Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5021200095.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne) a JUDr.
Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobkyne: G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. č. XXX,
XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Gálošovou Bušovou, MBA, LL.M., advokátkou, so sídlom
T. W. č. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54
669 464 (od 1.1.2023 právny nástupca Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky - sekcia
výstavby), za účasti ďalších účastníkov: 1/Z.. H. U., trvale pobytom A. XXXX, XXX XX A., 2/ J.. G. J.,

trvale pobytom Y. XXX/X, XXX XX A., 3/ H. J., trvale pobytom Y. XXX/X, XXX XX A. - ďalší účastníci v
rade 2/ a 3/ právne zastúpení advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01
Žilina, 4/ J.. K. U., trvale pobytom A. XXXX, XXX XX A., 5/ Z.. H. A., trvale pobytom W. - Y. XXX, XXX XX
W. - Y., 6/ J. H., trvale pobytom Y. XXX/X, XXX XX I. F., 7/ J. X., trvale pobytom R. XXX, XXX XX R., 8/ J..
J. X., trvale pobytom A. XXXX, XXX XX A., 9/ S. X., trvale pobytom A. XXXX, XXX XX A., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky - sekcia výstavby, Číslo:
30349/2020/SV/98272 zo dňa 14.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ až 9/ právo na náhradu trov konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Žilina - odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“
alebo „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím číslo: OU-ZA-OVBP2-2020/035226-002 zo dňa
11.8.2020 podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení (ďalej len „zákon o
prokuratúre“) nevyhovel podanému protestu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. Pd

55/20/5506-2 zo dňa 27.3.2020, ktorým podľa ust. § 22 ods. 1 písm. a), § 24 ods. 1 a ods. 3 zákona
o prokuratúre navrhol zrušiť rozhodnutie Mesta Čadca č.j.: VD/1103/2018/St zo dňa 26.3.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.4.2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v konaní o proteste
prokurátora predovšetkým skúma, či dôvody, pre ktoré prokurátor navrhuje ním vydané právoplatné
rozhodnutie zrušiť, nevybočujú z rámca zákona a či to, čo prokurátor mal z hľadiska jeho nezákonnosti
zistiť,jedostatočnénato,abyjehonávrhunazrušenierozhodnutiasprávnyorgánvyhovel,atakzasiahol

do práv a oprávnení účastníka konania založených týmto rozhodnutím. Správny orgán je povinný dbať
na to, aby rozsah zásahu do práv nadobudnutých dobromyseľne bol čo najmenší v porovnaní so
zrušením právoplatného rozhodnutia. Je teda nevyhnutné zvážiť, či takýmto zásahom do právoplatného
rozhodnutia nedôjde k šikanóznemu uplatneniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správnehokonania. Právo stavebníkov stavbu realizovať podľa právoplatného stavebného povolenia je právom
nadobudnutým v dobrej viere. V danom prípade je stavba už aj uskutočnená. Mal za to, že zrušením
stavebného povolenia by došlo k výraznému zásahu do práv stavebníkov nadobudnutých dobromyseľne

na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, najmä keď dôvody okresného prokurátora
uvedené v proteste prokurátora ako aj dôvody G. N. (t.j. žalobkyne), pre ktoré podala podnet na okresnú
prokuratúru, súvisia len s realizáciou NN prípojky. Prvostupňový správny orgán s ohľadom na uvedené
skonštatoval, že pochybenie stavebného úradu spočívajúce v tom, že zápisnica z ústneho pojednávania
spojeného s miestnym zisťovaním vyhotovená stavebným úradom v rámci spojeného územného a

stavebného konania nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 22 ods. 1 a ods. 2 Správneho
poriadku, nie je dostatočným dôvodom na zrušenie právoplatného stavebného povolenia. Aj na základe
logickej úvahy možno totiž vyvodiť záver, že záujem na dôslednom dodržaní zákonom stanovených
formálnych náležitostí zápisnice vyhotovenej v rámci správneho konania musí ustúpiť požiadavke, aby
k zásahu do práv účastníkov konania nadobudnutých v dobrej viere došlo len v nevyhnutnom prípade.
Za nedostatočný dôvod pre zrušenie právoplatného stavebného povolenia považoval prvostupňový

správny orgán aj okresným prokurátorom uvádzaný rozpor medzi grafickou prílohou stavebného
povolenia a výkresom „Situácia“, číslo výkresu 01 z dokumentácie „Elektrická prípojka“. Citujúc
ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška
MŽP SR č. 453/2000 Z.z.“) prvostupňový správny orgán uviedol, že je nepochybné, že posudzovaná

NN prípojka na verejný rozvod elektriny je drobnou stavbou, na ktorú sa rozhodnutie o umiestnení
stavby (§ 39a Stavebného zákona) nevyžaduje, dokonca sa nevyžaduje ani stavebné povolenie, takúto
drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe ohlásenia drobnej stavby. „Situácia“, ktorá je prílohou
napadnutého stavebného povolenia, na ktorú poukazuje okresný prokurátor v svojom proteste, a ktorá
je podľa jeho názoru rozporná so situáciou z projektu elektrickej prípojky, je práve grafickou prílohou

rozhodnutiavintenciách§39aods.1Stavebnéhozákona,resp.§4ods.2vyhláškyMŽPSRč.453/2000
Z.z., v ktorej sa má vyznačiť umiestnenie stavieb, ktoré sú predmetom územného rozhodnutia. Ide teda
o stavby, ktoré podliehajú vydaniu územného rozhodnutia a drobná stavba el. NN prípojky takou stavbou
nie je. V rozhodnutí o umiestnení stavby sa iba určujú požiadavky, a to v „podmienkach pre umiestnenie
stavby“, na napojenie stavby na siete technického vybavenia územia, a to v súlade s ust. § 39a ods. 2

písm. b) Stavebného zákona. Je pravdou, že v grafickej prílohe stavebného povolenia nie je el. betónový
stĺp verejnej el. rozvodnej siete (bod pripojenia) vyznačený (zakreslený) presne, prvostupňový správny
orgán sa ale v žiadnom prípade nemôže stotožniť s názorom okresného prokurátora, že táto nepresnosť
spôsobuje zmätočnosť protestom napadnutého stavebného povolenia, pretože:
A. vo výroku stavebného povolenia, v podmienkach pre umiestnenie stavby, 2 strana rozhodnutia, bod

3. „Napojenie stavby na inžinierske stavby“ je uvedené (cit.): „Elektrická energia - káblovou prípojkou
z jestvujúcej NN siete podľa PD overenej v tomto konaní a odsúhlasenej správcom SSE, a.s. Žilina
dňa 5.12.2017“. Projekt elektrickej prípojky, na ktorý poukazuje okresný prokurátor v proteste a ktorý,
ako uvádza sám prokurátor, vo výkrese situácia uvádza údaje súladné so skutočným stavom, je projekt
overenývtomtostavebnomkonaní.Ďalej,vyjadrenieSSE-distribúcia,a.s.,Žilinazodňa7.12.2017,ktoré

má charakter záväzného stanoviska (§ 140b Stavebného zákona) dotknutého orgánu podľa § 140a ods.
1písm.c)Stavebnéhozákona,akobodpripojeniaoznačujepoistkovúskriňuvmajetku Stredoslovenská
energetika - Distribúcia, a.s. (ďalej aj len „SSE-D“ alebo SSE-D a.s.“) na podpernom bode pri parcele
KN 6562 pri č. d. XXX, čo takisto korešponduje so skutkovým stavom;
B. v grafickej prílohe stavebného povolenia je elektrická prípojka vyznačená, označená je číslom „2“

a v legende je k č. „2“ uvedený údaj: „viď projekt elektrickej prípojky“. Ako vyplýva z uvedeného, aj
výrok napadnutého rozhodnutia aj jeho grafická príloha odkazujú na projekt elektrickej prípojky, ktorý bol
overený v konaní a v ktorom je bod napojenia určený v súlade so skutočným stavom (či v textovej časti
alebo grafickej). Prvostupňový správny orgán konštatoval, že aj v tomto smere sú dôvody okresného
prokurátora na zrušenia napadnutého rozhodnutia nedostatočné.

Pokiaľ ide o účastníctvo G. N. v spojenom územnom a stavebnom konaní, prvostupňový správny
orgán poukázal na ustanovenie § 59 Stavebného zákona, ktorý vymedzuje okruh účastníkov konania v
stavebnom konaní. Ako vyplýva z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, osoby, aby boli
účastníkmi stavebného konania, musia spĺňať súčasne dve podmienky:
1. existencia vlastníckeho alebo iného práva, v stavebnom konaní ide teda o existenciu vlastníckeho

alebo iného práva k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba, ale aj o existenciu vlastníckeho
alebo iného práva k susednému pozemku alebo k susednej stavbe (§ 139 ods. 2 písm. c) a d)
Stavebného zákona),
2. toto právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté.Čo sa týka účastníctva G. N. v konaní, prvá podmienka pre účastníctvo je splnená - G. N. má vlastnícke
právo k pozemku parc. KN-C č. 6562 k. ú. A., na ktorom je údajne (geodetickými meraniami nebolo
preukázané) umiestnený betónový stĺp el. vedenia - bod pripojenia, a na ktorom má byť umiestnená, i

keď vzdušným vedením v nepatrnej dĺžke (max. 1 m), časť el. prípojky stavebníkov. V tejto súvislosti
ale prvostupňový správny orgán podotkol, že svoje tvrdenie, že stĺp - bod pripojenia, sa v skutočnosti
nachádza na pozemku G. N. (viď 4. odsek 5. strany protestu prokurátora) okresný prokurátor opiera iba
o tvrdenia G. N. a o závery z obhliadky stavebného úradu uskutočnenej dňa 7.2.2019; spis neobsahuje
žiaden dôkaz vypracovaný oprávnenou osobou (§ 46c Stavebného zákona) o tom, že betónový stĺp

verejných NN rozvodov sa skutočne nachádza na pozemku parc. KN-C č. 6562 k. ú. A.. Čo sa týka
splnenia druhej podmienky, vzhľadom na predmet tohto konania - konanie o proteste prokurátora,
ktorým sa navrhuje zrušiť právoplatné stavebné povolenie, ktorým stavebníci dobromyseľne nadobudli
právo uskutočniť stavbu rodinného domu, je nutné zamerať na skúmanie otázky, do akej miery sú
protestom napadnutým rozhodnutím stavebného úradu dotknuté práva G. N., aby bolo nevyhnutné toto
právoplatné rozhodnutie stavebného úradu zrušiť a konať o žiadosti stavebníkov o povolenie rodinného

domu opakovane v intenciách ustanovenia § 88b ods. 1 Stavebného zákona. Prvostupňový správny
orgán podotkol, že bod napojenia na verejný rozvod el. energie a technické podmienky pripojenia určuje
vlastník siete alebo iná oprávnená osoba, ktorý má v konaniach podľa Stavebného zákona postavenie
dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona. Dotknuté orgány v konaniach
podľa tohto zákona svojimi záväznými stanoviskami (vyjadrenie, súhlas, iný úkon dotknutého orgánu)

chránia predovšetkým verejné záujmy, nie záujmy jednotlivcov, či vlastné záujmy. Ide o záujmy chránené
právnymi predpismi (viď § 126 Stavebného zákona) či technickými normami. Prvostupňový správny
orgán poukázal na skutočnosť, že bod pripojenia vyplýva práve z vyjadrenia SSE-distribúcia, a.s. Žilina
zo dňa 7.12.2017, ktoré má charakter záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1
písm.c)Stavebnéhozákona,vktoromjeakobodpripojeniaurčenápoistkováskriňavmajetkuSSE-Dna

podpernom bode pri parcele KN 6562 pri č. d. XXX. Uvedené záväzné stanovisko je pre stavebný úrad
v konaní podľa Stavebného zákona záväzné. Prvostupňový správny orgán sa nestotožnil s tvrdením
G. N., prezentovaným okresným prokurátorom v proteste, že uskutočnením prípojky je neprimerane
zasiahnuté do jej vlastníckych práv, dôstojného bývania a bezpečnosti. Vlastnícke právo k pozemkom,
na ktorých sa nachádzajú podperné stĺpy el. vedenia, nejde pritom len o pozemok vo vlastníctve G. N.,

je do istej miery už obmedzené, a to práve existenciou tejto siete, pričom treba zdôrazniť, že ide o stav z
ďalekejminulosti.Prvostupňovýsprávnyorgánmalzato,ženavrhovanouNNprípojkou,resp.pripojením
stavby stavebníkov na podperný bod na pozemku parc. KN-C č. 6562 k. ú. A., nemôže dôjsť k zhoršeniu
existencie tohto pozemku, či jeho budúceho využitia. Podstatná je v tomto ohľade aj skutočnosť, že
prípojka je vedená cez pozemok parc. KN-C č. 6562 k. ú. A. v dĺžke max. 1 m a „vzduchom“, t.j. niekoľko

metrov nad zemou. Podľa názoru OÚ Žilina - OVBP, vzhľadom na polohu vedenia verejnej NN siete v
dotknutomúzemní,musívtomtoprípadeustúpiťvlastníckeprávoG.N.,aleajprávovlastníkovostatných
pozemkov, na ktorých sa nachádzajú podperné stĺpy el. vedenia, právu stavebníkov stavbu uskutočniť,
pripojiť ju na verejné siete a zariadenia technického vybavenia územie a neskôr užívať, a tiež právu
vlastníkov nezastavaných pozemkov v území, ktorí chcú na svojom pozemku takisto uskutočniť stavbu,

pripojiťjunaverejnésieteazariadeniatechnickéhovybaveniaúzemiaaneskôružívať.Ajvprípadeiného
bodu pripojenia, tento sa vždy nachádza na pozemku rodinných domov a záhrad. Bolo by nespravodlivé,
aby v minulosti zriadené rodinné domy v existujúcej zástavbe mohli byť napojené na verejné siete a
zariadenia technického vybavenia územia a nové domy, ktoré len dopĺňajú existujúcu zástavbu, by
pripojené nemohli byť v prípade, keby medzi stavebníkmi a vlastníkmi pozemkov, na ktorých je táto sieť

postavená, k dohode nedošlo.
Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku parc. KN-C č. 6562
k. ú. A. nie je napadnutým stavebným povolením dotknuté do takej miery, aby bolo nevyhnutné
toto právoplatné rozhodnutie stavebného úradu zrušiť a konať o žiadosti stavebníkov o povolenie
rodinného domu opakovane v intenciách ustanovenia § 88b ods. 1 Stavebného zákona, pretože

predmetom napadnutého stavebného povolenia, ktoré okresný prokurátor navrhuje zrušiť, je prioritne
povolenie stavby rodinného domu. Zrušením stavebného povolenia by došlo k výraznému zásahu do
práv stavebníkov nadobudnutých dobromyseľne na základe právoplatného rozhodnutia stavebného
úradu. Dôvody podnetu G. N. podaného na okresnú prokuratúru súvisia len s realizáciou el. prípojky.
Prvostupňovýsprávnyorgánmzato,žezmeniťspôsobpripojeniastavbynasieteazariadeniavybavenia

územia, v prípade ak takáto možnosť existuje, možno aj bez toho, aby došlo k zrušeniu právoplatného
rozhodnutia stavebného úradu, ktorým bola táto stavba povolená. Túto zmenu možno „ošetriť“ napr. v
kolaudačnom konaní cez inštitút zmeny stavby pred dokončením (§ 68, § 81 ods. 4 Stavebného zákona).Po oboznámení sa s obsahom podaného protestu prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že
neboli splnené zákonné predpoklady, aby z dôvodov uvádzaných okresným prokurátorom jeho protestu
vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.

