Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11Cpr/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317202383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1317202383.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne :

L.. G. O., D. XX.XX.XXXX, N. Z. M. Č.. XX, G., zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so
sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, Bratislava, proti žalovanému : Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Grösslingova č. 77, Bratislava, IČO : 31351026, zastúpený advokátskou kanceláriou Bartošík
Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská č. 7/A, Bratislava, IČO : 36833533, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 15.02.2017, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu XX.XX.XXXX je neplatné.

2. V žalobe tvrdila, že bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
na dobu určitú, do XX.XX.XXXX, s rozsahom týždennej pracovnej doby 16 hodín a zároveň bola
zamestnancom ďalšieho zamestnávateľa a to Wüstenrot poisťovňa, a.s., s dohodnutým úväzkom 24
hodín týždenne. Dňa XX.XX.XXXX nastúpila do pracovnej pozície S. Y. S. G. na C. X. Č.. XX, pracovné

zmluvy jej boli predložené na podpis až dňa X. O. XXXX. Priama nadriadená, L.. M. N., jej do konca
Z. XXXX nepredložila na podpis dohodu o zmene pracovnej zmluvy, pokračovala teda s vedomím
zamestnávateľa vo výkone práce a pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú. Po zmene pracovného
pomeru na dobu neurčitú sa ju krajská riaditeľka L.. N. snažila prinútiť k uzatvoreniu dohody o skončení
pracovného pomeru, v opačnom prípade jej mala byť prideľovaná iná práca mimo G., za rozdielnom
mzdu. Dňa XX.XX.XXXX v tiesni, pod nátlakom priamej nadriadenej, podpísala dohodu o skončení
pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX. Skončenie pracovného pomeru žalobkyňa považuje za

neplatné a to z dôvodu, že predmetná dohoda bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore
s § 37 Občianskeho zákonníka. Preto trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada o prideľovanie práce.

3. Žalobkyňa ku žalobe nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju zamietnuť. Poprel skutkové tvrdenia žalobkyne. Potvrdil
však, že pracovala na pozícii - S. J. Y. G. X, na C. X. XX S. G.L. a to od O. XXXX, na základe

pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a poverenia zo dňa
XX.XX.XXXX.Nakoľkoneplnilasvojepracovnéúlohyuspokojivo,žalovanýsarozhodolukončiťpracovný
pomer dohodou. Na ponuku ukončiť pracovný pomer dohodou žalobkyňa reagovala takým spôsobom,
že súhlasila s ukončením pracovného pomeru, pod podmienkou, že jej žalovaný vyplatí odstupné vovýške priemerného mesačného zárobku za 12 mesiacov, neskôr znížila požiadavku na 6 mesiacov, čo
žalovaný odmietol. Poprel, že sa jej nadriadená vyhrážala, že ak dohodu neuzavrie, bude jej prideľovaná
práca mimo G.Y., za rozdielnu mzdu, pani N. jej iba oznámila, že v prípade pokračovania pracovného

pomeru bude potrebné, aby absolvovala školenia v iných centrách v G. G., nakoľko jej pracovný výkon
nebol uspokojivý. O zmene mzdy sa nikto so žalobkyňou nerozprával. Žalovaný poprel, že na žalobkyňu
bol vyvíjaný akýkoľvek nátlak. Žalobkyňa sa v závere pracovného pomeru stala pracovne neschopnou
a to od X.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX, viac ako 2 mesiace a počas trvania pracovnej neschopnosti
kontaktovala L.. N. s tým, že súhlasí s uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko zistila,

že ako nezamestnaná dostane vyššiu dávku než počas trvania pracovnej neschopnosti. Následne sa
stretli za účelom podpísania dohody o skončení pracovného pomeru s pani N., za prítomnosti právnika
žalobkyne. Po preštudovaní dohody ju žalobkyňa dobrovoľne podpísala. Žalovaný, ani žiaden jeho
zamestnanec, nevyvíjali na ňu akýkoľvek nátlak. Žalobkyňa od samého začiatku nebola proti ukončeniu
pracovného pomeru dohodou, ale stanovila si neprimerané podmienky. Po odmietnutí požiadaviek sama
kontaktovala nadriadenú za účelom podpisu dohody, dohodu konzultovala so svojím právnikom a na

