Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/198/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204844
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1219204844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátuJUDr.NadeždyWallnerovejaJUDr.IvanyJahnovejvovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:N.
L., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: S. P., J.. XX.XX.XXXX,
Y. G.: G. - I., K. G.: G. Č.. XXX, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Černákom, so sídlom: Zochova
5, Bratislava, a otca: F. L., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.: X. XX, G., Y. Č.: S. XXXXX, Bratislava, zastúpeného
advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, so sídlom: Lipová 18/C, Viničné, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo

dňa 10.09.2021, č. k. 49P/135/2019-475, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.9.2021 č. k. 49P/135/2019-475 v
napadnutých výrokoch II, III, IV mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu S.. N. L., J.. XX.X.XXXX
od 5.2.2020 do 30.6.2020 výživným vo výške 200 eur mesačne, za obdobie od 1.7.2020 do 30.6.2021
výživným vo výške 330 eur mesačne a za obdobie od 1.7.2021 výživným vo výške 280 eur mesačne a
to vždy do 15. dňa mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

II. Zročné výživne na S.. N. L., J.. XX.X.XXXX za obdobie od 5.2.2020 do 28.2.2023 vo výške 1 712,41
eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odvolací súd vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 10.09.2021, č. k. 49P/135/2019-475 rozhodol o úprave
práv a povinností k S. N. tak, že schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola S. N. L., J..

XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi súd umožnil stretávať sa s S. N. v párnom kalendárnom
týždni v roku, v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., a v nepárnom kalendárnom týždni v roku
od piatka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Miestom prevzatia maloletého dieťaťa bude miesto
predškolského resp. školského zariadenia, ktoré dieťa aktuálne navštevuje, na základe dohody oboch
rodičov. Miestom odovzdania maloletého dieťaťa v utorok a štvrtok je miesto bydliska otca, miestom
odovzdania v nedeľu je miesto bydliska matky. Počas letných školských prázdnin umožnil súd otcovi

stretávaťN.N.S.N.každýrokod01.07.od07.30hod.do10.07.do17.00hod.,aod01.08.od07.30hod.
do 10.08. do 17.00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa preberie 01.07. a 01.08. pred predškolským
resp. školským zariadením, ktoré dieťa aktuálne navštevuje podľa dohody rodičov a otec maloleté dieťa
odovzdá dňa 10.07. a 10.08. v mieste bydliska matky. Počas Vianočných prázdnin a sviatkov umožnilotcovi stretávať sa s S. N. každý rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod, s tým, že miestom
prevzatia maloletého dieťaťa bude miesto bydliska otca, kde matka maloleté dieťa privezie a miestom
odovzdania bude miesto bydliska matky, kde dieťa privezie otec. V prípade, že sa styk otca s maloletým

dieťaťom nebude realizovať z dôvodov na strane matky alebo maloletého dieťaťa sa matka zaväzuje
bezprostredne po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa styk nemohol realizovať poskytnúť otcovi náhradný
termín v rozsahu určeného styku. Zároveň súd prvej inštancie uložil povinnosť otcovi prispievať na
výživu S. N. L., J.. XX.XX.XXXX za obdobie od 05.02.2020 do 30.06.2020 výživným vo výške 150,- eur
mesačne, za obdobie od 01.07.2020 do 30.06.2021 výživným vo výške 330,- eur mesačne, a za obdobie

od 01.07.2021 výživným vo výške 250,- eur mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám
matky.Tiežurčil,žezročnévýživnénaS.N.L.,J..XX.XX.XXXXzaobdobieod05.02.2020do31.08.2021
vo výške 2.360,- eur, pričom súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po
100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom november 2021. Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh
matky zamietol a počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku v časti schválenej rodičovskej dohody zrušil

uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/138/2019-20 zo dňa 23.09.2019. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným e-
mailom dňa 09.09.2019, doplneným elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom dňa

11.09.2021, sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností H. S. N., kedy navrhol,
aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a úpravou jeho styku s dcérou každý nepárny týždeň od
štvrtku od 08.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. párneho týždňa a počas letných prázdnin prvé dva
týždne v júli a prvé dva týždne v auguste a od 26.12. od 08.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod.. Otec v

návrhu uviedol, že krátko po narodení dcéry začalo medzi ním a matkou maloletého dieťaťa dochádzať
častejšie k hádkam, čo v júni 2019 vyústilo do odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti, a
to počas obdobia, keď bol on v práci, odvtedy nevie, kde sa matka aj s S. N. zdržiava, do odchodu
matky zo spoločnej domácnosti trávil všetok voľný čas s maloletou dcérou, pravidelne ju kúpal, vodil do
jasličiek,vyzdvihovalju,trávilsňoučasaždovečera,kýmišlaspať.Uviedol,žepoodchodezospoločnej

domácnosti mu matka ešte asi raz alebo dvakrát zavolala a umožnila stretnutie s S. N., ale od júla 2019
nevie, kde sa matka s dcérou zdržiava, okrem S. N. má ešte dve maloleté deti - S.Q. Y..Č.. K. X., J..
XX.XX.XXXX M. S. M. J.. XX.XX.XXXX, s ktorými sa pravidelne stretáva a chce, aby mali dobrý vzťah
aj s S. N.. Otec súdu prvej inštancie uviedol, že doposiaľ nebol výkon rodičovských práv a povinností
k S. N. upravený súdom, keďže dcéru skoro dva a pol mesiaca nevidel, hrozí tak citové odcudzenie.

Súd prvej inštancie uviedol, že otec podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.02.2020 k svojim
majetkovým pomerom doplnil, že pracuje ako zubný technik na živnosť, jeho priemerný mesačný príjem
je cca 900,- eur netto, v roku 2010 si založil spoločnosť ARUL s.r.o., ktorá kúpila stavebné pozemky a
postavila rodinné domy, z predaja rodinných domov mu vznikli úspory, ktoré používa, keď mu nestačí
príjem zo živnosti, spoločnosť je v súčasnosti v strate, nakoľko nerobí nový projekt. Ďalej uviedol, že jeho

priemerné výdavky sú strava 200,- eur ( +100,- eur ak má niektoré z detí), elektrina 200,- eur, žumpa
100,- eur, drogéria, kozmetika 80,- eur, voda 30,- eur, jednorazové výdavky sú daň z nehnuteľnosti
200,- eur za dom a 50,- eur za byt, odvoz smetí 15,- eur, výživné na O. X. 170,- eur ( + operatívne
výdavky 130,- eur), I. na N. M. 250,- eur. Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. I., kde momentálne
aj býva, a súčasne vlastní byt v k.ú. K. G., kde má jeho otec zriadené vecné bremeno spočívajúce

v práve užívania. Súd prvej inštancie uviedol, že matka vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie
dňa 05.02.2020 nesúhlasila s návrhom otca v časti týkajúcej sa úpravy styku a navrhla ho upraviť
na každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 17:30 hod., a súčasne navrhla určiť
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry výživným vo výške 500,- eur mesačne, a to do
15. dňa toho - ktorého mesiaca. Dodal, že matka poukázala na nepravdivé tvrdenia otca týkajúce sa

jej odchodu zo spoločnej domácnosti, dňa 15.03.2019 ju otec spolu s dcérou vyhodil zo spoločného
bydliska, následne si v Bratislave zabezpečila prenájom, kde bola výška nájmu 600,- eur, tu sa aj spolu s
dcérou zdržiavala až do 08/2019. Matka súdu prvej inštancie uviedla, že si nemohla dovoliť hradiť tento
nájom, preto od 08/2019 býva aj s dcérou I. G. u svojich rodičov, že dcéra navštevuje jasličky na Y., ktoré
hradí približne vo výške 450,- eur mesačne, mesačné náklady na dcéru sú tak jasle 450,- eur, ošatenie