2. Na základe odvolania žalobkyne rozhodovalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
- sekcia výstavby (ďalej aj len „právny predchodca žalovaného“), ktoré rozhodnutím Číslo: 30349/2020/
SV/98272 zo dňa 14.12.2020 odvolanie žalobkyne zamietlo a prvostupňové rozhodnutie (bod 1. tohto
rozsudku) potvrdilo (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“).

K odvolacím námietkam žalobkyne právny predchodca žalovaného uviedol, že pokiaľ Stavebný zákon
osobitne upravuje okruh účastníkov konania, ako v tomto prípade, neaplikuje sa v stavebnom konaní
ustanovenie § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho
konania. Správny poriadok, ako všeobecný predpis o správnom konaní, má subsidiárne použitie, ak
konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
Okruh účastníkov stavebného konania je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania

nepostačuje, aby osoba mala iba vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom
chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a
na základe toho vymedzí okruh účastníkov stavebného konania. Zo spisového materiálu vyplýva, že

žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mala byť predmetnou stavbou ukrátená
na svojich právach z titulu vlastníctva pozemku, na ktorom je umiestnený už existujúci betónový stĺp
el. vedenia. Právny predchodca žalovaného vo všeobecnosti konštatoval, že elektrické vedenie je
strategická časť infraštruktúry krajiny vybudovaná vo verejnom záujme a so všeobecným prospechom.
Vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú podperné stĺpy elektrického vedenia, sú

do istej miery už obmedzené, a to práve existenciou elektrickej siete, pričom treba zdôrazniť, že
ide o stav z ďalekej minulosti. Od roku 1957 platil elektrizačný zákon, ktorý umožňoval v mene
rozvoja elektrickej sústavy stavať elektrické vedenia aj na súkromných pozemkoch a bez súhlasu
majiteľov. Po roku 1998 prišiel nový elektrizačný zákon, ktorý ochraňoval všetky dovtedy vybudované
vedenia a naďalej im garantoval status vecných bremien a garantuje im ho aj aktuálny zákon o

energetike z roku 2012. Povinnosť vlastníkov nehnuteľností strpieť na svojich pozemkoch umiestnenie
elektroenergetického zariadenia zákon definuje ako vecné bremeno. Právny predchodca žalovaného
poukázal na to, že vlastnícke práva žalobkyne sú v súčasnosti už obmedzené zriadením vecného
bremena z titulu existujúcej stavby distribučnej elektrickej sústavy, pričom napojením predmetnej stavby
do elektrickej siete na existujúcom podpernom betónovom stĺpe elektrického vedenia umiestnenom na

pozemku žalobkyne sa nerozširuje samotné vecné bremeno na jej pozemku vyplývajúce z existujúcej
stavby distribučnej elektrickej sústavy a zostane zachované v rovnakom rozsahu aj v prospech SSE-D.
Uskutočnením prípojky vedenej vzdušným vedením v dĺžke max. 1 meter nad pozemkom žalobkyne, v
niekoľko metrovej výške nebude neprimerane zasiahnuté do jej vlastníckych práv, dôstojného bývania
a bezpečnosti. Právne postavenie žalobkyne ako vlastníčky pozemku nie je dotknuté, nakoľko jej

vlastnícke právo k pozemku ostáva v rovnakom rozsahu, ako ho mala pred vydaním rozhodnutia.
Z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona jednoznačne vyplýva postavenie účastníka
stavebného konania, a preto dôvod, ktorým žalobkyňa preukazuje svoje právo byť účastníčkou
stavebného konania v predmetnej veci, nie je možné považovať za dostatočný.
K otázke dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka právny predchodca žalovaného konštatoval,

že pri nadobudnutí práv platí, že ak niekto nadobudne práva z právoplatného rozhodnutia stavebného
úradu predtým, ako sa preukáže opak, v zásade treba hľadieť na takéto nadobudnuté práva ako na
dobromyseľne nadobudnuté vo viere v správnosť, zákonnosť rozhodnutia a profesionalitu rozhodnutia
príslušného organu verejnej správy. Zo spisového materiálu vyplýva, že v čase konania a rozhodovania
stavebného úradu vo veci predmetnej stavby mal stavebný úrad preukázaný súhlas predmetnej stavby

s napojením na elektrickú distribučnú sústavu vyjadrením SSE-D č. 4300054954 zo dňa 07.12.2017,
z ktorého okrem iného vyplývalo, že pre pokračovanie procesu pripojenia je odberateľ povinný mať
pred vybudovaním elektrického prívodu súhlasy majiteľov dotknutých nehnuteľností, na ktorých je
táto elektrická prípojka umiestnená. V zmysle ust. § 140a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona je
SSE-D dotknutým orgánom, ktorý v rámci svojej pôsobnosti chráni záujmy uvedené v ustanovení §

126 ods. 1 Stavebného zákona, a preto vyjadrenie SSE-D č. 4300054954 zo dňa 07.12.2017 má
charakter záväzného stanoviska. V danom konkrétnom prípade zo záväzného stanoviska vyplýva, že
pre ďalší proces pripojenia je potrebné doložiť súhlas; zákon o energetike neprikazuje stavebnému
úradu, že bez súhlasu nie je možné takéto rozhodnutie vydať. Stavebníci v stavebnom konaní predložilisúhlas („Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 05.01.2018“) J. H., vlastníka
pozemkov parc. č. 6556 a 6557 dotknutých uložením vodovodného potrubia, plynového potrubia a
elektrického kábla, ktorý stavebnému úradu postačoval pre potreby povolenia predmetnej stavby.

Stavebný úrad v konaní nepožadoval od stavebníkov predloženie súhlasu žalobkyne s napojením
predmetnej nehnuteľnosti na betónový stĺp elektrického vedenia, nakoľko to nepovažoval za potrebné, a
preto z uvedeného dôvodu nemožno spochybniť dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníkov. Podľa
názoru právneho predchodcu žalovaného samotným napojením predmetnej stavby na betónový stĺp
elektrického vedenia umiestnený na pozemku vo vlastníctve žalobkyne nevzniká právny vzťah medzi

stavebníkmi a vlastníčkou pozemku, ale vzniká obchodný vzťah medzi stavebníkmi a SSE-D. Žalobkyňa
nemá oprávnenie vyjadrovať sa k obchodnému vzťahu medzi stavebníkmi a SSE-D.
Právny predchodca žalovaného ďalej uviedol, že len v prípade, že by sa preukázalo zavinenie
stavebníkov na nezákonnom stave (napr. že by stavebný úrad pri podaní žiadosti alebo v priebehu
konania nejako zavádzali, poskytovali nepravdivé „falošné listiny“, poskytovali nepravdivé informácie,
či inak konali spôsobom, ktorému by nemala byť poskytnutá právna ochrana), v takom prípade by

nebolomožnéprihliadnuťnaprávastavebníkovnadobudnutédobromyseľne,čovdanomprípadenebolo
preukázané.
V súvislosti s námietkou žalobkyne týkajúcou sa rozporu v zakreslení umiestnenia príslušného stĺpu
el. vedenia v projektovej dokumentácii ministerstvo uvádza, že výrok rozhodnutia stavebného úradu v
predmetnej veci a jeho grafická príloha odkazujú aj na projekt elektrickej prípojky, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a ktorý bol overený stavebným úradom v
stavebnomkonaní.Vprojekteelektrickejprípojkyjebodnapojeniaurčenývsúladesoskutkovýmstavom
na stĺpe elektrického vedenia umiestneného pri pozemku parc. č. 6562 v k. ú A. pri č. d. XXX (t. j.
na pozemku parc. č. 6563 v k. ú A.) a v súlade s vyjadrením SSE-D. Skutočnosť, že stavebný úrad
neopravil nesprávne zakreslený bod napojenia na elektrickú sieť v situácii v časti „Architektúra“ podľa

grafickej prílohy projektu „Elektrická prípojka“, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, nie
je dostatočným dôvodom pre zrušenie právoplatného rozhodnutia stavebného úradu aj vzhľadom na
skutočnosť, že predmetná stavba je prakticky zrealizovaná a je pred kolaudáciou.
S ohľadom na uvedené právny predchodca žalovaného konštatoval, že v danom konkrétnom prípade
v dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu č. j. VD/1103/2018/St zo dňa

26.03.2018 vo veci predmetnej stavby by došlo k poškodeniu práv stavebníkov, ktoré nadobudli
dobromyseľne, a to aj z ohľadom na skutočnosť, že predmetná stavba je prakticky zrealizovaná a je
pred kolaudáciou. Zrušením stavebného povolenia by došlo k výraznému zásahu do práv stavebníkov
nadobudnutých dobromyseľne na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu.

3. Proti rozhodnutiu právneho predchodcu žalovaného (bod 2. tohto rozsudku) podala v zákonnej lehote
dňa 5.2.2021 správnu žalobu žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie ako i zrušenie jemu predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
Sumarizujúc skutkový stav a obsah vyššie označených rozhodnutí žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila
nezákonnosťou rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného, ktoré závažným spôsobom porušujúce

práva žalobkyne tým, že:
- je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil, na základe čoho
dospel k záverom, na podklade ktorých dané rozhodnutie vydal - t.j. žalovaný v rozhodnutí neuvádza,
akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkového stavu danej veci, na základe akých skutočností je
založené jeho skutkové a rovnako aj právne posúdenie tohto prípadu a z akého dôvodu neuznáva

žiadne námietky žalobkyne podložené judikatúrou i názormi právnej teórie a predovšetkým vyplývajúce
zo skutkového stavu veci, ktorý žalovaný hodnotí úplne v rozpore so skutočnosťou;
- je založené na nesprávnom právnom posúdení, keď žalovaný svoje rozhodnutie opiera o závery v
rozpore s názormi vyslovenými súdmi SR i právnej teórie;
- je arbitrárne a prejavom svojvôle žalovaného, ktorý hrubo ignoruje zjavné porušovanie práv a

oprávnených záujmov žalobkyne, ku ktorému dochádza na základe rozhodnutí Mesta Čadca ako
stavebného úradu, Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ako aj napádaným
rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného.
Žalobkyňa namietala záver právneho predchodcu žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa nemala byť
účastníkom konania predchádzajúceho vydaniu stavebného povolenia, ktorý nie je podľa jej názoru

správny, v nadväznosti na čo poukázala na argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní a zároveň
aj na samotný obsah napadnutého rozhodnutia, kde právny predchodca žalovaného uviedol, že
vlastnícke právo žalobkyne k pozemku parc. č. 6563, na ktorom sa nachádza podperný betónový
stĺp elektrického vedenia, nie je stavebným povolením dotknuté do takej miery, aby bolo nevyhnutnéprávoplatné rozhodnutie stavebného úradu zrušiť a konať o žiadosti stavebníkov o povolení rodinného
domu opakovane. Z uvedeného je podľa jej názoru zrejmé, že právny predchodca žalovaného ako aj
prvostupňový správny orgán uznávajú a potvrdzujú, že na základe stavebného povolenia dochádza

k zásahom do práv a záujmov žalobkyne. Avšak protichodne na inom mieste svojim rozhodnutí
jej účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní spochybňujú, pričom tento záver odôvodňujú
poukazovaním na to, že práva žalobkyne týmto stavebným povolením zasiahnuté nie sú, teda popierajú
svoje vlastné konštatovanie o tom, že týmto stavebným povolením dochádza k zásahom do jej práv a
záujmov. Zároveň však žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikuje, na základe čoho dospel k záveru,

že v dôsledku stavebného povolenia nedochádza k zásahu do práv žalobkyne takej intenzity, že by
podľa jeho názoru boli hodné poskytnutia ochrany. Rozpornosť vlastných názorov správnych orgánov
jednoznačne potvrdzuje úplnú ignoranciu a nezáujem týchto subjektov dbať o ochranu Ústavou SR
chránených a garantovaných práv a oprávnených záujmov žalobkyne a súčasne neodôvodnené,
nezákonné uprednostňovanie záujmov stavebníkov, a to i za predpokladu, že tým budú udržiavať v
platnosti nezákonné rozhodnutie, vydané na podklade vedome nesprávnych a nepravdivých údajov.

V ďalšom uviedla, že nesúhlasí s tvrdením právneho predchodcu žalovaného, podľa ktorého právne
postavenie žalobkyne, ako vlastníčky pozemku, nie je dotknuté, nakoľko jej vlastnícke právo k pozemku
ostáva v rovnakom rozsah, ako ho mala pred vydaním rozhodnutia. S týmto tvrdením právneho
predchodcu žalovaného nie je možné súhlasiť, nakoľko odporuje zákonnej úprave.
Žalobkyňa v ďalšom poukázala na obsah vecného bremena zodpovedajúceho oprávneniam

prevádzkovateľa energetického zariadenia (držiteľa povolení/licencií) v zmysle predpisov upravujúcich
oblasť energetiky:
Podľa ustanovenia § 22 zákona č. 79/1957 Zb., o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný
zákon) platný a účinný do 30.06.1998) boli tzv. energetické podniky oprávnené:
a) stavať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby

elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä
zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich
vedenie;
b) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní
vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté;

c) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu.
Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike (platný a účinný do 31.12.2004) bol rozsah
oprávnení subjektu - prevádzkovateľa energetického zariadenia - k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj
obmedzení ich užívania (zodpovedajúce súčasným vecným bremenám zriaďovaným za obdobným
účelom), definovaný nasledovne:

a) vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a zariadení v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkou,
opravami a údržbou rozvodných zariadení,
b) vstupovať v súlade s osobitnými predpismi na účely zriaďovania, údržby a opráv energetických
zariadení, ktoré držiteľ licencie prevádzkuje. Platí pritom, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako
aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostali nedotknuté.