základe konzultácie ju podpísala. Ďalej uviedol, že miestom výkonu práce žalobkyne podľa pracovnej
zmluvy bol G. samosprávny kraj, nešlo by teda o preradenie na inú prácu, nakoľko žalobkyňa by
nevykonávala iný druh práce a nikdy nepracovala na inom mieste ako bolo dohodnuté v pracovnej
zmluve, ani výška mzdy sa meniť nemala. Nešlo teda o žiadnu vyhrážku, na základe ktorej by bola
žalobkyňa objektívne psychicky donútená uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa

mala dostatočnú možnosť, aj čas poradiť sa o uzavretí dohody s odborníkom, vrátane posúdenia jej
obsahu. O dobrovoľnom uzavretí dohody podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalobkyni bola na
základe skončenia pracovného pomeru vyplatená mimoriadna prémia vo výške 360 eur, túto prémiu
žalobkyňa prijala a žalovanému ju po podaní žaloby nevrátila. Je teda zrejmé, že dohodu o skončení
pracovného pomeru uzavrela dobrovoľne, po predchádzajúcej konzultácii a preto ju žalovaný považuje

za platnú.

5. Ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX,
poverenie vedením Wüstenrot centra G. X R. W. XX.XX.XXXX, potvrdenie o dočasnej neschopnosti,
mailovú komunikáciu, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o

príjmoch.

6. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru pre rozpor s
dobrými mravmi, ako ďalší dôvod uviedla nedostatok slobodnej vôle.

7. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“)
pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej
dobe.

8. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 a 2 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú

na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení
pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené
dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

9. Podľa ustanovenia článku 2 Základných zásad Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto
zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na
slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia
tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika
viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí

byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 4 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo

fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.11. Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich
práv, je neplatný.

12. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Súd považoval za preukázanú existenciu pracovného pomeru medzi stranami sporu. Nebolo sporné
ani to, že dňa XX.XX.XXXX strany sporu uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru. Sporné boli

okolnosti podpisu dohody.

14. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v M. XXXX začala komunikovať s L.. N. o pracovnej ponuke,
pričom tá vedela, že je zdravotne postihnutá, má problém so zrakom, preto nemôže dochádzať mimo G..
Pri prijímaní do práce ju ubezpečovala, že práca bude iba v G.. Pracovnú ponuku prijala, bola vedúca.
Podľa jej slov zistila, že na pobočke nebola riadna pracovná morálka, pracovala na zmene a bola aj

pochválená. Potom sa začali diať naschvály, L.. N. jej nedvíhala telefón, neskôr komunikovali iba s jej
zástupkyňou, chcela, aby podpísala spätne pracovnú zmluvu na dobu určitú. Keď ochorela pracovala z
domu, riaditeľka sa o ňu nestarala, povedala, že potrebuje lojálnych ľudí, keď na ňu kričala, rozplakala
sa. Kolegovia jej ukázali, že aj iným pred ňou odobrali poverenie. Potvrdila, že dostala ponuku na dohodu
s odstupným, aj to že sa bola poradiť. Bála sa, že šliapla do šlamastiky, preto prosila príbuzného, aby

išiel s ňou na stretnutie, vedúca ho však poslala za dvere, keď rokovali o dohode. Bála sa, že jej odoberú
poverenie, odobratie poverenia podľa nej nebolo len obyčajnou hrozbou, L.. N. jej povedala, že keď
nepodpíše dohodu, tak jej odoberú poverenie a pošlú ju do Z.Z. D. S., alebo do O., na dva, tri krát do
týždňa. M.. L. H., ktorý bol pri uzatvorení dohody, bol jej morálna podpora, neradil jej, iba išiel s ňou,
videl, že dohodu podpisuje, ona vedela, že jej nedovolí urobiť nejaký prešľap, povedala mu na čo ho

potrebuje, ale nemali podpísanú dohodu o zastupovaní. Keď sa bavili o odstupnom bol za dverami,
potom prišiel, skontroloval dátum na dohode a ona to podpísala. Uviedla, že dohodu podpísala preto, že
bola z toho na prášky a nevedela si predstaviť, že jej odoberú poverenie. Podľa jej názoru bola uvedená
do omylu, myslela si, že je prijímaná do pozície S. Y. a je nešťastná, že prišla o pozíciu S. Y. S. G..