150,- eur, 250,- eur príspevok na bývanie u rodičov, 150,- eur plienky a špeciálna kozmetika, 250,-
eur benzín, 400,- eur leasing na osobné motorové vozidlo, pričom so všetkými nákladmi jej pomáhajú
rodičia. Dodala, že od 01.02.2020 pracuje v spoločnosti RemaxCourier s príjmom 750,- eur + 300,- eur
je pohyblivá zložka. Matka poukázala na skutočnosť, že otec je na tom po finančnej stránke veľmi dobre,je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti ARUL s.r.o. a tiež podniká ako fyzická osoba. Je
vlastníkom domu na S. W. M. G. na X. W.. Spoločnosť ARUL s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností na S.
W.. (X. Č.. XXX M. X. Č.. XXX). Podaním doručeným súdu dňa 02.09.2021 matka k svojim majetkovým

pomerom doplnila, že do augusta 2020 bola zamestnaná v spoločnosti ReMax Courier Service spol. s
r.o. Od 17.11.2020 je zamestnaná v spoločnosti MCGA legal, s.r.o., kde vykonáva prácu telefonického
operátora, jej príjem v tejto spoločnosti bol 08/2020 - 921,59 eur, 09-10/2020 - 0 eur, 11/2020 - 277,14
eur, 12/2020 - 648,44 eur, 01/2021 - 650,22 eur, 02/2021 - 833,48 eur, 03/2021 - 713,67 eur, 04/2021
- 710,74 eur, 05/2021 - 739,74 eur, 06/2021- 747,38 eur, 07/2021- 738,73 eur, okrem tohto príjmu

poberá prídavky na dieťa vo výške 25,50 eur, iné príjmy nemá, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, žiadne
cennosti ani motorové vozidlá a spolu s dcérou býva u svojich rodičov v rodinnom dome v G., pričom
rodičomprispievanachoddomácnostisumouvovýške250,-eurmesačne.Priemernémesačnévýdavky
vynaložené na starostlivosť o dcéru v období od 01.03.2021 do 31.08.2021 predstavovali náklady na
ubytovanie 125,- eur, stravovanie a hygiena 186,35 eur, hygienické potreby 15,58 eur, oblečenie 131,90
eur, cestovanie - pohonné hmoty 83,02 eur, škôlka 83,33 eur, voľnočasové aktivity 40,41 eur, lieky 13,81

eur,maloletádcératrpíochorenímatopickéhoekzému,celkovémesačnénákladysútakvovýške678,59
eur.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 24 ods. 3 a 4, § 28 ods. 1,
2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona

o rodine, § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré je vo veku cca 3 roky a 3 mesiace, pochádza
z mimomanželského vzťahu svojich rodičov a rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú mal preukázané,
žespočiatkubolamedzirodičmispornáotázkaúpravystykuotcaN.S.N.avýškavyživovacejpovinnosti.
Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania sa rodičom podarilo dospieť k rodičovskej dohode,

v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a styk otca bol na základe dohody rodičov
upravený v párnom kalendárnom týždni v roku v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., a
v nepárnom kalendárnom týždni v roku od piatka od 14.00 hod. do nedele do 17.00 hod., cez letné
prázdniny a vianočné sviatky bola dohodnutá odlišná úprava styku otca od bežného roka, a to od

01.07. od 07.30 hod. do 10.07. do 17.00 hod., a od 01.08. od 07.30 hod. do 10.08. do 17.00 hod.,
a počas vianočných sviatkov každý rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., a v rámci
miesta preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa bolo rodičmi toto miesto dohodnuté tak, aby
boli zaťažení približne rovnomerne, vzhľadom na vzdialenosť ich aktuálnych bydlísk. Dodal, že v rámci
úpravy styku otca s maloletou dcérou bol do rodičovskej dohody zahrnutý aj záväzok matky, že v prípade

ak sa styk otca s maloletým dieťaťom nebude realizovať z dôvodov na strane matky alebo maloletého
dieťaťa, matka bezprostredne po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa styk nemohol realizovať poskytne
otcovi náhradný termín, a to v rozsahu určeného styku. Takto predloženú rodičovskú dohodu, ktorú
považoval súd prvej inštancie za súladnú so zákonom, ako aj záujmom maloletého dieťaťa, v celom
rozsahu schválil. Súd prvej inštancie skonštatoval, že počas konania sa rodičom napriek viacerým jeho

intervenciámnepodarilodohodnúťnavýškevýživnéhoatútočasťvýkonurodičovskýchprávapovinností
ponechali na autoritatívne rozhodnutie súdu. Dodal, že po uzavretí rodičovskej dohody v časti zverenia
maloletéhodieťaťa,zastupovaniaaspravovaniajehomajetku,akoajúpravestyku,ostalaspornoumedzi
rodičmi výška výživného, kedy matka požadovala určiť sumu výživného vo výške 500,- eur mesačne,
počnúc dňom 04.02.2020 a otec navrhoval určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne (počas konania

bol ochotný dohodnúť sa s matkou na výživnom vo výške 200,- eur mesačne). Pri rozhodovaní o výške
výživného súd prvej inštancie prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady
úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne maloletého dieťaťa a jeho práve podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca sa súd prvej inštancie zaoberal tak
nákladmi maloletého dieťaťa, ako aj majetkovými pomermi, možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

Vo vzťahu k maloletému dieťaťu pritom vychádzal zo skutočnosti, že ide o dieťa útleho veku, ktoré
navštevuje štátne predškolské zariadenie, nemá náklady súvisiace so záujmovou činnosťou, je zdravé
(jediným nákladom je starostlivosť o kožu v súvislosti s atopickým ekzémom) a má teda len bežné
náklady primerané veku a jediným zvýšeným nákladom (aj to len v určitom časovom období) boli náklady
na súkromnú materskú školu. Súd prvej inštancie uviedol, že mesačné náklady na maloleté dieťa boli v

konaní matkou udávané rôzne, raz boli vyčíslené na sumu cca 900,- eur (spolu s nákladom na súkromnú
materskú školu cca 450,- eur), v rámci posledného písomného vyjadrenia, napriek "odpadnutiu" nákladu
na súkromnú materskú školu, už boli mesačné náklady vyčíslené na sumu cca 680,- eur, pričom viaceré
náklady na maloleté dieťa neboli preukázané, hoci na to bola matka opakovane vyzývaná. Súd prvejinštancie skonštatoval, že matkou tvrdené náklady na bývanie pôsobili nedôveryhodne a nebolo možné
ustáliť, či tieto náklady sú skutočne vynakladané, resp. či vychádzajú z reálnych nákladov, keďže
spočiatku matka uvádzala ako náklad príspevok rodičom tak na bývanie, ako aj stravu sumu 150 - 200,-

eur, pred posledným pojednávaním bolo zo strany matky už doručené čestné prehlásenie jej rodičov o
tom, že im prispieva na bývanie sumu 250,- eur. Súd prvej inštancie nespochybňoval, že určité pomerné
nákladynabývaniemaloletéhodieťaťavznikajú,alevtomtoprípadekonajúcisúdprvejinštancienevedel
overiť, či ide o reálne a opodstatnené náklady na bývanie, keďže skutočné náklady v nehnuteľnosti,
kde okrem matky s dcérou žijú ďalšie tri osoby, neboli preukázané, hoc bola matka na toto vyzývaná.

Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia sú zamestnaní,
matka v pracovnom pomere, otec ako živnostník a súčasne je jediným spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti (pred rozhodnutím súdu vo veci, otec uviedol, že má tichého spoločníka). Súd
prvej inštancie taktiež uviedol, že priemerný mesačný príjem v spoločnosti REMAX COURIER, ktorý bol
matkou deklarovaný v konaní pred súdom bol vo výške 1.000,- eur netto (z potvrdenia zamestnávateľa
bol priemerný príjem cca 860,- eur), príjem v novej spoločnosti MCGA Legal s.r.o. je podľa matky

750-840,- eur netto ( z potvrdenia zamestnávateľa po uplynutí skúšobnej doby vyplýva priemerný príjem
cca 746,- eur). Súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti prihliadal aj na skutočnosť, že matka
je poberateľkou rodinného prídavku, ktorý bol vo výške 25,- eur mesačne, v rozhodnom období, za ktoré
bolo určované výživné, a to až do 30.06.2020 bola matka poberateľkou príspevku na starostlivosť o
dieťa, ktorý deklarovala vo výške približne 390,- eur a od nástupu do zamestnania si matka uplatňuje

aj daňový bonus, ktorý bol v období od 1.1. do 30.6.2021 stanovený pri dieťati do veku 6 rokov na
sumu 46,44 eur mesačne. Súd prvej inštancie uviedol, že pri otcovi bol jeho priemerný mesačný príjem
deklarovaný v priemere 1.300,- eur netto ( na začiatku konania 1.100,- eur netto). Pri určovaní výšky
vyživovacej povinnosti však súd prvej inštancie musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec je jediným
spoločníkom a konateľom v spoločnosti, v ktorej výlučnom vlastníctve sú viaceré nehnuteľnosti, ktorých

trhová hodnota od času ich kúpy v roku 2017-2019 podstatne vzrástla. Dodal, že kúpne zmluvy na
uvedenénehnuteľnostiotecnapriekvýzvamsúdunepredložilarovnakotaknepredložildaňovépriznanie
spoločnosti ARUL, s.r.o. a účtovnú závierku spoločnosti za rok 2020 a napriek tomu, že z verejne
dostupných zdrojov je zrejmé, že uvedená spoločnosť v roku 2020 mala nulové tržby a výsledkom
hospodárenia bola strata 7.816,- eur, jej aktíva v uvedenom roku boli uvádzané vo výške 791.404,- eur