Následne zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike v ust. § 10 ods. 1 upravoval oprávnenia držiteľa povolenia
podľa tohto zákona na:
- vstupovanie na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným
na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti,
- vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné

zariadenia, v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom
súhlase vlastníka nehnuteľnosti. Tento zákon upravoval aj prípady, kedy sa predchádzajúci súhlas
vlastníka nehnuteľnosti na vstup na cudzie nehnuteľnosti či do cudzích objektov nevyžadoval:
- bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,
- stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku,

- poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania.
Oprávnenia podľa odseku 1 boli zákonom definované ako vecné bremená a súčasne v ňom bolo
stanovené, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred
účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
Aj aktuálne platný právny predpis v oblasti energeticky - zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike, obsahuje

výpočet prípadov, kedy môže držiteľ povolenia vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, a to napríklad:
- vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným
na výkon povolenej činnosti,- vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo
na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých
výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov; pričom však vždy musí byť takýto zásah vykonaný

v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a zámer ich vykonania musí byť vlastníkovi vopred
oznámený (pokiaľ nejde o v zákone uvedené výnimky z tejto povinnosti, čo ale nie je prípad žalobkyne).
Z uvedených definícií zákonného vecného bremena vo vzťahu k pozemku vo vlastníctve žalobkyne
jednoznačne vyplýva, že toto umožňuje oprávnenému z tohto vecného bremena vykonávať len činnosti
súvisiace s prevádzkou, opravou alebo údržbou zariadení, ktoré sa na ňom nachádzajú. Zapojenie

nového odberného miesta ale nepredstavuje ani jednu z vyššie uvádzaných činností v rámci zriadeného
vecného bremena a spoločnosť SSD tak nemôže bez súhlasu žalobkyne ako vlastníčky dotknutého
pozemku pristúpiť k pripájaniu nového odberného miesta, nakoľko takéto oprávnenie nevyplýva z
rozsahu príslušného vecného bremena.
Akýkoľvek zásah do vlastníckych práv žalobkyne bez jej súhlasu v súvislosti s vydaným stavebným
povolením a realizovaním elektrickej prípojky je teda nezákonným zásahom porušujúcim jej Ústavou

SR garantované práva, nakoľko takéto úkony sú realizované v rozpore so zákonom, bez akéhokoľvek
právneho dôvodu či zákonom upraveného titulu.
V ďalšom žalobkyňa poukázala na ďalší aspekt týkajúci sa výkonu práv vyplývajúcich oprávnenému z
vecného bremena (ak by sa malo pripustiť, že vo vzťahu k dotknutému pozemku je možné hovoriť o
zriadení vecného bremena), a to aby výkon týchto práv bol v súlade s dobrými mravmi: „Výkonem práva

z věcného břemene nesmí být povinný zatěžován nad dojednanou míru, případně nad míru, se kterou
zřizovatelé věcného břemene měli a mohli s přihlédnutím k okolnostem konkrétní věci počítat. Tato
východiskaúvahodvolacíhosoudujsouzcelasprávnáaplněodpovídajízávěrůmvyslovenýmivodborné
literatuře, která v této souvislosti vychází z minimalizace zatěžování povinného z věcného břemene s
tím, že oprávnění vyplývající z věcného břemene musí být vykonáváno současně tak, aby povinnému

nepůsobilo škodu, přičemž výkon práv vyplývajících z věcného břemene musí také být poměřován
dobrými mravy.“ (Uznesenie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 22 Cdo 616/2012, zo dňa 16.08.2013)
Okolnosť, že žalobkyňa s pripojením nového odberného miesta na zariadenie nachádzajúce sa na
pozemku v jej vlastníctve nesúhlasí, bola známa všetkým orgánom konajúcim v danej veci. Všetky
zainteresované subjekty teda mali vedomosť o tom, že k realizácii prípojky nového odberného miesta

stavebníkov dochádza bez jej súhlasu a že ide o zásah, ktorý ju ako vlastníčku dotknutého pozemku
značne obmedzuje v jej právach a ktorý predstavuje výrazný negatívny zásah do jej práv a oprávnených
záujmov. Napriek týmto skutočnostiam dotknuté subjekty pokračovali v realizácii tohto pripojenia, a to
dokoncapodzámienkouvýkonuopravyzariadenia-tedažalobkyňabolazaúčelomvykonaniapripojenia
zámerne a vedome zavádzaná.

K otázke posúdenia dobromyseľnosti stavebníkov právny predchodca žalovaného na jednej strane
odkazuje na obsah vyjadrenia spoločnosti SSD-E a.s. v jej stanovisku k žiadosti stavebníkov č.
4300054954 zo dňa 07.12.2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že pre pokračovanie procesu pripojenia
je odberateľ (stavebníci) povinný mať pred vybudovaním elektrického prívodu súhlasy majiteľov
dotknutých nehnuteľností, na ktorých je táto elektrická prípojka umiestnená (t.j. žalobkyne) a teda, že

pre ďalší proces pripojenia je potrebné doložiť tento súhlas. Následne právny predchodca žalovaného
uviedol, že stavebníci v stavebnom konaní predložili súhlas udelený p. J. H., vlastníka pozemkov parc.
č. 6556 a 6557 dotknutých uložením vodovodného potrubia, plynového potrubia a elektrického kábla,
ktorý stavebnému úradu postačoval pre potreby povolenia predmetnej stavby. Stavebný úrad podľa
jeho názoru nepovažoval za potrebné požadovať od stavebníkov aj predloženie súhlasu žalobkyne

a preto z uvedeného dôvodu nemožno spochybniť dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníkov.
Uvedené závery právneho predchodcu žalovaného žalobkyňa považuje za absurdné, bez akéhokoľvek
zákonného základu. Právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom neuvádza, na základe čoho má
zato,žepríslušnýstavebnýúradmoholvyhodnotiťnepotrebnosťsúhlasužalobkyne,zakéhodôvodumu
k vydaniu stavebného povolenia mal dostačovať súhlas p. H.. Tieto nedostatky odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného sú pritom v kontexte obsahu vyjadrenia spoločnosti SSD-E a.s., ktorá práveže súhlas
žalobkyne označila ako podmienku nevyhnutnú pre realizáciu pripojenia nového odberného miesta
stavebníkov, tak závažnej povahy, že spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť a tým aj jeho nezákonnosť.
Pokiaľ právny predchodca žalovaného uviedol, „že len v prípade, že by sa preukázalo zavinenie
stavebníkov na nezákonnom stave (napr. že by stavebný úrad pri podaní žiadosti alebo v priebehu

konania nejako zavádzali, poskytovali nepravdivé „falošné listiny“, poskytovali nepravdivé informácie,
či inak konali spôsobom, ktorému by nemala byť poskytnutá právna ochrana), v takom prípade by
nebolomožnéprihliadnuťnaprávastavebníkovnadobudnutédobromyseľne,čovdanomprípadenebolo
preukázané“, je nutné konštatovať, že ide o zavádzajúce tvrdenie, ktoré nemá oporu v skutkovom stave.V danom prípade z obsahu spisu konania na stavebnom úrade bez akýchkoľvek pochybností vyplýva
skutočnosť, že stavebníci neboli v žiadnom prípade dobromyseľní, ak ide o nadobudnutie práv zo
stavebného povolenia, nakoľko v rámci tohto konania predložili príslušnému stavebnému úradu čestné

prehlásenie, ktorým vedome zavádzali a účelovo uvádzali nepravdivé informácie. Napriek tomu, že si
stavebníci boli vedomí toho, že pre možnosť realizácie prípojky ich odberného miesta spoločnosť SSD-E
a.s.vyžadujesúhlasžalobkynestýmtonapojením,ktorýmalenedisponovali,doložilivkonanívyhlásenie
(konkrétne p. G. J.), zmysle ktorého tvrdili, že odberné zariadenie je v súlade s podmienkami pripojenia
definovanými vo vyjadreniach SSD-E a.s., čo ale nezodpovedá skutočnosti. Právny predchodca

žalovaného očividne túto zjavnú a vedome predloženú nepravdivosť obsahu vyhlásenia stavebníkov, na
podklade ktorého bolo stavebné povolenie vydané, nepovažuje za dôkaz preukazujúci ich zavinenie na
nastolenou nezákonnom stave.
V ďalšom žalobkyňa uviedla, že v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia sa právny predchodca
žalovaného týmto rozporom obsahu vyhlásenia stavebníkov a skutočného stavu, ktorý žalobkyňa v
podanom odvolaní namietala, ani len čiastočne nevysporiadal. Teda ani v tejto časti nie je možné

napadnuté rozhodnutie považovať za dostatočne odôvodnené.
Právny predchodca žalovaného svojimi konštatovaniami potvrdil, že pri rozhodovaní uprednostňuje
záujmystavebníkov,atobeztoho,abytakýtopostuppodoprelakýmikoľvekrelevantnýmiskutočnosťami,
či priamo zákonom. Žalobkyňa aj v rámci predchádzajúcich konaní niekoľkokrát upriamila pozornosť na
okolnosti, ktoré spochybňujú dobromyseľnosť stavebníkov, ako aj skutočnosť, že ani jeden z orgánov

konajúcich v danej veci sa žiadnym spôsobom nenamáhal objektívne zhodnotiť, či je skutočne v danom
prípadedanýväčšízáujemnaochranezáujmovstavebníkovpredprávamiazáujmamižalobkyne,atopri
zohľadnení všetkých okolností tohto prípadu. Na doplnenie žalobkyňa uviedla, že uznesením Okresného
súdu Čadca sp. zn. 4C/70/2019 zo dňa 24.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 9Co/269/2019 zo dňa 09.01.2020, bol zamietnutý návrh stavebníkov na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalobkyne ako výlučnej vlastníčky dotknutého pozemku,
spočívajúci v udelení súhlasu s vedením elektrického kábla tvoriaceho elektrickú prípojku vo vlastníctve
stavebníkov napájajúcu sa na prípojný bod, a to poistnú skriňu nachádzajúcu sa na pozemku žalobkyne.
Uvedené rozhodnutie súd odôvodil tým, že stavebníci nepreukázali, že z ich strany skutočne došlo k
zaslaniu žiadosti žalobkyne o udelenie súhlasu s napojením ich stavby na elektrický stĺp na jej pozemku,

teda nepreukázali, že splnili svoju zákonnú povinnosť o tento súhlas požiadať. Navyše súd v rozhodnutí
zdôraznil skutočnosť, že ani keby bolo zaslanie žiadosti stavebníkov žalobkyni preukázané, ich návrhu
by nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa ako vlastníčka dotknutého pozemku nie je povinná
svoj súhlas s napojením stavby udeliť automaticky. Dôležitým je súčasne i konštatovanie súdu o tom,
že požiadanie o udelenie súhlasu je povinnosťou stavebníkov uloženou priamo zákonom. Pokiaľ tento

súhlas nebol žalobkyňou udelený - k čomu ani nemohlo dôjsť, keďže oň stavebníci v skutočnosti ani
nepožiadali - stavebníci mohli a mali zvoliť v danej veci iný postup, nakoľko si boli vedomí toho, že
súhlasom žalobkyne ako vlastníčky dotknutého pozemku nedisponujú.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa citujúc ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods.
1, 2, 5, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2) namietala zjavné nerešpektovanie, až úplnú ignoráciu zásad

správneho konania, a to najmä zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku,
aby správny orgán úplne, presne a zákonným spôsobom zistil skutočný stav veci a zaobstaral si
potrebné podklady pre svoje rozhodnutie (premieta sa aj do § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku) čo
veľmi úzko súvisí so zásadou zákonnosti, keďže zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie
všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Vyššie označené

ustanovenia Správneho poriadku stanovujú zásady, ktorými je príslušný správny orgán povinný sa riadiť
a ktoré má povinnosť v rámci konania dodržiavať, v opačnom prípade je v konaní vydané rozhodnutie
nezákonným zásahom do práv a oprávnených záujmom dotknutých subjektov a teda nezákonným
rozhodnutím, ktoré je v rozpore s platným právnym poriadkom SR. Je nepochybné, že žalobkyňa bola
rozhodnutím stavebného úradu, resp. konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ukrátená na svojich

právachaoprávnenýchzáujmochatietopredstavujúnezákonnýaneprimeranýzásahdojejpráv.Právny
predchodca žalovaného nielen že nerešpektoval zásady a princípy správneho konania, postupoval v
rozpore s právnymi predpismi pričom jednak nechránil práva a záujmy žalobcu, ale svojim rozhodnutím
do nich hrubým a nezákonným spôsobom zasiahol.

4. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 3.6.2021 vyjadril právny predchodca žalovaného tak, že
navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že protest prokurátora, ako
opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho
orgánu, predstavuje zákonom stanovenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť anezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto je označovaný za mimoriadny opravný prostriedok. Z
povahy tohto inštitútu vyplýva, že je ho možné s úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch, čo
korešponduje s tým, že právna istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím sú v právnom

štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. V záujme zachovania stability práv právnych vzťahov je
relevantné, aby postupom na základe mimoriadnych opravných prostriedkov neboli významne porušené
práva nadobudnuté dobromyseľne.
Vzhľadom k tomu, že žalobné námietky sú identické s odvolacími námietkami, na ktoré právny
predchodca žalovaného reagoval v napadnutom rozhodnutí, správny súd nepovažoval za potrebné

opätovne uvádzať tú istú argumentáciu právneho predchodcu žalovaného k otázkam: účastníctva
žalobkyne v konaní o vydanie stavebného povolenia, vecného bremena z titulu existujúcej stavby
distribučnej elektrickej sústavy na pozemku žalobkyne a k posúdenia dobromyseľnosti stavebníkov,
pričom v tomto smere v celom rozsahu odkazuje na bod 2. tohto rozsudku.
Nad rámec napadnutého rozhodnutia právny predchodca žalovaného reagujúc na žalobné body
uviedol, že v stavebnom konaní stavebníci splnili podmienky pre vydanie stavebného povolenia

na predmetnú stavbu, ktorú zrealizovali na základe stavebným úradom schválenej a overenej
projektovejdokumentácieaprávoplatnéhostavebnéhopovolenia.Právouskutočniťstavbutaknadobudli
dobromyseľne v súlade s právoplatným stavebným povolením, dôverujúc v jeho správnosť a zákonnosť.
Dostupnosť elektrickej energie je v súčasnosti nevyhnutná takmer vo všetkých sférach ľudského života.
Právny predchodca žalovaného nemal za preukázané, že by zo spisového materiálu vyplývalo, že

stavebníci nežiadali o získanie súhlasu s napojením z už existujúceho betónového stĺpa elektrického
vedenia osadeného za oplotením pozemku žalobkyne, a preto ak sa žalobkyňa cítila byť na svojich
právach dotknutá, mala sa svojich práv domáhať, resp. uplatniť svoje procesné práva v stavebnom
konaní. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia právny predchodca žalovaného podrobne
uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.