15. Svedkyňa L.. M. N., D. žalobkyne, vo výpovedi potvrdila, že žalobkyňu prijímala na O. funkciu a to
na základe inzerátu. Neskôr bolo konanie žalobkyne nepredvídateľné, odmietala si plniť svoje funkcie,
bojkotovala ďalšie vzdelávanie, odmietala sa zaučiť o produktoch spoločnosti, neakceptovala ostatných
kolegov, nechodila na porady, ktoré organizovala, nebola kolegom nápomocná, väčšinu času nebola
na pobočke, alebo bola práceneschopná. Upozorňovala ju, hovorila, že sa zlepší, ale nestalo sa tak.

Potvrdila, že žalobkyňu aj pochválila, chcela ju tým podporiť. Poprela, že by na žalobkyňu kričala,
alebo vyvíjala akýkoľvek nátlak. Čo sa týka dohody, najskôr ju žalobkyňa uvítala, chcela odstupné. Na
stretnutie, ktoré iniciovala, prišla s právnikom, známym a podpísala dohodu. Podľa nej tam bol dostatok
priestoru a času na jej preštudovanie, jej právnik povedal, že nemá k nej výhrady. Žalobkyňa sa opýtala,
či suma odstupného je v čistom, riešili dovolenku. Potvrdila, že výšku odstupného v dohode dopísala

ona, po konzultácii s nadriadeným. Žalobkyňa si podľa nej niekoľkokrát prezrela dohodu a akceptovala
uvedenú sumu.

16. Svedok M.. L. H., známy žalobkyne, ktorý bol prítomný na rokovaní pred podpisom dohody o
skončení pracovného pomeru vo výpovedi uviedol, že zastupoval žalobkyňu v iných veciach, v tomto

prípadehožalobkyňapožiadala,abysňoušielnastretnutiestým,žesňouchcúukončiťpracovnýpomer
a potrebuje právnu pomoc. Nebol tam ako advokát, skôr ako morálna opora, aby nebola v menšine z
psychickej stránky. Žalobkyňa spomínala, že dostala na výber buď dohodou, alebo jej vezmú poverenie
a bude vykonávať prácu v celom kraji. Mala zdravotné problémy, nemá vodičský preukaz, o referentské
miesto nemala záujem, nebola s ním stotožnená. Nevedel sa vyjadriť kedy bol návrh dohody žalobkyne

predložený,uviedol,žedohoduposudzovalzformálnehohľadiska,výhodnosťousanezaoberal.Potvrdil,
že návrh dohody bol pred ním na stole, videl ho z oboch strán. Po podpise dohody žalobkyňou sa
formálne rozlúčili.

17. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že stretnutie, za účelom rokovania o ukončení

pracovného pomeru iniciovala sama žalobkyňa. Prítomný bol aj jej známy, advokát, ktorý ju zastupoval
v iných sporoch, ale v tomto prípade, podľa jeho slov, bol morálnou oporou. Podľa názoru súdu je
irelevantné, či mal uzatvorenú dohodu o zastupovaní, alebo nie, faktom zostáva, že bol prítomný pri
uzatváraní dohody, má právnické vzdelanie a v prípade, ak by zistil rozpor s právnymi predpismi, aleboiný nesúlad, žalobkyňa mala možnosť konzultovať a radiť sa s ním. Svedok potvrdil, že žalobkyňa mu
povedala, že dostala na výber, buď dohoda o skončení pracovného pomeru, alebo jej zoberú poverenie,
ale ona o referentské miesto nemala záujem, nebola s ním stotožnená. Skutočnosť, že žalobkyňa

nemala záujem ďalej pracovať u žalovaného na pozícii uvedenej v pracovnej zmluve nebola sporná,
potvrdila ju sama žalobkyňa. Teda v situácii, že nemala záujem o referentské miesto, je zjavné, že mala
záujem skončiť pracovný pomer. Iná východisková situácia sa v tomto spore nejavila. A hoci svedok
uviedol, že on osobne by dohodu dobrovoľne nepodpísal, žalobkyni to zjavne neporadil., potvrdil, že
skúmal dohodu z formálneho hľadiska, návrh vnímal ako tu a teraz a ak žalobkyňa nepristúpi, tak sa

nedohodnú. Aj z týchto slov svedka je zjavné, že rokovanie sa týkalo dohody, vo výpovedi nepotvrdil
žiaden nátlak na žalobkyňu, uviedol, že jej nebolo nič vytýkané, keď rokovanie dospelo ku štádiu
odstupného, opustil miestnosť a po podpise dohody sa strany formálne rozlúčili. Z výpovede tohto
svedka nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že dohodu podpísala pod nátlakom. Sama stretnutie
iniciovala, obsah dohody formálne posúdil jej právnik, mala dostatočný časový priestor, dohoda bola
slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Rozpor s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka žalobkyňa

nepreukázala. Súd dohodu považoval za platný právny úkon.

