Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200267
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8022200267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci

žalobkyneA.B.,C.XXX/XX,XXXXXD.,protižalovanémuGenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovne,Ul.29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného
zo dňa 21.4.2022, č. 695 319 3236 0 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. apríla 2022 číslo: 695 319 3236 0 a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 11. novembra 2021 číslo: 695 319 3236 0 a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.
P r i z n á v a žalobkyni úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania a stručný obsah napadnutého rozhodnutia
1. Žiadosťou zo dňa 1.10.2021 žalobkyňa požiadala na Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad o
priznanie invalidného dôchodku. Rovnakého dňa bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia (ďalej
len „posudkový lekár“) pobočky posúdený zdravotný stav žalobkyne a vypracovaný odborný posudok
o invalidite. Žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas
krízovej situácie v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
2. Podkladom pre odborný posudok boli odborné nálezy predložené žalobkyňou, a to správa
z lekárskeho vyšetrenia v psychiatrickej ambulancii NZZ Poprad C. E. F. C. zo dňa 22.2.2021
a 22.3.2021, správa z lekárskeho vyšetrenia na endokrinologickej ambulancii NZZ Poprad C. G. F. zo
dňa 18.10.2019 a 26.10.2020, správa z psychologickej ambulancie NZZ Poprad u C. E. H. zo dňa
7.4.2021azlekárskehovyšetreniananeurologickejambulanciiNZZPopraduC.I.J.K.zodní22.2.2020
a 23.11.2021.

3. Na základe predložených lekárskych správ bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne
v zmysle prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.) určené ako Duševné poruchy a poruchy správania – Kapitola V, položka
4 – Neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmeno a – stredne ťažké formy (15-20%). Celová
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 15 %, následkom čoho bolo
konštatované, že u žalobkyne invalidita nevznikla.
4. Na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 1.10.2021 Sociálna poisťovňa, ústredie

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.11.2021 žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote dňa 22.12.2021 odvolanie, v ktorom
vyjadrila svoj nesúhlas s rozhodnutím. K odvolaniu predložila lekárske správy z psychiatrickej
ambulancie zo dňa 22.11.2021 a z foniatrickej ambulancie zo dňa 21.12.2021. Poukázala na to, že jejzdravotný stav sa výrazne zhoršil, nezvláda domáce práce, nie je sama schopná vyjsť z domu, má
strach z cudzích ľudí, zle jej robí hluk, bojí sa aj nastúpiť do výťahu. Uviedla tiež že stráca sluch a musí
používať strojček.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad vyzvala listom zo dňa 28.12.2021 žalobkyňu, aby v súvislosti
s podaným odvolaním doložila foniatrické vyšetrenie s uvedením % straty sluchu podľa Fowlera.
Výsledok vyšetrenia bol doručený 11.2.2022.
7. Posudkový lekár pobočky následne opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne, a to na základe
lekárskych správ, pričom vychádzal z pôvodne predložených lekárskych správ, a to konkrétne nálezov

z pychiatrických vyšetrení u C. C. zo dní 21.9.2021, 22.11.2021, 21.1.2022, správy z foniatrického
vyšetrenia vo FONIATRIA Poprad s.r.o. zo dňa 7.2.2022, z ktorého vyplynula celková strata sluchu podľa
Fowlera 63,9%.
8. Posudkový lekár v posudku zo dňa 14.2.2022 konštatoval, že žalobkyňa bola posudzovaná
v neprítomnosti. K predloženej zdravotnej dokumentácii uviedol, že nenachádza v psychiatrických
nálezoch žiadnu zmienku o poruchách myslenia a vnímania, keďže ťažkosti žalobkyne sa obmedzujú

hlavne na subjektívnu rovinu, keďže aj v lekárskych správach v objektívnom náleze sú konštatované viac
subjektívne pocity žalobkyne. Na základe predložených záverov audiometrického vyšetrenia posudkový
lekár zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. a ako rozhodujúce /zdravotné postihnutie určil Choroby zmyslových orgánov (Kapitola VII), oddiel
B – Sluch, položka 5 – obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (20-25%). Celková miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zmenená na 20%, avšak ani po tejto zmene invalidita
u žalobkyne s ohľadom na § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nevznikla.
9. V rámci odvolacieho konania na Sociálnej poisťovni, ústredie bol 24.2.2022 vyhotovený lekársky
posudok posudkovým lekárom ústredia. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti na
základe doložených odborných lekárskych nálezov v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej

situácie. Posudkový lekár vychádzal z rovnakých lekárskych správ ako boli uvedené v odbornom
lekárskom posudku zo dňa 14.2.2022.
10. Posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 24.2.2022 konštatoval, že hoci boli predložené viaceré
lekárske správy psychiatrickej ambulancie a tieto vo svojich záveroch uvádzali početné somatomorfné
poruchy, avšak bez závažnej psychopatológie. Lekárske správy z psychiatrickej ambulancie predložené

k odvolaniu svedčia pre neurotické adaptačné poruchy, bez objektívneho dokázania závažných porúch
v oblasti psychiky. Závery endokrinologického a neurologického vyšetrenia sú posudkovo nezávažné
a invaliditu nepodmieňujú. Závery foniatrického vyšetrenia boli zohľadnené už v posudku zo dňa
14.2.2022, preto sa posudkový lekár ústredia stotožnil so stanovenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20%, ako aj s určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

11. Na základe uvedených skutočností žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 695 319 3236
0 zo dňa 21.4.2022 zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 11.11.2021.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na relevantné ustanovenia zákona č.
461/2003 Z. z. a v celom rozsahu citoval závery odborného posudku zo dňa 24.2.2022. Poukázal na

to, že popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí sú ostatné zistené zdravotné postihnutia posudkovo
nevýznamné a tak neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Taktiež dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravotného stavu

žalobkyne boli dostatočne ozrejmené, sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami ako aj
zdravotnou dokumentáciou. V odvolacom konaní neboli predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili
správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, jej odvolanie preto posúdil ako nedôvodné.
II.
Argumenty žalobkyne v podanej žalobe, vyjadrenie žalovaného a replika žalobkyne

13. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 31.5.2022 označenou ako
„Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava,
č. 69531932360 zo dňa 10.5.2022“ sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
a opätovného posúdenia jej zdravotného stavu.
14. Uviedla, že s posúdením svojho zdravotného stavu nesúhlasí, poukázala na to, že jej zdravotný

stav sa zhoršuje, cíti sa zle, je unavená, slabá a zábudlivá. Bojí sa samoty, v stresovej situácii sa trasie,
má panický strach z ľudí a problémy so sluchom. K svojmu podaniu predložila nálezy z psychiatrických
vyšetrení v ambulancii SOPHIA POPRAD s.r.o. C. E. F. C. zo dní 22.3.2022, 21.1.2022, 22.11.2021,
21.9.2021, 11.08.2021, 24.05.2021, 22.3.2021, 22.02.2021, 13.11.2020, 10.12.2020, 23.5.202215. Na výzvu súdu sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.9.2022. Vo vyjadrení
poukázal na to, že z obsahu podania žalobkyne je zrejmé, že vyjadruje nespokojnosť s rozhodnutím
žalovaného zo dňa 21.4.2022, ktoré chybne označila dátumom 10.5.2022. Žiadne rozhodnutie s týmto

dátumom vydané nebolo. Žalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe
odborného posudku zo dňa 24.2.2022, ktorý bol záväzným podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila k žalobe boli posudkovými lekármi
zhodnotené a v odvolacom konaní neboli predložené také nové dôkazy ktoré by správnosť posúdenia
jej zdravotného stavu spochybnili.

16. Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa § 135 zákona č. 165/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav
včaseprávoplatnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyalebovčasevydaniaopatreniaorgánuverejnej
správy.
17. Pokiaľ je teda žalovaná presvedčená, že nové lekárske správy preukazujú také zhoršenie jej
zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať
o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok.
18. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné a vecne
správne.
19. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou doručenou súdu dňa 28.10.2022 v ktorej

uviedla, že trvá na svojom tvrdení o pochybení žalovaného pri rozhodovaní o jej zdravotnom stave,
pričom prílohou predložila lekársku správu z ambulancie FONIATRIA POPRAD, s.r.o. zo dňa 14.6.2022,
endokrinologického vyšetrenia zo dňa 2.11.2021 a lekárske správy z psychiatrickej ambulancie C.
C., ktoré už boli súdu predložené skorším podaním žalobkyne a zo dňa 10.10.2022. Žalobkyňa tiež
požiadala o nariadenie pojednávania.

