Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/186/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117202244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1117202244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: JUDr. Tatiana Hládeková,
Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Camping City, s. r. o. v likvidácii,
Mlynskénivy73,82105Bratislava,IČO:43826806,protižalovanému:J.M.Trade,spol.sr.o.,NaNivách
1019/25, 141 00 Praha 4, IČO: 453 12 150, Česká republika, zast. WISE3 s. r. o., Kalinčiakova 33A,
831 04 Bratislava, IČO: 36 868 604, v konaní o zaplatenie 16.363,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/13/2017-223 zo dňa 22.07.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/13/2017-223 zo dňa

22.07.2021 potvrdzuje.

Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 16.363,64
eur spolu s 9,05 % úrokom z omeškania zo sumy 16.363,64 eur odo dňa 16.11.2014 do zaplatenia, to
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi 100 %
trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu,
doručeným súdu dňa 03.02.2017, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 16.363,64 eur
spolu s 9,05 % úrokom z omeškania zo sumy 16.363,64 eur odo dňa 16.11.2014 do zaplatenia titulom
neuhradenia kúpnej ceny za motorové vozidlo, jazdené obytné auto, FIAT Mooveo I 716, rok výroby
2008, VIN: M. (ďalej len „motorové vozidlo“) v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 10.10.2014, na základe faktúry č. 201409 vystavenej dňa 15.10.2014 a splatnej dňa
15.11.2014.

Uznesením č.k. 8K/56/2015-150 zo dňa 22.04.2016 bol na obchodnú spoločnosť Camping City, s. r. o.
v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 43 826 806, vyhlásený konkurz a za
konkurzného správcu bola ustanovená JUDr. Tatiana Hládeková, so sídlom kancelárie: Bajkalská 21/A,
821 01 Bratislava. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, je zaradená pod položkou č. 1 v súpise
všeobecnejpodstaty,ktorýbolzverejnenývObchodnomvestníku,čiastkaOV128/2016dňa04.07.2016.
Súd dňa 10.02.2017 vydal európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý bol
doručený súdu dňa 10.03.2017.

Podaním doručeným súdu dňa 14.01.2019 sa k veci vyjadril žalovaný. Žalovaný žalobcom uplatnený
žalobný nárok odporoval a tento v celom rozsahu neuznával, nakoľko mal za to, že tvrdenie uvedené v
žalobnom návrhu sa nezakladá na pravde, popísaný skutkový stav nezodpovedá skutočnosti a vydanie
rozhodnutia na takomto základe by viedlo k chybnému právnemu posúdeniu, a teda nezákonnémurozhodnutiu. Žalovaný poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
5Cbi/1/2017 o neúčinnosť právneho úkonu. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.10.2019 žalovaný
uviedol, že jeho záväzok na uhradenie žalovanej sumy zanikol vzájomným započítaním pohľadávok

medzi žalobcom a žalovaným, keď žalovaný v minulosti predal úpadcovi obytné motorové vozidlá a
kúpne ceny za tieto vozidlá boli fakturované na základe faktúr vystavených žalovaným: FVZ-2/2008
(11332), FVZ-3/2008 (11333), FVZ-15/2008 (113315). Dňa 15.12.2014 uzatvoril žalovaný s úpadcom
dohodu o uznaní dlhu, kde úpadca uznal voči žalovanému okrem iného aj záväzky z vyššie uvedených
faktúr; následne dňa 01.04.2015 došlo medzi žalovaným a úpadcom k vzájomnému započítaniu

pohľadávok a záväzkov.
Žalobca tvrdil, že konanie vedené pod sp. zn. 5Cbi/1/2017 nesúvisí s nárokom, ktorý si žalobca uplatňuje
v tomto konaní. Uviedol, že v rámci výkonu funkcie predbežného správcu vyzval žalovaného listom
zo dňa 06.04.2016 na preukázanie započítania pohľadávok; v reakcii na to mu žalovaný zaslal scan
dohodyovzájomnomzapočítanípohľadávok,ktorávšakneobsahovalapodpisžiadnejosobyoprávnenej
konať za úpadcu - na dohode bol podpísaný p. H. J. ako jeden z dvoch konateľov úpadcu, pričom,

