, lebo nemal po ich vyúčtovaní dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie jednorázovo. Súd
preto priznal žalobcovi nárok na náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní.
Pokiaľ ide o ich výšku, vzal do úvahy obranu žalovanej a vychádzajúc s ust. § 1 ods. 4 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého výpočtovým základom pre účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta

v trestnom konaní je priemerná mesačná mzda zamestnanca za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
4 roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ, dospel k záveru, že za úkony právnej pomoci
uskutočnené v roku 2016, 1/8 výpočtového základu pre rok 2012, teda 4 roky spätne predstavuje za
roky 2016 sumu 95,37 €, za rok 2017 sumu 97,62 €, za rok 2018 sumu 100,50 € a tak vypočítal trovy
obhajoby v trestnom konaní v sume 1.645,05 € a režijný paušál spolu v sume 148,68 €, spolu 1.793,73

€, ktorú sumu súd žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide
o žalobcom uplatnené úroky z omeškania súd uviedol, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr
do 6 mesiacov odo dňa, keď poškodený nárok riadne uplatnil podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z..
Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu (§ 489 OZ)
dostáva do omeškania a najneskôr od nasledujúceho dňa po uplynutí 6-mesačnej lehoty je povinný

zaplatiť poškodenému tiež úroky z omeškania. Ak štát oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, lehota omeškania mu plynie podľa citovaného ustanovenia § 16 ods. 4 posledná veta
zákona č. 514/2003 Z. z. dňom tohto oznámenia. Žalobca o predbežné prejednanie nároku požiadal
Generálnu prokuratúru SR konajúcu v mene štátu listom z 25.9.2018 a žalovaná oznámila žalobcovi,
že jeho nárok nebude uspokojený, listom z 11.12.2018. Žalobca nepreukázal súdu, kedy mu bolo

stanovisko Generálnej prokuratúry SR oznámené. Šesťmesačná lehota od uplatnenie nároku uplynula
dňa 25.3.2019. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z
priznanej sumy 1. 793,73 € od 26.3.2019 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov
z omeškania zamietol ako neopodstatnenú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 72 % podľa pomeru úspechu vo veci (86 % - 14 %).

Rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním
žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Vytkla súdu prvej inštancie, že neprihliadol na jej námietku, že v spore nebolo preukázanésplnenie jednej zo základných podmienok nevyhnutných na vznik zodpovednosti za škodu, a to
konkrétne vznik škody ako majetkovej ujmy. N. v čase podania žaloby nepochybne neexistovala, táto
skutočnosť v konaní nebola sporná, lebo žalobca v tom čase trovy obhajoby, ktoré mu mali vzniknúť

vtrestnomkonaní,neuhradilsvojmuadvokátovi.Pokiaľžalobcanezaplatildlžnúsumusvojmuobhajcovi,
nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti žalovanej za škodu, lebo škoda
mu zatiaľ nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi neznižuje majetkový stav
žalobcuaniejetedaskutočnouškodu.Žalobcaneuniesolsvojedôkaznébremenoanepreukázalúhradu
trov obhajoby a teda vznik škody. Pokiaľ ide o súdom priznané úroky z omeškania namietala, že sa

objektívne nemohla dostať do omeškania s náhradou škody v čase, kedy ešte nedošlo k jej vzniku, teda
k úhrade trov obhajoby.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné

a argumenty žalovanej považuje za nesprávne. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Argumentoval, že advokát trovy obhajoby v trestnej veci vyúčtoval žalobcovi 31.8.2018
a týmto dňom vznikol žalobcovi záväzok voči advokátovi uhradiť vyčíslené trovy obhajoby. Už dňom
vzniku tohto záväzku bola žalobcovi spôsobená škoda a nie až dňom skutočnej úhrady svojho záväzku
advokátovi.

Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu odkázala na skutočnosti uvedené vo svojom odvolaní a mala
za to, že žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukazoval
skutočnosť, že mu reálne vznikla škoda. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/467/2013, podľa ktorého škoda vzniká dlžníkovi vtedy, keď svojmu veriteľovi dlžnú čiastku zaplatil.
Sama skutočnosť, že veriteľ má voči svojmu dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby nebola priznaná
rozhodnutím súdu, nie je škodou. Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú pohľadávku svojmu veriteľovi, nemôže
úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, lebo škoda mu zatiaľ
nevznikla. Za škodu nemožno považovať len samotnú existenciu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani

súdne rozhodnutie o priznaní pohľadávky. Až keď dlžník pohľadávku veriteľovi zaplatí, vzniká dlžníkovi
voči tretej osobe právo na náhradu škody.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho
dôvodu, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.2.2023 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219

ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

Zamietavévýrokyrozsudkuneboliodvolanímnapadnuté,vtejtočastirozsudoknadobudolprávoplatnosť
v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

K uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie
v rozsahu odvolacích námietok žalovanej (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

Podstata odvolacích námietok žalovanej spočívala v argumentácii, že žalobca napriek svojmu tvrdeniu
na pojednávaní dňa 14.10.2021, že svoj záväzok voči advokátovi uhradil, túto skutočnosť nepreukázal.
Odvolací súd vyzval preto žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho tvrdenú skutočnosť. Žalobca
predložil príjmové pokladničné doklady (zo 14.9.2020, 12.10.2020, 9.11.2020, 21.12.2020, 11.1.2021,

19.2.2021, 25.3.2021, 6.4.2021, 7.5.2021 a 23.6.2021) z ktorých vyplynulo, že trovy obhajoby v trestnej
veci zaplatil advokátovi v splátkach. Žalovaná bola oboznámená s uvedeným dokladom.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase

vyhláseniarozhodnutiasúduprvejinštancieakoajodvolaciehosúdubolonesporné,žezostranyžalobcu
boli trovy jeho obhajoby advokátovi zaplatené, tak ako uviedol na pojednávaní 14.10.2021. Zaplatením
týchto trov obhajoby v trestnom konaní mu reálne vznikla majetková ujma - škoda, na úhradu ktorej
súd prvej inštancie po jej správnom vyčíslení, žalovanú zaviazal z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom
rozhodnutí a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Na vyhovujúci

výrok rozhodnutia, pokiaľ ide priznanie istiny, nadväzuje správny výrok o trovách konania, ktorý zohľadnil
pomer úspechu a neúspechu v konaní a priznal žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 72 %.
Ďalšou obrannou líniou žalovanej bolo tvrdenie, že sa objektívne nemohla dostať do omeškania
s náhradou škody v čase, kedy táto škoda ešte nevznikla, lebo žalobca ešte neuhradil trovy obhajoby
advokátovi. S touto argumentáciou sa odvolací súd stotožnil.

Podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Cdo/339/2021, sp. zn.
4Cdo/257/2019, sp. zn. 7 Cdo 243/2019) márnym uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa, kedy
poškodený nárok podľa § 17 ods. 2, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. riadne uplatnil podľa § 16 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z.z. proti žalovanej, sa štát ako dlžník dostáva do omeškania, a preto najskôr odo dňa

nasledujúceho po uplynutí 6 mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť platiť tiež úroky z omeškania. Z
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 257/2019 je zrejmé, že nárok žalobcu podľa § 17 ods. 2 až
4 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej vzniká už samotnou existenciou vedenia trestného stíhania.
Preto rozhodnutie, ktorým sa priznáva táto náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch v
konkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto zákonom priznanej právnej skutočnosti a nárokov z

nej vyplývajúcich.
V konkrétne prejednávanej veci, v ktorej bola uplatnená náhrada skutočnej škody (nie náhrada
nemajetkovej ujmy), však nastala špecifická situácia, kedy táto škoda žalobcovi v ním uplatnenej výške
reálne vznikla až zaplatením poslednej splátky trov obhajoby advokátovi, t.j. 23.6.2021. Žalovaná sa
preto pred samotným dátumom vzniku škody nemohla dostať do omeškania s jej plnením žalobcovi.

Odvolací súd preto v časti priznaných úrokov z omeškania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 26.3.2019 do 23.6.2021
zamietol.

Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

Podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.V prejednávanom spore o náhradu škody bol žalobca úspešný v časti istiny a čiastočne aj pokiaľ ide
o úroky z omeškania, neúspech mal v časti pôvodne priznaných úrokov z omeškania. Odvolací súd mal
za to, že jeho neúspech možno vyhodnotiť ako nepatrný, preto mu priznal plnú náhradu trov odvolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnejobrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).