Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621203668
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7621203668.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr.ZuzanyStolárovejaJUDr.SlávkyZborovjanovejvsporenavrhovateľov:1./X.M.,nar.XX.X.XXXX,
bytom G. XXX/XX, O., 2./ K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpení JUDr.
Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, za účasti
účastníkov: 1./ Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Košice, IČO: 151866, Komenského 52,

Košice, 2/ U.. C. M.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Š. XXXX/X, F. O. X., 3./ Slovenský pozemkový fond,
IČO: 17335345, Búdková 36, Bratislava, 4./ Lesy obce Nálepkovo, s.r.o., IČO: 36587311, Cintorínska
591/4,Nálepkovo,vkonaníopotvrdenievydržania,oodvolanínavrhovateľovprotiuzneseniuOkresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. októbra 2021 č.k. 1Vyd/1/2021-66 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 23.februára 2022 č.k. 1Vyd/1/2021-91, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením (výroky II. a III.) a v r a c i a vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým uznesením
návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o
návrhu navrhovateľov, ktorým žiadali vydať potvrdenie o vydržaní nimi označenej nehnuteľnosti.

2. Vec právne posúdil podľa § 359d ods. 2, § 359e ods. 1 a 2, § 359f ods. 1 CMP, § 134 ods. 1 až 4 a §
130 ods. 1 a 2 OZ s vysloveným názorom, že návrh navrhovateľov sa síce javí procesne a formálne ako
dôvodný, v konečnom dôsledku ho súd musel vyhodnotiť ako hmotnoprávne nedôvodný. Vyšpecifikoval
predpoklady vydržania dané podľa § 134 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ, medzi ktoré patria: spôsobilý
subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú
dobu a uplynutie vydržacej doby. Pre právne posúdenie daného prípadu je dôležitá skutočnosť, že je

možné vydržať zásadne len vec a nikdy nie iba jej časť. Uvedené vyplýva zo samotného predpokladu
vydržania, ktorý je v praxi jeho najväčším problematickým aspektom. V zmysle ustálenej praxe sa
za oprávnenú držbu považuje nakladanie s vecou ako so svojou vlastnou, pokiaľ držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a teda je objektívne presvedčený o
svojom domnelom vlastníckom práve. Práve v prípade spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a teda existencie
viacerých spoluvlastníkov je dobromyseľnosť pojmovo vylúčená v prípade, že sa držiteľ domáha

vydržaniaibakonkrétnehospoluvlastníckehopodieluanievlastníctvacelejveci.Citovanáprávnaúprava
ani neuvažuje a neupravuje vydržanie časti veci, pretože v danom prípade je zrejmé, že domnelý
vydržateľ si je vedomý, že nie je jediným vlastníkom veci, keď chce nadobudnúť iba jej podiel alebo
časť. Na základe uvedeného konštatoval, že navrhovatelia sa domáhajú deklarovanie nadobudnutia
ich vlastníckeho práva k nespôsobilému predmetu držby a v spojitosti s tým teda neosvedčili tiež svoju
dobromyseľnosť. Preto súd návrh navrhovateľov podľa § 359e ods. 2 CMP zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 52 CMP3. Proti predmetnému uzneseniu podali v zákonnej lehote navrhovatelia odvolanie z odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, keď mali za to, že súd návrh na začatie konania o potvrdenie
vydržania nesprávne právne vyhodnotil ako hmotnoprávne nedôvodný. Sú presvedčení o tom, že v

ich prípade boli splnené všetky podmienky vydržania, ktoré súd uvádza v bode 10. rozhodnutia a v
tomto ohľade odkázali na samotný návrh na začatie konania. S tvrdením súdu o tom, že citovaná
právna úprava neuvažuje ani neupravuje vydržanie časti veci nesúhlasili, keď naopak mali za to,
že právna doktrína a rovnako aj ustálená súdna prax pozná výnimku z tohto tvrdenia. Príkladom je
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo/837/98, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vydržanie

časti veci je prípustné v prípade časti parcely. Poukázali tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 Cdo/283/2009, ktorý sa zaoberal posudzovaním oprávnenosti držby a tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo/27/2005, v ktorom súd vyslovil záver, že predmetom vydržania
ako špecifického spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel na
veci, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 OZ. Napokon o
uvedené rozhodnutie sa opiera aj Veľký komentár Občianskeho zákonníka od autora JUDr. Imrich