5. Na vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného reagovala prostredníctvom právnej zástupkyne
žalobkyňa replikou zo dňa 7.6.2021. Uviedla, že právny predchodca žalovaného spochybňuje
argumentáciu žalobkyne o tom, že k porušeniu jej práv došlo už v rámci správneho konania, kedy v

rozpore s právnou úpravou nebola do územného a stavebného konania príslušným stavebným úradom
(Mesto Čadca) prizvaná ako účastník tohto konania a nebolo jej tak umožnené ešte pred vydaním
stavebného povolenia brániť jej práva a záujmy a vznášať námietky. Podľa jej názoru s konštatovaním
právneho predchodcu žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa neuviedla relevantné dôvody, pre ktoré
mala byť predmetnou stavbou ukrátená na svojich právach z titulu vlastníctva pozemku, sa nie je

možné stotožniť. Ako vyplýva z obsahu predmetnej žaloby, ako aj ostatného spisovného materiálu v
danej veci, žalobkyňa jednoznačne preukázala závažné zásahy do jej Ústavou SR garantovaných práv
vyplývajúce z realizácie elektrickej prípojky novostavby na stĺpe umiestnenom na jej pozemku. Rovnako
žalobkyňa poukázala na príslušnú právnu úpravu i samotné vyjadrenia správnych orgánov konajúcich v
danej veci, ktoré uznali, že predmetným stavebným povolením sú dotknuté jej práva z titulu vlastníctva

daného pozemku, minimálne pokiaľ ide o jej právo nerušeného a pokojného užívania jej vlastníctva.
Právny predchodca žalovaného sa pri posudzovaní odvolania žalobkyne obmedzil výlučne na závery
správnych orgánov, ktoré vo veci rozhodovali v predchádzajúcich štádiách konaniach, pričom sa v
rozpore so zásadami správneho konania nezaoberal ani okrajovo námietkami žalobkyne a zjavnými
nejasnosťami odôvodnení jednotlivých rozhodnutí vydaných v predchádzajúcich konaniach - napríklad i

tým, že tieto orgány uznali zásahy do práv žalobkyne pôsobené vydaným stavebným povolením, pričom
však bremeno preukázania závažnosti týchto zásahov ponechali na žalobkyňu. Takéto konanie je však
v rozpore so zásadami správneho konania a postupmi príslušných správnych orgánov, ktoré sú tieto
povinné v konaniach dodržiavať. Uvedené platí o to viac, keď i z podaného protestu prokurátora vyplynul
záver o tom, že práva žalobkyne boli v stavebnom konaní porušené tým, že nebola jeho účastníkom a

vydaniu stavebného povolenia tak predchádzal nezákonný proces. Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ
by príslušné správne orgány riadne zistili a vyhodnotili skutkový stav veci, ktorý žalobkyňa tvrdila a
dostatočnepreukázala,závažnosťzásahovdojejprávbynebolasporná.Anijedenzkonajúcichorgánov
sa však posúdením relevantných skutočností nezaoberal, čím znemožnili žalobkyni brániť jej práva
a oprávnené záujmy. Vzhľadom na vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného, je zjavné, že tento

nezákonný stav ignoruje aj on. V tejto súvislosti tak žalobkyňa opätovne poukazuje na nesprávnu právnu
kvalifikáciu okruhu účastníkov predmetného stavebného konania, nakoľko aj zo strany žalovaného
dochádza k nesprávnej interpretácii znenia ustanovenia § 59 Stavebného zákona, ktorá je absolútne v
rozpore s ustálenou judikatúrou súdov SR. Podľa § 59 ods. 1 psím b) Stavebného zákona sú účastníkmikonania aj osoby ktorých vlastnícke práva môžu byť rozhodnutím dotknuté. Uvedené potvrdzuje názor
Najvyššie súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 8Sžp/20/2012: „Pre posúdenie, či určitá fyzická alebo
právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby

podľa stavebného povolenia, existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom
a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv.“ Citovaný názor potvrdil
Najvyšší súd SR aj v ďalších svojich rozhodnutiach - napr. aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/67/2014, a teda je možné ho brať ako ustálenú interpretáciu ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d)
Stavebného zákona. V zmysle vyššie uvedeného preto platí, že pre záver o tom, či konkrétna osoba má

alebo nemá byť účastníkom konania podľa stavebného zákona, je potrebné sa zaoberať tou okolnosťou,
či existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné
skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. Tvrdenia právneho predchodcu žalovaného nezodpovedajú
skutkovému stavu veci, nakoľko tento je diametrálne opačný a jednoznačne tak preukazuje rozsah, v
akom sú jej práva v prípade realizácie prípojky v zmysle predmetného stavebného povolená zasiahnuté.
Pokiaľ právny predchodca žalovaného napriek preukázanému faktickému stavu (žalobkyňou predložená

fotodokumentácia) konštatuje, že realizácia elektrickej prípojky nedochádza k rozširovaniu obmedzenia
práv žalobkyne, je zjavné, že táto argumentácia vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, resp. z nesprávneho posúdenia okolností tohto prípadu v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa aj v
tejto časti odkazuje na obsah podanej žaloby, v rámci ktorej jednoznačne kvalifikovala porušenia jej práv
aichzávažnosť,ktorérealizáciudanejprípojkynajejpozemkunepochybnespôsobí.Kotázkeposúdenia

dobromyseľnosti stavebníkov právny predchodca žalovaného opätovne v tejto časti vyjadrenia odkazuje
na podklady, ktoré mali stavebníci v rámci stavebného konania predložiť príslušnému stavebnému
úradu a dopĺňa, že v zmysle zákona o energetike nie je nedoloženie súhlasu žalobkyne ako vlastníka
dotknutého pozemku dôvodom pre nevydanie stavebného povolenia. Vo vzťahu k týmto alibistickým
tvrdeniam žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že SSE-D ako úrad, v kompetencii ktorého bolo

posúdenie možností napojenia predmetnej stavby a ich určenia (schválenia), stavebníkov výslovne
upozornil (stanovisko z 3.9.2019) na skutočnosť, že nedisponujú súhlasom žalobkyne a tento musia
obdržať,resp.nájsťalternatívnemožnostipripojenia.Tedastavebnícisibolivedomítoho,žetentosúhlas
potrebujú a nedisponujú ním a ani sa o jeho získanie nepokúsili, a to napriek tomu, že im SSE-D v
tejto súvislosti uložil jednoznačné pokyny, ako je potrebné postupovať - predovšetkým získať súhlas

žalobkyne.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že nerozumie tvrdeniu právneho predchodcu žalovaného, že nie je oprávnená
vyjadrovať sa k vzťahu medzi stavebníkmi a SSE-D, keďže danú otázku v rámci podanej žaloby
žalobkyňa žiadnym spôsobom neriešila. Záverom žalobkyňa uviedla, že poukazuje na rozpornosť a
súčasne nezmyselnosť vyjadrení právneho predchodcu žalovaného, kedy tento v posledných odsekoch

svojho podania tvrdí, že žalobkyňa sa mohla svojich práv domáhať, resp. uplatniť jej procesné práva
v stavebnom konaní, pričom predmetom veci je okrem iného posúdenie nezákonnosti daného konania
z dôvodu, že žalobkyňa nebola účastníkom príslušného stavebného konania a samotný žalovaný ako
v napadnutom rozhodnutí, tak aj v predmetnom vyjadrení k žalobe žalobkyne, spochybňuje tvrdenia
žalobkyne o tom, že účastníkom tohto konania mala byť.

6. Na repliku žalobkyne reagoval právny predchodca žalovaného duplikou zo dňa 9.9.2021 tak, že
nakoľko žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuvádza v podstate žiadne nové skutočnosti, zotrváva na
všetkých svojich tvrdeniach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.6.2021 a žiada, aby
súd žalobu zamietol.

7. K správnej žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili aj ďalší účastníci konania v rade
2/ a 3/ (stavebníci), a to podaním zo dňa 30.7.2021 žiadajúc, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
Poukázali na to, že stavebným povolením, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

17.04.2018, bola účastníkom stavebného konania ako stavebníkom povolená realizácia stavby
rodinného domu, ktorá v zmysle stavebného povolenia pozostáva z: (i) rodinného domu, (ii)
elektrickej NN prípojky, (iii) vodovodnej prípojky, (iv) žumpy a kanalizačnej prípojky a (v) plynovej
prípojky. Pred samotným podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia účastníci konania okrem
iného požiadali Stredoslovenskú distribučnú o vyjadrenie k bodu a podmienkam pripojenia stavby

rodinného domu do distribučnej sústavy. Stredoslovenská distribučná vyjadrením zo dňa 28.10.2016
s označením „Vyjadrenie k bodu a podmienkam pripojenia - zmena bodu napojenia. Vyjadrenie k
existencii energetických zariadení v majetku SSE-D, a.s.“, pod číslom 4300054954 (ďalej len ako
„vyjadrenie“) im udelila súhlasné stanovisko k realizácii líniovej stavby s označením NN prípojka sEIC 24ZSS4539533000B (ďalej len ako „Odberné elektrické zariadenie“) umiestnenej na pozemku
registra „C“ parcela č. 6546/2, druh pozemku: záhrady, o výmere 774 m2, v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov konania o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého z nich 1/2 vzhľadom k celku, s

adresou odberného miesta Čadečka, 022 01 Čadca. Následne bola medzi nimi ako účastníkmi
konania a Stredoslovenskou distribučnou dňa 07.12.2017 uzatvorená zmluva o pripojení zariadenia
užívateľa do distribučnej sústavy (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe vyššie uvedeného začali v
súlade s podmienkami stanovenými v stavebnom povolení s realizáciou stavby rodinného domu,
ktorý je v súčasnosti prakticky dokončený a pred kolaudáciou (v rozsahu ako vyplýva z predloženej

fotodokumentácie). Za účelom napojenia vybudovaného rodinného domu do elektrickej sústavy ďalšia
účastníčka v rade 2/ podala Stredoslovenskej distribučnej dňa 21.5.2019 žiadosť s označením „Čestné
prehlásenie žiadateľa o pripravenosti na pripojenie odberného elektrického zariadenia do distribučnej
sústavy spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., k pripojovacej zmluve č. 4300054954“ (ďalej len
ako „čestné vyhlásenie“), nakoľko ako účastníci konania mali za to, že odberné elektrické zariadenie
rodinného domu je vybudované v súlade s podmienkami určenými v stavebnom povolení a je možné ho

pripojiť do distribučnej sústavy prevádzkovateľa, Stredoslovenskej distribučnej. Vo vzťahu k čestnému
vyhláseniu, v ktorom je okrem iného uvedené, že účastníci konania majú súhlasy od všetkých vlastníkov
dotknutých nehnuteľností, na ktorých bude elektrický prívod umiestnený, uviedli, že účastníci konania
tak urobili v dobrej viere, že Slovenská distribučná vlastní energetické zariadenia nachádzajúce sa
v okolí rodinného domu a Slovenská distribučná k nim má zabezpečené užívacie práva a prístup.

Úmyslom ich konania nebolo obísť povinnosť zaobstarať si súhlasy vlastníkov dotknutých nehnuteľností,
rovnako ako ani zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobkyne. Zo situačného nákresu energetických
zariadení, ktoré pripojila Stredoslovenská distribučná k vyjadreniu a ktoré slúžilo ako jeden z podkladov
na vydanie stavebného povolenia, mali za to, že bod pripojenia nijakým spôsobom nezasahuje do
vlastníckych práv žalobkyne. Následne po zaslaní čestného vyhlásenia im bola doručená zo strany

Stredoslovenskej distribučnej výzva zo dňa 2.7.2019 pod číslom 4300054954 (ďalej len ako „výzva“), v
ktorej Stredoslovenská distribučná okrem iného uvádza, že: „...sa spoločnosť SSD, tj. Stredoslovenská
distribučná, snažila zrealizovať pripojenie odberného elektrického zariadenie do distribučnej sústavy.
Uvedené pripojenie však nebolo možné zo strany SSD vykonať, nakoľko majiteľka pozemku (pani
N.), na ktorom stojí podperný bod, z ktorého je určený bod pripojenia pre žalobcovo odberné miesto,

nepovolila pracovníkom SSD vstup na svoj pozemok pri č. domu XXX za účelom vykonania pripojenia
s odôvodnením, že účastníkom konania nedala žiadny súhlas s trasovaním elektrického prívodu z
uvedeného podperného bodu ponad svoj pozemok.“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa
odmietla umožniť napojenie odberného elektrického zariadenia účastníkov konania vybudovaného v
súlade s právoplatným stavebným povolením. Odberné elektrické zariadenie je vybudované v súlade s

právoplatným a vykonateľným stavebným povolením a má sa napájať do bodu pripojenia - poistkovej
skrine SPP2 v majetku spoločnosti Stredoslovenská distribučná. Opätovne vo vzťahu k uvedenému
zdôraznili,žezosituačnéhonákresuenergetickýchzariadení,ktorépripojilaStredoslovenskádistribučná
k vyjadreniu a ktoré slúžilo ako jeden z podkladov na vydanie stavebného povolenia, mali účastníci
konania za to, že bod pripojenia nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv žalobkyne. O tejto

skutočnosti sa dozvedali až následne po doručení výzvy zo strany Stredoslovenskej distribučnej, t. j. po
realizácii rodinného domu a odberného elektrického zariadenia.
Z dôvodu komplexnosti poukázali na skutočnosť, že časť elektrického kábla v dĺžke cca 1,2 metra
zasahuje do vzdušnej časti parcely 6562 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom majú za to, že
týmto nedochádza k akémukoľvek obmedzeniu vlastníckych práv žalobkyne. Za účelom vyriešenia

vzniknutej situácie a získania súhlasu kontaktovali žalobkyňu ústne, ako aj písomne, avšak bezvýsledne.
Vo vzťahu k uvedenému poukázali na písomnú žiadosť zo dňa 3.9.2019 adresovanú žalobkyni, ktorou
požiadali žalobkyňu o udelenie súhlasu s umiestnením časti elektrického kábla tvoriaceho odberné
elektrické zariadenia účastníkov konania cez parcelu 6562, na ktorej hranici je umiestnený elektrický
stĺp vo vlastníctve Stredoslovenskej distribučnej, ktorý tvorí bod napojenia účastníkov konania (ďalej

len ako „písomná žiadosť“). Písomná žiadosť bola podaná v zmysle ustanovenia § 39 ods. 10 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „zákon č. 251/2012
Z.z.“), podľa ktorého: „Ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej
prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická
prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného

elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto žiadosti
vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej
prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie je
dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.“ Na preukázanie uvedenéhopredložili doručenku preukazujúcu riadne odoslanie a doručenie zásielky žalobkyni. Žalobkyňa na ich
písomnú žiadosť nijakým spôsobom nereagovala. Z uvedeného dôvodu majú za to, že pripojením
ich odberného elektrického zariadenia nebudú neprimeraným spôsobom porušené práva žalobkyne,

nakoľkožalobkyňananijakéneprimeranéporušeniejejprávnepoukázala.Citovanéustanoveniezákona
č. 251/2012 Z.z. pritom stanovuje povinnosť žiadosti vyhovieť, ak nedôjde k neprimeranému zásahu do
práv vlastníka alebo v opačnom prípade, t. j. v prípade nesúhlasu, stanovuje povinnosť tento nesúhlas
odôvodniť. Žalobkyňa do dnešného dňa neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mala byť
posudzovanou NN prípojkou ukrátená na svojich právach z titulu vlastníctva pozemku, na ktorom je

umiestnený už existujúci betónový stĺp elektrického vedenia. Podľa ich názoru pokiaľ ustanovenie
§ 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. ukladá vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť žiadosti vyhovieť,
ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky
budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva, tak o naplnení hypotézy uvedenej právnej normy
nemožno v prípade neuvedenia žiadnych relevantných dôvodov uvažovať ani len v teoretickej rovine.
V pôvodnej dôvodovej správe k zákonu č. 251/2012 Z.z. sa v súvislosti s ust. § 39 ods. 10 uvádza len,