18. Žalovaný poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 24Cpr/5/2017 zo dňa 01.06.2018, v
obdobnom spore žalobkyne voči Wüstenrot poisťovni a.s. o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru dohodou dňa XX.XX.XXXX. Súd v tomto spore, rozhodol tak, že žalobu žalobkyne v

celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, že nedospel k záveru, že by žalobkyňa konala pod
takým psychickým donútením, ktoré by spôsobovalo neplatnosť jej úkonu. Súd neprijal argumentáciu
žalobkyne, že hrozba odobratia poverenia na vedenie centra je bezprávnou vyhrážkou, nakoľko hrozbu
odvolania z riadiacej funkcie nie je možné v pracovných vzťahoch považovať za nedovolené konanie a
vedúci zamestnanci môžu byť takémuto tlaku vystavení. Žalobkyňa podľa súdu nekonala ani v časovej

tiesni. Predložené listinné dôkazy svedčali o opaku, žalobkyňa mala čas na rozmyslenie, o skončení
pracovného pomeru sa radila so svojim právnikom, ktorý bol prítomný aj pri podpise dohody. Súd
nevykonal dôkaz svedeckou výpoveďou a v rozhodnutí uviedol, že ak by M.. H., či už ako advokát pri
výkone svojho povolania, alebo ako osoba ktorej žalobkyňa dôverovala, zistil, že vôľa žalobkyne skončiť
pracovný pomer nie slobodná a skutočná, nepochybne by nemohol s podpísaním dohody súhlasiť.

Sporné tvrdenia strán, či L.. M. N. hovorila žalobkyni, že ak nepodpíše dohodu, bude prideľovaná iná
práca mimo G. a za rozdielnu mzdu, respektíve či povedala žalobkyni len to, že ak bude pracovný
pomer pokračovať, bude musieť absolvovať školenia v iných centrách v G. kraji, ako aj to či bol pracovný
výkon žalobkyne uspokojivý alebo nie, súd nepovažoval za skutočnosti dôležité pre rozhodnutie sporu.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 29.04.2020.

19. V tomto spore bola situácia obdobná, žalobkyňa neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru
založila čiastočne na totožných argumentoch, ktoré neskôr rozšírila.

20. Súd vykonaným dokazovaním dospel k rovnakému záveru, ako tunajší súd v konaní vedenom

pod sp.zn. 24Cpr/5/2017, žalobkyňa ani v tomto spore, kde bolo vykonané rozsiahlejšie dokazovanie,
nepreukázala, že konala pri podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru pod takým psychickým
donútením, ktoré by spôsobovalo neplatnosť tohto úkonu. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola
uzatvorená v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce písomne a súd ju považuje za platný právny
úkon.

21. Žalobkyňa tvrdila, že uzatvorená dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Súd vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že rokovania o skončení pracovného pomeru iniciovala sama
žalobkyňa, v spore bolo preukázané, že o termíne rokovania vedela s časovým predstihom a na
stretnutí sa zúčastnila spolu s právnikom, ktorého prítomnosť si sama zabezpečila. Svedok potvrdil, že

si žalobkyňa mala možnosť dohodu dôkladne prečítať. Žalobkyňa napokon ani nežiadala o uvedenie
dôvodu skončenia pracovného pomeru v predmetnej dohode, rokovania pri jej uzatváraní sa týkali iba
výšky odstupného.

22. V tomto spore žalobkyňa rozporovala rukou dopísanú sumu odstupného v dohode o skončení

pracovného pomeru a tvrdila, že to bolo bez súhlasu predstavenstva žalovaného, že žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal na základe akej skutočnosti bola L.. N. oprávnená dopĺňať dohodu. Súd je toho
názoru, že žalovaný je oprávnený konať aj prostredníctvom splnomocnených osôb a preto svedkyňa
L.. N., ako splnomocnená osoba, bola oprávnená rokovať o výške odstupného a ani dopísanie sumyodstupného rukou neskôr do textu podpísanej dohody nie je dôvodom na neplatnosť takéhoto právneho
úkonu. Žalovaný akceptoval takýmto spôsobom dohodnutú výšku odstupného a žalobkyni ju aj vyplatil.
Zo strany L.. N. nešlo o konanie, ktoré by predstavenstvo žalovaného neodsúhlasilo, o konanie, na

ktoré by nemala oprávnenie. Žalovaný uvádzal, že mala výslovné inštrukcie. Tak ako uvádza žalovaný,
žalobkyňa by sa mohla domáhať neplatnosti právneho úkonu z tohto dôvodu, ale iba za situácie, že
obsah dohody o skončení pracovného pomeru bol menený po jej podpise, čo sa nestalo.