vyplývajúc z obchodného registra, za spoločnosť konajú a podpisujú minimálne dvaja konatelia nad
výšku hodnoty veci 100.000 SK. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal platné uzatvorenie dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca listom zo dňa 03.06.2016 vyzval likvidátora úpadcu N. J.
na poskytnutie informácie, či a v akom rozsahu došlo k započítaniu pohľadávky voči žalovanému, na
ktorú reagoval likvidátor e-mailom dňa 15.06.2016, v ktorom uviedol, že predmetná pohľadávka nebola

úpadcovi započítaná.
Na pojednávaní dňa 10.05.2021 súd poučil strany o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 ods.
1, 2, 3 CSP s poukazom na článok 10 základných princípov CSP.
Dňa 16.06.2021 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom uvádza, že napriek skutočnosti, že
dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola zo strany úpadcu podpísaná len jedným konateľom

H. J., konateľom oboch strán dohody, pričom za úpadcu majú v zmysle zápisu v obchodnom registri
podpisovať obaja konatelia H. J. a N. J., uvedené nezakladá neplatnosť dohody vzhľadom na to, že H. J.
podpísal dohodu na základe tzv. podnikového zmocnenia v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže podpisovanie administratívnych, finančných a účtovných
dokumentov bolo len zo strany H. J. obvyklé. Žalovaný k svojmu podaniu priložil čestné vyhlásenie N.

J., druhého konateľa a likvidátora úpadcu.
Súd prvej inštancie si pripojil spis sp. zn. 5Cbi/1/2017 a konštatoval, že jeho predmetom je otázka
neúčinnosti Dohody o uznaní dlhu zo dňa 15.12.2014 a Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a
záväzkov zo dňa 15.12.2014. Súd uviedol, že Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov
zo dňa 15.12.2014 v konaní sp. zn. 5Cbi/1/2017 sa týka faktúr č. 201410 (na čiastku 16.528,93 eur) a č.

201411 (na čiastku 83,58 eur). Nakoľko v konaní 38Cb/13/2017 sa rieši otázka vzájomného započítania
pohľadávok faktúry č. 201409 súd poukázal na skutočnosť, že v konaniach sp. zn. 5Cbi/1/2017 a sp. zn.
38Cb/13/2017 sú predmetom vzájomného započítania odlišné faktúry a teda odlišné pohľadávky.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 ods. 1, 2, § 411, § 447, § 448, § 369
ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 580 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 153 ods. 1, 2, 3, § 255, § 262
ods. 2, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, považoval uzavretie kúpnej zmluvy medzi
úpadcom a žalovaným, ktorej predmetom je predaj motorového vozidla. Za nesporné súd považoval aj

vystavenie faktúry úpadcom č. 201409 zo dňa 15.10.2014, splatnej dňa 15.11.2014, na sumu vo výške
16.363,64 eur predstavujúcu kúpnu cenu za motorové vozidlo; ďalej odovzdanie motorového vozidla
na základe odovzdávacieho protokolu zo dňa 15.10.2014. Spornú medzi stranami sporu považoval
dohodu o uznaní dlhu a dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok nebola platne uzatvorená, keďže bola vyhotovená

písomne, ale neobsahovala podpis osoby oprávnenej konať za úpadcu tak, ako to vyplýva zo zápisu
v obchodnom registri o spôsobe konania za spoločnosť, teda že za spoločnosť konajú a podpisujú
minimálne dvaja konatelia nad výšku hodnoty veci 100.000 SK - dohoda bola podpísaná len jedným z
dvoch konateľov.
V prejednávanej veci žalovaný predložil Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo

dňa 15.12.2014, podpísanú jedným konateľom - H. J.. Súd konštatoval, že sporná Dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 15.12.2014 nepredstavuje prejav vôle uskutočnený v súlade
s dohodnutým spôsobom konania v mene úpadcu, nakoľko zápis v obchodnom registri je smerodajný
a môžu sa s ním oboznámiť aj tretie osoby, a z neho jednoznačne vyplýva, že za úpadcu konajú apodpisujú minimálne dvaja konatelia nad výšku hodnoty veci 100.000 SK. Z uvedeného potom vyplýva,
že žalovaný nepreukázal zákonnú podmienku pre započítanie podľa § 580 OZ, a to nepochybný prejav
vôle smerujúci k započítaniu.