(z toho dlhodobý hmotný majetok 659.213 eur). Súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti
teda vychádzal nielen z príjmu otca ako živnostníka, ale aj jeho celkových majetkových pomerov. Tiež
súd prvej inštancie uviedol, že otec deklaruje viaceré úvery, pôžičky tak svoje, ako fyzickej osoby,
ako aj záväzky spoločnosti ARUL s.r.o., ktoré neboli súdu riadne preukázané. Súd prvej inštancie
uviedol, že otec na výzvy o doloženie úplných úverových zmlúv nereagoval, neboli preukázané ani

úhrady mesačných splátok, okrem skutočnosti, že spoločnosť ARUL s.r.o. je vlastníkom viacerých
nehnuteľností,evidovanýchnaštyrochlistochvlastníctva,otecakofyzickáosobajevýlučnýmvlastníkom
2 nehnuteľností (nehnuteľnosť v ktorej žije a byt, kde má právo doživotného užívania jeho otec), matka
naproti tomu nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, žiadny z rodičov nemá zdravotné problémy, ktoré
byobmedzovalijehopracovnúschopnosť.Uviedol,žeďalšouskutočnosťou,ktorápodmieňovalaurčenie

vyživovacej povinnosti bolo, že kým pre matku je S. N. jediným dieťaťom, otec má okrem S. N. aj
ďalšie dve vyživovacie povinnosti, vo vzťahu ku ktorým bolo určené výživné vo výške 170,- eur a 250,-
eur, hoci je možné povedať, že otec je v tomto konaní finančne zdatnejším rodičom a jeho majetkové
pomery sú lepšie ako pomery matky, matkou navrhované výživné vo výške 500,- eur mesačne považoval
súd prvej inštancie za nadhodnotené, nezodpovedajúce nákladom na maloleté dieťa a v konečnom

dôsledku ani možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie pristúpil k určovaniu výživného za
tri obdobia, prvé obdobie bolo ohraničené od podania návrhu matky od 05.02.2020 do 30.06.2020.
Dodal, že v tomto prípade išlo o obdobie, kedy neboli zo strany matky preukázané zvýšené náklady na
súkromné predškolské zariadenie (pozn. matka uvádzala, že dieťa do 05/2020 škôlku nenavštevovalo),
išlo o obdobie pandémie s viacerými obmedzeniami, kedy matke vznikali len bežné náklady na dieťa

súvisiacesbývaním,stravovaním.Súdprvejinštancieuviedol,žemesiacjún2020užsícemaloletédieťa
navštevovalo súkromnú materskú školu, kde matka aj preukázala náklady vo výške 410,- eur, súčasne
však matka podľa vlastných vyjadrení do tohto mesiaca poberala príspevok na starostlivosť o dieťa vo
výške cca 390,- eur (spolu s prídavkom na dieťa), ktorý pokrýval tieto zvýšené náklady. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie pristúpil k určeniu výživného vo výške 150,- eur mesačne. Druhé obdobie

od 01.07.2020 do 30.06.2021 bolo obdobím, kedy matka už nepoberala príspevok od štátu na úhradu
súkromného predškolského zariadenia (mal. dieťa v 06/2020 dovŕšilo tri roky) a v tomto období aj riadne
preukázala zvýšené náklady (platby MŠ - 24.07.2020 - 410,- eur, 20.08.2020 - 488,- eur, 25.09.2020
- 476,30 eur, 28.10.2020 - 488,90 eur, 12.11.2020 - 480,20 eur, 18.02.2021 - 62,40 eur, 05.05.2021- 250,- eur, 26.05.2021 - 250,- eur, 15.06.2021 - 304,60 eur). Pri určovaní výživného v tomto období
súd prvej inštancie postupoval tak, že tieto platby sčítal, spolu ide o sumu 3.210,40 eur a túto sumu
vydelil dvomi 3.210,40 :2 = 1.605,20 eur, ide o polovicu sumy na zvýšený náklad, ktorá bola vynaložená

matkou v uvedenom období. Túto sumu súd prvej inštancie vydelil počtom mesiacov v danom období -
t.j. 1.605,20 eur : 12 mesiacov, čo po zaokrúhlení predstavuje sumu 130,- eur. Uvedenú sumu súd prvej
inštancie prirátal k bežnému výživnému vo výške 200,- eur (oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď bolo
výživné určené vo výške 150,- eur, došlo s ohľadom návštevy predškolského zariadenia aj k navýšeniu
ostatných tomu súvisiacich nákladov - napr. ošatenie, cestovanie a pod.), sa výživného za toto obdobie

tak predstavovala dokopy 330,- eur. Výživné za tretie obdobie, určené počnúc dňom 01.07.2021 a viaže
sa na skutočnosť ukončenia návštevy súkromného predškolského zariadenia (ďalšie náklady neboli
matkou preukázané). Toto výživné bolo určené vo výške 250,- eur, pričom súd prvej inštancie považoval
pri maloletom dieťati za opodstatnené náklady približne vo výške 400-450,- eur mesačne. Do nákladov
pritom nezarátaval náklady na voľnočasové aktivity, keďže tieto náklady vynakladá na dieťa aj otec
počas obdobia, kedy zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prvej

inštancie zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že hoci otec má vyšší príjem ako matka (aj keď jej ukončenie
predchádzajúceho pracovného pomeru s lepším príjmom je potrebné vyhodnotiť ako svojvoľné vzdanie
sa vyššieho príjmu) a je lepšie zabezpečený ako matka, má na rozdiel od matky ďalšie dve vyživovacie
povinnosti a ako povinnému rodičovi mu je okrem stanovenia vyživovacej povinnosti nutné ponechať aj
vlastný priestor na poskytovanie vecných a iných plnení v prospech dcéry, čo má aj v očiach dieťaťa

nesporne pozitívny psychologický efekt, kedy plnenia v prospech dieťaťa neprichádzajú len zo strany
matky. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky skutkové okolnosti, ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadajúc na odôvodnené
potreby cca 3-ročného dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je
počnúc dňom 01.07.2021 smerom do budúcna platiť výživné vo výške 250,-eur mesačne, a preto vo

zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zároveň určil zročné výživné určené ako súčet dlžného výživného
za tri obdobia, za prvé obdobie od 05.02.2020 do 30.06.2020 bolo určené výživné vo výške 150,- eur
mesačne, za toto obdobie otcovi zročné výživné nevzniklo, keďže podľa zhodného vyjadrenia rodičov
si otec v takejto výške svoju vyživovaciu povinnosť aj plnil, za obdobie od 01.07.2020 do 30.06.2021
bolo určené výživné vo výške 330,- eur mesačne. Dodal, že otec si rovnako za toto obdobie plnil

vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur, t.j. po určení výživného predstavuje jeho dlh za obdobie 12
mesiacov sumu 12x 180 eur (rozdiel medzi určeným výživným 330,- eur a plateným výživným 150,-
eur), čo zodpovedá sume 2.160,- eur a za tretie obdobie od 01.07.2021 do 31.08.2021 (výživné v čase
rozhodovania súdu v mesiaci 09/2021 ešte nebolo splatné) bolo určené výživné 250,- eur mesačne,
čo pri prispievaní otca 150,- eur mesačne, predstavuje 2 mesiace x100,- eur =200,- eur. Súd prvej

inštancie skonštatoval, že po zrátaní dlžného výživného za druhé a tretie obdobie (2.160,-eur + 200,-
eur) predstavuje celkový dlh otca sumu 2.360,- eur. Súd prvej inštancie na základe žiadosti otca, umožnil
otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 100,-eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom november
2021, nakoľko mal za to, že vzhľadom na ekonomické dôsledky v období ovplyvnenom pandémiou je