že: „Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej
prípojky a vybudovanie odberného elektronického zariadenia“. Z uvedeného odôvodnenia, ale aj zo
samotnej konštrukcie ust. § 39 ods. 10 druhá veta zákona č. 251/2012 Z.z. je zrejmé, že možnosť, kedy
by vlastník nehnuteľnosti mohol odmietnuť udeliť súhlas je stavaná do úrovne výnimky, aplikovateľnej
len v situáciách, v ktorých by boli neprimeraným spôsobom porušené jeho práva. Dané je umocnené

skutočnosťou, že musí ísť o preukázané (a contratio nie iba tvrdené) neprimerané porušenie jeho
práv. Majú zato, že pri interpretácií daného ustanovenia sa má vychádzať primárne z prezumpcie
udelenia súhlasu, pokiaľ je oň požiadané („vlastník je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže
[…]“), čo potvrdzuje aj historický exkurz uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože ide
o záležitosť verejného záujmu. Odmietnutie udelenia súhlasu je podľa ich názoru potrebné vnímať

primárne reštriktívne, ako inštitút poskytujúci ochranu proti excesu, ktorý v predmetnom konaní nielenže
nebol zo strany žalobkyne preukázaný, ale ani nijakým spôsobom racionálne vymedzený.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa im neudelila súhlas s vedením elektrického kábla cez nepatrnú
časť parcely 6562 a ani nepreukázala akékoľvek dôvody, pre ktoré by mali byť jej práva pripojením
odberného elektrického zariadenia cez prípojný bod na stĺpe vo výlučnom vlastníctve Stredoslovenskej

distribučnej porušené, majú za to, že konanie žalobkyne je v rozpore s platným právom a môže
predstavovať účelové a bezdôvodné obmedzovanie ich práva riadne užívať stavbu rodinného domu,
ktoré by podľa ich názoru nemalo požívať právnu ochranu v súlade s § 5 ods. 12 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“).
V ďalšom poukázali na rozporuplnosť tvrdení žalobkyne, ktorá v správnej žalobe jednak uvádza,

že účastníci konania ako stavebníci nikdy nepožiadali o udelenie súhlasu a na druhej strane sama
konštatuje, že „súhlas k vybudovaniu elektrického prívodu do novostavby rodinného domu bol žiadaný
vo vzťahu k parcele CKN 6562 a nie CKN 6563, na ktorej sa stĺp nachádza...“ K uvedenému rozporu
v označení parcely, na ktorej sa nachádza elektrický stĺp, poukázali na vyjadrenie prvostupňového
správneho orgánu, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovne: „Ďalej, vyjadrenie SSE distribúcia,

a.s., Žilina zo dňa 7.12.2017, ktoré má charakter záväzného stanoviska (§ 140b stavebného zákona)
dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona, ako bod pripojenia označuje
poistkovú skriňu v majetku SSE-D na podpernom bode pri parcele KN 6562 pri č. d. XXX, čo takisto
korešponduje so skutkovým stavom...“
O účelovosti a klamlivosti tvrdení žalobkyne vypovedá aj „Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného

a návrhu na vstup a odvolaniu intervenientov na strane žalovaného“ zo dňa 31.5.2021, ktoré žalobkyňa
predložila do konania vedeného Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4C/22/2021 (ďalej len ako
„prebiehajúce konanie o neodkladnom opatrení“), a v ktorom uviedla nasledovné: „Žalobkyňa obdržala
od intervenientov prázdnu obálku, pričom je zjavné, že práve túto skutočnosť by potvrdil aj údaj o
hmotnosti a čísle podania zásielky (t.j. druhá strana podacieho lístka), ktorú intervenienti skutočne

žalobkyni zaslali, doklad o ktorom však ani v jednom z doterajších konaní intervenienti nepredložili.“
Uvedené tvrdenia sú pritom v absolútnom rozpore s realitou, nakoľko žiadosťou o poskytnutie súhlasu
argumentovali v každom z predchádzajúcich konaní. Na preukázanie ich tvrdení poukazujú aj na
prvostupňové správne rozhodnutie, kde sú na str. 3 zosumarizované argumenty oboch strán, pričom k
tvrdeniu účastníkov konania „[...] stavebníci sa snažili o získanie súhlasu s napojením […], čo preukazujú

doloženímfotokópiežiadostiosúhlassumiestnenímNNprípojky-fotokópiatvoríprílohutejtozápisnice“,
žalobkyňa zaujala stanovisko iba v zmysle, že „nikdy nedala súhlas“.
Ako ďalší dôkaz o účelovosti a klamlivosti tvrdení žalobkyne predložili taktiež jej odvolanie proti
rozhodnutiu OÚ ZA-OVBP zo dňa 9.9.2020, v ktorom opätovne žiadne tvrdenie o údajnom doručeníprázdnej obálky neuvádza alebo v akýchkoľvek iných písomnostiach žalobkyne, ktoré dátumom
predchádzajú vyššie uvedenému vyjadreniu do prebiehajúceho konania o neodkladnom opatrení.
Na druhej strane žalobkyňa v správnej žalobe rovnako uviedla, že po zistení, že účastníci konania ako

stavebníci chcú stavbu napojiť na elektrický stĺp nachádzajúci sa na jej pozemku, žalobkyňa vyjadrila
nesúhlas s takýmto technickým riešením, pričom z takéhoto jej vyjadrenia nie je zrejmé komu tento
nesúhlas vyjadrila a v akom rozsahu ho odôvodnila, nakoľko účastníkov konania nikdy v uvedenej veci
nekontaktovala a ani na ich písomnú žiadosť nijako nereagovala. Nemožno však opomenúť skutočnosť,
že v texte správnej žaloby sa nikde neuvádza argument o doručení prázdnej obálky. Tvrdenia žalobkyne,

že účastníci konania nepožiadali o jej súhlas sú účelové a klamlivé, čím žalobkyňa preukázateľne
porušila svoju povinnosť pravdivo uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
v zmysle § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ktorý
je podľa možné subsidiárne aplikovať prostredníctvom § 25 SSP a v spojení s § 103 ods. 1, tretia veta
SSP. Nakoľko všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalobkyňa v súvislosti s (ne)doručením žiadosti
o poskytnutie súhlasu predložila nepravdivé tvrdenie, navrhli, aby správny súd dané skutočnosti pri

hodnotení dôkazov zohľadnil a vierohodnosť vyjadrení žalobkyne považoval za nízku.
K tvrdeniam žalobkyne o opomenutí jej účastníctva v príslušnom územnom a stavebnom konaní
poukázali na skutočnosť, že v zmysle princípu legitímnej ochrany je účastníkom konania ten, koho
práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť správnym konaním priamo dotknuté, pričom
tieto osoby sú účastníkom konania z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy,

teda reálny a preukázateľný, vplyv na ich záujmy. Teda platí, že ak sa preukáže, že záujmy týchto
osôb môžu byť priamo dotknuté, stávajú sa účastníkmi konania. Pritom je nevyhnutné aby bol pojem
„priamo“ dotknuté interpretovaný nie v materiálnom zmysle, ale v zmysle právnom, a to s poukazom na
skutočnosť, že podmienkou účastníctva je, aby došlo k ovplyvneniu právneho postavenia tejto osoby.
Žalobkyňou namietané právo na účastníctvo v konaní o vydanie stavebného povolenia preto podľa

ich názoru porušené nebolo, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa doteraz nepreukázala
akým spôsobom a do akej miery existuje možnosť zásahu do jej práv. V tejto súvislosti poukázali na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Za podstatné tiež považujú stanovisko prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo svojom rozhodnutí
poukázal inter alia na potrebu zváženia, či zásahom do právoplatného rozhodnutia nedôjde k

šikanóznemu uplatneniu práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho konania. Po zhodnotení
spisového materiálu dospel k záveru, že v danom prípade musí ustúpiť vlastnícke právo žalobkyne, ale
aj právo vlastníkov ostatných pozemkov, na ktorých sa nachádzajú stĺpy elektrického vedenia, právu
stavebníkov stavbu uskutočniť, pripojiť ju na verejné siete a zariadenia technického vybavenia územia
neskôr užívať, pretože by bolo nespravodlivé, aby stavby postavené v minulosti mohli byť napojené na

verejné siete a zariadenia technického vybavenia územia a nové stavby, ktoré len dopĺňajú existujúcu
zástavbu, by pripojené byť nemohli, pokiaľ by k dohode medzi stavebníkmi a vlastníkmi pozemkov
nedošlo.
Vo vzťahu k žalobkyňou namietanej dobromyseľnosti ich ako účastníkov konania uviedli, že účastníci
konania v dobrej viere a bez zbytočného odkladu potom ako sa prostredníctvom výzvy dozvedeli,

že na napojenie ich rodinného domu do elektrickej sústavy Stredoslovenskej distribučnej je potrebný
súhlas kontaktovali žalobkyňu osobne, avšak táto odmietla s nimi na danú tému komunikovať. Následne
sa obrátili so žiadosťou o vyriešenie vzniknutej situácie na Stredoslovenskú distribučnú, ktorá im
uviedla, ako vyplýva aj z ich stanoviska priloženého k tomuto návrhu, že je potrebné zabezpečiť
súhlas žalobkyne. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyni zaslaná písomná žiadosť Účastníkov konania,

avšak bezvýsledne, ako je zrejmé zo skutočností uvedených vyššie, čím sa vytvoril určitý „začarovaný
kruh“. Ich úmyslom nebolo a ani nie je neoprávnene zasahovať do vlastníckych práv žalobkyne a/
alebo jej akýmkoľvek iným spôsobom sťažovať výkon práv z nich vyplývajúcich, čo je podľa ich
názoru odzrkadlené v rozhodnutiach správnych orgánov. Vo vzťahu k uvedenému poukázali aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21.08.2012, sp.zn. 22 Cdo 3113/2010 v obdobnej

právnej veci, podľa ktorého: „Tyto důvody spatřuje zejména v tom, že žalovaná neměla úmysl poškodit
žalobkyni. Pokud došlo k pochybení, stalo se tak na straně stavebního úřadu. Žalované nebylo známo,
že inženýrské sítě vedou přes pozemky ve vlastnictví soukromé osoby a navíc sama chtěla vyřešit
věc ve správním řízení. Stavba žalované je umístěna pod povrchem země a žádným způsobem
nebrání žalobkyni ve výkonu práva užívání jejího pozemku.“ Najvyšší súd Českej republiky v citovanom

rozhodnutí argumentoval potrebou prihliadať aj na skutočnosť, či stavba nejakým spôsobom obmedzuje
výkon vlastníckeho práva vlastníka pozemku, pričom rovnaký postup aplikovali aj správne orgány.
Zároveň považujú za potrebné prihliadať nielen na pomer zásahu do práv žalobkyne, ale aj na pomer
zásahu do ich práv. Stavba rodinného domu je prakticky dokončená a je pred kolaudáciou. Akoúčastníci konania vynaložili veľkú časť svojich finančných prostriedkov na jeho dokončenie, avšak bez
prívodu elektriny nie je možné reálne hovoriť o možnosti jeho využívania na účely bývania, pričom
súčasné pripojenie na iný bod zapojenia bolo zo strany SSD realizované ako dočasné riešenie na dobu

prebiehajúceho konania o správnej žalobe. Naviac, v dôsledku nepripojenia na elektrickú sieť rodinný
dom nebude možné ani predať na trhu za skutočnú hodnotu pozemku a vynaložených stavebných prác
a materiálov.
Z uvedeného dôvodu v súčasnosti dochádza konaním žalobkyne k značnému zásahu do ich
práv, ktorého intenzita je v značnom nepomere k zásahu do práv žalobkyne. Zjednodušene

povedané, neumožnením pripojenia rodinného domu v súlade so stavebným povolením dochádza k
neprimeranému preferovaniu vlastníckeho práva k užívaniu cca 1 m vzdušnej časti pozemku (smerom
von z pozemku) pred užívaním rodinného domu ako celku. V danej súvislosti poukázali aj na rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica z 30.5.2018, sp. zn. 15Co/111/2018: „Správne okresný súd vyhodnotil
aj primeranosť zásahu do práv a právom chránených záujmov žalovanej, ktorá je len v určitom rozsahu
obmedzená vo svojich vlastníckych oprávneniach spojených s činnosťami súvisiacimi s napojením sa

žalobcu na elektrickú a vodovodnú prípojku, čím užívanie nehnuteľností žalovanou nebude žiadnym
spôsobom ohrozené.“
Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej namieta, že konajúcimi orgánmi nebol vykonaný test proporcionality
a že konajúce orgány sa vôbec nezaoberali otázkou, či je v danej veci skutočne daný vyšší záujem
na ochrane práv účastníkov konania na úkor práv a záujmov žalobkyne. Túto argumentáciu žalobkyne

považujú za účelovú s cieľom klamlivo opísať skutkový stav, nakoľko z rozhodnutí správnych orgánov
je zrejmé, že sa uvedenou skutočnosťou zaoberali.

8. Na vyjadrenie ďalších účastníkov v rade 2/ a 3/ reagovala prostredníctvom právnej zástupkyne
žalobkyňa podaním zo dňa 29.10.2021, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s obsahom podania

ďalších účastníkov v rade 2/ a 3/, nakoľko nezodpovedá realite. Skutočnosti tvrdené týmito účastníkmi
konania sú účelové a zavádzajúce; predovšetkým vo vzťahu k popisu skutkového stavu tak, ako ho
predkladajú účastníci, žalobkyňa konštatuje nepravdivosť týchto tvrdení, čo podľa jej názoru preukazujú
i ňou v žalobe uvádzané okolnosti danej veci, ako aj následné konania, ktoré boli vyvolané práve
nedostatkami a vadami konania, ktorých sa dopustili práve účastníci konania ako stavebníci. K časti

ich vyjadrenia, v ktorej spochybňujú fakt, že ju v súvislosťou s výstavbou - ani na základe upozornenie
spoločnosti SSE-D - nepožiadali o udelenie súhlasu s napojením ich novostavby na pozemku v jej
vlastníctve, žalobkyňa predkladá vyjadrenie predložené v rámci konania vedeného na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 4C/22/2021, kedy je v kontexte podania samotných účastníkov jednoznačne zjavné,
že takúto žiadosť žalobkyňa nikdy neobdržala. I v tomto konaní účastníci predkladajú absurdné názory o

spochybnenívierohodnostivyjadrenížalobkyne,pričomzámerneprekrúcajúvyjadreniažalobkyne,ktoré
táto konštantne v súvislosti s danou vecou predkladá, a to že účastníci ju o udelenie súhlasu s napojením
novostavby nepožiadali. V rámci všetkých konaní, ktoré boli vedené v nadväznosti na pochybenia, ku
ktorým došlo v konaní o vydanie stavebného povolenia pre novostavbu účastníkov, jednoznačne a
dostatočne identifikovala porušenia jej práv a oprávnených záujmov ako dôsledku vád tohto konania a

následných postupov, ktoré na podklade vydaného stavebného povolenia vykonali stavebníci - účastníci
tohto konania.

9. Ďalší účastníci v rade 1/ a 4/ až 9/ nevyužili svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe.

10. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Nezistil ani dôvody
na nariadenie pojednávania v zmysle ostatných písmen ust. § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol vyhlásený
verejne a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

11. V prvom rade vo vzťahu k pasívnej legitimovanému subjektu v tomto konaní správny súd dáva do
pozornosti, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
575/2021 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, t.j. odo dňa 1.1.2023, došlo k zmene
kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, a tieto kompetencie zo zákona

prešli z pôvodného žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na nový ústredný
orgán štátnej správy, a to na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom:
Tomášikova 14366/64 A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464. Z tohto dôvodu správny súd v ďalšomkonaní po účinnosti vyššie označenej novely zákona konal podľa § 180 ods. 3 SSP ako so žalovaným
s novovzniknutým úradom.

12. Po preskúmaní veci a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP.

13. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodnutím o umiestnení stavby sa

určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie
stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 3 písm. b) Stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
drobné stavby.