Súd konštatoval, že na podanie žalovaného zo dňa 16.06.2021, ktoré nebolo doručené protistrane a v
ktorom uviedol, že H. J. podpisoval dokumenty administratívneho, finančného a účtovného charakteru
v mene úpadcu sám z titulu ústneho podnikového zmocnenia a ku ktorému pripojil žalovaný čestné
vyhlásenie druhého konateľa N. J., súd v zmysle § 153 CSP nebude prihliadať. Žalovaný bol v
zmysle § 153 CSP poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Súd mal za to, že žalovaný neuplatnil

prostriedky procesného útoku a obrany včas, nakoľko mohol podanie doručené súdu dňa 16.06.2021
zahrnúť do svojich skorších vyjadrení v čase, keď bol na to vyzvaný, a preto súd na omeškaný
procesný úkon neprihliadol. Nie je účelné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia tesne pred
pojednávaním, resp. na pojednávaní, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k zmareniu účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavke na nariadenie ďalšieho pojednávania tak, ako to je v tomto prípade. Súd
uviedol, že predloženie uvedeného skutkového tvrdenia nepredstavuje bezprostrednú reakciu na nové

skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania, a preto vyhodnotil včasnosť predloženia
podania doručeného súdu dňa 16.06.2021 tak, že na tento procesný úkon neprihliadol, a tým mu
nepriznal procesné účinky. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne a z tohto dôvodu jej vyhovel. Žalovaný nepoprel, že nezaplatil faktúru č. 201409 vystavenú dňa
15.10.2014 splatnú dňa 15.11.2014 v celkovej výške 16.363,64 eur a zároveň nepreukázal vzájomné

započítanie pohľadávok, preto súd dospel k záveru, že žalobcovi svedčí právo na zaplatenie uvedenej
sumy. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo
právo požadovať aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr tak, ako to žalobca
požadoval vo svojej žalobe. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti požadovaného príslušenstva.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalovaný mal za to, že Dohoda o započítaní pohľadávok uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
dňa 01.04.2015 je platná, a teda celý záväzok žalovaného zanikol započítaním. Ak súd prvej inštancie

posúdil túto dohodu ako neplatnú z dôvodu, že táto dohoda mala byť opatrená aj podpisom druhého
konateľa žalobcu, posúdil túto skutočnosť nesprávne. S poukazom na § 15 ods. 1 OBZ uviedol, že nie
je nevyhnutné, aby právne úkony spojené s prevádzkou boli vždy uskutočňované výlučne štatutárnymi
zástupcami v zmysle ich spôsobu konania zapísaného v obchodnom registri. H.Q. J. ako osoba
poverená, podnikateľom bežne podpisoval za žalobcu administratívne, finančné a účtovné dokumenty,

a to bez súčinnosti konateľa N. J., ktorý by tieto dokumenty opatril osobitne svojím podpisom. Túto
skutočnosť, a teda, že podpisovanie takýchto dokumentov iba zo strany p. H. J. bolo obvyklé, potvrdzuje
aj skutočnosť, že na takýchto dokumentoch (medzi ktoré patrí aj rozporovaná dohoda o započítaní
pohľadávok) nebol p. H. J. uvádzaný ako konateľ žalobcu. Naviac, uzavretiu dohody o započítaní
pohľadávok predchádzalo uzatvorenie dohody o uznaní dlhu medzi žalobcom a žalovaným, a teda

uzatvorenie dohody o započítaní pohľadávok bolo len „administratívnym“ krokom, ktorý mal podľa
vôle žalobcu a žalovaného viesť k započítaniu vzájomných pohľadávok a ich zániku. Súd sa touto
argumentáciou žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal a
ani nevysporiadal. Naviac, v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd uvádza, že za spornú
považuje aj samotnú dohodu o uznaní dlhu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, avšak súd