23. Žalobkyňa ďalej namietala, že pracovná zmluva, ktorá bola uzatvorená nemala zákonné náležitosti.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že je irelevantné, či pracovná zmluva mala všetky náležitosti, nakoľko
ich absencia nespôsobuje neplatnosť vzniku pracovného pomeru, v spore nebolo sporné, že pracovný
pomer existoval a bol na dobu neurčitú.

24. Súd sa ďalej zaoberal, či bola predmetná dohoda uzatváraná pod nátlakom, či v tiesni a či odporuje
dobrým mravom.

25. Slobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu
osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane
obmedzujú. Za nedostatok slobodnej vôle sa považuje iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka, alebo tretej osoby. Teória občianskeho práva rozoznáva dva druhy nátlaku a to

fyzické donútenie, čo v tomto prípade žalobkyňa ani netvrdila, ani nebolo preukázané, alebo bezprávnu
vyhrážku.

26. Bezprávna vyhrážka je psychickým donútením a aby bola spôsobila neplatnosť právneho úkonu,
musí byť protiprávna. Súd v tomto spore mal preukázané, že už pri podpisovaní poverenia vedením

centra si žalobkyňa musela byť vedomá, že v zmysle tohto poverenia, hoci bolo udelené na dobu
neurčitú, mal žalovaný právo poverenie zrušiť a to jednostranným písomným rozhodnutím a dňom
takéhoto rozhodnutia by sa jej poverenie zrušilo. Toto ustanovenie upravujúce spôsob zrušenia
poverenia bolo súčasťou samotného poverenia a žalobkyňa s ním bola od začiatku pracovného pomeru,
respektíve udelenia poverenia, oboznámená. Je nevierohodné, že by si mohla myslieť, že jej poverenie

vedením centra je časovo neobmedzené a ona bude vykonávať u žalovaného iba riadiacu funkciu a to
na dobu neurčitú.

27. Preto aj keď žalovaný upozornil žalobkyňu, že v prípade neuzatvorenia dohody o skončení
pracovného pomeru bude pokračovať v práci ďalej ako referent, podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy,

pričom podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy boli miestom výkonu práce pracoviská Wüstenrot stavebnej
sporiteľne a.s. v G. samosprávnom kraji a žalobkyňa ako zamestnanec súhlasila s tým, že ju žalovaný
vyšle na pracovnú cestu aj mimo obvodu obce jeho pravidelného pracoviska alebo bydliska na
nevyhnutne potrebné obdobie (§ 1 článok 2 pracovnej zmluvy), jeho konanie súd nevyhodnotil ako
bezprávnu vyhrážku.

28. Súd v prejednávanom prípade nezistil pri konaní žalovaného ani rozpor s dobrými mravmi. Bolo
preukázané, že otázka dohody o skončení pracovného pomeru nebola pre žalobkyňu prekvapivá,
žalobkyňa nebola konfrontovaná s možnosťou skončenia pracovného pomeru náhle a bez prípravy. V
spore bolo preukázané, že strany sporu o možnosti ukončenia pracovného pomeru dohodou rokovali.

O tom, že otázka skončenia pracovného pomeru dohodou bola aktuálna už v P. XXXX svedčí aj mailová
komunikácia, ktorú do spisu založila samotná žalobkyňa. Bola to práve žalobkyňa kto inicioval stretnutie,
ktorého obsahom bola otázka dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa sama pred stretnutím
so svojou nadriadenou, L.. N., oslovila rodinného známeho, aby sa stretnutia o spôsobe skončenia
pracovného pomeru zúčastnil s ňou. Bolo preukázané, že na stretnutí bol dostatočný časový priestor

na prečítanie si dohody, oboznámenie sa s jej obsahom, prerokovanie obsahu s prítomným právnikom,
žalobkyňa nebola v časovej tiesni, ani iný nátlak nebol pri podpisovaní dohody v spore preukázaný.
Dohoda bola uzatvorená slobodne, vážne, žalobkyňa nebola v tiesni. Žalobkyňa mala možnosť slobodne
sarozhodnúť,čiskončípracovnýpomerdohodoualebobudepokračovaťvpracovnompomerenapozícii
odborného referenta podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy.