cieľomhocdlhšietrvajúce,aleriadnezaplateniedlhunavýživnom,anieprípadnákriminalizáciapovinnej
osoby, z čoho maloleté dieťa rozhodne nebude profitovať. Súd prvej inštancie počnúc vykonateľnosťou
rozsudku v časti schválenej rodičovskej dohody zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k.
49P/138/2019-20 zo dňa 23.09.2019, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie upravujúce styk
otca s S. N.. Trvanie neodkladného opatrenia bolo priamo vo výrokovej časti uznesenia vymedzené na

konkrétnu dobu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V tomto prípade, aby po
právoplatnosti rozsudku v časti schválenej rodičovskej dohody, kde bol upravený aj styk otca s dcérou,
nedošlo ku konkurencii exekučných titulov rozdielne upravujúcich túto otázku a nedošlo tak k vzniku
právnej neistoty, súd prvej inštancie pristúpil k zrušeniu neodkladného opatrenia, len čo tento rozsudok
v časti upravujúcej styk otca s dcérou nadobudne vykonateľnosť. O náhrade trov konania súd prvej

inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

4.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalamatkamaloletejvzákonnejlehoteodvolanie,atokonkrétne
proti výroku II., III. a IV. (t.j. voči výrokom o výživnom) rozhodnutia z dôvodu, že podľa jej názoru

súd prvej inštancie v ňou napadnutej časti rozhodnutia nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci
(ust. § 62 MCP), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).
Matka poukázala na to, že otec sa v konaní prezentoval ako osoba s priemerným príjmom (1.300,-eur), ktorý mu nemá postačovať ani na krytie bežných výdavkov (zrejme presahujúcich sumu 1.291,-
eur) a tieto musí kryť z vytvorených úspor, preto je podľa nej legitímnou otázkou, z čoho v súčasnosti
otec kryje tieto bežné pravidelné výdavky, pokiaľ tvrdí, že jeho úspory sa mali minúť. Matka zopakovala

odvolaciemu súdu dôvody, prečo má za to, že majetkové, sociálne pomery a životná úroveň otca
sú podstatne priaznivejšie v porovnaní s tým, ako sa to snažil prezentovať súdu. V tejto súvislosti
zdôraznila aj to, že podľa jej názoru aj majetkové pomery spoločnosti ARUL s.r.o., ktorú otec prezentoval
ako neziskovú a neaktívnu spoločnosť, sú mimoriadne priaznivé a rovnako je nepochybné, že z nej
má otec prospech. Podľa matky je z vyššie uvedených skutočností nepochybné, že otec v konaní

zastúpený advokátom, ohľadne svojich majetkových pomerov počas celého konania podával súdu
prvej inštancie zmätočné a rozporuplné informácie, svoje majetkové pomery zatajoval, skresľoval a
uvádzal ohľadne nich skutočnosti, ktoré nedávali v konečnom dôsledku zmysel, pričom takýmto svojim
prístupom znemožnil súdu, aby si tento utvoril objektívny obraz o jeho reálnej životnej úrovni, ktorá
je základom pre určenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. V tejto súvislosti zdôraznila, že
na otca ako podnikateľa sa pritom v plnom rozsahu vzťahuje edičná povinnosť podľa § 63 ods. 1

Zákona o rodine, ktorú nepochybne porušil. Matka namietala, že otec nepredložil súdu prvej inštancie
nadobúdacie tituly nehnuteľností vo vlastníctve jeho spoločnosti, nepredložil daňové priznanie a ani
účtovnú závierku spoločnosti ARUL s.r.o. za rok 2020, nepredložil úverové zmluvy a ani potvrdenia
ohľadne mesačných splátok úverov. Dodala, že napriek tomu, že je nepochybné, že medzi otcom a
spoločnosťou ARUL s.r.o. dochádzalo a zrejme aj naďalej dochádza k viacerým finančným transakciám,

vôbec nepreukázal, na základe akých právnych titulov existujú tieto majetkové vzťahy. Tiež matka
namietala aj to, že zo strany otca nebolo preukázané, na aké účely je používaný majetok spoločnosti
(najmä nehnuteľnosti), a či spoločnosť má alebo nemá z týchto nehnuteľností nejaký prospech a ak nie,
prečo tomu tak nie je. Matka zdôraznila, že napriek tomu, že otec na začiatku konania uvádzal súdu
prvej inštancie existenciu úspor (ktoré sa v závere konania mali už minúť), nepredložil žiadne relevantné

doklady preukazujúce pôvod a výšku týchto úspor a ani listiny preukazujúce účely, na ktoré mali byť
tieto jeho úspory použité. Tiež matka namietala, že otec nepredložil súdu prvej inštancie žiadne doklady
preukazujúce dôvod, na základe, ktorého by jeho záhradný dom mal figurovať v účtovníctve spoločnosti
ARUL s.r.o. a nie je preto ani zrejmé, či v tejto záležitosti ide o odplatný alebo bezodplatný právny
vzťah medzi týmito dvomi subjektami. Matka má za to, že za daných okolností bolo povinnosťou súdu

prvej inštancie v danom prípade aplikovať ust. § 63 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, a pri určovaní
príjmových možností a schopností otca pre účely určenia výživného vychádzať zo zákonnej fikcie
príjmu otca vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, t. j. vychádzať zo skutočnosti, že príjem
otca je vo výške 4.296,60 eur mesačne. Matka namietala, že súd prvej inštancie predmetné zákonné
ustanovenie na daný stav neaplikoval, preto pochybil a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti dodala, že otcova nečinnosť a netransparentnosť v konaní
súčasne viedli k tomu, že súd prvej inštancie nemohol ohľadne jeho možností a schopností dostatočne
a správne zistiť skutočný stav veci, pričom niektoré podstatné skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní
opomenul posúdiť a vyhodnotiť. Zároveň matka namietala, že aj napriek tomu, že otec priznal, že žije v
spoločnej domácnosti so svojou partnerkou (ktorá je spoločne posudzovanou osobou podieľajúcou sa

na vedení spoločnej domácnosti), prvostupňový súd vôbec neposudzoval jej príjmy a vôbec nezisťoval,
v akom konkrétnom rozsahu sa táto osoba podieľa na spoločne vynakladaných nákladoch. Ďalej má
matka za to, že v súvislosti s otázkou posudzovania pomerov na strane maloletej dcéry, súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nepresvedčivo i vzhľadom na to, že matka na rozdiel od otca
počas celého konania riadne deklarovala svoje príjmové pomery a náklady na starostlivosť, pričom v

rámci svojho písomného podania zo dňa 1.9.2021 predložila súdu prvej inštancie nielen podrobný rozpis
mesačných výdavkov na starostlivosť o maloletú dcéru v období od 1.3.2021 do 31.8.2021 preukazujúci
priemerné mesačné výdavky vo výške 678,59 eur, ale súčasne v uvedenom podaní upovedomila súd
prvej inštancie, že tieto vyčíslené výdavky vie preukázať jednotlivými listinnými dokladmi a v prípade
potreby je pripravená ich predložiť priamo na pojednávaní konanom dňa 10.9.2021, pričom tieto doklady

(v počte viac ako 200 kusov) matka priniesla na pojednávanie, avšak ani zo strany otca a ani zo
strany súdu prvej inštancie nebola vznesená žiadna požiadavka ohľadne zdokladovania konkrétneho
výdavku na starostlivosť o maloletú. Je preto pre ňu nepochopiteľné, ako prvostupňový súd mohol
dospieť k záveru o opodstatnených nákladoch na starostlivosť o maloletú vo výške 400 až 450,- eur,
keď v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril pochybnosti len v časti nákladov spojených s bývaním

v sume 125,- eur a okrem toho uviedol, že nezohľadnil náklady na voľnočasové aktivity vo výške
40,41 eur. Matka zároveň na preukázanie ňou tvrdených skutočností predložila odvolaciemu súdu listiny
preukazujúce časť nákladov na vedenie domácnosti, v ktorej v súčasnosti s maloletou dcérou býva.
Matka namietala, že v súvislosti s nákladom ohľadne ubytovania, predložila súdu prvej inštancie čestnévyhlásenie jej rodičov, v ktorom títo vyhlasujú, že im dcéra prispieva na domácnosť sumou vo výške
250,- eur mesačne, z čoho vyplýva, že náklady spojené s bývaním maloletej dcéry predstavujú sumu
125,- eur, čo možno vo všeobecnosti považovať za absolútne primeraný náklad spojený s bývaním