III.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

20. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu
žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
žalovaného a vec prejednal podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní konanom dňa 24.1.2023.
21. Na pojednávaní prítomní účastníci konania zotrvali na svojich písomných podaniach a návrhoch.
Žalobkyňa na otázku súdu upresnila žalobný petit v tom smere, že navrhuje zrušiť aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11.11.2022 a žiada priznať trovy súdneho konania.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky
patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická
osoba. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správny súd posudzuje žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach
neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný

žalobnými bodmi.
24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
27. Podľa § 119 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

28. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa
stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity
nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.29. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

30. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
31. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

33. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

35. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
36. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.
37. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí
sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

38. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
39. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.
40. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

41. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.
42. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v

celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
43. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
44. Správny súd posúdil podanú správnu žalobu v zmysle 202 ods. 2 SSP ako žalobu fyzickej osoby v

sociálnych veciach neformálne podľa jej obsahu. Z obsahu žaloby a jej príloh bolo možné jednoznačne
ustáliť, že žalobkyňa mieni podať správnu žalobu v sociálnych veciach a bolo tiež možné identifikovať
napádané rozhodnutie, napriek tomu, že ho v texte žaloby označila nesprávnym dátumom vydania
(10.5.2022). Správny súd s ohľadom na to, že medzi prílohami správnej žaloby bolo aj napádanérozhodnutie žalobkyňu na opravu nesprávnosti z dôvodu hospodárnosti nevyzýval, a to aj s prihliadnutím
k obsahu vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že žiadne iné rozhodnutie, ktoré by bolo vydané dňa
10.5.2022 neexistuje, teda nevznikla pochybnosť o predmete konania.

45. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
46. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť
vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp. zn. IV. ÚS

1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS
36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa
aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov

verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.
47. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom

nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument. Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú (GarcíaRuiz c. Španielsko z 21. januára 1999).
48. Podľa publikovaných názorov Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Sžsk/43/2017 zo dňa 27.03.2017)

nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne
zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby
správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako
aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho
orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po

obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych
záverov samotného správneho orgánu.
49. V zmysle záverov Najvyššieho súdu SR pri rozhodnutiach, ktorých podstatou je posúdenie otázok
medicínskeho charakteru na posúdenie ktorých súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto
smere, súd pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov,

u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti
o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a
presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako
aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti.
Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých
rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017).
50. Správny súd preskúmaním obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný sa v dostatočnej
miere nevysporiadal so zisteniami ošetrujúcej psychiatričky žalobkyne C. E. F. C., psychiatrická
ambulancia SOPHIA POPRAD s.r.o. Z celého radu predložených lekárskych správ z obdobia od

roku 2020 do 22.3.2022, kedy bola žalobkyňa naposledy psychiatričkou vyšetrená v čase pred
rozhodnutím žalovaného o jej odvolaní vyplýva, že psychiatrička ako objektívny nález konštatovala u
žalobkyne stav s výraznou depresívnou, anxióznou symptomatikou, stav chronifikovaný s centráciou na
obtiaže, neodkloniteľný. Diagnóza bola určená ako rekurentná depresívna porucha ťažká, s panickou
symptomatikou. V rámci MKCH-10 bola diagnóza kategorizovaná ako F33.2, teda ako Recidivujúca

depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov.
51. Z uvedeného je zrejmé, že u žalobkyne nejde iba o prechodný, krátkodobý zdravotný problém,
ale o pretrvávajúcu poruchu zdravia, ktorá je liečená medikamentózne, ako to vyplýva z časti „Recept“
predložených lekárskych správ. Z nich vyplýva, že žalobkyni sú dlhodobo ordinované viaceré liečivá z
radu antidepresív (SEROXAT, XANAX, TRITTICO).