29.Podľajudikatúrynejdeobezprávnuvyhrážkuanemožnoanipovažovaťzazneužitievýkonuprávana
ujmu zamestnanca okolnosť, ak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovného pomeru odôvodní
tým, že podľa jeho názoru existujú dôvody, pre ktoré by mohol so zamestnancom pracovný pomerskončiť okamžite, prípadne po oznámení rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry dá zamestnancovi
na výber či zotrvá na inej pozícii, alebo s ním bude rozviazaný pracovný pomer. Preto za bezprávnu
vyhrážku nemožno považovať ani upozornenie zamestnávateľa, že zamestnancovi bude prideľovaná

práca podľa pracovnej zmluvy v prípade odvolania poverenia. Za bezprávnu vyhrážku by súd mohol
považovať zo strany žalovaného psychický nátlak niečím, čo nie je oprávnený urobiť. Obavy žalobkyne,
že jej bude odňaté poverenie, ani prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy, teda aj mimo G.,
nemožno považovať za bezprávnu vyhrážku, ani za okolnosť zakladajúcu neplatnosť dohody o skončení
pracovného pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru obsahom ani účelom neodporuje zákonu,

ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom, súd v spore nezistil jej neplatnosť pre rozpor s
dobrými mravmi, ani z dôvodov uvádzaných v ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka, preto žalobu
zamietol.

30. Súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov O. U., O. ZaŤ. V. V.
F., ktoré žalobkyňa navrhovala vypočuť za účelom preukázania vierohodnosti tvrdení L.. N., nakoľko

doplnenie dokazovania súd považoval za nehospodárne. Navrhované svedkyne neboli pri uzatváraní
dohody a podľa žalobkyne mali preukázať nevieryhodnosť tvrdení L.. N.. Súd však pripomína, že ak by
aj nadriadená pri osobnom stretnutí upozornila žalobkyňu, že po odňatí poverenia bude jej povinnosťou
absolvovať školenie a môže to byť aj mimo G., citovala by žalobkyni iba ustanovenia jej pracovnej
zmluvy. Navyše súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, ktorý bol osobne pri podpisovaní dohody

o skončení pracovnej zmluvy a jeho výsluchom nebolo preukázané, že by na žalobkyňu bol vyvíjaný
nátlak, alebo sa jej niekto vyhrážal.

31. Po prednesení záverečných rečí a vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania a odročení
pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia, žalobkyňa do spisu doložila ďalšie listinné dôkazy.

32. Podľa ustanovenia § 320 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

33. Preto súd zrušil uznesenie o skončení dokazovania a oboznámil s aj s ďalšími predloženými
listinnými dôkazmi. Tieto sa týkali základnej organizácie odborového zväzu, odobratia poverení iným
pracovníčkam, pracovných zmlúv a dohôd o skončení pracovného pomeru s inými zamestnancami,
protokolov a oznámení inšpektorátu práce, vyjadrenia W. C., I. Š..

34. Súd po oboznámení sa s ich obsahom nevidel dôvod na revidovanie rozhodnutia o zamietnutí
žaloby. Predložené listinné dôkazy nepreukazovali žalobkyňou tvrdené skutočnosti týkajúce sa okolností
uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá bola stranami sporu uzatvorená dňa
XX.XX.XXXX a ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v tomto spore domáhala.

35. Žalobkyňa svojim podaním zo dňa 20.02.2020 poukázala aj na to, že súd by sa mal zaoberať aj
diskrimináciou, ktorej sa žalovaný dopustil v súvislosti s jej členstvom v odborovej organizácii Wüstenrot
Land, preto súdu predkladala ďalšie dôkazy, ktoré mali preukazovať, že ide o antidiskriminačný spor.
Podľa žalobkyne neexistuje žiaden vysvetlenie, prečo by sa po pol roku práce pre žalovaného rozhodla

ukončiť zamestnanie, pre ktoré sa slobodne rozhodla, šikanovala ju krajská riaditeľka tým, že je
opakovane predložila neskoro na podpis pracovné zmluvy a snažil sa zamestnávateľ zbaviť z dôvodu
odborovej príslušnosti a eventuálna výpoveď by bola neplatná bez súhlasu odborovej organizácie.

