Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200378
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3022200378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Máriou Vrtochovou v právnej veci žalobcu: D. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Michalom Hoffmannom, advokátom so
sídlom Nám. sv. Anny 20A, Trenčín, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 23. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 23. septembra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanousprávnoužaloboudomáhalsúdnehoprieskumuvzáhlavíuvedenéhorozhodnutia
žalovaného, ktorým zmenil v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Ks/11/2021
zo dňa 30.03.2022 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2019
o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie a od 04.07.2016 priznal starobný dôchodok v sume 404,90 EUR mesačne, od 01.01.2017 zvýšil
starobný dôchodok na sumu 413,10 EUR mesačne, od 01.01.2018 zvýšil starobný dôchodok na sumu
421,50 EUR mesačne, od 01.01.2019 zvýšil starobný dôchodok na sumu 432,50 EUR mesačne, od

01.01.2020 zvýšil starobný dôchodok na sumu 445,10 EUR mesačne, od 01.01.2021 zvýšil starobný
dôchodok na sumu 456,70 EUR mesačne a od 01.01.2022 zvýšil starobný dôchodok na sumu 462,70
EUR mesačne.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí a považuje ho za nesprávne
a nezákonné. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v zmysle § 66
ods. 1 zákona o sociálnom poistení určil výšku starobného dôchodku tak, že hodnotu priemerného

osobného mzdového bodu (0,9176) vynásobil počtom rokov obdobia dôchodkového poistenia (39,9507)
a s aktuálnou dôchodkovou hodnotou (10,9930). Pri určovaní priemerného osobného mzdového bodu
žalovaný vychádzal zo súčtu jednotlivých osobných mzdových bodov za obdobie rokov 1984 až 2013
a ich podielu rokov mzdového poistenia, ktorý takto určil priemerný osobný mzdový bod na hodnotu
0,9176. Žalobca má za to, že uvedený postup stanovenia výšky starobného dôchodku nebol správny,
nakoľko žalovaný pri výpočte vychádzal z nesprávne zvolenej výšky priemerného mzdového bodu.
Podľa názoru žalobcu, mal žalovaný brať do úvahy skutočnosť, že žalobca poberal invalidný dôchodok

a v tejto súvislosti bolo treba pre účely výšky starobného dôchodku vychádzať z priemerného osobného
mzdového bodu, ktorý bol použitý pri výpočte invalidného dôchodku žalobcu tak, aby priemerný mzdový
osobný bod pri určení výšky starobného dôchodku minimálne dosahoval výšku priemerného osobného
mzdového bodu použitého pri výpočte výšky invalidného dôchodku. Žalobcovi bol čiastočný invalidnýdôchodok určený rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave zo dňa 24.08.1992.
Podľa údajov z tohto rozhodnutia, bol žalovanému určený priemerný osobný mzdový bod za roky 1986,
1988, 1989, 1990 a 1991. V zmysle osobného listu dôchodkového poistenia z napadnutého rozhodnutia,

ktorý obsahuje údaje o jednotlivých osobných mzdových bodoch vyplýva, že priemerný osobný mzdový
bod určený pre účely stanovenia výšky čiastočného invalidného dôchodku bol vypočítaný ako podiel
úhrnu osobných mzdových bodov (7,8472) a počtu rokov dôchodkového poistenia (5), čo predstavuje
hodnotu 1,5694. Nakoľko priemerný osobný mzdový bod určený pre potreby výpočtu výšky čiastočného
invalidného dôchodku žalobcu v hodnote 1,5694 výrazne prevyšuje priemerný osobný mzdový bod v

hodnote 0,9176 použitý žalovaným pri výpočte výšky starobného dôchodku, nepostupoval žalovaný
pri výpočte starobného dôchodku žalobcu zákonným spôsobom. V zmysle § 79a zákona č. 461/2003
Zb. o sociálnom poistení žalovaný nemal, podľa názoru žalobcu, použiť priemerný mzdový bod o
hodnote 0,9176, ale správne mal vychádzať minimálne z výšky priemerného osobného mzdového bodu
určeného pre výpočet čiastočného invalidného dôchodku, nakoľko tento je vyšší ako hodnota žalovaným
vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu. S takto správne určenou hodnotou priemerného

osobného mzdového bodu, by žalobcovi vznikol nárok na vyšší starobný dôchodok a to v nasledovnej
výške:priemernýosobnýmzdovýbod(1,5694)xpočetrokovobdobiadôchodkovéhopoistenia(39,9507)
xaktuálnadôchodkováhodnota(10,9930)=689,25EURmesačne.Nazákladevyššieuvedenéhomalza
to, že žalovaný nesprávne určil výšku starobného dôchodku, nakoľko pre jeho výpočet použil v rozpore
s ustanovením § 79a zákona č. 461/2003 Zb. o sociálnom poistení nesprávnu hodnotu priemerného

osobného mzdového bodu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia je
presvedčený, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, žalovaný určil výšku starobného
dôchodku v rozpore so zákonom a žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok vo vyššej výške,
ako ju stanovil žalovaný. Na základe uvedených skutočností, navrhoval, aby súd preskúmal napadnuté
rozhodnutia a po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu rozhodnutie Generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. septembra 2022 zrušil a
vrátil žalovanému na ďalšie rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že v dôsledku neúmyselného
pochybenia došlo k vydaniu chybného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX

X. zo dňa 23. septembra 2022, nakoľko pri výpočte sumy starobného dôchodku bola použitá nesprávna
hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,9176, namiesto hodnoty priemerného osobného
mzdového bodu 1,4667. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je v dôsledku vyššie uvedenej
chyby nesprávne, ako vo výroku, tak aj v odôvodnení. Po zrušení rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovaného č. 600 805 6483 0 zo dňa 23. septembra 2022 krajským súdom, bude opätovne vydané

správne rozhodnutie.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že súhlasí so žalovaným ohľadom
tvrdenia, že starobný dôchodok bol vypočítaný nesprávne z dôvodu nesprávnej hodnoty priemerného
osobného mzdového bodu. Ďalej odkázal na tvrdenia uvádzané v žalobe a dodal, že podľa jeho

výpočtu dosahuje priemerný osobný mzdový bod, ktorý mal byť správne použitý na výpočet starobného
dôchodku, hodnotu 1,5694.

5. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 23.
septembra 2022 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. 7Sk/11/2021 zo dňa 30. marca 2022, zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2019, ktorým žalobcovi zamietla žiadosť o starobný
dôchodok tak, že žalobcovi podľa § 65, § 274, § 114 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov priznal starobný dôchodok od 4. júla 2016 v sume 404,90 EUR mesačne, vrátane
na túto sumu nadväzujúcich neskorších valorizácií. Uvedeným rozhodnutím bol realizovaný rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sk/11/2021 zo dňa 30. marca 2022.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a
rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa §
199 a nasl. SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) v rozsahu a z dôvodov

uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP),
vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.7. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za

podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

9. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta
a štvrtá veta platia rovnako.

10. Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na určenie
sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v
jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje

na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané
dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

11. Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku a predčasného

starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z
nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

12. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, administratívneho spisu, žaloby
a vyjadrení strán dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že žalovaný v zmysle § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení určil výšku starobného
dôchodku tak, že hodnotu priemerného osobného mzdového bodu (0,9176) vynásobil počtom rokov
obdobia dôchodkového poistenia (39,9507) a s aktuálnou dôchodkovou hodnotou (10,9930). Pri
určovaní priemerného osobného mzdového bodu žalovaný vychádzal zo súčtu jednotlivých osobných
mzdových bodov za obdobie rokov 1984 až 2013 a ich podielu rokov mzdového poistenia, ktorý takto

určil priemerný osobný mzdový bod na hodnotu 0,9176. Uvedený postup stanovenia výšky starobného
dôchodku však, ako správne namietal žalobca nebol správny, nakoľko žalovaný pri výpočte vychádzal z
nesprávne zvolenej výšky priemerného mzdového bodu. Žalovaný mal zobrať do úvahy skutočnosť, že
žalobca poberal invalidný dôchodok a v tejto súvislosti bolo treba pre účely výšky starobného dôchodku
vychádzať z priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol použitý pri výpočte invalidného dôchodku

žalobcu tak, aby priemerný mzdový osobný bod pri určení výšky starobného dôchodku minimálne
dosahoval výšku priemerného osobného mzdového bodu použitého pri výpočte výšky invalidného
dôchodku. V zmysle § 79a zákona o sociálnom poistení žalovaný nemal použiť priemerný mzdový bod
o hodnote 0,9176, ale správne mal vychádzať minimálne z výšky priemerného osobného mzdového
bodu určeného pre výpočet čiastočného invalidného dôchodku, nakoľko tento je vyšší ako hodnota

žalovaným vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj
spoukazomnasamotnévyjadreniežalovanéhojezrejmé,žežalovanýnesprávneurčilvýškustarobného
dôchodku, nakoľko pre jeho výpočet použil v rozpore s ustanovením § 79a zákona o sociálnom poistení
nesprávnu hodnotu priemerného osobného mzdového bodu. Z uvedených dôvodov má správny súd za
to, že napadnuté rozhodnutie je teda nesprávne a nezákonné, nakoľko žalovaný určil výšku starobného

dôchodku v rozpore so zákonom a žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok vo vyššej výške, ako
ju stanovil žalovaný.13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

14.Podľa§191ods.4SSP,aksprávnysúdzrušujerozhodnutiealeboopatrenie,podľaokolnostímôžeaj
bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej
správy podľa odseku 3.

15. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre
nesprávne právne posúdenie veci, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c)
SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného, ktoré trpelo
vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 žalovanému na ďalšie konanie.

16. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne vec posúdiť, pričom právnym

názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný
(§ 191 ods. 6 veta prvá SSP), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom zdôvodní.

17. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

18. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v
konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote
Jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).