52. Nie je ambíciou správneho súdu hodnotiť s ohľadom na uvedené skutočnosti správnosť záverov
posudkových lekárov, keďže správny súd na takýto postup nemá právomoc ani potrebné lekárske
vzdelanie. Prihliada však na skutočnosť, že v prípade žalobkyne ide podľa zdravotnej dokumentácie o
stav, ktorý indikuje ťažkú depresívnu poruchu s potrebou medikácie antidepresívami, čo aj s ohľadomna kategorizáciu tohto druhu zdravotných postihnutí v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. kladie
vysoké nároky na kvalitu odôvodnenia záveru žalovaného o tom, že zistené poruchy zdravia nemajú za
následok invaliditu žalobkyne a že sú posudkovo nevýznamné aj pokiaľ ide o možné navýšenie miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
53. Žalovaný v tomto smere v odôvodnení svojho rozhodnutia iba poukázal na závery odborného
posudku z 24.2.2022, ktorý konštatoval, že zo správ z psychiatrických vyšetrení vyplývajú iba
značne subjektívne ťažkosti svedčiace pre neurotické adaptačné poruchy. Takéto konštatovanie
však nepostačuje pre riadne a zrozumiteľné vysporiadanie sa s dlhodobo konštatovanými zisteniami

ošetrujúcej psychiatričky o ťažkej depresívnej poruche žalobkyne. Taktiež z rozhodnutia vyplýva iba
strohá konštatácia, že zistené depresívne poruchy sú posudkovo nevýznamné, ktorá však nie je
doplnená žiadnym ďalším zrozumiteľným vysvetlením.
54. Konajúce správne orgány síce konštatovali, že predložené lekárske správy z psychiatrie aj v
objektívnom náleze v zásade reflektujú iba subjektívne ťažkosti žalobkyne, vplyv týchto zistení na
invaliditu žalobkyne však posúdili bez toho, aby zistenia psychiatra objektivizovali, či už vyžiadaním

správy od ošetrujúcej psychiatričky o diagnostických metódach, ktorými dospela k stanovenej diagnóze,
či posúdením zdravotného stavu za osobnej účasti žalobkyne. Inými slovami, samotné poukázanie
žalovaného na subjektívny charakter ťažkostí žalobkyne vyplývajúcich z predložených lekárskych
správ psychiatričky samo osebe nesvedčí o tom, že tieto subjektívne ťažkosti neboli vyšetreniami
realizovanými ošetrujúcou psychiatričkou aj objektivizované. Závery žalovaného tak nemajú dostatočnú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo zásady materiálnej pravdy, ktorou sa riadi aj konanie o nároku
na invalidný dôchodok vyplýva povinnosť organizačných zložiek sociálnej poisťovne zistiť skutočný stav
veci a za týmto účelom vykonať aj dôkazy účastníkom nenavrhnuté. Rozhodnutie pritom podľa § 209
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. musí vychádzať zo skutočného stavu veci, ktorý bol spoľahlivo zistený.
55. Správny súd s ohľadom na doposiaľ uvedené konštatuje, že z predložených odborných posudkov,

ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného dostatočne jednoznačne nevyplýva, z akého dôvodu žalovaný vyššie uvedené závery
vyplývajúce z lekárskych správ ošetrujúcej psychiatričky považoval za posudkovo nevýznamné a na
základe akých zistení dospel k záveru o tom, že u žalobkyne ide „iba“ o posudkovo nevýznamné
neurotické adaptačné poruchy bez objektívneho dokázania závažných porúch v oblasti psychiky.

56. Z uvedených dôvodov správny súd považoval za potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
57. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté
rozhodnutie je v časti svojich záverov nepreskúmateľné a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto
smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.
58. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť aj s prihliadnutím na aktuálny vývoj zdravotného stavu žalobkyne a na obsah
odborných lekárskych správ a nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, prípadne vykonať

ďalšie dokazovanie vo vzťahu k predloženým lekárskym správam ošetrujúcej psychiatričky za účelom
objektivizácie zistených porúch zdravia žalobkyne.
59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na
úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.
60. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto
rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského

súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.Tietopovinnostineplatia,akmásťažovateľ,aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP ,
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).