36. Žalovaný sa k tomu vyjadril, poukázal na to, že žalobkyňa nikdy nebola členkou uvedeného výboru

odborovej organizácie a ak by ňou aj bola, žalovaného o tom neinformovala. Poprel, že by voči
žalobkyni porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, navyše žalobkyňa neuviedla v čom a na úkor akého
iného zamestnanca sa mal dopustiť porušenia tejto zásady. Pripomenul, že pracovný pomer nebol
ukončený jednostranne z jeho strany, ale obojstrannou dohodou, s ktorou žalobkyňa súhlasila. Dôvodom
pre ukončenie poverenia malo byť nedostatočné plnenie pracovných úloh, nie členstvo v odborovej

organizácii, preto tvrdenia žalobkyne o údajnom porušovaní zásady rovnakého zaobchádzania považuje
žalovaný za neopodstatnené a nepravdivé.37. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1,2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminační zákon“) dodržiavanie zásady

rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania
alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku,
sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Pri dodržiavaní zásady rovnakého

zaobchádzaniajepotrebnéprihliadaťajnadobrémravynaúčelyrozšíreniaochranypreddiskrimináciou.

38. Podľa ustanovenia § 2a ods. 1,2 antidiskriminačného zákona diskriminácia je priama diskriminácia,
nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj
pokynnadiskrimináciuanabádanienadiskrimináciu.Priamadiskrimináciajekonaniealeboopomenutie,
pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa

mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v
porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo
prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na
dosiahnutie takého záujmu.

39. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1,2 antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch
s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada rovnakého
zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými

zákonmi najmä v oblastiach a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii
vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania, b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania,
funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu
odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k

poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania alebo d) členstva a pôsobenia v organizácii
zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií
vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

40. Podľa ustanovenia § 8 antidiskriminačného zákona diskriminácia nie je také rozdielne

zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami,
za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na
zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. Podľa ustanovenia § 9
ods. 1,2 antidiskriminačného zákona má každý podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie
a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je

alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého
zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol
primeranézadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu,

ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

41. Podľa ustanovenia §11 ods. 1, 2 antidiskriminačného zákona konanie vo veciach súvisiacich s
porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo
dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o

ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil
zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne
usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

42. Žalobkyňa nezmenila žalobný petit, neformulovala žiaden nový návrh týkajúci sa údajného

diskriminačného konania žalovaného. Ani neoznačila vo vzťahu ku ktorému zamestnancovi sa jej javí
konaniežalovanéhoakodiskriminačné.Nedomáhalasaabyžalovanýupustilodsvojhokonania,napravil
protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Za skutočnosti, z ktorých možno usudzovať,
žekporušeniuzásadyrovnakéhozaobchádzaniadošlooznačila,ženeexistuježiadnevysvetlenie,prečoby sa po pol roku práce pre žalovaného rozhodla ukončiť zamestnanie, pre ktoré sa slobodne rozhodla.
K tomu súd iba uvádza, že nie je mu známy myšlienkový pochod žalobkyne, pre ktorý sa rozhodla
pre prácu u žalovaného a preto nemôže byť úlohou súdu posudzovať vnútornú motiváciu, pre ktorú sa

žalobkyňa rozhodla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru za situácie, že žiaden nátlak nebol
v spore preukázaný. Navyše, motív naznačila sama žalobkyňa, keď uviedla, že nechcela, aby jej zobrali
poverenie, pretože nechcela pokračovať ako referent.

43. Ako ďalší dôvod žalobkyňa uviedla, že ju šikanovala krajská riaditeľka tým, že je opakovane

predložila neskoro na podpis pracovné zmluvy. Samotný fakt, že zmluva nie je predložená včas na
podpis nie je podľa názoru súdu diskriminačné konanie a preto aj keby bola táto okolnosť preukázaná,
nejedná sa o prejav diskriminácie vo vzťahu ku žalobkyni.