dieťaťa. Matka má za to, že ak súd prvej inštancie uvedené vyhlásenie odmietol pri svojom rozhodovaní
zohľadniť, nepochopiteľným spôsobom sa odchýlil od bežnej rozhodovacej praxe, v rámci ktorej súdy
obdobné vyhlásenia berú do úvahy a poukázala pritom na napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp.zn. 11CoP/308/2018 zo dňa 2.4.2019. Následne matka poukázala na skutočnosť, že mimosporové
konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy a povinnosť súdu zistiť

skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu rodiča, ale
riadi sa vyšetrovacím princípom civilného procesu. Matka má za to, že pokiaľ mal súd prvej inštancie
pochybnosti o predloženom vyhlásení jej rodičov o úhrade príspevku na domácnosť, nič mu nebránilo
v tom, aby si relevantnosť týchto skutočností overil ďalšími dostupnými prostriedkami. Podľa jej názoru,
ak súd prvej inštancie uvádza, že nemal preukázané náklady na bývanie maloletej dcéry (ktorá reálne
predmetnú nehnuteľnosť obýva), nepriamo tým priznáva, že v rámci plnenia svojej vyšetrovacej úlohy

pochybil, keď náklady na bývanie maloletej dcéry (ako jedného z odôvodnených životných nákladov)
nevedel určiť. Matka zároveň dodala, že otec neinvestuje žiadne osobitné finančné prostriedky ani
do voľného času maloletej, nenakupuje jej žiadne hračky a ani oblečenie a vzhľadom na majetkové
pomery otca sa matka nemôže stotožniť ani s postupom súdu prvej inštancie, v rámci ktorého umožnil
otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach. Ďalej podľa matky, ani argumentácia súdu prvej

inštancie ohľadne neprimeranosti nákladov na starostlivosť o maloletú dcéru s poukázaním na náklady
vynakladané inými rodičmi na ich deti v tom istom veku nemôže obstáť. Uvedené plne zodpovedá aj
postoju kolíznej opatrovníčky, ktorá po vykonaní dokazovania vo svojom záverečnom návrhu navrhla
súdu uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť v podstatne vyššej výške, k akej sa napokon priklonil súd.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že matkou navrhované výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám

maloletej dcéry, ako aj majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam na strane otca. Na základe
uvedených skutočností matka navrhla odvolaciemu súdu, aby ňou napadnuté výroky rozhodnutia zrušil
a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že závery matky o tom, že v celom konaní mal podávať

súdu prvej inštancie zmätočné a rozporuplné informácie a zatajovať svoje majetkové pomery považuje
za nesprávne. Otec zdôraznil, že ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine ako vyplýva z dôvodovej
správy viaže použitie právnej domnienky len v prípade, ak by rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec
nepredložil podklady na zhodnotenie majetkových pomerov resp. ich nepreukázal alebo nesprístupnil,
čo sa však v danom prípade nestalo. Otec má za to, že predložil súdom prvej inštancie požadované

doklady. Ďalej dodal, že všetky doklady, ktoré matka vyčíta, že nepredložil sú verejné dostupné na
stránke finančnej správy a na katastrálnom portáli a potvrdzujú len to, čo otec tvrdil. Otec má za to,
že na niekoľkých pojednávaniach dosť podrobne uviedol svoje náklady na život, vrátane preukázania
dvoch ďalších vyživovacích povinností z predchádzajúcich vzťahov. Na základe uvedeného má za to,
že názor matky, aby sa použil tzv. princíp potenciality, vzhľadom na dosť obšírne vykonané dokazovanie

neobstojí, keďže otec predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii. Otec poukázal na to, že opakovane
na pojednávaniach deklaroval, že menil účtovnú spoločnosť, a že niektorými dokladmi nedisponuje, a to
konkrétne nadobúdacími zmluvami na nehnuteľnosti, čo však z pohľadu dokazovania nie sú relevantné
dôkazy. Ďalej uviedol, že v súčasnosti nová účtovná spoločnosť prišla na nezrovnalosti v doteraz
uvedených daňových priznaniach a prebieha rekonštrukcia účtovníctva, a zároveň nemá zákonnú oporu

zisťovania majetkových pomerov viac ako 3 roky spätne, ako na to odporkyňa poukazuje v jej odvolaní.
Záverom poznamenal, že má primerane vysoký príjem vzhľadom na svoje dosiahnuté vzdelanie a prax,
ak sa vychádza z ponuky prác zo stránky profesia napr. nie je mu jasné, z akých dôkazov vychádzala
matka pri svojom tvrdení, že má nadštandardný príjem. Uviedol, že vlastní jeden záhradný dom a
byt dostal od otca, otec však v predmetnom byte žije. Navrhovateľ uviedol, že dokonca aj v rámci

pojednávania ponúkal matke, že môže s S. N. žiť spolu s jeho otcom, aby ušetrila náklady na bývanie, ale
ona to odmietla. K námietkam matky, že uvádzal rôzne výšky príjmu, uviedol, že je to úplne prirodzené,
nakoľko návrh bol podaný v roku 2019 a v rôznych štádiách konania sa uvádzal raz príjem ročný za rok
2019, raz napr. polročný za rok 2019 a následne za rok 2020 a je prirodzené, že teda príjem nebol nikdy
rovnaký vzhľadom na rok a obdobie, za ktoré za uvádzal. Otec poukázal na to, že matka na poslednom

pojednávaní na otázku súdu prvej inštancie, či navrhuje vykonať ďalšie dôkazy uviedla, že nie, preto
považuje za protichodné jej vyjadrenia v odvolaní, kde uvádza, že bol nedostatočne zistený skutkový
stav, ale vôbec ona sama aj napriek skutočnosti, že bola zastúpená od samého začiatku advokátom
nenavrhovala žiadnym spôsobom doplniť dokazovanie a nijakým spôsobom na to neupozornila napojednávaniach. K otázke majetkových pomerov matky si dovolil poznamenať, že ona sama absolvovala
osobný bankrot a je vedúcou organizačnej zložky v N.Č. D. V. N..V..Q.., Q. L. N., XX XXX XXX, N. N.
A. XX/B, G. a napriek svojej finančnej situácií tvrdí, že nepoberá žiadnu odmenu, čo v danom kontexte

vyznieva ako účelové a obchádzanie zákona, keďže v danej spoločnosti nie je ani zamestnaná na trvalý
alebo obdobný pracovný pomer a malo by byť jej snahou aj finančne L. S.Q. N., čo sa snaží deklarovať
aj vo svojom odvolaní, ale v skutočnosti to z jej konania nevyplýva, práve naopak, nesnaží sa vynaložiť
svoju snahu na zlepšenie životnej úrovne S.Q. N. svojím konaním. Otec má za to, že matka žiadnym
spôsobom neuniesla dôkazné bremeno, v čom a o koľko je životná úroveň otca vyššia. Čo sa týka

spochybňovania výšky výživného priznaného na S. N., tak k tomuto tvrdeniu uviedol, že matka žiadnym
spôsobom nepreukázala potrebu zvýšených nákladov na maloleté dieťa, ani dôveryhodne nepreukázala
náklady na bývanie u rodičov I. G.. Vychádzajúc z existujúcich priemerných nákladov na maloleté
dieťa vo veku S.Q. N. považuje otec výživné na S. N. za postačujúce a matkou požadovanú sumu za
nadhodnotenú a uviedol, že uvedená suma 300,- až 350,- eur zodpovedá výživnému na 14 až 16 ročné
dieťa. Zároveň otec upozornil, že v danom prípade je otcom poskytovaná rozšírená starostlivosť a tá tiež

vyžaduje zvýšené výdavky na strane otca v prospech N.. Otec má za to, že súd prvej inštancie aj správne
určil maloletej možnosť splátok zročného výživného s poukazom na to, že v súčasnosti nedisponuje
žiadnymi úsporami a vzhľadom na výpadok príjmov počas pandemických opatrení sa zadĺžil a súd prvej
inštancie mu chcel ponechať možnosť, aby mohol prispievať S. N. aj nad rámec bežného výživného
a zabezpečovať o ňu aj osobnú starostlivosť formou rozšírenej osobnej starostlivosti, pri ktorej sa tiež

vyžaduje, aby na S. N. vynakladal ďalšie finančné prostriedky. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za správne a navrhuje, aby ho v celom rozsahu odvolací súd potvrdil.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky v stanovenej lehote nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku boli splnené zákonné
podmienky (bolo potrebné doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne
dôvodné. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní konanom dňa 01.03.2023 doplnil dokazovanie

dôkazmi potrebnými na riadne zistenie skutočného stavu a následne dňa 01.03.2023 vo veci verejne
vyhlásil rozsudok (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.).