Podľa § 139b ods. 8 písm. c) Stavebného zákona za drobné stavby sa považujú aj prípojky stavieb a
pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných
stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona v znení k právoplatnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného (ďalej len „vyhláška č.
453/2000 Z.z.“) územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí 10)
a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa a ostatných účastníkov konania,
b) druh, účel a stručný opis predmetu územného rozhodnutia,

c) druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného
rozhodnutia
umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia,
d) podmienky podľa druhu územného rozhodnutia ustanovené v § 39 až 39d zákona,
e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov

účastníkov
konania,
f) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania,
g) dobu platnosti rozhodnutia.

Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený
situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo
mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), e) a g) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov znení k právoplatnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného (ďalej len „zákon č.
251/2012 Z.z.“) aj v platnom znení držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom
rozsahu a vo verejnom záujme
a) vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom
nevyhnutným na výkon povolenej činnosti,

e) vstupovať a vchádzať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné
telekomunikačné zariadenia 22) a pridružené prostriedky 23) v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na
výkon povolenej činnosti,
g)vykonávaťnacudzíchnehnuteľnostiachpovolenúčinnosťnaelektroenergetickýchzariadeniachalebo
na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých

výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
22) § 4 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách - označený zákon bol zrušený
zákonom č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách - poznámka správneho súdu
23) § 4 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. činnosti podľa odseku 1 písm. a), b), c) a e) je držiteľ povolenia
alebo ním poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi, to neplatí, ak ide o
a) bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,
b) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku,c) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z aj v platnom znení výzvu podľa odseku 1 písm. b) alebo

oznámenie podľa odseku 2 doručí držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba vlastníkovi najmenej
15 dní pred plánovaným začatím činnosti. Doručenie verejnou vyhláškou sa použije v prípade veľkého
počtu vlastníkov alebo ak pobyt vlastníka nie je známy. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak,
že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude
činnosťou priamo dotknuté. V tom prípade sa oznámenie zverejní aj spôsobom v mieste obvyklým.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. aj v platnom znení držiteľ povolenia alebo ním poverená
osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak
sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných
prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo,
ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z. aj v platnom znení na účely odsekov 1 až 6 sa vlastníkom
rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.

Podľa § 11 ods. 8 veta ptvá zákona č. 251/2012 Z.z. aj v platnom znení povinnosti zodpovedajúce

oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami 26) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti.
26) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. aj v platnom znení vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie
vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej

je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena
držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa
odseku 12.

Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. aj v platnom znení práva zodpovedajúce vecným bremenám
patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným
bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.

Podľa § 39 (Elektrická prípojka a odberné zariadenie) ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike

elektrická prípojka je zariadenie nízkeho napätia, vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť
vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny
do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia

od distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou
distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy. Odbočením elektrického vedenia v elektrickej stanici je
jeho odbočenie od spínacích a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V ostatných prípadoch sa za
odbočenie elektrického vedenia považuje jeho odbočenie od vzdušného alebo káblového vedenia.

Podľa § 39 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom
vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou,
ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná domová
poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na poslednom
podpernom bode alebo na hranici objektu odberateľa elektriny.

Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. elektrická prípojka vysokého napätia a veľmi vysokého
napätiasakončíprivzdušnomvedeníkotvovýmiizolátorminaodberateľovejstanici,prikáblovomvedení
káblovou koncovkou v odberateľovej stanici; kotvové izolátory a káblové koncovky sú súčasťou prípojky.

Podľa § 39 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. elektrické vedenie, ktoré slúži na pripojenie viacerých
odberateľov elektriny z jednej elektrickej prípojky, nie je súčasťou elektrickej prípojky.Podľa § 39 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. elektrickú prípojku zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej
sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená
osoba. Náklady na zriadenie elektrickej prípojky uhrádza ten, v ktorého prospech bola zriadená,

ak sa prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy nedohodne s
odberateľom elektriny inak.

Podľa § 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z. vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na
jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby

elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej
sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky
len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Podľa § 39 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ
distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu s vlastníkom elektrickej prípojky na prevádzku, údržbu

a opravu elektrickej prípojky, ak o to požiada vlastník.

Podľa § 39 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré
slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej
sústavy, alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu,

bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila
zmluvu o pripojení. Osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, je povinná
udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie
prevádzkovateľovi sústavy v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a správy z odbornej
prehliadky a z odbornej skúšky; ak nepredloží požadované údaje a správy prevádzkovateľovi sústavy v

lehote 90 dní, považuje sa jej odberné elektrické zariadenie za technicky nevyhovujúce.

Podľa § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia
alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie
alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením

odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto
žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo
elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým nie
je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.

Podľa § 39 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ elektriny je povinný umožniť bezodplatne
prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prenos a distribúciu
elektriny cez odberné elektrické zariadenie, ktoré je pripojené do prenosovej sústavy alebo do
distribučnej sústavy zaslučkovaním.

Podľa § 39 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti je
povinný
a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k
určenému meradlu,
b) umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza a

má oprávnenie na užívanie tejto nehnuteľnosti,
c) udržiavať odberné elektrické zariadenie, ktoré slúži na dodávku elektriny viacerým odberateľom
elektriny v domácnosti, v zodpovedajúcom technickom stave,
d) poskytovať technické údaje o technickom stave odberných elektrických zariadení, ktoré má vo
vlastníctve alebo v správe, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy,

e) umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému
elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe.

Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia,
ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa

distribučnej sústavy, je zakázaný.Podľaintertemporálnehoustanovenia§96ods.4 zákonač.251/2012Z.z.ajvplatnomzneníoprávnenia
k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona,
zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom
záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia
zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej
pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek

vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb a štátu.

14. Pokiaľ žalobkyňa v rámci správnej žaloby konštatuje, že rozhodnutie právneho predchodcu
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, nie je táto námietka žalobkyne ako taká
a ani v spojení s ostatným obsahom žaloby, správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Prvostupňový

správny orgán i právny predchodca žalovaného založili prijaté závery svojich rozhodnutí na riadnom
vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a všetkých zistení, ktoré sú zadokumentované v
administratívnom spise a ich závery majú v obsahu administratívneho spisu oporu. Rozhodnutia
správnych orgánov obidvoch stupňov riadne a preskúmateľne odôvodňujú prijatý záver vrátane
zrozumiteľného vymedzenia dôvodov rozhodnutia a úvah, ktorými boli správne orgány vedené pri

vydaní rozhodnutia. Vymedzujú podklady rozhodnutia, závery pri vysporiadaní sa s návrhmi a všetkými
relevantnými námietkami žalobkyne a taktiež aplikovanú právnu úpravu. Obe rozhodnutia vychádzajú
zo zistení v správnom konaní o proteste prokurátora, ktoré správne orgány náležite vyhodnotili tak, ako
je vo vzťahu k prvému žalobnému bodu už uvedené vyššie. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa a žalovaného pre nedostatok dôvodov týchto rozhodnutí skonštatovať možné nie

je. Odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov uvádza preskúmateľné, komplexné
a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok žalobkyne. Zároveň je táto
námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným nesprávnym právnym posúdením, pretože ak má
byť dôvodom nezákonnosti nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať iné skutočnosti, a teda
ani nesprávne právne posúdenie. Rozhodnutie žalovaného sa vysporiadava so všetkými relevantnými

odvolacíminámietkami.Vadanepreskúmateľnostipredmetnýchrozhodnutíakocelkov,správnymsúdom
nie je konštatovaná.

15. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je
súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci

a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko; § 28 Bochan v.
Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako
„opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny
súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-

founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak
relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

16. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa účastníctva žalobkyne v konaní o vydanie
stavebného povolenia a s tým súvisiaceho namietaného pochybenia stavebného úradu spočívajúceho

v tom, že so žalobkyňou v predmetnom stavebnom konaní nebolo konané ako s účastníčkou konania
správny súd podotýka, že v kontexte predmetu prieskumu tohto správneho súdneho konania ide o
námietku irelevantnú. Predmetné rozhodnutia sú výsledkom konania o proteste prokurátora, a nie
samotného stavebného konania. Pokiaľ sa žalobkyňa domnievala, že stavebný úrad s ňou mal konať
ako s účastníčkou predmetného stavebného konania, v ktorom bolo stavebným úradom Mesto Čadca

vydané rozhodnutie č.j.: VD/1103/2018 zo dňa 26.3.2018 (napadnuté protestom prokurátora), tak sa
mohla obrátiť na súd a podať žalobu opomenutého účastníka, pri rozhodovaní o ktorej by sa správny
súd primárne musel zaoberať tým, či jej postavenie účastníčky predmetného stavebného konania
prináležalo. V predmetnom správnom súdnom konaní, v ktorom je posudzovaná zákonnosť rozhodnutia
o nevyhovení protestu prokurátora, je otázka účastníctva žalobkyne v označenom stavebnom konaní

nepodstatná.

17. Čo sa týka žalobných námietok ohľadne obsahu a rozsahu zriadeného vecného bremena a z neho
vyplývajúcich práv a povinností správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou právnehopredchodcu žalovaného, v zmysle ktorej vlastnícke práva žalobkyne sú v súčasnosti už obmedzené
zriadením vecného bremena z titulu existujúcej stavby distribučnej elektrickej sústavy. Napojením
predmetnej stavby do elektrickej siete na existujúcom podpernom betónovom stĺpe elektrického vedenia

umiestnenom na pozemku žalobkyne sa samotné vecné bremeno na jej pozemku vyplývajúce z
existujúcej stavby distribučnej elektrickej sústavy nerozširuje a zostane zachované v rovnakom rozsahu
aj v prospech Stredoslovenskej distribučnej a.s. (ďalej len „SSD“). Právne postavenie žalobkyne, ako
vlastníčky pozemku, nie je realizáciou elektrickej prípojky dotknuté, nakoľko jej vlastnícke právo vrátane
triády všetkých vlastníckych oprávnení k pozemku ostáva v rovnakom rozsahu, ako ho mala pred

vydaním stavebného povolenia.

18. Rovnako tak nemožno súhlasiť s reštriktívnym a z kontextu vytrhnutým výkladom žalobkyne ohľadne
neexistencie oprávnenia spoločnosti SSD pristúpiť k pripájaniu nového odberného miesta bez súhlasu
žalobkyne ako vlastníčky dotknutého pozemku z dôvodu, že takéto oprávnenie nevyplýva z rozsahu
príslušného vecného bremena. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39 ods. 6 veta prvá zákona

č. 251/2012 Z.z. elektrickú prípojku zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ
distribučnej sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Zriaďovanie elektrickej
prípojky podľa názoru správneho súdu spadá do kategórie povolených činností, na výkon ktorých je
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. (v znení účinnom v čase právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného aj v platnom znení) držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba v nevyhnutnom

rozsahu a vo verejnom záujme oprávnený vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky a do cudzích
objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon tejto povolenej činnosti. Uvedené
potvrdzuje aj skutočnosť, že s účinnosťou od 1.10.2022 bola do ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č.
251/2012 Z.z. výslovne zakomponovaná povinnosť vlastníka nehnuteľnosti umožniť držiteľovi povolenia
alebo ním poverenej osobe výkon činnosti podľa ustanovenia § 11 ods. 1 označeného zákona. Podľa

§ 11 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. (v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného aj
v platnom znení) povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa ustanovenia § 11 ods. 1 označeného
zákona sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Rovnako tak neobstojí poukaz
žalobkyne, že by výkon oprávneného z vyššie označeného vecného bremena mal byť v rozpore s
dobrými mravmi.

19. Z predloženého spisového materiálu vyplývajú tieto podstatné skutkové okolnosti:
- Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedený pre k.ú. A., parc. reg. „C“,
parc. č. 6562 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 597 m2, ako aj parc. č. 6563 - orná pôda o výmere
241 m2,, na ktorej sa nachádza elektrický stĺp.

- Ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ (t.j. stavebníci) sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. A.,
parc. reg. „C“, parc. č. 6546/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2, parc. č. 6546/2 - záhrady
ovýmere774m2aparc.č.6638/2-zastavanéplochyanádvoriaovýmere61m2(ďalejlen„stavebníci“).
- Dňa 5.2.2018 ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ (t.j. stavebníci) požiadali o vydanie stavebného povolenia
na stavbu rodinného domu na vyššie označených pozemkoch.

- Okrem iných subjektov aj Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. (ďalej aj len „SSE-D“)
vyjadrením číslo: 4300054954 zo dňa 7.12.2017 (pričom na tomto vyjadrení je zmätočne a evidentne
nesprávne uvedený aj dátum 28.10.2016 - poznámka správneho súdu) označeným ako „Vyjadrenie k
bodu a podmienkam pripojenia - zmena bodu napojenia. Vyjadrenie k existencii energetických zariadení
v majetku SSE-D, a.s.“ (ďalej len ako „Vyjadrenie“), udelila ďalším účastníkom v rade 2/ a 3/ súhlasné

stanovisko k realizácii líniovej stavby s označením NN prípojka s EIC 24ZSS4539533000B (ďalej len
ako „Odberné elektrické zariadenie“), umiestnenej na pozemku registra „C“ parcela č. 6546/2, druh
pozemku: záhrady, o výmere 774 m2, v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu každého z nich 1/2 vzhľadom k celku, s adresou odberného miesta Čadečka,
022 01 Čadca.

- Následne bola toho istého dňa t.j. 7.12.2017 medzi ďalšími účastníkmi konania a Stredoslovenskou
distribučnou uzatvorená zmluva o pripojení zariadenia užívateľa do distribučnej sústavy (ďalej len ako
„Zmluva“).
- Na základe rozhodnutia Mesta Čadca ako príslušného stavebného úradu č.j.: VD/1103/2018/St zo
dňa 26.3.2018, bolo na základe návrhu stavebníkov vydané stavebné povolenie (ďalej len „stavebné

povolenie“), ktorým bola na vyššie uvedených nehnuteľnostiach povolená stavba rodinného domu,
vrátane elektrickej NN prípojky (ďalej len „stavba“).
- V zmysle stavebného povolenia bola stavba predmetného rodinného domu zahájená dňa 28.5.2018.- Po vydaní stavebného povolenia a zahájení stavby rodinného domu za účelom napojenia
vybudovaného rodinného domu do elektrickej sústavy ďalšia účastníčka konania v rade 2 podala
Stredoslovenskej distribučnej a.s. dňa 21.5.2019 „Čestné prehlásenie žiadateľa o pripravenosti na

pripojenie odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská
distribučná, a.s., k pripojovacej zmluve č. 4300054954“.
- Následne po zaslaní vyššie označeného Čestného vyhlásenia bola ďalšej účastníčke v rade 2/ zo
strany SSD doručená výzva číslo 4300054954 zo dňa 2.7.2019, v ktorej SSD okrem iného uvádza, že:
„...sa spoločnosť SSD snažila zrealizovať pripojenie Odberného elektrického zariadenie do distribučnej

sústavy. Uvedené pripojenie však nebolo možné zo strany SSD vykonať, nakoľko majiteľka pozemku
(pani N.), na ktorom stojí podperný bod, z ktorého je určený bod pripojenia pre odberné miesto
ďalších účastníkov v rade 2/ a 3/, nepovolila pracovníkom SSD vstup na svoj pozemok pri č. domu
XXX za účelom vykonania pripojenia s odôvodnením, že ďalším účastníkom konania v rade 2/ a 3/
nedala žiadny súhlas s trasovaním elektrického prívodu z uvedeného podperného bodu ponad svoj
pozemok. SSD v ďalšom uviedla, že zo strany žiadateľky (ďalšej účastníčky v rade 2/) nedošlo k

splneniu podmienky podľa bodu č. 11 vyjadrenia spoločnosti SSD č. 4300054954 zo dňa 7.12.2017,
kde sa okrem iného uvádza: „Odberateľ je povinný mať pred vybudovaním elektrického prívodu súhlasy
majiteľov dotknutých nehnuteľností, na ktorých je tento elektricky prívod umiestnený.“ Na základe vyššie
uvedených skutočností SSD ďalšiu účastníčku v rade 2/ vyzvala, aby v lehote do 31.7.2019 predložila
súhlasy vlastníkov všetkých nehnuteľností, cez alebo ponad ktoré je trasovaný elektrický prívod

(ďalšej účastníčky v rade 2/) od elektromerového rozvádzača po bod pripojenia určený v spomínanom
vyjadrení SSD. V závere SSD uviedla, že do doby, kým nebudú predložené spomínané požadované
dokumenty, nemôže SSD pokračovať v procese pripojenia odberného miesta EIC 24ZSS4539533000B
do distribučnej sústavy SSD, nakoľko nie sú splnené technické a obchodné podmienky pripojenia
definované zo strany SSD vo vyjadrení č. 4300054954 zo dňa 7.12.2017.

20. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu je zrejmé, že v podstate v súvislosti s
realizáciou pripojenia predmetnej elektrickej prípojky bolo iniciovaných aj viacero civilných súdnych
konaní:
- konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 4C/70/2019, v ktorom bolo dňa 24.10.2019

vydané uznesenie, č.k. 4C/70/2019-48 (potvrdené uznesením tunajšieho krajského súdu ako súdu
odvolacieho, sp. zn. 9Co/269/2019 zo dňa 9.1.2020), ktorým civilný súd prvej inštancie zamietol
návrh žalobcov (t.j. stavebníkov - v predmetnom správnom súdnom konaní v procesnom postavení
ďalších účastníkov konania v rade 2/ a 3/) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči
žalovanej (v predmetnom správnom súdnom konaní v procesnom postavení žalobkyne) domáhal

nahradenia prejavu vôle ako výlučnej vlastníčky parcely č. 6562 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz.
A., spočívajúceho v udelení súhlasu s vedením elektrického kábla (AIKI-J 4x16) tvoriaceho elektrickú
prípojku v ich vlastníctve napájajúcu sa na prípojný bod (poistnú skriňu SPP2) vo výlučnom vlastníctve
Stredoslovenskej distribučnej a.s., cez parcelu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, alternatívne uložiť
povinnosť žalovanej udeliť im súhlas s vedením predmetného elektrického kábla tvoriaceho elektrickú

prípojku v ich vlastníctve napájajúcu sa na prípojný bod vo výlučnom vlastníctve Stredoslovenskej
distribučnej a.s. cez parcelu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to s poukazom na ustanovenie §
39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého: „Ak žiadateľ o zriadenie odberného
elektrickéhozariadeniaaleboelektrickejprípojkyniejevlastníkomnehnuteľnosti,vktorejmábyťodberné
elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o

súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky; vlastník nehnuteľnosti
je povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického
zariadenia alebo elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva, pričom
odmietnutie je povinný odôvodniť.“ Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že návrh žalobcov nie
je dôvodný, keďže títo neoznačili rozhodujúce skutočnosti, najmä potrebu upraviť pomery so žalovanou

bezodkladneadôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana(§325ods.1,§326CSP).
Malzato,žeust.§39ods.10zákonač.251/2012Z.z.vyplývapovinnosťžiadateľa,t.j.žalobcovpožiadať
vlastníka nehnuteľnosti, t. j. žalovanú o súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo
elektrickej prípojky. Žalobcovia však pripojili k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
len žiadosť adresovanú žalovanej bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom preukázali, že túto jej aspoň

zaslali, nakoľko k žiadosti nebola doručená žiadna listina preukazujúca, či už odoslanie, alebo samotné
doručenie uvedenej žiadosti. Preto nebolo možné vyhodnotiť, či samotní žalobcovia svoju zákonnú
povinnosť splnili a v nadväznosti potom nebolo možné za takéhoto stavu od žalovanej požadovať
splnenie jej povinnosti. Okresný súd konštatoval, že návrhu by však nebolo možné vyhovieť, aj kebyžalobcovia splnenie svojej povinnosti preukázali, pretože výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že žalovaná ako vlastník pozemku nie je povinná dať im súhlas automaticky. Žalovaná
môže súhlas aj odoprieť, avšak svoje stanovisko musí vecne odôvodniť, aby bolo zrejmé, že tým budú

neprimeraným spôsobom porušené jej práva, čo je zároveň povinná aj preukázať. Len z dôvodu, že v
danom prípade sa žalovaná vôbec nevyjadrila, nemožno automaticky vyvodiť, že súhlasí. Až v prípade,
že by žalovaná vyjadrila svoj nesúhlas bez toho, aby ho vecne odôvodnila, bolo by možné jej prejav vôle
nahradiť. Za takého stavu bez procesu riadneho dokazovania, v rámci ktorého by mohol byť predmetom
i možný zásah do práv žalovanej, udeliť za žalovanú súhlas nemožno, keďže nie je zrejmé, či by jeho

udelením za žalovanú nedošlo k zásahu do jej práv. Ďalej bol okresný súd toho názoru, že žalobcovia pri
zachovaní aspoň minimálnej miery opatrnosti, vychádzajúc i z projektovej dokumentácie, museli vedieť,
kadiaľ elektrická prípojka, resp. prívodný kábel povedie, preto mali čas a v nadväznosti naň možnosť
zaobstarať si vyjadrenie žalovanej skôr, resp. zvoliť iný postup. Vychádzajúc z uvedených skutočností,
návrhužalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatrenianemoholvyhovieťaakonedôvodnýhozamietol.
- konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 9C/39/2020, v ktorom bolo dňa 17.8.2020

vydané uznesenie, č.k. 9C/39/2020-38, ktorým tamojší civilný súd prvej inštancie uložil žalovanému
(t.j. Stredoslovenskej distribučnej, a.s.) upustiť a zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácii
pripojenia nového užívateľa do distribučnej sústavy žalovaného prostredníctvom inštalácie na stĺpe
elektrickéhovedenia,nachádzajúcehosananehnuteľnostivkatastrálnomúzemíČadca,parcelaregistra
„C“, parcelné číslo 6563 - orná pôda o výmere 241 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX,

a to až do rozhodnutia príslušného orgánu o proteste prokurátora č. Pd 55/20/5502-3. Vzhľadom k
tomu, že predmetné konanie o proteste prokurátora bolo právoplatne skončené, predmetné nariadené
neodkladné opatrenie zaniklo v zmysle § 333 CSP.
-konanievedenénaOkresnomsúdeČadcapodsp.zn.4C/22/2021,vktorombolodňa31.3.2021vydané
uznesenie, č.k. 4C/22/2021-59, ktorým tamojší civilný súd prvej inštancie opätovne uložil žalovanému

(t.j. Stredoslovenskej distribučnej, a.s.) upustiť a zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácii
pripojenia nového užívateľa do distribučnej sústavy žalovaného prostredníctvom inštalácie na stĺpe
elektrického vedenia nachádzajúceho sa na nehnuteľnosti v katastrálnom území Čadca, parcela registra
„C“, parcelné číslo 6563 - orná pôda o výmere 241 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, a to
až do rozhodnutia o všeobecnej správnej žalobe podanej žalobkyňou, konanie o ktorej je vedené na

Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/41/2021 (t.j. konanie o predmetnej správnej žalobe).
Práve v tomto konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/22/2021 žalobkyňa
prostredníctvom právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 31.5.2021 k odvolaniu žalovaného a
návrhu na vstup intervenientov na strane žalovaného uviedla nasledovné: „V tejto súvislosti žalobkyňa
predovšetkým zdôrazňuje, že nie je pravdou, že by bola intervenientami (t.j. stavebníkmi - v predmetnom

správnom súdnom konaní ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ - poznámka správneho súdu) požiadaná
o udelenie súhlasu s napojením ich novostavby na elektrickú prípojku nachádzajúcu sa na stĺpe
elektronického vedenia postavenom na jej pozemku. Pokiaľ intervenienti predkladajú ako dôkaz, že tak
vykonali, znenie žiadosti, ktorú jej mali údajne zaslať spolu s potvrdením o podaní zásielky, žalobkyňa
zotrvávanatvrdení,ženikdyjejtátožiadosťdoručenánebola.Anidokladpredloženýintervenientamitúto

skutočnosť nepotvrdzuje, nakoľko z prednej strany podacieho lístka nie je možné toto podanie stotožniť
s potvrdením o sledovaní zásielky. Žalobkyňa obdržala od intervenientov prázdnu obálku, pričom je
zjavné, že práve túto skutočnosť by potvrdil aj údaj o hmotnosti a čísle podania zásielky (t.j. druhá strana
podacieho lístka), ktorú intervenienti skutočne žalobkyni zaslali, doklad o ktorom však ani v jednom z
doterajších konaní intervenienti nepredložili. Platí tak, že títo dôkaz o tom, že žalobkyňu v súlade s tým,

čo im uložil žalovaný v záväznom stanovisku k určeniu bodu napojenia, požiadali o súhlas s napojením,
nepredložili a je súčasne namieste domnievať sa, že je tomu tak práve z dôvodu, že o tento súhlas
nepožiadali, čím konali v rozpore s ustanoveniami príslušných právnych predpisov, a preto sú akékoľvek
ich tvrdenia o tom, že žalobkyňa o súhlas odmietla bezdôvodne udeliť bezpredmetné a čisto účelové.“
- konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 11C/2/2021, v ktorom bolo dňa 29.1.2021

vydané uznesenie, č.k. č.k. 11C/2/2021-104 (potvrdené uznesením tunajšieho krajského súdu ako súdu
odvolacieho, č.k. 7Co/43/2021-147 zo dňa 4.5.2021), ktorým tamojší okresný súd opätovne zamietol
návrh žalobcov (t.j. stavebníkov - v predmetnom správnom súdnom konaní v procesnom postavení
ďalších účastníkov v rade 2/ a 3/) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči žalovanej (v
predmetnom správnom súdnom konaní v procesnom postavení žalobkyne) domáhal nahradenia prejavu

vôle žalovanej. V odôvodnení svojho rozhodnutia civilný súd poukázal na to, že takéto rozhodnutie
o nahradení prejavu vôle žalovanej presahuje rámec rozhodnutia o neodkladnom opatrení, a preto
nemožno v rámci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takémuto návrhu vyhovieť. Naviac, by išlo
o nahradenie prejavu vôle pre účely prebiehajúceho správneho konania, z dôvodu čoho v tejto častipovažoval neodkladné opatrenie za nedôvodné a ako také ho zamietol. Pokiaľ žalobcovia alternatívne
navrhovali žalovanej uložiť povinnosť udeliť žalobcom súhlas s vedením elektrického kábla tvoriaceho
elektrickú prípojku vo vlastníctve žalobcov napájajúcu sa na pripojený bod, poistnú skriňu SPP2 vo

výlučnom vlastníctve Stredoslovenskej distribučnej a.s., v tejto časti považoval neodkladné opatrenie
taktiež za nedôvodné. Je zrejmé, že žalovaná v prebiehajúcom správnom konaní prejavila svoj nesúhlas
so zriadením elektrickej prípojky žalobcom na jej pozemku, tento nesúhlas (dôvody nesúhlasu) bol zatiaľ
posledným odvolacím orgánom vyhodnotený tak, že odvolateľka netvrdila také dôvody, pre ktoré by
mala byť predmetnou stavbou ukrátená na svojich právach z titulu vlastníctva pozemku, na ktorom

je už umiestnený existujúci betónový stĺp elektrického vedenia. Žalobcovia v nadväznosti na uvedenú
zmenu skutkových okolností v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ani netvrdili, ani neosvedčili
postoj žalovanej a Stredoslovenskej energetiky - distribučnej, a.s. aktuálne po rozhodnutí ministerstva,
teda či táto naďalej trvá na udelení súhlasu žalovanej, keďže otázka relevantnosti súhlasu, resp.
vyhodnotenie dôvodov nesúhlasu sa podľa názoru súdu rieši v príslušnom správnom konaní. Je preto
zrejmé, že v danom štádiu žalobcovia neosvedčili základné skutočnosti, a to predovšetkým potrebu

upraviť pomery bezodkladne. Súčasne súd rovnako ako v odôvodnení uznesenia 4C/70/2019-48 zo dňa
24. 10. 2019 konštatoval, že nie je potrebná intervencia súdu v podobe rozhodnutia, keďže povinnosť
žalovanej vyjadriť sa (udeliť súhlas, resp. v prípade nesúhlasu tento náležite odôvodniť) vyplýva priamo
zo zákona. Takéto rozhodnutie podľa názoru súdu, ktorým by aj uložil žalovanej povinnosť udeliť súhlas,
nespĺňa atribúty vykonateľnosti. Len na okraj súd poznamenal, že podľa názoru súdu, pokiaľ naďalej

prebieha správne konanie (o jeho aktuálnom stave ku dňu rozhodovania o neodkladnom opatrení nemá
vedomosť), v ktorom sa rieši otázka nesúhlasu žalovanej so zriadením elektrickej prípojky, v takomto
štádiu súd nemá právomoc do tohto procesu žiadnym spôsobom zasahovať.

21. V predmetnom správnom súdnom konaní vrátane jemu predchádzajúceho konania o proteste

prokurátora nebolo sporné, že žalobkyňa nesúhlasí s tým, aby stavebníci (t.j. ďalší účastníci v rade
2/ a 3/) realizovali pripojenie elektrickej prípojky na elektrickom stĺpe nachádzajúcom sa na pozemku
žalobkyne. Samotná žalobkyňa v predmetnej správnej žalobe výslovne uvádza: „Po zistení skutočnosti,
že stavebníci chcú stavbu napojiť na elektrický stĺp nachádzajúci na pozemku žalobkyne, vyjadrila
žalobkyňa svoj nesúhlas s takýmto technickým riešením.“ Samotná žalobkyňa v správnej žalobe tiež

uviedla: „Všetky zainteresované subjekty teda mali vedomosť o tom, že k realizácii prípojky nového
odberného miesta stavebníkov dochádza bez jej súhlasu a že ide o zásah, ktorý ju ako vlastníčku
dotknutého pozemku značne obmedzuje v jej právach a ktorý predstavuje výrazný negatívny zásah do
jej práv a oprávnených záujmov.“

22. Bez ohľadu na polemiku ohľadne toho, či si stavebníci (t.j. ďalší účastníci v rade 2/ a 3/) žalobkyňu
skutočne požiadali o udelenie súhlasu so zriadením elektrickej prípojky, a to či už verbálne (čo je
vzhľadom na protichodnosť tvrdení tvrdením sporným) alebo písomne ako tvrdia ďalší účastníci v rade
2/ a 3/, ktoré tvrdenie aj preukazujú kópiu písomnej žiadosti zo dňa 3.9.2019 o súhlas s umiestnením
pripojenia NN prípojky adresovanej žalobkyni a kópiou doručenky a podacieho lístka (č.l. 110, 166

až 167 spisu), čo však nekorešponduje s penzom ich dôkazov produkovaných v civilnom súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/70/2019, berúc do úvahy následné tvrdenie
žalobkyne o tom, že jej ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ doručili „prázdnu obálku“, čo žalobkyňa prezentovala
v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 11C/2/2021, je nepochybne preukázané, že
žalobkyňa so zriadením predmetnej elektrickej prípojky pripojením na elektrický stĺp nachádzajúcom

sa na jej pozemku výslovne nesúhlasí. Aj preto nie je žiaden racionálny ani iný dôvod na zrušenie
stavebného povolenia (ktoré bolo vydané predtým ako ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ začali podnikať kroky
ohľadne realizácie tohto pripojenia) len preto, aby sa formálne konštatoval tento nespochybniteľný fakt
absencie súhlasu žalobkyne so zriadením elektrickej prípojky.