žiadnym spôsobom ďalej nevysvetľuje, z akého dôvodu je podľa názoru súdu táto dohoda neplatná a
v čom vidí jej spornosť. Právny názor súdu v bode 24. napadnutého rozsudku, podľa ktorého sporná
Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 15.12.2014 nepredstavuje prejav vôle
uskutočnený v súlade s dohodnutým spôsobom konania v mene úpadcu, považoval za nesprávny,
nakoľko predmetom konania na súde prvej inštancie nebolo posúdenie platnosti Dohody o vzájomnom

započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 15.12.2014, ale spornosť Dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok a záväzkov zo dňa 01.04.2015. Z uvedeného vyplýva, že súd v odôvodnení napadnutého
rozsudkuposudzovalspornosťnesprávnejdohodyozapočítanípohľadávok,čímnazákladevykonaných
dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne vec posúdil. Dal dopozornosti, že podaním zo dňa 16.06.2021 žalovaný ozrejmil dôvod podpisu dohody o započítaní
pohľadávok zo strany p. H. J.. K tejto svojej právnej argumentácii pripojil aj čestné vyhlásenie konateľa
žalobcu N. J., ktorý potvrdzuje, že p. H. J. obvykle podpisoval ako podnikový zmocnenec dokumenty

takéhoto typu. Uvedené argumenty žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zopakoval
a predniesol aj na súdnom pojednávaní dňa 21.06.2021. Na predmetné podanie žalovaného zo dňa
16.06.2021 súd neprihliadol z dôvodu sudcovskej koncentrácie. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu,
že predmetné skutkové tvrdenia žalovaného adresované súdu tesne pred pojednávaním sú neúčelné
a môžu zmariť účel a rýchlosť konania. Mal za to, že podanie zo dňa 16.06.2021 (doručené súdu

5 kalendárnych dní pred nariadeným termínom súdneho pojednávania), ktorého obsah žalovaný aj
predniesol na pojednávaní dňa 21.06.2021 bolo iba vyjadrenie, právna argumentácia a vysvetlenie
k podpisu p. H. J. na dohode o započítaní pohľadávok. Tento úkon ani jeho obsah nemal viesť a
ani by neviedol k neodôvodneným prieťahom v konaní, naopak, toto podanie viedlo k vyjasneniu,
ktorého dôsledkom malo/mohlo byť rozhodnutie súdu bez nariaďovania ďalšieho pojednávania alebo
vykonania ďalších dôkazov. Nie je preto zrejmé, prečo súd prvej inštancie toto podanie žalovaného

zo dňa 16.06.2021 odmietol a neprihliadol naň. Dodal, že súd prvej inštancie neprihliadol nielen na
podaniezodňa16.06.2021,alenevysporiadalsaanisprávnouargumentácioužalovanéhoprednesenou
právnymzástupcomžalovanéhonapojednávanídňa21.06.2021.Žalovanýmalzato,ževtomtoprípade
nešlo o procesný úkon, ktorý by mal za následok zbytočné a neefektívne predlžovanie súdneho konania,
alebo vykonávanie ďalších úkonov súdu. Preto, ak súd prvej inštancie toto podanie neakceptoval a

neprihliadol naň, takýmto postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd takýmto svojím rozhodnutím
odňal žalovanému možnosť konať a uplatňovať svoje práva. Žalobca rozporoval absenciu druhého
podpisu na dohode o započítaní pohľadávok, pričom túto skutočnosť (že dokument obsahuje iba podpis
p. H. J.) žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil ani nespochybnil (nešlo teda o popretie skutkových