8. Matka v konaní pred odvolacím súdom uviedla, že je zamestná toho času od 11/2022 v Tatra
Banke, a.s. v Bratislave v Petržalke. Odvolací súd z dôvodu ozrejmenia úplných príjmov matky zistil,

že matka bola do januára 2020 na rodičovskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok
do júna 2020. Od februára 2020 sa zamestnala spoločnosti Remax Courier service s.r.o. kde bola
zamestnaná do 31.08.2020. Tento pracovný pomer matka ukončila dohodou, nakoľko došlo k zmene
konateľa spoločnosti a takto sa vzájomne dohodli. Z obsahov spisu vyplýva, že počas obdobia u tohto
zamestnávateľa bol priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške 862,12 EUR mesačne (č.l.528).

Následne bola matka od 01.09.2020 do 17.11.2020 dobrovoľne nezamestnaná, a v tomto období
nepoberala žiadne dávky s výnimkou prídavku na dieťa. Od 18.11.2020 do 15.11.2022 bola matka
zamestnaná v spoločnosti MCGA legal s.r.o. pričom jej priemerný mesačný príjem za toto obdobie v tejto
spoločnosti bol vo výške 720,74 EUR. Od 16.11.2022 je matka zamestnaná v spoločnosti Tatra banka
a.s. pričom za mesiac november 2022 mala príjem vo výške 461,37 EUR a za december roku 2022 mala

príjem vo výške 984,26 EUR. Matka na základe dopytu odvolacieho súdu vyčíslila taktiež výdavky na
S. N. a to bývanie vo výške 125,- EUR mesačne, strava 150, EUR mesačne, hygienické potreby 90,-
EUR mesačne, školné 15,- EUR mesačne, stravné 44,- EUR mesačne, oblečenie 150,- EUR mesačne,
voľnočasové aktivity 50,- EUR mesačne, zdravotná starostlivosť 18,- EUR mesačne, návšteva krúžku
anglického jazyka 33,- EUR mesačne, návšteva krúžku gymnastiky 110,- EUR polročne t.j. 18,33 EUR,

celkomvovýške693,33EURmesačne.Zobsahuspisutaktiežvyplýva,žematkapoberalazÚradupráce
sociálnych vecí a rodiny rodičovský príspevok v roku 2020 v januári vo výške 220,70 EUR dorovnaný
na sumu 370,- EUR a následne od februára do júna 2020 vo výške 370,- EUR mesačne.

9. Otec v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že toho času býva so svojou priateľkou záhradnom

dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, o veľkosti 130 m2, pričom jeho priateľka prispieva na úhrady
spojené s užívaním nehnuteľnosti vo výške 300,- EUR. Otec v konaní pred odvolací súdom uviedol, že
od septembra 2021 doteraz uhrádza maloletej sumu vo výške 350,- eur každý mesiac a toho času má
podľa jeho vyjadrenia uhradenú sumu vo výške 6.300,- eur (podľa matky 5.600,- eur) z toho 4.500,- eurbežné výživné (podľa matky 4.000,- eur) a 1.800,- eur (podľa matky 1.600,- eur) dlžné výživné. Pokiaľ
ide o jeho majetkové pomery otec v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že tieto sa nezmenili, vlastní
nehnuteľnosť, v ktorej býva v katastrálnom Ú.L. I. označenej ako záhradný dom, a súčasne je vlastníkom

3 - izbového bytu v K. G., v ktorom reálne žije jeho otec, pričom tento byt získal darom od svojho otca.
Otec v konaní pred súdom uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1.300,- až 1.400,- eur,
pričom otec pracuje na živnosť ako zubný technik. Z daňového priznania otca za rok 2021 ako fyzickej
osoby odvolací súd zistil, že príjmy zo živnosti mal otec za rok vo výške 190.929,70 eur, výdavky vo
výške 178.302,18 eur a základ dane vo výške 12.526,52 eur. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že otec je

konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti ARUL s. r. o., pričom otec z tejto spoločnosti nepoberá
príjem ani za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Na dopyt odvolacieho súdu otec doložil doklad o štúdiu
na toho času K. X., J.. XX.XX.XXXX, na ktorú platí výživné vo výške 170,- eur. Na maloletého N. M. J..
XX.XX.XXXX otec platí výživné vo výške 250,- eur mesačne. Otec má teda okrem S. N. aj vyživovaciu
povinnosť k K. X. M. H. S. M., pričom toto výživné je určené na základe rozsudkov súdov, nakoľko ide o
nevlastných súrodencov. Na dopyt odvolacieho súdu otec predložil odvolaciemu súdu daňové priznanie

spoločnosti ARUL s. r. o. za rok 2019, 2020, 2021, a súčasne účtovné závierky za roky 2019, 2020 a
2021, ako aj kompletné znenie úverových zmlúv. Z daňového priznania spoločnosti ARUL s. r. o. za
rok 2019 odvolací súd zistil, že výsledok hospodárenia tejto spoločnosti bol vo výške - 7.451,77 eur. Z
účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2019 odvolací súd zistil, že spolu majetok tejto spoločnosti
predstavuje sumu 730.176,- eur. Z daňového priznania spoločnosti ARUL s. r. o. za rok 2020 odvolací

súd zistil, že výsledok hospodárenia bol vo výške - 7.815,94 eur. Z účtovnej závierky tejto spoločnosti
za rok 2020 vyplýva, že spolu majetok tejto spoločnosti predstavuje sumu 791.404,- eur. Z daňového
priznania spoločnosti ARUL s. r. o. za rok 2021 odvolací súd zistil, že výsledok hospodárenia bol vo
výške 274,- eur, pričom súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti bol vo výške 234.888.30
eur a súčet nákladov bol vo výške 234.613,69 eur. Z účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2020

odvolací súd zistil, že spolu majetok tejto spoločnosti predstavuje sumu 1.006.705,- eur. Výsluchom otca
odvolací súd taktiež zistil, že spoločnosť ARUL s. r. o. je vlastníkom niekoľkých pozemkov v katastrálnom
území V. M. I., pričom veľkosť respektíve výmeru týchto pozemkov otec v konaní pred odvolacím súdom
uviesť nevedel. Odvolací súd z dokladov doložených otcom zistil, že predmetná spoločnosť ARUL s.r.o.
vykazuje veľkú majetkovú hodnotu práve z dôvodu, že je spoločnosť vlastníkom pozemkov, pričom

v rámci svojej podnikateľskej činnosť spoločnosť postaví dom, ktorý sa následne predá a zisk ide
spoločnosti, pričom na uvedené pozemky respektíve nehnuteľnosti spoločnosť nečerpala žiadne úvery.
Odvolací súd výsluchom otca taktiež zistil, že otec má na danú spoločnosť napísané 3 motorové vozidlá
a to konkrétne S. I. L.. S. - A. v hodnote podľa otca cca 35.000,- EUR a S. I. L.. S. Y. U. podľa názoru
otca v hodnote približne 24.000,- EUR, rok výroby 2019 a súčasne staršie úžitkové motorové vozidlo

L.Č. P.. Odvolací súd výsluchom otca taktiež zistil, že otec nemá spoločnosti v ARUL s.r.o. žiadnych
zamestnancov, pričom I. L.. S. Y. U. spoločnosť prenajíma a I. L.. S. - A. používa otec. Z úverových
zmlúv predložených odvolaciemu súdu vyplýva, že v auguste 2020 si otec ako fyzická osoba čerpal
hypotekárny úver z Tatra banky, a.s. vo výške 180.000,- eur s tým, že z tohto úveru otec uhradil dlhy
(nie kúpu ani rekonštrukciu nehnuteľnosti), ktoré mu vznikli. Finančné prostriedky vo výške 34.500,- eur

otec čerpal ako podporu na podnikanie za výhodnú úrokovú sadzbu, na ktorej sa podieľal štát.