23. Inak povedané za danej skutkovej a právnej situácie je irelevantné, či ďalší účastníci v rade
2/ a 3/ skutočne formálne, či neformálne priamo o udelenie tohto súhlasu so zriadením elektrickej
prípojky žalobkyňu požiadali, nakoľko tak z vyššie uvedených citovaných vyjadrení žalobkyne ako i
množstva iniciovaných civilných súdnych konaní i správneho konania o proteste prokurátora je zrejmé,
že minimálne od leta 2019 (kedy sa SSD snažila zrealizovať pripojenie predmetnej elektrickej prípojky),

žalobkyňa konštantne výslovne tvrdí i konkludentne demonštruje, že s takýmto riešením (pripojením
elektrickej prípojky na betónový stĺp elektrického vedenia umiestnený na jej pozemku) nesúhlasí, ani
súhlasiť nemieni. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 39 ods.
10 zákona č. 251/2012 Z.z. nestanovuje akú formu má mať žiadosť stavebníka (žiadateľa) o súhlas sozriadením elektrickej prípojky, z čoho vyplýva, že táto žiadosť môže byť učinená ústne, písomne ale i
konkludentným konaním, z ktorého je nepochybné, že žiadateľ požaduje, aby mu bolo takéto zriadenie
elektrickej prípojky umožnené. V posudzovanom prípade už aj samotné iniciovanie civilných súdnych

konaní zo strany ďalších účastníkov konania v rade 2/ a 3/ nasvedčuje tomu, že takáto požiadavka na
zriadenie elektrickej prípojky bola voči žalobkyni oficiálne vznesená.

24. Z okolností posudzovaného prípadu je citeľné, že predmetné správne súdne konanie ako i ostatné
vo veci vedené civilné súdne konania iniciované tak žalobkyňou ako i ďalšími účastníkmi v rade 2/ až/

3 sa implicitne týkajú „kauzy zriadenia elektrickej prípojky“ a žalobkyňa sa i touto správnou žalobou
snaží v podstate dosiahnuť len jediný zámer, a to zabránenie tomu, aby rodinný dom ďalších účastníkov
konania v rade 2/ až 3/ bol pripojený na elektrickú sieť cez betónový stĺp elektrického vedenia, ktorý je
umiestnený na jej pozemku, za ktorým účelom namietala rôzne pochybenia stavebného úradu žiadajúc
v konaní o proteste prokurátora zrušenie stavebného povolenia vydaného pre stavbu rodinného domu,
ktorý je už postavený a v čase podania správnej žaloby bol v štádiu pred kolaudáciou.

25. V okolnostiach tejto veci sa podľa názoru správneho súdu treba sústrediť práve na tento žalobkyňou
sledovaný cieľ a zodpovedať otázku relevancie ňou prezentovaného nesúhlasu so zriadením elektrickej
prípojky pripojením na betónový stĺp elektrického vedenia nachádzajúci sa na jej pozemku, a to
- vo vzťahu k samotnému žalobkyňou namietaného výsledku stavebného konania - t.j. vydaniu

stavebného povolenia na stavbu rodinného domu (prvá otázka) a
- následne i vo vzťahu k možnosti eventuálneho zriadenia elektrickej prípojky i bez danosti tohto súhlasu
zo strany žalobkyne v rámci ďalšieho postupu po vydaní stavebného povolenia (druhá otázka).
Pri zodpovedaní prvej otázky správny súd zastáva názor, že udelenie súhlasu vlastníka nehnuteľností
so zriadením elektrickej prípojky (podľa § 39 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.) na tejto nehnuteľnosti

nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k vydaniu stavebného povolenia na stavbu nehnuteľnosti, ktorá má
byť následne v ďalšej fáze pripojená na betónový stĺp elektrického vedenia umiestnený na cudzom
pozemku. Uvedenému záveru nasvedčuje aj zákonná dikcia spomínaného ustanovenia § 39 ods. 10
zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého: „Ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia
alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie

alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením
odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky. Vlastník nehnuteľnosti je povinný tejto
žiadosti vyhovieť, ak nepreukáže, že v dôsledku zriadenia odberného elektrického zariadenia alebo
elektrickej prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva; ustanovenie odseku 12 tým
nie je dotknuté. Odmietnutie žiadosti je povinný vlastník nehnuteľnosti odôvodniť.“ Citované zákonné

ustanovenie dáva jednoznačnú odpoveď aj na druhú otázku, nakoľko z neho jednoznačne vyplýva, že v
zásadejevlastníknehnuteľnosti,naktorejmábyťelektrickáprípojkazriadená,povinnýžiadostižiadateľa
o zriadenie elektrickej prípojky vyhovieť, čo však zároveň neznamená povinnosť vlastníka nehnuteľnosti
udeliť takýto súhlas so zriadením elektrickej prípojky automaticky, avšak prípadné odmietnutie žiadosti
o zriadenie elektrickej prípojky zo strany vlastníka takejto nehnuteľnosti zákon striktne zužuje len

na jediný prípad, a to preukázanie (nielen tvrdenie) zo strany tohto vlastníka nehnuteľnosti, že v
dôsledkuzriadeniaelektrickejprípojkybudúneprimeranýmspôsobomporušenéjehopráva,čonásledne
zákonodarca podmieňuje aj odôvodnením takéhoto odmietnutia žiadosti. Správny súd zdôrazňuje, že
vlastník nehnuteľnosti má ex lege povinnosť preukázať (nielen tvrdiť), že v dôsledku zriadenia elektrickej
prípojky budú neprimeraným spôsobom porušené jeho práva, pričom svoj odmietavý postoj je povinný

vlastník takejto nehnuteľnosti i vecne odôvodniť. V tomto smere si treba uvedomiť, že preukázanie
tvrdenej skutočnosti súvisí s unesením dôkazného bremena. „Preukázanie neprimeraného spôsobu
porušenia subjektívneho práva“ nemožno v žiadnom prípade stotožňovať len so samotným ničím
nepodloženým tvrdením o porušení subjektívneho práva, nakoľko vo všeobecnosti len preukázanie
tvrdenej skutočnosti môže slúžiť na verifikáciu prezentovaného tvrdenia. V nadväznosti na uvedené

správny súd poukazuje na to, že z časovej chronológie skutkového stavu vyplýva, že k vydaniu
listín Čestné prehlásenie žiadateľa o pripravenosti na pripojenie odberného elektrického zariadenia do
distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., k pripojovacej zmluve č. 4300054954
zo dňa 21.5.2019; výzvy SSD číslo 4300054954 zo dňa 2.7.2019 vrátane tých, na ktoré vo svojich
podaniach poukazuje žalobkyňa, došlo až po vydaní predmetného stavebného povolenia, a teda tieto

listiny neboli a nemohli byť podkladom k žiadosti o vydanie stavebného povolenia.

26. V danom prípade, vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že „boli porušené jej práva vyjadriť sa v danom
konaní k problematike realizácie NN prípojky stavebníkov“, správny súd podotýka, že ani jej zápornéstanovisko k realizácii tejto elektrickej prípojky, demonštrované po vydaní predmetného stavebného
povolenia by nemalo v zmysle Stavebného zákona aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 39
ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z., zásadný vplyv na vydanie stavebného povolenia. Naviac žalobkyňa

dostala priestor na vyjadrenie sa k problematike realizácie NN prípojky stavebníkov a ako sama uviedla o
jej odmietavom stanovisku boli všetci vo veci zainteresovaní uzrozumení. Čo sa týka tvrdení žalobkyne,
že „k realizácii prípojky nového odberného miesta stavebníkov dochádza bez jej súhlasu a že ide o
zásah, ktorý ju ako vlastníčku dotknutého pozemku značne obmedzuje v jej právach a ktorý predstavuje
výrazný negatívny zásah do jej práv a oprávnených záujmov“, resp. tvrdenia že „akýkoľvek zásah do

vlastníckych práv žalobkyne bez jej súhlasu v súvislosti s vydaným stavebným povolením a realizovaním
elektrickej prípojky je teda nezákonným zásahom porušujúcim jej Ústavou SR garantované práva,
nakoľko takéto úkony sú realizované v rozpore so zákonom, bez akéhokoľvek právneho dôvodu či
zákonom upraveného titulu“, resp., že „ide o zásah, ktorý ju ako vlastníčku dotknutého pozemku značne
obmedzujevjejprávachaktorýpredstavujevýraznýnegatívnyzásahdojejprávaoprávnenýchzáujmov,
správny súd konštatuje, že ide o vágne ničím nepodložené tvrdenie, nakoľko žalobkyňa v priebehu

celého konania nijako nekonkretizuje, ktoré jej konkrétne oprávnenie vyplývajúce z jej vlastníckeho
práva, resp. ktoré jej iné právo a v čom má, akým spôsobom vykazujúcim znaky neprimeranosti,
má byť zriadením predmetnej elektrickej prípojky porušené a už vôbec z týchto všeobecných ničím
nekonkretizovaných tvrdení nemožno dospieť k záveru, že sa má jednať o porušenie neprimerané.
Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním právneho predchodcu žalovaného, že

uskutočnenímelektrickejprípojkyvedenejvzdušnýmvedenímvdĺžkecca1mnadpozemkomžalobkyne
a v niekoľko metrovej výške nebude neprimerane zasiahnuté do jej vlastníckych práv, ani dôstojného
bývania a bezpečnosti žalobkyne. Aj podľa názoru správneho súdu vlastnícke právo žalobkyne k
jej nehnuteľnosti je v súčasnosti už obmedzené zriadeným vecným bremenom z titulu existujúcej
stavby distribučnej elektrickej sústavy, pričom napojením predmetnej stavby rodinného domu ďalších

účastníkov v rade 2/ a 3/ do elektrickej siete na existujúcom podpernom betónovom stĺpe elektrického
vedenia umiestnenom na pozemku žalobkyne sa nerozširuje samotné vecné bremeno na jej pozemku
vyplývajúce z existujúcej stavby distribučnej elektrickej sústavy. Niet žiadnej polemiky o tom, že právo
žalobkyneužívať„vzdušný“priestorvdĺžkecca1mvbližšieneurčenejvýškenadjejpozemkom,nemôže
mať za žiadnych okolností prioritu pred právom stavebníkov užívať riadne (teda aj s pripojením na

elektrinu) novovytvorenú nehnuteľnosť - rodinný dom.

27. I napriek tomu, že zákon expressis verbis neustanovuje, aký právny následok má skutočnosť, ak
vlastník nehnuteľnosti nepreukáže, že v dôsledku zriadenia elektrickej prípojky budú neprimeraným
spôsobom porušené jeho práva a vecne neodôvodní svoj odmietavý postoj k vyhoveniu takejto žiadosti

(ako je to v posudzovanom prípade), zo štruktúry citovanej právnej normy možno vyvodiť, že takémuto
odmietnutiu žiadosti nemožno priznať žiadnu právnu relevanciu a priamo zo zákona nastáva povinnosť
vlastníka nehnuteľnosti takejto žiadosti vyhovieť. Iný výklad zákona by znamenal absolutizovanie práva
vlastníka nehnuteľnosti rozhodnúť o tom, či k realizácii zriadenia elektrickej prípojky dôjde alebo
nie, t.j. k povýšeniu dobrej vôle, resp. ľubovôle vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej má byť elektrická

prípojka zriadená, nad zákonom aprobované práva vlastníkov ďalších nehnuteľností mať funkčnú
elektrickú prípojku, čo odporuje výslovnému zneniu zákona. Nemožno pripustiť a zákon na to ani nedáva
priestor, aby právo stavebníka na zriadenie elektrickej prípojky k novopostavenej nehnuteľnosti nemohlo
byť realizované len preto, že vlastník inej nehnuteľnosti svojvoľne (bez preukázania neprimeraného
porušenia jeho subjektívnych práv), odmieta takejto žiadosti stavebníka vyhovieť (t.j. odmieta udeliť

súhlas na takéto pripojenie).

28. Vzhľadom k tomu, že celá žalobkyňou prezentovaná argumentácia v podstate smeruje len k
realizácii elektrickej prípojky, čo je v zásade jediné, čo ju v týchto všetkých konaniach, v ktorých
vystupuje ako účastníčka konania, spája s nehnuteľnosťou - rodinným domom ďalších účastníkov v

rade 2/ a 3/, na výstavbu ktorého bolo vydané stavebné povolenie, (neúspešne napadnuté protestom
prokurátora), správny súd svoju argumentáciu venoval len tejto problematike. Všetky ostatné námietky
žalobkyne týkajúce sa pochybení stavebného úradu v predmetnom stavebnom konaní, na ktoré vo
veci činné správne reagovali vo svojich rozhodnutiach, resp. týkajúce rozhodnutia stavebného úradu,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo (ako všeobecne žalobkyňa uvádza v závere správnej žaloby),

považoval správny súd za vylúčené z predmetu prieskumu tohto správneho súdneho konania, a to z
nasledovných dôvodov:29. Primárne považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že koncepcia správneho súdnictva má
svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal

zákonnosťtakéhotorozhodnutia,akzákonneustanovíinak.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Uvedená formulácia nachádza
následne svoje vyjadrenie aj v ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 SSP, v zmysle ktorých v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto

tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

30. V zmysle uvedených generálnych klauzúl správny súd konštatuje, že porušenie práva môže byť

podkladom pre ochranný zásah správneho súdu len v tom prípade, ak takéto porušenie našlo svoje
vyjadrenie v konkrétnom zásahu do práv a záujmov žalobcu; inak povedané nie každé porušenie
právnej normy zo strany orgánu verejnej správy môže znamenať rozhodnutie súdu v správnom súdnom
konaní v prospech žalobcu, pokiaľ zároveň nie je tvrdený a preukázaný konkrétny zásah do jeho práv.
Preto argumenty žalobkyne týkajúce sa postupu a konania (vrátane vytýkaných procesných pochybení

stavebného úradu) stavebného úradu v stavebnom konaní, účastníčkou ktorého žalobkyňa nebola,
nemôžu byť predmetom tohto súdneho prieskumu.

31. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah správny súd dospel k záveru, že správna žaloba
žalobkyne nie je dôvodná, na základe čoho ju podľa § 190 SSP zamietol.

32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako
súd nepriznal právo na náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože
nevznikli podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani

ďalším účastníkom v rade 1/ až 9/, pretože neboli splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 169
SSP - nevznikli im žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im správny súd uložil a neboli
zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre náhradu ďalších trov účastníkom konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §
440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 28. februára 2023