Fekete CSc., ktorý na strane 743 pripúšťa vydržanie spoluvlastníckeho podielu a možnosť vydržať
spoluvlastnícky podiel pripúšťa aj prof. JUDr. Svetlana Ficová CSc., ktorá publikovala článok v bulletine
Slovenskej advokácie č. 4/2021 na strane 20 a nasl., ktorým sa venovala novej právnej úprave konania
o potvrdenie vydržania. Považovali preto za nesprávny názor súdu, že navrhovatelia sa domáhajú
deklarovania nadobudnutia ich vlastníckeho práva k nespôsobilému predmetu držby. Už len s poukazom

na uvedené rozhodnutia a publikácie musí byť v prípade vydržania spoluvlastníckeho podielu prípustná
možnosť plnenia podmienky dobromyseľnosti. Navrhovatelia nikdy nemali ani pocit a ani vedomosť,
že konali bezprávie, práve naopak, ich vnútorné presvedčenie, že pozemok je ich, sa preukazovalo
navonok tým, že ho od kúpy namiesto predošlej vlastníčky užívali, zveľaďovali a platili za neho daň
zodpovedajúcu podielu, ktorého sa mali stať vlastníkom, čo potvrdzuje písomnosť: potvrdenie o úhrade

poplatkov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Preto sa domnievajú, že držba spoluvlastníckeho podielu je
možná a súčasne realizovateľná prostredníctvom nehnuteľnosti, na ktorej je vlastnícke právo vyjadrené
týmto spoluvlastníckym podielom. Držba predmetnej nehnuteľnosti resp. ich spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti skutočne začala, a to užívaním a samotným výkonom ich spoluvlastníckych práv s
poukazom najmä na platenie dane za predmetný pozemok v pomere spoluvlastníckeho podielu. Preto

sú presvedčení o tom, že podmienka oprávnenej držby bola v ich prípade splnená. Žiadali preto, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Uznesením zo dňa 23. februára 2022 súd výrokom II. opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti
označenia účastníkov konania a výrokom III. učinil uznesenie v časti výroku II. za neoddeliteľnú súčasť

napadnutého uznesenia.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Predmetom konania je návrh na potvrdenie vydržania spoluvlastníckeho podielu k pozemku, o ktorom
súd rozhodol zamietavým spôsobom z dôvodu nespôsobilého predmetu vydržania.

7. Podstatou odvolania je nesúhlas s vysloveným názorom súdu o tom, že nemožno vydržať iba časť
veci.

8. Úlohou odvolacieho súdu preto bolo posúdiť, či za spôsobilý predmet vydržania možno považovať
iba časť veci v podobe spoluvlastníckeho podielu na pozemku.

9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prezentovaný názor o nespôsobilom
predmete vydržania odôvodnil tým, že je možné vydržať zásadne len celú vec, nikdy nie iba jej časť, čo
vyplýva zo samotného predpokladu vydržania, a tým je podmienka oprávnenej držby.

10.TentonázorsúdujevrozporesjudikatúrouNajvyššiehosúduSRanapokonajsodbornouliteratúrou,
ktorú súd na prejednávaný prípad neaplikoval.11. Príkladom judikatúry je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 27/2005, ktorého záverom bol
vyslovený súhlas s názorom súdov nižšej inštancie o tom, že žalobca a jeho právny predchodca splnili k
1. aprílu 1984 zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k dotknutej

nehnuteľnosti vydržaním. Z poznámky spracovateľa predmetného súdneho rozhodnutia vyplýva záver,
že toto rozhodnutie potvrdzuje, že na Slovensku právna prax pripúšťa ako spôsobilý predmet držby a
vydržania aj spoluvlastnícky podiel na spoločnej veci. Podobne z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo 140/2007 vyplýva možnosť dovolávať sa určenia (spolu)vlastníckeho práva iba vo vzťahu k
spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti z dôvodu jeho vydržania.

12. Pokiaľ ide o odbornú literatúru, z Občianskeho zákonníka, Veľký komentár 1. diel, autora I. Fekete
vyplýva, že aj keď predmetom vydržania môže byť zásadne celá vec, nie iba jej časť, judikatúra pripúšťa
vydržanie spoluvlastníckeho podielu (str. 742-743). Podobne z Občianskeho zákonníka I, 2. vydanie,
2019, autora M. Fečík a kol., str. 1007 a nasl. (zdroj: beck-online) vyplýva, že predmetom vydržania
môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci.

13. Pokiaľ teda súd zaujal názor o tom, že spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje nespôsobilý
predmet vydržania, s ktorým nedostatkom súčasne spojil nesplnenie podmienky dobromyseľnosti, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd nesprávnym posúdením naplnenia podmienky spôsobilého predmetu

vydržania automaticky spojil nenaplnenie podmienky dobrej viery, na základe čoho bolo potrebné jeho
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu
bude opätovne posúdiť opodstatnenosť predmetného návrhu z hľadiska, či navrhovatelia osvedčili
tvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k pozemku. V otázke spôsobilého predmetu vydržania
je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. Súd neopomenie,

že môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľov alebo môže
vyzvať navrhovateľov, aby označili ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že
splnili predpoklady tvrdeného vydržania (§ 359e ods. 1 CMP). V prípade, ak súd zistí, že nie sú
splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
uznesením zamietne; ak navrhovatelia osvedčia, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie
uznesenie a dôsledne dodrží postup podľa § 359f ods. 2 a nasl. CMP. Ďalší postup súd zvolí v závislosti
od toho, či v konaní budú podané účastníkmi (ktorých okruh je určený zo zákona) námietky.

14.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).