44. V neposlednom rade žalobkyňa tvrdila, že diskriminácia sa prejavovala tým, že sa jej žalovaný snažil
zbaviť z dôvodu členstva v odborovej organizácii a eventuálna výpoveď by bola neplatná bez súhlasu

odborovej organizácie. K tomuto dôvod súd uvádza, že žalobkyňa od začiatku spore netvrdila, že bola
členkou odborovej organizácie a ak by aj bola, súd túto okolnosť nepovažuje za podstatnú, nakoľko
pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ nemá povinnosť prihliadať na
členstvo v odborovej organizácii, či na jej súhlas so skončením pracovného pomeru. Ak bola žalobkyňa
členom odborovej organizácie, nie je logické jej tvrdenie, že ju žalovaný diskriminoval, pretože si musela

byť vedomá, že v prípade iného spôsobu skončenia pracovného pomeru ako dohodou, teda výpoveďou,
bol by postup žalovaného vyžadoval aj prerokovanie výpovede. Navyše, ak by ako žalobkyňa tvrdila, že
by bola preložená do iného mesta, mala stále možnosť brániť sa voči konaniu žalovaného, ktoré ona
považovala za protiprávne súdnou cesto, ale ona zvolila ukončenie pracovného pomeru dohodou. Je
preto zjavné, že konanie žalovaného v súvislosti s uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru

nemožno označiť ako diskriminačné.

45. Žalobkyňou označené konanie žalovanému súd vyhodnotil ako konanie, z ktorého nemožno
dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo a preto ani žalovaný nemal
povinnosť dokazovať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania.

46. Pri posudzovaní konania žalovaného z hľadiska antidiskriminačného zákona sa súd nezaoberal jeho
konaním vo vzťahu k O. U., Č. O. R., ani vyjadreniami bývalých pracovníkov žalovaného, s ktorými
žalovaný vedie súdne spory. Tieto vyjadrenia iba naznačujú, že nielen vo vzťahu ku žalobkyni žalovaný
pri neplnení úloh uplatňoval obdobný postup a to odobratie poverenia vedením centra, ale týkalo sa

to viacerých zamestnankýň poverených vedením centier žalovaného, čo iba preukazuje, že konanie
žalovaného vo vzťahu ku žalobkyni nemožno označiť za diskriminačné, ale je to prax žalovaného.

47. K predloženým protokolom Inšpektorátu práce Banská Bystrica súd uvádza, že zistené nedostatky
nemajú vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko súd ako predbežnú otázku neriešil platnosť dojednaného

miesta výkonu práce, prípadne obsah pracovnej náplne, ale v tomto spore bolo úlohou súdu posúdiť, či
dvojstranná dohoda o skončení pracovného pomeru je platná. V spore nebolo preukázané, že by bola
uzatvorená v rozpore v dobrými mravmi, alebo v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, či
ustanoveniami antidiskriminačného zákona. Žalobkyňa mala na výber, dohodu o skončení pracovného
pomeru nemusela podpísať, nebolo preukázané, že by ju žalovaný k tomu akokoľvek donútil. Preto súd

žalobu zamietol.

48. Súd zamietol aj návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom A. žalovaného pani Š. V.
A., ktoré mali vysvetliť, prečo žalovaný uzatváral kombináciu pracovná zmluva a poverenie, komu boli
tieto poverenia zrušené a z akých dôvodov. Žiadala, aby súd poveril W.. M.. M. C., A.. vypracovaním

analytického materiálu o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, pre posúdenie či žalovaný mal
alebo nemal právo meniť pravidelné pracovisko a druh práce, aby ich prinútil podpísať skončenie
pracovných pomerov dohodou. Nakoľko v spore nebolo preukázané, že uzatvorená dohoda o skončení
pracovného pomeru je neplatná, nebola potreba doplnenia dokazovania v tomto smere. V spore nebolo
preukázané, že by žalovaný menil miesto výkonu práce v prípade žalobkyne. Situácia po odobratí

poverenia nenastala, nakoľko žalobkyňa sama iniciovala stretnutie za účelom uzatvorenia dohody o
skončení pracovného pomeru a takáto dohoda bola uzatvorená, pričom žiadna forma donútenia ani
nátlaku v spore preukázaná nebola. Súd vykonaným dokazovaním vyhodnotil dohodu ako platný právny
úkon a preto doplnenie dokazovania považoval za nehospodárne a pre tento spor nadbytočné.49. Otrováchkonaniasúdrozhodovalpodľaustanovenia§255podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal

žalobkyňu ku náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancievzmysleustanovenia§262CSPpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.