tvrdení), žalovaný iba k predmetnému skutkovému tvrdeniu žalobcu poskytol súdu právnu argumentáciu
a vysvetlenie svedčiace platnosti uzavretej dohody o započítaní pohľadávok v čase a v štádiu súdneho
konania, kedy ešte súd nevyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný mal preto za to, že súd prvej
inštancie sa mal podaním zo dňa 16.06.2021 ako aj obsahom ústneho podania zo dňa 21.06.2021
zaoberať a s týmto sa vysporiadať a na základe neho rozhodnúť. V odôvodnení rozsudku pritom súd

nevysvetlil, z akého dôvodu na argumentáciu zo dňa 21.06.2021 neprihliadal. Nakoľko mal žalovaný za
to, že v prípade tohto podania nešlo o prostriedok procesného útoku alebo procesnej obrany, na ktoré
by bolo možné aplikovať ustanovenie § 153 CSP, mal sa súd týmto podaním zaoberať a s obsahom
tohto podania sa vysporiadať. Podľa názoru žalovaného, konanie súdu prvej inštancie má za následok,
že napadnutý rozsudok je arbitrárny a v rozpore so základnými princípmi zakotvenými v CSP. Na

základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie a konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.09.2021. Stotožnil sa s
právnym názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu tak, ako je vyjadrený v napadnutom rozsudku.

Mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutočnosti,
z ktorých súd vychádzal pri rozhodnutí, považoval za preukázané a napadnutý rozsudok za vecne
správny. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uvádza argumentáciu, s ktorou sa súd v dostatočnej
miere vysporiadal a ktorá v odvolacom konaní nie je spôsobilá spochybniť napadnutý rozsudok. S
rozhodnutím súdu prvej inštancie aplikovať § 153 CSP sa žalobca plne stotožnil. Podotkol, že okolnosti,

ktoré uvádza žalovaný v predmetnom podaní, mal možnosť uviesť už vo svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, pričom tak bez ospravedlniteľného dôvodu neurobil. Pre úplnosť žalobca uviedol, že
doposiaľ nebol oboznámený s podaním žalovaného zo dňa 16.06.2021, ani s čestným vyhlásením p. J.,
ktorékpredmetnémupodaniumalobyťpripojené.Uviedol,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahu
zistil skutkový stav, vysporiadal sa s námietkami žalovaného a vyvodil správny právny záver o tom,

že žalovaný nepreukázal platné uzatvorenie predmetnej dohody o započítaní. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.10.2021. Uviedol, že
vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.06.2021 obsahovalo právnu argumentáciu a dôkaz o správnosti

tejto právnej argumentácie. Právna argumentácia pritom nepredstavuje prostriedok procesnej obrany.
Dôkaz predložený dňa 16.06.2021, teda čestné vyhlásenie p. N. J., by konanie žiadnym spôsobom
neskomplikoval, práve naopak. Trval na tom, že súd prvej inštancie nesprávne neaplikoval § 149 a §
153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, keďže podanie zo dňa 16.06.2021 obsahovalo aj časti,ktoré nepredstavujú prostriedok procesného útoku a procesnej obrany. Dodal, že ani samotný žalobca
neoznačil obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.06.2021 ako skutočnosti, ktoré sú prostriedkom
procesnej obrany, označil ich iba ako „okolnosti“, čím samotný žalobca potvrdzuje, že v tomto prípade

ide o právnu argumentáciu. Mal za to, že súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia CSP o sudcovskej
koncentrácii v rozpore s ich účelom.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k 38Cb/13/2017-223 zo dňa
22.07.2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/13/2017-223 zo dňa 22.07.2021, pretože vykazuje známky

vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 16.363,64
eur s príslušenstvom titulom neuhradenia kúpnej ceny za motorové vozidlo v zmysle kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.10.2014, na základe faktúry č. 201409 vystavenej dňa
15.10.2014 a splatnej dňa 15.11.2014. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že

žaloba bola podaná dôvodne a z tohto dôvodu jej vyhovel. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozsudok
súdu prvej inštancie napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
e), f), h) CSP.