10. V prejednávanej veci bolo odvolanie zo strany matky podané do všetkých výrokov rozsudku súdu
prvej inštancie týkajúcich sa výživného a súčasne do výroku o zamietnutí návrhu matky na určenie
výživného v celom rozsahu. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú

náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho
všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu
životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj
vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.
Základomprehodnotenieschopnostíamožnostírodičovplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťvočidieťaťu

je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý

je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy
dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi
schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade snormatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že
čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa;
teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj

dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap
a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností
jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na
ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,

pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to
všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,
pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

11. V danej veci odvolací súd zameral svoje dokazovanie na zistenie, či výživné určené súdom prvej
inštancie je primerané, jednak s ohľadom na reálne výdavky S. N. a jednak s ohľadom na osobné,

zárobkové a majetkové pomery otca, ako povinného rodiča. Vykonaným dokazovaním odvolací súd
zistil, že S. N. má toho času 5,5 roka, že navštevuje S. Š. I. G., pričom matka vyčíslila výdavky na S.
N. vo výške cca 693,33 EUR mesačne, ktoré pozostávajú z úhrady materskej školy, stravy, nákladov
na domácnosť, oblečenia, hygieny, a liekov a voľnočasových aktivít. S. N. trpí atopickým ekzémom a
z tohto dôvodu užíva lieky Aerius, a maste. Iné zvýšené výdavky maloletá nemá. Z opisu skutočného

stavu taktiež vyplýva, že S. N. od 06/2020 do 06/2021 navštevovala súkromnú materskú školu, za ktorú
matka uhrádzala 24.07.2020 - 410,- eur, 20.08.2020 - 488,- eur, 25.09.2020 - 476,30 eur, 28.10.2020 -
488,90 eur, 12.11.2020 - 480,20 eur, 18.02.2021 - 62,40 eur, 05.05.2021 - 250,- eur, 26.05.2021 - 250,-
eur, 15.06.2021 - 304,60 eur). Pri určovaní výživného v tomto období súd prvej inštancie postupoval tak,
že tieto platby sčítal, spolu išlo teda o sumu 3.210,40 eur a túto sumu vydelil dvomi 3210,40 :2 = 1.605,20

eur, ide o polovicu sumy na zvýšený náklad, ktorá bola vynaložená matkou v uvedenom období. Túto
sumu súd prvej inštancie vydelil počtom mesiacov v danom období - t.j. 1.605,20 eur : 12 mesiacov, čo
po zaokrúhlení predstavuje sumu 130,- eur, o ktorú zvýšil výživné na sumu 330,- eur mesačne v danom
období. Od júla 2021 S. N. navštevuje štátnu S. Š. I. G..

12. Matka v rámci svojho podaného odvolania namietala, že súd prvej inštancie mal určiť výživné s
poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a to z dôvodu, že otec súdu prvej inštancie
nepredložil daňové priznania spoločnosti ARUL, s.r.o. a teda si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. S
ohľadom na argumentáciu matky uvedenú v odvolaní odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 63
ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V
danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec nemá iný príjem, ako príjem z jeho živnosti, nakoľko

príjemzavýkonfunkciekonateľanepoberá,aniniejevrámcisvojejspoločnostiARUL,s.r.o.vpracovno-
právnom vzťahu. Z dokazovania zisteného súdom prvej inštancie však vyplýva, že otec je od 14.05.2010
konateľom obchodnej spoločnosti ARUL s.r.o., v ktorej je stále jediným spoločníkom. Podľa vyjadrenia
otca, otec nepoberal odmenu za výkon funkcie konateľa v tejto obchodnej spoločnosti, čo podľa
názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa majetkového prospechu otcom bez

dôležitého dôvodu. Je treba si uvedomiť, že otec takpovediac sám rozhodol o tom, že jeho výkon
funkcie konateľa v tejto spoločnosti bude bezodplatný. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pokiaľ
je konateľ štatutárnym orgánom zastupujúcim spoločnosť navonok, nie je zrejmé, prečo by mal funkciu
konateľa vykonávať bezodplatne. Dokonca v danom prípade nato, aby otec predmetnú funkciu konateľa
vykonával bezodplatne, bolo potrebné toto preukázať písomnou zmluvou. Odvolací súd totiž dáva do

pozornosti otca, že konateľ, resp. spoločník vykonáva svoju funkciu buď na základe mandátnej zmluvy
podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemusí byť písomná, alebo na základe zmluvy o
výkone funkcie konateľa, resp. zmluvy o výkone funkcie spoločníka podľa § 66 ods. 6 Obchodného
zákonníka, ktorá musí mať písomnú formu a musí ju navyše schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.
Ak však konateľ, alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah

medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia Obchodného
zákonníka o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 6 Obchodný zákonník, § 566 a nasl. Obchodný zákonník.)
V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu, to znamená, že ak chce konateľ alebo
spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, v takom prípade musí so spoločnosťouuzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie konateľa
alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon
funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný. Inými slovami, konateľ, ktorý nemá uzatvorenú

takúto písomnú zmluvu a napriek tomu vykonáva funkciu konateľa, má vždy nárok na odmenu, v
zmysle ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy, pre ktorú je jedným z charakteristických znakov princíp
odplatnosti (§ 566 Obchodného zákonníka). Na základe uvedeného potom odvolací súd bezodplatné
vykonávanie funkcie konateľa otca v spoločnosti ARUL, s.r.o. považoval za konanie otca, ktoré bolo
vyhodnotené v jeho neprospech s poukazom na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine, nakoľko

otec sa dobrovoľne vzdal príjmu, na ktorý by mal inak nárok. Otec v konaní pred odvolacím súdom na
jeho dopyt doložil daňové priznania spoločnosti ARUL, s.r.o. Okrem vyššie uvedeného bol odvolací súd
oprávnenýposúdiťpríjemotcaajsohľadomnapotencionalitujehopríjmu.Vtomtoprípadebolopotrebné
zohľadniť skutočnosť, že otec je 47 - ročný muž, bez vážnych zdravotných problémov, podnikateľsky
aktívny, je jediným konateľom a spoločníkom likvidnej spoločnosti ARUL, s.r.o., ktorá má v majetku
niekoľko nehnuteľností v katastrálnom Ú. V. M. I. I. G.D., bez zaťaženia hypotekárnym úverom, za

funkciu konateľa nepoberá odmenu, spoločnosť je vlastníkom luxusných S. I. L.. S. napriek tomu, že
otec nemá žiadneho zamestnanca vo firme. Sám otec využíva pre svoju potrebu S. I. L.. S. A.. Taktiež
nezanedbateľným nie je ani fakt, že majetok spoločnosti ARUL, s.r.o. sa podľa účtovných závierok
každým rokom zvyšuje, zatiaľ čo „účtovne“ spoločnosť zisk neprodukuje. Uvedené však nezodpovedá
reálne správaniu otec, nakoľko otec reálne využíva nadštandart, ktorý mu táto spoločnosť poskytuje a to

prostredníctvom úhrad mobilného telefónu, motorového vozidla, pohonných hmôt, a taktiež s ohľadom
naskutočnosť,žespoločnosťvlastnílikvidnýmajetok(pozemkyvBratislave),apretoodvolacísúdustálil,
že aj v dôsledku podnikania spoločnosti ARUL, s.r.o. otec požíva vyššiu životnú úroveň, akú by reálne
otec z príjmu, ktorý deklaruje v konaní pred súdom mohol dosahovať. Inými slovami, otec má schopnosti
a možnosti dosahovať reálne vyšší príjem ako deklaruje v konaní pred súdom. Princíp potencionality

príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, použitím tohto princípu súd
podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne
základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn.
5Cdo/14/2021). Napriek potencionalite príjmu otca odvolací súd pri určovaní výšky výživného vychádzal
nielenzvyššieuvedenýchprincípov(vzdaniesapríjmuotca,potencionalitapríjmuotca),aleajzreálnych

výdavkov S. N., ktorá má toho času 5,5 roka, pričom nemá žiadne zvýšené výdavky na zdravotný stav
(okrem atopického exému), a jej výdavky vyčíslené matkou odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej
inštancie považuje za mierne nadhodnotené a to konkrétne, pokiaľ ide o výdavky na oblečenie a na
voľnočasové aktivity. Odvolací súd na základe doplneného dokazovania a riadne zisteného skutočného
stavu konštatuje, že výživné určené súdom prvej inštancie na S. N. v jednotlivých obdobiach jej života

v prvom období t.j. od podania návrhu t.j. od 05.02.2020 do 30.06.2020 bolo mierne podhodnotené,
pričom v tomto období maloletá ešte škôlku síce nenavštevovala, avšak výdavky v súvislosti s atopickým
exémom už nepochybne mala. Rovnako odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že maloletá v tomto čase
nenavštevovalakrúžkyazáujmovúčinnosť,apretovtomtoobdobímožnozareálnevýdavkynamaloletú
považovať sumu vo výške cca 390,- eur mesačne. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil výšku