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia o sudcovskej

koncentrácii konania, keď neprihliadol na jeho podanie zo dňa 16.06.2021. Tvrdil, že obsahom podania
zo dňa 16.06.2021 bola iba i) právna argumentácia, resp. vysvetlenie a objasnenie podpisu p. H. J. na
Dohode o započítaní, a ii) dôkaz o správnosti tejto právnej argumentácie, ktorým bolo písomné čestné
vyhlásenie p. N. J., konateľa spoločnosti Camping City, s.r.o., a teda nešlo o prostriedok procesného
útoku alebo procesnej obrany, na ktoré by bolo možné aplikovať § 153 CSP. Ak súd prvej inštancie

na uvedené podanie neprihliadol a neprihliadol ani na obsah podania odprezentovaný žalovaným na
súdnom pojednávaní dňa 21.06.2021, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil z akého
dôvodu, takýmto postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že súd takýmto svojím
rozhodnutím odňal žalovanému možnosť konať a uplatňovať svoje práva.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 8 CSP, podľa ktorého sú strany sporu povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 5 veta druhá CSP, súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne

slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Z čl. 10 ods. 1 CSP vyplýva stranám povinnosť postupovať
v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. V zmysle čl. 10 ods. 3 CSP, súd môže určiť
záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. S týmito princípmi je spojená aj povinnosťstrán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,
ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Účelom

sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť
tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich
nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v
skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v
konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je

o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky
sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že
nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu
na strane svojho klienta.(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019).
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na

jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu,
ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

13. Odvolací súd dáva do pozornosti, že uznesením č.k. 38Cb/13/2017-50 zo dňa 27.05.2019 súd prvej
inštancie v zmysle § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k vyjadreniu

žalobcu doručeného súdu dňa 27.03.2019, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
Zároveň súd v tomto uznesení žalovaného poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Vo
vyjadrení doručenom súdu dňa 11.10.2019 žalovaný s poukazom na Dohodu o uznaní dlhu zo dňa
15.12.2014 a Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 01.04.2015 uviedol,

že jeho záväzok na uhradenie žalovanej sumy zanikol vzájomným započítaním pohľadávok medzi
žalobcom a žalovaným. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným
súdu dňa 12.08.2020, majúc za to, že žalovaný nepreukázal platné uzatvorenie dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok, keď táto neobsahovala podpis žiadnej osoby oprávnenej konať za úpadcu - na
dohode bol podpísaný p. H. J. ako jeden z dvoch konateľov úpadcu, pričom vyplývajúc z obchodného

registra, za spoločnosť konajú a podpisujú minimálne dvaja konatelia nad výšku hodnoty veci 100.000
SK. Na uvedené vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 15.04.2021, žalovaný
nereagoval. Na pojednávaní dňa 10.05.2021 súd prvej inštancie strany sporu poučil o sudcovskej
koncentrácii konania podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP s poukazom na čl. 10 CSP. Na tomto pojednávaní
dňa 10.05.2021 sa právny zástupca žalovaného pridržal doterajších vyjadrení, pričom uviedol, že nemá

návrhy na doplnenie dokazovania. Až v podaní doručenom súdu dňa 16.06.2021 žalovaný tvrdil, že
H. J. podpísal dohodu na základe tzv. podnikového zmocnenia v zmysle § 20 ods. 2 OZ a § 15
ods. 1 OBZ, keďže podpisovanie administratívnych, finančných a účtovných dokumentov bolo len zo
strany H. J. obvyklé, pričom k svojmu podaniu priložil čestné vyhlásenie N. J., druhého konateľa a
likvidátora úpadcu. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v zmysle § 153 CSP poučený o sudcovskej

koncentrácii konania a prostriedky procesného útoku a obrany mohol uplatniť už skôr, ak by konal
starostlivosozreteľomnarýchlosťahospodárnosťkonania,odvolacísúdmázato,žesúdprvejinštancie
postupoval v súlade s ustanovením § 153 CSP, keď na tento omeškaný procesný úkon žalovaného
neprihliadol. Konajúci súd v tomto smere správne uviedol, že žalovaný mohol podanie doručené súdu
dňa 16.06.2021 zahrnúť do svojich skorších vyjadrení v čase, keď bol na to vyzvaný. Je potrebné

zdôrazniť, že predloženie predmetného skutkového tvrdenia a dôkazu nepredstavuje bezprostrednú
reakciu na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie potom
postupoval v súlade s ustanovením § 153 CSP, keď po vyhodnotení včasnosti predloženia podania
doručeného súdu dňa 16.06.2021 prijal procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na daný procesný
úkon žalovaného neprihliadol, keďže sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu.

V odôvodnení rozsudku vo veci samej pritom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 153 ods. 3
CSP vysvetlil z akých dôvodov na predmetný procesný úkon žalovaného neprihliadol. Keďže súd prvej
inštancie na úvod pojednávania konštatoval, že na podanie žalovaného zo dňa 16.06.2021 v zmysle
§ 153 CSP nebude prihliadať, je logické, že súd rovnako neprihliadol ani na obsah daného podania
odprezentovaný žalovaným na súdnom pojednávaní dňa 21.06.2021, a to z rovnakých dôvodov ako na

dotknutý procesný úkon v písomnej forme. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd túto námietku
žalovaného považoval za nedôvodnú.14. Odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že aj v prípade, ak by súd prijal argument
žalovaného, v zmysle ktorého obsahom podania zo dňa 16.06.2021 bola iba právna argumentácia, resp.
vysvetlenie a objasnenie podpisu p. H. J. na dohode o započítaní, je nepochybne zrejmé, že dôkaz -

čestné vyhlásenie p. N. J., konateľa spoločnosti Camping City, s.r.o., ktorým žalovaný svoje tvrdenie
preukazoval a ktorý je bezpochyby prostriedkom procesnej obrany, bol predložený oneskorene, a preto
naň súd oprávnene neprihliadal. Tvrdenie žalovaného ohľadne tzv. podnikového zmocnenia p. H. J., by
v takomto prípade zostalo nepreukázané.

15. Ak žalovaný poukazoval na to, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, bol povinný uviesť
relevantné skutočnosti a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za zisteného skutkového
stavu prejednávanej veci, keď žalovaný predložil súdu Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok
a záväzkov zo dňa 01.04.2015, podpísanú jedným konateľom - H. J., odvolací súd považuje za
správny právny záver súdu prvej inštancie, že sporná Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok
a záväzkov zo dňa 01.04.2015 (pozn. v napadnutom rozsudku je chyba v písaní, keď súd prvej

inštancie nedopatrením uvádza dátum 15.12.2014, hoci z ďalších častí rozhodnutia, najmä bodu
21. odôvodnenia rozsudku, je zrejmé, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok je datovaná
01.04.2015) nepredstavuje prejav vôle uskutočnený v súlade s dohodnutým spôsobom konania v mene
úpadcu, nakoľko zápis v obchodnom registri je smerodajný a môžu sa s ním oboznámiť aj tretie osoby,
a z neho jednoznačne vyplýva, že za úpadcu konajú a podpisujú minimálne dvaja konatelia nad výšku

hodnoty veci 100.000 SK. Žalovaný tak včas predloženými dôkazmi nepreukázal zákonnú podmienku
pre započítanie podľa § 580 OZ, a to nepochybný prejav vôle smerujúci k započítaniu.
Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v rozpore s
tvrdením žalovaného ohľadne konania p. H. J. na základe podnikového zmocnenia na podpisovanie
administratívnych, finančných a účtovných dokumentov je tá skutočnosť, že na rozdiel od Dohody o

vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 01.04.2015, je Dohoda o uznaní dlhu zo dňa
15.12.2014 podpísaná obidvoma konateľmi spoločnosti Camping City s.r.o..

16. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

17. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
38Cb/13/2017-223 zo dňa 22.07.2021 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že žalobca nemá proti žalovanému nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu žiadne nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).