vyživovacej povinnosti otca v tomto období v sume cca 3/5 oprávnených výdavkov maloletej t.j. vo
výške 200,- eur mesačne. Pokiaľ ide o druhé obdobie určené súdom prvej inštancie ako obdobie,
počas ktorého maloletá navštevovala súkromnú materskú školu t.j. obdobie od 07/2020 do 06/2021,
v tomto čase mala maloletá dočasne zvýšené výdavky na súkromnú materskú školu, ktoré súd prvej
inštancie priemerne za toto obdobie vypočítal vo výške 130,- eur mesačne (výpočet uvedený vyššie), a

preto ak tieto náklady pripočíta odvolací súd k určenému vyživnému vo výške 200,- eur súčtom vznikne
suma 330,- eur mesačne, ktorú v tomto období života maloletej považuje odvolací súd za primeranú.
Následne od prechodu maloletej do štátnej materskej školy sa nepochybne náklady maloletej v súvislosti
s úhradami týchto poplatkov za materskú školu znížili, avšak začali vznikať náklady v súvislosti s rastom
maloletej, návštevou voľnočasových aktivít, gymnastiky a krúžku angličtiny. Z týchto dôvodov potom

odvolací súd pristúpil k miernemu zníženiu vyživovacej povinnosti pričom súd zohľadnil pokles nákladov
za materskú školu a súčasne zvýšenie nákladov s rastom maloletej, návštevou voľnočasových aktivít,
gymnastiky a krúžku angličtiny. Preto v tomto období života maloletej t.j. od 07/2021 doteraz považuje
odvolací súd oprávnené výdavky na S. N. vo výške cca 490,- eur, pričom odvolací súd určil v tomto
období vyživovaciu povinnosť otca v sume cca 3/5 oprávnených výdavkov maloletej t.j. vo výške 280,-

eur mesačne. Na námietky otca v súvislosti s výdavkami maloletej na bývanie a v súvislosti s nákladmi
na voľnočasové aktivity odvolací súd uvádza, že matka v konaní pred súdom prvej inštancie riadne a to
čestných prehlásením jej rodičov preukázala, že uhrádza rodičom za bývanie sumu vo výške 250,- EUR
mesačne, pričom z toho pomerná suma pripadajúca na maloletú je suma 125,- EUR mesačne. Tentonáklad matky vynakladaný na maloletú v súvislosti s bývaním je potrebné považovať za oprávnený,
nakoľko náklady spojené s bývaním je potrebné vždy považovať za oprávnené, a to bez ohľadu na to,
či sú hradené matkou za bývanie u rodičov, alebo na základe zmluvy o nájme. Inými slovami, ak by

si matka prenajala nehnuteľnosť mala by nepochybne vyšší náklad na bývanie, ako reálne toho času
uhrádza svojím rodičom, a preto odvolací súd nemá pochybnosti o týchto nákladoch matky na bývanie.
Pokiaľ ide o náklady matky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami a krúžkami, odvolací súd uvádza,
že maloletá prirodzene svojím vývojom sa začína zaujímať o veci a je správne, že matka je umožňuje
aby sa cvičila (gymnastiku) a súčasne sa v rámci výuky materskej školy učila angličtinu. Tieto náklady,

napriek tomu, že matka nepriniesla potvrdenie o ich úhrade považoval odvolací súd za preukázané a to
na základe tvrdenia matky. Je treba si uvedomiť, že spor o určenie výživného nie je účtovným sporom a
matka nemusí každý náklad maloletej účtovne preukazovať. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd
ustálil výživné na S. N. a to nielen s ohľadom na všetky reálne výdavky S. N., ale taktiež aj s ohľadom na
reálne schopnosti a možnosti otca plniť si súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Je treba si uvedomiť,
že výdavky na S. N. budú časom a vekom rásť, pričom maloletá nemá žiadne iné výdavky vymykajúce

sa výdavkom detí v jej veku (okrem zvýšených výdavkov na drogériu, t.j. pracie prášky a kozmetiku,
z dôvodu atopického ekzému), ktoré odvolací súd ustálil už aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax v
danom obore toho času v celkovej výške cca 490,- eur. S poukazom na doplnené dokazovanie a zistený
skutočný stav veci odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom, a vo
výroku o zročnom výživnom zmenil (§ 388 CSP) a ustálil vyživovaciu povinnosť na S. N. za obdobie od

podania návrhu t.j. od 5.2.2020 do 30.6.2020 vo výške 200,- eur mesačne, za obdobie od 1.7.2020 do
30.6.2021 vo výške 330 eur mesačne a za obdobie od 1.7.2021 doteraz vo výške 280,- eur mesačne a
to vždy do 15. dňa mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

13. Pokiaľ ide o výpočet zaostalého výživného odvolací súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,

že otec maloletej prispieval na maloletú výživným vo výške 150,- EUR mesačne od začatia konania
až od septembra 2021, pričom od tohto času začal otec prispieval sumou 350,- EUR mesačne, ktorá
obsahovala nielen bežné, ale aj zaostalé výživné. Z dôvodu prehľadnosti jednotlivých platieb odvolací
súd realizoval výpočet tak, že vypočítal najprv sumu, ktorú otec reálne uhradil na výživnom a to od
podania návrhu doteraz t.j. do času vyhlásenia rozsudku, a následne sumu, ktorú otec mal uhradiť podľa

rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozdiel týchto súm predstavuje výšku zaostalého výživného. Návrh na
začatie konania bol podaný zo strany matky dňa 5.2.2020. Výživné uhradené zo strany otca za obdobie
od 5. 2. 2020 do 30. 6. 2020 predstavuje sumu 750 EUR, nakoľko otec každý mesiac uhrádzal na S. N.
150,- EUR t.j. 150 x 5 = 750,- EUR. Následne za obdobie od 1. 7. 2020 do 30. 6. 2020, otec uhrádzal
maloletej sumou 150,- EUR, pričom ide o 12 mesiacov t.j. 12× 150 = 1.800,- EUR a za posledné obdobie

t.j. obdobie od júla 2021 na do februára 2023 t.j. do času vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko
rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 1. 3. 2023, pričom výživné za mesiac marec 2023 sa ešte nestalo
splatným, čo predstavuje obdobie 20 mesiacov, pričom v tomto období za mesiace júl a august 2021
otec uhrádzal sumu 150,- EUR a od septembra 2021 sumu 350,- EUR mesačne, pričom reálne za toto
obdobie otec uhradil sumu 6.600,- EUR. Súčtom týchto súm to je sumy 750,- + 1. 800,- + 6.600,- =

9.150,- eur dostaneme teda reálne sumu, ktorú otec uhradil na výživnom na S. N. za rozhodné obdobie.
Odvolací súd následne vypočítal, že otec mal v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu od 5. 2. 2020 do
júna 2020 uhrádzať sumu 200 EUR mesačne, pričom za mesiac február mal uhradiť sumu 200/ 29 =
6,89 x 25 dní v mesiaci február = 172,41 EUR za mesiac február + 4 mesiace x 200 t.j. = 800,- eur
+ 172,41 = 972,41 EUR za obdobie 05.02. 2020 do júna 2020. Následne za obdobie od júla 2020 do

júna 2021 t.j. za obdobie 12 mesiacov mal otec reálne uhrádzať sumu 330,- EUR x 12 = 3.960,- eur
(odvolací súd pri výpočte matematicky nesprávne vypočítal sumu za toto obdobie) t.j. za obdobie od
júla 2021 do februára 2023 t.j. za obdobie 20 mesiacov mal otec uhrádzať sumu vo výške 280 EUR
t.j. 5.600,- EUR. Opätovne súčtom týchto súm t.j. sumy 972,41 + 3.960,- + 5.600,- = 10.532,41 EUR,
suma, ktorú mal otec reálne uhradiť na výživnom za rozhodné obdobie na S. N.. Rozdielom týchto súm

t.j. 10.532,- EUR - 9.150,- EUR = 1.382,41 EUR (1.712,41 eur nesprávne vypočítanú ) odvolací súd
vypočítal sumu zaostalého výživného na S. N., ktorú uložil otcovi povinnosť uhradiť v lehote do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Pričom odvolací súd nesprávne vypočítal sumu zaostalého výživného iba
matematickou chybou a tento nedostatok odvolací súd odstránil prostredníctvom vydania opravného
uznesenia. Vo zvyšnej časti návrh matky ako nedôvodný s poukazom na vyššie uvedené zamietol.

14. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1
ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnenétým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na

spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 5.0./04).
Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

15. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania,
pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).